Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 23, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24C/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219201959
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:6219201959.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: W.. T. S.,

nar. XX.XX.XXXX, s pobytom S. C. XXX/XX, A. I., proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165 565, so sídlom Limbová 2, Bratislava, o
náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.09.2019, pôvodne podanou na Okresný súd Veľký Krtíš a dňa 10.03.2020
postúpenou na Okresný súd Bratislava III, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 1 000,- eur.

2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“)uviedol,žeOkresnýúradVeľkýKrtíšod23.11.2015do20.11.2017
prejednával priestupok na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. a 21a ods. l, písm. a) zákona č. 211/2000 Z.z. pod sp. zn. OU-VK-OVVS-2017/000398, ktorý spáchal
obvinený Y.. M. S. ako riaditeľ-štatutárny orgán Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, n.o., Veľký Krtíš

(ďalej už len „nemocnica“). Žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 03.11.2017, doručenou Ministerstvu
zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej už len „ministerstvo“), žiadal podľa zákona č. 211/2000 Z.z.
o nasledovné informácie, a to: (1) uviesť jednoznačný termín, kedy bude mať nemocnica vypracovaný
interný vykonávací predpis k zákonu č. 211/2000 Z.z., kde bude jednoznačne stanovené kto bude vo
vzťahu k verejnosti alebo k tretím osobám poskytovať informácie za nemocnicu, kto bude zodpovedať
za to, aby zo strany takto určenej osoby došlo k sprístupneniu informácií a kto bude vykonávať evidenciu
žiadostí v osobitne vedenej evidencii a (2) uviesť jednoznačný termín, kedy bude obsadená funkcia

predsedu dozornej rady nemocnice. Žalobca uviedol, že dňa 22.11.2017 mu bola doručená odpoveď
ministerstva zo dňa 16.11.2017 na jeho žiadosť, v ktorej však nedostal jednoznačnú odpoveď na
svoje otázky, a preto mal za to, že ministerstvo nepostupovalo zákonne a vecne správne. Uviedol,
že odpoveď, ktorú dostal sa týkala skutočností, na ktoré sa žalobca nepýtal. Zdôraznil, že obe ním
položené otázky boli dôležité pre právnu prax do budúcna, pretože nemocnica nemala vypracovaný
vykonávací predpis k zákonu č. 211/2000 Z.z., hoci tento nadobudol platnosť dňom 13.07.2000 a
účinnosť dňom 01.01.2001, a následkom toho došlo k problematickému a zdĺhavému dokazovaniu

v rámci priestupkového konania v priestupkovej veci riaditeľa nemocnice. Uviedol, že tým, že nie je
personálne obsadená funkcia predsedu dozornej rady je znemožnený kontakt verejnosti na zodpovednú
osobu v rámci vnútornej kontroly nemocnice vo vzťahu k riaditeľovi nemocnice ako štatutárnemu orgánu
neziskovej organizácie a vo vzťahu k správnej rade ako k najvyššiemu orgánu neziskovej organizácii.Žalobca mal za to, že odpoveď ministerstva bolo potrebné považovať za rozhodnutie prvostupňového
orgánu, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o sprístupnenie informácii podľa zákona č. 211/2000
Z.z. a ktorým bolo odmietnuté sprístupniť žalobcom požadované informácie. Žalobca uviedol, že dňa

22.11.2017 podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote rozklad a žiadal, aby nadriadený orgán
rozhodnutie o odmietnutí požadovaných informácii zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie
podľa § 17 ods. 1 a 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.. Uvedený rozklad bol doručený povinnej osobe dňa
27.11.2017, pričom posledný deň na rozhodnutie o rozklade pripadol na deň 11.12.2017. Podľa žalobcu
preto deň 13.12.2017 bolo potrebné považovať za deň doručenia rozhodnutia o rozklade. Žalobca mal

za to, že minister zdravotníctva ako orgán rozhodujúci o rozklade nekonal a nerozhodol. Na základe
toho žalobca dňa 29.12.2018 doručil Najvyššiemu súdu SR žalobu, ktorou žiadal, aby Najvyšší súd SR
zrušil fiktívne rozhodnutie ministra zdravotníctva. Následne dňa 15.03.2019 Najvyšší súd SR doručil
žalobcovi uznesenie o postúpení jeho žaloby Krajskému súdu v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 5S
67/2018-45 rozhodol tak, že zrušil fiktívne rozhodnutie ministra zdravotníctva SR, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 14.12.2017 a vzniklo nerozhodnutím o rozklade žalobcu zo dňa 22.11.2017. Na základe

