Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010219
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121010219.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
LucieBašistovejaJUDr.MonikyHalkociovej,naverejnomzasadnutíkonanomdňa29.11.2022,vtrestnej
veci proti obžalovanému A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/11/2021 zo dňa 17.03.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B.

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/11/2021 zo dňa 17.03.2022 súd prvého stupňa uznal
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. F., vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 12.08.2019 v čase o 22:15 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, EČ: F.
XXXEM po ceste prvej triedy č. 18, v smere od obce Kapušany na mesto Prešov v pravom jazdnom
pruhu, kde v 693,06 km spôsobil dopravnú nehodu z dôvodu, že sa dostačujúco nevenoval vedeniu
vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, následkom čoho prednou pravou časťou vozidla zn.
Škoda Superb idúceho v pravom jazdnom pruhu cesty narazil do zadnej časti skútra zn. Rhôn idúceho
v pravom jazdnom pruhu cesty, pričom následkom dopravnej nehody došlo k zraneniu spolujazdkyne

prepravujúcej sa na sedadle skútra Rhôn – G. C., bytom F. - H. I., F. XX, ktorá utrpela poranenia v
rozsahu - podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavej sedacej oblasti s tvorbou chronického hlbokého
krvného výronu, pomliaždenie a kožné odreniny oboch predkolení a popáleniny 2. stupňa v oblasti
ľavého vonkajšieho členka, s dobou liečenia 21 až 22 dní, a zároveň došlo k zraneniu vodiča skútra
Rhôn – F. D., ktorý bol po dopravnej nehode iba jednorazovo ošetrený vo FNsP Prešov, pričom jeho
zranenie si nevyžiadalo ďalšiu liečbu, čím obvinený ako vodič svojim konaním porušil ustanovenie § 4

ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Za to mu uložil podľa § 158 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 roka.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov v trvaní 1 roka.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka
Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35 937 874 odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný prostriedok, ústne
do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal obžalovaný odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku,
a v následne písomne, prostredníctvom svojho obhajcu predloženom odôvodnení, uviedol, že nesúhlasí
so záverom súdu, že sa nevenoval premávke a preto narazil do motocykla idúceho pred jeho vozidlom.
Uviedol, že motocykel zbadal na poslednú chvíľu a keby nereagoval správne, spôsobil by vážne

následky. Podľa názoru odvolateľa, súd nemal vyhodnotený reálny dosvit jeho svetiel, dosvit svetiel bol
kalkulovaný na základe znalca v rovine teoretického dosvitu, ktorý je u starších vozidiel omnoho menší,
pre opotrebovanosť svietidiel, najmä paraboly svetlometu. Má za to, že jeho vozidlo nesvietilo tak, ako
to predpokladá znalec J. K. a nemohol preto reagovať na motocykel v momente, keď ho zbadal. Súd sa
priklonil k názoru znalca J. K. bez toho, aby sa dostatočne vysporiadal s argumentami, ktoré vyplývali
z odborného vyjadrenia znalca J. L.. Preto je, podľa názoru odvolateľa, v tejto časti rozhodnutie súdu

nepreskúmateľné a nesprávne. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že vzhľadom na okolnosti prípadu mu
nemal byť uložený trest zákazu činnosti. Súd nevzal do úvahy porušenie a spoluzavinenie nehody zo
strany vodiča motocykla, ktorý nejazdil vpravo pri pravom okraji vozovky tak, ako mu to ukladá zákon,
ale jazdil v strede vozovky. Ďalej uviedol, že mu súd uložil podmienečný trest odňatia slobody, pričom
v odôvodnení rozsudku uviedol, že mu nemohol uložiť peňažný trest, lebo má nízky príjem. Súd pritom

ale neskúmal jeho majetkové pomery, vychádzal len z uvedeného príjmu, ktorý mu je vyplácaný jeho
zamestnávateľom. Zároveň uviedol, že je vlastníkom rodinného domu a má aj úspory v banke, takže
súdu nič nebránilo v uložení peňažného trestu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby
krajský súd rozsudok prvého stupňa zrušil a spod obžaloby ho oslobodil, lebo skutok nie je trestným
činom.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) a tieto dôkazy aj správne
vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.. Okresný

súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za pochybné a opačne a tiež,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Z
odôvodnenia rozsudku, najmä z jeho písomných dôvodov je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s

obhajobou obžalovaného i s tvrdeniami jednotlivých svedkov o tom, ako malo dôjsť k skutku, za ktorý
bol obžalovaný trestne stíhaný.

