Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 17, 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121204073
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:4121204073.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: J. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom M. XXX/X, W., zastúpeného JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou so sídlom Farská 33,
Nitra, proti žalovanej: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, W., zastúpenej JUDr. Petrom
Patayom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 10, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v okrese M. J., v kat.území W., zapísaným v LV č.XXX, ako parcely registra „C“, a to parc.č. XXXX/X-
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X- záhrada o výmere XXX m2 a stavba

- rodinný dom s.č. XXX postavený na parc.č. XXXX/X a v LV č. XXXX, ako parc.č. XXXX/X- zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc.č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, a
to každý v podiele 1- iny k celku a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese M. J., v obci W., v kat.území
W., zapísané v LV č.XXX, ako parcely registra „C“, a to parc.č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X- záhrada o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom s.č. XXX postavený
na parc.č. XXXX/X a v LV č. XXXX, ako parc.č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,
parc.č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva

žalobcu.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 35.400 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.3.2021 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
(ďalej len PS) k nehnuteľnostiam vedených na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. W., okres M. J., ako
parcely registra „C“, a to parc.č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č.

XXXX/X- záhrada o výmere XXX mX a stavba - rodinný dom s.č. XXX postavený na parc.č. XXXX/X
a v LV č. XXXX, ako parc.č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc.č. XXXX/
X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2. Jeho podiel predstavuje 1-ica k celku. Uviedol,
že spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol darom od svojho otca T. A..
Jeho otec T. A. a žalovaná sú súrodenci a nehnuteľnosti nadobudli dedením po svojej matke F. A.
Uznesením o dedičstve 13D/121/2020, Dnot 292/2020 a po svojom otcovi H. A., Uznesením o dedičstve
10D/36/2020, Dnot 116/2020. Spolu so svojou manželkou užíva predmetné nehnuteľnosti v celosti tak,

že v týchto nepretržite býva ako vlastník odo dňa 03.11.2020, a to s vedomím žalovanej. V predmetných
nehnuteľnostiachjeprihlásenýiktrvalémupobytu.Kpredmetnýmnehnuteľnostiammáodútlehodetstva
veľmi pozitívny vzťah. Nachádzajú sa v blízkosti domu jeho rodičov, v ktorom vyrastal. Otec mal veľmi
blízky vzťah k svojim rodičom (pôvodným vlastníkom nehnuteľností), preto u nich trávili množstvo časua pomáhali im s udržiavaním nehnuteľností. Z týchto dôvodov sa rozhodol usadiť v W. a založiť si
tu rodinu. V predmetných nehnuteľnostiach trávi takmer 99 % svojho času, a to z dôvodu, že ako IT
odborník pracuje výlučne z domu. Starostlivosť o predmetné nehnuteľnosti už pred smrťou starých

rodičov zabezpečoval on a jeho otec. Žalovaná už od čias, kedy študovala na strednej škole, žila mimo
rodičovského domu. Do Topoľčianok chodila veľmi sporadicky. Jej život sa sústreďuje v Trnave, kde žije,
má tam svoje deti i vnúčatá. Vzhľadom k tomu, že vzťahy medzi ním a žalovanou nie sú dobré, a nevedia
sa dohodnúť na spoločnom užívaní nehnuteľnosti, pred podaním tejto žaloby, sa pokúšal dohodnúť so
žalovanou na zrušení podielového spoluvlastníctva a spôsobe jeho vyporiadania. Konkrétne listom zo

dňa 15.02.2021. V predmetnom liste jej navrhol vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že sa
stanevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostíažalovanejvyplatípolovicuvšeobecnejhodnotynehnuteľností
určenej znalcom Z.. R. T., v znaleckom posudku č. 36/2021, vo výške 35.400 eur. Žalovaná odpovedala
listom zo dňa 24.02.2021, kde však nenavrhla žiaden spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, k listu len priložila Dohodu o užívaní nehnuteľnosti zo dňa 25.06.2020, ktorú už
skôr odmietol podpísať. Táto dohoda rieši určitý spôsob striedavého užívania nehnuteľností s tým, že

žalovaná by využívala nehnuteľnosti len ako víkendový dom, čo je absolútne neúčelné a nezlučiteľné s
riadnym užívaním nehnuteľnosti. V danom prípade nie je rozdelenie nehnuteľností dobre možné.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila a uviedla, že po dedičskom konaní po jej nebohom otcovi
navrhovala švagriná, aby užívala predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko oni ju nepotrebujú. Zdedila polovicu

nehnuteľnosti, s pokorou prijala toto rozhodnutie rodičov. Bola návrhom zo strany švagrinej zaskočená,
pretože jej mama ešte žila (v zlom stave v nemocnici) a prechádzala smútkom za otcom. O dva dni
zomrela, 16. mája 2020. Spolu s bratom a so švagrinou vybavovali pohreb i kar. Dňa 18. mája 2020
bol pohreb jej mamy. Na kare sa jej švagriná spýtala, či súhlasí, aby J. s T. mohli absolvovať len
dvojtýždňovú karanténu v ich rodičovskom dome (t. č. žili ešte v Brne). So zmiešanými pocitmi súhlasila,

pretože ju zarazilo, že mamička bola len pár hodín v hrobe a už sa riešila bytová otázka jej synovca
(žalobcu). Žalobca sa s T. nasťahoval sa do Topoľčianok cca. začiatkom júna 2020. Keďže v tom čase
ešte nebol žalobca spoluvlastníkom zapísaným v katastri, brat jej telefonicky oznámil, že by tam žalobca
s manželkou chcel pobudnúť jeden až dva mesiace. Začiatkom júna prišiel jej syn U. s partnerkou Y.
do rodičovského domu v Topoľčiankach. Medzi rečou sa mu J. zmienil, že zostanú v dome dva až

päť rokov a potom sa uvidí. Nebola upovedomená o ich zámere, dozvedela sa túto dôležitú informáciu
iba sprostredkovane, od jej syna. Nakoľko sa prevalil ich plán, dohodla si stretnutie s bratom. Brat ju
naďalej ubezpečoval, že nemajú záujem o nehnuteľnosť, chcú sa usadiť v Trenčíne, potrebujú zostať
v dome dlhší čas ako jeden rok. Podľa ich tvrdení na vyriešenie bytovej otázky potrebujú minimálne
tri roky, pretože za rok ani za dva sa hypotéka vybaviť nedá. Na stretnutí sa dohodli, že sa do pár dní

vyjadrí k podmienkam prenájmu nehnuteľnosti (t. č. synovec bol len nájomníkom, ešte nie oficiálnym
spoluvlastníkom nehnuteľnosti). Po obdržaní jej sms správy jej telefonoval J. z bratovho telefónu a
navrhol osobné stretnutie v Trnave. Uskutočnilo sa 25. júna 2020 v prítomnosti svedkov - dcéra Z. T., syn
U. J., J. manželka T. A., brat T. A.. Na začiatku sa jej žalobca s T. ospravedlnili, že ju doteraz vynechávali
zo svojich plánov ohľadom rekonštrukcie jej rodičovského domu. Na základe uvedených skutočností sa

rozhodla riešiť situáciu formou dohody o užívaní nehnuteľnosti. Avšak jej brat stále poukazoval na to,
že sa nebude vyjadrovať k danej situácii, nakoľko má v pláne darovať svoj podiel synovi J. - žalobcovi.
Následne na to jej predostreli svoj zámer s nehnuteľnosťou. Po prvotnom ospravedlnení nasledovala
ponuka z ich strany odkúpiť jej podiel. T. jasne a zrozumiteľne im oznámila, že svoju čiastku nepredá
ani jemu a ani nikom inému. Počas stretnutia sa opakovane pokúšali presvedčiť ju, aby zmenila názor.

Rezolútne odmietla a trvá na svojom postoji dodnes. Jej rodičovský dom má pre ňu nevyčísliteľnú
hodnotu. Na dedičskom konaní po jej mamičke, na ktorom som sa zúčastnila už iba so synovcom J.
(žalobcom), jej synovec J. (žalobca) oznámil, že jeho otec už s ňou nechce mať nič spoločné, neželá si,
aby ho kontaktovala a má zabudnúť na neho i jeho rodinu. Ich dobré vzťahy sa naštrbili v okamihu, keď
sa jasne vyjadrila, že má záujem o svoj zdedený podiel. Odkúpenie jeho podielu mu navrhla tiež. Dostala

zamietavú odpoveď. Pre synovca J. (žalobcu) bolo neprijateľné spoločné užívanie nehnuteľnosti, tak
isto i ňou navrhované striedavé užívanie nehnuteľnosti. J. s manželkou odmietli obe možnosti a začali
si robiť po svojom bez jej vedomia súhlasu vyčlenili si obývačku, určili, ktorá miestnosť bude hosťovská,
určili, ktorú časť záhrady budú obrábať, odstránili plot oddeľujúci záhradu od priestoru, kde bývali sliepky,
zrušili kurín a postavili vlastný, zamkli si náraďovňu a urobili terénne úpravy na dvore. Vynechával ju od

samého začiatku zo svojich plánov, čo sa týka rekonštrukcie nehnuteľnosti a úpravy záhrady a dvora. A
je tomu tak až doteraz. Synovec J. (žalobca) si bol vedomý toho, že má právo vedieť o každom úkone
v dome a v záhrade a napriek tomu to nerešpektoval. Vystupoval voči nej arogantne a posmešne, krivo
ju obvinil, že nadávala jeho otcovi a kričala po jeho matke. Vysmial sa jej, že ak chce, môže na nehozavolať policajtov. Povedal, že urobila z neho bezdomovca. Boli to slová i jeho otca, jej brata, ktorý jej
vyčítal, že urobila z jeho syna J. bezdomovca. Brat k tomu ešte dodal, že má predsa deti zabezpečené!
Je pravda, že obe jej deti - Z. s manželom a U. s partnerkou si kúpili byty v Trnave, ale pomocou hypotéky

a hypotéku budú splácať desiatky rokov. Zodpovedne pristupuje k polovičnej úhrade energií (80,50 €/
mes.) a pravidelne v polovici každého mesiaca posiela túto sumu na synovcov(žalobcov) účet, tak ako
sa dohodli. Nikdy nepožadovala vrátenie peňazí za energie, hoci jej posledná návšteva v Topoľčianok
sa uskutočnila v polovici decembra 2020. Od toho dátumu nemohla užívať nehnuteľnosť a ani sa o
ňu patrične starať kvôli zhoršenej pandemickej situácii a zákazu cestovať mimo okres. K prehláseniu

predloženému manželmi K. uvádza, že manželia K. ktorí tvrdia, že brat bol vždy k dispozícií i v nočných
hodinách, najmä keď sa im zhoršil zdravotný stav. Je samozrejmé, že mamička volala bratovi, ktorý
býva v Žitavanoch, vzdialených od Topoľčianok 1 km. Rozhodne mal možnosť prísť rýchlejšie k ich
rodičom, než by sa to podarilo jej z Trnavy. Obaja manželia K. tvrdia, že ju osobne nepoznajú. Nie je
to pravda. S pani K. sa poznajú od svojej mladosti, v minulosti si tykali. S pánom K. sa párkrát stretla
v dome jej rodičov, keď pricestovala z Trnavy pomôcť im. Je pravda, že pracovala niekoľko rokov v

Rakúsku ako opatrovateľka, pretože stratila na Slovensku dobré zamestnanie. Pracovala v turnusoch 2
týždnevRakúskua2týždnedoma(poslednéštyrirokyvtrojtýždňovýchturnusoch).ZRakúskamamičke
pravidelne telefonovala (telefonovala výlučne s mamičkou, nakoľko bol otecko takmer hluchý, informácie
o ňom dostávala od mamičky). Vždy po príchode domov hneď v prvý deň jej volávala a dohodla sa s
ňou, kedy príde do Topoľčianok a čo má zariadiť. Posledné roky si intenzívne hľadala zamestnanie na

Slovensku, pretože zdravotný stav oboch rodičov sa zhoršoval a chcela im byť na blízku. Napokon sa jej
to podarilo a nastúpila do Štatistického úradu SR v Bratislave a pracuje tam dodnes vo funkcii odborný
radca. Na jar v roku 2019 sa oteckovi prudko zhoršil zdravotný stav, bola potrebná hospitalizácia v
nemocnici v Zlatých Moravciach. Riešila situáciu spolu s bratom (niesla mu do nemocnice potrebné veci,
navštevovala ho v nemocnici i s deťmi). Jeho stav vyžadoval prevoz do Špecializovanej nemocnice sv.

Svorada na Zobore v Nitre, kde bola telefonicky i osobne v kontakte s ošetrujúcimi lekármi. U lekára bola
s mamičkou viackrát. K obvodnej lekárke i k odborným lekárov viackrát išla namiesto nej sama, pretože
zásadne odmietala návštevy lekárov. Lieky z lekárne išla vybrať vždy, keď ju o to požiadala. Návštevy
rodičov zahŕňali všetko: rozhovory, nákupy, bežné upratovanie i veľké upratovanie celého domu. A keď
zvýšil čas, išli s dcérou Z. do parku alebo navštíviť hlavne brata a tetu G. T. do Žitavian. Všetky domáce

práce robila namiesto nej a s láskou. Čo sa týka zabezpečovania pohrebných náležitostí po smrti otca,
pohreb vybavovala spolu s bratom a jeho manželkou P.. Mamičke navrhla, že u nej prespí noc pred
pohrebom a aj sa tak stalo. Chcela s ňou zostať aj niekoľko nocí po pohrebe. Ale bolo jej výslovným
želaním,abyjunechalasamú,pretožechcelasmútiťosamote.Podľaslov mamičkyvie,žejejT.ponúkol,
aby sa k nim po smrti otecka nasťahovala. Povedala, že v žiadnom prípade k nim bývať nechce ísť,

pretože by sa stále hádali a už po týždni možno aj pozabíjali. Mamička sa nielen po smrti otecka ale i
dlhé obdobie pred jeho smrťou vyjadrovala na adresu jej brata T. a nevesty P.. Trápilo ju, že po nej T.
často kričí a keď k nim príde, takmer vždy je podráždený. Takmer pri každej jej návšteve sa sťažovala na
bratovu ženu P., že jej nikdy v živote neprišla ani povysávať a ak prišla, tak len na desať minút v nedeľu
večer, aby otcovi nachystala lieky. Vždy sa švagrinej zastávala, že nie je povinná chodiť im upratovať.