tohto výroku si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v sume 1 000,- eur v podobe nemajetkovej ujmy,
ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s fiktívnym rozhodnutím ministra zdravotníctva, ako aj z dôvodu
nerozhodnutia o rozklade v zákonom stanovenej lehote, čo považoval za nesprávny úradný postup.
Žalobca uviedol, že dňa 19.08.2019 požiadal ministerstvo o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody v sume 1 000,- eur, na čo ministerstvo reagovalo tak, že tento jeho nárok neuspokojí.

Žalobcauviedol,ženáhradunemajetkovejujmypožadujeprepostojžalovaného,ktorýmhozosmiešňuje
a zároveň dehonestuje jeho osobu. Podľa žalobcu dôkazom toho je už len samotná skutočnosť, že
v odpovedi na žiadosť o predbežné prerokovanie nebol žalovaný schopný ani len uviesť, kedy bol
žalovanému list doručený a vôbec ani len jedným slovom sa nenamáhal konkretizovať dôvody, v čom
spočíva jeho nerelevantnosť. Podľa žalobcu bolo zarážajúce, aby s ním nemocnica nekomunikovala

ako s občanom a neprijímala ním zaslané listové zásielky a aby bolo s ním konané protizákonne pri
sprístupňovaní informácii v takej závažnej veci ako bol tento jeho prípad, čo považoval za zásah do
jeho osobnostného práva a pohŕdanie jeho osoby. Žalobca poukázal na to, že bývalý riaditeľ nemocnice
bol v roku 2011 uznaný za vinného pre konanie v rozpore s jeho povinnosťami spravovať majetok
nemocnice, pričom aj správanie zamestnancov nemocnice považoval za odraz a obraz morálneho a

odborného stavu v nemocnici, a aj preto požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca
ďalej uviedol, že nemocnici predložil návrhu na uzatvorenie mimosúdnej dohody, avšak nemocnica jeho
návrh neprevzala na pošte v odbernej lehote. Žalobca k výške škody uviedol, že tú ponecháva na
voľnú úvahu súdu. Za hlavnú podstatu jeho ujmy považoval to, že odopretie jeho práva na získanie
informácie v zákonom stanovenej lehote bolo zasiahnuté do jeho emočnej oblasti pretože bol ako

žiadateľ ignorovaný, čo ho nesmierne citeľne zasiahlo vo sfére jeho práva na informácie z oblasti
medicínskeho práva a spôsobilo ako osobe seniorského veku, trpiaceho viacerými chorobami, stres
silnej intenzity, ktorý sa prejavoval aj fyzickými bolesťami v oblasti hrudníka a ťažkým problematickým
dýchaním.Zároveňuviedol,žeignorantskýmprístupomdošloajkzásahudojehocti,osobnejdôstojnosti
a celkového psychického a fyzického zdravia v rámci celej integrity tela. Žalobca uviedol, že hoci

mu požadované informácie boli sprístupnené, boli sprístupnené neskoro, teda akoby sprístupnené ani
neboli.

3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že žalovaný listom zo dňa 16.11.2017 žalobcom
požadované informácie žalobcovi nesprístupnil a ani nevydal písomné rozhodnutie o odmietnutí

poskytnúť požadované informácie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/200 Z.z., na základe čoho došlo
podľa § 18 ods. 2 tohto zákona k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť požadované
informácie. Proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu žalobca podal rozklad, ktorý bol žalovanému doručený
dňa 27.11.2017, pričom odvolací orgán dňa 06.02.2018 vydal rozhodnutie, ktorým fiktívne rozhodnutie
zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa

27.02.2018. Následne žalovaný viazaný názorom odvolacieho orgánu, listom zo dňa 09.03.2017,
doručeným žalobcovi dňa 16.03.2018, sprístupnil žalobcovi požadované informácie. Žalobca však podal
dňa 27.12.2017 na Najvyšší súd SR žalobu o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia, o ktorej
rozhodol Krajský súd v Bratislave dňa 04.06.2019 a toto fiktívne rozhodnutie zrušil. Následne žalobca
listom zo dňa 15.08.2019 požiadal o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody v sume 1