Obžalovaný A. B., ako vodič osobného motorového vozidla Škoda Superb, vo svojej výpovedi
potvrdzoval, že v čase skutku bola tma, plne sa venoval vedeniu motorového vozidla, šiel rýchlosťou 70

- 80km/hod., mal zapnuté tlmené svetlá, pričom skúter idúci pred ním v dvoch až troch tretinách pravého
jazdného pruhu zbadal až v poslednej sekunde, keď bol tesne pred ním a na tento zareagoval tak, že
stočil volant doľava, pritom ale nabral skúter pravou prednou časťou vozidla. Skúter nebol osvetlený,
preto si ho skôr nevšimol a z tohto dôvodu je toho názoru, že dopravnú nehodu nezavinil on, ale jazdec
na skútri, ktorý nejazdil v pri pravej krajnici vozovky a navyše mu nesvietilo zadné svetlo.

Z výpovede poškodeného F. D., ako jazdca skútra a poškodenej G. C., ako jeho spolujazdkyne,
vyplynulo, že spolu vyrazili z obce Kapušany do Prešove, pred jazdou skontrolovali svetlá na skútri, tieto
svietili. V čase zrážky sa nachádzali v strede pravého jazdného pruhu a šli rýchlosťou max. 50 km/hod..
K nárazu došlo zozadu, do ľavej časti skútra. Pri dopravnej nehode utrpela poškodená G. C. poranenie

ľavej sedacej časti tela, odreniny a popáleniny druhého stupňa.

Zo záverov znaleckého posudku B. B. K. vyplynul druh, rozsah a povaha zranení, ktoré pri dopravnej
nehode utrpela poškodená G. C., pričom výsledky znaleckého dokazovania bez pochybností viedli
k záveru, že mechanizmus vzniku poranení zodpovedá mechanizmu dopravnej nehody, ktorej bola

poškodená účastníkom, a to pádu z motocykla po zrážke s osobným motorovým vozidlom.

V rámci trestného konania podal znalecký posudok znalec z odboru cestná doprava J. I. K.. Za podstatné
odvolací súd považoval zistenie znalca týkajúce sa techniky jazdy v mieste dopravnej nehody vovzťahu k príčinám vzniku dopravnej nehody. Z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo,
že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla
Škoda Superb, pričom nesprávnym prvkom jeho techniky jazdy, ktorý vznikol v rozpore s technickým

výkladom pravidiel cestnej premávky, bola oneskorená reakcia na vzniknutú dopravnú situáciu pred
jeho motorovým vozidlom, to znamená, že oneskorene reagoval na pred ním idúci motocykel. Na
hlavnom pojednávaní znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, zároveň však uviedol, že
prijehovypracovanípočítalzabráneniedopravnejnehodyvyhnutímsazrážkebezpečnýmodstupom.Pri
príprave na hlavné pojednávanie však riešil aj iný spôsob zabránenia nehode, a to tzv. nekolízne brzdné

spomalenie. Vodič vozidla Škoda Superb by sa teda mohol vyhnúť zrážke s motocyklom Babeta, ak by
reagoval na tento motocykel nekolíznym brzdným spomalením v čase, keď sa so svojím motorovým
vozidlom nachádzal vo vzdialenosti 40 metrov za motocyklom. Ak by vodič vozidla Škoda Superb
reagoval na pred ním idúcim motocyklom vo vzdialenosti 40 metrov, motocykel mal byť osvetlený, brzdil
by pri polovičnom spomalení 3,8 metrov za sekundu na druhú, ich rýchlosti by sa vyrovnali na dráhe
62,55 metrov a medzi vozidlami by bol ešte odstup 15,4 metra. Na fotodokumentácii z miesta dopravnej

