Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 21, 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/200/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513210403
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Hovančáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7513210403.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie v spore žalobcov 1/ G.. B. T., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XX, L., 2/ B..

Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom L. 9, L., 3/ B.. D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom L. 9, L., 4/ B.. H. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. XXXX, 5/ G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX, žalobcovia 1/ až 5/ zastúpení
advokátkou C.. Martinou Gombosovou, so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovaným 1/ Bc. B..
N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, L., zastúpená JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom
Ďurkovská 45, Ruskov, 2/ Pavol G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX/XX, L., o zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej v 1. rade priznáva náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 5. rade v rozsahu 100 %.

IV. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až 5. rade a žalovaným v 2. rade náhradu trov konania žiadnej zo
strán sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 5. rade (ďalej len „žalobcovia”) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice

- okolie (ďalej len „súd”) dňa 24.6.2013 domáhali, aby súd zriadil na pozemku parcele registra „C” KN
č. 595/73 zapísanom na liste vlastníctva č. 1194 vedenom Okresným úradom Košice - okolie, odborom
katastrálnym, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná v 1. rade a pôvodne i na pozemku parcele
registra „C“ KN č. 595/63 zapísanom na liste vlastníctva č. 1195 vedenom Okresným úradom Košice
- okolie, odborom katastrálnym vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, vecné bremeno spočívajúce v
práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom a inak v šírke 3,5 m v prospech žalobcov v zmysle
geometrického plánu.

2. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností v k.ú. R., obec R., okres
Košice - okolie, pričom žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným
úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXX, ako stavba - chata so súp. číslom XX,
nachádzajúca sa na parcele registra „C” KN č. 576/5 - zastavané plochy a nádvoria. Žalobkyňa v 2.
rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym
odborom na LV č. XXX, ako stavba - chata so súp. číslom 98, nachádzajúca sa na parcele registra „C”

KN č. XXX- zastavané plochy a nádvoria a zároveň spolu so žalobcom v 3. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom
na LV č. XXXX, ako parcely č. XXX a XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria. Žalobcovia v 4. a 5.
rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Košice - okolie,katastrálnym odborom na LV č. XXX, ako stavba - chata so súp. číslom XXXX, nachádzajúca sa
na parcele registra „C” KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria a pozemkov parcela registra
„C” KN č. XXX/XX, XXX/XX a pozemku registra „C” KN č. XXX/XX, evidovaných Okresným úradom

Košice - okolie, odborom katastrálnym na LV č. XXXX. Uviedli, že približne od roku 1960 postupne ako
vlastníci užívali svoje nehnuteľnosti nerušene až do roku 2008, dokedy bol prístup k ich nehnuteľnostiam
bezproblémový. Mali záujem do budúcnosti riešiť prístupovú cestu, na základe čoho žiadali pôvodného
vlastníka parciel č. XXX/XX a 595/73 U.S. Steel Košice o odpredaj časti pozemkov na zabezpečenie
prístupovej cesty. V roku 2008 žalobcovia spoločne odkúpili parcelu č. 595/93, ktorá tvorila príjazdovú

cestu, pričom mali záujem o odkúpenie aj časti parciel č. XXX/XX a č. XXX/XX, prípadne stať sa ich
spoluvlastníkmi, avšak zo strany predávajúceho Základnej organizácie OZ METALURG Energetika -
U.S. Steel Košice Vstupný areál U.S.Steel Košice zastúpenej jej predsedom p. T. nebol záujem o
odpredaj z dôvodu, aby sa nedrobili parcely. Uviedli, že zo strany p. T. v roku 2008 mali ústny prísľub,
že prístup k ich nehnuteľnostiam bude bezproblémový a na základe uvedeného spevnili na svojich
parcelách prístupovú cestu betónovým podkladom a asfaltom. Od roku 2012 majú obavu, že žalovaní

