Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113012021
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113012021.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému P. T. a spol., pre
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b/, písm. c/, písm. e/ Trestného
zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.08.2016
sp. zn. 2T/102/2013 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal za vinných :
obžalovaných P. F. a P. Q.

› z účastníctva na zločine porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 21 odsek 1 písm.
b/, § 20, § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. a/ Trestného zák. s poukazom na § 138 písm.
a/, písm. e/, § 139 odsek1 písm. e/ Trestného zákona,

› z účastníctva na zločine lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 21 odsek 1 písm. b/, § 20, § 188 odsek

1, odsek 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/, § 139 odsek
1 písm. e/ Trestného zákona a

obžalovaných P. T. a S. F.

› zo zločinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 odsek 1, odsek 2 písm.

a/, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/, § 139 odsek 1 písm.
e/ Trestného zákona,

› z obzvlášť závažného zločinu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, § 145 odsek 1, odsek 2 písm. c/,
písm. e/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/, § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, že

obžalovaní P. F. a P. Q., v úmysle získať finančné prostriedky, v presne nezistený deň v mesiaci januári
2010 v O. nahovorili obžalovaných P. T. a S. F., aby lúpežne prepadli občana Y. Q., nar. XX. XX. XXXX,
v jeho dome na adrese O., ul. W. č. XXX/XXX a keď to bude potrebné, aby ho aj bitkou - fackovaním,
prinútili vydať im našetrené peniaze, pričom na jeho zastrašenie mali použiť bližšie neidentifikovanú

strelnú zbraň - pištoľ kalibru 7,65 mm, ktorú im odovzdal obžalovaný P. F.; obžalovaní P. T. a S. F. po
akceptovaní tohto návrhu uskutočnili lúpežné prepadnutie dňa 21.01.2010 v ranných hodinách tak, žecez otvor v strešnej krytine, ktorý vytvorili krátko predtým odsunutím niekoľkých škridiel, vnikli ozbrojení
pištoľou a zamaskovaní kuklami na povalu a z povaly po rebríku do domu poškodeného Y. Q., začali
ho prehľadávať a keď ich poškodený Y. Q. v dome prekvapil, obžalovaný P. T. namieril na neho pištoľ a

obžalovaný S. F. ho zo zeme zodvihnutou vodovodnou rúrkou veľkosti 55 cm a hmotnosti 1,99 kg udrel
najmenej sedemkrát silnou intenzitou do hlavy, po ktorých úderoch spadol poškodený na podlahu, kde
muobžalovaníP.T.aS.F.zviazalirukyajnohyšnúrounabielizeň,abysanemoholhýbaťapoprehľadaní
miestností odcudzili z domu jednu peňaženku s obnosom najmenej 1.200 Kč, druhú peňaženku s
obnosom najmenej 110 Eur a uzamknutú kovovú pokladničku s obsahom najmenej 1.400 Eur a rôznymi

dokladmi, pričom s odcudzenými peniazmi sa po odchode z miesta činu rozdelili aj s obžalovanými P. F.
a P. Q.; poškodený Y. Q. v dôsledku úderov do hlavy utrpel zakrvácanie do komôr mozgu pri pomliaždení
mozgu a zlomenine lebečnej klenby a spodiny a tieto zranenia umocnené neschopnosťou poškodeného
privolať si pomoc a postupným podchladením jeho organizmu v dôsledku pretrvávajúcej veľmi nízkej
teploty prostredia, viedli k zlyhaniu činnosti mozgu a neodvratnej smrti poškodeného krátko po čine.

Za túto trestnú činnosť uložil obžalovaným nasledovné tresty :

Obžalovanému P. T. podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38
odsek 5 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 391 odsek 2 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 21 (dvadsaťjeden) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný

dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona súd mu uložil aj trest prepadnutia veci a to peňazí v
sume 15,74 Eur. Zároveň vyslovil podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona, že vlastníkom prepadnutej
veci sa stáva štát.

Obžalovanému S. F. podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona,
§ 38 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
21 (dvadsaťjeden) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu tohto trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný

dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona súd uložil aj trest prepadnutia veci a to peňazí v sume
55 Eur s tým, že podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Obžalovanému P. F. podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38
odsek 5 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11
(jedenásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradil tohto obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému
ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona mu uložil aj trest prepadnutia veci a to peňazí v sume
83,- Kč s tým, že podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.Obžalovanému P. Q. podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona,
§ 38 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona súd mu uložil aj trest prepadnutia veci a to peňazí v

sume 155,75 Eura 124,- Kč s tým, že podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej
veci sa stáva štát.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú E. P. s nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie všetci obžalovaní, ktoré prostredníctvom
svojich obhajcov bližšie odôvodnili.