nehody je zadokumentovaný motocykel, ktorý v zadnej časti pod sedadlom má zadné koncové svetlo.
Uvedené svetlo svieti samostatne, je tam žiarovka a taktiež má funkciu aj odrazového svetla. Všetky
uvedené výpočty prevádzal s tým, že uvedené svetlo v čase zrážky alebo čase tesne pred zrážkou
bolo funkčné a svietilo. Ak by uvedené zadné svetlo nesvietilo, tak toto svetlo má aj odrazovú funkciu
a takéto svetlo je vidieť na vzdialenosť minimálne 40 metrov, tak, ako sú takýmito svetlami osadené

stĺpiky popri cestách. Znalec zároveň uviedol, že na motocykli je štvorcová ŠPZ, čiže evidenčné číslo,
ktoré je tiež reflexné a pri stretávacích svetlách by malo byť viditeľné na vzdialenosť 50 metrov a pri
diaľkových svetlách na vzdialenosť 80 až 100 metrov. Znalec ďalej na hlavnom pojednávaní ozrejmil,
že v znaleckom posudku uviedol, že vodič motorového vozidla mal zbadať motocykel vo vzdialenosti
minimálne 20 metrov, čo postačovalo na zabránenie dopravnej nehody. Aj keby nesvietilo zadné svetlo,

na hranici 20 metrov, keby začal brzdiť, došlo by k vyrovnaniu rýchlosti vozidiel a nedošlo by k zrážke.

V predmetnej trestnej veci obžalovaný predložil súdu odborné vyjadrenie znalca z odboru cestná
doprava J. B. L., č. 30/2021, ktorý na hlavnom pojednávaní objasnil ním zistený spôsob, akým sa dalo
dopravnej nehode zabrániť zo strany vodiča vozidla Škody Superb, ale aj zo strany vodiča motocykla.

Vodič vozidla mal podľa znalca dve možnosti, ako zabrániť nehode. Prvou možnosťou bolo vykonanie
premiestňovacieho manévra dvoma oblúkmi, aby dodržal bezpečný bočný odstup od motocykla, pričom
sa potreboval priečne premiestniť o 2,4 metra a z hľadiska časového potreboval na dané premiestnenie
čas 3,43 sekundy – 2,8 sekúnd, pričom bolo potrebné mať k dispozícii dráhu v rozpätí cca 74,1 metra
a 60,5 metra. Vodič vozidla Škoda Superb bezprostredne pred dopravnou nehodou mal jazdiť s tlmenými

svetlami, ktoré musia účinne osvetľovať vozovku na minimálne 40 metrov. To, či bol motocykel osvetlený
alebo neosvetlený, k tomu sa znalec vyjadriť nevedel. Ak vychádza zo vzdialenosti 40 metrov, túto
vzdialenosť je potrebné porovnať so vzdialenosťou, v ktorej sa vozidlo Škoda Superb nachádzalo
v čase, keď vodič potreboval začať vykonávať premiestňovací manéver, pričom si treba uvedomiť, že aj
jedno vozidlo bolo v pohybe, aj druhé vozidlo bolo v pohybe. Z technického hľadiska sa uvažuje s tým

okamihom, kedy mal vodič vozidla začať s premiestňovací manévrom vľavo. Vzdialenosť 40 metrov je
vzdialenosť menšia ako vzdialenosť 74,1 až 60,5 metra, kde sa mal vodič začať premiestňovať so svojím
vozidlom. Je potrebné sa zamerať z technického hľadiska na to, akú minimálnu vzdialenosť z tohto jeho
výpočtu mal vodič mať, aby sa začal premiestňovať a dodržal bezpečný odstup. Minimálna vzdialenosť,
podľa jeho výpočtov, bola 60,5 metra, táto vzdialenosť je viac ako 40 metrov, ktoré musí vozidlo

pred sebou osvetľovať. Vodič motocykla mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by sa s motocyklom
pohyboval vpravo, pri pravej vozovke tak, ako to ukladá zákonné ustanovenie. Je to otázka právna.
Vodič na vozovke je povinný jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu. Vozidlo by
ho bezpečne minulo. Miesto zrážky, podľa kolegu a jeho znaleckého posudku, bolo 2,5 metra od pravej
deliacej čiary. Vodič motocykla teda jazdil cca v strede pravého jazdného pruhu. Záverom znalec uviedol,

