Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Ek/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123200231
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Húšťová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123200231.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova
3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO:42 185 190, proti povinnému: M. P., O.: XX.X.XXXX, Y. - E. XX,
XXX XX Y. - E., o vymoženie 306,71 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2022
domáhal od povinného vymoženia 306,71 eur s prísl., na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 4837/06
zo dňa 3.10.2006.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov.

4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

5. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník
´´), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

6. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.7. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZoSRK“), rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase
jej uzavretia.

8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

9. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

10. ,,Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou do
obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský
súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným

podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie sporu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním

žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu.´´ (bod 17 VPPÚ).

11. „Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon

rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch
ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu

upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak
vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný
súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu,
ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,

ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v
návrhunavykonanieexekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúd
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy. .... Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal
právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť,
že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení
povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal

rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou
podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a
zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (teraz návrhu na vykonanie exekúcie - poznámka exekučného
súdu) skúmal, či bola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol

posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto
rozhodnutia; exekučný súdu si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal,
či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučnýsúd viazaný tým, ako ho vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky

(IV. ÚS 78/2011). ... So zreteľom na to bolo v danej veci potrebné vyriešiť otázku, či k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy (doložky) nedošlo na základe dohody oprávnenej a povinného „vo vzájomne
vymenených listoch“. V spise sa nachádza „Žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve č. X“.
Ide o tlačivo, ktoré bolo podľa všetkého vyhotovené pre účely P. a.s. (pôvodný názov oprávnenej do
31. decembra 2008). Nevyplnené a poisťovňou nepodpísané tlačivo nemožno ešte považovať za list

(návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy). Pokiaľ tento formulár povinný vyplnil, podpísal a zaslal
(odovzdal) povinnej (pravdepodobne chyba v písaní, správne pravdepodobne oprávnenej, prečo by
mal povinný zaslať (odovzdať) list sám sebe - poznámka exekučného súdu), mohlo by ísť prípadne o
jeho list obsahujúci návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) „vzájomnou výmenou listov“. V
spise je síce doklad o tom, že oprávnená 17. augusta 2007 prevzala od povinného vyplnenú žiadosť,
nenachádza sa v ňom ale žiadna listina, ktorá by obsahovala prejav vôle oprávnenej - jej výslovný

súhlas s touto žiadosťou povinného (prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy), a ktorá by
bola zaslaná (odovzdaná) povinnému. Tento súhlasný prejav oprávnenej urobený v písomnej forme
voči povinnému po podaní predmetnej žiadosti a jemu zaslaný ako „list“, sa v spise nenachádza. Spis
teda nesvedčí o tom, že by došlo „k vzájomnej výmene“ listov oprávnenej a povinného. Vzhľadom
na to je plne opodstatnené konštatovanie súdov, že rozhodcovská zmluva (doložka) nie je obsiahnutá

ani vo vzájomne vymenených listoch. Ak je exekučný súd povinný zastaviť exekúciu aj bez návrhu
vždy vtedy, keď vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon
rozhodnutia neprípustný (takou okolnosťou je aj neexistencia vykonateľného exekučného titulu), je
exekučný súd bezpochyby povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie (teraz návrh na vykonanie exekúcie - poznámka exekučného súdu) vtedy, keď

okolnosť takejto povahy vyjde najavo už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (teraz
§ 53 ods. 1 Exekučného poriadku).“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
146/2011 zo dňa 13.10.2011, R 46/2012).

12. Ešte pred samotným posúdením platnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) exekučný súd sa vyjadrí

k povahe právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným. Exekučný súd považuje právny vzťah
vzniknutý medzi oprávneným a povinným zmluvou o úvere za spotrebiteľský, a to odkazom na znenie
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
všetko účinné v čase uzatvorenia zmluvy o úvere resp. rozhodcovskej zmluvy - doložky. Exekučný súd
považuje zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným za tzv. formulárovú resp. typovú

zmluvu, ktorej obsah je predložený druhej strane - spotrebiteľovi a druhá strana (spotrebiteľ) nemá
možnosť ovplyvniť či meniť jej obsah, teda klasický kontraktačný vyjednávací proces je obmedzený len
na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku. Exekučný súd je toho právneho názoru, že na právny
vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu
spotrebiteľa, medzi ktoré patrí podľa rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) a aktuálne účinnej právnej

úpravy exekučného konania (ustanovenie § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku) aj zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vydané
v spotrebiteľskom spore, ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s osobitnými právnymi
predpismi upravujúcimi uzatvorene rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej veci (ZoRK a ZoSRK).