000,- eur, avšak žalovaný mu oznámil, že jeho nárok neuspokojí. Žalovaný uviedol, že žalobca vo
svojej žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti akým konkrétnym spôsobom bola spôsobená
škoda súvisiaca s fiktívnym rozhodnutím. Žalovaný mal za to, že žalobca vôbec nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou,pričom existenciu škody musí podľa žalovaného preukázať ten kto ju tvrdí. Žalovaný odkázal na
§ 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že pre vznik práva na náhradu nemajetkovej
ujmy, obdobne ako pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné, aby boli splnené tri základné
predpoklady, ktorými sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný
postup,existencianemajetkovejujmyakvalifikovanápríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. V prípade nemajetkovej ujmy
musí byť navyše zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. Uviedol, že

nemajetková ujma by mala zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, dobrej povesti,
v dôsledku morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo
ochranného opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, prípadne inú preukázateľnú
nemajetkovú ujmu. Žalovaný sa s požadovanou náhradou škody nestotožnil, keďže podľa neho
žalobca opomenul uviesť akým spôsobom dospel k vyššie uvedenej výške škody, pričom bol toho
názoru, že fiktívne rozhodnutie nemohlo spôsobiť žalobcovi akúkoľvek škodu, najmä ak boli žalobcom

požadované informácie žalobcovi riadne sprístupnené. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca
trpel zdravotnými komplikáciami nemala žiadnu súvislosť s konaním ministra a ani s následným
sprístupnením požadovaných informácii žalobcovi.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal žalobcom predložené a navrhnuté

listinné dôkazy, a to: žiadosť o sprístupnenie informácii zo na 03.11.2017, odpoveď na žiadosť zo
dňa 16.11.2017, rozklad zo dňa 22.11.20217, rozhodnutie ministra zo dňa 06.02.2018, žalobu zo dňa
27.12.2017, uznesenie NSSR zo dňa 28.02.2018, oznámenie o pisárskej chybe zo dňa 15.03.2018,
uznesenie NSSR zo dňa 28.03.2018, rozsudok KS BA zo dňa 04.06.2019, žiadosť o predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.08.2019, odpoveď ministerstva zo dňa 23.09.2019,

návrh na uzatvorenie dohody o mimosúdnom vybavení všetkých vecí zo dňa 13.02.2019, žiadosť o
zaujatie stanoviska zo dňa 08.04.2019, sťažnosť proti postupu advokáta zo dňa 15.04.2019, odpoveď
na sťažnosť voči advokátovi zo dňa 04.09.2019, sťažnosť voči odpovedi na sťažnosť zo dňa 09.09.2019,
odpoveď na opakovnaú sťažnosť zo dňa 28.10.2019, žiadosť žalobcu zo dňa 20.12.2013, sťažnosť
proti postupu zamestnancov nemocnice zo dňa 03.10.2014, oznámenie o porušení zákona zo dňa

14.07.2015, sťažnosť zo dňa 13.10.2015, podnet na vykonanie kontroly zo dňa 26.10.2015, návrh na
prejednanie priestupku zo dňa 23.11.2015, ako aj listinné dôkazy predložené a navrhnuté žalovaným,
a to: odpoveď zo dňa 09.03.2018, žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo
dňa 15.08.2019, odpoveď ministerstva zo dňa 23.09.2019, z ktorých následne vychádzal pri zistení
skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.

5. Žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. požiadal listom zo dňa 03.11.2017, doručeným dňa
08.11.2017, ministerstvo o sprístupnenie informácii, a to konkrétne:
- uviesť jednoznačný termín, kedy bude mať nemocnica vypracovaný interný vykonávací predpis k
zákonu (myslený zákon č. 211/2000 Z.z.), kde bude jednoznačne stanovené, kto bude vo vzťahu k

verejnosti alebo k tretím osobám poskytovať informácie za nemocnicu, kto bude zodpovedať za to, aby
zo strany takto určenej osoby došlo k sprístupneniu informácii a kto bude vykonávať evidenciu žiadostí
v osobitne vedenej evidencii;
- uviesť jednoznačný termín, kedy bude obsadená funkcia predsedu dozornej rady.