Na to bola ona, ich dcéra, aby im pomohla. Viackrát opakovala, že nevestu P. nemá rada, ale musí byť
ticho kvôli T. a kvôli tomu, že bývajú bližšie ako ona. Keď by sa niečo stalo, budú môcť rýchlejšie prísť.
Nikdy z jej úst nevyšlo, že plánuje predať dom po smrti rodičov. Ako mohol tráviť žalobca množstvo času
s udržiavaním nehnuteľnosti a staral sa o predmetné nehnuteľnosti, ako tvrdí, už pred smrťou svojich
starých rodičov? Po skončení strednej školy odišiel študovať do Brna na vysokú školu. V Brne si našiel

prácu a zostal v tomto meste bývať i so svojou manželkou T.. Vie, že plánovali usadiť sa v Čechách
(častokrát sa o tom zmienil predo ňou i brat a švagriná P.) a v centre Brna (keďže dovtedy žili v podnájme)
si kúpiť byt za 280 tis. eur. O snahe kúpiť byt žalobca hovoril. Mamička sa jej vždy, keď bol synovec J.
(žalobca) na Slovensku pochválila, že ich prišiel navštíviť s T.. Nebolo to veľmi často, z pochopiteľných
dôvodov. Nikdy nehovorila, že sa im stará o nehnuteľnosť. Pravdou je len to, že až po smrti jej mamičky,

keď už býval s manželkou v jej rodnom dome, sa o nehnuteľnosť začal starať. Tohto roku 23.04.2021 jej
podľa zákona vznikol nárok na poberanie dôchodku a nárok na odchod do dôchodku. Do konca tohto
roku by ešte chcela pracovať a na začiatku roku 2022 už nepracovať. Plánuje tráviť väčšinu roka v
rodných Topoľčiankach, ku ktorým ju viažu nezabudnuteľné spomienky na priateľstvá či prvé lásky a
naplno využívať zdedenú čiastku nehnuteľnosti. Chce sa v ňom venovať svojim trom vnúčatkám, tráviť

tam čas s jej manželom, deťmi s ich partnermi. Chce pokračovať vo zveľaďovaní rodného domu, kde
žili milovaní, pracovití rodičia.3. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že myšlienka usadiť sa v dome starých rodičov sa zrodila krátko po
smrti starej mamy. Predtým o tom neuvažoval keďže veril, že starí rodičia budú ešte niekoľko rokov žiť.
V dôsledku koronakrízy, uzavretia hraníc a úmrtí starej mamy, začal svoju bytovú otázku prehodnocovať

a rozhodol sa vytvoriť si domov v dome po starých rodičoch a splniť ich prianie. Vyjadrenie žalovanej
ohľadne „želania mamy“, aby predmetnú nehnuteľnosť užívala žalovaná je nepravdivé a nelogické z
nasledovných dôvodov. Po smrti starého otca splnomocnila stará mama na zastupovanie, v dedičskom
konaní po starom otcovi, jeho otca, ktorého prosila, aby si spoluvlastnícky podiel, ktorý mala zdediť,
„dal napísať na seba“. Otec sa na poslednú chvíľu rozhodol želanie starej mamy nesplniť, a to z

dôvodu, aby nedošlo k zhoršeniu už aj tak veľmi zlého vzťahu medzi žalovanou a starou mamou.
Žalovaná v tom čase dokonca nedisponovala ani kľúčom od rodičovského domu a stará mama výslovne
zakázala jeho otcovi, aby žalovanej poskytol kľúč od predmetnej nehnuteľnosti. K žalovanou uvádzané
skutočnosti, že stará mama darovala otcovi pred cca. 30 rokmi nehnuteľnosť v Žitavanoch uvádza, že
táto skutočnosť sa zakladá na pravde, avšak žalovaná zabudla uviesť, že sa tak stalo z dôvodu, že
starí rodičia uhradili za žalovanú dlhy, ktoré vytvorila neplatením nájomného za byt, ktorý si prenajala

a zároveň jej poskytli finančné prostriedky na kúpu bytu v Trnave, ktoré svojou výškou presahovali
hodnotu darovanej nehnuteľnosti. Žalovaná vo svojom vyjadrení klamlivo uviedla, že bez jej vedomia
sa nasťahoval do nehnuteľnosti a robil v nej úpravy. Pri prvej návšteve nehnuteľnosti žalovanou dňa
12.7.2020 ju, oboznámil so skutočnosťou, že sa sťahuje z Českej republiky späť na Slovensko a keďže
nemá kde bývať, v priebehu jesene, sa nasťahuje do predmetnej nehnuteľnosti. O tejto skutočnosti

ju opätovne informoval e-mailom zo dňa 17.7.2020. Posledné roky zabezpečoval pokopanie záhrady,
nakoľko starý otec už dlhšie nevládal. Žalovaná sa na takýchto prácach nikdy nepodieľala. Automaticky
po nasťahovaní sa do domu, začal s prípravou záhrady na zimu. Po upozornení žalovanou, že časť
záhrady chce využívať sama, jej navrhol, že doposiaľ upravená časť záhrady teda bude slúžiť jemu
a zvyšnú časť si môže žalovaná upraviť podľa svojej potreby. Tá s tým bez námietok súhlasila.

Neuskutočnil na predmetnej nehnuteľnosti žiadne úpravy alebo rekonštrukcie, ktoré by zmenili vzhľad
alebo užívanie nehnuteľnosti, alebo by znížili hodnotu nehnuteľnosti. Vykonával a vykonáva bežnú
údržbu nehnuteľnosti a úpravy, ktoré sú nevyhnutne nutné pre neznehodnotenie stavu nehnuteľnosti
ako oprava prasknutých odkvapov, sanácia plesnivých omietok, oprava zábradlia a pod. Všetky práce
má zdokumentované fotografiami (stav pred a po). Náraďovňu uzamkol po tom, čo ju upratal a uložil do

nej vlastné náradie, kľúč od náraďovne dal medzi ostatné kľúče na chodbe, o čom žalovanú informoval
pri jej predposlednej návšteve. Niekoľkokrát navrhol žalovanej odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti za
sumu 35.000 eur, okrem iného e-mailom zo dňa 18.7.2020. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení vykresľuje
ako starostlivá dcéra, ktorá pravidelne a často navštevovala svojich rodičov. Tvrdenie o pravidelných
návštevách sama vyvracia SMS zo dňa 8.7.2020 “Vieš veľmi dobre, že sme tam pravidelne chodiť

doteraz nemohli.” Taktiež na prvej strane svojho vyjadrenia sa sama priznáva, že to boli práve rodičia
jeho, ktorí riešili zdravotný stav starej mamy a boli v pravidelnom kontakte s jej ošetrujúcimi lekármi.
Napriek tomu, že žalovanej boli oznámené kontaktné údaje na ošetrujúcich lekárov, o stave starej mamy
sa sama neinformovala. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení tvrdí, že sa nemohol starať a navštevovať
starých rodičov pretože býval v Brne. Pravidelne každé 2-3 týždne vracal z Brna domov. Vzhľadom k

povahe jeho práce, ktorá mu umožňuje neobmedzený výkon práce z domu, trávil doma niekoľko dní.
Počas týchto dní trávil veľa času aj so starými rodičmi, pomáhal im s rôznymi udržiavacími prácami na
dome a prácami na záhrade. Manželka robievala spoločnosť starej mame, pomáhala jej s uprataním
domu alebo spolu piekli, nakoľko to bola ich spoločná vášeň. K prehláseniam detí žalovanej nepovažuje
za potrebné sa vyjadriť, nakoľko boli spísané s cieľom podporiť svoju matku, a nemožno ich považovať

zapravdivéadôveryhodné.SynžalovanejU.J.navštevovalstarýchrodičovminimálne.Informácie,ktoré
vo svojom vyjadrení uviedol získal sprostredkovane od žalovanej. Sama žalovaná vo svojom vyjadrení
potvrdzuje, že jej dcéra Z. T. mala so starou mamou konflikt a vyjadrila sa, “že chodí do Topoľčianok, iba
kvôlistarémuotcovi.”KsvedectvuG.O.uvádza,žeskutočnostiňouuvádzanésanezakladajúnapravde.
Svedčí o tom najmä skutočnosť, že v čase keď sa mala pani O. so starou mamou rozprávať, bola stará

mama už hospitalizovaná v nemocnici. Uvedené odráža vzťah žalovanej k starej mame, ktorá ani nevie,
kedy jej matka bola naposledy prijatá do nemocnice. K. E. a K. F. sú dlhoročnými kamarátkami žalovanej.
J. X. je sestrou K. E.. So starými rodičmi boli tieto osoby len v príležitostnom kontakte a nejedná sa o ich
blízkych priateľov. Informácie uvedené v prehláseniach získali primárne sprostredkovane od žalovanej.
Ich prehlásenia boli spísané s cieľom podporiť svoju kamarátku bez vedomosti pravdivého stavu veci.

4. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že k splnomocneniu brata (a otca žalobcu) na dedičskom konaní po
otcovi je logické, pretože je aktívny prokurátor znalý práva a žil v bezprostrednej blízkosti ich nebohých
rodičov.Toboljedinýdôvodpoverenímjehozastupovanímvdedičskomkonaní.Kľúčomodrodičovskéhodomu počas života rodičov nedisponovala z toho dôvodu, že svoj príchod vždy rodičom telefonicky
ohlásila. Dôrazne sa ohradzuje voči vyjadreniu žalobcu o údajných dlhoch za prenájom bytu v Trnave,
ktoré za ňu platili rodičia a mali byť dôvodom darovania nehnuteľnosti v Žitavanoch cca. pred tridsiatimi

rokmibratoviT.A..Žalobcataktiežklame,keďuvádza,žejejrodičiaposkytlifinančnéprostriedkynakúpu
bytu v Trnave, ktoré svojou výškou presahovali hodnotu darovanej nehnuteľnosti. Ako dôkaz prikladá
čestné prehlásenie svokra D. J., ktorý jej manželovi a jej so svojou nebohou manželkou v roku 1987
poskytol finančnú hotovosť 36 tisíc Kčs na pridelenie 3-izbového družstevného bytu v Trnave. Dlhy na
nájomnom s manželom nikdy nemali. Je evidentné a logické, že synovec (žalobca) nemohol zmýšľať o

bývaní v dome mojich rodičov pokiaľ žili.. Jeho vyjadrenie o tom, ako dúfal, že budú žiť je v danej veci
irelevantné, keďže opakuje, pokiaľ žili, je jasné, že nepočítal s tak ľahkou možnosťou presťahovania
sa. Dôležitá je skutočnosť, ako sám tvrdí, neplánoval bývať na mieste, kde sa aktuálne zdržiava, sám
to tak píše vo svojom vyjadrení. Jeho vyjadrenie je vnútorne rozporné a logicky si odporujúce. Priamo
nikdy nenapíše, ako dobre mu padla situácia vhod, že jeho otec T. zdedil polovicu podielu k predmetnej
nehnuteľnosti - nebyť otca, nemal by teraz darovanú 1 podielu a nevytváral uvedenú napätú situáciu a

nespôsobil súdne konanie. O trvalom užívaní sa vyjadril jej synovi už začiatkom júna, kedy mu medzi
rečou oznámil, že hodlá zostať štyri až päť rokov. Potom ako jej to syn U. J. oznámil a sa ohradila, P. A.
jej syna označila za rozvracača rodiny. Žalobca tvrdí, že zabezpečoval pokopanie záhrady, pretože starý
otec už dlhšie nevládal. Jej otec bol vitálny až do okamihu, keď dostal mozgovú príhodu. Ešte večer
predtým pracoval okolo domu. Tvrdenie, že sa na prácach v záhrade nepodieľala je zavádzajúce. Ani

jej brat a tobôž žalobca (synovec) sa nepodieľali v takej miere o práce v domácnosti mojich rodičov
ako ona. O nehnuteľnosť sa však žalobca (synovec) začal intenzívne starať až po smrti rodičov. Ani
o jednej činnosti, ktorú uvádza vo svojom vyhlásení, ju nikdy neinformoval ani osobne ani telefonicky,
či písomne. Do Topoľčianok dovtedy pravidelne chodiť nemohli kvôli dodržiavaniu protipandemických
opatrení. Nehovorí to o nevôli sa starať o rodičov, či o nehnuteľnosť. Do pozornosti chce uviesť, že

tvrdenie J. A., že sa pravidelne každé dva-tri týždne vracal domov a trávil čas so starými rodičmi je
takisto zavádzajúce. Za týchto niekoľko dní však stihol navštíviť svojich rodičov v Žitavanoch, starých
rodičov z matkinej strany v Topoľčiankach, svokrovcov v Trenčíne. Dovolí si tvrdiť, že čestné prehlásenia
jej detí relevantné sú, pretože ich písali s plným vedomím, svedomím, samostatne a svoje tvrdenia sú
ochotní potvrdiť i pred súdom. Z tohto istého dôvodu by mohli považovať vyjadrenia T. A., otca žalobcu,

za nedôveryhodné či nepravdivé, keďže by mohli slúžiť iba ako podpora svojho syna - žalobcu. Keďže jej
brat T. A. je otcom druhej sporovej strany, a hlavne dlhoročný aktívny prokurátor práve v Q., môže prvá
pochybovať o jeho relevantnosti vystupovať ako svedok a dúfať v nestranné a nezávislé prejednanie
sporu okresným súdom Q.. Za dôležitú považuje poznamenať aj skutočnosť, že odchádza do dôchodku
a chce sa vrátiť na miesto jej detstva, bývať v dome, ktorý pre ňu skutočne nevyčísliteľne veľa znamená,

s čím je stotožnená aj jej rodina a zariaďujem si zmenu trvalého pobytu práve do spornej nehnuteľnosti.
Ju k nej viaže dôležité obdobie života, prežité roky, ktoré synovec ako sám tvrdil a jeho tvrdenia podporila
jeho matka P. nemal v záujme využívať ako ona, keďže si plánoval život inde, chceli spornú nehnuteľnosť
využiť dočasne, pretože inde chceli stavať dom. Nespochybniteľne to napísala matka o svojom synovi
z čoho výslovne vyplýva, že synovec len využil smrť jej rodičov a snaží sa uľahčiť si bývanie, namiesto

toho, aby sa ako muž čestne postaral o bývanie ako plánoval, aj keď možno s hypotékou, stavbou domu
niekde úplne inde.

5. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol zhodne skutočnosti uvádzané v žalobe a vo vyjadreniach.
Dodal, že po tom, ako si žalovaná zvolila zástupcu začala tvrdiť, že po odchode do dôchodku má záujem

presťahovať sa do predmetnej nehnuteľnosti. Takýto záujem nikdy predtým neprejavila. Vzhľadom k
rozporom medzi jej dvoma vyjadreniami, je zrejmé, že toto druhé pozmenené je len účelové, urobené
po poradne so zástupcom s tým, že inak by bola v tomto konaní neúspešná. Zmenila vyjadrenia aj
v tom zmysle, že po odchode do dôchodku sa chce natrvalo presťahovať do domu. Toto vyjadrenie
nekorešponduje nielen s jej predchádzajúcimi vyjadreniami, ale aj s jej postojom s mimosúdnymi

rokovaniami, kde ešte v roku 2020 súhlasila s tým, aby žalobca spolu s manželkou nehnuteľnosti trvale
užíval dva roky. Súd by mal rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý existuje v čase rozhodovania, a
nie podľa nejakého hypotetického stavu, ktorý by mal nastať, keď by žalovaná mala odísť od dôchodku.
Dnes je skutkový stav taký, že nehnuteľnosti trvalo užíva klient spolu s manželkou, majú záujem
nehnuteľnosti rekonštruovať, investovať do nich, a tak predlžiť ich životnosť a založiť si tu rodinu.

Žalovaná až od podania žaloby začala nehnuteľnosť navštevovať, aj to iba každý druhý víkend s tým,
že do nehnuteľnosti príde buď s manželom, dcérou alebo priateľmi a jej klientovi a jeho manželke robia
naschvál. Ako príklad uvedie, že manželka klienta mala rakovinu, preto ich tento poprosil, aby v jej
prítomnosti nosili rúška, pretože vie, že patria medzi hoaxerov a popieračov covidu, a podľa klientaani nie sú zaočkovaní. Žalovaná s ostatnými osobami, ktoré s ňou prichádzajú do domu, vchádzajú
do miestnosti, kde sa nachádza klient, drgajú do neho a psychicky sa na neho snažia tlačiť, aby
nehnuteľnosti opustil. Manželka klienta tento nátlak veľmi zle znáša, preto posledné razy, keď žalovaná

nehnuteľnosti navštívila, sa manželka klienta na víkend odsťahovala k jeho rodičom. Počas 40-tich rokov
pred smrťou starých rodičov klienta, svojich rodičov žalovaná navštevovala len sporadicky, 1-2 krát
ročne s tým, že za tento dlhý čas v nehnuteľnostiach prespala len jeden jediný krát, a to po smrti svojho
otca - starého otca môjho klienta. Napriek silným bolestiam, ktoré mala v ten deň stará matka klienta -
matka žalovanej, túto opustila, odišla späť do Trnavy s odôvodnením, že jej matka potrebuje trúchliť. Na

vysvetlenie je potrebné uviesť, že matka trúchliť nepotrebovala, trpela veľkými bolesťami brucha, ako sa
neskôr zistilo, boli spôsobene obrovským myómom na maternici. Zistilo sa to pri vyšetreniach, na ktoré
otec klienta vzal svoju matku, hneď na nasledujúci deň po tom, ako žalovaná z domu odišla. Ďalšou
podstatou skutočnosťou je, že klient sa o nehnuteľnosti stará nielen od smrti svojich rodičov, ale už aj
v čase, keď žili bol on jediný, ktorý starým rodičom rýľovať záhradu, pomáhal im. Ďalšou skutočnosťou
je, že žalovaná má kde bývať a tým, že vlastní chatu, má kde tráviť aj voľný čas, na rozdiel od klienta,

ktorý vlastní výlučne spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach. Z týchto dôvodov, rozhodnutie
súdu o tom, že by prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, by bolo v hrubom rozpore s
dobrými mravmi. V zmysle súdnej judikatúry, okrem iného, rozhodnutia NS ČR 22Cdo 1727/2006, súd pri
takomto rozhodovaní zohľadňuje účelnosť veci, ide o objektívny predpoklad pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, pričom tento jednoznačne svedčí v prospech klienta. Ďalším takýmto predpokladom

je i násilné správanie sa jedného z podielových spoluvlastníkov, v tomto prípade žalovanej, ktorá sa pri
návštevách uchyľuje k psychickým útokom na klienta a jeho manželku. z výpovede svedka je zrejmé, že
otecsvedkaažalovanejponávrteznemocnicebolvtakomstave,žesanemoholstaraťodomazáhradu,
a preto posledné podanie žalovanej, že otec bol vitálny a nepotreboval pomoc, považuje za zavádzajúce
a nepravdivé. Poukazuje na vyjadrenie žalovanej, že žalobca nadmerne kontaktoval starú mamu z

dôvodu, že tá má rakovinu a z toho dôvodu sa chcel rýchlo dostať k domu. Pričom toto vyjadrenie je
opätovne nepravdivé, keďže z dnešnej výpovede svedka vyplynulo, že starej mame bol diagnostikovaný
myóm, ktorý nebol hrozbou a ani príčinou smrti. Z výpovede svedka vyplýva, že finančné prostriedky na
pohreb starých rodičov boli zverené manželke svedka, a preto vyjadrenie žalovanej, že mali mať medzi
sebou manželka svedka a jeho rodičia zlý vzťah je rovnako nepravdivé. Nakoľko by jej tieto finančné

prostriedky nezverili. Z výpovede svedka rovnako vyplýva, že počas pandemickej doby zabezpečovala
starostlivosťostarúmamustranažalobcuanámietkažalovanej,žekvôlilockdownusanemohlapostarať
je nepravdivá, nakoľko cesta za osobami odkázanými na starostlivosť bola vo výnimkách zo zákazu
vychádzania. žiadame, aby súd využil sudcovskú koncentráciu a nepripustil výsluch svedkov, ktorý boli
navrhnutí až po tejto koncentrácii. Z vyjadrení žalovanej na dnešnom pojednávaní, ako aj z vykonaného

dokazovania je preukázaná účelnosť využitia veci, a ako aj miera starostlivosti o nehnuteľnosť a o
rodičov. Čo sa týka účelnosti, žalovaná mala záujem o sporadické využitie veci, tak ako uviedla,
cez víkendy a počas prázdnin. Naopak žalobca má záujem trvalý. Súhlasí, aby súd neprihliadal na
ich dôkazy, ktoré predložili po sudcovskej koncentrácii. Navrhovaného svedka navrhli hneď v žalobe,
pričom žalovaná si svoju povinnosť navrhnúť svedkov nesplnila a túto povinnosť učinila až po uplynutí

sudcovskej koncentrácie. Z toho dôvodu nemožno hovoriť o porušení rovnosti zbraní.

6. Zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že tvrdenie, že žalovaná mení svoje vyjadrenia sa
nezakladá na pravde. Vo vyjadrení k žalobe už uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti plánuje tráviť čas
väčšinu roka a pokračovať v jej zveľadení. V ďalšom podaní opäť uviedla, že by tam chcela bývať a zriadi

si pobyt po tom, ako pôjde do dôchodku. Od začiatku tvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť chce užívať. Čo
sa týka nenavštevovania nehnuteľnosti, uvedené bolo spôsobné zákazom cestovania. Nakoľko žaloba
bola podaná aj v čase, keď tento zákaz stále trval. Chovanie klientky počas návštev žalobcu považuje
za výmysly. Žalovaná má záujem trvalo užívať nehnuteľnosť a tam bývať, pričom zo strany žalobcu a
jeho rodiny bol psychický nátlak, aby si vymohli prevod jej spoluvlastníckeho podielu na žalobcu. Čo

sa týka účelnosti využitia nehnuteľnosti, to vie zabezpečiť aj žalovaná. Nie je pravda, že by žalobca od
začiatku mal záujem v predmetnej nehnuteľnosti bývať a využívať ju. Naopak, ubezpečoval žalovanú, že
jeho užívanie nehnuteľnosti bude len dočasné, pokiaľ si nevybaví hypotéku. Vzhľadom na citové väzby
žalovanej k domu, keďže ide o rodný dom, ako aj to, že svojich rodičov pravidelne navštevovala, čiže
tvrdenie zástupcu žalobcu nie pravdivé, vedie k tomu, že túto nehnuteľnosť má záujem trvale užívať.

Rovnako aj s poukazom na to, že žalovaná je schopná vyplatiť žalobcu, ako aj na spôsob ako sa žalobca
dostal k nehnuteľnosti a vynucoval si zotrvanie v nej, žiada súd, aby nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanej. V zmysle judikatúry súdov je potrebné prihliadať na celý komplex skutočností a nie
len na tieto dva aspekty. Zástupca žalobcu prekrútil návrh žalovanej ohľadne sporadického využívanianehnuteľnosti, nakoľko k dohode ani nedošlo a nemožno fabulovať, čo by nastalo. Ak by súd pripustil
výsluchsvedkajednejstrany,avšaknepripustilsvedkovdruhejstrany,išlobyoporušenierovnostizbraní.
Rovnako by súd nemal prihliadať ani na dôkaz predložený žalobcom.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že od útleho detstva má kladný vzťah k starým rodičom a k domu,
keďže rodičia spolu s ním bývali do dvoch kilometrov od starých rodičov. Navštevovali sa navzájom.
Starý otec chodil otcovi pomáhať počas rekonštrukcie jeho domu. Tam sa aj prehĺbil jeho vzťah so starým
otcom a stal sa obľúbencom starých rodičov. Manželka si zapisuje denník a z neho je zrejmé, kedy

realizovali návštevy, resp. aké aktivity vo vzťahu k starým rodičom a domu realizovali. Žalovaná avšak
všetko popiera, tvrdí, že starým rodičom nepomáhal. Starej mame platil satelit, kúpil jej rádiá, starému
otcovi kupoval slivky, chodil s ním kupovať krmivo. Rovnako vykonával aj opravy na dome. To že býval
posledných 7 rokov v Brne neznamená, že ich nenavštevoval, jeden - dvakrát mesačne chodieval domov
a vtedy navštívil aj starých rodičov. Napísal im aj špeciálne pozvanie na svadbu. So starou mamou
chodieval po nákupoch, lekároch, nosil ju do kostola, aj na cintorín. Často sa rozprávali o kázňach,

čo s deťmi žalovanej sa rozprávať nemohla. Pravidelne im po svadbe s manželkou volávali, manželku
považovali za piate vnúča. Volávali si cca 2 krát do týždňa. Manželka posielala pohľadnice, vyrobila aj
kalendáre. Do tohto sporu sa ako rodiny so žalovanou vážili, bol hrdý na svojho bratranca. Starý otec
ho naučil zvárať, strihať stromky a v dôsledku toho mu stará mama stále opakovala, že starý otec mu
vždy odložil najkrajší strapec hrozna a nik iný nemal nárok. Obdobne to bolo aj s babetou, o ktorú mal

záujem bratranec, avšak stará mama si myslela, že by o ňu mal záujem on. V dome neplánoval hneď
bývať, nakoľko si nemyslel, že by starí rodičia tak skoro odišli. Keď sa prvýkrát nasťahovali do domu a
bol blízko rodiny, tak otec, ktorý sa dovtedy trápil, ich prítomnosťou našiel nový zmyslel, aj žalovaná mu
nápadnasťahovaťsapodporovala.Nakoľkotomáobdobnesosvojimideti,ktorébývajúblízkonej.Chcel
pokračovať v tradícii, keď starý otec pomáhal otcovi na dome a otec teraz pomáha jemu. Chcel naplniť

prianie starých rodičov a zveľadiť nehnuteľnosť, aby tá ostala v rodine A.. Súhlasia s tým aj susedia,
ktorí sa tešia aj tomu, že tam bývajú mladí ľudia. Po smrti starej mamy nechceli zaťažovať žalovanú
ohľadne odkúpenia nehnuteľnosti, nakoľko by to ani nebolo vhodné. Počas karantény ich navštívil syn
žalovanej a mu predniesol svoj úmysel s nehnuteľnosťou. Ten to následne povedal svojej matke, ktorá
následne kontaktovala jeho otca a obvinila ich zo zatajovania. Mama sa 30 rokov starala o starých

rodičov. Týmto obvinením začal v podstate tento spor. Snažil sa situáciu vyriešiť, navrhol stretnutie v
Trnave, kde žalovanej oznámil, že chce odkúpiť jej podiel, avšak ona uviedla, že ona je dedič. Bratranec,
ktorýbolprítomnýhochápal,nakoľkoobdobnúsituáciumájehopriateľka,avšaknemoholísťprotimatke.
Žalovaná mu navrhla nájomnú zmluvu, pričom jej obsah bol pre neho neakceptovateľný. Považovali to
za urážku a následne sa aj presťahovali k jeho rodičom. Po určitom čase sa otec rozhodol, že mu daruje

svoj podiel a že spor so žalovanou bude riešiť len on a nie rodičia, ktorí by to zle znášali. Žalovanej
oznámil, že je novým podielovým spoluvlastníkom a že sa sťahuje späť. Nasťahoval sa 03.11.2020. Dom
resp. izby v dome sem si podelili na ich, na žalovanej a na spoločné. Navrhol, že všetky náklady bude
hradiť sám, ale to žalovaná odmietla. Z komunikácie bolo zrejmé, že nehnuteľnosť chce užívať občas,
najmäpočasleta.Navrholjejkúpnucenu35000eur,onajemu27500eur.Ovšetkonadomesastaráon.

