Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/115/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121290137
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6121290137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej,

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Q.. Q. Q., W..,
so sídlom kancelárie S. D., XXX XX A. A., správca konkurznej podstaty úpadcu: STAVOUNIVERZÁL,
s.r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 2262, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 380 458, zastúpeného
zástupcom Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina,
IČO: 47 258 608, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 4248/2, 036 01
Martin, IČO: 00 365 327, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou,
so sídlom W. V. XX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 78.852,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/3/2022-108 zo dňa 3. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/3/2022-108 zo dňa 3. marca 2022 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol (výrok I.).
Žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). O výške
náhradytrovkonaniarozhodneOkresnýsúdMartinsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudku
(výrok III.).

2. Okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu
sumu 78.852,16 Eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 78.852,16 Eur od 03.01.2014 do
zaplatenia spolu s náhradou trov konania. V žalobe poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Žilina
č. k. 3K/1/2014-171 zo dňa 19.08.2014, bol na majetok úpadcu STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., so sídlom
Cesta do Rudiny 2262, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 380 458, vyhlásený konkurz. Do funkcie
správcu bol ustanovený Q., správca, so sídlom kancelárie V. A., XXX XX A. A.. Uznesenie o ustanovení

do funkcie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 27.8.2014. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 14CoKR/33/2018 zo dňa 21.02.2019, bol právoplatne ukončený spor o vylúčenie majetku zo
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu medzi žalobcom v 1/ rade J.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXXX, XXX XX K. N. V., žalobcom v 2/ rade H. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. XXX a
žalovaným - Q.. Q. Q., W.., so sídlom kancelárie V. A., XXX XX A. A., ktorým bolo rozhodnuté tak, že
pohľadávka voči dlžníkovi - žalovanému zo Zmluvy o dielo č. 4280/2009 zo dňa 20.11.2009 vo výške
78.852,16 Eur s príslušenstvom, patrí nesporne do všeobecnej podstaty úpadcu. Správca sa na základe

vyššie uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu stal jediným subjektom oprávneným na vymáhanie
pohľadávky. Pohľadávka je zapísaná v súpise všeobecnej podstaty, ktorý bol zverejnený v Obchodnom
vestníku č. 191/2014 zo dňa 07.10.2014. Žalobca s poukazom na ust. § 186 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), § 76 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) uviedol,že jediným aktívne procesne legitimovaným subjektom na vymáhanie pohľadávky je správca tak, ako
to vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/33/2018
zo dňa 21.02.2019. Žalobca ďalej uviedol, že podľa Zmluvy o dielo č. 4280/2009 zo dňa 20.11.2009

realizoval pre žalovaného, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, dielo „Dostavba chirurgického pavilónu
04 UNM v Martine“ v rozsahu podľa čl. III bod 3.1 zmluvy (ďalej len „Zmluva o dielo“). Podľa Zmluvy o
dielo došlo k situácii nevyvolanej účastníkmi zmluvy, keď novelizáciou zákona o dani z pridanej hodnoty,
a to zákona č. 222/2004 Z.z., zákonom č. 490/2010 Z.z. a s účinnosťou od 01.01.2011 došlo ku zmene
sadzby DPH zo sadzby 19 % na 20 % (§ 27 v spojení s § 85j ods. 1). Vzhľadom k tejto zmene bol

žalobca žalovaným vyzvaný, že z dôvodu, že sa pri zmluvne dohodnutom plnení jedná o realizovanie
projektu, na ktorý sú použité prostriedky EÚ a v súvislosti so zvýšením sadzby DPH dôjde ku zvýšeniu
zmluvou dohodnutej ceny za dielo, čo by znamenalo porušenie pravidiel pri zazmluvnenom poskytnutí
prostriedkov EÚ, aby pristúpil na úpravu ceny tak, aby cena za dielo tvorená zo zdaniteľného základu
spolu s DPH sa po zmene sadzby DPH rovnala pôvodne zmluvou dohodnutej výške ceny za dielo. Hoci
žalobca rozporoval tento názor žalovaného, o čom svedčí vzájomná korešpondencia, žalovaný svoje

stanovisko nezmenil. Žalovaný tvrdil žalobcovi, že jeho názor mal byť odobrený nadriadeným riadiacim
orgánom tohto projektu, a to Ministerstvom zdravotníctva SR. Žalobca v dôvere, že toto ubezpečenie
žalovaného je pravdivé, pristúpil dňa 28.04.2011 k podpisu Dodatku č. 2 ku Zmluve o dielo, ktorým
došlo účelovo a na ťarchu žalobcu ku zníženiu ceny diela - jeho zdaniteľného základu tak, že spolu
s novou sadzbou DPH sa rovnala takto určená cena cene pôvodne dohodnutej (ďalej len „Dodatok

č. 2“). Žalovanému bola žalobcom po vykonaní diela vyúčtovaná cena diela v súlade s Dodatkom č.
2. S odstupom času po vykonaní diela a z dôvodu, že zo strany žalovaného sa prejavila neochota
dodržať ďalšie vzájomné dohody, žalobca začal mať pochybnosti o serióznosti žalovaného a obrátil
sa so žiadosťou zo dňa 19.11.2013 na MZ SR o sprístupnenie informácií vzťahujúcich sa na zmluvné
plnenie dohodnuté medzi ním a žalovaným ako prijímateľom zazmluvneného nenávratného finančného

príspevku. V rámci odpovede na túto žiadosť zo dňa 04.12.2013 boli sprístupnené informácie aj o
tom, ako bol žalovaný inštruovaný práve v súvislosti so zmenou sadzby DPH. Jedná sa o podanie MZ
SR - Sekcia Európskych programov a projektov zo dňa 20.01.2011 s tým, že žalobcovi súčasne boli
doručené aj súvisiace doklady. Žalobca poukázal aj na samotné správanie žalovaného, kedy na tú istú
jemu adresovanú žiadosť o sprístupnenie informácií žalobca žiadanú odpoveď obdržal začiatkom roka

2014, avšak bez listu MZ SR, ktorý je pre posúdenie tejto veci zásadný. Žalobca konanie žalovaného
považoval za účelové. S prekvapením žalobca, z týchto jemu doručených listín zo strany MZ SR, zistil,
že stanovisko žalovaného o potrebe a najmä o spôsobe úpravy zmluvne dohodnutej ceny diela v čase,
kedy mu to žalovaný prezentoval, bolo zavádzajúce a nesprávne. Z podania zo dňa 20.01.2011 bolo
zrejmé, že stanovisko MZ SR vo vzťahu k potrebe úpravy zmluvných vzťahov vplyvom zmeny sadzby

DPH sa nezhodovalo s tým, ako žalobcovi to prezentoval žalovaný a pod vplyvom čoho žalobca pristúpil
k podpisu Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo. K tomuto podaniu MZ SR žalobca konštatoval, že žalovaný ho
v čase uzavretia Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo uviedol do omylu a v prípade, že by žalobcovi bola v tom
čase zrejmá táto skutočnosť, pre neho ohľadne dohodnutého plnenia v jeho prospech - ceny za dielo,
rozhodná, k podpisu Dodatku č. 2 by nepristúpil. Vzhľadom k uvedenému žalobca tvrdil, že Dodatok

č. 2 zo dňa 28.04.2011 je neplatný, a preto si voči žalovanému uplatňoval nárok ceny diela v rozsahu
podľa dohody v pôvodnej Zmluve o dielo a na zaplatenie doplatku vystavil žalobca dňa 19.12.2013 na
ťarchu žalovaného faktúru č. 2013040 na sumu 78.852,16 Eur, so splatnosťou 02.01.2014. Prílohou
faktúry bola špecifikácia plnenia. Predmetnú faktúru žalovaný v lehote splatnosti neuhradil a vzhľadom
k jeho omeškaniu so splnením peňažného dlhu účtoval žalobca podľa Zmluvy o dielo aj dohodnutý

úrok z omeškania vo výške 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca ďalej uviedol,
že ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak
je to pre zhotoviteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho

polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije
počas celého tohto polroka.

3. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na vydaný platný rozkaz v upomínacom konaní
Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn. 8Up/417/2021, dňa 19. mája 2021, odpor žalovaného, jeho

vyjadrenia, vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, ďalšie písomné podanie žalovaného. Okresný súd
návrhy na dokazovanie výsluchom označených svedkov považoval za nadbytočné, resp. nepreukázané
vo vzťahu k predmetu sporu. Rozsah vykonaných prác na diele, t.j. iný ako bol zazmluvnený, nebol
v priebehu konania zo strany žalobcu vôbec tvrdený, dokonca ani uplatnená pohľadávka v konaní natejto skutočnosti nespočívala. Medzi stranami sporu nebol vôbec sporný rozsah vykonaných prác na
diele. Okresný súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súčasť spisu ako aj listinami z pripojených
spisov Okresného súdu Martin sp.zn. 17Cb/27/2014, Okresného súdu v Žiline sp.zn. 5Cbi/1/2015 a po

vypočutí právnych zástupcov sporových strán zistil, že STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., IČO: 36 380 458 ako
zhotoviteľ, podpísal so žalovaným ako objednávateľom dňa 20.11.2009 Zmluvu o dielo č. 4280 (ďalej len
„Zmluva o dielo“). Okresný súd poukázal na jednotlivé rozhodné články Zmluvy o dielo. Podľa čl. V./5.1
Zmluvy o dielo cena za plnenie predmetu zmluvy bola stanovená na základe súťažných podmienok,
súťažných podkladov a projektu pre realizáciu stavby vrátane výkazu výmer, ktorý ako príloha č. 5 tvorí

neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa čl. V./5.2 Zmluvy o dielo cena diela bola dohodnutá v zmysle zákona
č. 18/1996 Z.z. a vyhlášky č. 87/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cenách a cena bola dohodnutá
ako pevná, činí 14.670.960,37 Eur.

4. Okresný súd uviedol, že dňa 28.04.2011 zmluvné strany podpísali Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo
č. 4280/2009 (č.l. 15), ktorým čl. V. bod 5.2 doplnili nasledovne: Do 31.12.2010 cena bez DPH

4.443.320,47 Eur, DPH 19 % 844.230,89 Eur, cena s DPH 5.287.551,36 Eur; od 01.01.2011 cena bez
DPH 7.819.507,50 Eur, DPH 20 % 1.563.901,51 Eur, cena s DPH 9.383.409,01 Eur. Cena po úprave
celkom 14.670.960,37 Eur. V čl. VI./6.14 doplniť na konci prvej vety ... „alebo zhotoviteľ predloží bankovú
záruku, ktorá v plnej miere nahrádza položku zádržného do výšky ako aj dobu viazanosti“. Zmluvné
strany prehlásili, že dodatok zodpovedá slobodnej vôli, uzatvárajú ho dobrovoľne a na znak súhlasu s

jeho obsahom ho podpisujú.

5. Zhotoviteľ zo Zmluvy o dielo, a to STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., IČO: 36 380 458 vyúčtoval žalovanému
faktúrou č. 2013040 sumu 78.852,16 Eur z dôvodu neplatnosti Dodatku č. 2 zo dňa 28.04.2011 k Zmluve
o dielo č. 4280/2009 zo dňa 20.11.2009 ako nárok na doplatok zmluvou dohodnutej ceny diela podľa

prílohy. Vyúčtovaná jednotková cena 65.710,130 Eur bez DPH, 20 % DPH 13.142,03 Eur, spolu vrátane
DPH 78.852,16 Eur.

6. Okresný súd poukázal okrem iného aj na list Ministerstva zdravotníctva SR, Sekcia Európskych
programov a projektov Bratislava zo dňa 20.01.2011, ktorý bol zaslaný žalovanému ohľadne zvýšenia

DPH (č.l. 19 spisu):
1/ že vo vzťahu k už uzatvorenej zmluve prijímateľa s úspešným uchádzačom (ZoD, kúpna zmluva)
je v súvislosti so zvýšením sadzby DPH potrebné uzatvoriť dodatok k tejto zmluve. V tomto dodatku
sa zahrnie navýšenie DPH na 20 %. Výška zazmluvneného nenávratného finančného príspevku je
však maximálna a nemôže byť v dôsledku zvýšenia sadzby DPH navýšená. Všetky výdavky nad rámec

zazmluvneného nenávratného finančného príspevku budú zo strany riadiaceho orgánu považované za
neoprávnené. V rámci verejného obstarávania platí, že v súvislosti so zvýšením sadzby DPH nejde
o podstatnú zmenu zmluvy medzi prijímateľom a úspešným uchádzačom, ale len o prispôsobenie
zmeneným vonkajším okolnostiam a prijímateľ ako verejný obstarávateľ môže zmenenú sadzbu DPH
upraviť dodatkom k pôvodnej zmluve medzi prijímateľom a úspešným uchádzačom (Zmluva o dielo,

kúpna zmluva ..). Prijímateľ predloží riadiacemu orgánu na administratívnu kontrolu návrh dodatku k
zmluve s úspešným uchádzačom (ZoD, kúpna zmluva ..) a následne po akceptácií návrhu dodatku
podpísaný dodatok k tejto zmluve.
2/ že pri výkone administratívnej kontroly Žiadosti o platbu bude riadiaci orgán akceptovať účtovné
doklady na výdavky s výškou DPH 20 %, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti zákona o DPH, hoci

výška DPH viazaná na tieto výdavky v momente platnosti a účinnosti zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku bola iba vo výške 19 %. Riadiaci orgán však uzná za oprávnené len výdavky do
výšky DPH 19 %.
3/ že na základe vykonanej administratívnej kontroly obstarávania tovarov, služieb, stavebných prác
a súvisiacich postupov bude riadiaci orgán akceptovať vykonanie verejného obstarávania, ktoré bolo

vykonané v čase pred účinnosťou zákona o DPH, pričom ponuky uchádzačov budú predložené s už
vyššou sadzbou DPH (20 %), pričom všetky výdavky nad rámec schváleného nenávratného finančného
príspevku budú zo strany riadiaceho orgánu považované za neoprávnené.

7. Okresný súd poukázal po vykonanom dokazovaní na ust. § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z.

v spojení s § 6 ods. 3 tohto zákona, § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 prvá veta, § 547 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.8. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že úpadca -
STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., IČO: 36 380 458 ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ podpísali dňa
20.11.2009 Zmluvu o dielo s účinnosťou od podpísania tejto zmluvy, podľa § 536 a nasl. Obchodného

zákonníka, ktorú okresný súd vyhodnotil ako obchodno-záväzkový vzťah v zmysle ust. § 262 ods. 2
Obchodného zákonníka. Podľa čl. III. zmluvné strany vymedzili predmet Zmluvy o dielo. V čl. V./5.2
Zmluvy o dielo dohodli cenu diela ako pevnú cenu diela vo výške 14.670.960,37 Eur. Uzatvorenie
Zmluvy o dielo, predmet Zmluvy o dielo, jeho splnenie nebolo medzi stranami sporné. Sporným medzi
stranami bolo dojednanie Dodatku č. 2, ktorý zmluvné strany podpísali dňa 28.04.2011, keď žalobca

argumentoval, že tento dodatok je neplatným právnym úkonom, neplatnosti sa dovolal u žalovaného
listom zo dňa 20.12.2013 (č.l. 20 spisu), ktorý žalovaný podľa doručenky na č.l. 21/rub spisu prevzal dňa
30.12.2013. Týmto listom sa žalobca dovolával u žalovaného relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a
to Dodatku č. 2 zo dňa 28.04.2011, podľa § 49a Občianskeho zákonníka.

9. Okresný súd mal za to, že uzavretie Dodatku č. 2 bolo dôvodné vyhodnotiť v kontexte Zmluvy o dielo,

hlavne v spojení s čl. V./5.2, podľa ktorého bola dohodnutá pevná cena diela, špecifikácia ceny diela v
Dodatku č. 2 zodpovedala uvedenému zmluvnému dojednaniu a právnej úprave ust. § 6 ods. 3 zákona
č. 18/1996 Z.z. o cenách (ďalej len „zákon č. 18/1996 Z.z.“). Podľa špecifikácie ceny diela Dodatkom č. 2
dohodnutá cena v Zmluve o dielo naďalej bola v nezmenenej výške 14.670.960,37 Eur. Medzi stranami
nebolo sporné, že žalovaný si splnil svoj záväzok zaplatiť dohodnutú cenu diela podľa čl. V./5.2 Zmluvy

o dielo v znení Dodatku č. 2 v rozsahu 14.670.960,37 Eur, v súlade s ust. § 546 ods. 1 Obchodného
zákonníka, a preto nárok žalobcu proti žalovanému bol nedôvodný a okresný súd ho zamietol.