13. Exekučný súd pri preskúmavaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie okrem preskúmavania
aktívnej a pasívnej exekučnej legitimácie oprávneného a povinného, exekučného titulu a súladu
nároku, ktorý oprávnený navrhuje od povinného vymôcť v exekučnom konaní s nárokom priznaným
oprávnenému exekučným titulom skúma aj to, či tu nie je existencia niektorého z dôvodov na zamietnutie
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Exekučného poriadku.

Jedným z dôvodov zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie je aj to, že (spotrebiteľská) rozhodcovská
zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi oprávneným a
povinnýmanásledneajvydaťrozhodcovskérozhodnutie(rozsudok)-exekučnýtitul,nespĺňapodmienky
podľa osobitných predpisov (ZoRK a ZoSRK). Základnou podmienkou pre možnosť skúmania dôvodov
zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku je, že

exekučným titulom musí byť rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vydané v spotrebiteľskom spore (tzn.
spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou).14. Exekučný súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil,
že oprávnený navrhuje vykonať exekúciu proti povinnému na podklade rozhodcovského rozsudku
vydaného v spotrebiteľskom spore. Keďže oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie ako exekučný

titul označil rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vydané v spotrebiteľskom spore, exekučný súd už
vo fáze posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie je vzhľadom na existenciu dôvodov zamietnutia
návrhu na vykonanie exekúcie uvedených v ustanovení § 53 ods. 3 písm. f) body 1 až 4 Exekučného
poriadku oprávnený a súčasne aj povinný skúmať existenciu niektorého z dôvodov zamietnutia návrhu
na vykonanie exekúcie podľa uvedeného ustanovenia a v prípade zistenia existencie niektorého z

dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie zamietnuť. Exekučný súd je už v štádiu posudzovania návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul uvedený oprávneným v návrhu na
vykonanie exekúcie bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či exekučný titul je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj po stránke
materiálnej (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa

13.10.2011 (R 46/12), uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 2857/2006 zo dňa
30.10.2008, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010 zo dňa 18.02.2010;
sp. zn. II. ÚS 545/2010 zo dňa 09.12.2010; sp. zn. III. ÚS 125/2011 zo dňa 29.03.2011; z novších
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky -nález sp. zn. IV. ÚS 38/2020 zo dňa 17.06.2020, nález
sp. zn. IV. ÚS 39/2020 zo dňa 17.06.2020 a nález sp. zn. III. ÚS 61/2020 zo dňa 27.05.2021).

15. Právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní sa
odvodzuje od zmluvnej vôle strán resp. účastníkov rozhodcovskej zmluvy pri zachovaní zmluvnej
slobody (autonómie) účastníkov rozhodcovskej zmluvy (prejav zmluvnej teórie arbitráže). Existencia
rozhodcovskej zmluvy je nevyhnutná podmienka (conditio sine qua non) rozhodcovského konania.

Ak rozhodcovská zmluva neexistuje alebo nebola uzavretá platne (v súlade so ZoRK), potom
nebola založená právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi zmluvnými
stranami rozhodcovskej zmluvy, ktorý rozhodcovská zmluva resp. doložka kryje. Rozhodcovská zmluva
predstavuje osobitný typ pomenovanej (nominátnej) zmluvy, ktorej podstatné náležitosti a forma je
ustanovená zákonom (ZoRK a ZoSRK). Obsah a forma rozhodcovskej zmluvy je právne upravená

predovšetkým v ZoRK ako osobitnom predpise (lex specialis). Zároveň úprava v ZoRK je kogentná,
pretože dôsledok uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je vylúčenie resp. obmedzenie práva domáhať sa
právnej ochrany na všeobecnom súde, čím sa zasahuje do ústavného práva na súdnu ochranu. Preto
pokiaľ zákonodarca povolil (aproboval), aby účastníci právnych vzťahov sa mohli domáhať ochrany
svojich porušených alebo ohrozených subjektívnych práv aj prostredníctvom rozhodcovského konania,

ktorého nevyhnutným predpokladom resp. podmienkou je uzavretie platnej rozhodcovskej zmluvy
(doložky), potom musí stanoviť aj jednoznačné pravidlá, od ktorých sa nemožno odchýliť, upravujúce
spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (predovšetkým to je forma rozhodcovskej zmluvy).