uzavrú cestu k ich nehnuteľnostiam. Žalovaná v 1. rade od nich totiž bezdôvodne požaduje, aby sa
spolupodieľali na financovaní prekládky jej elektrickej rozvodnej skrine, čo odmietli, a požaduje, aby jej
umožnili prechod cez ich parcelu č. XXX/XX, tak aby mala prístup na svoj pozemok zo zadnej strany, s
čím žalobcovia nesúhlasia, nakoľko na svoj pozemok má žalovaná v 1. rade riadny prístup. Ich obavy
vygradovali, keď im žalovaná v 1. rade listom zo dňa 14.6.2013 oznámila, že v prípade, ak z ich strany

nebude zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok ležiaci na parcele č. XXX/
XX, znemožní im prístup k ich nehnuteľnostiam tým, že presunie bránu až na hranicu svojho pozemku.
Právny predchodca žalovaného v 2. rade sa tiež vyjadril, že za prechod budú platiť, hoci na základe
prísľubu p. T. cez pozemky prechádzali bezplatne. Žalovaná v 1. rade a právny predchodca žalovaného
v 2. rade ich zároveň obvinili, že prejazdom cez ich parcely im spôsobujú škodu, čo považujú za účelové

tvrdenie žalovaných, keďže od jari do jesene náhodní návštevníci využívajú a prechádzajú cez obe
sporné parcely, kde aj parkujú autá. Nakoľko nemajú inú možnosť prechodu k svojim nehnuteľnostiam,
chcú aby súd vyriešil spornú otázku zriadením práva cesty cez priľahlý pozemok v ich prospech. Právne
žalobu neodôvodnili. Na preukázanie tvrdených skutočností k žalobe predložili výpisy z listov vlastníctva,
preukazujúcich ich vlastnícke právo, list žalovanej zo dňa 14.6.2013 označený ako Pokus o zmier

- dohoda, návrh geometrického plánu s vyznačením možného rozsahu vecného bremena, snímku z
katastrálnej mapy a fotografiu chatovej oblasti R. z knihy L., rok vydania 1983.

3. V priebehu konania došlo k zmene v osobe žalovaného v 2. rade v súlade s ust. § 80 Civilného
sporového poriadku na základe právnej skutočnosti prevodu práv k pozemku parcela registra „C“ KN č.

XXX/XX. Následne medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade došlo k mimosúdnej dohode ohľadne práva
prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, na čo žalobcovia reagovali späťvzatím
žaloby voči žalovanému v 2. rade (na č.l. XXX spisu), voči čomu žalovaný v 2. rade nemal námietky.

4. Žalobcovia naďalej zotrvali na žalobe o zriadenie vecného bremena voči žalovanej v 1. rade.

5. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila. V písomnom vyjadrení k žalobe navrhla, aby súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že žaloba predovšetkým neobsahuje právny dôvod, na základe
ktorého sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena. Poukázala na to, že ide o návrhové
konanie, kde návrhom je súd viazaný, rozsudok má konštitutívny charakter a musí spĺňať podmienky

zápisu v katastri nehnuteľností. Preto okrem uvedenia právneho titulu, je nevyhnutné preukázať všetky
zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena súdom. V prípade, že právnym titulom, na základe
ktorého sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena je zriadenie vecného bremena podľa §
151o ods. 3 Obč. zákonníka (hoci takáto kvalifikácia zo žaloby nevyplýva), tvrdiac, že parcela č. 595/73,
v jej vlastníctve, nie je priľahlou parcelou k parcelám, na ktorých majú žalobcovia postavené stavby,

nesusedí s pozemkami zastavanými stavbami žalobcov, nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcov
uplatňovať nárok podľa § 151 ods. 3 Obč. zákonníka. Mala tiež za to, že nie je splnená ani druhá
zákonná podmienka a to, že iný prístup žalobcovia nemajú, pretože až do roku 2008 žalobcovia veľmi
dlho používali nerušene prístup k svojim stavbám cez parcelu č. 595/77, ktorá je betónovou cestou
a časť ktorej odkúpili pri kúpe parcely č. 595/93, na ktorej časť tejto cesty ostala. Aj v súčasnosti po

parcele č. 595/77 majú žalobcovia prístup po betónovej ceste na nej zriadenej, čo úmyselne zamlčujú. V
neposlednom rade uviedla, že domáhať sa zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu sa nemožno
bez akejkoľvek náhrady. Uviedla pritom, že prejavila ochotu vyriešiť snahu žalobcov o iný, než doposiaľ
dlhé roky používaný prístup cestou, a to recipročne tak, že aj žalobcovia zriadia v prospech žalovanejv 1. rade vecné bremeno právo prechodu k zadnej časti jej parcely, kde má sťažený prístup, a to cez
pozemok vo vlastníctve žalobcov na parcele č. 595/93, čo žalobcovia razantne bezdôvodne odmietli.

6. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých
pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods. 1 CSP).

7. Súd vykonal viacero pojednávaní, pričom o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 22.9.2021 v zmysle

§ 180 CSP v neprítomnosti žalobcu v 1. rade, ktorého neprítomnosť ospravedlnila právna zástupkyňa
a nežiadala odročiť pojednávanie z uvedeného dôvodu.

8. Podľa LV č. XXX v k.ú. R., obec R., okres Košice - okolie, žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom
stavby - chaty so súp. číslom XX, nachádzajúcej sa na parcele registra „C” KN č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria.

9. Podľa LV č. XXX v k.ú. R., obec R., okres L. - okolie, žalobkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou
stavby- chaty so súp. číslom XX, nachádzajúcej sa na parcele registra „C” KN č. XXX- zastavané plochy
a nádvoria.

10. Podľa LV č. XXX v k.ú. R., obec R., okres L. - okolie, žalobcovia v 4. a 5. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi stavby - chaty so súp. číslom XXXX, nachádzajúcej sa na parcele registra „C” KN č.
XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria.

11. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. R., obec Bukovec, okres L. - okolie je žalovaná v 1. rade je výlučnou

vlastníčkou parcely registra „C“ KN č. XXX/XX druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2.

12. Z listu žalovanej v 1. rade označeného ako Pokus o zmier a dohodu zo dňa 14.6.2013 (č.l. 40 spisu)
vyplýva, že ním žalovaná v 1. rade požaduje od žalobcov súhlas s prechodom cez ich pozemok parc.
č. XXX/XX v k.ú. R., aby sa v prípade potreby mohla dostať autom na hornú, svahovitú časť svojho

pozemku nad chatou s tým, že inak si bude musieť sprístupniť túto časť svojho pozemku inak, a to cez
svoje pozemky, a bude nútená presúvať spodnú bránu na hranicu svojho pozemku parc. č. 595/73 a
595/74 s čím bude súvisieť aj nové oplotenie, ktoré bude kopírovať hranice jej pozemkov. Žalovaná v
1. rade týmto listom vyzýva žalobcov na uzavretie dohody „k vzájomnej spokojnosti“, s tým, že ak v
lehote 30 dní od jeho doručenia neprejavia záujem dohodnúť sa, majú list považovať za oznámenie k

pripravovaným zmenám.

13. Z kópie katastrálnej mapy súd zistil, že pozemky v k.ú. R., na ktorých sa nachádzajú stavby žalobcov
zapísané na LV č. XXX ako chata so súp. číslom XX, na LV č. XXX ako chata so súp. číslom XX a na LV
č. XXX ako chata so súp. číslom XXXX, nie sú bezprostredne susediace s pozemkom parc. č. XXX/XX

vo vlastníctve žalovanej. Medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov, na ktorých sa stavby nachádzajú
a pozemkom vo vlastníctve žalovanej v 1. rade parcela č. XXX/XX sa nachádza pozemok parcela č.
XXX/XX, pričom z predloženého LV č. XXXX pre k.ú. R., vyplýva, že sa jedná o pozemok v podielovom
spoluvlastníctve viacerých osôb, medziiným i žalobcov v 1. až 5. rade. S pozemkom parcela č. 595/73
vo vlastníctve žalovanej v 1. rade priamo susedí miestna komunikácia.

14. Základom žalobnej argumentácie žalobcov v konaní bolo tvrdenie, že sú vlastníkmi nehnuteľností
- stavieb v k.ú. R., pričom zo svojich stavieb postrádajú prístup k verejnej komunikácii. Na zriadení
práva nevyhnutnej cesty sa dohodli iba so žalovaným v 2. rade. Keďže časť pozemku vo vlastníctve
žalovaného v 2. rade je ale nepostačujúca na prejazd motorovými vozidlami a so žalovanou v 1. rade sa

im dohodnúť nepodarilo, požadovali, aby súd vyriešil spornú otázku zriadením práva cesty cez priľahlý
pozemok vo vlastníctve žalovanej v 1. rade v ich prospech.

