Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by Mgr. Robert Droppa

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204862
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5617204862.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne R.
V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. V. XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom so
sídlom Horná 35, Banská Bystrica, proti žalovaným v 1. rade U.. P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X,
XXXX V. R., B., v 2. rade L.O. X., neznámemu vlastníkovi, v 3. rade K. P., rod. X., neznámej vlastníčke,
žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava,

IČO: 17 335 345, žalovanej v 4. rade Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond,
so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie X. V., obec Vyšná Boca,
okres Liptovský Mikuláš, ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, parcela registra KN-C č.
495/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, parcela registra KN-C č. 495/2, zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 22 m2, parcela registra KN-C č. 495/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55
m2, parcela registra KN-C č. 495/4 a zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2, parcela registra KN-
C č. 495/5, súd z r u š u j e .

II. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd p r i k a z u j e novovzniknutú nehnuteľnosť parcelu
registra KN-C č. 495/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 73 m2 a parcelu registra KN-C č. 495/3,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, ktoré sú vytvorené Geometrickým plánom č. 13/2021 zo
dňa 10. 06. 2022 vyhotovenom GEOMERA C.. R. D., so sídlom Zimná 464/66, Spišská Belá, a úradne
overenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pod č. G1- 673/2022, dňa 01.
07. 2022 z parcely registra KN-C č. 495/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2 a z parcely
registra KN-C č. 495/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, zapísaných Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie X. V., obec
Vyšná Boca, okres Liptovský Mikuláš.

III. Do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade súd p r i k a z u j e novovzniknutú nehnuteľnosť
parcelu registra KN-C č. 495/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196 m2, parcelu registra KN-
C č. 495/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2 a parcelu registra KN-C č. 495/5, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1 m2, ktoré sú vytvorené Geometrickým plánom č. 13/2021 zo dňa 10. 06.
2022 vyhotovenom GEOMERA C.. R. D., so sídlom Zimná 464/66, Spišská Belá, IČO: 35 217 987, a

úradne overenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pod č. G1- 673/2022 zo
dňa 01. 07. 2022 z parcely registra KN-C č. 495/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, z
parcely registra KN-C č. 495/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2 a parcely registra KN-C č.
495/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2, zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie X. V., obec Vyšná Boca, okres
Liptovský Mikuláš.IV. Súd u k l a d á žalobkyni povinnosť zaplatiť Slovenskej republike do rúk Slovenského pozemkového
fondu, so sídlom Búdková cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, do ceny podielu za vyporiadané
nehnuteľnosti sumu vo výške 510,04 eura, a to do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

V. Súd u k l a d á žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť Slovenskej republike do rúk Slovenského
pozemkového fondu, so sídlom Búdková cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, do ceny podielu
za vyporiadané nehnuteľnosti sumu vo výške 1 130,37 eura, a to do jedného mesiaca odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 50 %
pozostávajúcich z trov v súvislosti s vypracovaním súkromného Znaleckého posudku č. 32/2020 zo dňa
20. 05. 2020, vypracovanom C.. V. V..

VII. Súd štátu p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobkyni a žalovanému v 1. rade, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 09. 06. 2016 žalobkyňa navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo k

nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste
vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie X. V., obec Vyšná Boca, okres Liptovský Mikuláš, ako
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, parcela registra KN-C č. 495/1, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 44 m2, parcela registra KN-C č. 495/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22
m2, parcela registra KN-C č. 495/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155 m2, parcela registra KN-

