Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 3, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205622
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6414205622.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v
exekučnej veci oprávneného: W., s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného spoločnosťou: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865
141, proti povinnému: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod
sp.zn. EX 8063/14, o vymoženie pohľadávky 103,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 4Er/316/2014-163 zo dňa 5. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 4Er/316/2014-163 zo dňa 5. októbra
2022 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp.zn. 4Er/316/2014-163 zo dňa 5. októbra 2022 prvou
výrokovou vetou exekúciu vyhlásil za neprípustnú a druhou výrokovou vetou exekúciu zastavil.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný dňa 18.07.2014 doručil súdu prvej inštancie návrh na
odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej veci exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 04443/12 zo dňa 25.10.2012 a že podkladom pre
jeho vydanie bola Rozhodcovská zmluva č. 609400200 zo dňa 14.09.2010. Ďalej zistil, že účastníci
konania uzavreli dňa 14.09.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX.

3. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto posudzoval, či rozhodcovská zmluva obsahuje

neprijateľné podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko rozhodcovská zmluva bola upravená vo
všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, dlžník nemal možnosť ovplyvniť uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy, pretože všeobecné podmienky poskytnutia úveru tvorili súčasť predtlačeného
formulára zmluvy o úvere, teda povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a rozhodcovská

doložka znemožnila voľbu povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu príslušným súdom. Pokiaľ je
zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, mal súd prvej inštancie za zrejmé, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na to, že predmetnú exekúciu zastavil, súd
prvej inštancie o návrhu povinného na povolenie odkladu nerozhodoval.

5. Vychádzajúc zo zisteného skutkového záveru súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu
povinného na zastavenie exekúcie je potrebné vyhovieť, nakoľko zistil, že v prípade dojednaniarozhodcovskej doložky sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
postavenie povinného ako spotrebiteľa odmieta. Poukázal na to, že s povinným uzavrel zmluvu o

úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. V prípade postavenia
oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval.
V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay
Wa AG. Zdôraznil, že nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke oprávnený uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská

doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany
sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Poukázal na to, že z ust.
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské

konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to
jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v predmetnom prípade
rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou uzavretou platne v zmysle
platných právnych predpisov. Rozhodcovská zmluva rovnako dokument na samostatnom liste papiera
môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere, pričom povinný svojim podpisom

súhlasil s jej uzavretím.Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil mu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

8. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu
oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 22.02.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave,

IČO:35922761sp.zn.SR04443/12zodňa25.10.2012.Zexekučnéhotituluvyplýva,žerozhodcovským
rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil
sumu 317,20 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky
vystavenejdňa14.09.2010,ktoroužalobca(oprávnený)ažalovaný(povinný)zabezpečilisvojzáväzkový
vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od

rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Súd prvej inštancie dňa 16.05.2014 v
predmetnej veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 10.07.2014 povinný podal
návrh na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola
dojednaná platne, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto rozhodcovský rozsudok
nemôže byť platným exekučným titulom. Uznesením sp.zn. 4Er/316/2014-19 zo dňa 10.09.2014 súd

prvej inštancie exekúciu vedenú vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku. Na základe podaného odvolania oprávneným Krajský súd v Banskej Bystrici
ako súd odvolací uznesením sp.zn. 41CoE/492/2014-95 zo dňa 31.05.2015 návrhy oprávneného na
prerušenie konania zamietol a uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Následne napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a

zastavil ju.

11. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný dňa 14.09.2010 uzatvorili
zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky. K zmluve oúvere oprávnený priložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 14 si zmluvné
strany dohodli mediačnú doložku. Súčasne v ten istý deň, t.j. 14.09.2010, zmluvné strany uzavreli aj
rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie

pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu
a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského
konania. (čl. I. Rozhodcovskej zmluvy). V čl. II. je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že
všetkyspory,ktorévzniknúzozmluvyoúvere,vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,akoaj

spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
pred rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V
bode 2 toho istého článku je upravená rozväzovacia podmienky rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná
na podanie žaloby na všeobecnom súde vynímajúc konanie vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou

zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno

vykonať.

