Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010181
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612010181.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr. Vladimíra Sučika, na verejnom zasadnutí konanom 12. apríla 2016 prejednal odvolanie
podané obžalovaným B. B., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
1T/74/2012 z 18.6.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/74/2012-187 z 18.6.2015 bol obžalovaný B. B.
uznaný za vinného, že

„na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola rekonštrukcia troch komínov a
výmerastrešnejkrytinynarodinnomdomespridelenýmsúpisnýmčíslomXXX,postavenomnapozemku

s prideleným parcelným číslom 583, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra
Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie B., prevzal
za účelom kúpy materiálu a výkonu dohodnutých prác dňa 23.3.2009 od podielového spoluvlastníka
rodinného domu X. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XXX, Y. W., sumu 3.000,-Eur v hotovosti a sumu
7.569,34Eurprevodomnaúčetčíslo:XXXXXXXXXX/XXXX,vedenývG.,a.s.,IČO:00686930,Hodžovo
námestie 3, Bratislava, pričom potrebný materiál nekúpil a dohodnuté práce nevykonal a na rodinnom

dome realizoval len dodatočne ústne dohodnuté zateplenie stropov, za čo vystavil faktúru vo výške
1.127,80 Eur, pričom zostávajúce peňažné prostriedky vrátil len čiastočne v sume 1.500,- Eur, čím X.
Q. spôsobil škodu vo výške najmenej 7.941,54 Eur“,

čim spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.
zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených
v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil probačný
dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil súd skúšobnú
dobu vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Žilina, sp.zn. 35T/78/2011 zo dňa 17.6.2013, ktorým bol obžalovaný podľa § 207 ods. 1, § 38 ods.
2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého

bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Súd súčasne zrušil aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodeného X. Q. s uplatneným nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 35T/78/2011-290

zo 17.6.2013 bol obžalovaný B. B. uznaný vinným z trestného činu podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a nie podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. ako sa konštatuje v časti
výroku rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18.6.2015 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a po poučení o opravnom prostriedku, ktorým je odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa
oznámenia, obžalovaný B. B. prehlásil, že porozumel výroku rozsudku, odôvodneniu a poučeniu o
opravnom prostriedku a podáva odvolanie, ktoré odôvodní písomne po doručení rozsudku a súčasne
požiadal o ustanovenie bezplatného obhajcu, nakoľko je nemajetný a chce, aby ho v

odvolacom konaní zastupoval obhajca. Prokurátor prehlásil, že sa vzdáva odvolania a poškodený X. Q.
uviedol, že sa vzdáva odvolania.

Zo súdneho spisu vyplýva, že obžalovanému B. B. bolo písomné vyhotovenie rozsudku doručené
30.1.2016, napriek tomu, že písomné vyhotovenie rozsudku bolo vypravené stranám konania 30.7.2015,
pričom ďalšie strany konania riadne prevzali písomné vyhotovenie rozsudku 31.7.2015 (Okresná

prokuratúra Liptovský Mikuláš) a 3.8.2015 (poškodení X. Q. a E. Q.). Zo spisu ďalej vyplýva, že
okresný súd reagoval na žiadosť obžalovaného B. B. a opatrením, č.k. 1T/74/2012-183 z 13.7.2015
mu ustanovil bezplatnú obhajkyňu JUDr. Evu Hlavnovú, ktorá obhajobu aj prevzala, o čom svedčí
úradný záznam o nazretí do spisu 28.7.2015 (č.l. 200 spisu). Podľa úradného záznamu zo 6.10.2015
(č.l. 204 spisu) bola ustanovená obhajkyňa vyzvaná, aby doručila súdu odôvodnenia odvolania

podaného obžalovaným na hlavnom pojednávaní. Obhajkyňa oznámila, že je v telefonickom kontakte
s obžalovaným, ktorý však doposiaľ súdu nedoručil vyplnené potvrdenie o majetkových a zárobkových
pomeroch, a preto odôvodnenie odvolania nebude vyhotovované a zasielané. Dňa 18.11.2015 trestný
súd zrušil ustanovenie obhajkyne JUDr. Evy Dorociakovej, ktorá bola ustanovená obžalovanému B. B.
opatrením z 13.7.2015, pretože súd doručil obžalovanému príslušné tlačivo na preukázanie majetkových

pomerov 14.7.2015, ale obžalovaný v lehote 30 dní nepreukázal nárok na bezplatnú obhajobu, a preto
súd v súlade s § 40 ods. 6 Tr. por. zrušil ustanovenie bezplatnej obhajkyne (č.l. 208 spisu).