C č. 495/4 a zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2, parcela registra KN-C č. 495/5 a vyporiadať
vlastníctvo reálnou deľbou. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou s podielom 1, žalovaný v 1. rade s
podielom 5/9 s tým, že na liste vlastníctva sú nesprávne uvedené podiely tohto spoluvlastníka, žalovaný
v 2. rade s podielom zapísaným na liste vlastníctva 7/84, žalovaná v 3. rade s podielom zapísaným
na liste vlastníctva X/XX a pôvodný žalovaný v 4. rade P. K. (v čase začatia konania zapísaný na

liste vlastníctva) s podielom zapísaným na liste vlastníctva 1/36. Na pozemku parcely registra KN-C č.
495/3 je postavená hospodárska budova so súpisným číslom 24, ktorej vlastníkom je žalovaný v 1. rade,
pričom ide o neudržiavaný a schátraný drevený objekt. Žalovaný v 1. rade si na susediacich pozemkoch
parcely registra KN-C č. 493/3, KN-C č. 493/4 a KN-C č. 493/5 postavil rodinný dom s prístreškom, ktorý
prístrešok presahuje parcelu registra KN-C č. 495/5 a zasahuje do pozemku registra KN-C č. 495/1.

Táto stavba je postavená žalovaným v 1. rade bez stavebného povolenia, v dôsledku čoho obec Vyšná
Boca opakovane žiadala stavebníka o podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Žalovaný v 1.
rade na túto výzvu obce nereagoval. Strany sporu sa pokúsili o vyriešenie predmetnej situácie reálnym
rozdelením pozemkov, avšak žalovaný v 1. rade už nepristúpil k naplneniu dohody. Žalobkyňa navrhla,
aby predmetné nehnuteľnosti boli rozdelené podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov spôsobom, že

novovzniknuté parcely budú priliehať k pozemkov, ktoré vlastnícky patria podielovým spoluvlastníkom.

2. Uznesením zo dňa 25. 01. 2018, sp. zn. 11C/18/2017 súd konanie zastavil proti žalovanému v 4. rade
P. K., nakoľko pri skúmaní podmienok zistil, že tento zomrel pred začatím konania. V dedičskom konaní
vedenom po žalovanom v 4. rade bolo potvrdené pripadnutie spoluvlastníckeho podielu na predmetných

nehnuteľnostiach v prospech štátu, avšak podľa výpisu z listu vlastníctva v čase podania žaloby nebol
zápis vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky vykonaný. Následne po vykonaní zápisu, súd
uznesením zo dňa 27. 08. 2019, sp. zn. 11C/18/2017 pripustil, aby do konania pristúpila ako žalovaná
v 4. rade Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení uviedol, že sa nebráni vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva, avšak nesúhlasí s navrhovaným spôsobom rozdelenia, ktorým by došlo k zamedzeniu
prístupu k jeho nehnuteľnostiam a teda k obmedzeniu vlastníckych práv. Navrhol také rozdelenie
nehnuteľností, ktoré mu zabezpečí prístup k nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve.
4. Slovenský pozemkový fond nesúhlasil s reálnym rozdelením nehnuteľností z dôvodu, že

novovzniknuté nehnuteľnosti by boli do budúcna viac menej nevyužiteľné. Navrhol, aby vo vzťahu knezisteným vlastníkom a Slovenskej republike bolo rozhodnuté tak, že ich spoluvlastnícke podiely budú
za primeranú náhradu prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, resp. žalovaného v 1. rade, resp.
do ich podielového spoluvlastníctva.

5.Žalobkyňavreplikeuviedla,žespôsobrozdeleniapozemku,akotonavrhuježalovanýv1.rade,vytvorí
parcelunetypickúaproblematickyužívateľnú.Pozdĺžpredmetnýchnehnuteľnostívedieprístupovácesta
a táto nie je rozdelením dotknutá. K vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu uviedla, že súhlasí s
odpredajom nehnuteľností za predpokladu, že žalobkyni budú podiely predané za úradne určenú cenu.

Ak bude mať žalovaný v 1. rade záujem o kúpu, súhlasila s tým, aby sa realizovala v pomere podľa
podielov obidvoch strán sporu.

6. Právny zástupca žalobkyne na prvom pojednávaní vo veci zotrval na návrhu na vykonanie obhliadky
predmetných nehnuteľností ako aj na návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania geodetom, ktorými
dôkazmi má byť preukázané, že v prípade reálnej deľby bude mať žalovaný v 1. rade možnosť

prístupovej cesty k svojich nehnuteľnostiam. Potom ako súd nariadil znalecké dokazovanie, vykonal
obhliadku sporných nehnuteľností spolu s geodetkou, kde boli na mieste zamerané jednotlivé návrhy
strán sporu (č. l. 200).

7. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie X. V., obec Vyšná Boca, okres

Liptovský Mikuláš, mal súd preukázané, že v čase vyhlásenia rozsudku sú strany sporu podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, žalobkyňa o podiele 1, žalovaný v 1. rade v podiele 19/18
a žalovaní v 2. až 4. rade spolu v podiele 7/36. Nakoľko uvedené podiely všetkých podielových
spoluvlastníkov pri ich súčte nepredstavujú hodnotu 1/1, Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor na výzvu súdu v priebehu konania uviedol, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k

nehnuteľnosti bola vyvrátená a teda podľa ustanovenia § 71 ods. 3 katastrálneho zákona sa takéto údaje
nesmú používať s tým, že vlastník evidovaný na predmetnom liste vlastníctva pod B11 s poznámkou
bude z listu vlastníctva vymazaný po vydaní rozhodnutia súdu v právnej veci zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Podľa úradu je list vlastníctva č. XXX vysporiadaný na 100 % ak súd
odhliadne od spochybneného vlastníctva zapísaného pod B11. Z listu vlastníctva súd zistil, že pod B11

je zapísaný spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade o veľkosti 42/84. Bez tohto spoluvlastníckeho
podielu je potom spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade 5/9, tak ako to správne uviedla žalobkyňa
v žalobe a súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tak predstavuje 1/1.

8. Žalobkyňa v priebehu konania predložila súkromný znalecký posudok č. 32/2020 zo dňa 20. 02. 2020,

ktorým znalec C.. V. V. stanovil všeobecnú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností v hodnote 27,57
eura za m2. Takto stanovenú hodnotu strany sporu nenamietali a Slovenský pozemkový fond s ňou
písomne súhlasil v podaní zo dňa 04. 09. 2020. Pre úplnosť súd uvádza, že súkromným
znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota len pozemku parcely registra KN-C č. 495/1,
avšak vzhľadom k tomu, že ide o rozlohou najväčšiu parcelu zo všetkých vyporiadavaných pozemkov,

ktoré spolu tvoria jeden ucelený celok a pokiaľ ide o charakter, bonitu a súčasné využitie, ide o rovnaké
pozemky, nebolo podľa názoru súdu nevyhnutné vyžadovať predloženie znaleckého posudku na všetky
vyporiadavané nehnuteľnosti. Uvedený procesný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania.

9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými ustanoveniami zrušil podielové
spoluvlastníctvokpredmetnýmnehnuteľnostiamanásledneichrozdelilpodľaveľkostispoluvlastníckych
podielov medzi žalobkyňu a žalovaného v 1. rade oproti povinnosti týchto strán sporu vyplatiť na

vyrovnanie podielov zvyšných podielových spoluvlastníkov k rukám Slovenského pozemkového fondu
primeranú náhradu. Takýto spôsob vyporiadania nebol medzi stranami sporu a zástupcom neznámych
podielových spoluvlastníkov a štátu sporný. Naviac, kombinácia spôsobov vyporiadania nie je ani v
rozpore s vyššie citovaným ustanovením. Vzhľadom na veľkosť jednotlivých spoluvlastníckych podielovspravovaných Slovenským pozemkovým fondom a výmeru pozemkov, kde na podiely žalovaných v 2.
rade a 3. rade o veľkosti po 7/84 by po reálnej deľbe pripadli pozemky o veľkosti po 25 m2 a na podiel
Slovenskej republiky o veľkosti 1/36 pozemok o veľkosti 8 m2, v tejto časti nie je reálna deľba možná. Po

prípadnomrozdelenínehnuteľnostíajmedzižalovanýchv2.až4.radebytítoakovýlučnívlastnícinemali
žiadnu možnosť novovzniknuté pozemky účelne využívať. Predpokladom reálnej deľby pozemku po
zrušení podielového spoluvlastníctva nie je len to, že ide o z technického hľadiska o deliteľnú vec, ale aj
to, aby prípadné rozdelenie veci bolo funkčne opodstatnené, čo znamená, že vzniknuté samostatné veci
budú ich vlastníkom naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a poslaniu a budú mať k nim