10. Okresný súd v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu proti žalovanému poukázal na pôvodnú
dohodu o cene v Zmluve o dielo, a to čl. V./5.2, kde bola dohodnutá cena ako pevná cena diela vo výške

14.670.960,37 Eur. Čl. V./5.2 Zmluvy o dielo neobsahoval špecifikáciu ceny v členení na cenu bez DPH
a s DPH. Strany neprodukovali prílohu č. 5 k Zmluve o dielo, ktorá vyplýva z textu čl. V./5.3 Zmluvy o
dielo. Keďže cena diela v čl. V./5.2 Zmluvy o dielo bola dohodnutá ako cena pevná, uzatvorenie Dodatku
č. 2 bolo podľa názoru okresného súdu doplnením, špecifikáciou dohodnutej ceny v čl. V./5.2 Zmluvy
o dielo v súvislosti so zmenou právnej úpravy DPH po 01.01.2011, a to v členení ceny do 31.12.2010

a od 01.01.2011 tak, aby cena po zmene právnej úpravy DPH neodporovala dojednaniu čl. V./5.2, kde
bola určená ako pevná cena diela. Žalovaný v spore argumentoval, z akého dôvodu bola dohodnutá
pevná cena diela, t.j., že dielo bude financované zo schváleného nenávratného finančného príspevku,
o čom zhotoviteľ pri vzniku Zmluvy o dielo vedel, túto vedomosť počas sporu nepopieral. Nesporne
podpísanie Dodatku č. 2 súviselo s právnou úpravou zmeny sadzby DPH od 01.01.2011. Podstatné bolo

podľa názoru okresného súdu to, že bola dohodnutá cena ako pevná cena, podľa § 6 ods. 3 zákona č.
18/1996 Z.z., ktorú nie je prípustné zmeniť podľa názoru okresného súdu bez dohody zmluvných strán
ani v súvislosti so zmenou sadzby DPH.

11. Podľa okresného súdu žalobca nepreukázal svoju argumentáciu, že žalovaný uviedol žalobcu v

súvislosti s uzatvorením Dodatku č. 2 do omylu, lebo žalovaný listom zo dňa 11.02.2011 preukázal
okresnému súdu, že zhotoviteľovi oznámil skutočnosti, pre ktoré nemôže akceptovať zvýšenie
dohodnutej pevnej ceny podľa čl. V./5.2 Zmluvy o dielo a už v tomto liste oznámil zhotoviteľovi, že cena
diela je dohodnutá ako pevná cena podľa zákona č. 18/1996 Z.z. a nie je prípustné ju zmeniť. Z tohto
listu vyplynulo, že zasiela návrh Dodatku č. 2 vypracovaný v zmysle listu Ministerstva zdravotníctva SR

„Upozornenie ohľadne zvýšenia DPH“. Vychádzajúc z obsahu predmetného upozornenia MZ SR zo dňa
20.1.2011 (č.l. 19, ods. 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu), okresný súd nedospel
kzáveruakožalobca,žezpredmetnéholistuvyplývajúodlišnéskutočnosti,akotie,ktorévyplývajúzlistu
žalovaného zo dňa 11.02.2011 v súvislosti s potrebou uzatvorenia Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo, teda,
že stanovisko MZ SR o potrebe úpravy zmluvných vzťahov vplyvom sadzby DPH sa nemalo zhodovať

s tým, ako bolo prezentované úpadcovi zo strany žalovaného pred podpisom Dodatku č. 2. Okresný
súd bol toho názoru, že žalovaný pri uzatváraní Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo konal v súlade s listom
Ministerstva zdravotníctva SR, a preto nemohli nastať v tejto súvislosti zákonné predpoklady ust. § 49a
Občianskeho zákonníka, aby sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti Dodatku č. 2 Zmluvy o dielo, z
ktorého zákonného ustanovenia vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v

omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Okresný súd
poukázal na skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v odpore proti platobnému rozkazu ohľadne procesuschvaľovania Dodatku č. 2, ktorý zmluvné strany nesporne podpísali a tieto spolu s listom Ministerstva
zdravotníctva SR vyvrátili argumentáciu žalobcu o uvedení do omylu zhotoviteľa pri podpise Dodatku č.
2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Ministerstvo zdravotníctva SR návrh predmetného dodatku

akceptovalo, z čoho bolo dôvodné prijať záver, že dodatok bol podpísaný v súlade s pokynmi riadiaceho
orgánu,lebobolpodpísaný pojehoodsúhlaseníMinisterstvomzdravotníctvaSR,ataknemožnovytýkať
žalovanému,žežalovanýprijehopodpisepostupovalvrozporespokynmiMinisterstvazdravotníctvaSR
listomzodňa20.01.2011,akototvrdilžalobcavsúvislostisnamietanouneplatnosťouDodatkuč.2podľa
ust. § 49a Občianskeho zákonníka. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na konanie žalovaného,

ktorý zaslal riadiacemu orgánu v zmysle jeho inštrukcii návrh Dodatku č. 2 na administratívnu kontrolu,
o výsledku ktorej bol informovaný listom Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 28.04.2011 v tom zmysle,
že tento bol akceptovaný, pričom navrhované zmeny si vyžadujú vyhotovenie dodatku k zmluve o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku a riadiaci orgán potvrdzuje, že navrhovanými zmenami
nedochádzakzmeneúčeluacieľaschválenejžiadostionenávratnýfinančnýpríspevok.Vprípade,žeby
predloženýnávrhdodatkunebolvsúladespokynmiriadiacehoorgánutak,akototvrdilžalobca,nebolby

prešiel administratívnou kontrolou. Až po odsúhlasení riadiacim orgánom došlo k podpisu Dodatku č. 2 k
Zmluve o dielo. Žalovaný preto postupoval plne v intenciách pokynov riadiaceho orgánu a k podpísaniu
Dodatku č. 2 pristúpil až po splnení príslušných úkonov nariadeného dohliadajúceho orgánu tak, ako
tieto tvrdenia použil žalovaný a na ktoré poukázal okresný súd.

12. Okresný súd vychádzajúc z obsahu listu Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 20.01.2011,
adresovaného žalovanému (ods. 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu), sa stotožnil
s argumentáciou žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, že žalovaný nekomunikoval so
žalobcom iné skutočnosti ako tie, ktoré vyplývali z predmetného listu, lebo pre okresný súd z tohto listu o.
i. vyplynulo, že v súvislosti so zvýšením sadzby DPH je potrebné uzatvoriť dodatok k zmluve, že riadiaci

orgán uzná za oprávnené len výdavky do výšky DPH 19 %, že všetky výdavky nad rámec schváleného
nenávratného finančného príspevku budú zo strany riadiaceho orgánu považované za neoprávnené.
Preto, pri dohode o pevnej cene medzi zhotoviteľom a objednávateľom, bolo dôvodné upraviť zmluvu
vo vzťahu k zmenenej DPH spôsobom, ako to vyplynulo z Dodatku č. 2, ktorý zmluvné strany podpísali
a tento dodatok bol v súlade s upozornením Ministerstva zdravotníctva SR, lebo riadiaci orgán uviedol

v bode 2. listu (upozornenie ohľadne zvýšenia DPH), že uzná za oprávnené len výdavky do výšky DPH
19 % a tiež v bode 3., že všetky výdavky nad rámec schváleného nenávratného finančného príspevku
budú zo strany riadiaceho orgánu považované za neoprávnené.

13. Žalobca, ktorý argumentoval v liste zo dňa 17.02.2011 adresovanom žalovanému (odsek 37.

odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu), že pevná cena je výlučne v časti základnej ceny,
t.j. bez DPH, ako je špecifikovaná v prílohe č. 1 k Zmluve o dielo (cena bez DPH, DPH a cena celkom
spolu s DPH), toto okresnému súdu nepreukázal, pretože z prílohy č. 1 uvedené skutočnosti nevyplývali.
Žalobca pripojil Zmluvu o dielo a jej prílohy - prílohu č. 1 až prílohu č. 3 k Zmluve o dielo (č.l. 10 a
nasl. spisového materiálu). Príloha č. 1, ktorá je označená ako neoddeliteľná súčasť Zmluvy o dielo

č. 4280/2009, datovaná dňom 20.11.2009 a podpísaná aj zmluvnými stranami, obsahuje objektovú
skladbu stavby s uvedením stavebných objektov, pod položkami SO-01 až SO-15 a prevádzkové súbory,
neobsahuje informácie ako tieto vyplývali z listu žalobcu zo dňa 17.02.2011, t.j. členenie ceny bez DPH,
DPH a cena celkom s DPH. V tomto smere žalobca dôkazy neprodukoval.