že vodič vozidla Škoda Superb by nehode zabránil, ak by s vozidlom začal vykonávať vyhýbací manéver
vľavo s prechodom do ľavého jazdného pruhu, na vykonanie tohto manévru potreboval vzdialenosť 60,5
metra, stretávacie svetlá osvetľujú vozovku pred vozidlom na minimálne 40 metrov, z toho teda vyplýva,
že vodič vozidla nemal vytvorené technické podmienky na premiestnenie vozidla vľavo so zachovaním
bezpečného odstupu od vozidla. Otázka príčin dopravnej nehody je otázkou právneho posúdenia. Jedná

sa o nehodu v extraviláne. Jedná sa o sporný prípad, či mal byť motocykel osvetlený, alebo či nebol
osvetlený vzadu, z protismeru sa mali alebo nemali pohybovať vozidlá. Pri týchto dopravných nehodách
sa stále snaží vyvolať cez policajný orgán vykonanie vyšetrovacieho pokusu, kde by sa preukázalo, na
akú vzdialenosť bolo možné spozorovať motocykel pred vozidlom. To by bolo objektívne posúdenie. Naotázku, či bral do úvahy aj rýchlosť oboch vozidiel, znalec uviedol, že sa jedná o dynamický dej, obidve
vozidlá sú v pohybe, rozhodujúcim okamihom je okamih, kedy vodič vozidla Škoda Superb musel začať
premiestňovací manéver vľavo, aby dodržal bezpečný bočný odstup. Tomu odpovedá vzdialenosť 60,5

metrov minimálne a časť 2,8 sekúnd. Znalec zároveň uviedol, že nezohľadnil skutočnosť, že by vodič
mal brzdiť, zohľadňoval iba plynulú jazdu. Teoreticky je možné, aby vodič vozidla začal brzdiť a súčasne
sa premiestňovať. Pokiaľ by vodič motorového vozidla začal brzdiť, s najväčšou pravdepodobnosťou by
nedošlo ku kolízii. Vodič reagoval na motocykel tesne pred zrážkou. Miesto zrážky určil kolega podanom
znaleckom posudku a on sa s týmto miestom stotožňuje.

Okresný súd mal dostatok informácií zo znaleckého dokazovania vykonaného vyššie uvedenými
znalcami z odboru cestná doprava, pričom otázka zohľadnenia miery zavineného nesplnenia svojich
zákonných povinností vodiča vo vzťahu k vzniku dopravnej nehody, je otázkou právnou, ktorej
zodpovedanie neprináleží znalcom, ale súdu.

Obaja znalci popísali kolíznu situáciu, z ktorej v podstate vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo
v extraviláne v smere od Kapušian na Prešov, v pravom vonkajšom jazdnom pruhu štvorprúdovej cesty,
za tmy, kedy vodič motorového vozidla zn. Škoda Superb pri predbiehacom manévri narazil pravou
prednou časťou vozidla do zadnej ľavej časti pred ním idúceho motocykla. Obaja znalci vo svojich
záveroch uviedli možnosti zabránenia dopravnej nehody tak zo strany vodiča motorového vozidla,

ako aj zo strany vodiča motocykla, kde sa obaja znalci zhodli na tom, že pokiaľ by vodič motocykla
jazdil pri pravom okraji vozovky, k zrážke by nedošlo. Závery znalcov ohľadne zabránenia dopravnej
nehody vodičom motorového vozidla sa však už líšili. Zo záverov znaleckého posudku znalca J. I.
K. vyplýva, že vodič motorového vozidla mal možnosťou zabrániť dopravnej nehode uskutočnením
vyhýbacieho manévru vľavo. Podľa záverov odborného vyjadrenia znalca J. L. by vodič motorového