zabezpečený prístup. Na obhliadke predmetných nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú medzi pozemkami
žalobkyne zo severnej strany a žalovaného v 1. rade z južnej strany, pričom východnú hranicu pozemkov
tvorí zalesnený svah, ktorý bráni v prístupe k týmto nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu by bola
jedinouprístupovoucestoukprípadnýmpiatimnovovzniknutýmpozemkomlenzparcely KN-
C č. 1776/1, vo výlučnom vlastníctve obce Vyšná Boca, ktorá oddeľuje vyporiadavané nehnuteľnosti
s korytom potoka Bocianka. V takom prípade by boli prakticky nevyužiteľné nielen novovzniknuté

pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu, ale došlo by aj k podstatnému sťaženiu využitia
novovzniknutých pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Z uvedených dôvodov
súd potom, ako sa na tom po prvej obhliadke nehnuteľností dohodli strany sporu, pristúpil k takému
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, v dôsledku ktorého vzniknú novovytvorené pozemky, ktoré
budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, ktorých pozemky susedia

s týmito nehnuteľnosťami.

11. Medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bol spor ohľadne hranice novovzniknutých pozemkov popri
prístupovej ceste na parcele registra KN-C č. 1776/1, keď žalovaný v 1. rade trval na takom reálnom
rozdelení, ktoré zabezpečí dostatočne širokú prístupovú cestu k jeho nehnuteľnosti, ale aj k ďalším

dvom pozemkom a chate, ku ktorým pozemok parcely registra KN-C č. 1776/1, jedinou prístupovou
cestou. Právny zástupca žalobkyne na druhej obhliadke nehnuteľností po zameraní navrhovanej hranice
pozemku upravil návrh žalobkyne tak, aby hranica pozemku bola vytýčená aspoň 3,5 metra od potoka,
nakoľko na základe zamerania geodetkou vyplynulo, že navrhovaná hranica by zasahovala do cesty
(č. l. 206 p. v.). Žalovaný v 1. rade namietal také vyporiadania, ktorým by bola „lepšia časť pozemku“

prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne a horšia časť by pripadla žalovanému, konkrétne išlo o
časť pozemku, na ktorom je násyp (fotografia č. 7 na strane č. 205 p. v.)

12. Súd po vykonanom dokazovaní, predovšetkým na základe obhliadok na sporných nehnuteľnostiach
rozhodol o takom reálnom rozdelení nehnuteľností medzi žalobkyňu a žalovaného v 1. rade, na

základe ktorého vzniknú pozemky, ktoré budú, resp. na základe rozhodnutia vlastníkov, môžu tvoriť
ucelený celok s nehnuteľnosťami, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve a ktorý budú môcť do budúcna
bez akýchkoľvek obmedzení užívať. Druhým podstatným kritériom pre rozhodnutie súdu bolo to, aby
mal žalovaný v 1. rade zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam, nakoľko prístupová cesta na
parcele registra KN-C č. 1776/1 za súčasného stavu nemá dostatočnú šírku na prejazd motorovými

vozidlami, čo bolo medzi stranami sporu nesporné. Prioritou súdu bolo zároveň také vyriešenie sporu,
ktoré by vylúčilo vznik ďalších sporov, preto má súd za to, že prípadné zriadenie vecného bremena
podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka by vzhľadom na susedský spor nebol
najvhodnejším riešením do budúcna. Súd má za to, že všetky vyššie uvedené kritéria sú naplnené
takým rozdelením vyporiadavaných nehnuteľností, ktoré vychádza z geometrického plánu č. 13/2021 zo

dňa 10. 06. 2022 vyhotovenom GEOMERA C.. R. D. a úradne overenom Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálnym odborom, pod č. G1- 673/2022, dňa 01. 07. 2022. Týmto spôsobom reálnej
deľby vzniknú ucelené pozemky, ktoré budú susediť s pozemkami vo vlastníctve strán sporu, svojím
tvarom sú predurčené na ich reálne užívanie, bude ich možné oplotiť, čo aj deklarovala žalobkyňa a
nevzniknú pozemky netradičných tvarov. Pokiaľ ide o výhradu žalovaného v 1. rade ohľadne kvality

