Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 17, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120244320
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120244320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu Intrum
Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom,advokátom,sosídlomMýtna48,P.O.BOX205,Bratislava,IČO:37927795,protižalovanejJ.
T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, U. U., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Ondrejom
Sochorom, advokátom, so sídlom Ul. Prof. Sáru 44, Banská Bystrica, IČO: 42 192, 803, o zaplatenie
2 314,09 Eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie 1 157,05 Eur, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Csp/14/2020-162 zo dňa 28. júla

2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým okresný súd vzájomnú žalobu žalovanej zamietol a
vo výroku III. o trovách konania, p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne okresný súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol. Rovnako okresný súd
zamietol vzájomnú žalobu žalovanej. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 2

zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žiadna zo strán
sporunemánároknanáhradutrovkonania,pretožetakžalobcaakoajžalovanábolivkonaníneúspešní.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodne v žalobe označený
žalobca Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 sa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica
domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 2 314,09 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania,

a to titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXX zo dňa 15. 05. 2016 (ďalej len „Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XX. zo dňa 15. 05. 2016“).

1.2 Žalobu pôvodne v žalobe označený žalobca odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti
Consumer Finance Holding a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, ktorá
uzatvorila so žalovanou dňa 15. 05. 2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj
„predmetná zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytla spoločnosť Consumer Finance Holding a. s.,

so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 žalovanej úver vo výške 3 000 Eur. Pôvodne
v žalobe označený žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá
je uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet), tzn. bez vyhotovenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme, podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve samotnejpredchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní
zmluvy o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa predmetnej zmluvy o úvere
mala žalovaná splácať úver v pravidelných 48. mesačných splátkach v sume 95,26 Eur, a to až do

celkovej sumy úveru vo výške 4 572,48 Eur. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila sumu 1 402,60
Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé
povinné splátky úveru riadne a včas, pôvodne v žalobe označený žalobca listom zo dňa 25. 05. 2017
- predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, načo poskytol žalovanej lehotu
na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej

omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné
splátkyneuhradila.Pôvodnevžalobeoznačenýžalobcapretodňa19.07.2017úver(pôžičku)zosplatnil,
o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 20. 07. 2017 - oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 2 314,09 Eur. Okrem
uvedenej sumy si uplatnil pôvodne v žalobe označený žalobca v žalobe aj zákonný úrok z omeškania,
a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti s odôvodnením, že

oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo zaslané žalovanej obyčajnou listovou zásielkou,
kde bežná doba doručenia je 5 dní. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná uhradiť sumu 3 716,69 Eur
(uhradila sumu 1 402,60 Eur). Pôvodne v žalobe označenému žalobcovi vznikli podľa jeho tvrdenia v
žalobe aj náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 43,20 Eur, nárok na zaplatenie ktorých
sipôvodnevžalobeoznačenýžalobcavžalobeneuplatnil.Dlžnáistinatakpredstavovala sumu3716,69

Eur plus náklady 43,20 Eur - úhrady 1 402,60 Eur, t. j. 2 357,29 Eur. Uvedená suma 2 357,29 Eur -
neuplatnené náklady 43,20 Eur = 2 314,09 Eur. Na základe uvedeného sa pôvodne v žalobe označený
žalobca (ďalej aj „žalobca“) domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 314,09 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 314, 09 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

1.3 Okresný súd Banská Bystrica v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 14Csp/14/2020
- 35 zo dňa 30. 07. 2020, ktorý bol uznesením zo dňa 12. 10. 2020 zrušený z dôvodu, že žalovaná
prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 24. 08. 2020 proti platobnému rozkazu odpor. V odpore
proti platobnému rozkazu žalovaná poprela všetky skutkové tvrdenia, ktoré uviedol žalobca vo svojej

