Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 21, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121429095
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6121429095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: L U D O , spol. s r.o., so sídlom
Tatranská 295, Považská Bystrica, IČO: 36 021 237, zastúpeného Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou
so sídlom v Považskej Bystrici, Zakvášov 1519/55, proti žalovanej: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V., Q. XX/X, o zaplatenie 3.300,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2022, č.k. 12C/2/2022-115, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku III. o trovách konania p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.528,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250 eur od 06.02.2021
do zaplatenia, zo sumy 254,75 eur od 06.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 254,75 eur od 06.04.2021
do zaplatenia, zo sumy 254,75 eur od 06.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 254,75 eur od 06.06.2021
do zaplatenia, zo sumy 65 eur od 06.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 97,20 eur od 06.05.2021 do
zaplateniaazosumy97,20eurod06.06.2021dozaplatenia,všetkodo3dníodprávoplatnostirozsudku.

Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá
nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 39,
§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 545a Občianskeho zákonníka, § 7 zákona č.
116/1990 Zb. Súd rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 1.528,40 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania z titulu nedoplatkov žalovanej na
nájomnom a za zálohové platby za energie; zároveň sa domáhal zaplatenia sumy 1.772,27 eur titulom
neuhradenej zmluvnej pokuty. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 01.07.2020 uzavrel so žalovanou

nájomnú zmluvu č. 17/N/003/20, predmetom ktorej bol nájom priestorov v objekte súpisné číslo XXX,
postavenom na pozemku parcela KNC č. XX, v k.ú. V., o výmere 105 m2, za účelom bývania. Z
tohto zmluvného vzťahu eviduje voči žalovanej neuhradené platby za nájom a za energie a ostatné
náklady k nájomnej zmluve. Podľa dojednaní nájomnej zmluvy vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu za
oneskorenú úhradu nájmu a platieb spojených s nájmom, a to faktúrou č. 20210002 vo výške 1.772,27
eur, splatnou dňa 14.06.2021, ktorú žalovaná neuhradila. Žalobca zdôraznil, že keďže je žalovaná v
omeškaní so zaplatením faktúr za nájom a platby energie, vznikol mu nárok na úhradu dlžnej sumy

a taktiež nárok na zákonný úrok z omeškania. Súd uviedol, že mal tvrdeniami žalobcu a písomnými
dôkazmi ním predloženými, voči ktorým žalovaná nič nenamietala, za preukázané, že žalovaná je a aj
v žalovanom období bola, na základe nájomnej zmluvy v zmluvnom vzťahu so žalobcom. V žalovanom
období si riadne neplnila svoje zmluvné povinnosti, keď riadne neplatila nájomné a poplatky za službyspojené s užívaním nehnuteľnosti, čím žalobcovi dlží sumu 1.528,40 eur. Preto sú uložil povinnosť
žalovanej túto sumu žalobcovi zaplatiť. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si svoje zmluvné povinnosti
riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania, preto súd žalobcovi priznal aj uplatnené úroky z

omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých súm podľa
nájomnej zmluvy. Ďalej súd uviedol že žalobca si v spore voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty z každej nezaplatenej splatnej sumy nedoplatku na nájomnom a za energie, a to v
nájomnej zmluve dohodnutej výške 0,5 % za každý deň omeškania. Takto v spotrebiteľskej zmluve

dojednanú zmluvnú pokutu (vo výške 182,5% ročne) považoval súd prvej inštancie za neprimerane
vysokú, a teda aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech žalovanej, v postavení spotrebiteľa.
Súd bol toho názoru, že takéto zmluvné dojednanie je takisto v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatným dojednaním. Pokiaľ sa žalobca v spore bránil tým, že v prípade zmluvnej pokuty išlo o

individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, ktorého obsah mala možnosť žalobkyňa pred podpisom
nájomnej zmluvy ovplyvniť, súd prvej inštancie sa s jeho názorom nestotožnil. Žalovanej bol totiž
predložený žalobcom vopred pripravený návrh nájomnej zmluvy, ktorý žalovaná, pokiaľ chcela so
žalobcom zmluvu uzavrieť, musela v celom rozsahu akceptovať (pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie
žalobcu, že žalovaná mala možnosť nájomnú zmluvu pripomienkovať, išlo by v podstate o

nový návrh na uzavretie inej zmluvy). Súd uviedol, že žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
odvíjal od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53
ods.2Občianskehozákonníka).Žalobcaakododávateľzmluvnúpokutusožalovanouakospotrebiteľom