15.Súdstranysporuvrámci predbežnéhoprávnehoposúdeniaoboznámil,žežalobnýnárok,nazáklade
ktorého sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena, možno podriadiť pod ustanovenie § 151o

ods.3Občianskehozákonníka,podľaktoréhovecnébremenomožnozriadiťvprospechvlastníkastavby
a len za účelom prístupu k stavbe. Zároveň súd uviedol, že pokiaľ spornou je otázka, čo je potrebné
rozumieť pod pojmom priľahlý pozemok, vyslovil, že pod týmto pojmom je potrebné chápať nielen
bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnejkomunikácii (ceste). Zároveň upozornil, že žaloba o zriadení vecného bremena musí byť dostatočne
určitá a zo žaloby musí byť zrejmý presný obsah i rozsah (tzn. vytýčenie) žiadaného práva cesty.

16. Na základe uvedeného žalobcovia avizovali predloženie geometrického plánu a tiež následnú
úpravu petitu žaloby. Súčasne prezentovali pretrvávajúcu snahu o dohodu o zriadení práva prechodu so
žalovanou v 1. rade, nesúhlasili však s návrhom zriadenia vecného bremena recipročne aj v prospech
žalovanej tak, aby žalovaná mala prístup k zadnej časti svojho pozemku z parcely č. XXX/XX, tzn.
pozemku vo vlastníctve žalobcov, tvrdiac, že zriadenie vecného bremena v prospech žalovanej v 1. rade

nie je predmetom tohto sporu a žalobcovia sú prístupní iba zriadeniu vecného bremena za odplatu. Svoj
odmietavý postoj k návrhu žalovanej v 1. rade nevysvetlili, uviedli, že žalovaná v 1. rade má dostatočný
prístup ku všetkým častiam svojho pozemku.

17. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.7.2021 žalobcovia predložili geometrický plán č.
1694/2020 zo dňa 7.12.2020, vyhotoveným spol. GEOmapping, so sídlom Orgovánová 3, Košice, IČO:

35 069 406 a úradne overeným dňa 17.12.2020 na oddelenie pozemku p.č. 595/128 a zriadenie vecného
bremena cez pozemok p.č. 595/128 v prospech vlastníka pozemku č. XXX/X. Spolu s geometrickým
plánom predložili súdu písomný návrh na zmenu žalobného petitu, ktorým žiadali, aby súd určil, že
žalobcovia ako vlastníci nehnuteľnosti parcely registra „C“ KN č. XXX/XX o výmere 298 m2, druh
pozemkuzastavanéplochyanádvorianachádzajúcejsavokreseL.-okolie,obecR.,katastrálneúzemie

R., zapísanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX majú právo
zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve nerušeného prechodu a prejazdu motorovými
vozidlami a inak cez pozemok parcelu registra CKN č. XXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v okrese Košice - okolie, obec R., katastrálne územie R.,
zapísanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, v prospech každého

vlastníka nehnuteľnosti parcela CKN č. XXX/XX, o výmere 298 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, nachádzajúcu sa v okrese L. - okolie, obec R., katastrálne územie R., zapísanej Okresným
úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, v rozsahu podľa geometrického plánu č.
XXXX/XXXX zo dňa 7.12.2020, vyhotoveného spol. GEOmapping, so sídlom O. 3, L., B.: XX XXX XXX
a úradne overeného dňa 17.12.2020.

18. Zmenu žalobcovia odôvodnili argumentáciou, že im, resp. ich právnym predchodcom bolo pôvodne
ako zamestnancom VSŽ š.p. (neskôr VSŽ a.s., nakoniec U.S.Steel Košice s.r.o) povolené postaviť si
na pozemkoch zamestnávateľa rekreačné chaty, pričom v tom čase existovali len inštitúty osobného
užívania pozemkov a nebolo možné, aby sa žalobcovia stali vlastníkmi či už pozemkov pod chatou alebo

priľahlých pozemkov. Pozemky pod chatou neskôr žalobcovia odkúpili. Na prístup k chatám slúžila aj
dnes slúži jediná prístupová cesta o.i. práve časť pozemku vo vlastníctve žalovanej ako parcela registra
„C“ KN č. XXX/XX o výmere XXX m2.