žalobe, okrem tvrdení, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3 000 Eur, že uhradila právnemu
predchodcovi žalobcu sumu v celkovej výške 1 402,60 Eur, a že právny vzťah vyplývajúci z predmetnej
zmluvy o úvere je spotrebiteľským právnym vzťahom. Osobitne poprela tvrdenia, že by došlo k
platnému uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 05. 2016 a Zmluvy
o poskytovaní služieb č. XX. zo dňa 18. 03. 2016, taktiež poprela skutočnosť, že mala vrátiť pôžičku

(úver) v 48. pravidelných mesačných splátkach a že došlo k platnému zosplatneniu úveru ako aj,
že jej bola doručená predžalobná upomienka a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a
že dlžná suma predstavuje sumu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. Odpor proti platobnému
rozkazuodôvodnilažalovanátiežnedostatkomaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,neplatnosťouZmluvy
o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 03. 2016, neplatnosťou (neexistenciou) Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 5. 2016, premlčaním nároku na vrátenie úveru, ako
aj bezúročnosťou úveru. Zároveň si žalovaná uplatnila v zmysle § 147 ods. 1 CSP vzájomnou žalobou
proti žalobcovi právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 157,05 Eur, a
to s odkazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedla, že v celom
rozsahu spochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 314,09 Eur s príslušenstvom a vzájomnú

žalobu nepodáva ako pohľadávku na započítanie, ale ako nárok na samostatnú pohľadávku. Podľa
názoru žalovanej sú splnené podmienky, aby jej bolo priznané primeraného finančné zadosťučinenie
od žalobcu, a to z dôvodu porušenia práva alebo povinností, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi.
Žalovaná pritom v odpore proti platobnému rozkazu poukázala na právne závery vyjadrené v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 03. 2018 sp. zn. 13Co/80/2016. Navrhla, aby jej bolo priznané

primerané finančné zadosťučinenie, a to vo výške 50 % zo sumy, ktorú si žalobca uplatnil v súdnom
konaní vo výške 2 314,09 Eur, t. j. vo výške 1 157,05 Eur. Uvedenú sumu považovala žalovaná
za primeranú, a to najmä s ohľadom na rozsah porušení jednotlivých ustanovení zákonov, na ktoré
poukázala. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala, aby súd žalobu žalobcu zamietol, priznal jej
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 157,05 Eur a nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100 %.

1.4 Uznesením č. k. 14Csp/14/2020 - 72 zo dňa 12. 10. 2020 okresný súd pripustil, aby z konania
vystúpil pôvodne v žalobe označený žalobca Všeobecná úverová banka a. s., so sídlom Mlynské Nivy1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a aby na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.
r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, a to z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vykonal
dokazovanieoboznámenímsasnotárskouzápisnicou N3283/2017,Nz54215/2017,NCRls55029/2017
(osvedčeným odpisom zo dňa 11. 12. 2017), s prílohou 1 projektu „Opis rozdelenia majetku a záväzkov
ku dňu 30. júnu 2017“, s predžalobnou upomienkou zo dňa 25. 05. 2017, s oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 20. 07. 2017, s dohodou o uznaní dlhu a jeho splácaní bez uvedenia

dátumu, s doručenkou s dátumom prevzatia zásielky 01. 06. 2017, s prehľadom splátok a úhrad
žalovanou, s odporom proti platobnému rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.
08.2020,sdokladomoposkytnutíúveru(pôžičky)žalovanejvovýške3000Eur,soznámenímoprevzatí
právnehozastúpenia-návrhomnazmenustranysporunastranežalobcuaso súhlasomnovéhoveriteľa
so vstupom do konania, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07. 09. 2020, s oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 08. 2020, s odvolaním plnej moci, s rámcovou zmluvou o postúpení

pohľadávok,s uznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.14Csp/14/2020-72zodňa12.10.2020,
soznámenímovyhláseníokamžitejsplatnostiúveruzodňa 20.07.2017,sdohodououznanídlhuajeho
splácaní bez uvedenia dátumu, s doručenkou s dátumom prevzatia zásielky 01. 06. 2017, so Zmluvou
o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 03. 2016, so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15. 05. 2016, s prehľadom splátok a úhrad žalovanou, s vyjadrením žalovanej k

výzve súdu zo dňa 05. 05. 2021, s vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovanej, doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 20. 05. 2021, s ospravedlnením neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu
na pojednávaní, so súhlasom s rozhodnutím sporu bez účasti žalobcu, doručeným Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 21. 07. 2021 a s vyjadrením žalovanej k vyjadreniu žalobcu zo dňa 25. 07. 2021.