vozidla nehode zabránil, ak by s vozidlom začal vykonávať vyhýbací manéver vľavo s prechodom do
ľavého jazdného pruhu, avšak na premiestnenie vozidla vľavo so zachovaním bezpečného bočného
odstupu od motocykla nemal vodič vozidla vytvorené technické podmienky. V danom je však potrebné
poukázať na už vyššie uvedenú výpoveď znalca J. I. K. na hlavnom pojednávaní, kde sa vyjadril jednak
k záverom svojho znaleckého posudku, vyjadril sa ku záverom znalca J. L. a zároveň uviedol súdu

nový spôsob, akým by bolo možné zabrániť dopravnej nehode zo strany vodiča vozidla, ktorým je tzv.
nekolízne brzdné spomalenie. Tento spôsob neuviedol v znaleckom posudku, pretože mal za to, že
postačí uvedenie možnosti zabránia dopravnej nehode, a to vyhnutie sa zrážke bezpečným bočným
odstupom. Po preštudovaní odborného vyjadrenia znalca J. L. však zistil, že vo svojom znaleckom
posudkupoužilnesprávnyvzorec,ktorýmjevypočítanýčaspremiestneniamotorovéhovozidla.Uvedené

však nič nemení na záveroch jeho znaleckého posudku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný, ako vodič motorového vozidla, porušil
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov tak, ako to v skutkovej vete napadnutého rozsudku uviedol okresný súd.

Celospoločenským záujmom, ktorý je zjavne v súlade so súkromným záujmom každého účastníka
cestnej premávky, je predchádzať dopravným nehodám, nehodám, pri ktorých často vznikajú závažné
ujmy na ich živote, zdraviu a majetku. V rámci cestnej premávky dochádza k viacerým úkonom ich
účastníkov, ktoré potom bývajú v rôznom príčinnom vzťahu k vzniku kolíznej situácie, k vzniku dopravnej

nehody. V rámci týchto úkonov, pokiaľ sú v rozpore s všeobecne záväznými predpismi, ktorých účelom je
predchádzať vzniku dopravných nehôd, sa prejavuje úmyselný či nedbanlivostný vnútorný vzťah osoby
povinnej ich dodržiavať k ich dodržiavaniu.
Na základe uvedených skutočností sa súd priklonil k výpovediam poškodených, ktoré vyhodnotil ako
pravdivé a objektívne. Za tejto situácie dal preto súd za pravdu aj konečným záverom znalca z

odboru dopravy J. I. K., ktoré prezentoval na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že zotrváva na
záverochznaleckéhoposudku,avšakdospelknovémuspôsobuzabráneniudopravnejnehodyzostrany
obžalovaného. Pri jeho vyhotovení znalec, opierajúc sa o výpovede zmieňovaných svedkov, o záznam
z dopravnej nehody, zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody a plániku dopravnej nehody,
vychádzal zo základných vstupných údajov, ako bol údaj o mieste zrážky, smer a charakter pohybu

motocykla zn. Rhon a motorového vozidla zn. Škoda Superb do miesta ich zrážky, stopy zanechané na
mieste nehodového deja, konečná poloha motocykla zn. Rhon. Na ich základe súdny znalec ustálil, že
prvotnou príčinou predmetnej dopravnej nehody bolo porušenie dopravných predpisov obžalovaným,
ktoré spočívalo v oneskorenej reakcii na vzniknutú dopravnú situáciu pred jeho motorovým vozidlom.Obžalovaný pritom mal možnosť vnímať dopravnú situáciu, mal možnosť vnímať pred ním idúci
motocykel a vyhnúť sa zrážke s ním, ak by reagoval na motocykel nekolíznym brzdným spomalením
v čase, keď sa so svojím motorovým vozidlom nachádzal vo vzdialenosti 40 metrov za motocyklom.

Jasne to smeruje k záveru, že svojím správaním práve obžalovaný mohol predísť dopravnej nehode aj
za okolnosti, že motocyklista nejazdil pri pravom okraji vozovky.