XX. Súd navrhovanú zmenu žaloby obsiahnutú v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.7.2021

nepripustil s odôvodnením, že ide o kvalitatívnu zmenu žaloby, keďže žalobcovia sa touto zmenou
domáhajú už nie zriadenia, ale určenia existencie vecného bremena (vychádzajúc z použitej
formulácie „žalobcovia majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu“), pričom preukazovanie splnenia
zákonných podmienok nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním je odlišné
odpreukazovaniasplneniahmotnoprávnychpodmienokprezriadenievecnéhobremenasúdom.Navyše

za stavu, kedy (dve) pojednávania boli na návrh právnej zástupkyne žalobcov odročené za účelom
doloženia geometrického plánu na upresnenie rozsahu žiadaného práva prechodu v režime žaloby
o zriadenie vecného bremena, by si rozhodovanie o určení existencie vecného bremena vyžadovalo
ďalšie, rozsiahle dokazovanie, čo by vzhľadom na dĺžku súdneho konania bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania (čl. 17 CSP). Súdu sa navyše žiada uviesť, že zmenu žaloby žalobcovia ani

právne neodôvodnili, pričom existencia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa preukazuje
zákonnými podmienkami vydržania (oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a
spôsobilý predmet vydržania), splnenie ktorých žalobcovia ani len netvrdili.

XX. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX žalobcovia navrhli zmenu žalobného petitu tak, že navrhli, aby

súd zriadil vecné bremeno in rem spočívajúce v práve nerušeného prechodu a prejazdu motorovými
vozidlamiainak,cezpozemokparceluregistraV.č.XXX/XX,ovýmere226m2,druhpozemkuzastavané
plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v okrese L. - okolie, obec R., katastrálne územie R., zapísanej
Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, v prospech každého vlastníkanehnuteľnosti parcela V. č. XXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúcu sa v okrese L. - okolie, obec R., katastrálne územie Bukovec, zapísanej O. úradom Košice
- okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, v rozsahu podľa geometrického plánu č. XXXX/XXXX

zo dňa 7.12.2020, vyhotoveného spol. GEOmapping, so sídlom Orgovánová X, Košice, IČO: 35 069
406 a úradne overeného dňa 17.12.2020. Q. sú povinní do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
spoločneanerozdielneuhradiťžalovanejfinančnúnáhraduvsume500,-Eurtitulomodplatyzazriadenie
vecného bremena in rem spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami a inak.

XX. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.9.2021 pripustil navrhnutú zmenu žaloby.

XX. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že už v roku 1968 bola zriadená príjazdová
komunikácia, ktorou sa dalo dostať k nehnuteľnostiam, k stavbe, ktorá v minulosti bola vo vlastníctve jej
rodiny. Zároveň to bola jediná komunikácia, ktorou sa vedeli k ich nehnuteľnostiam dostať. Žalobkyňa
poukazuje na fotodokumentáciu, ktorú PZ doložila do súdneho spisu, pričom poukazuje, že z tejto

fotografiejezrejmé,žetátopríjazdovákomunikáciaslúžilanaprístupnielenkichstavbám,tedachatkám,
ale aj k stavbám vo vlastníctve OZ KOVO. Na predmetnej fotke je aj vidieť, že je tam vozidlo otca
žalobkyne, ktorý smeruje ku chate a tiež je tam odstavené motorové vozidlo sestry žalobkyne. Táto
príjazdová komunikácia nebola určená len na prechod pešo, ale aj na prejazd motorovými vozidlami k
stavbám, ktoré sa nachádzali za touto príjazdovou komunikáciou.