1.6 Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že medzi stranami sporu je
nesporné, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. poskytla žalovanej ako spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver v sume 3 000 Eur, z ktorej sumy žalovaná do dňa podania žaloby uhradila sumu
1 402,60 Eur. Spornou je platnosť Zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 03.
2016 z dôvodu jej nepodpísania žalovanou, neurčitosti a nedodržania písomnej formy a platnosť Zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 05. 2016 z dôvodu neurčitosti jej
obsahu, pokiaľ ide o určenie splátok a lehoty splatnosti, ako aj doručenie výzvy pred zosplatnením
úveru a oznámenia o zosplatnení úveru žalovanej, a tým aj aktívna vecná legitimácia pôvodne v žalobe
označenéhožalobcuvkonaní, vrátaneaktuálnehožalobcupopostúpenípohľadávkyvpriebehukonania
a tiež premlčanie nároku žalobcu a existencia nároku žalovanej na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia.

1.7 Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil nasledovný skutkový stav: zo Zmluvy o spotrebiteľskom
úvereč.XXXXXXXXXX,uzatvorenejmedzispoločnosťouConsumerFinanceHolding, a.s. ažalovanou
dňa 15. 05. 2016 okresný súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v

celkovej výške 3 000 Eur, pri mesačnej splátke 95,26 Eur, počte splátok 48, celkových nákladoch
spotrebiteľa 1 572,48 Eur, celkovej čiastke 4 572,48 Eur, priemernej hodnote RPMN 16,36%, RPMN
24,92 %, ročnej úrokovej sadzbe 24,92 %, prvej splátke splatnej dňa 20. 06. 2016, odplate 24,92 %,
ďalších splátkach splatných vždy 20. dňa v mesiaci, termíne konečnej splatnosti 20. 05. 2020, najvyššej
prípustnej výške odplaty 24,92 %. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanou mal okresný súd zistené, že

žalovaná uhradila do podania žaloby sumu vo výške 1 402,60 Eur. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 20. 07. 2017 mal okresný súd preukázané, že právny predchodca pôvodne v
žalobe označeného žalobcu Consumer Finance Holding, a. s. oznámil žalovanej, že dlh zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 05. 2016 sa stal splatným v celom rozsahu naraz s
tým, že dlžná čiastka predstavuje ku dňu 20. 07. 2017 sumu 2 859,72 Eur. Zároveň žiadal, aby žalovaná

uhradila celý dlh. Z predžalobnej upomienky právneho predchodcu pôvodne v žalobe označeného
žalobcu zo dňa 25. 05. 2017 mal okresný súd preukázané, že žalovanej bol oznámený nedoplatok na
splátkach v celkovej výške 285,78 Eur, ktorý žiadal právny predchodca pôvodne v žalobe označeného
žalobcu uhradiť s tým, že ak do 05. 07. 2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2017, bude
oprávnený úver zosplatniť.