6. Ministerstvo odpovedalo žalobcovi listom zo dňa 16.11.2017, doručeným dňa 22.11.2017, v ktorom
uviedlo, že štatutárnym orgánom nemocnice oprávneným vydávať interné predpisy, ktorými sú povinní
sa riadiť zamestnanci nemocnice, je riaditeľ nemocnice, pričom ministerstvo nie je zakladateľom tejto
nemocnice ale spoluzakladateľom s právom menovať troch členov dozornej rady. Na druhú otázku
ministerstvouviedlo,žeprávovoliťaodvolávaťčlenovdozornejradymásprávnaradaakonajvyššíorgán

nemocnice. Členovia novovymenovanej správnej rady boli na svojom prvom zasadnutí oboznámení so
situáciou ohľadom dozornej rady a preto správna rada zaradí voľbu nových členov dozornej rady medzi
body programu najbližšieho zasadnutia správnej rady plánované v decembri 2017.

7. Žalobca podal dňa 22.11.2017 proti odpovedi ministerstva rozklad, keďže podľa jeho názoru

ministerstvo nepostupovalo správne, keď mu neodpovedalo na ním položené otázky, a preto odpoveď
ministerstva považoval za rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo jeho žiadosti o sprístupnenie informácie.8.Žalobcapodaldňa27.12.2017naNajvyššísúdSlovenskejrepublikyžalobuopreskúmaniezákonnosti
fiktívneho rozhodnutia ministra zdravotníctva o rozklade podanom žalobcom.

9. Minister zdravotníctva vydal dňa 06.02.2018 rozhodnutie, ktorým rozkladu žalobcu vyhovel a zrušil
fiktívne rozhodnutie ministerstva týkajúce sa žiadosti žalobcu zo dňa 03.11.2017 a vec vrátil ministerstvu
na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývalo, že ministerstvo v lehote 8
pracovnýchdnínesprístupniložalobcovipožadovanéinformácieaaninevydalorozhodnutieoodmietnutí
sprístupniť požadované informácie, na základe čoho podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2001 Z.z. nastala

fikcia vydania rozhodnutia, ktorým ministerstvo odmietlo poskytnúť informácie a to ku dňu 22.11.2017,
ktoré bolo dňa 24.11.2017 žalobcovi doručené.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 28.02.2018 o postúpení žaloby žalobcu zo dňa
27.12.2017 na Krajský súd v Bratislave.

11. Následne ministerstvo listom zo dňa 09.03.2018 odpovedalo žalobcovi na ním položené otázky
v žiadosti zo dňa 03.11.2017 tak, že interná smernica o slobodnom prístupe k informáciám bola
vypracovaná a zároveň prijatá k 01.02.2018, pričom dňa 14.12.2017 schválila správna rada nemocnice
členov dozornej rady nemocnice s tým, že prvé zasadnutie dozornej rady sa konalo dňa 11.01.2018,
kde si členovia dozornej rady zvolili svojho predsedu, ktorým sa stala K. M..

12. Krajský súd v Bratislave rozsudok zo dňa 04.06.2019 zrušil fiktívne rozhodnutie ministra
zdravotníctva, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 14.12.2017 a vzniklo nerozhodnutím o rozklade
žalobcu zo dňa 22.11.2017. Z odôvodnenia rozsudku vyplývalo, že fiktívne rozhodnutie je už svojou
povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a do úvahy pripadá len jeho zrušenie, avšak vec

nevrátil späť na ďalšie prejednanie, keďže po vydaní fiktívneho rozhodnutiu, došlo k vydaniu faktického
rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave zdôraznil, že aj v prípade, že povinná osoba disponovala časovým
harmonogramom, ktorý by uvedené udalosti plánoval, povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
nemohla s určitosťou vedieť, či miesto bude obsadené, resp. či bude prijatý vnútorný akt povinnej
osoby, a preto bolo potrebné žiadosť žalobcu zo dňa 03.11.2017 zamietnuť, keďže povinná osoba v

rozhodujúcom čase žiadanými informáciami nedisponovala.