Obžalovaný P. T. v odôvodnení odvolania namietal správnosť právnej kvalifikácie skutku, ktorý mu je
kladený za vinu a žiadal tento kvalifikovať nie ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek

1, odsek 2 Trestného zákona, nakoľko ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané jeho úmyselné
konanie. S poukazom na jeho intelekt populačného podpriemeru a jeho osobnosť ako aj s poukazom
na to, že v čase skutku bol pod vplyvom pervitínu netušil, že údery S. F., ktorý zobral tyč a začal
poškodeného udierať sú smrteľné. Nemal úmysel poškodeného usmrtiť. Namietal aj výšku uloženého
trestu odňatia slobody, keď mu bol uložený trest v rovnakej výmere ako obžalovanému S. F. pričom

súd I. stupňa v rozpore s ustanovením § 34 odsek 5 písm. a/ Trestného zákona sa nezaoberal mierou
zavinenia jednotlivých obžalovaných. Takto uložený trest považuje za neprimerane prísny. Pri ukladaní
trestu sa súd I. stupňa neriadil zásadami upravenými trestnom zákone a vôbec neprihliadol na všetky
poľahčujúce okolnosti a na to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, pod tlakom
odkázanosti alebo podriadenosti, pod vplyvom hrozby a nátlaku, ani na to, že sa priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri jeho objasňovaní. Domáhal sa kvalifikácie
skutku ako zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona a žiadal,
aby mu bol uložený, s prihliadnutím na všetky poľahčujúce okolnosti, trest na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s návrhom na zmenu právnej
kvalifikácie, navrhol, aby s prihliadnutím na mieru zavinenia a na okolnosti prípadu mu bol uložený trest

pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaný S. F. sa svojim odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby krajský súd
zmenil právnu kvalifikáciu skutku a jeho konanie posúdil ako trestný čin zabitia podľa § 148 Trestného
zákona. Nedopustil sa obzvlášť závažného zločinu vraždy, nepripravoval sa na tento trestný čin, na

poškodeného zaútočil z prekvapenia, v panike, jednalo sa o skrat, ktorý nesmeroval k vražde ale len k
snahe eliminovať poškodeného.

Obžalovaný P. F. namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku najmä pre absenciu
úvah, akými sa súd I. stupňa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou,

prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre
jeho neurčitosť, čím boli porušené jeho práva na obhajobu a to aj v súvislosti so zamietnutím jeho
návrhov na doplnenie dokazovania. V konaní pred súdom I. stupňa neboli vykonané dôkazy zákonným
spôsobom a pri hodnotení nebolo postupované v zmysle základných zásad trestného konania, súd
sa dôsledne neriadil zásadou ústnosti a kontradiktórnosti vyjadrenou v § 2 odsek 18 a odsek 19

Trestného poriadku, pri rozhodovaní o vine a treste dal prednosť dôkazom, ktoré boli vykonané v
počiatočnom štádiu prípravného konania a neprihliadol na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní.
Jedná sa najmä o výpovede spoluobžalovaných P. T. a S. F. z prípravného konania, ktorí na hlavnom
pojednávaní opakovane uviedli, že ani on ani P. Q. nemá so skutkami nič spoločné a ich účasť na
nich si účelovo vymysleli. Iné priame dôkazy voči jeho osobe ako prvotné výpovede S. F. a P. T. z

prípravného konania sa v spisovom materiáli nenachádzajú. Z vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že spoluobžalovaným nedal nijaký návod na spáchanie trestného
činu, nepôsobil na nich, neuvádzal im konkrétne skutočnosti vo vzťahu k akémukoľvek trestnému
činu. Nezistilo sa, že by prišlo k vzájomnému stretnutiu medzi ním a ostatnými obžalovanými, ktoréhopredmetom by boli skutočne týkajúce sa návodu na spáchanie trestného činu. V priebehu vykonaného
dokazovania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností svedčili záveru, že
bola naplnená subjektívna stránka žalovaných trestných činov. Súd I. stupňa skutky nesprávne právne

posúdil v dôsledku toho, že nerešpektoval zásadu ústnosti a bezprostrednosti a nesprávne vyhodnotil aj
výpovede spoluobžalovaných S. F. a P. T. na hlavnom pojednávaní. Má za to, že súd I. stupňa pochybil,
pokiaľ mu neuložil súhrnný trest vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/80/2009 zo
dňa 24.07.2014, ktorý bol vyhlásený po povolení obnovy konania v predmetnej trestnej veci a po zrušení
rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 28.09.2009. Taktiež neboli splnené podmienky na uloženie

ochranného dohľadu v zmysle § 76 odsek 2 Trestného zákona. Uložený trest považuje za neprimeraný
aj s poukazom na to, že skutky ktoré sú mu kladené za vinu sa stali v januári 2010 a vec doposiaľ nebola
právoplatne skončená. S poukazom na platnú judikatúru ESĽP považuje doterajšiu dobu trestného
stíhania za neprimeranú. Z vyššie uvedených dôvodov sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku s
tým, aby ho krajský súd podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, alternatívne,
aby zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ a