1.8 Z oznámenia o postúpení pohľadávky právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26. 08. 2020 okresný
súd zistil, že právny predchodca žalobu oznámil žalovanej, že spoločnosť Všeobecná úverová banka
a. s. k 21. 08. 2020 postúpila svoju pohľadávku zo Zmluvy č. XX. , uzavretej dňa 15. 05. 2016 medzižalovanou ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom na spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o. so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

1.9 Pokiaľ ide o uzatvorenie predmetnej zmluvy o úvere okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 9 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia predloženej zmluvy (máj 2016), požadovaná
písomná forma zmluvy. Táto je v prípade uzatvárania elektronickými prostriedkami zachovaná, ak je
možné zistiť jej obsah a osobu, ktorá ju uzavrela (§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Z predloženej

Zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX vyplýva, že k jej uzavretiu žalovanou došlo použitím
prostriedkov diaľkovej komunikácie s poskytnutím ID kódu, prvotného hesla, autorizačného kódu k
zákazníckemu č. XXXXXXXXXX, teda bez podpisu žalovanej. Na základe tejto zmluvy žalovaná
uzatvorila dňa 15. 05. 2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá v znení predloženom spolu so
žalobou pri porovnaní s obsahom neskôr predloženej zmluvy (č. l. 106 - 109) obsahuje nečitateľné znaky
v hrubom zvýraznenom písme spôsobené podľa všetkého pri vytváraní formulára použitým fontom, a

to ázijským typom písma (ktoré ak nie je nainštalované v počítači, spôsobí rozhádzanie písma), pričom
vyplnené údaje, vrátane lehoty splatnosti a splátok, ako aj možnosti veriteľa zosplatniť úver v prípade
omeškania dlžníka (bod 10. 2) sú čitateľné a sú rovnaké v oboch predložených listinách, teda nedošlo
tým k zásahu do obsahu zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie je tak splnená podmienka uloženia
listiny na trvanlivom médiu v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 266/2005 Z. z., a tým aj písomná forma

zmluvy v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu,
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že výzva pred zosplatnením úveru
bola vykonaná právnym predchodcom žalobcu dňa 25. 05. 2017. Žalovaná však popierala jej doručenie,
pretože k nemu došlo na adrese R., na ktorej nemala žalovaná trvalý pobyt a táto adresa ani nebola
uvedená v zmluve. Podpis na doručenke nie je žalovanej, ani sa k nej táto listina nedostala. Žalobca

sa vyjadril, že túto adresu uviedla žalovaná ako svoju kontaktnú adresu, čo ale nepreukázal. Nie je tak
podľa okresného súdu preukázané doručenie tejto výzvy ako ani oznámenia o zosplatnení úveru z 20.
07. 2017 žalovanej, preto mal okresný súd zato, že nemohlo dôjsť k zosplatneniu úveru v zmysle § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, poukazujúc pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/36/2020z15.12.2020.Okresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkukonštatoval,

že keďže pohľadávka žalobcu neprešla na žalobcu ako splatná pred termínom konečnej splatnosti
úveru, ani po tomto termíne, potom nebolo možné, aby prešla na právneho nástupcu pôvodne v žalobe
označeného žalobcu postúpením pohľadávky v priebehu konania (súčasný žalobca Intrum Slovakia, s.
r. o.). V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
pôvodne v žalobe označený žalobca VÚB a. s., ani súčasný žalobca z dôvodu, že zmluva o postúpení

pohľadávok je absolútne neplatná, nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Z uvedeného dôvodu
okresný súd žalobu žalobcu zamietol.

1.10 Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, ktorou sa žalovaná domáhala nároku na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1 157,05 Eur, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku

uviedol, že vzájomná žaloba týkajúca sa primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané
finančné zadosťučinenie sa označuje za prostriedok satisfakcie. Okrem satisfakčnej funkcie, má inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia taktiež funkciu sankčnú, pretože zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia, predstavuje pre porušiteľa práva finančnú ujmu, nielen ujmu morálnu.