Odvolací súd preto nepochyboval o objektívnosti záveru znalca J. K., ani o samotnej technickej príčine
dopravnej nehody, ktorou bola oneskorená reakcia obžalovaného na pred ním idúci motocykel. Aj

napriek skutočnosti, že v rámci znaleckého dokazovanie sa znalec J. K. nezaoberal aj touto alternatívou
zabránenia dopravnej nehode, na hlavnom pojednávaní uviedol, že počas prípravy naň vypracoval nové
riešenie zabránenia dopravnej nehody, a to tzv. nekolízne brzdné spomalenie. Znalec sa zároveň sa
vyjadril aj k odbornému vyjadreniu kolegu J. L., kde poukázal na to, že pokiaľ ide o výpočet alebo
technické možnosti zabránenia nehode, podľa kolegu J. L., tak kolega nepočítal s tým, že motocykel
jazdí nejakou konštantnou rýchlosťou. Zabránenie nehode vykonaním vyhýbacieho manévra vľavo,

je vypočítané, ako keby uvedený motocykel stál. K uvedenému bolo potrebné pripočítať dráhu, ktorú
uvedený motocykel prejde počas vyhýbacieho manévra motorového vozidla Škoda Superb. K výpočtu
kolegu J. L., že čas potrebný na vyhýbací manéver 2,8 sekundy, za ktorých Škoda Superb prejde 60
metrov, za uvedený čas motocykel Babeta prejde 33 metrov, to znamená, že k uvedenej vzdialenosti
potrebnej na vyhýbací manéver, mal J. L. pripočítať vzdialenosť, za ktorou prejde motocykel, je to spolu

90 metrov, je to postačujúce na bezpečný vyhýbací manéver.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa nemal dôvod pochybovať o zisteniach znalca J.
K. aj vzhľadom na skutočnosť, že J. L. vo svojom odbornom vyjadrení nezohľadnil skutočnosť, že by
vodič mal brzdiť, zohľadňoval iba plynulú jazdu, čo vyplýva z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní,

kde uviedol, že teoreticky je možné, aby začal vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb
brzdiť a súčasne premiestňovať. Pokiaľ by obžalovaný začal brzdiť, s najväčšou pravdepodobnosťou
by ku kolízii nedošlo.
S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd neuveril obrane obžalovaného,
ktorá bola vierohodne spochybnené závermi znalca z odboru dopravy J. I. K.. S poukazom na

uvedené preto nie je možné dospieť k záveru, že by konaním poškodených bola obžalovanému, ako
vodičovi vozidla, spôsobená náhla alebo neočakávaná prekážka v jazde tak, ako to obžalovaný uviedol
v sťažnostných námietkach, že motocykel zbadal na poslednú chvíľu a keby nereagoval správne,
spôsobil by vážne následky, a to hlavne s poukazom na zistenie znalca J. K., že ak by vodič vozidla
Škoda Superb reagoval na pred ním idúci motocykel vo vzdialenosti 40 metrov nekolíznym brzdným

spomalením, vyhol by sa zrážke s motocyklom a ak by aj uvedené zadné svetlo na motocykli nesvietilo,
tak toto svetlo má aj odrazovú funkciu a takéto svetlo je vidieť na vzdialenosť minimálne 40 metrov,
tak, ako sú takýmito svetlami osadené stĺpiky popri cestách. Znalec zároveň uviedol, že na motocykli
je štvorcová ŠPZ, čiže evidenčné číslo, ktoré je tiež reflexné a pri stretávacích svetlách by malo byť
viditeľné na vzdialenosť 50 metrov.

Obžalovaný v dôsledku riadneho nevenovania sa vedeniu motorového vozidla, nesledovania situácie v
cestnej premávke, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k spôsobeniu ujmy na zdraví u poškodenej
G. C., ktorá utrpela poranenia popísané v znaleckom posudku z odboru zdravotníctva, ktorému súd
nemal dôvod nič vytýkať. V danom prípade bola ujma na zdraví spôsobená ako priamy následok úrazov,

ktoré poškodená utrpela pri dopranej nehode zo dňa 12.08.2019. Porušenie povinností obžalovaným,
ako účastníka cestnej premávky, okresný súd správne vyhodnotil ako porušenie dôležitej povinnosti
podľa zákona, nakoľko ich porušením sa podstatne zvyšuje riziko ohrozenia života a zdravia a tým
aj závažnosť konania obžalovaného. Na druhej strane je však potrebné poukázať aj na správanie
sa poškodeného. Zo záverov znaleckého posudku J. I. K. vyplýva, že vodič malého motocykla Rhon