13. Z Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v ktoromkoľvek
štádiu konania skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,

ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

14. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vlastný právny vzťah týkajúci sa

oprávneného a povinného vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho
vzťahu vyplýva z toho, že povinný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a oprávnený
ako dodávateľ v zmysle Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že
predmetná zmluva o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje
znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ide o zmluvu, ktorú

uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou
nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa pritom
nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Oprávnený tiež
nepreukázal, že úver bol povinnému poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
pričombezpečnýmpreukázanímnemôžebyťlenvšeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)na
výkon zamestnania (povolania), ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie (povolanie)
prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto zamestnaním, či povolaním.

15. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú aj námietku oprávneného ohľadne neúplného zistenia
skutkového stavu, pretože súd prvej inštancie sa dostatočne oboznámil s rozhodcovskou zmluvou
obsiahnutou v súdnom spise a jej neprijateľnosť dostatočným spôsobom odôvodnil. Oprávnený
nesprávne uviedol, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď namietal, že medzi

zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Odvolací
súd zdôrazňuje, že rozhodcovské konanie, ako alternatíva pri riešení sporov, môže prebehnúť len vtedy,
ak bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na rozhodnutie sporu. Ako
to vyplýva z ust. § 3 zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov rozhodcovskázmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Podľa § 4 uvedeného zákona môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V predmetnom prípade je právomoc rozhodcovského súdu
preukazovaná písomnosťou označenou ako rozhodcovská zmluva zo dňa 14.09.2010, uzavretou medzi
oprávneným a povinným. Exekučný súd má nielen v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj v
zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku nepochybne právo a zároveň aj povinnosť v zmysle
vyššie uvedenej argumentácie zisťovať okrem iného aj rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to,

či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda skúmať nielen to, či rozhodcovská zmluva
(prípadne doložka) bola medzi oprávneným a povinným vôbec uzavretá ale aj to, či bola uzavretá platne.
Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnato,žemedzioprávnenýmapovinnýmide,akoužbolouvedené,
o spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 uviedol, že „princíp
„vigilantibus iura sripta sunt“ (bdelým patrí právo) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“

16. V zmysle uvedeného bol preto správny postup súdu prvej inštancie, keď predloženú rozhodcovskú
zmluvu skúmal a následne ju v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neprijateľnú a

tým aj ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o
právomocirozhodcovskéhosúdunetvorilasúčasťzmluvyoúverealebosúčasťVšeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale bola uzavretá vo forme samostatnej
rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere, nie je dostatočným dôkazom o vôli povinného

pristúpiť na tento osobitný spôsob rozhodovania sporu. Povahu formulárovej zmluvy má totiž nielen
zmluva o úvere a zmluvné podmienky k nej, ale aj predformulované znenie rozhodcovskej zmluvy. V
predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu formulára, obdobného tomu, vo forme ktorého
bola uzavretá samotná zmluva o úvere. Povinnému neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva v skutočnosti v tomto

prípade navyše ani nie je alternatívou riešenia sporov, nakoľko ak oprávnený - veriteľ podal návrh na
začatie konania na rozhodcovský súd, uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, a po
tomto výbere sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu.

17. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

je len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, z čoho
vyplýva, že ako neprijateľnú zmluvnú podmienku môže súd vyhodnotiť aj takú, ktorá nespadá medzi
neprijateľné zmluvné podmienky konkrétne vymedzené v tomto ustanovení. V predmetnom prípade má
rozhodcovská zmluva podobu formulárovej zmluvy, ktorá bola povinnému ako spotrebiteľovi predložená
spolu so zmluvou o úvere a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru k nej bez toho, aby

bol dostatočne informovaný o povahe, zmysle a následkoch takejto zmluvy, absentuje v nej teda
informovaný súhlas povinného.

18. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

19. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).