Primerané finančné zadosťučinenie je považované za nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy,
a teda nie je to náhrada za spôsobenú materiálnu škodu. Plní taktiež preventívnu funkciu, pretože musí
odradiť od ďalšieho nezákonného postupu porušiteľa (nositeľa zákonných povinností). Tento účinok
môže vyvolať len finančné zadosťučinenie zodpovedajúce významu chráneného záujmu. Žalobca v
súdnom konaní musí preukázať, že sa žalovaný dopustil porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej

zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha tohto zadosťučinenia neumožňuje jeho priame
vyčíslenie, preto nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Je nutné však prihliadnuť na to, akým
spôsobom výšku primeraného finančného zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje a aké dôkazy v tomto
smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného

finančného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia
uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistení skutkových okolností
zohľadniac závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania na spotrebiteľa, intenzitu
trvania a rozsah nepriaznivých následkov a na prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Vnadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že
žalovaná si uplatňuje ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 1 157,05 Eur, ktorú odôvodňuje
polovicou z uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej v sume 2 314,09 Eur v rámci obrany

voči žalobcovi. Namieta tak uplatňovanie nároku neoprávnenou osobou, ako aj absenciu povinných
obsahových náležitostí zmluvy o úvere, čím sa mal žalobca dopustiť nekalých obchodných praktík v
zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14. 09.
2016, v zmysle ktorého sa pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinností podľa § 3

ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. rozumie úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva
alebo povinnosti. Okresný súd mal v danom prípade za to, že žalovaná sa nedomáhala voči žalobcovi
žiadneho konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinností, tak suma primeraného finančného
zadosťučinenia nie je ňou uplatnená dôvodne, preto okresný súd zamietol aj vzájomnú žalobu žalovanej
o zaplatenie 1 157,05 Eur.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná čo do výroku II., ktorým okresný súd
vzájomnú žalobu žalovanej zamietol a do výroku III. o náhrade trov konania, odvolala. Uviedla, že
odvolanie podáva v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolanie odôvodnila tým, že má za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné,
a to najmä z toho dôvodu, že žalovanej nie je zrejmé, z čoho vyplýva (z akého ustanovenia právneho

predpisu)akopredpokladprepriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniauplatneniekonkrétneho
nároku z porušenia práva alebo povinností. Žalovaná poukázala pritom v odvolaní na ust. § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými právnymi predpismi zodpovedá. Uviedla, že z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. vyplýva, že jedinou podmienkou pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie
je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a
osobitnými predpismi. Zákon č. 250/2007 Z. z. v predmetnom ustanovení nič nehovorí o tom, že
by si mal spotrebiteľ uplatniť konkrétny nárok z titulu porušenia práva alebo povinnosti v súdnom

konaní, napr. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo nárok na náhradu škody. Podľa
názoru žalovanej, v prípade, ak by zákonodarca chcel, aby predpokladom na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia malo byť uplatnenie konkrétneho nároku z titulu porušenia práva alebo
povinnosti, tak by uvedené jasne a zreteľne zadefinoval v zákone. Uvedené však v ust. § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. absentuje, preto má za to, že priamo z predmetného ustanovenia vyplýva,

že pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia stačí, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti, a to bez ohľadu na to, či je spotrebiteľ v právnej pozícii žalobcu
alebo žalovaného. V prípade, ak je spotrebiteľ v pozícii žalovaného tak, ako je tomu v prejednávanom
prípade, tak pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je podľa žalovanej postačujúce,
aby sa spotrebiteľ v konaní úspešne bránil tým, že žaloba dodávateľa má byť zamietnutá z dôvodu,

že dodávateľ porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi. V uvedenej súvislosti poukázala žalovaná v odvolaní na to, že už v podanom odpore proti
platobnému rozkazu označila za správny výklad, výklad prezentovaný Krajským súdom v Prešove v
rozhodnutí zo dňa 20.03.2018, sp. zn. 13Co/80/2016, kde Krajský súd v Prešove uviedol, že „Pokiaľ
ide o úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva

na primerané finančné zadosťučinenie, tento predpoklad je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ
uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci
svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Podľa názoru odvolacieho súdu, na úspešné
uplatnenie práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou“. Vyššie
uvedený právny názor Krajského súdu v Prešove označila žalovaná za správny aj z toho dôvodu, že