jazdil na uvedenom motocykli nesprávnou technikou jazdy vo vzťahu k zákonným ustanoveniam
o premávke na pozemných komunikáciách. Nesprávnym prvkom v jeho technike pohybu, ktorý vznikol
v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky, je jazda nie pri pravom okraji vozovky.
Tento nesprávny prvok nie je prvkom príčiny dopravnej nehody, nejde o prvok, ktorý vyvolal kolíznu
situáciu, prípadne by znemožnil dopravnú nehodu odvrátiť. Aj v tomto prípade platí, že účastník

cestnej premávky, ktorý porušením jej pravidiel zapríčinil vznik dopravnej nehody, sa nemôže dovolávať
beztrestnosti len z dôvodu, že druhý účastník dopravnej nehody, ktorý nehodu nezavinil, inak mal
možnosť nehode predísť. Ak by obžalovaný porušenú povinnosť dodržal a venoval sa plne vedeniu
vozidlaasledovalsituáciuvcestnejpremávke,nedošlobykdopravnejnehode.Skutočnosť,žeináosobaporušilapredpisyopremávkenapozemnýchkomunikáciáchavlastnýmzavinenímvytvorilanebezpečnú
situáciu, neospravedlňuje vodiča, ak aj on sám porušil povinnosť vozidlo stále ovládať a konať tak, aby
doprava nebola ohrozená. /Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tz 28/2002 zo

dňa 01.11.2003/

Obžalovaný konal z vedomej nedbanlivosti, keď v dôsledku riadneho nevenovania sa vedeniu
motorového vozidla a nesledovaniu situácie v cestnej premávke včas a riadne, nereagoval na pred ním
idúci motocykel, pričom mu v tom nič nebránilo, hoci vedel, že takýmto svojím konaním môže ohroziť

alebo porušiť chránený záujem. Žalovaným konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane
ľudského zdravia.

Krajský súd konštatuje, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania
zistený správne a následne bol aj zákonne subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu
trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Okresný súd teda správne uznal

obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.).

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Okresný súd správne zohľadnil tak pri druhu, ako aj výmere trestu všetky všeobecné aj individuálne
zásady platné pre ukladanie trestov. Uloženému trestu zodpovedá aj závažnosť spôsobeného následku.
Primeranosti použitia tohto druhu a výmery trestu pre dosiahnutie účelu trestu zodpovedá aj doterajšia

bezúhonnosť obžalovaného, absencia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák., skutočnosť, že
od predmetného trestného činu nespáchal ani trestný čin, ani priestupok a z toho vyplývajúca priaznivá
možnosť jeho nápravy.

K sťažnostnej námietke obžalovaného, že súd neskúmal jeho majetkové pomery a pri ukladaní trestu

vychádzal len z jeho príjmu, pričom je vlastníkom rodinného domu a má aj úspory v banke, a teda
súdu nič nebránil uložiť mu peňažný trest, krajský súd uvádza, že obžalovaný tvrdenia ohľadne svojich
majetkových pomerov ničím nepodložil. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z jeho výsluchu v prípravnom
konaní, uviedol, že je samostatne zárobkovo činnou osobou s mesačným príjmom 100,- eur. Vzhľadom
navyššieuvedenékrajskýsúdkonštatuje,ženauloženiepeňažnéhotrestuneboldanýzákonnýpodklad.

Krajský súd preskúmaním veci takisto nezistil, aby obžalovanému bol uložený neprimeraný trest alebo
trest mimo rámec trestnej sadzby, a to aj ohľadne trestu zákazu činností.

Trest uložený okresným súdom zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho

ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., závažnosti spáchanej trestnej činnosti vyplývajúcej zo
spôsobeného následku, zo spôsobu spáchania činu, zodpovedá pomeru poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností, ako aj usporiadaným pomerom obžalovaného a priaznivým možnostiam jeho
nápravy. Zodpovedá aj záujmu na individuálnej a generálnej prevencii a je dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia trestných činov obžalovaného spoločnosťou.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu
obžalovaného vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.