XX. Žalobca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že keby im žalovaná v 1. rade umožnila prístup v maličkej
časti tohto svojho pozemku, spor by bol vyriešený. V skutočnosti s návrhom žalovanej v 1. rade, aby jej
bol umožnený prístup z ich spoločnej parcely č. XXX/XX, teda aby mala prístup na svoju parc. č. XXX/
XX, nesúhlasili preto, že žalovaná má dostatočný prístup zo svojej parcely, ku všetkým častiam svojho

pozemku a teda aj ku tej dotknutej parc. č. XXX/XX.

XX. Žalobca v 4. rade na pojednávaní uviedol, že kúpnou zmluvou z 29.4.2008 odkúpili od OZ KOVO,
ako podieloví spoluvlastníci žalobcovia v 1. - 5. rade parc. č. XXX/XX a to za jediným účelom, aby si
zabezpečili prístupovú cestu a za týmto účelom túto pôvodnú cestu spevnili. Pri kúpe tejto parcely im

zároveň od OZ L. bol prisľúbený bezproblémový prístup z verejnej komunikácie na túto parcelu. Tento
prechod bol bezproblémový až do času, kým pozemok nekúpila žalovaná v 1. rade. Príjazdová cesta na
parc. č.XXX/XXX slúžila ako príjazdová cesta pre U.S.STEEL Košice. Kým časť parc. č. XXX/XXX bola
vyasfaltovaná cesta, parc. č. XXX/XX, avšak táto časť už nebola asfaltovou cestou, bol to len prejazd,
bola to len spevnená cesta, na miestach, kde bol nejaký výmoľ a táto cesta slúžila pre príjazd ku všetkým

nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa nad touto parcelou. V súčasnosti je parc. č. XXX vo vlastníctve
žalovaného v 2. rade a na parc. č. XXX/XXX je zriadené vecné bremeno na prejazd ku stavbám vo
vlastníctve OZ KOVO. Parc. č. XXX/XXX, na ktorej majú zriadené vecné bremeno žalobcovia nestačí
na prejazd k ich stavbám.

XX. Žalobkyňa v 5. rade na pojednávaní uviedla, že na parc. č. XXX/XX sa v súčasnosti nachádza
trávnatá plocha, to znamená, že to nie je žiadna cesta a pokiaľ žalovaná v 1. rade žalobcom neumožní,
teda zatarasí prístup cez svoju parcelu k ich stavbám, v takom prípade nevie čo sa stane, keďže má
teraz v starostlivosti deti ako profesionálny rodič, pričom na uvedenej adrese, k stavbe, ku ktorej žiadajú
prístup od žalovanej v 1. rade, momentálne aj s manželom bývajú.

XX. Svedkyňa Y. G. uviedla, že je správkyňou chaty na par. č. 592, od roku 2009 je štatutárom OZ KOVO
Energetika, spoločnosti, ktorá odkúpila predmetnú parcelu od U.S.STEEL Košice. Uviedla, že predtým,
ako došlo k odkúpeniu stavby na parc. č. 592 od U.S.STEEL Košice, predmetnú stavbu mali v správe,
resp. v nájme a v záujme toho, aby sa nenarušovalo súkromie osôb v nimi spravovanej chate, navrhli,

aby bola časť parc. č. XXX/XX odpredaná žalobcom. V tom čase bola v kúpnej zmluve dojednaná kúpna
cena 1,- Sk/m2. V roku 2007 sa uskutočnilo odkúpenie od U.S.S. STEEL Košice a následne v roku 2008
sarealizovalpredajčastiparcielnielenžalobcom,aleajostatnýmchatárom.Uviedla,žepríjazdovácesta
bola plynule po parc. č. XXX/XX, ktorá po predĺžení pokračovala až ku parc. č. XXX/XX. V súčasnosti je
štrkom vysypaná cesta, predtým to bola vychodená hlinená cesta, pričom na zákrute na parc. č. XXX/XX

je v tej X/X vybetónovaná a ďalej pokračuje tá štrkom vysypaná časť. Tiež uviedla, že na parc. č. XXX/
XX, ktorá bola neskôr odpredaná žalobcom, bol kopec tvorený navozenou hlinou. Najskôr OZ KOVO
tam robil nejaké spevňovacie úpravy, neskôr to tam jeden zo žalobcov spevnil.XX. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že bolo preukázané, že žalobcovia nemajú
zabezpečený iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, a preto sú odkázaní na užívanie cesty cez pozemok
žalovanej v 1. rade. Vyslovila názor, že vzhľadom na tú skutočnosť, že súd nepripustil zmenu žaloby o