nediskriminuje tých spotrebiteľov, ktorí boli v pozícii žalovaných a v konaní sa úspešne bránili proti
nároku dodávateľa, a teda žaloba dodávateľa bola zamietnutá z dôvodu, že spotrebiteľ úspešne uplatnil
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi (napr.
podľa žalovanej z dôvodu neplatnosti zmluvy, z dôvodu bezúročnosti zmluvy, z dôvodu neplatného
postúpenia pohľadávky a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a pod). V prípade, ak by podmienkou

vzniku nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia malo byť úspešné uplatnenie
nároku v konaní, potom by spotrebitelia vo vyššie uvedených prípadoch nemali nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, a to aj napriek tomu, že sa úspešne bránili v konaní, v ktorom bola žaloba
dodávateľa zamietnutá z dôvodu porušenia povinnosti dodávateľa ustanovenej v zákone č. 250/2007Z. z. a v osobitných predpisoch. Aj z uvedeného je podľa názoru žalovanej zrejmé, že výklad podaný
súdom prvej inštancie, ktorý ako podmienku pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie
vyžaduje úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, je nesprávny a

je v priamom rozpore so znením ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Na uvedenom podľa názoru
žalovanej nič nemení ani poukaz konajúceho súdu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo/389/2015 zo
dňa 14. 09. 2016, ktorý len príkladmo s použitím slova napr. uvádza spôsoby úspešného uplatnenia
porušenia práva alebo povinnosti. V uvedenej súvislosti poukázala žalovaná v odvolaní na tú podľa
jej názoru zásadnú skutočnosť, že predmetným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR bolo dovolanie

odmietnuté, pričom dovolanie smerovalo voči uzneseniu krajského súdu, ktorým bola odmietnutá žaloba
žalobkyne vo veci samej z dôvodu nevykonateľnosti a neurčitosti petitu, a teda dovolací súd sa s vecou
samou nezaoberal. To podľa žalovanej znamená, že veta, na ktorú poukazuje v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie bola v rozhodnutí NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa
14. 09. 2016 len poznámkou na okraj, ktorá nemala žiadny vplyv na rozhodnutie dovolacieho súdu v
uvedenej veci. Podľa názoru žalovanej, v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca (v právnej

pozícii žalovaného vo vzťahu k vzájomnej žalobe) porušil viaceré ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa, ako aj osobitných právnych predpisov, čoho následkom bolo zamietnutie jeho
žaloby na plnenie v celom rozsahu. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že má za to,
že tým, že sa v konaní úspešne bránila proti nároku žalobcu, „ktorého žaloba bola zamietnutá a k
zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu porušenia zákona č. 250/2007 Z. z. a osobitných právnych predpisov

zo strany žalobcu“, vznikol žalovanej nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.

2.1 Pokiaľ ide o výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, žalovaná v odvolaní
uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti trov konania sa nestotožňuje, nakoľko konajúci
súd žiadnym spôsobom neporovnával pomer úspechu a neúspechu v spore s ohľadom na výšku

uplatňovaných nárokov. Žalobca bol v konaní neúspešný v časti o zaplatenie 2 314,09 Eur (zamietnutie
žaloby) a úspešný v časti o zaplatenie 1157,05 Eur (zamietnutie vzájomnej žaloby). Pomer neúspechu
66,66 % a úspechu 33,34 % tak predstavuje z pohľadu žalobcu neúspech vo výške 33,32 %. Vzhľadom
na uvedené má žalovaná za to, že v prípade, ak by odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok
čo do výroku I. (ak voči nemu podá žalobca odvolanie), ako aj do výroku II., potom by vo vzťahu k

náhrade trov konania mal konajúci súd zaviazať žalobcu, aby uhradil žalovanej náhradu trov konania
v rozsahu 33,32 %.