Vyplatil aj daň z nehnuteľnosti za rok 2020, ktorá nebola uhradená, poukázal smetné a pod. Čo sa týka
lockdownu, ten bol od decembra 2020, dovtedy mohla žalovaná pol roka nehnuteľnosť užívať a zveľadiť
ju, ale nestalo sa tak, ani ako v pozícii vlastníka, ale ani ako dcéra za života svojich rodičov. Práve
naopak, bol to jeho otec, ktorý pomáhal. Po návrate zrekonštruoval pivnicu, odstránil plesne, vyčistil a
opravil odkvapy, vymenil vodovodnú batériu, kúpil kosačku a začal sa strať aj o záhradu. S manželkou sú

živnostníci, a preto sa môžu o záhadu strať stále. Napr. aj o vinič, okopali záhradu, vybudovali kvetinovú
výzdobu. Žalovaná keď to videla, ho zastavila so slovami, že záhradu si ešte nerozdelili, on pokračoval
len v tom, ako to starý otec zanechal. Následne si rozdelili záhradu. K žalovanej sa nikdy zle nechoval.
Žalovaná po začatí sporu začala nehnuteľnosť častejšie navštevovať. Keď prišla na víkend, radšej s
manželkou odišli. Keďže celá jej rodina pourážala tú jeho, nechceli sa s nimi stýkať, keď boli na návšteve.

Pozemok hraničí s troma susedmi, s ktorými má kamarátsky vzťah, jednému stráži nehnuteľnosť, a
keďže nemá vodu, túto mu dáva. A po skončení sporu v jeho prospech plánujú spolu urobiť vodovodnú
prípojku. Druhý sused sa mu sťažoval, že z ich domu padajú škridle, čiže tu vidieť, že nehnuteľnosť si
vyžaduje opravu. Rovnako to bolo aj s kurínom, keď mu bolo oznámené, aby urobil poriadok, nakoľko
tam chodia potkany. Raz ho jeho tretí sused konfrontoval so slovami, že keď žalovaná kopala svoju

záhradu, opýtal sa, čo je to za osobu, keďže ju nikdy nevidel. Žalovaná na nehnuteľnosť chodí vždy v
doprovode a zneužíva na to aj svoje vnučky, ktoré tam nechcú byť. Starí rodičia mu vravievali, že on
je jediný, ktorý tam chodí. Žalovaná do nehnuteľnosti chodí teraz každý druhý týždeň na dva dni, príde
buď v piatok večer alebo v sobotu.8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je zdesená, ako ju jej synovec vykresľuje, ako osobu ktorá
nenávidí svoju rodinu a nemá úctu k svojím rodičom. S bratom mali výborné vzťahy, vždy ich boli

navštíviť, keď boli v Topoľčiankach. Jej jediný brat ju zavrhol, keď uviedla, že má záujem užívať
nehnuteľnosť, ktorá je predmetnom sporu. O tom svedčia aj SMS. Žalobca jej toto povedal počas
dedičského konania, kde brat neprišiel a poveril svojho syna. Je zdesená, kam sa to dostali. Nechcela,
aby sa to dostalo sem. Žalobcu považuje za slušného a šikovného človeka, ktorý si vie zarobiť, postarať
sa o rodinu, ale týmto podvodným spôsobom chce získať „lacné bývanie“. Nie ona bola tá, čo robila

psychický nátlak, ale naopak, oni sa tak správali k nej. Snažila sa ísť miernejšou cestou. Tesne po
pohrebe matky jej matka žalobcu povedala, že o dom majú záujem ďalší dvaja záujemcovia, ale že to
teraz riešiť nebudú. Preto je jej zvláštne, že žalobca tvrdí, že tam chcel bývať. Svojich rodičov chodievala
pravidelne navštevovať, upratovala dom, umývala okná, robila nákupy. Pracovne bola nútená odísť do
Rakúska, kde zistila, že má veľmi pozitívy vzťah k starým ľuďom, preto by to bolo v rozpore, že práve
o svojich rodičov by neprejavovala a ani nemala záujem. Práca jej neumožňovala častejšiu návštevu.

Matka bola na seba tvrdá a tak vystupovala aj vo vzťahu k jej okoliu. Žiadne nadávky a psychické
vydieraniezjejstranynebolo,naopak,keďprišlananávštevu,sámžalobcabúchal,púšťalhudbunahlas,
nezdravil. Počas tejto návštevy si vždy zavolal na pomoc rodičov a snažili sa provokovať hádku. V deň
karu sa jej matka žalobcu pýtala, či môže žalobca so svojou partnerkou ostať v tomto dome počas
karantény. Samozrejme, že som súhlasila. Neskôr si pobyt predĺžili o jeden miesiac, následne z toho

boli tri mesiace a keď jej syn bol u nich na návšteve, žalobca mu oznámil, že tam chcú bývať 3-5
rokov. Snažila sa to urovnať s bratom, že ako budú postupovať v spoluužívaní. Pri osobnom stretnutí s
bratom jej ten povedal, že to možno daruje synovi. Tvrdšia reakcia z jej strany je len obranou. Stojí si za
svojimi vyjadreniami, ako aj čestnými prehláseniami, ktoré doložila. Matka celý život hovorila, že keďže
jej brat dostal dom v Žitavanoch, ona dostane tento. A teraz ju chce rodina pripraviť aj o tú polovicu,

ktorú zdedila. Mama navštevovala od roku 1995 lekárov -očného, srdcového, chodila do Topoľčianok za
obvodným lekárom, neurologičke do Zlatých Moraviec, avšak mená si nepamätá. S mamou chodievala
málo, nakoľko tá neznášala lekárov a robila všetko pre to, aby tam chodiť nemusela. Do roku 2000
sa v rodičovskom dome menil kotol, kúrenie, kúpeľňa. Z dôvodu úrazu, ktorý utrpela jej matka sa
zavádzal nový sprchový kút. Byt v Trnave dokupovala asi pred 3 rokmi. Odvtedy ho má v osobnom

vlastníctve. Matka jej v roku 1992 povedala, že aby to bolo spravodlivé, bude po ich smrti rodičovský dom
v Topoľčiankach patriť jej. Toto povedala aj bratovi, jej deťom, susedom, každému. Pred smrťou si starý
otec prial, aby táto nehnuteľnosť v Žitavanoch pripadla synovi G. T. - G., avšak matka s tým nesúhlasila,
a preto sa jej setra vzdala časti dedičstva a nechala sa vyplatiť. Jej teta jej povedala, že história sa
opakuje,keďpred29-timirokmijuonehnuteľnosťpripravilajejmatka.Čosatýkafinančnýchprostriedkov

na byt v Trnave, tieto jej dali manželovi rodičia. Matka jej povedala, že bratovi dala podmienku, že
polku domu v Žitavanoch nesmie prepísať na svoju manželku a že brat ju psychicky vydieral, keď im
hrozil rozvod. Matka bratovu ženu neznášala. Nie je pravda, že by rodičov navštevovala trikrát do roka,
denník si nepíše. Brat jej nikdy nič nevyčítal. Brat so ňou nekomunikoval, nedvíha jej telefón, všetko
rieši cez jeho manželku. Brata nikdy nezaujímalo, ako sa majú a pod. Rovnako je klamstvo, že chodila

do domu jedenkrát do mesiaca, resp. jeden krát za dva mesiace, na jednu hodinku poupratovať. So
švagrinou mala dobrý vzťah. Čo sa týka záujmu o nehnuteľnosť, keď ju deti upozornili na nekalosti,
ktoré sa mali diať za jej chrbtom, volala dňa 08.06.2020 svojmu bratovi a povedala mu, že chce svoju
polovicu domu užívať. Išlo o láskavý a dobrý rozhovor medzi nimi, avšak po hodine prišla SMS, v
ktorej jej vyčítal, že mu nedopraje mať syna s rodinou doma po návrate. Čo sa týka bývania žalobcu v

tomto dome, súhlasila najprv s 2 týždňami počas karantény, potom sa táto doba stále predlžovala, až to
začalo byť podozrivé. Matka žalobcu sama povedala, že žalobca s manželkou v dome neplánuje zostať.
Čo sa týka vyjadrenia svedka, nesúhlasí časová os, kedy sa žalobca rozhodol dom užívať natrvalo.
Nezávidí svojmu bratovi jeho dom. Rovnako chce uviesť, že starí rodičia rovnako ľúbili všetky svoje
vnúčatá. Nie je pravda, ako tvrdil svedok, že nemal konflikt s rodičmi, nakoľko bola neraz svedkom jeho

hrubého chovania k matke, ktorá sa na neho ako aj na jeho manželku sťažovala. Keď otec mal zápal
pľúc, chodievala ho s rodinou navštevovať. Na reverz ho pustili domov a na druhý deň dostal teplotu
a musel sa vrátiť naspäť do Zlatých Moraviec, pričom brat začal vybavovať prevoz do Nitry, za čo mu
je vďačná. Za otcom stále chodila a bola v kontakte s lekármi. Otcovi vybavila umiestnenie v OTCH,
aby sa mu pľúca dali do poriadku. Kontakt na zabezpečenie kyslíkového pristroja zabezpečila ona. Po

návrate domov nebol otec v takej kondícii ako predtým, ale vrátil sa v relatívne dobrom stave. Po mesiaci
dokonca vyliezol na strom a aj na múr u susedky. Čo sa týka kyslíkového prístroja, ten po mesiaci odložil.
Ohľadne starostlivosti o rodičov uvádza, že brat býval bližšie k nim, preto disponuje celou zdravotnou
dokumentáciou a myslí si, že veľa vecí aj zatajovali. Je logické, že keď sa strane úraz alebo sa zhoršujezdravotný stav, zavolá sa na pomoc brat, keďže býva bližšie ako ona. Keď otec upadol do kómy, v
priebehutrochdnízanímboladvakrát.Niejepravda,žebylensvedkovarodinazabezpečovalanávštevy
lekárov s rodičmi. Bratova žena mala známu v kožnej ambulancii, a preto po práci sa zastavovala po

recept - to predstavuje tých 36 návštev v kožnej ambulancii. Určite nebola ľahostajná k zdraviu svojich
rodičov. S mamou chodievala k očnej, ale aj k iným lekárom, avšak mená si neeviduje. Pred 20-timi rokmi
absolvovala s matkou predoperačné vyšetrenia ohľadne operácie šedého zákalu, kde aj bola počas
operácie fyzicky s ňou. Od začiatku hospitalizácie matky bola v kontakte s lekármi a spolu s bratom
vybavovali rekonvalescenciu po operácii. Avšak k tej už nedošlo. Našli zariadenie v Obyciach, pričom sa

dohodli, že obaja rovným dielom budú hradiť náklady s ubytovaním v tomto zariadení. Čo sa týka úmrtia
matky, tá zomrela v nedeľu o piatej ráno, pričom v ten deň mali krst a o jedenástej zavolala lekárke,
ktorá sa jej ospravedlnila, že im nikto neoznámil, že matka ráno zomrela. Následne uvedené oznámila
bratovi. Čo sa týka rekonštrukcie kúpeľne zo strany svedka, je to následok toho, že býva blízko. Kvituje,
že zabezpečil materiál a rekonštrukciu, ale jej úlohou bolo následne dať dom po prestavbe do poriadku.
Spolu s deťmi vyupratovali celý dom. Nie je pravda, že by nebola finančne schopná zrekonštruovať

rodičovsky dom, ide o povýšenecké chovanie jej brata. Po prisúdení má v pláne začať s rekonštrukciou
strechy. Svedok nehovorí pravdu o tom, čo mu mama povedala. Práveže manželky svedka sa zastala,
že povinnosť postarať sa o rodičov je na nej a bratovi. Nevie si vysvetliť, prečo matka zverila manželke
svedka finančné prostriedky na jej a manželov pohreb.