13. Žalobca požiadal dňa 15.08.2019 ministerstvo o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
v sume 1 000,- eur, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s fiktívnym rozhodnutím Ministra
zdravotníctva, ktoré mu bolo doručené dňa 14.12.2017 a ktoré vzniklo nerozhodnutím o jeho rozklade

zo dňa 22.11.2017, pričom ministerstvo tejto jeho žiadosti nevyhovelo.

14. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z.,
predmetom ktorého je úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci.

15. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR má každý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej
správy. Ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť, za predpokladu, že
sú naplnené kumulatívne všetky predpoklady vzniku tejto zodpovednosti určené zákonom č. 514/2003

Z.z.. Týmito predpokladmi sú a) nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný
postup, b) existencia škody a c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. V súdnom spore, v ktorom sa žalobca domáha
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu
štátu je práve žalobca nositeľom povinnosti preukázania všetkých vyššie uvedených predpokladov

vzniku zodpovednosti za škodu štátu. To znamená, že je povinnosťou žalobcu preukázať, že štát
zodpovedá za vzniknutú škodu.

16. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 000,- eur z
dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, pričom za nezákonné rozhodnutie

označil fiktívne rozhodnutie ministra zdravotníctva podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. zo dňa
22.11.2017, ktoré vzniklo nerozhodnutím ministra zdravotníctva ako odvolacieho orgánu podľa § 19
ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní (rozklade) žalobcu podaného dňa 22.11.2017 a doručeného
dňa 27.11.2017 a ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.06.2019pre jeho nepreskúmateľnosť a za nesprávny úradný postup považoval skutočnosť, že o rozklade
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, resp. že nezískal požadované informácie v zákonom
stanovenej lehote.

17. Zákon č. 211/2000 Z.z. upravuje inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia, zmyslom ktorého je, že v prípade
ak povinná osoba v zákonnej lehote (§ 17 ods. 1) na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácii
požadované informácie neposkytne a ani nevydá rozhodnutie o nevyhovení žiadosti platí zákonom
stanovená fikcia vydania rozhodnutia, ktorým povinná osoba odmietla poskytnúť informácie. Takéto

rozhodnutie síce nie je hmotne vyjadrené, avšak existuje v právnej rovine. Obdobne to platí aj pre prípad
nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. To znamená, že
ak odvolací orgán nerozhodne v príslušnej lehote o odvolaní, podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
sapredpokladávydanierozhodnutia,ktorýmodvolaniezamietolanapadnutérozhodnutiepotvrdilapreto
možno konštatovať, že zákon č. 211/2000 Z.z. spája nečinnosť povinných osôb s právnymi následkami,
ktoré sú rovnaké ako pri vydaní individuálneho správneho aktu, a to za účelom poskytnutia ochrany

práve pred takouto nečinnosťou povinných osôb tomu, kto sa na ne obrátil za účelom sprístupnenia
informácie. To znamená, že žiadateľ nemusí čakať na rozhodnutie a namietať nečinnosť povinnej osoby
(čo ani nemôže), ale môže opravným prostriedkom preniesť svoju žiadosť na odvolací orgán a domáhať
sa rozhodnutia vo svojej veci. Čo samozrejme rovnako platí aj o rozhodovaní odvolacieho orgánu. Vo
svojej podstate zmyslom a účelom tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 a 19 ods. 3 zákona č.

211/2000 Z.z. je možnosť žiadateľa domôcť sa v čo najkratšom čase nápravy porušenia svojho práva
na poskytnutie informácii buď odvolaním sa voči fiktívnemu rozhodnutiu alebo podaním správnej žaloby
proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolacieho orgánu.

18. V danom prípade súd považoval za potrebné zdôrazniť, že hoci odvolacím orgánom (ministrom

zdravotníctva) nebolo o rozklade žalobcu rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote 15 dní od jej
doručenia podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., čím podľa § 19 ods. 3 druhej vety zákona
č. 211/2000 Z.z. nastala fikcia vydania rozhodnutia, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté
rozhodnutie potvrdil, nakoniec dňa 06.02.2018 odvolací orgán vydal rozhodnutie, ktorým rozkladu
žalobcu vyhovel a pôvodné fiktívne rozhodnutie ministerstva, proti ktorému podal žalobca rozklad, zrušil

a vec vrátil ministerstvu na nové prejednanie a rozhodnutie. To znamená, že nastala situácia, kedy
existovalo nie len fiktívne rozhodnutie podľa § 19 ods. 3 druhej vety zákona č. 211/2000 Z.z. ale aj
faktickérozhodnutieodvolaciehoorgánupodľa§19ods.3prvejvetyzákonač.211/2000Z.z.,nazáklade
ktorého ministerstvo dňa 09.03.2018 sprístupnilo žalobcovi ním požadované informácie.