osobitne nevyjednával; žalovaná nemohla byť aktívne zúčastnená pri vyjednávaní zmluvnej pokuty.
Len veľmi ťažko by žalovaná pri rovnako dojednanej službe vyjednala inú výšku zmluvnej pokuty. Súd
dodal, že vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a
neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, nie je možné využiť tzv. moderačné

právo, upravené v ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká,
preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov
konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v časti žalovanej istiny
1.528,40 eur a neúspešný v časti žalovanej istiny 1.772,27 eur. Keďže obe strany sporu mali v konaní

približne rovnaký úspech, resp. neúspech, súd prvej inštancie náhradu trov konania žiadnej strane
nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku, vo výrokoch II. a III. podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho
zástupcu odvolanie žalobca, domáhajúc sa zrušenia rozsudku v tejto časti a vrátenia veci na ďalšie

konanie. Uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením rozsudku súdu, pokiaľ súd konštatoval, že žalovanej bol
predložený vopred pripravený návrh nájomnej zmluvy, ktorý žalovaná, pokiaľ chcela zmluvu uzavrieť,
musela v celom rozsahu akceptovať. Podľa neho ide o voľnú a ničím nepodloženú úvahu súdu.
Jednoznačne mailovou komunikáciou preukázal, že návrh nájomnej zmluvy zaslal žalovanej s tým, že
jej poskytol 4 dni na dôkladné oboznámenie sa s obsahom zmluvy a na zaslanie pripomienok. Žalovaná

ešte pred uplynutím lehoty na pripomienkovanie zaslala nájomnú zmluvu s prílohami doplnenú o jej
osobné údaje s tým, že voči podmienkam zmluvy nevzniesla žiadne námietky alebo pripomienky, a
teda s jej obsahom a podmienkami vyjadrila súhlas. Žiadne pripomienky nevzniesla ani pri
osobnompodpísanízmluvy.Podľajehonázorupretonemôžeísťotzv.typovúzmluvu,ktorejobsahnemá
možnosť spotrebiteľ ovplyvniť. Rovnako je podľa neho nesprávne tvrdenie súdu, že žalovaná mohla byť

len veľmi ťažko aktívna pri vyjednávaní zmluvnej pokuty. Žalovaná preukázateľne využila svoje právo
vzniesť pripomienky alebo akékoľvek výhrady k zmluve, vrátane zmluvnej pokuty. Skutočnosť, že výšku
zmluvnej pokuty nenamietala, nemôže dôvodiť tvrdenie súdu o nemožnosti aktívne vyjednávať výšku
zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto podľa jeho názoru v tomto prípade individuálne
dojednanázmluvnápodmienkaajeprejavomzmluvnejvoľnosti.Ďalejuviedol,ženepovažujezasprávny

názor súdu vo vzťahu k aplikácii moderačného práva. Súd prvej inštancie vyhodnotil dojednanie o
zmluvnej pokute ako absolútne neplatné z dôvodu neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty. Výhrada
súdu smerovala k výške zmluvnej pokuty. O ostatných okolnostiach jej dojednania, ktoré by mohli
mať vplyv na platnosť zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie vyslovil názor bez toho, aby vychádzalzo skutkových zistení. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie k moderačnému právu by bolo
akceptovateľné, ak by dôvodom absolútnej neplatnosti bola iná vada právneho úkonu, ktorým zmluvné
strany zmluvnú pokutu dojednali (napr. absencia písomnej formy podľa § 544 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (OZ), prípadne vady podľa § 37 ods. 1 a 38 ods. 1 OZ). Poukázal na to, že súd opomenul,
že neprimeranosť rezultujúca podľa jeho názoru do absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute,
je zároveň výslovne formulovaným zákonným aplikačným determinantom moderačného oprávnenia
všeobecného súdu podľa § 545a OZ. Na podporu týchto tvrdení poukázal na nález Ústavného súdu SR z
21.06.2016, č.k. III. ÚS 528/2015-29, podľa ktorého „Moderačné právo súdu podľa § 545a Občianskeho

zákonníka je vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty vyjadrením preferencie zachovania platnosti právneho
úkonu, ak má byť táto spochybnená iba neprimeranosťou dojednanej výšky zmluvnej pokuty“. Namietal
taktiež, že súd poskytol žalovanej neprimeranú právnu ochranu, ktorá sa preukázateľne dostávala do
omeškania už od uzatvorenia zmluvného vzťahu, predmet nájmu vypratala, resp. z neho „ušla“ bez toho,
aby tento v zmysle nájomnej zmluvy protokolárne odovzdala, čím spôsobila nemalú škodu; žalovaná
nepreberá poštové zásielky, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že si neprevzala platobný rozkaz a