9. Svedok J.. T. A., na pojednávaní uviedol, že žalobca je syn a žalovaná je sestra. Predmetnom sporu
je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníčkou je aj žalovaná, na
základe dedičského rozhodnutia zo dňa 06.05.2020 po zomrelom otcovi H. A., zorm. XX.XX.XXXX.
Dedičskému rozhodnutiu predchádzalo predbežné prejednanie dedičstva na notárskom úrade v Zlatých
Moravciach, ktorého sa zúčastnil len on, a na ktorom sa spisoval majetok, hnuteľné a nehnuteľné veci,

čo je predmetnom dedičstva. Ešte predtým tomu predchádzala písomná žiadosť jeho matky, že táto sa
tohto dedičského konania nezúčastní vzhľadom na jej zdravotný stav a jej želanie bolo, aby sa už v
tomto konaní prejednala aj jej čiastka domu s tým, že vyslovila požiadavku, aby jej čiastku a tú, ktorá
jej pripadala po otcovi, resp. 2/3 z domu, prepísala na jeho osobu s odôvodnením, že by bola najradšej,
aby v jej dome po jej smrti býval niektorí z jeho synov. Taktiež mama mala obavu z toho, že v prípade

nadobudnutia vlastníctva zo strany žalovanej by túto nehnuteľnosť predala čo najskôr, cituje jej pamätnú
vetu, ktorú hovorila niekoľkokrát predtým: „ešte nebudem mať studené nohy v hrobe a už bude chcieť
(žalovaná) dom predať“. Toto povedal aj notárovi a dohodli sa na postupe. Matka ho splnomocnila,
avšak matka dňa 28.04.2020 utrpela úraz, ktorý sa jej napokon stal osudným a aj napriek tomu, že
na zastupovaní pred notárstvom bol on, mal obavu, že sa ešte viac zhoršia už aj tak dosť narušené

vzťahy medzi ňou a žalovanou a z toho dôvodu, aby žalovaná ešte viac nezanevrela na matku, tak
od tohto jej želenia upustil a pred notárom pri ústnom konaní súhlasil s tým, aby bol dom rozdelený
napoly.Ichočakávaniasanenaplnili,matkadňa16.05.2020zomrela,pričomnakare,ktorýusporadúvala
jeho rodina a ktorý sa konal na terase jeho rodinného domu v Žitavanoch, práve volal žalobca z Brna,
ktorý sa pre pandemickú situáciu nemohol zúčastniť pohrebu, a tento im s radosťou oznámil, že sa

chce vrátiť na Slovensko aj vzhľadom na to, že 3 mesiace boli od nich odlúčení, nemohli sa dostať
domov a uvedomili si, čo je to pravá rodina s tým, že budú bývať v dome rodičov. Táto skutočnosť
bola oznámená aj žalovanej, ktorá ešte uviedla, že ako to je dobré, konečne bude mať doma syna.
Budú bývať blízko nich, pretože aj ona má svoje obe deti blízko - bývajú v Trnave, a môžu si navzájom
pomáhať. Všetky pohrebné záležitosti aj po smrti otca, aj po smrti matky, vybavoval výlučne aj s jeho

manželkou, napr. posledné pomazanie, farár, organista, pohrebníctvo a pod. Táto radosť z návrtu syna
však bola predčasná, pretože žalovaná mu v júni 2020 telefonicky oznámila, že ako si to predstavuje,
že jeho syn chce užívať nehnuteľnosť dlhšiu dobu a ona si to nepraje. Nasledovala SMS komunikácia
väčšinou s jeho manželkou. Cituje: „Nemienim ich vyhadzovať, nedal si mi dohovoriť, môžu pokojne
zostať rok, dva roky. Nepovedala som ti, že tam budem chodiť toto leto a som rada, že sú tam. A vieš

veľmi dobre, že sme tam pravidelne chodiť doteraz nemohli....“. To, že tam 30 rokov nechodili je o ich
vzťahu s matkou. Na to reagoval tak, že čo to malo znamenať, že doteraz jej jeho manželka bol dobrá,
keď sa starala o jej rodičov, na čo žalovaná povedala, že to bola jej povinnosť. To nebola pre nich
žiadna povinnosť, to bola pre nich samozrejmosť. Žalovaná odišla z rodičovského domu asi v 16-tich
rokoch, keď študovala v Bratislave. Neskôr robila v Nitre, kde aj bývala, v 80. rokoch po svadbe sa

presťahovala do Trnavy. Čo sa týka je návštev u rodičov, tieto boli veľmi sporadické. Aby jej nekrivdil,
navštevovala ich 3 krát do roka - Vianoce, Veľká noc a hody. To bol jej problém, nestaral sa. Spoliehala
sa na to, že sa o nich postarajú. Samozrejme, všetky práce na dome, ako aj návštevy lekárov, boli
len a len na ich pleciach, tzn. v roku 2005 sa robila rekonštrukcia kúpeľne, nakoľko matka utrpelaúraz následkom dopravnej nehody, kde zabezpečoval majstrov, potom to bolo vybudovanie prípojky na
kanalizáciu, výmena vchodových dverí, zabezpečenie kobercov do celého domu, výmena radiátorov,
oprava vážne poškodenej strechy v roku 2020 v apríli, počas prvej vlny pandémie, kde zatekalo týždeň

a ktorú opravoval spoločne s „rodinným murárom“ pánom U.. Už keď bola žalovaná vlásničkou domu,
keď bola matka v nemocnici, v júni 2020, došlo k vážnemu skratu na elektrickom vedení, boli radi, že
nedošlo k požiaru a odniesli si to len spotrebiče. Pričom túto opravu promptne zabezpečil jeho švagor.
Pri tomto poškodení došlo k znehodnoteniu jedla, znefunkčneniu TV. Žalovanú to absolútne netrápilo.
Nakoľkoskratvedeniaspôsobilstrom,bolopotrebnétentovypíliť.Tútoprácurealizovalžalobcaspoločne

s pánom T., bratrancom a s ním. Pán T. a žalobca sa postarali aj o dovoz dreva z pozemku. Čo sa
týka odprevádzania k lekárom za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti rodičom, to by bolo na
dlhé rozprávanie, nakoľko vekom mali podlomené zdravie. Spomenul by len niektoré - v roku 1995
matka trpela onkologickým ochorením, pričom ju vozieval pravidelne do FN Nitra. Nakoľko odmietla
chemoterapiu, bola jej ponúknutá alternatívna liečba v Dolnej Súči, kde s ňou pravidelne chodieval.
Každé dva týždne v sobotu na požičanom aute, v tej dobe. Tento lekár jej poskytol patričnú liečbu, lieky v

injekčnej forme jej podávala manželka, ktorá je zdravotná sestra. Matka mala aj iné zdravotné problémy.
Chodievala k očnej doktorke, mala operované oči a niekoľko krát bol s matkou u doktorky aj žalobca.
Matka chodila aj k neurologičke, k internistke v Zlatých Moravciach. Rodičia nemali motorové vozidlo,
bolo potrebné ich voziť na vyšetrenia. Od roku 2017 do matkinej smrti navštívili kožnú ambulanciu 36
krát. Asi 4 krát tam bola aj žalovaná, ale v ostatných prípadoch tam bola len manželka. Lekár J.. T.

v X. v roku 2010 - tam chodili aspoň 5-6 mesiacov každý týždeň, v piatok alebo sobotu, a nakoľko
toho lekára navštevovala aj manželka, mnohokrát ich vozieval žalobca. Čo sa týka otca, s tým chodili
do Novej Bane internistovi, mal problémy s prostatou, tak bol operovaný na urológii v Nitre, kde ho
znova vzali len oni. Spomenie ešte vybavovanie vdovského dôchodku po smrti otca, o ktorom žalovaná
zrejme nemá ani potuchy, doteraz matke nebol vyplatený. Bol jej priznaný ale nie vyplatený. Naposledy

to urgoval v mesiaci máj 2021 cez SP. Nebude ani hovoriť o tom, že musel vybavovať záležitosť ohľadne
vkladných knižiek v Poštovej banke, na ktoré peniaze sa vraj pýtala žalovaná, ktorá nemala ani poňatia
o tom, aké zložité bolo zrušenie vkladných knižiek obchod rodičov. Nebude spomínať pravidelné nákupy,
ktorá realizoval aj syn, keď prišiel domov. Toto považovali za samozrejmú vec, nie za povinnosť. Za
obdobie 30-40 rokov ako žalobkyňa odišla z domu nemá vedomosť o tom, že by v rodičovskom dome

prespávala. Ale veľmi dobrú, avšak nemilú spomienku má na deň, keď pochovali otca - dňa 29.01.2020,
keď tam žalovaná pred pohrebom spala. V deň pohrebu matka trpela veľkými bolesťami v oblasti brucha,
nemohla ísť ani na samotný pohreb, vtedy žalovanú poprosil o to, aby tam zostala s matkou, čo však
odignorovala. Na druhý deň manželka navštívila obvodnú lekárku, ktorá jej predpísala antibiotiká, ktoré
však do víkendu nezabrali a dňa 02.02.2020 s manželkou navštívili pohotovosť v Zlatých Moravciach,

neskôr pohotovosť chirurgickú, z ktorej bola odoslaná na vyšetrenia a začal týždňový maratón vyšetrení
až do 06.02.2020. Nakoľko 2 krát bolo potrebné ísť aj ku gynekológovi a na CT vyšetrenie, išla s ním
matkina setra G. T.. Pričom matka počas cesty autom vyslovila požiadavku, aby v žiadnom prípade nedal
kľúč od domu „Trnavským“, nakoľko mala obavu, že sa jej opätovne obnovilo onkologické ochorenie, a
keď sa jej sestra opýtala prečo, z akého dôvodu, bolo oznámené, aby si v tom dome „Trnavskí“ nerobili

žúrky. Z toho vplýva, že žalovaná nedisponovala nikdy kľúčmi od toho domu. Ani vtedy, keď nadobudla
polovicu domu a o tento požiadala až niekedy v júni 2020. O všetkých vyšetreniach a pobytoch v
nemocnici bola vždy žalovaná informovaná manželkou. Žalovaná doteraz netuší, že to, aby sa mohla
dosť za matku deň pred smrťou, že ju mohla ísť pozrieť, aj napriek tomu, že nebola otestovaná, vybavila
manželka. Prečítal by časť SMS z 02.02.2020, po smrti otca - „Ideme s mamou od nemocnice, to sa

už takto nedá“. Odpísala - „Dobre, vybavte“. Bolo to presne 25.06.2020, odkedy prestal so žalovanou
komunikovať. Nakoľko žalobcovi po stretnutí v Trnave, v deň jeho narodenín, venovala darček v podobe
„pamfletu“ - nájomnú zmluvu, ktorú chcela dať podpísať vlastnému synovcovi. Po prečítaní ostal v šoku
a definitívne sa rozhodol, aby nevznikli pri následnom užívaní nehnuteľnosti problémy, že svoju polovicu
daruje synovi J. - žalobcovi. Toto by nedal podpísať ani najväčšiemu nepriateľovi. Žalobca s manželkou

po vybavení záležitostí v Brne sa presťahovali do rodičovského domu v Topoľčiankach definitívne v
septembri 2020, kde si presťahovali všetky veci, nábytok, ktorý mali z bytu, ktorý mali v podnájme v
Brne, pričom všetok nábytok aj veci sú uskladnené v jeho dome, v dome jeho svokry, časť nábytku je v
Trenčíne u sväťovcov. Žalobca ihneď po tom, ako sa nasťahoval do domu, začal tam vykonávať všetky
potrebné práce. Pri mnohých mu pomáhal aj on. Ten dom vyžaduje generálnu opravu vo forme výmeny

strechy, dom treba zatepliť, vymeniť okná, kotol, ktorý má hádam 40 rokov, ktorý pravidelne čistí známy,
vymeniť elektroinštaláciu, lebo stále hrozí, že príde k opätovnému skratu a pod. Čo sa týka vzťahu
žalobcu k starým rodičom, vyrastal v Topoľčiankach, do terajšieho domu, kde bývajú, sa presťahovali v
roku 1995, a ako malý s radosťou navštevoval mojich rodičov, dokonca tam dlhé roky chodil na ich ulicuna vyučovanie angličtiny. Pravidelne, aj keď navštevoval VŠ v Brne, odkiaľ dochádzal každý týždeň, jeho
práva cesta po príchode domov smerovala k starým rodičom. Má starých rodičov aj po mojej manželke.
Vždy inklinoval k tomu, ako jeho otec vedel všetko opraviť, dlhé roky s ním strávil v tzv. šope. Tento

ho naučil rôznym remeslám, počnúc opravou rôznych elektrických strojov, opilovanie stromov, práce v
záhrade, rezanie viniča a pod. Je veľmi rád, že je po jeho otcovi, pretože tá jeho pomoc sa veľmi zíde
aj teraz sú radi, že ho majú v blízkosti vo vedľajšej dedine, nakoľko okrem toho, že sa v plnom rozsahu
venujenehnuteľnosti,kdebýva,pomáhajehosvokre,ktorejzomrelmanželskosenímobrovskejzáhrady,
so sadením a taktiež pomáha aj im, pretože tiež bývajú v rodinnom dome a majú záhradu. Veľmi sa

potešil aj tomu, že k týmto prácam inklinuje aj jeho manželka. Už v roku 2018 pomáhali otcovi s kopaním
záhrady. Rovnako ako aj v roku 2019, nakoľko otec v roku 2018 bol na pokraji smrti a po návrate z
nemocnice bol už dosť nevládny. Najväčšia otcova radosť bol jeho syn. Viac šťastného človeka, ako bol
jeho otec dňa 19.03.2019 na deň svojich menín, som ešte nevidel, keď mu žalobca s manželkou k dvom
sliepkami, ktoré vlastnil, kúpili ďalšie štyri. Následne mu kupovali aj krmivo. To bola asi jeho najväčšia
radosť. Žalobca sliepky následne preniesol do Žitavian, nakoľko žalovaná si nepriala, aby sliepky choval

v rodičovskom dome. Nech vraj nehrá na city, že tam chce chovať sliepky. Dúfa, že žalobca sa nakoniec
vráti k tomu, že tam tie sliepky bude chovať v budúcnosti, aby tak naplnil želanie starého otca, čo mu
sľúbilajprirozlúčkesnímnadhrobom.Kebybolvopačnejsituácii,mánamysližalovanú,ajehosynovec
či neter by nemali bývanie, chceli by bývať v predmetnom dome, by sa z toho tešil, aby tento rodičovský
dom bol naďalej udržiavaný, ako si to priali jeho rodičia, bol by rád, že tam môže s radosťou chodiť. Je

vlastníčkou bytu v Trnave, jej manžel získal vlastníctvo na základe darcovej zmluvy k ďalšiemu bytu v
Trnave, stal sa vlastníkom nehnuteľnosti v lukratívnej časti Košariská, kde chodila žalovaná s rodinou aj
predtým a využívali tam chalupu a teraz by chcela ďalšiu chalupu ako rodičovský dom. Z jej strany je to
len čistá pomsta s závisť. Pretože on nemôže za to, aké mala ona vzťahy s rodičmi, konkrétne s matkou.
Pretože u nich bola vítaná. Keď prišla od matky, prišla k nim a neustále sa na ňu sťažovala. Nikdy sa