14. Okresný súd poukázal na argumentáciu žalovaného počas celého sporu s tým, že financovanie diela
podľa Zmluvy o dielo uzatvorenej s úpadcom, bolo prostriedkami z nenávratného finančného príspevku
a z listu riadiaceho orgánu žalovaného nesporne vyplynulo, že všetky výdavky nad rámec schváleného
nenávratného finančného príspevku budú zo strany riadiaceho orgánu považované za neoprávnené.
Za situácie, keď zmluvné strany dohodli cenu ako pevnú cenu diela a nedohodli podmienky, za ktorých

môžu zmluvné strany túto pevnú cenu meniť, teda ani v prípade zmeny výšky DPH, potom, podľa
názoru okresného súdu, podpísanie Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo nebolo dôvodné vyhodnotiť podľa
argumentácie žalobcu ako uvedenie do omylu, lebo práve komunikácia strán zmluvy, ktorá vychádzala
aj z upozornenia Ministerstva zdravotníctva SR listom zo dňa 20.01.2021, tvrdenie žalobcu o uvedení
do omylu nepreukázalo. Vychádzajúc z obsahu listu Ministerstva zdravotníctva SR okresný súd dospel

k záveru, že žalobca v spore nepreukázal, že žalovaný prezentoval žalobcovi iné skutočnosti ako tie,
ktoré z predmetného listu vyplývali a ktoré aj s úpadcom pri vzniku Dodatku č. 2 komunikoval. Teda,
že v súvislosti so vzniknutým zmluvným vzťahom medzi úpadcom a žalovaným je potrebné uzavrieť
nový dodatok k zmluve, kde bude zahrnuté navýšenie sumy DPH na 20 %, súčasne však, že výškazazmluvneného nenávratného príspevku je maximálna a nemôže byť v dôsledku zvýšenia sadzby DPH
navýšená, lebo takéto výdavky by zo strany riadiaceho orgánu boli považované za neoprávnené. Zo
špecifikácie ceny v Dodatku č. 2 vyplynulo, ako bolo navýšenie sadzby DPH na 20 % premietnuté do

dohodnutej pevnej ceny diela, a to členením ceny do 31.12.2010 a od 01.01.2011.

15. Okresný súd poukázal na úpravu ust. § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z., podľa ktorého, ak nie
je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj DPH. Okresný súd
vyhodnotil zmluvné dojednanie čl. V./5.2 Zmluvy o dielo tak, že táto cena bola dohodnutá aj spolu s

DPH. Tomuto korešpondovalo aj následné správanie sa strán zmluvného vzťahu, keď zmluvné strany
podpísali Dodatok č. 2 k zmluve dňa 28.04.2021, kde upravili dohodnutú pevnú cenu diela tak, aby aj
po zvýšení sadzby DPH na 20 % od 01.01.2011 bola 14.670.960,37 Eur, čo zodpovedalo dojednaniu
pevnej ceny. Zo žiadnych zmluvných dojednaní Zmluvy o dielo nevyplynula skutočnosť, že by zmluvné
strany dohodli dopad zmeny právnej úpravy ohľadne sadzby DPH na výšku dohodnutej pevnej ceny v
čl. V./5.2. Nesporne podľa okresného súdu aj Dodatok č. 2, pokiaľ išlo o dohodu o cene v zmysle čl.

V./5.2, vychádzal z ceny dohodnutej aj so sadzbou DPH a nie je v rozpore s upozornením Ministerstva
zdravotníctva SR listom z 20.01.2011, pretože špecifikoval cenu dohodnutú v čl. V./5.2 Zmluvy o dielo
v súvislosti so zmenou právnej úpravy DPH po 01.01.2011, a to v členení ceny do 31.12.2010 a od
01.01.2011 tak, aby cena po zmene sadzby DPH neodporovala dojednaniu čl. V./5.2 Zmluvy o dielo, kde
bola určená ako cena pevná a súčasne bolo rešpektované aj stanovisko riadiaceho orgánu, že všetky

výdavky nad rámec schváleného nenávratného finančného príspevku budú z jeho strany považované za
neoprávnené. Podpísanie Dodatku č. 2 súviselo s právnou úpravou zmeny sadzby DPH od 01.01.2011,
avšak dohodnutá cena ako pevná cena nemohla byť zmenená v súvislosti so zmenou sadzby DPH,
lebo v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z. pevná cena je cena, ktorú nie je prípustné zmeniť. Uzatvorenie
Zmluvyodielobolovýsledkomzmluvnejvoľnostizmluvnýchstrán,ktoráumožňujesubjektomobchodno-

záväzkových vzťahov najlepšie realizovať vlastné osobné a hospodárske predstavy a zámery v súlade
s ich individuálnymi záujmami a potrebami, čo znamená, že v prvom rade platí to, čo si zmluvné strany
spolu dohodli, t.j. rešpektovať zmluvnú voľnosť účastníkov tohto obchodno-záväzkového vzťahu.

16. Okresný súd vychádzajúc z písomnej komunikácie zmluvných strán pred podpisom Dodatku č. 2

Zmluvy o dielo v spojení aj s obsahom čl. V./5.2 Zmluvy o dielo, nevyhodnotil Dodatok č. 2 za neplatný,
že by ho zhotoviteľ zo Zmluvy o dielo ako konajúca osoba urobil v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,
ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, ani, že žalovaný by zhotoviteľom tvrdený omyl u neho
vyvolal, lebo žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že žalovaný uviedol nepravdivé skutočnosti,
ktoré boli pre utváranie vôle žalobcu ako mýliaceho sa účastníka rozhodujúce. Omyl vo vôli je nesúlad

medzi právnymi následkami, ktoré účastník úkonu zamýšľal vyvolať a medzi následkami, ktoré skutočne
vyvolal. Nemožno teda skonštatovať, že by zhotoviteľ ako konajúci nemal správnu, resp. dostatočnú
predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu - Dodatku č. 2. Podľa vykonaného dokazovania mal
okresný súd preukázané, že účastníci zmluvného vzťahu zamýšľali vyvolať následky tohto právneho
úkonu tak, že dohodnutá pevná cena v čl. V./5.2 Zmluvy o dielo aj po zmene sadzby DPH z 19% na

20 % mala byť vo výške 14.670.960,37 Eur. Uvedené korešpondovalo aj s obsahom listu Ministerstva
zdravotníctva SR z 20.01.2011 o potrebe uzatvoriť dodatok k zmluve po zmene sadzby DPH na 20
% pri rešpektovaní skutočnosti vyplývajúcej z tohto listu, že všetky výdavky nad rámec schváleného
nenávratného finančného príspevku budú zo strany riadiaceho orgánu považované za neoprávnené.
Žalobca, podľa názoru okresného súdu, mal dostatočnú predstavu o právnych účinkoch tohto právneho

úkonu, preto nebolo možné hovoriť o omyle (vada vôle).

17. Okresný súd len pre úplnosť uviedol, že konajúca osoba sa v zmysle § 49a prvej vety Občianskeho
zákonníka môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený,
len ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo i

napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa) osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (že vyvinula
obvyklústarostlivosť),ktorúmožnosozreteľomnaokolnostikonkrétnehoprípaduodkaždéhovyžadovať
na to, aby sa takémuto omylu vyhla. Ak teda žalobca argumentoval, že po tom, ako dostal stanovisko
nadriadeného orgánu žalovaného, t.j. po uzatvorení Dodatku č. 2, by takúto zmluvu neuzavrel, mal konať
s obvyklou starostlivosťou, ktorú bolo možné so zreteľom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu od

žalobcu vyžadovať, lebo ak sa žalobca obrátil na MZ SR so žiadosťou zo dňa 19.11.2013 o sprístupnenie
informácií k predmetnému zmluvnému vzťahu, mohol tak urobiť aj v čase predzmluvných rokovaní
so žalovaným ohľadne uzatvorenia Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo, lebo z listu žalovaného zo dňa
11.02.2011 bolo zrejmé, že žalovaný zasiela úpadcovi návrh dodatku, ktorý bol vypracovaný v zmyslelistu Ministerstva zdravotníctva SR. Okresný súd potom vyhodnotil, že žalobca, ktorý tvrdil, že ako
zhotoviteľ konal v omyle, ako mýliaca sa osoba nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, zvlášť za
situácie, keď v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako podnikateľ podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného

zákonníka a v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním je činnosť, za ktorú podnikateľ
musí niesť aj vlastnú zodpovednosť.