vydržaní vecného bremena, súd môže rozhodovať už len o zriadení vecného bremena. Zároveň uviedla,
že žalobcovia neakceptujú protinávrh žalovanej, takže už je to jediný možný spôsob, ako vecné bremeno
zriadiť. Uviedla, že petit tak ako bol pripustený je vykonateľný a navrhla súdu, aby rozhodol podľa
vykonaného dokazovania, ktoré je dostatočné na to, aby vo veci bolo rozhodnuté spravodlivo.

XX. Právny zástupca žalovanej v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že petit žaloby po
pripustenej zmene je nevykonateľný z dvoch dôvodov. V prvom rade z dôvodu, že nemožno rozsah
vymedzenia vecného bremena poukázať iba rozsahom podľa geometrického plánu, bez vymedzenia
konkrétnej parcely, resp. jej časti a po druhé, nemožno zriadiť vecné bremeno v zmysle Občianskeho
zákonníka v prospech vlastníka pozemku, pretože to Občiansky zákonník nepripúšťa. Poukázal tiež
na tú skutočnosť, že ak v písomnom vyjadrení, ako aj na dnešnom pojednávaní žalobcovia vyjadrili

presvedčenie, že predmetný prechod vydržali, za týchto tvrdení je neprípustné, aby súd vôbec
rozhodoval o zriadení vecného bremena, pokiaľ žalobcovia sú presvedčení, že tento prechod a prejazd,
resp. vecné bremeno spočívajúce v prechode a prejazde vydržali.

XX. Podľa § X51n ods. 1 O. zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech

niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

30. Podľa § 151o ods. 3 O. zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku
a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné

bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

XX. Súd môže konštitutívnym rozsudkom zriadiť vecné bremeno v podobe práva prechodu, pretože to
pripúšťa zákon a žaloba je procesne prípustná. Takéto rozhodnutie súdu predstavuje závažný zásah
do vlastníckeho práva vlastníka pozemku a prichádza do úvahy len v prípadoch, ktoré sú v zákone

taxatívne stanovené a to : 1/ pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (podľa § 142 ods. 3
Občianskeho zákonníka), 2/ v sporoch týkajúcich sa neoprávnenej stavby na cudzom pozemku (podľa
§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka), 3/ pri zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok v prospech
vlastníka stavby (podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 22Cdo 2186/2003 súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v iných prípadoch ako

v tých, ktoré sú upravené v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, a to ani vtedy, keby sa z okolností
prípadu javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom na jeho riešenie.

X2. Žalobcovia sa domáhali zriadenia vecného bremena podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Citované zákonné ustanovenie rieši konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom

pozemku s cieľom zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie cez priľahlý pozemok. Návrh na
zriadenie vecného bremena môže podať výlučne vlastník stavby, ktorý je aktívne vecne legitimovaný (ak
je vlastníkov stavby viac, žaloba musí byť podaná všetkými vlastníkmi) a žaloba smeruje proti vlastníkovi
pozemku, ktorý je pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní. Uvedené vyplýva aj z toho, že sa
jedná o vecné bremeno charakteru in rem, ktoré vecno-právne zaťažuje aktuálneho aj každého ďalšieho

vlastníka pozemku a zakladá právo cesty cez zaťažený pozemok súčasnému aj každému ďalšiemu
vlastníkovi stavby. Vecné bremeno na strane oprávneného je naviazané na vlastníctvo k stavbe.

33. Pre úspech žaloby o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena musia byť splnené dve
základné hmotnoprávne podmienky. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva

cesty súdom je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku
vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je
vo vlastníctve inej osoby. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má Občiansky zákonník pritom na mysli
nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k
verejnejkomunikácii(ceste),príp.kpozemku,zktoréhosamôžedostaťkverejnejkomunikácii.Priľahlým

pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero
pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj v
prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky
zabezpečený prístup k verejnej komunikácii (pozri rozsudok NS ČR z 30. augusta 2005, sp.zn. 22Cdo2317/2004). Prístup vlastníka stavby musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii (ceste). Nevyhnutnú
cestu podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Obč. zákonníka však možno zriadiť len za účelom prístupu k
stavbe. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku.