2.2 Vzhľadom na uvedené žalovaná v odvolaní navrhla, aby:
a) odvolací súd v odvolaním napadnutom výroku II., t. j. vo výroku, ktorým bola vzájomná žaloba

žalovanej o zaplatenie 1 157,05 Eur zamietnutá, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovanej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 157,05 Eur, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku,
b) v odvolaním napadnutom výroku III., t. j. vo výroku, ktorým i súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo
strán sporu nárok na náhradu trov konania, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaná má

nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 33,32 % v prípade ak bude výrok I. aj výrok
II. rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom potvrdený.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica mu doručil
odvolanie žalovanej s možnosťou vyjadrenia sa, na základe čoho konajúcemu súdu oznamuje, že

nesúhlasí s námietkami uvedenými žalovanou v odvolaní a dáva do pozornosti svoje predchádzajúce
vyjadrenia, v ktorých sa k predmetným námietkam vyjadril.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca vo vyjadrení k jej odvolaniu neuvádza
žiadne skutkové tvrdenia alebo právne názory vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej, ktoré

žalovaná uviedla vo svojom odvolaní proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie. Z uvedeného
dôvodu nemá k takémuto vyjadreniu žalobcu čo uviesť. Nad rámec uvedeného poukázala žalovaná
v odvolaní na tú, podľa jej názoru zásadnú skutočnosť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o
odvolaní žalovanej, podanému proti výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, je už výrok I.
predmetného rozsudku právoplatný, a teda žaloba žalobcu o zaplatenie 2 314,09 Eur je právoplatne

zamietnutázdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácienastranežalobcu.Akbytedaajpodmienkou
pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia mala byť existencia právoplatného rozhodnutia
súdu, ktorým bolo rozhodnuté o porušení povinnosti žalobcu ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.
z. a osobitnými predpismi, tak uvedená podmienka je ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu podľažalovanej splnená, nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol vo výroku
I. právoplatnosť. V závere vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu žalovaná uviedla, že vzhľadom na uvedené
má za to, že ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu je naplnená podmienka vyžadovaná ust. § 3 ods.

5 zákona č. 250/2007 Z. z., a teda, že žalovaná si na súde úspešne uplatnila porušenie povinnosti
ustanovenej žalobcovi zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými právnymi predpismi, ktorá skutočnosť
vyplýva z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku I. predmetného rozsudku.
Navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite jej odvolania.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu
a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
CSP (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II., ktorým súd prvej
inštancie vzájomnú žalobu žalovanej zamietol a vo výroku III. o trovách konania ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie
premietnutých do odvolaním napadnutých výrokoch II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, kde žalovaná
namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(odvolací dôvod uplatnený žalovanou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP).

7. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov

jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Po prejednaní odvolania žalovanej z hľadiska odvolacieho dôvodu uplatneného žalovanou v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že „nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci

konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu
normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu správne vyložil, ale na zistený skutkový
stav ju nesprávne aplikoval“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 M Cdo 4/2009). V danom prípade súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav vo vzťahu k žalovanou uplatnenému nároku na primerané finančné
zadosťučinenie správne aplikoval ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,

avšak podľa žalovanej uvedené ustanovenie nesprávne interpretoval, keď vzájomnú žalobu žalovanej
zamietol. Žalovaná spochybnila pritom poukaz súdu prvej inštancie na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo
389/2015 zo dňa 14. 09. 2016 argumentujúc tým, že predmetným rozhodnutím dovolací súd dovolanie
odmietol, a teda nerozhodoval ním o veci samej, pričom záver NS SR uvedený v predmetnom rozhodnutí
vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie, z ktorého okresný súd pri rozhodovaní o

vzájomnej žalobe žalovanej vychádzal, je podľa žalovanej len poznámkou na okraj. Odvolací súd sa
s uvedenou argumentáciou žalovanej nestotožňuje, poukazuje pritom na Čl. 2 ods. 2 Základných
princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít. V nadväznosti na uvedené odvolací súd ďalej uvádza, že právny názor Najvyššieho