18. Okresný súd uviedol, že Zmluva o dielo v znení Dodatku č. 2 je obchodno-záväzkový vzťah.
Zhotoviteľ pri tomto záväzkovom vzťahu konal v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2 písm. a)

Obchodného zákonníka. Poukázal na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo sa rozumie podnikaním, z
ktoréhovyplýva,žeideočinnosť,ktorúvykonávapodnikateľokreminéhoajnavlastnúzodpovednosť,za
jeho podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je teda logickým dôsledkom
toho, že podnikateľská činnosť je vykonávaná podnikateľom samostatne a pod vlastným menom
podnikateľa, čo znamená, že konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť
aj vlastnú zodpovednosť v obchodno-záväzkových vzťahoch za povinnosti, ktoré na seba prevzal na

základe obchodno-záväzkových vzťahov.

19. K argumentácii právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 03.03.2022 v súvislosti
so zmenou sadzby DPH, že táto sa mohla zmeniť nie na 20%, ale napr. na 50 % a v takom prípade
by zhotoviteľ nemal šancu fyzicky objemovo zvládnuť nákup materiálu na zrealizovanie diela, okresný

súd poukázal na právnu úpravu podnikania a podnikateľa, ako vyplýva z ust. § 2 ods. 1 Obchodného
zákonníka a § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Z obsahu Zmluvy o dielo nevyplynulo, že by
strany dojednali podmienky zmeny ceny pre prípad zmeny sadzby DPH. V podstate právny zástupca
žalobcu uviedol, že pri špecifikácii ceny v Dodatku č. 2 vychádzal z pevnej ceny, keď uviedol: „...v
podstate zobral pevnú cenu, ktorá bola urobená, aj predpokladalo sa, že s daňou a túto posunul smerom

dole, čím v podstate - neukrátil daň, daň zostala vyššia, pretože išlo sa podľa nového predpisu, ale ukrátil
samotnú hodnotu ceny diela, ktorá tu bola spravená a tu sa môžeme baviť o tom, čo je to pevná cena
diela, čo bolo dohodnuté v tej zmluve a či to je v rámci DPH alebo nie je v rámci DPH ...“. Žalobca si teda
bol vedomý, že v Dodatku č. 2 pracuje s pevnou cenou diela a túto špecifikoval tak, aby dohodnutá pevná
cena v čl. V./5.2 Zmluvy o dielo zostala nezmenená aj po zmene sadzby DPH, teda vedel, že Dodatkom

č. 2 nebude navýšená dohodnutá pevná cena diela, čo zodpovedá aj právnej úprave ust. § 6 ods. 3
zákona č. 18/1996 Z.z., ktoré pevnú cenu klasifikuje ako cenu, ktorá je nemenná. Na základe týchto
skutočností okresný súd dospel k názoru, že nárok žalobcu voči žalovanému nie je dôvodný, pretože
žalovaný si voči zhotoviteľovi splnil všetky svoje záväzky podľa Zmluvy o dielo v znení Dodatku č. 2.

20. K námietke premlčania vznesenej žalovaným okresný súd uviedol, že rozhodujúce je ust. § 391 ods.
1Obchodnéhozákonníkavoväzbenadohoduzmluvnýchstránvčl.VI.bod6.8Zmluvyodielo.Žalobcovi
vzniklo právo na vystavenie konečnej faktúry dňom 30.09.2011, okamihom podpísania protokolu o
odovzdaní a prevzatí stavby. Žalovaný mal povinnosť splatiť faktúru do 90 dní od jej doručenia a od
tejto doby začína plynúť premlčacia lehota. Splatnosť uplatneného nároku mala nastať 20.3.2012, nárok

by bol premlčaný dňa 20.03.2016. Konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp.zn 17Cb/27/2014
bolo právoplatne skončené dňa 19.06.2021. Vychádzajúc z právnej úpravy ust. § 405 Obchodného
zákonníka, pri preukázaní, že vo veci sp. zn. 17Cb/27/2014 sa nerozhodlo vo veci samej, pretože došlo
k späťvzatiu žaloby a konanie bolo zastavené bez rozhodnutia vo veci samej, potom v zmysle § 405
ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že premlčacia doba neprestala plynúť. Pri aplikácii ust. § 405

ods. 2 Obchodného zákonníka a pri preukázaní, že v čase skončenia uvedeného súdneho konania už
premlčacia doba uplynula, lebo toto konanie bolo skončené dňa 19.06.2021 (premlčacia doba uplynula
20.03.2016), potom v zmysle ust. § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že premlčacia doba sa
predlžuje tak, že sa neskončí skôr než 1 rok odo dňa, keď sa skončilo súdne konanie, a teda premlčacia
doba sa predĺžila do 19.06.2022 podľa § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žaloba v danej veci bola

podaná na okresný súd dňa 12.04.2021, teda pred uplynutím premlčacej doby.

21. K námietke premlčania vo vzťahu k uplatneniu relatívnej neplatnosti Dodatku č. 2 okresný súd
uviedol, že pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať
druhému účastníkovi právneho úkonu. Uvedené bolo preukázané listom právneho zástupcu zhotoviteľa

- STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., IČO: 36 380 458 zo dňa 20.12.2013 (č.l. 20 spisu, ods. 39. odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu). Dôjdením dovolania sa neplatnosti druhému účastníkovi
právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť právneho úkonu,
ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinkytzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti,
možno tak urobiť i žalobou podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany k uplatnenému právu
(napr. v súdnom konaní). Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdom konaní vždy

riešiť ako otázku predbežnú. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný namietal dovolanie sa relatívnej
neplatnosti Dodatku č. 2 zhotoviteľom, bolo dôvodné sa zaoberať, či nastali účinky tzv. relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, keďže tejto sa dovolával zhotoviteľ listom zo dňa 20.12.2013, adresovaným
žalovanému ako druhému účastníkovi právneho úkonu. Okresný súd sa prejudiciálne zaoberal otázkou,
čizhotoviteľsaplatnedovolalneplatnostiprávnehoúkonulistomzodňa20.12.2013,tedapreduplynutím

premlčacej doby, so záverom, že neboli naplnené zákonné predpoklady ust. § 49a Občianskeho
zákonníka pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo. Právny úkon - dovolanie
sa relatívnej neplatnosti mohol úpadca urobiť po podpise Dodatku č. 2 dňa 28.04.2011, preto podľa
ust. § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčacia doba začala plynúť 29.04.2011 a uplynula by
dňa 29.04.2016.

22. K argumentácii žalovaného, že konanie sp. zn. 17Cb/27/2014 sa neviedlo medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu Zmluvy o dielo a Dodatku č. 2, a preto nemožno vychádzať z úpravy ust. §
405 Obchodného zákonníka, okresný súd odkázal na právnu úpravu § 111 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorej zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Vo veci
sp.zn.17Cb/27/2014 bolo konanie začaté na návrh žalobcu - STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., následne

došlo k zmene osoby veriteľa, právne nástupníctvo vo vzťahu k predmetnej pohľadávke úpadcu voči
žalovanému.

23. Okresný súd uviedol, že návrhy žalobcu na dokazovanie výsluchom svedkov zamietol. Žalobca
navrhol výsluch svedkov na preukázanie vykonaných prác, ktorá skutočnosť nebola sporná, a preto

nebolo dôvodné toto dokazovanie vykonať. Pokiaľ na pojednávaní dňa 03.03.2022 právny zástupca
žalobcu navrhol vypočuť len svedka J. na preukázanie obchodných zvyklostí zavedených medzi
stranami sporu už od roku 2009, ktoré podľa právneho zástupcu žalobcu práve mali preukazovať
uvedenie žalobcu do omylu v súvislosti s uzatvorením Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo, okresný súd za
aplikácie § 153 ods. 1, 2 CSP zamietol dokazovanie výsluchom tohto svedka na uvedené okolnosti,

pretožežalobcaneuplatniltentonávrhnadokazovanievčas.Žalobcamoholtentonávrhnadokazovanie,
a to výsluch svedka na uvedené okolnosti predložiť už skôr ako na pojednávaní 03.03.2022, keby
konal starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak tak urobil až na pojednávaní
dňa 03.03.2022, uvedené by si vyžadovalo nariadiť ďalšie pojednávanie (§ 153 ods. 2 CSP). Pritom
nešlo o taký prostriedok procesnej obrany, ktorý by predstavoval reakciu na skutočnosti, o ktorých by

žalobca nevedel alebo nemohol predvídať a ktoré by vyšli najavo až po tom, ako mal žalobca povinnosť
označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Naviac, opis obchodných zvyklostí, ako ich prezentoval právny
zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 03.03.2022, boli tieto opísané veľmi všeobecne. Aby súd mohol
rozhodnúť, či navrhovaný dôkaz vykoná, je potrebné, aby strana, ktorá ho navrhuje, uviedla, ktoré
konkrétne okolnosti majú byť navrhovaným dôkazom vykonané, pretože v zmysle ust. § 185 ods. 1

CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná; je teda potrebné, aby strana, ktorá navrhuje
vykonať dôkaz, uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré strana v spore tvrdí a ktoré majú byť navrhovaným
dôkazom preukázané.

24. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 262 ods.

1, § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný, ktorému proti žalobcovi bola priznaná náhrada
trov konania, o výške ktorých trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

25. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolacím dôvodom poukázal na ust. § 365
ods. 1 písm. f), g), h) CSP. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym,resp.nedostatočnýmskutkovýmzisteniam,následneknesprávnemuprávnemuposúdeniu
veci, ako aj k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia 78.852,16 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 03.01.2014

do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že podľa Zmluvy o dielo č. 4280/2009 zo dňa
20.11.2009 realizoval pre žalovaného v rámci podnikateľskej činnosti dielo „Dostavba chirurgického
pavilónu 04 UNM v Martine“ v rozsahu podľa čl. III bod 3.1 zmluvy. V rámci plnenia Zmluvy o dielo
došlo k situácii nevyvolanej účastníkmi zmluvy, a to k novelizácii zákona o dani z pridanej hodnotyč. 222/2004 Z.z. zákonom č. 490/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2011, kedy došlo k zmene sadzby
DPH z 19 % na 20 % (§ 27 v spojení s § 85j ods.1 predmetného zákona). Žalobca následne v dôvere
pristúpil dňa 28.04.2011 k podpisu Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo, ktorým došlo účelovo a na ťarchu

žalobcu k zníženiu ceny diela, t.j. jej zdaniteľného základu tak, že spolu s novou sadzbou DPH sa táto
cena rovnala pôvodne dohodnutej cene. Z obsahu Dodatku č. 2 je zrejmé, že žalobca musel znížiť vo
svoj neprospech cenu časti dodávok dohodnutého zdaniteľného plnenia na dielo. Žalobca mal za to,
že Dodatok č. 2 zo dňa 28.04.2011 je neplatný, a preto vystavil dňa 19.12.2013 na ťarchu žalovaného
faktúru č. 2013040 na sumu 78.852,16 Eur so splatnosťou 02.01.2014. V priebehu celého konania

žalobca argumentoval tým, že Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 28.04.2011 je neplatný, pretože
úpadca bol pred jeho podpísaním zo strany žalovaného uvedený do omylu, keď žalobca poukazoval
na list Ministerstva zdravotníctva SR - Sekcie Európskych programov a projektov zo dňa 20.01.2011
s tým, že stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR prezentované v tomto liste, sa nezhodovalo s
tým, čo bolo prezentované zo strany žalovaného. Žalobca sa nestotožnil so záverom okresného súdu,
podľa ktorého zhotoviteľ - úpadca je subjektom, ktorý značnú dobu podniká v oblasti stavebníctva,

s realizovaným množstvom stavebných projektov a disponujúci nepochybne potrebným odborným
personálnym zázemím zabezpečujúcim servis súvisiaci so zmluvnou dokumentáciou realizovaných
projektov, a tým táto skutočnosť vylučuje možnosť konania žalobcu v ospravedlniteľnom omyle a
zároveň podľa okresného súdu je faktorom, ktorý vylučuje možnosť neplatnosti uzavretého Dodatku
č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 28.04.2011. Uviedol, že žalobca a žalovaný v období, keď dielo bolo

realizované podľa Zmluvy o dielo, a taktiež v čase pred a po jej uzavretí, mali medzi sebou viacero iných
obchodno-záväzkových vzťahov, ktoré vyplývali a ich právny základ bol postavený na iných v tom období
uzavretých zmluvách o dielo. Vzhľadom k tejto dĺžke trvania vzájomných vzťahov, vzájomnej spolupráce
došlo k takému ich správaniu a konaniu, ktoré možno charakterizovať podľa ustanovení Obchodného
zákonníka ako obchodné zvyklosti a prax, ktorú medzi sebou zaviedli. S prihliadnutím na výklad

uvedeného a posudzovanie obsahu vôle je nutné brať zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú medzi sebou strany zaviedli. Podľa názoru
žalobcu žalovaný využil situáciu vo svoj prospech, resp. zneužil v neprospech žalobcu. Zhotoviteľ sa
jednoducho spoľahol na tvrdenia žalovaného o nutnom obsahu Dodatku č. 2, a to rovnako tak v súvislosti
a nadväznosti na výhradnú dispozíciu samotného žalovaného s možnosťou uznania vzniknutého

záväzku a následného plnenia zaň. Posudzovanie existencie omylu, resp. ospravedlniteľného omylu
je nutné s prihliadnutím na všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré predchádzali samotnému uzavretiu
Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo. Tieto skutočnosti, ich vzájomný súvis a časovú nadväznosť je potrebné
posudzovať i v kontexte už v tom čase vykonaného diela, praktickej nemožnosti náhradného plnenia za
jeho realizovanú časť, a teda do istej miery existujúcu formu závislosti zhotoviteľa od objednávateľovej

vôle. V rámci takto komplexne hodnotenej situácie v rámci posudzovanej otázky má žalobca za to, že
v danom prípade je preukázaná existencia ospravedlniteľného omylu na jeho strane, a teda aj právny
základ neplatnosti označeného Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 28.04.2011.

26. Argumentácia žalobcu, ktorá bola z jeho strany realizovaná listom žalovanému zo dňa 17.02.2011

a v ktorom žalobca preukázateľne uvádza, že „pevná cena je výlučne v časti základnej ceny, t.j. bez
DPH, ako je špecifikovaná v Prílohe Zmluvy o dielo č. 1 (cena bez DPH, DPH a cena celkom spolu
s DPH)“, podľa názoru žalobcu jasne preukázala, že dohodnutá cena diela sa skladala z jednotlivých
položiek, ktoré od seba preukázateľne závisia, resp. sú od seba navzájom odvodené. V prípade
akéhokoľvek zvýšenia niektorej z týchto položiek, automaticky a bez vôle zmluvných strán, jednoznačne

dochádza okamžite i k zvýšeniu ostatných na nej závislých a od nej odvodených položiek. Použitím
logického výkladu základných matematických pravidiel pri stanovení celkovej ceny diela bolo zrejmé,
že aplikáciou, resp. úpravou ceny diela spôsobom, ako bola realizovaná podľa Dodatku č. 2 k Zmluve
o dielo zo dňa 28.04.2011, dochádza k zníženiu prvej a základnej položky ceny diela, čím v podstate
dochádza k zníženiu jediného reálneho faktora, ktorý v danom momente odrážal a reálne preukazoval

skutočne vykonaný rozsah zmluvou dojednaného diela a ktorý už ako jediný nebolo v čase uzatvorenia
posudzovaného Dodatku č. 2 možné nijakým spôsobom ovplyvniť, a to či už z pohľadu rozsahu alebo
primárnej ceny. Následné dopočítanie zvýšenej sadzby DPH a v jej zmysle navýšenie celkovej ceny diela
by bolo v tomto momente logické, odôvodnené a spravodlivé. Uplatnenie metódy spätného výpočtu,
odvíjajúceho sa od určenia celkovej ceny a následného zníženia primárnych položiek tak, aby vyhovovali

výške a rozsahu celkovej ceny diela, sa v tom momente javí nielen ako nelogické a nespravodlivé,
ale z pohľadu žalobcu určite ako diskriminačné a ukracujúce žalobcu o už ním reálne uskutočnené
plnenie. Žalobca namietal nesprávne závery a vyhodnotenia vyjadrené okresným súdom v odseku 59.
odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Žalobca v závere odvolania zdôraznil princípyCivilného sporového poriadku s tým, že žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa ust. §
151 CSP skutkové tvrdenia, ktoré výslovne protistrana nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa
žalobcu okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

následnenesprávnemuprávnemuposúdeniuveci,pretozotrvalnaodvolacomnávrhuzrušeniarozsudku
okresného súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 13.05.2022. Podľa žalovaného z obsahu
odvolania žalobcu nevyplýva, v čom žalobca konkrétne vidí zásadné nejasnosti a rozpory v tvrdeniach