novovzniknutého pozemku, súd nemá za to, že by predná časť vyporiadavaných nehnuteľnostiach
pri prístupovej ceste bola bonitnejšia, resp. lepšie využiteľnejšia, ako zadná časť, na ktorej je sčasti
umiestnený spomínaný násyp. Zároveň žalovaný v 1. rade v konaní ani netvrdil, že na daných
pozemkoch plánuje výstavbu, resp. má v záujme ich poľnohospodárky obhospodarovať. Na základe
ním navrhovaného spôsobu rozdelenia (č. l. 200) by vznikol pozemok nepravidelného tvaru, ktorý by

v severnej časti mal šírku len 2 metre, čím by bolo žalobkyni sťažené jeho riadne užívanie. Naopak,
súdom určené reálne rozdelenie vytvorí rovnocenné pozemky a naviac zabezpečí, že žalovaný v 1. rade
bude mať zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam bez potreby zriaďovania vecného bremena.
Takýto spôsob vyporiadania súd považuje za najvhodnejší a najspravodlivejší pre obidve strany sporu.13. Z celkovej výmery pripadajúcej na podiely spravované Slovenským pozemkovým fondom nadobudli
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobkyňa výmeru 18,5 m2 a žalovaný v 1. rade výmeru

41 m2. Pri stanovenej všeobecnej hodnote vyporiadavaných nehnuteľností vo výške 27,57 eura/m2,
ktorá nebola sporná, tak na vyrovnanie podielu je žalobkyňa povinná zaplatiť k rukám Slovenského
pozemkového fondu sumu 510,04 eura a žalovaný v 1. rade sumu 1 130,37 eura.

14. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd žalobkyni priznal voči žalovanému v 1. rade náhradu

trov konania v rozsahu 50 % pozostávajúcich z trov v súvislosti s vypracovaním súkromného znaleckého
posudku. Tento znalecký posudok bol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci a vzhľadom na predmet
konania, z dôvodu ktorého by náhrada trov konania nebola priznaná žiadnej strane sporu, je spravodlivé,
aby žalobkyňa a žalovaný v 1. rade znášali trovy nevyhnutné na stanovenie ceny vyporiadavaných
nehnuteľností v rovnakom rozsahu. Pokiaľ ide o zvyšné trovy konania, žalovaní nenamietali proti
zrušeniu a ani proti navrhovanému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom samotné

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v prospech všetkých strán sporu. Naviac, pokiaľ ide
o neznámych vlastníkov, títo sú špecifickým subjektom „vytvoreným“ zákonom č. 330/1991 Zb. o
pozemkovýchúpravách,usporiadanípozemkovéhovlastníctva,okresnýchúradoch,pozemkovomfonde
a pozemkových spoločenstvách. V konaní síce môžu vystupovať ako strana sporu, avšak výlučne
prostredníctvom zástupcu, ktorým je Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond teda nie je

stranou sporu a zároveň nemôže na seba preberať hmotnoprávne povinnosti týkajúce sa akéhokoľvek
zaplatenia záväzku. Súd by tak nemohol zaviazať k náhrade trov konania Slovenský pozemkový
fond, ale práve len neznámych podielových spoluvlastníkov, čo by pre žalobkyňu znamenalo prakticky
nevymožiteľnosť tohto nároku. Pokiaľ ide o vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, ktorých sa
predmetný spor bytostne týkal, nemožno v danej veci hovoriť o pomere úspechu a neúspechu, preto

bolo o trovách rozhodnuté tak, ako je to uvedené v VI. výroku tohto rozsudku. V konaní vznikli aj trovy
na strane štátu a to na základe uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 08. 2022, sp.
zn. 11C/18/2017 o znalečnom, preto súd zároveň priznal štátu náhradu trov konania voči žalobkyni a
žalovanému v 1. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.