Po predložení spisu súdom prvého stupňa 26.2.2016 odvolací súd nariadil termín verejného zasadnutia
na 15.3.2016. Upovedomenie o termíne verejného zasadnutia bolo obžalovanému B. B. doručované na

adresu, ktorú 11.1.2016 oznámil súdu prvého stupňa ako adresu na doručovanie písomnosti (č.l. 213
spisu), pričom podľa tohto oznámenia sa mu úradné písomnosti mali doručovať do poštového priečinku.
Na verejné zasadnutie, ktoré bolo nariadené na 15.3.2016 sa obžalovaný B. B. nedostavil, pričom
doručenka sa vrátila 5.4.2016 a vyplýva z nej, že zásielka bola uložená 8.3.2016 a obžalovaný ju osobne
vyzdvihol 26.3.2016. Verejné zasadnutie 15.3.2016 bolo odročené na nový termín 12.4.2016. Na verejné

zasadnutie sa znovu obžalovaný B. B. nedostavil, pričom ale súd už mal k dispozícii doručenku, ktorá
sa vrátila 12.4.2016, z ktorej vyplýva, že upovedomenie o termíne verejného zasadnutia bolo uložené
v poštovom priečinku, ktorý obžalovaný označil na doručovanie písomnosti, dňa 21.3.2016. Na tomto
mieste treba poznamenať, že písomnosť, ktorou bolo upovedomenie o termíne verejného zasadnutia
na deň 12.4.2016, bola už v čase, keď obžalovaný osobne prevzal upovedomenie o termíne verejného

zasadnutia na deň 15.3.2016, uložená v poštovom priečinku, ktorý obžalovaný označil na doručovanie
písomnosti. Z dôvodu pre odvolací súd neznámeho, pri preberaní zásielky 26.3.2016 obžalovaný
B. B. neprevzal aj ďalšiu zásielku, ktorou bolo upovedomenie o termíne verejného zasadnutia na
12.4.2016, napriek tomu, že v čase preberania prvej zásielky už bola aj druhá zásielka uložená v
poštovompriečinku.Podľadoručenky(č.l.222spisu)obžalovanýosobneprevzalpísomnosť,ktoroubolo

upovedomenie o termíne verejného zasadnutia 12.4.2016, dňa 7.4.2016. Krajský súd ustálil s poukazom
na § 66 ods. 5 Tr. por., že upovedomenie o termíne verejného zasadnutia bolo doručené obžalovanému
24.3.2016, a teda bolo preukázané, že lehota k príprave na verejné zasadnutie u obžalovaného B.
B. je zachovaná. Krajský súd zastáva názor, že platí z hľadiska procesných účinkov prvé doručenie
písomností, pretože ustanovenie § 66 ods. 5 Tr. por. nie je obsolentnou právnou normou, ale je súčasťou

platného a účinného zákona - Trestného poriadku.

Pred verejným zasadnutím odvolaciemu súdu bolo doručené elektronickou poštou, ktorá bola odoslaná
11.4.2016 o 21.06 h. (č.l. 230 spisu), podanie obžalovaného B. B. s nasledovným textom:

„Vec: ospravedlnenie neúčasti obžalovaného na verejnom zasadnutí
K verejnému zasadnutiu stanovenému, na 12.4.2016 o 9.30 hod., Dňa 7.4.2016 o hodine 18.30 hod, som
obdržal (prevzal poštovou zásielkou) Upovedomenie obžalovaného o verejnom zasadnutí, konajúce sa
dňa 12.4.2016 o 9.30 hod, upovedomením na pojednávanie v pojednávacej miestnosti č.dv. 5/prízemie.Žiadam vás s prosbou o riadne ospravedlnenie neúčasti na tomto verejnom konaní, vedenom proti mojej
osobe B. B., z dôvodu veľmi skorého termínu konania, od prevzatia korešpondencie Upovedomenia
obžalovanému o verejnom zasadnutí, ako aj mojej dostatočnej možnej príprave tak k termínu

verejného zasadnutie, ako aj z časového hľadiska vzdialenosť, ako aj dostatočného zabezpečenia času
zabezpečením si obhajoby právnym zástupcom.
V piatok 8.4.2016 som sa snažil aj telefonicky spojiť na krajský súd s dovolaním na pána predsedu
senátu JUDr. Pavla Polku a až dňa 11.4.2016 sa mi podarilo dovolať a telefonicky požiadať aj osobným
vyjadrením o včasnejšie ospravedlnenie, kde po telefonáte s pani Labantovou a následne telefonátom

zastupujúcou osobou predsedu senátu JUDr. Pavla Polku, som vysvetlením žiadal s prosbou o určenie
dostačujúceho neskoršieho termínu, na ktorý sa budem môcť riadne pripraviť a aj zabezpečiť s
dostačujúcim časom právneho zástupcu ako aj z časového hľadiska pripraviť k termínu, nakoľko
prechodne bývam v časti Pezinku a aj pracovne sa zdržiavam v Bratislavskom kraji a preto zasielam po
dohodeajemailpoštouamojeospravedlnenieúčastinaverejnomzasadnutíakoajorigináldoporučenou
poštou.