žalovaného, s ktorými sa navyše nemal vysporiadať okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku.
Žalovaný nevidí žiadne rozpory v ním prezentovaných skutkových tvrdeniach v priebehu konania na
súde prvej inštancie. Okolnosti uzavretia Dodatku č. 2, ako aj komunikácia zmluvných strán pred
uzavretím, boli popísané tak, ako sa udiali a opis týchto skutkových okolností nevykazuje žiadne
vnútorné protirečenia a bol v súlade s vykonanými listinnými dôkazmi. Pokiaľ žalobca tvrdí, že okolnosti
uzavretia Dodatku č. 2 je potrebné hodnotiť v kontexte obchodných zvyklostí, ktoré zmluvné strany

zaviedli, tak v tomto smere aj tieto tvrdenia zostali nekonkrétne bez toho, že by žalobca označil
konkrétny obsah určitej obchodnej zvyklosti, ktorú strany si zaužívali a ktorá by mala byť použiteľná
vo vzťahu k predmetu sporu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na obsah Zápisnice z pojednávania
zo dňa 03.03.2022, na ktorom žalobca nevedel zadefinovať obsah obchodnej zvyklosti, na ktorú sa
odvolával. Skutočnosť, že zhotoviteľ vyhodnotil vzťah k žalovanému ako svojmu zmluvnému partnerovi

tak, že sa na neho spoliehal a akceptoval údajne jeho návrhy bez nutnosti ich následného overenia,
nemôže mať v žiadnom prípade charakter obchodnej zvyklosti zvlášť za situácie, keď v tomto zmluvnom
vzťahu vystupoval ako podnikateľ podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. V tomto prípade
išlo o vlastné vnútorné rozhodnutie zhotoviteľa, ktorý na základe argumentácie žalovaného pristúpil k
vykonaniu právneho úkonu, a to k uzavretiu Dodatku č. 2. Žalovaný sa stotožnil s názorom okresného

súdu vyjadreným v odseku 56. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že omyl vo vôli je nesúlad medzi
právnymi následkami, ktoré účastník plánoval vyvolať a ktoré skutočne jeho právny úkon vyvolal. Takýto
nesúlad v danej veci neexistuje, keď ako uviedol okresný súd „…Nemožno teda skonštatovať, že by
zhotoviteľ ako konajúci nemal správnu, resp. dostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho
úkonu - Dodatku č. 2. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že účastníci zmluvného

vzťahu zamýšľali vyvolať následky tohto právneho úkonu tak, že dohodnutá pevná cena v čl. V./5.2
aj po zmene sadzby DPH na 20 % mala byť vo výške 14.670.960,37 Eur.“ Za podstatné žalovaný
považoval aj to, že žalobca v priebehu celého konania nevysvetlil, v čom mala byť inštrukcia riadiaceho
orgánu, a to v liste zo dňa 20.01.2011 v priamom rozpore s obsahom listu žalovaného zo dňa
11.02.2011. Aj v tomto smere sa žalovaný stotožnil s právnym posúdením, ktoré vykonal okresný súd

v odseku 50 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď okresný súd takéto rozpory nezistil a podľa
jeho názoru žalovaný postupoval v zmysle upozornenia Ministerstva zdravotníctva SR, z ktorého aj
vychádzala jeho komunikácia vo vzťahu k zhotoviteľovi. Pre úplnosť žalovaný dodal, že prípadný omyl
zhotoviteľa by ani nebol ospravedlniteľný, a to z dôvodov, ktoré okresný súd presvedčivo formuluje
v odseku 57. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil.

Žalovaný považoval odvolanie žalobcu za veľmi všeobecné a bez vyjadrenia konkrétnych súvislostí,
pokiaľ odkazoval na princípy Civilného sporového poriadku. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny.

28. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 10.06.2022. Nestotožnil sa s názorom

žalovaného a v plnom rozsahu zotrval na argumentácii, ktorú uviedol v podanom odvolaní, ktoré
považuje za dôvodné.

29. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.6.2022 (č.l. 152 spisu), bolo vyjadrenie žalobcu
zo dňa 10.06.2022 doručené žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou vyjadrenia

sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským
súdom nevyužil.

30. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania

verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol
rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.31. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/115/2022-162 zo dňa
25.10.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 29.11.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

32. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho konania a rozhodovania bola aplikácia ust. § 379,

§ 380 ods. 1 CSP, t.j. keď posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu a v ňom prijaté závery len
v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v ním podanom odvolaní zo dňa
19.04.2022. To, čo žalobca v rámci odvolacích dôvodov neurobil predmetom odvolacieho konania vo
väzbe k záverom vyjadreným v napadnutom rozsudku okresného súdu, sa zákonite ani nemohlo stať
predmetom odvolacieho konania a tým krajský súd nemal daný ani zákonný priestor, aby sa k iným, než
odvolaním žalobcu namietaným záverom v napadnutom rozsudku okresného súdu vyjadroval.

33. Po oboznámení sa s priebehom konania pred okresným súdom krajský súd konštatuje, že nedošlo k
zásahu do práv žalobcu ako sporovej strany. Žalobca mal možnosť uplatňovať prostriedky procesného
útoku v súvislosti s uplatnením žalobného nároku. Nedošlo k žiadnemu postupu okresným súdom,
ktorým by došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu.

34. Podľa názoru krajského súdu nedošlo ani k nesprávnemu skutkovému zisteniu a následne tým ani
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie
pre posúdenie žalobcovho nároku, jeho tvrdení, použitej obrany žalovaným, vykonal dokazovanie za
dôkaznej povinnosti sporových strán a výsledky dokazovania aj vecne správne posúdil. Na zistený

skutkový stav okresný súd uviedol jednotlivé zákonné ustanovenia, ktoré aj správnym spôsobom
interpretoval.

35. Predmetom žalobného nároku bola žalobcom uplatnená pohľadávka, ktorú vyúčtoval úpadca -
STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., vystupujúci na strane žalobcu správcom konkurznej podstaty úpadcu (ďalej

aj len „žalobca“, resp. „úpadca“) faktúrou č. 2013040 s dátumom splatnosti 02.01.2014 na sumu
78.852,16 Eur. Ako dôvod vyúčtovania tejto faktúry bola uvedená neplatnosť Dodatku č. 2 zo dňa
28.4.2011 ku Zmluve o dielo č. 4280/2009 zo dňa 20.11.2009 (ďalej aj len „Zmluva o dielo“), ktorou
žalobca účtoval nárok na doplatok zmluvou dohodnutej ceny diela podľa prílohy. V zmysle doloženej
prílohy úpadca STAVOUNIVERZÁL, s.r.o. uviedol ako Vec: Univerzitná nemocnica Martin, Stavba:

Dostavba chirurgického pavilónu 04 - špecifikácia nároku na doplatok ceny diela, v rámci ktorej
špecifikácie bola rozpísaná cena za celý predmet zákazky s DPH 19 % a cena s DPH 20 % a vo výsledku
doplatok ceny vykonaného diela bol vyčíslený na sumu 78.852,16 Eur.

36. Žalobca počas celého konania pred okresným súdom apeloval na neplatnosť Dodatku č. 2 zo dňa

28.4.2011. Poukazoval na dôveru, ktorú mal pri ubezpečení žalovaným, že jeho postup je odsúhlasený
aj nadriadeným riadiacim orgánom tohto projektu, t.j. Ministerstvom zdravotníctva SR, a preto pristúpil
dňa 28.04.2011 k podpisu Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo, ktorým podľa žalobcu došlo na jeho ťarchu k
zníženiu ceny diela - jeho zdaniteľného základu tak, že spolu s novou sadzbou DPH sa rovnala takto
určená cena cene pôvodne dohodnutej. Žalobca apeloval na obsah listu zo dňa 20.01.2011 zo strany

Ministerstva zdravotníctva SR vo vzťahu k potrebe úpravy zmluvných vzťahov pri zmene sadzby DPH
s tým, že žalovaný prezentoval dôvod podpisu Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo, nie v súlade s obsahom
tohto listu Ministerstva zdravotníctva SR. Žalobca mal za to, že žalovaný v čase uzavretia Dodatku č. 2
k Zmluve o dielo žalobcu uviedol do omylu, pretože, ak by žalobcovi bola v tom čase zrejmá skutočnosť
pre neho ohľadne dohodnutého plnenia v jeho prospech - ceny za dielo rozhodná, k podpisu Dodatku č.

2 by nepristúpil. Žalobca v konečnom dôsledku poukázal na to, že v rámci plnenia Zmluvy o dielo došlo k
situácii, ktorá nebola vyvolaná účastníkmi zmluvného vzťahu, a to k novelizácii zákona o dani z pridanej
hodnoty, zákona č. 222/2004 Z.z., zmenou zákona č. 490/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2011, t.j.
nastala zmena sadzby DPH z pôvodnej 19 % na sadzbu vo výške 20 %.