jej na to nepýtal a do ich vzťahu sa nemiešal. Preto sa jej veľmi čuduje. Z jej strany je to čistá pomsta,
nakoľko jeho rodičia, hlavne matka, vždy zvýhodňovali len jeho deti, čo jej dala aj patrične najavo. Sám
musel matku krotiť, aby to matka nerozprávala, hlavne pred ňou, lebo ju to výslovne urážalo, chodila
odtiaľ s plačom. A preto tam aj podľa neho sporadicky chodievala. V tomto smere by chcel poukázať na
to, že v roku 2018 po tom, ako otec prišiel z nemocnice, bol toho názoru, že to trochu zobudí žalovanú,

ale tá tam začala chodiť len so svojou dcérou a po narodení vnučky, nikdy však nie cez víkend, avšak
len počas týždňa za účelom návštevy kamarátok, na čo sa mu matka sťažovala. Matka mu vyslovene
hovorila, že príde len vtedy, keď zať - manžel žalovanej príde z práce, aby sa mohol vyspať, keďže
pracoval ako príslušník ZVJS. Pričom jeho manželke dala vedieť, že prídu. V jeden SMS sa dokonca
pýta, či má ísť dať matke predpísať lieky. SMS zo dňa 16.10.2018 - „Prídem s Z. vo štvrtok, volala som

mame. Mám ísť dať k lekárke predpísať lieky?“. Dopadlo to tak, že lieky dala predpísať, resp. priniesla
výmenný lístok, ale ten nechala doma u matky, nezaniesla ho k doktorke, ktorý následne musel zaniesť
on a odvtedy ju žiadne lieky predpisovať neposielali. V januári 2018 otec ochorel na ťažký zapáľ pľúc,
bol najprv hospitalizovaný v Zlatých Moravciach, následne bol preložený do Nitry na Zobor. Tento zápal
prekonal, avšak s trvalými následkami. Absolvoval povinnú hospitalizáciu počas 3 týždňov a následne

po nej ho pustili domov. Predpísaná mu bola kyslíková terapia, ktorú musel realizovať 18 hodín denne.
Otcovi bol zapožičaný prístroj na okysličovanie krvi, pričom to bolo hradené poisťovňou. Z uvedeného
dôvodu otec už nemohol vykonávať akékoľvek ťažké práce, a z tohto dôvodu sa o záhradu staral žalobca
alebo on. Otec mal problémy so srdcom a po prekonaní zápalu pľúc sa mu tieto problém zhoršili. Po
návrate otca z nemocnice žalovaná s týmito prácami absolútne nepomáhala. Matka v dôsledku silných

bolestí sa nemohla zúčastniť pohrebu svojho manžela. Z tohto dôvodu manželka volala všeobecnej
lekárke a tá jej predpísala antibiotiká. Keďže jej stav sa nezlepšoval, vybavila sa chirurgia, kde sa
urobilo sono a následne boli poslaní na gynekológiu. Gynekológ v Nitre matku poslal na CT, pričom jej
výsledky konzultoval s doktorom, ktorý mu oznámil, že matka nemá tumor, ale že jej bol diagnostikovaný
myóm. Túto skutočnosť oznámila manželka žalovanej, ktorá jej napísala: chvalabohu. Následne sa

matke zlepšoval zdravotný stav, čo sa týka bolesti. Dňa 28.04. matka utrpela úraz, na následky ktorého
zomrela a pri pitve vyšlo rovnako najavo, že mala myóm maternice. V roku 1991 mu zomreli starí rodičia,
ktorí bývali v rodinnom dome na T. I., kde t. č. býva s manželkou. V roku 1992 prebehlo dedičské konanie,
kde matka sa spolu s jej sestrou G. T. dohodli tak, že matka si vzala dom a následne vyplatil osobne
sestre matky polovicu z hodnoty nehnuteľnosti, pričom druhú polovicu dostal ako dar od matky. V roku

1987 žalovaná dostala peniaze na kúpu bytu v Trnave, a tým boli vyrovnaní. Má vedomosť, že zo strany
matkyboližalovanejviackrátpožičanéfinančnéprostriedky,napr.vroku2005,keďmalamatkadopravnú
nehodu. V tomto čase matka súhlasila na podmienečnom zastavení trestného stíhania obvineného
tak, že ten jej uhradil náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Penzie vyplatené zpoisťovne, ktoré vybavoval, následne matka poskytla žalovanej. Všetky náklady s pohrebom matky a aj
otca vybavoval on a manželka, pričom pred smrťou otca si matka zavolala manželku, ktorej dala peniaze
určenénapohrebotcaanajejpohreb.Zároveňimdalaajvkladnúknižku.Podotýka,žefaktúrysúnajeho

meno, a to z dôvodu, že pohreb zabezpečoval on. Od marca 2020, keď nastala táto situácia (pandémia),
spolu s manželkou, ako aj s pani X., s ktorou mali dohodu, zabezpečovali nákupy. Žalobca v tom čase
bol v ČR. Nemá vedomosť, že by počas toho obdobia matke pomáhala žalovaná. V tomto období došlo
k poškodeniu strechy, o opravu ktorej sa postaral. Rovnako s manželkou sa starali aj o záhradu. Varili
matke cez víkend obedy, nakoľko počas týždňa tieto mala zabezpečené. Jeho synovia mali k starým

rodičom kladný vzťah. Žalobca sa narodil v Topoľčiankach a odmalička pravidelne navštevovali jeho
rodičov. Matka im pomáhala s opaterou. Po presťahovaní chodievala brávať deti do škôlky. Žalobca k
starým rodičom chodieval neustále, mali ho radi. S jeho otcom trávili čas v šope, kde ho otec zaúčal do
práce s drevom, strojmi a pod. V synovi vidí svojho otca. Pokiaľ otec vládal, pomáhal na jeho dome a
tieto vlastnosti zdedil aj žalobca, ktorý rovnako chodieval pomáhať na dom. Žalobca sa všetko naučil
od jeho otca. Keď si žalobca v 18-tich rokoch urobil vodičský preukaz, ponúkol sa starým rodičom, že

ich bude voziť do kostola. Tento vzťah pokračoval aj počas štúdia na vysokej škole. Keď žalobca prišiel
domov, prvé kroky vždy viedli k starým rodičom. Žalovaná po odsťahovaní do Trnavy ich navštevovala
sporadicky, trikrát do roka, avšak bolo aj obdobie, že len raz za rok. Po narodení detí chodievala trikrát za
rok. Žalovaná spala v rodičovskom dome za toto obdobie len raz, a to v čase pohrebu otca. Občas prišla
žalovaná s deťmi, avšak nevie či pomáhala rodičom. V roku 2018 začala chodiť s dcérou Z.astejšie,

avšak rodičov navštívili tak na hodinu. Deti žalovanej samé nechodili. Syn žalovanej za posledných 5
rokov chodil raz do roka a myslí si, že za posledné 2 roky tam nebol ani raz. Dcéra Z. chodila len so
žalovanou a keď sa jej narodila dcéra, začali chodiť raz za mesiac, resp. raz za dva mesiace. Počas
toho obdobia trávili čas v parku. Tieto návštevy realizovali počas týždňa, nie cez víkendy. Otec zomrel v
januári 2020 a matka v máji 2020, pričom žalovaná kľúč od uvedenej nehnuteľnosti nemala, ten získala

až niekedy v auguste 2020, hoci vlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/2 bola od 06.05.2020. Keď prišiel
žalobca po smrti matky do nehnuteľnosti, spolu s manželkou ako aj s ním, vykonávali viaceré práce na
dome,akospilovalsastrom,pričompomáhalajsused,vykonávalasasanáciaomietkyvpivnici,vymenila
sa elektrika a rozvody v pivnici, opravili sa žľaby a zvody, vyčistili záhradu, pokosili, povyhadzovali bodrel
zo šopy, vymenili batérie v kúpeľni a opravili pokazené ploty. Prevažnú väčšinu týchto prác robil žalobca,

on len pomáhal. Žalovaná si pokopala svoju časť záhrady, pričom vytrhanú zelinu a opadané lístie jej
odvážali na skládku oni. Keď príde do nehnuteľnosti, tak povysáva. Smrť matky mu oznámila žalovaná,
predsedníctvom manželky, nakoľko lekár volal žalovanej. Počas hospitalizácie matky mal konflikt s
lekármi a poprosil žalovanú, aby svoj kontakt na seba nechala v nemocnici aj ona. Z toho dôvodu bola
informovaná. O úmrtí lekár vyrozumel žalovanú až v popoludňajších hodinách, pričom matka zomrela v

skorých ranných hodinách. Z toho dôvodu uvedenému lekárovi nechal odkaz, ktorý mu následne volal
a ospravedlnil sa za vzniknutú situáciu. Uvedená situácia vznikla v dôsledku toho, že matka ako jediná
ležala na covidovom oddelení, pričom lekár, ktorý oznamoval túto správu z toho oddelenia nepochádzal.
Otec okrem zápalu pľúc mal diagnostikovanú skoliózu a z toho dôvodu mal aj polámané rebrá, ďalej
mal aj poškodené srdce. Mal trvale poškodené pľúca, zle sa mu dýchalo, preto mu bola aj nariadená

kyslíková terapia. Prístroj používal až do smrti. Chodil bez paličky, ak keď mal skoliózu a rovnako sa
vedel aj sám najesť. Žalobca prespal u svojich starých rodičov nespočetne veľa krát. Niekedy aj celé
prázdniny. Leto 2020 žalobca trávil v rodinnom dome v Topoľčiankach. Vybavovali si aj nejaké veci v
Brne a definitívne sa tam nasťahovali v septembri 2020. Obaja synovia k starým rodičom chodievali,
pričom žalobca prevažne počas víkendov, kedy realizoval aj nákupy. Výnimkou je iba obdobie marec

2020, kedy musel z dôvodu pandémie zostať v Brne. Plán bol taký, že z dôvodu pandémie sa žalobca
s manželkou chceli vrátiť na Slovensko. Dňa 25.06.2020 sa stretli a žalovaná dala do rúk žalobcovi
návrh nájomnej zmluvy a to bol dôvod, pre ktorý sa žalobca rozhodol natrvalo nasťahovať do toho domu.
Úmysel darovať svoj podiel žalobcovi mal od 25.06.2020. K sume koľko dali rodičia žalovanej na kúpu
bytu v Trnave sa vyjadrovať nebude, ale bola adekvátna k hodnote nehnuteľnosti v Žitavanoch. Viem, že

to bolo okolo 40 000 KČS. Sumu, ktorú vyplatil pani T. vyplatil z vlastných prostriedkov, bral si aj pôžičky.
Časť peňazí poskytla aj manželka. Vysokú školu skončil v roku 1988, pani T. túto čiastku vyplatil v roku
1992.NavýplatupaniT.muneprispelirodičia.DodomuvŽitavanochsanasťahovalccavrokuXXXX.Na
rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti finančne mu rodičia neprispeli, otec pomohol prácami. Matka vo vzťahu
k žalovanej, keď mu darovala dom v Žitavanoch po ich starých rodičoch povedala, že sú vyrovnaní,

lebo žalovaná dostala peniaze na kúpu bytu v Trnave. Matka mu nedala žiadnu podmienku, keď mu
darovala tento dom. Žalovaná mu nikdy nevyčítala, že dostal darom ten dom a ani on jej, že sa o ich
rodičov nestará.Počas karantény žalobcu mi žalovaná poslala SMS, kde mu oznámila, že by dom chcela
využívať v lete jeden mesiac a rovnako počas roka by prišla aj spolu s vnúčatami. Zo strany žalovanej jeto pomsta za to, že ich matka mala radšej jeho deti ako deti žalovanej, pričom matku upozorňoval, aby v
prítomnosti žalovanej neuprednostňovala jehoje deti pred deťmi žalovanej. Medzi ním a rodičmi nedošlo
ku konfliktom. Nehovorí, že žalovaná počas hospitalizácie rodičov tam nechodievala na návštevu. Keď

mali informácie od lekára, že otec do rána asi neprežije, informoval ju o tejto skutočnosti. Mysleli si, na
základe informácii z nemocnice, že budú matku hneď na druhý deň operovať, pričom im oznámili, aby jej
vybavili po operácii rehabilitácie alebo doliečovacie zariadenie. Za týmto účelom kontaktoval žalovanú a
poprosil o pomoc. Po štyroch dňoch som počas telefonátu zistil, že žalovaná ešte do toho zariadenia ani
nezavolala. Myslí si, že nie je finančne schopná zabezpečiť rekonštrukciu rodičovského domu v takom

rozsahu, ako ju chcú zrealizovať oni.

10. Súd vykonal pojednávanie v prítomnosti strán sporu a ich zástupcov a svedka.

11. Súd sa oboznámil s LV č. XXX a XXXX pre k.ú. W., čestnými prehláseniami, znaleckým posudkom,
vyjadreniami strán sporu, výsluchom svedka a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a ustálil

nasledovný skutkový a právny stav veci.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu

strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

13. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

17. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

19. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje

lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

21. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese M. J., v kat.
území W., zapísaným v LV č.XXX, ako parcely registra „C“, a to parc. č. XXXX/X- zastavaná plocha a

nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X- záhrada o výmere XXX m2 a stavba - rodinný dom s.č.
XXX postavený na parc. č. XXXX/X a v LV č. XXXX, ako parc. č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, a to každý v podiele
1- iny k celku a nehnuteľnosti.22. Zo znaleckého posudku č. 36/2021 vypracovaný znalcom Z.. R. T., X. pri Y. zo dňa 7.2.2021 vyplýva,
že všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu 7.2.2021 predstavuje 70800 eur.

23. V čestnom prehlásení P. X. uviedla, že bola susedou rodičov žalovanej a otca žalobcu. Matka
žalovanej sa na ňu sťažovala. Keď pracovala v Rakúsku sa jej skoro vôbec neozývala. Občas sa ozval
jej vnuk U., ale jej vnučka Z. jej vraj nikdy nezavolala. Tešila sa, že jej vnuk J. jej volá každý týždeň a
že vždy keď je doma ju navštívi. Kedykoľvek niečo potrebovala, tak sa o to postaral syn T. s nevestou.