34. Druhou podmienkou pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve stavby súdom je, že
prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že
právo cesty cez cudzí pozemok je výnimočným (núdzovým) riešením, keď nemožno iným spôsobom
zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe

nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, je
ochotný zriadiť právo cesty (a to či už vecné alebo záväzkové) a vlastník stavby by uzavretie zmluvy
odmietol.

35. Po zmene žaloby v zmysle návrhu žalobcov, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 22.9.2020, sa
žalobcovia domáhali zriadenia práva cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovanej v 1. rade (parcelu

registra „C“KN č. XXX/XX), výlučne prospech každého vlastníka nehnuteľnosti - pozemku parcely „C“ KN
č. XXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v okrese
L. - okolie, obec R., katastrálne územie R., zapísanej Okresným úradom Košice - okolie zapísanej na
LV č. XXXX (jedná sa o pozemok, ktorý žalobcovia odkúpili od právneho predchodcu žalovaného v 2.
rade) tzn. hoci žalobcovia v X., X., 4. a 5. rade (neušlo totiž pozornosti súdu, že žalobca v 3. rade nie

je vlastníkom stavby) sú vlastníkmi stavieb (boli teda aktívne vecne legitimovaní na podanie predmetnej
žaloby), vecné bremeno nežiadali zriadiť za účelom prístupu k stavbe (ktorá v takomto prípade musí byť
v petite konkretizovaná), ale právo cesty žiadali zriadiť výlučne k pozemku.

XX. Nebola tak splnená základná podmienka pre zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods.

3 Občianskeho zákonníka, teda že vecné bremeno v podobe práva prechodu a prejazdu cez priľahlý
pozemok možno rozhodnutím súdu zriadiť jedine v prospech vlastníka stavby.

37. Pre nesplnenie tejto základnej podmienky súd nepovažoval žalobu za dôvodnú a nezaoberal sa (už)
tým, či boli splnené ďalšie podmienky zriadenia vecného bremena. t.j. či vlastník stavby je alebo nie je

zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a či je alebo nie je možné prístup k stavbe zabezpečiť inak.

38. S poukazom na uvedené dôvody súd podľa § 145 ods. 1 CSP výrokom I. konanie proti žalovanému v
2. rade zastavil z dôvodu, že žalobcovia žalobu proti nemu vzali späť a žalovaný v 2. rade so späťvzatím
žaloby súhlasil a výrokom II. žalobu žalobcov (proti žalovanej v 1. rade) zamietol ako nedôvodnú.

39. Súd nedoplnil ani dokazovanie svedkyňou Irenou L. na návrh žalobcov za účelom, podania
vyjadrenia k rozporom v tvrdeniach vo vzťahu k užívaniu príjazdovej cesty v minulosti, ktoré vyzneli z
výpovedí žalobcov a svedkyne G., pretože pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vzhľadom na dôvody
zamietnutia žaloby, nebolo potrebné preukazovanie žiadnych ďalších otázok. Šlo by o nadbytočné

dôkazy v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. A preto súd vykonanie tohto dôkazu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. X V. E. prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. O nároku žalovanej v 1. rade na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu.
Žalovaná v 1. rade bola v konaní v plnom rozsahu úspešná. Preto súd výrokom III. podľa § 255 ods.

1 CSP priznal žalovanej v 1. rade proti neúspešným žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady trov súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.45. Žalobcovia vzali žalobu späť proti žalovanému v 2. rade, no spravili tak preto, lebo so žalovaným
sa mimosúdne dohodli na zriadení práva prechodu, preto súd konštatujúc, že žalobcovia ani žalovaný v
2. rade v zmysle § 256 ods. 1 CSP procesne nezavinili zastavenie konania vedeného proti žalovanému

v 2. rade, v ich vzájomnom vzťahu žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, čo súd
vyslovil výrokom IV.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie (§ 355 ods. 1, § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky ,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,
d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

CSP).