písm. e/ Trestného poriadku a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Rovnakým postupom sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku aj obžalovaný P. Q., ktorý v dôvodoch
odvolania poukázal predovšetkým na to, že dňa 23.08.2016 na hlavnom pojednávaní podal návrh na

odňatie veci Okresnému súdu Trnava a jej pridelenie Okresnému súdu Bratislava I., o ktorom doposiaľ
nerozhodol Najvyšší súd SR a teda Okresný súd Trnava rozhodol vo veci samej ako súd nepríslušný.
Hodnotenie tohto návrhu súdom I. stupňa považuje za prejav svojvôle pri rozhodovaní. Tiež namietal
procesný postup výsluchu svedkyne W. A. s tým, že tento dôkaz je procesne nepoužiteľný a nezákonný.
V čase výsluchu sa svedkyňa nachádzala na území iného štátu, a jej výsluch, po zistení údajov o

totožnosti, viedla sudkyňa Slovenskej republiky, ktorá nesmie vykonávať svoju právomoc na území
iného štátu. Celý výsluch mala vykonať sudkyňa Okresného súdu Břeclav. Naviac súd I. stupňa vo veci
rozhodol bez toho, aby mal obžalovaný možnosť oboznámiť sa s obsahom zápisnice o tomto výsluchu v
Českej republike, ktorá bola doručená na okresný súd len faxom a v originálnej podobe až do vyhlásenia
rozsudku, táto zápisnica súdu I. stupňa doručená nebola. Poukázal na to, že rozsudok obsahuje len

popis jednotlivých výpovedí bez podrobnejšieho odôvodnenia súvislostí, neobsahuje právne úvahy,
ktoré viedli súd k záveru, že spáchal skutok, čo je v rozpore s ustanovením § 168 odsek 1 prvá veta
Trestného poriadku.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 odsek l Trestného poriadku,

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia
odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo pričom zistil, že rozsudku
predchádzala podstatná chyba konania, v dôsledku ktorej ho nemožno považovať za zákonný.

Z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že obžalovaný P. Q. prostredníctvom svojho obhajcu na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.08.2016 podal návrh na odňatie veci Okresnému súdu Trnava
a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I. (č. l. 4404), ktorý predsedníčka senátu vyhodnotila ako
návrh na doplnenie dokazovania (č. l. 4406).

Aj keď je z obsahu spisu zrejmé, že návrh na odňatie a prikázanie veci bol prednesený v súvislosti

s návrhom na osobný výsluch svedkyne W. A. a bol odôvodnený hospodárnosťou konania, bolo
povinnosťou súdu I. stupňa tento návrh predložiť Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie.

Odňatie a prikázanie trestnej veci v zmysle § 23 odsek 1 Trestného poriadku sa môže uskutočniť v
ktoromkoľvek štádiu konania pred súdom.

Podľa § 23 odsek 1 Trestného poriadku, z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá
a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom
súdom najbližšie spoločne nadriadený.

V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením mal byť návrh na odňatie a prikázanie veci
predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR v Bratislave, ktorý je spoločne nadriadeným súdom
tak vo veci konajúcemu Okresnému súdu Trnava, ako aj Okresnému súdu Bratislava I. Bez vydania
rozhodnutia o tomto návrhu nemožno mať za to, že vo veci rozhodol príslušný súd.Podľa § 23 odsek 4 Trestného poriadku návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu
nariadeného úkonu trestného konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku 1/.

Úkonom trestného konania sa rozumie aj hlavné pojednávanie.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda súdu I. stupňa nič nebránilo vo vykonaní
hlavného pojednávania dňa 23.08.2016, bolo však jeho povinnosťou, po dokončení dokazovania a

záverečných rečiach, predložiť spis na rozhodnutie o návrhu na odňatie a prikázanie veci. Až po
vydaní takéhoto rozhodnutia, v prípade, že by nedošlo k odňatiu a prikázaniu veci a k zmene miestnej
príslušnosti, rozhodnúť rozsudkom.

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci nebol zachovaný vyššie uvedený postup, krajský súd posúdil
napadnutý rozsudok ako rozsudok vydaný nepríslušným súdom. Jedná sa o podstatnú chybu konania,

ktorá by, v prípade jej neodstránenia, zakladala aj dovolací dôvod v zmysle § 371 odsek 1 písm. a/
Trestného poriadku.
Z vyššie uvedeného dôvodu zrušil krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 odsek 1
písm. a/ Trestného poriadku, pričom sa ostatnými odvolacími námietkami bližšie nezaoberal, nakoľko
bez vyriešenia príslušnosti súdu by neprípustne došlo k rozhodovaniu v merite veci.

Povinnosťou súdu I. stupňa preto bude predložiť spis Najvyššiemu SR na rozhodnutie o návrhu
na odňatie a prikázanie veci a až v prípade, že mu vec nebude odňatá, opätovne konať a
rozhodnúťrozsudkom,predvydanímktoréhosamusízaoberaťajjednotlivýminámietkamiobžalovaných
obsiahnutých v ich odvolaniach.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.