Hovorievala, že na nikoho iného sa nemôže obrátiť. Trápilo ju, keď prišla žalovaná s rodinou, tak sa
zdržali len chvíľku a hneď utekali do parku a odtiaľ k G. (sestra matky). Mala pocit, že žalovaná má lepší
vzťah s G. ako s ňou. Najviac ju ale trápilo, že raz keď prišla vnučka Z. so žalovanou, tak jej Z. povedala,
že tam chodí len kvôli starému otcovi a že ju nemá rada. T. s manželkou chceli, aby išla k nim bývať,
ale odmietla. Želala si si, aby dom nepredali a bola by rada, keby v ich dome bývalo niektorí z vnúčat a
pokračovalovichceloživotnomzveľaďovaní,nakoľkodomcelýpostavilisvojpomocne,vlastnýmirukami.

Obávala sa, že žalovaná chce dom hneď predať, nakoľko nemala doteraz záujem tam chodiť.

24. V čestnom prehlásení D. N. uviedla, že bola susedou rodičov žalovanej a otca žalobcu. Mali radi
všetky svoje vnúčatá, tešili sa z ich úspechov a návštev. Veľa krát sa jej zdôverila, že má najradšej svojho
vnuka J. a je na neho nesmierne pyšná. Na základe ich rozhovorov, si je úplne istá, že by si priali, aby

ich dom získal práve ich vnuk J. s manželkou. A naopak by boli veľmi nešťastní z tejto situácie. Z toho,
že ich dcéra P. bráni J., aby v ich dome býval.

25. V čestnom prehlásení manželia K. uviedli, že boli priateľmi rodičov žalovanej a otca žalobcu. Ich
vzťah k synovi T. bol kladnejší ako k dcére P. z dôvodu, že v prípade potreby bol vždy ochotná pomôcť

im. Keď sa rodičom zhoršil zdravotný stav, T. bol ochotný prísť aj v nočných hodinách a o rodičov sa
postarať. Z ich vyjadrení vedia, že sa o nich starala aj nevesta P., ktorý im zabezpečovala lieky. Čo sa
týka žalovanej, z ich rozprávania vedia, že za nimi chodila veľmi málo a keď prišla nezdržala sa dlho. Keď
sa s nimi rozprávali, takmer vždy sa zmienili o žalobcovi a jeho manželke. Určite bol ich najobľúbenejším
vnukom. Mali spolu pekný vzťah. K ostatným vnukom sa vyjadriť nevedia, nakoľko sa s nimi nestretli.

Matka žalovanej často krát hovorila, že by si priala, aby v ich dome po ich smrti býval ich najobľúbenejší
vnuk J. s manželkou.

26. V čestnom prehlásení J.. G.. U. J., syn žalovanej, uviedol, že jeho matka ho spolu so sestrou viedla
tak, aby si svätili hodnoty, morálku slušné správanie a rešpekt k ostatným. Spomína si na neúnavnú

snahu jeho matky o tmelenie rodiny a aktívny záujem o členov rodiny. Primárne o jej rodičov a rodinu
jej brata T. A.. Záležalo jej na tom, aby mali dobrý vzťah nielen so starými rodičmi ale i s celou časťou
ej rodiny. Pri každej príležitosti cestovali do Topoľčianok, aby ich navštívili. Po návšteve starých rodičov
sa ponáhľali navštíviť jej brata a nakoniec, keď čas dovolil, sestru jeho starej mamy s rodinou. Zo strany
otca žalobcu ochota prísť do rodičovského domu v čase ich návštevy bola minimálna. Rovnako to platí

aj pre jeho manželku s deťmi. Na opätovanie návštevy z ich strany sa zmohli niekoľkokrát. Ku sklonku
života starej mamy pri zhoršenou zdravotnom stave sa mu starý mam sťažovala na syna T. a jeho
manželku, ktorá o ňu prejavovali len skutočne nevyhnutný záujem. Vraj jej dali len lieky, na ktorých
dávkovanie už nevidela, či priniesli jedlo a vzápätí hneď odišli. Dôvodom boli časté nezhody so synom
T., o ktorých im aj on sám vravel na jednej z mnohých návštev.. Stará mam tento ich prístup komentovala

so slovami „katastrofa“. O žalobcovi sa často nezmieňovala, zrejme z dôvodu, že žil v Brne niekoľko
rokov. Nespomínala ani jeho brata, ktorý bol podľa neho a vyjadrení starej mamy jej najobľúbenejšom
vnukom. Nevestu P. nemohla vystáť. Svojím správaním chcela rozoštvať svoju svokru so synom T.,
ale teraz aj jeho s jeho matkou, poukazuje na sms zo dňa 25.6.2020 o 20:56. Nemá záujem o dom,
avšak stojí o naplnenie túžby jeho starej mamy, aby dom patril žalovanej. Ak by nehnuteľnosť užíval

žalobca, protirečilo by sa to mnohým vyjadreniam starej mamy, ktorá často opakovala, že dom po jej
smrti pripadne výhradne jej. Tvrdila to, že jej syn už jeden dom dostal. Jedinou prosbou starej mamy
bolo, aby sa dom nepredal, pretože pri jeho stavbe sa starý otec neuveriteľne nadrel. Práve vďaka matke
a jej silnému putu k rodičom si uchoval také krásne spomienky na starých rodičov v dome, v ktorom so
sestrou trávili prázdniny a množstvo voľných dní počas roka. Silní puto s rodičmi žalovanej neroztrhla

ani vzdialenosť, keď matka začala pracovať v Rakúsku, so starými rodičmi bola v častom telefonickom
kontakte. Matka nemá v úmysle dom predať, pretože podľa jej názoru sa nevyrovnala so stratou svojich
rodičov a práve dom, v ktorom vyrastala a sa o neho starala, jej v tom pomôže. Bol svedkom aj situácie
ako na pohrebe starej matky matka žalovaného sa pýtala jeho matky, či žalobca s manželkou môžestráviť karanténu v tomto dome. Matka súhlasila. Žalobca s manželkou sa do domu nasťahoval natrvalo
a dokonca uvažoval bez konzultácie so žalovanou dom prerobiť, týmto si ho prisvojiť a jeho matku
natrvalo vyštvať.

27. V čestnom prehlásení J.. Z. T., dcéra žalovanej uviedla, že so starými rodičmi vďaka jej matke
udržiavali nepretržitý kontakt. Ani občasní nedorozumenia neboli dôvodom prerušenia kontaktu so
starými rodičmi. Opakovane a často navštevovala Topoľčianky. Jej telefonátov starým rodičom bolo
menej ale za to pravidelne tam chodila v posledných rokoch najmä v pracovnom týždni. Návštevy

boli z dôvodu upratania, nákupov, pohovorenia si starými rodičmi, Od útleho detstva s bratom trávili
prázdniny a víkendy v Topoľčiankach u starých rodičov. Často i mama zostala pýr dní, využila každú
dovolenku, aby tam s nimi bola, S pribúdajúcim vekom starých rodičov sa jej návštevy orientovali na
pomoc starým rodičom, najmä starej mame, pre ktorý bol poriadok veľmi dôležitý. Tak ako jej matka ju
viedla k utužovaniu vzťahov so starými rodičmi, vedie k tomu aj jej prvorodená dcéru P., S prarodičmi
mala krásny vzťah, milovali ju a venovali sa jej ako vládali. Starý mam jej bola oporou počas krušných

chvíľ (zamlčaný potrat). Ľúbili všetky svoje vnúčatá rovnako. Bola svedkom rozhovoru žalobcu a starej
mamy, keď žalobca sa posmešne vyjadroval o svojom bratovi, keď hovoril, že on si na všetko zarobil
sám, on nedostal od rodičov všetko ako R.. Starý mam ho za to zahriakla, aby sa neopovážil očierňovať
svojho brata. Stará rodičia ľúbili obe svoje deti. Tak ako sa vedela stará mama posťažovať susedám na
žalovanú, vedela to aj na syna T. a jeho nevestu v jej prítomnosti. Niekoľkokrát povedala, že P. nevarí,

všetko robí T., v nedeľu príde roztriediť pre starého otca lieky a odíde. T. sa bála aj zavolať, že potrebuje
niečo dokúpiť. Matka sa zastávala brata a švagrinej, tvrdila, že je to ich život, ak im vyhovuje, ako to
majú podelí, je to ich vec. Zastávala názor, že o starých rodičov sa má postarať žalovaná spolu so svojím
bratom. J. chodievala za starými rodičmi ako mohla. Bola svedkom mnohých telefonátov k starej mame.
Ak nebola v Rakúsku a niečo sa po zdravotnej stránke udialo, zaujala zodpovedný postoj a urgentne

riešila danú situáciu. Nikdy ju nepočula hovoriť, že dom chce predať. Dookola zdôrazňovala, že dom
nemá pre ňu vyčísliteľnú hodnotu.

28.VčestnomprehláseníK.E.uviedla,žebolasusedourodičovžalovanejaotcažalobcu.Razsaspýtala
matky žalovanej, že ako to bude s týmto domom a ona jej odpovedala, že T. dostal dom v Žitavanoch a

žalovaná dostane ich rodičovský. Toto rozprávala aj jej rodičom, neraz. Bolo vidieť, že to myslí vážne.
Toto jej matke povedala aj tesne pred smrťou.. Chválila svoje deti, najmä T., ktorého bolo cítiť, že má pred
svojou sestrou prednosť, keďže žil doma. Bola veľmi hrdá aj na svoju dcéru a chválila ju, že je šikovná.
Evidentne obe svoje deti mala neskutočne rada. A rovnako mali radi aj svoje vnúčatá, nerobili medzi
nimi rozdiely. Vyjadrenie, že si praje, aby dom získal žalobca s manželkou sa nezakladajú na pravde.

Žalobca a ani jeho brat sa na opatrovaná starých rodičov nepodieľali. Žalovaná síce žije v Trnave,
ale k jej rodičovskému domu a j svojím rodičom mala veľmi vrúcny vzťah. A rovnako aj jej deti majú
pozitívny vzťah a chodia tam radi. Z tohto dôvodu preto žalovaná nie ej ochotná svoju polovičku domu
predať žalobcovi. Žalobca v dome mohol dočasne bývať, kým si zabezpečí vlastní bývanie. Žalovaná s
tým súhlasila, lenže už začali hneď robiť iné plány, keď od tej doby sa začalo aktívne upratovať, chceli

opravovať celý dom, klenby búrať, meniť okná za rodičovské peniaze. Vtedy žalovaný pochopila, aká
plány majú a kľujú, že ju chcú dostať aj o polovicu domu, ktorý jej mal patriť celý.

29. V čestnom prehlásení K. F. uviedla, že žalovaná na obavu svojej matky o ich dom jej povedala, že
nech je spokojná, že ona sa s bratom dohodne. Hoci mal celý dom patriť jej, nakoľko jej brat dostal

dom po starých rodičov celý, žalovaný súhlasila v rámci dobrých vzťahov v rodine, aj s polovicou a mala
záujem brata vyplatiť a rodičovsky dom si nechať pre seba a svoje vnúčatá. Keď bola na Slovensku,
vždy ich navštívila, pomohla s umytím okien, nákupom, o rodičoch hovorila s láskou a úctou, ľutovala to,
že ich nemôže častejšie navštevovať a pomáhať im kvôli práci v zahraničí. Do Topoľčianok chodievala
so svojou dcérou a s pravnučkou, aby sa prastarý rodičia potešili, a aby ona mohla čo najviac pomôcť

starým rodičom.

30. V čestnom prehlásení J. X. uviedla, že bola susedou rodičov žalovanej a otca žalobcu. T. miesto
toho aby sa vzdal dedičstva tak tú polku okamžite prepísal na svojho syna. Žalovaná chce dôchodkový
vek prežiť v rodičovskom dome. Celý život hovorili, že T. dostal dom Žitavanoch a tento dom bude patriť

žalovanej. Zo svojich vnúčat sa tešili. Otec žalovanej sa o dom a okolie staral sám až do smrti. Ich dcéra
aj napriek vzdialenosti ich často chodievala navštevovať a ešte častejšie na sklonku ich života. Robila
nákupy31. V čestnom prehlásení U. J. uviedol, že jemu a jeho manželke P. J., v roku 1987 jeho otec a jeho
nebohá matka dali celý finančný obnos 36000 Kčs potrebný na pridelenie 3-izbového bytu v Trnave.

32. V čestnom prehlásení D. J. uviedol, že v roku 1987 on a jeho nebohá manželka dali synovi U. J. a
jeho manželke P. J. celý finančný obnos 36000 Kčs potrebný na pridelenie 3-izbového bytu v Trnave.

33. V čestnom prehlásení G. O. uviedla, že pred smrťou matky žalovanej sa s ňou rozprávala a povedala
jej, že keď vládala a vypekala, každú sobotu si rodina žalobcu chodila brávať koláče a teraz keď nevládze

je to tak ako je. Čo sa týka spornej nehnuteľnosti uviedla, že ten by mal byť žalovanej.

34. V čestnom prehlásení R.. R. E. uviedol, že žalobca zavádza. Jeho stará matka a matka žalovanej
sa poznali dlho a navštevovali sa a viedli dôverné priateľské rozhovory. Starý otec žalobcu a jeho starý
otec boli bratranci z druhého kolena a preto nie je pravda, že by sa nepoznali ako aj, že by nepoznali J.
X. a K. E.. Boli susedia. Jeho starý otec pracoval na dome žalobcovho otca.

35. Z podania bytového družstva so sídlom v Trnave vyplýva, že žalovaná a jej manžel nemajú
nedoplatky na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu a preddavkov do fondu prevádzky, údržby
a opráv bytového domu a na nebytových priestoroch domu ku dňu 31.5.2021. Potvrdenie sa nevzťahuje
na prípadný nedoplatok alebo preplatok z vyúčtovania skutočných nákladov za rok 202 a 2021.