súdu SR uvedený v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo /389/2015 zo dňa 14. 09. 2016 nemožno považovať len
za „poznámku na okraj“, tak ako tento právny názor označila žalovaná v odvolaní, pretože z neho
vychádzal najvyšší súd aj v inom svojom rozhodnutí, a to v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo/27/2018 zo dňa
28. 03. 2019, kde najvyšší súd poukazujúc na rozhodnutie sp. zn. 6 Cdo/389 /2015 zo dňa 14. 09.
2016 uviedol, že v tomto rozhodnutí (sp. zn. 6 Cdo /389/2015 zo dňa 14. 09. 2016) najvyšší súd

v súvislosti s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa konštatoval, že „pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu
škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenejzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve“. V danom prípade dôvodom zamietnutia
žaloby súdom prvej inštancie bola skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, nie preto že by dospel k záveru, že zo strany žalobcu,

resp. zo strany poskytovateľa úveru došlo k porušeniu konkrétnej povinnosti v súvislosti s uzatváraním
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú
sumu. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanej bol právnym predchodcom pôvodne v žalobe označeného
žalobcu poskytnutý úver v sume 3 000 Eur, z ktorej sumy vrátila žalovaná do podania žaloby len sumu
1 402,60 Eur, čo do zvyšnej časti poskytnutého úveru s prísl. bola žaloba žalobcu z dôvodu nedostatku

vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu zamietnutá, takže žalovanej, ktorá nevrátila veriteľovi,
resp.jehoprávnymnástupcomsumuceléhoposkytnutéhoúveru anilenpotencionálnenevznikla žiadna
ujma, ktorá by odôvodňovala uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie. V uvedenej
súvislosti odvolací súd uvádza, že z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, tak ako správne uviedol súd
prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, že žalobca (v tomto prípade žalovaná
ako žalobca vzájomnej žaloby) v súdnom konaní musí preukázať, že sa žalovaný dopustil porušenia

práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia privodiť spotrebiteľovi ujmu, ktorá mimochodom žiadna
žalovanej, tak ako je vyššie uvedené, ani len potencionálne nevznikla, pretože vrátila len časť (v sume
1 402, 60 Eur) poskytnutej istiny úveru, ktorý jej bol poskytnutý v sume 3 000 Eur, pričom žaloba bola
zamietnutáprenedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuaniepreporušenienejakéhokonkrétneho

práva vyplývajúceho zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo z osobitných predpisov,
spôsobilého privodiť žalovanej ako spotrebiteľovi ujmu. Preto súd prvej inštancie postupoval správne,
keď vzájomnú žalobu žalovanej, vychádzajúc zo správneho právneho posúdenia veci, zamietol, na
základe ktorej skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd prvej
inštancie vzájomnú žalobu žalovanej zamietol ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil.

9. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania,
ktorým súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že „žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania“, odvolací súd uvádza, že v danom prípade súd prvej inštancie zamietol tak

žalobu žalobcu ako aj vzájomnú žalobu žalovanej, preto bez ohľadu na to, nárok na zaplatenie akej
sumy si žalobca žalobou, či žalovaná vzájomnou žalobou uplatnili, súd prvej inštancie správne pri
rozhodovaní o trovách konania vychádzal z faktu, že žalobca a žalovaná neboli v konaní úspešní v
rozsahu celého nimi uplatňovaného nároku, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správy podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 aj vo výroku III. o trovách konania potvrdil konštatujúc, že úspech vo

veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. V
danom prípade bola žaloba žalobcu a vzájomná žaloba žalovanej zamietnutá v celom rozsahu, teda tak
žalovaná ako aj žalobca nemali v konaní úspech žiadny, ani pomerný, tak ako to nesprávne v odvolaní,
porovnajúc výšku sumy uplatnenej žalobou a vzájomnou žalobou, tvrdí žalovaná.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením.

11. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).