19. Takáto konfrontácia fiktívneho rozhodnutia a faktického rozhodnutia nevydaného v zákonom
stanovenej lehote bola riešená Najvyšším súdom SR, ktorý vo svojom rozhodnutí (5 Sži 21/2013)
uviedol, že fiktívne rozhodnutie má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie
len dovtedy, pokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci, keďže takéto fakticky vydané
rozhodnutie ma prednosť pred fiktívnym rozhodnutím z dôvodu, že účelom zákona č. 211/2000 Z.z. je

nielen to, aby bola žiadosť o sprístupnenie informácii vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade,
aby bola vôbec vybavená. Záverom teda Najvyšší súd SR konštatoval, že faktické vybavenie žiadosti,
hoci aj po zákonom ustanovenej lehote, má vždy prednosť.

20. Vzhľadom na uvedené bolo možné konštatovať, že hoci účinky fiktívneho rozhodnutia odvolacieho

orgánu nastali, na základe čoho bolo umožnené žalobcovi, aby sa domáhal nápravy porušenia svojho
práva na poskytnutie informácii na správnom súde (čo aj urobil), neskorším faktickým rozhodnutím
odvolacieho orgánu (teda rozhodnutím odvolacieho orgánu po zákonom stanovenej lehote) došlo k
faktickejnápravežalobcomnamietanémuporušeniujehoprávanaposkytnutieinformácie,keďženajeho
základe mu boli rozhodnutím ministerstva zo dňa 09.03.2018 ním požadované informácie poskytnuté,

čím bola vykonaná náprava porušeného práva na poskytnutie informácie. To znamená, že požiadavka
žalobcu o informácie bola povinným orgánom splnená, hoci nie v zákonom stanovenej lehote. Uvedené
v konečnom dôsledku konštatoval aj Krajský súd v Bratislave, ktorý síce fiktívne rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktoré predchádzalo jeho faktickému rozhodnutiu, zrušil (keďže vydanie faktického rozhodnutia
neznamená zrušenie alebo zánik skoršieho fiktívneho rozhodnutie), avšak prihliadol na existenciu

faktického rozhodnutia a následné sprístupnenie informácii v plnom rozsahu žalobcovi, na základe čoho
nevrátil vec povinnému orgánu na opätovné prejednanie, keďže vec samotná (t.j. žiadosť žalobcu o
sprístupnenie informácii) bola skonzumovaná/vybavená. Zároveň bolo potrebné zdôrazniť, že Krajský
súd v Bratislave predmetné fiktívne rozhodnutie zrušil už pre jeho povahu vyplývajúcu zo zákona- nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Inak povedané, dôvod jeho zrušenia vyplýval z jeho
povahy - fikcie rozhodnutia, ktorú mu ustanovuje samotný zákon č. 211/2000 Z.z., na základe čoho
súd nemohol konštatovať, že by Krajský súd v Bratislave zrušil predmetné fiktívne rozhodnutie pre jeho

nezákonnosť. Ak by súd pripustil takýto výklad, znamenalo by to, že fiktívne rozhodnutie podľa § 18
ods. 3 a 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., vznikajúce na základe zákona, je nezákonné. Teda, že
samotný zákon má za následok vznik nezákonného rozhodnutia. Na základe uvedeného súd nemal
splnenú prvú podmienku pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z., a to existenciu nezákonného rozhodnutia.

21. Žalobca však namietal aj nesprávny úradný postup odvolacieho orgánu, ktorý pramenil v tom, že
ten nerozhodol o ním podanom rodklade v zákonom stanovenej lehote 15 dní od jeho doručenia podľa
§ 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z..