37. Je nepochybné, že žalobca považoval Dodatok č. 2 zo dňa 28.4.2011 k uzavretej Zmluve o dielo
č. 4280/2009 za neplatný pre omyl.38. Z Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo č. 4280/2009 zo dňa 28.4.2011 bolo zrejmé, že zmluvnými stranami
tohto dodatku bol zhotoviteľ, a to úpadca STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., IČO: 36 380 458 a žalovaný ako
objednávateľ. Článok V. bod 5.2 Zmluvy o dielo bol upravený tak, že do 31.12.2010 cena s DPH 19

% 5.287.551,36 Eur a od 01.01.2011 cena s DPH 20 % 9.383.409,01 Eur, cena po úprave celkom
14.670.960,37 Eur. Okrem iného je pred podpisom tohto dodatku za obidve zmluvné strany prehlásenie,
že dodatok zodpovedá ich slobodnej vôli, uzatvárajú ho dobrovoľne a na znak súhlasu s jeho obsahom
ho podpisujú. Pred podpisom návrhu Dodatku č. 2 žalovaný žalobcovi (úpadcovi) zaslal sprievodný list
zo dňa 11. februára 2011 (č.l. 17 spisu), Vec: Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo č. 4280/2009 - stanovisko,

v ktorom žalovaný oznamuje žalobcovi (úpadcovi), že predložený návrh Dodatku č. 21 k Zmluve o dielo
č. 4280/2009 nemôže akceptovať z dôvodov, že v čl. V. bodu 5.2 Zmluvy č. 4280/2009 bola dohodnutá
cena za dielo ako pevná cena a podľa § 6 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. je cenou pevnou, ktorú nie
je prípustné meniť, nie je možné pristúpiť k zvýšeniu ceny za dielo z dôvodu zmeny DPH, a preto v
prílohe zaslal žalovaný žalobcovi (úpadcovi) návrh Dodatku č. 2, ktorý bol vypracovaný v zmysle listu
Ministerstva zdravotníctva SR - „Upozornenie ohľadne zvýšenia DPH“.

39. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom Dodatku č. 2 a stanoviska Ministerstva zdravotníctva
SR zo dňa 20.1.2011 označeného ako „Upozornenie ohľadne zvýšenia DPH“ (č.l. 19 spisu) konštatuje
v zhode so skutkovým záverom prijatým okresným súdom, že návrh Dodatku č. 2 žalovaný vypracoval
v zmysle tohto listu Ministerstva zdravotníctva SR, a preto nemohli nastať predpoklady pre neplatnosť

Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka. Z obsahu listu Ministerstva
zdravotníctva SR z 20.1.2011 vo veci „Upozornenie ohľadne zvýšenia DPH“ Ministerstvo zdravotníctva
SR žalovanému oznámilo, že vzhľadom k uzavretej zmluve prijímateľa s úspešným uchádzačom je v
súvislostisozvýšenímsadzbyDPHpotrebnéuzavrieťdodatokktejtozmluvy.Vtomtododatkusazahrnie
navýšenie sumy DPH na 20 %, pričom výška zazmluvneného nenávratného finančného príspevku je

maximálna a nemôže byť v dôsledku zvýšenia sadzba DPH navýšená. Všetky výdavky nad rámec
zazmluvneného nenávratného finančného príspevku budú zo strany riadiaceho orgánu považované za
neoprávnené. V rámci verejného obstarávania platí, že v súvislosti so zvýšením sadzby DPH nejde
o podstatnú zmenu zmluvy medzi prijímateľom a úspešným uchádzačom, ale len o prispôsobenie
zmeneným vonkajším okolnostiam a prijímateľ ako verejný obstarávateľ môže zmenenú sadzbu DPH

upraviť dodatkom k pôvodnej zmluve medzi prijímateľom a úspešným uchádzačom. Ďalej z tohto listu
vyplývalo, že riadiaci orgán uzná za oprávnené len výdavky do výšky DPH 19 %. Všetky výdavky nad
rámec schváleného nenávratného finančného príspevku budú zo strany riadiaceho orgánu považované
za neoprávnené.

40. Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

41. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu
o dôsledku právneho úkonu. Omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon
vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Tento omyl
sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o omyle musel vedieť.
Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu.

42. Okresný súd hodnotil vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na charakter
záväzkového vzťahu žalobcu a žalovaného, s dôrazom na profesionalitu žalobcu a namieste kládol
dôraz na cenu zmluvne dohodnutú, ktorá podľa Zmluvy o dielo č. 4280/2009 zo dňa 20.11.2009 bola
cenou pevnou podľa čl. V. bodu 5.2 Zmluvy o dielo a predstavovala sumu 14.670.960,37 Eur. V čl.

V. bodu 5.2 Zmluvy o dielo dohodnutá pevná cena bola podľa zákona č. 18/1996 Z.z. a vyhlášky č.
87/1996 Z.z.. Okresný súd pri zmluvne dohodnutej pevnej cene diela vecne správne v zmysle obsahu
tejto zmluvy, jej príloh aplikoval ustanovenie § 3 ods. 3, § 6 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z.. Ak z obsahu
Zmluvy o dielo a jej príloh nevyplývalo niečo iné, súčasťou tejto pevnej ceny bola aj daň z pridanej
hodnoty. Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 28.4.2011, uzavretý medzi úpadcom STAVOUNIVERZÁL,

s.r.o. a žalovaným, len rešpektoval zmluvu uzavretú medzi úpadcom a žalovaným, keď cena diela
bola dohodnutá ako pevná cena vrátane DPH, t.j. aj Dodatkom č. 2 sa konštatuje pevná cena diela
14.670.960,37 Eur s premietnutím 20 % DPH v nadväznosti na list Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa
20.01.2011, podľa ktorého došlo k uzavretiu Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo, ktorým sa zahrnula 20 %DPH za súčasného rešpektovania toho, že výška zazmluvneného nenávratného finančného príspevku
je maximálna a nemôže byť v dôsledku zvýšenia sadzby DPH navýšená.

43. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania pred okresným súdom nebolo možné konštatovať
naplnenie právnej podstaty žalobcom tvrdeného omylu v spojení s ust. § 49a Občianskeho zákonníka
v tom, že by žalobca (úpadca) ako konajúca osoba a druhá zmluvná strana nemala správnu alebo
dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Krajský súd poukazuje na to, že úpadca mal
mať určitú profesionálnu obozretnosť, ak podnikal v stavebníctve značnú dobu, pre ktorú nie je

ospravedlniteľné, aby sa spoľahol na tvrdenia žalovaného, ak nepochybne cena plnenia je takou
náležitosťou zmluvného vzťahu, ktorej sa venuje zvýšená pozornosť. Súčasne úpadca pre svoju
profesionálnu pozíciu ako zhotoviteľ, podnikateľ v oblasti stavebníctva, musel mať dostatočnú predstavu
o dôsledkoch vyplývajúcich z uzavretého Dodatku č. 2 k uzavretej Zmluve o dielo, ak výsledkom tohto
dodatku bola vôľa zúčastnených zmluvných strán aj po zmene sadzby DPH z 19 % na 20 % zachovať
zmluvne dohodnutú pevnú cenu diela 14.670.960,37 Eur. Pri výklade vôle zmluvných strán jednoznačne

zachytenej v obsahu Dodatku č. 2 s konštatovaním u žalobcu (úpadcu) o dostatočnej predstave o
dôsledkoch tohto právneho úkonu Dodatku č. 2. nebolo možné konštatovať tak, ako sa toho domáhal
žalobca v odvolaní, že by okresný súd nie komplexne a vo vzájomnej súvislosti zisteného, mal vyvodiť
podľa žalobcu nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci. Okresný súd zistenia,
vyjadrenia nevytrhával z kontextu, ale posudzoval ich v komplexe všetkých vykonaných dôkazov. Nebolo

zrejmé z odvolania žalobcu, aké základné princípy Civilného sporového poriadku mali byť postupom a
rozhodnutím okresného súdu porušené, pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď
na všetky podstatné okolnosti sporovej veci, keď vyvodil, že úkon Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo nie je
úkonom neplatným, ak nebolo zistené a žalobcom preukázané konanie v omyle za súčasného zistenia,
že nebol tu preukázaný ani prípadný ospravedlniteľný omyl, ku ktorému tvrdeniu žalobca nepreukázal

obchodné zvyklosti, ich konkrétne vymedzenie medzi úpadcom a žalovaným, za ktorých malo byť
konanie žalobcu hodnotené ako konanie pri ospravedlniteľnom omyle.

44.Krajskýsúdnezistilrelevantnosťodvolacíchdôvodovžalobcu,pretovovyvolanomodvolacomkonaní
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu voči žalobcovi
bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške ktorej
náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie

ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.