16. Rozhodcovská zmluva musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je neplatná. Všeobecná

definícia písomnej formy zmluvy sa nachádza v ustanovení § 40 OZ, pričom písomná forma
rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj v prípadoch uvedených v druhej vete § 4 ods. 2 ZoRK
v znení účinnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Uvedené ustanovenie má dve rôzne
predpoklady použitia (hypotézy). Prvá spočíva v tom, že rozhodcovská zmluva je obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami a druhá spočíva vo vzájomnej výmene listov zmluvnými

stranami a aplikuje sa len v prípade uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy prostredníctvom telefaxu alebo
pomocou iných telekomunikačných zariadení (uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy „na diaľku“), ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

17. V tejto exekučnej veci bola rozhodcovská doložka súčasťou VPPÚ, ktoré neboli podpísané

zmluvnými stranami spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako exekučný súd nemá za preukázané, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá „na diaľku“ (tzn. telefaxom alebo prostredníctvom iných
telekomunikačných zariadení umožňujúcich zachytenie jeho obsahu a konajúcej osoby). Z obsahu
spisu je nepochybné, že medzi oprávneným a povinným nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy
(doložky) „vo vzájomne vymenených listoch“. Ďalej je nepochybné, že oprávnený predložil povinnému

spolu so zmluvou o úvere aj VPPÚ, ktoré podľa zmluvy o úvere sú jej neoddeliteľnou súčasťou a
súčasne povinný (v postavení dlžníka) potvrdil ich prevzatie spolu so zmluvou o úvere. Ani prevzatie
VPPÚ navrhnuté jednou zmluvnou stranou (oferent) druhou stranou zmluvy (akceptant) nespôsobuje
podľa všeobecného predpisu súkromného práva OZ uzavretie zmluvy. Pokiaľ by druhá strana zmluvy(akceptant) vyjadrila svoj súhlas byť viazaná VPPÚ, súčasťou ktorých bola aj rozhodcovská zmluva
(doložka), a zaslala (odovzdala) by svoj súhlas byť viazaná rozhodcovskou zmluvou (doložkou)
navrhovateľovi rozhodcovskej zmluvy (doložky), mohlo by dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy

(doložky). Tieto skutočnosti však podľa obsahu spisu vo vzťahu medzi oprávneným a povinným
nenastali. Teda rozhodcovská zmluva (doložka) nebola v tejto exekučnej veci uzavretá v súlade s
ustanovením § 4 ods. 2 ZoRK v znení účinnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, teda ide
o neplatne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu (doložku). Je nepochybné, že rozhodcovský súd, ktorý
exekučný titul vydal nemal právomoc prejednať a rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným a

následne vydať exekučný titul. Ako to už exekučný súd v odôvodnení tohto uznesenia uviedol vyššie,
pokiaľ rozhodcovská zmluva nebola uzavretá, nevznikla právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor medzi oprávneným a povinným v rozhodcovskom konaní, a teda exekučný titul predložený
oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie je vydaný orgánom, ktorý nemal na jeho vydanie
právomoc. Inými slovami ide o ničotné rozhodnutie (paakt) nevyvolávajúce žiadne právne účinky (k tomu
pozri vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa

13.10.2011, R 46/2012).

18. Pozornosti exekučného súdu neuniklo ani to, že rozhodcovská zmluva (doložka) obsiahnutá vo
VPPÚ predstavuje tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, pretože umožňuje každej zmluvnej strane
domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo alternatívne

prostredníctvomsúdnehokonania.Preexekučnýsúdjetakýtospôsobdojednaniarozhodcovskejzmluvy
(doložky), ktorý síce nevylučuje, ale obmedzuje ústavné právo na súdnu ochranu pred nezávislým
a nestranným všeobecným (štátnym) súdom, a to v závislosti od časovej priority uplatnenia práva,
pre prejednanie a rozhodnutie v tomto exekučnom konaní irelevantný, pretože oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie ako exekučný titul označil rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vydaný v

spotrebiteľskom spore. Teda uplatnila sa alternatíva rozhodcovského konania, a preto poskytnutie
možnosti domáhať sa ochrany aj na všeobecnom súde rozhodcovskou zmluvou (doložkou), ktorá
nakoniec nebola realizovaná je pre toto rozhodnutie exekučného súdu absolútne irelevantná. Exekučný
súd na záver odôvodnenia tohto uznesenia chce zdôrazniť, že návrh na vykonanie exekúcie bol
zamietnutý pre neplatné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy (doložky) a nie pre to, že predložená

rozhodcovská zmluva (doložka) predstavuje neprijateľnú podmienku.

19. Súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva (doložka), ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského
súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným, nebola platne uzavretá podľa ZoRK v
znení účinnom v čase jej uzatvorenia. Exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc,

a teda exekučný titul predstavuje ničotný právny akt, ktorý nemôže nikoho zaväzovať, a teda nemôže
byť ani exekučným titulom na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Na základe uvedeného
exekučný súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) bod 1
Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

20.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
je účastníkom konania oprávnený.25. Vzhľadom na to, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase do vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd oprávnenému
náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.