22. Za nesprávny úradný postup súdna prax považuje akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci

určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde buď k porušeniu pravidiel
ustanovenýchprávnyminormamiprekonanieštátnehoorgánualebokporušeniuporiadku,ktorývyplýva
z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Inak povedané, nesprávny úradný postup môže spočívať v
konaní bez právomoci, v uplatnení právomoci nad rámec zákona, za podmienok alebo spôsobom, ktorý
nie je v súlade so zákonom alebo nesplnením si svojej povinnosti súvisiacou s priznanou právomocou

alebo v tom, že poruší právo priznané osobe v súvislosti so svojou právomocou.

23. V danom prípade bolo preukázané a nesporné, že odvolací orgán pri rozhodovaní o odklade
žalobcu nedodržal zákonom stanovenú lehotu na jeho rozhodnutie, zároveň však súd musel dať do
pozornosti (ako už vyššie uviedol), že samotný zákon č. 211/2000 Z.z. takýto postup odvolacieho orgánu

predpokladá, keď upravuje následok nedodržania uvedenej lehoty vznikom/vydaním tzv. fiktívneho
rozhodnutia, vďaka ktorému sa žiadateľovi dostáva možnosti na nápravu porušenia jeho práva na
poskytnutie informácii. To znamená, že zákon č. 211/2000 Z.z. počíta s nečinnosťou odvolacieho orgánu
a tú postihuje vydaním tzv. fiktívneho rozhodnutia. Zároveň bolo potrebné podotknúť, že odvolací orgán
svoju nečinnosť napravil, teda neostal nečinný, čo v konečnom dôsledku (ako už súd vyššie uviedol),

viedlo k uspokojeniu žalobcovho práva na poskytnutie informácii.

24. Na základe uvedeného súd nemohol konštatovať, že by konanie odvolacieho orgánu bolo možné
definovať ako nesprávny úradný postup, a to aj napriek tomu, že o rozklade žalobcu nerozhodol v
zákonomstanovenejlehote,tedasisvojuzákonomdanúprávomocnesplnilvzákonomstanovenejdobe,

keďže zákon č. 211/2000 Z.z. s takouto eventualitou počíta a v prípade ak nastane s ňou spája aj právny
následok v prospech žalobcu - teda spomínaná nečinnosť odvolacieho orgánu je zákonom „tolerovaná“,
pričom zároveň nebolo možné konštatovať ani to, že by odvolací orgán porušil právo priznané žalobcovi,
keďže v konečnom dôsledku (ako súd už vyššie uviedol), právo žalobcu na poskytnutie informácii
bolo uspokojené. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že nebola splnená ani podmienka existencie

nesprávneho úradného postupu ako podmienky pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky tri základné podmienky pre uplatnenie práva na náhradu škody
podľa § 514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne, a teda nesplnenie čo i len jednej z podmienok ma
za následok neúspešnosť žalobcu, z dôvodu neexistencie nezákonného rozhodnutia, resp. neexistencie

nesprávneho úradného postupu, súd ostatné podmienky (t.j. vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti
medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a škodou) už neskúmal a žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

26. Nad rámec uvedeného však súd považoval za potrebné uviesť, že žalobca žiadnymi dôkaznými

prostriedkami nepreukázal, že mu bola spôsobená akákoľvek nemajetková ujmu, pričom vo vzťahu
k nej uviedol naozaj len nekonkrétne a všeobecné tvrdenia, ktoré by aj v prípade danosti existencie
nezákonného rozhodnutia/nesprávneho úradného postupu (teda v hypotetickej rovine) neboli spôsobilé
konštatovať záver o vzniku akejkoľvek nemajetkovej ujmy. Konkrétne žalobca nepreukázal tvrdenia,
že trpí viacerými chorobami, dokonca tieto choroby vôbec nešpecifikoval, na základe čoho nebolo

možné ani len hypoteticky ustáliť, či stres silnej intenzity (ktorý taktiež nebol preukázaný) mal a
mohol mať pôvod v samotnom zdravotnom stave alebo bol vyvolaný (neexistujúcim) nezákonným
rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom. Zároveň žalobca nekonkretizoval a ani nepreukázal, akokonkrétne postup odvolacieho orgánu zasiahol do jeho cti, osobnej dôstojnosti a celkového fyzického
a psychického zdravia.

27.Súdonárokunanáhradutrovkonaniarozhodolvsúladesprincípomúspechuvkonaníažalovanému
ako úspešnej strane sporu tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.