súčasne bola v spore pasívna.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania,
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti

právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

6. V predmetnej veci sa žalobca nestotožnil so zamietnutím žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty. Namietal, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dojednané, nakoľko žalovaná mala
možnosť zmluvu pripomienkovať a vznášať konkrétne námietky, pričom nič z toho však neurobila. Pre

individuálne dojednanie sa preto podľa názoru žalobcu nejedená o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

7. Odvolací súd sa však s týmto názorom žalobcu nestotožňuje. Ani možnosť pripomienkovať návrh
na uzatvorenie zmluvy daná žalobcom žalovanej totiž nevedie v okolnostiach danej veci k záveru, že
zmluvná pokuta bola so žalovanou individuálne dojednaná. Zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške

0,5 % za každý deň omeškania (teda 182,5 % ročne), čo je nepochybne neprimerane vysoká zmluvná
pokuta. Preto bolo potrebné zo strany žalobcu (v postavení dodávateľa), aby osobitne ozrejmil žalovanej
(v postavení spotrebiteľa) konkrétne dôvody takto vysokej zmluvnej pokuty, s možnosťou jej osobitného
dojednania, pričom až po takomto kontraktačnom procese by sa dalo uvažovať o relevantnej odpovedi
žalovanej.Následne,akbyžalovanávýslovnesúhlasilastaktoneprimeranevysokouzmluvnoupokutou,

by bolo možné hovoriť o jej individuálnom dojednaní. V súlade s uvedeným súd prvej inštancie správne
konštatoval, že žalobca zmluvnú pokutu so žalovanou osobitne nedojednával.

8. Pritom záver o neprimerane vysokej zmluvnej pokute žalobca v odvolaní ani nespochybňuje. Takéto
zmluvné dojednanie tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže podľa § 53 ods. 1 písm.

k) Občianskeho zákonníka platí, že „za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku“. V súlade s ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka platí, že „neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné“. Preto dojednaná zmluvná pokuta je absolútne neplatná, v dôsledku čoho nárok žalobcu na

zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný.

9. Vzhľadom na to, že neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú za neplatné ako celok (§ 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka), neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nedôvodne neaplikoval
v danej veci ust. § 545a Občianskeho zákonníka, teda že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu neznížil.

Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu nie je možné v
spotrebiteľskej zmluve znížiť podľa § 545a Občianskeho zákonníka. Tento záver totiž plynie aj z
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa v rozsudku zo dňa 30.05.2013, Dirk Frederik Asbeek
Brusse, Katarina de Man Garabito, C-488/11, v bodoch 54. až 60. zaoberal prejudiciálnou otázkou,„či sa článok 6 smernice môže vykladať v tom zmysle, že umožňuje vnútroštátnemu súdu, ak určí
nekalú povahu zmluvnej pokuty, obmedziť sa, namiesto zrušenia uvedeného ustanovenia, na zníženie
pokuty, ktorú ustanovenie určuje, ak ho na to oprávňuje vnútroštátne právo a ak to požaduje spotrebiteľ.

Odpovedal, že článok 6 ods. 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje vnútroštátnemu
súdu, ak určí nekalú povahu zmluvnej pokuty v zmluve uzatvorenej medzi predajcom a dodávateľom
a spotrebiteľom, obmedziť sa, ak ho na to oprávňuje vnútroštátne právo, na zníženie pokuty, ktorú
toto ustanovenie určuje, uloženú tomuto spotrebiteľovi, ale ukladá mu jednoducho neuplatniť uvedené
ustanovenie na spotrebiteľa“.

10. Napokon podľa názoru odvolacieho súdu nie je právne relevantný poukaz žalobcu na okolnosti
správania sa žalovanej (dostávala sa do omeškania už od vzniku zmluvného vzťahu, predmet nájmu
nevypratala a protokolárne neodovzdala, nepreberá poštové zásielky, neprevzala platobný rozkaz, v
konaní je pasívna). Tieto okolnosti nemajú žiaden vplyv na záver o nedôvodnosti žaloby v časti o
zaplatenie zmluvnej pokuty.

11. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo
výroku II. a v závislom výroku II. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, tento nárok
nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).