36. Podľa § l42 ods. l a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak

vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

37. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že

nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Návrhmi strán sporu súd nie je viazaný.
Občiansky zákonník v citovanom ustanovení upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob je reálne
rozdelenie veci podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva
je reálne deliteľný. Druhý spôsob je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom - prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre
možné. Súd prihliada pritom na účelné využitie veci. Tretí spôsob je nariadenie predaja spoločnej
veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť
prikáže, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci; musí ísť vždy o
posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu

a zložitosť možných situácií, tak že ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec
prikázaná, záleží na úvahe súdu. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti
podielov. Pri posudzovaní, či rozdelenie je dobre možné súd vždy prihliada na to, aby rozdelením
pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susednom pozemku znemožnený
prístup k tejto stavbe. Súd môže vyporiadať podielové spoluvlastníctvo aj prikázaním oddelenej veci

viacerým doterajším spoluvlastníkom. Prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia
primeranej náhrady. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na
to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho
vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj
správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako

zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší
záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne využitie spoločnej veci a pod. Podľa
ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena
obvyklá v danom mieste.

38.Súdzohľadnilvšetkykritériauvedenévpredchádzajúcombodetohtoodôvodneniaauvedenýprístup
aplikoval v predmetnom spore s ohľadom na právne relevantné skutočnosti a limity, ktoré boli súdu
dané z pohľadu uplatnených procesných nárokov. V danom prípade medzi stranami sporu k dohode
nedošlo, čo vytvorilo pre súd povinnosť vyhodnotiť všetky skutočnosti a spoluvlastníctvo vyporiadať,pretože súd postupoval v duchu právnej maximy, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve
proti svojej vôli. Materiálny korektív, ktorý predstavuje za výnimočných okolností možnosť nevyporiadať
podielové spoluvlastníctvo, neprichádzal v danom prípade do úvahy a ani pre ustálenie procesných

nárokov si tento nárok žiadna zo strán neuplatnila. Ak súd o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky
použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania, lebo je pre súd záväzné. Nehnuteľnosť reálne deliteľná
podľa podielov strán sporu nebola. V danom prípade jedinou do úvahy prichádzajúcou možnosťou
vyporiadania bolo spôsobom prikázania veci jednému zo spoluvlastníkov do výlučného vlastníctva za

primeranú náhradu jednému, pričom súd tak mohol rozhodnúť vo vzťahu ku ktorejkoľvek sporovej strany.
Primárne súd uvádza, že predmet sporu vo vzťahu k možnému rozhodnutiu súdu sa ustálil počas
konania tak, že práva obidvoch strán vyplývajúce z najrýdzejšieho náhľadu objektívneho práva (zhodný
spoluvlastnícky podiel sporových strán) oprávňujúci žiadať rovnaké právo z rovnakého podielu (nikoho
právo na nehnuteľnosť percentuálne neprevyšovalo) sa z pohľadu procesnej situácie ustálilo rovnakým
navrhovaným vyporiadaním spoluvlastníctva, kde každý prejavil záujem vyporiadať nehnuteľnosť do

svojho výlučného vlastníctva oproti povinnosti vyplatiť druhú stranu. V konaní medzi stranami nebolo
sporné, že obe strany disponujú možnosťou finančne vyporiadať druhú stranu a rovnako spornou nebola
ani všeobecná hodnota nehnuteľnosti.

39. Súd rozhodoval v danom spore za rovnakých podielov, rovnakého vyporiadania domáhajúcich sa

strán rovnakej možnosti vyplatenia druhej strany (identické protichodné nároky), pričom súd nemohol
rozhodnúť tak, že nehnuteľnosť či už žalobcovi alebo žalovanej v celom rozsahu neprikáže a súd musel
zohľadniť všetky okolnosti prípadu, na koho stranu sú váhy jemnejšie naklonené. Súd zároveň nemohol
opomenúť individuálne okolnosti prejednávanej veci dané konkrétnou rodinnou anamnézou.

40. Vykonaným dokazovaním vyplýva, že predmetnom sporu je vyporiadanie nehnuteľnosti tvorené
stavbou rodinného domu a pozemkami pri a pod týmto rodinným domom, pričom tieto nehnuteľnosti
po smrti rodičov žalovanej a otca žalobcu nadobudli súrodenci (žalovaná a otec žalobcu), každý v
podiele 1. Následne otec žalobcu tento svoj podiel daroval žalobcovi, ktorý vstúpil do práv podielového
spoluvlastníka jeho otca. Tieto nehnuteľnosti toho času užíva žalobca spolu so svojou manželkou, čo mu

umožnila žalovaná pred tým ako sa stal podielovým spoluvlastníkom, pričom žalovaná spolu so svojou
rodinou predmetnú nehnuteľnosť navštevuje sporadicky (1-2 x za mesiac na víkend). Žalovaná napriek
tomu, že umožnila žalobcovi užívať tieto nehnuteľnosti, v prípade, keď má záujem prísť ich užívať so
svojou rodinou, žalobca jej v tom nebráni a počas užívania je nerušená vo svojich právach, pretože
žalobca spolu s manželkou toto obdobie trávi u svojej rodiny. Z pohľadu narušených rodinných vzťahov

aj toto konanie žalobcu a žalovanej treba hodnotiť ako jeden z dôvodov pre prikázanie veci. V priebehu
sporu strany sporu zhodne navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo avšak sporným bolo, komu ma súd
prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, nakoľko obe strany sporu mali záujem pri vyporiadaní
tak, že predmetnú nehnuteľnosť by nadobudli každá zo strán do svojho výlučného vlastníctva. Tu
súd postupoval tak, že bral do úvahy správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával

investície do spoločnej veci, ktorý a ako zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má
na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť
riadne využitie spoločnej veci a pod. Pretože tak ako súd vyššie uviedol, musel v danej veci riešiť
individuálne okolnosti prípadu, pre výsledok sporu rozhodujúce. Vykonaným dokazovaním dospel súd
k záverom, že najprijateľnejším usporiadaním vzťahov za daných okolností medzi spoluvlastníkmi

bude, ak predmetnú nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu . Súd totiž mohol buď
prikázať všetko žalobcovi alebo rozhodnúť opačne a prikázať všetko žalovanej. Dôvody odôvodňujúce
v prospech žalobcu prevážili nad dôvodmi, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie v prospech žalovanej.
Súd rozhodoval v danom spore za rovnakých podielov, rovnakého vyporiadania domáhajúcich sa strán
rovnakej možnosti vyplatenia druhej strany (identické protichodné nároky) a súd musel zohľadniť všetky

okolnosti prípadu, na koho stranu sa váhy jemne naklonenia. Súd mal za preukázané, že t.č. sa o
predmetnú nehnuteľnosť stará žalobca spolu so svojou rodinou, zveľaďuje ju, stará sa o jej udržiavací
stav a žalovaná hradí náklady, ktoré na ňu pripadnú v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, t.j. všetko
v súvislosti s nehnuteľnosťou (oprava, energie a pod.) zabezpečuje samotný žalobca a žalovaná hradí
náklady (č.l. 144-146). Súd má za to, že nehnuteľnosť bude lepšie využitá samotným žalobcom, ktorý

má v predmetnej nehnuteľnosti trvalý pobyt, predmetnú nehnuteľnosť obýva a teda je nesporné, že
zabezpečuje v uvedenej nehnuteľnosti základné životné potreby svojej rodiny (bývanie, strecha nad
hlavou), naopak žalovaná žije niekoľko rokov v Trnave, kde má rodinu, prácu a väzby a nehnuteľnosť
pre zabezpečovanie základnej životnej potreby bývania nevyhnutne nepotrebuje. Vo vyjadrení žalovanáargumentovala, že chce odísť do dôchodku a chce sa vrátiť na miesto jej detstva, bývať v dome, ktorý pre
ňu skutočne nevyčísliteľne veľa znamená, s čím je stotožnená aj jej rodina a zariaďuje si zmenu trvalého
pobytu práve do spornej nehnuteľnosti, avšak tieto skutočnosti v priebehu sporu neboli preukázané,

pričom súd to, že žalobca má v nehnuteľnosti zriadený trvalý pobyt nepovažoval za rozhodujúce a
teda námietka, že aj žalovaná plánovala si zriadiť trvalý pobyt, súd nevyhodnocoval ani v prospech
či neprospech niektorej zo strán. Túto skutočnosť nepovažoval súd za určujúcu. Najpodstatnejším
dôvodom, pre ktorý súd rozhodol tak, že nehnuteľnosť prikáže žalobcovi je fakt, že žalobca je mladý
človek, ktorý si založil rodinu a nemá vlastnú nehnuteľnosť na zabezpečenie základných životných

potrieb svojej rodiny čo prevyšuje záujem o nehnuteľnosť na strane žalovanej, u ktorej je dôvodom
záujmuvyporiadaniacitovývzťahknehnuteľnostiajejspomienkynadetstvo,sentiment.Tusúdprihliadol
na to, že žalobca iné vlastné bývanie nemá, naopak žalovaná žije a býva v Trnave vo vlastnom byte
a bytovú otázku má tak vyriešenú. Nakoľko predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva medzi rodinnými príslušníkmi k domu, ktorý bol rodičovským domom žalovanej a otca
žalobcu, je zrejmé, že počas života ich rodičov jednotliví rodinní príslušníci, t.j. či už samotná žalovaná s

rodinou ako aj žalobca s rodinou, týchto navštevovali, pomáhali im s nákupmi, s chodením po lekároch,
prácami či už na dome alebo v záhrade, niekto intenzívnejšie a niekto menej, nakoľko v rodinách je
bežné a zaužívané, že si členovia rodiny pomáhajú a pod. a preto práve toto konanie, tento aspekt,
túto časť ich života nebral súd do úvahy ako rozhodujúcu a určujúcu. V tomto spore by bolo zložité sa
zamerať len na túto jednu stránku sporu. Súd hodnotil komplexne a zameral sa vo svojom závere na 2

veci. Po prvé, pre koho bude mať nehnuteľnosť z dôvodu ďalšieho bývania a jej udržania význam, pričom
súd dospel k záveru, že zabezpečenie základných životných potrieb svojej rodiny je argument na strane
žalobcuoprotičomuzáujmomnastranežalovanejjecitovývzťahknehnuteľnostianajejdetstvospájané
s touto nehnuteľnosťou. Žalobca v súvislosti s tým, že má možnosť nehnuteľnosť užívať, pri užívaní
nehnuteľnosti rešpektoval právny stav vo vzťahu k žalovanej a vykonával udržiavacie práce, ktoré boli

nevyhnutné na nezníženie hodnoty nehnuteľnosti a udržanie jej technickej funkčnosti. Zo strany žalobcu
nedochádzalo k svojvoľným konaniam, ktorých úmyslom by bolo konať v prospech seba do budúcnosti
na úkor žalovanej, teda akýmkoľvek spôsobom sa negatívne dotknúť práv podielovej spoluvlastníčky.
Po druhé, kto dokáže najlepšie zabezpečiť riadne využitie predmetnej nehnuteľnosti a tu súd rovnako
vzhliadol argument v prospech žalobcu. Súd rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo medzi stranami

sporu zrušil a vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.
Nakoľko s prikázaním veci je spojená finančná náhrada, pričom hodnota finančného vyporiadania
nebola sporná a súd vychádzal pri hodnote podielu zo znaleckého posudku predloženého súdu, súd
rozhodol tak, že žalobcu, ktorému súd prikázal vec do výlučného vlastníctva, zaviazal titulom finančného
vyporiadania vyplatiť žalovanej sumu 35400 eur ako polovicu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej

v znaleckom posudku, ktorý v konaní bol základom pre obe strany a stranami bol akceptovaný.

41. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ktorých navrhla žalovaná,
nakoľko tí boli navrhnutí až po sudcovskej koncentrácii konania, pričom súd mal k dispozícií ich
čestné prehlásenia, ktoré bral do úvahy a hodnotil ich v rámci vykonaného dokazovania. Rovnako súd

neprihliadal na tie dôkazy, ktorá do spisu predložil žalobca a to tiež s poukazom na to, že boli vykonané
až po sudcovskej koncentrácií a zástupca žalobcu súhlasil, aby súd na ne neprihliadal.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v predmetnej veci dospel k záveru, že
individuálne okolnosti sporu odôvodňujú postup podľa § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP, keď v konaní

zohľadnildôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektoréžalobcovinároknanáhradutrovkonanianepriznal,
aj keď v spore bol plne úspešný. Tento spor je charakteristický tým, že konanie mohol iniciovať hociktorý
podielovýspoluvlastník,pričomsúdmuselrozhodnúťvsituáciivrovnakouplatnenýchprávatotosúdbral
do úvahy, keď by nebolo spravodlivé aby za tejto situácie znášala trovy konania žalovaná, ktorá splnilarovnako všetky objektívne podmienky na uplatnenie rovnakého nároku ako žalobca. K danému sporu
došlo medzi rodinnými príslušníkmi, ktorých rodinné vzťahy sú už beztak týmto dostatočne narušené,
čo súd vyhodnotil v súvislosti s vyššie uvedenými aspektami predmetu sporu a kde musel súd úspešnú

stranu sporu pri rovnakom uplatnení práv určiť súd. Žalobcovi bolo v konaní vyhovené a dosiahol
vyriešenie právneho vzťahu spoluvlastníctva v situácii, kde za obdobných práv by sa mohla úspešne
domáhať aj druhá strana čo bol ďalší aspekt, pre ktorý sa súd rozhodol nárok žalobcovi na náhradu
trov konania nepriznať, pretože najspravodlivejším možným rozhodnutím v spore, kde obaja boli právne
zastúpení a vynaložili náklady na svoje zastúpenie bude, aby si aspoň každý hradil tie svoje náklady

na právne zastúpenie a ďalšie náklady. Tieto aspekty súd vyhodnotil ako existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa, keď žalobcovi ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

47. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.