Týmto žiadam vážený Krajský súd v Žiline o pochopenie a o ospravedlnenie mojej účasti na uvedenom
verejnom zasadnutí a konanie v mojej neprítomnosti. Z pochopenie ďakujem v Žiline, dňa 11.4.2016“.

Po oboznámení sa s obsahom podania predseda senátu rozhodol, že neakceptuje ospravedlnenie
obžalovaného B. B., pretože ospravedlnenie nebolo doručené konajúcemu súdu včas, neobsahuje

skutočnosti, ktoré by odôvodnili akceptovania žiadosti obžalovaného B. B. o odročenie verejného
zasadnutia, a naviac po preskúmaní doterajšieho prístupu obžalovaného B. B. k súdnemu konaniu
dospel predseda senátu k záveru, že ospravedlnenie obžalovaného je ďalšou obštrukciou smerujúcou k
zmareniu ukončenia odvolacieho konania bez zbytočných prieťahov. Neušlo pozornosti krajského súdu,
že okrem iného obžalovaný v písomnom podaní namieta časové hľadisko vzdialenosti medzi sídlom

odvolacieho súdu a svojim pobytom v B., pričom zo samotného ospravedlnenia vyplýva, že toto malo
byť vyhotovené v Žiline dňa 11.4.2016. Rovnaké podanie, ktoré bolo odosielané elektronickou poštou
11.4.2016 o 21.06 h. bolo krajskému súdu doručené aj poštou 18.4.2016, pričom z obálky vyplýva, že
bolo odovzdané na poštovú prepravu až dňa 15.4.2016 na pošte Senec.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo po splnení zákonom stanovených podmienok vykonané v
neprítomnosti obžalovaného B. B. (§ 293 ods. 5 Tr. por.) a poškodených X. Q. a E. Q., v konaní pred
odvolacím súdom, prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie konanie je vo svojej podstate návrhovým
konaním, keď odvolací súd nepreskúmava každé rozhodnutie súdu nižšej inštancie z úradnej povinnosti,
ale len na návrh oprávnenej osoby, ktorý zákonodarca nazval odvolanie. Z ustanovenia § 311 Tr.
por. jednoznačne vyplýva, aké skutočnosti tvorí obsah odvolania. Obžalovaný na podporu svojho

odvolania neuviedol žiadne argumenty. Krajský súd poznamenáva, že kvalitu a obsah každého súdneho
rozhodnutia v podstatnej miere predurčuje strana konania kvalitou svojej argumentácie. Obžalovaný
tým, že neodôvodnil svoje odvolanie, žiadnym spôsobom neumožnil krajskému súdu v rámci prieskumu
napadnutého rozsudku zamerať pozornosť na chyby, ktoré by obžalovaný napadnutému rozsudku a
postupu súdu, ktorý predchádzal napadnutému rozsudku vytýkal, a preto podrobil napadnutý rozsudok

všeobecnému prieskumu v súlade s § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého na chyby, ktoré neboli v odvolaní
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v
ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by

mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako
sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania
vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení
odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom
rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a

vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku (čo možno usúdiť z podaného odvolania bez ohľadu na to, že nie je odôvodnené),
nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré
predchádzalopodaniuobžaloby,ajehosprávneprávnezáverymajúdostatočnýskutkovýzákladvriadne
vykonanom dokazovaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v

dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre

jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol
a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por.,
t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam,
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.
V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného
ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia

nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd
prvého stupňa. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v
podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov.

Pri absencii konkrétnych odvolacích námietok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o druhu a výmere
trestu odvolací súd preskúmal aj výrok o treste a vzhľadom na vyššie vyslovený záver o právnej
kvalifikácii súdeného skutku stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide
o druh a výmeru uloženého trestu obžalovanému, pretože pri vzniknutej procesnej situácii mu nič iné

nezostalo, napriek tomu, že pri ukladaní trestu nepostupoval okresný súd v súlade s trestným zákonom.
Inak trest považuje odvolací súd za primeraný. K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným
súdom krajský súd nemá čo dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil
vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom.V rozpore s ustanovením § 51 ods. 2 veta tretia Trestného zákona, ktoré ukladá súdu povinnosť
uložiť páchateľovi obmedzenia alebo povinnosti, súd prvého stupňa neuložil obžalovanému žiadne
obmedzenia ani povinnosť.

Pri absencii odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného krajský súd z dôvodu zásady zákazu
zmeny k horšiemu (§ 322 ods. 3 veta druhá Tr. por.) nemohol napraviť pochybenie súdu prvého stupňa.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere
plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza

zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich
páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom,
aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,

a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej
činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu
je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel

trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku
obžalovaným, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré

by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného B. B. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.