Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115231034
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115231034.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication,
s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany,
IČO: 36 866 598, proti žalovanej: E. F., nar.XX.XX.XXXX, XXX XX T. XXX, zastúpenej: JUDr. Bohdan

Jakubis, advokát so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 11.683,11 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. januára 2018 č.k.
17C/551/2015-174, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanej priznal plnú náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 470 ods. 1, 2, § 290, § 148 ods. 1, 2, § 180 Civilného
sporového poriadku, § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 879j, § 53 ods.
1, 2, 3, 4 písm. c), § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2
písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy), § 2 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

1.2. Z vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok bola na žalobcu
postúpená pohľadávka, ktorá vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzavretou medzi právnym
predchodcomžalobcuažalovanou.Uviedol,žezmluvaosplátkovomúverebolazároveňspotrebiteľskou
zmluvou, keďže bola uzavretá medzi SLSP, a.s., a žalovanou ako spotrebiteľkou. Zmluva bola uzavretá
v zákonom stanovenej písomnej forme, išlo o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľke
úveraspotrebiteľkasazaviazala úver vrátiťsdohodnutýmúrokom vpravidelnýchmesačnýchsplátkach

podľa podmienok zmluvy. Žalobca si uplatnil proti žalovanej neuhradený zostatok predmetného úveru.
1.3. V prvom rade sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Uviedol, že z obsahu spisu
nevyplýva, že postupca ukončil záväzkový právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a
žalovanounastranedruhej.Konštatoval,žežalobcuzaťažovalapovinnosťpreukázaťdodržaniepostupu
v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že právny predchodca žalobcu obchodná
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ písomne vyzval žalovanú na úhradu dlhu a táto bola

napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Nakoľko dodržanie tohto
postupu,ktorýbolpredpokladomprepostúpeniepohľadávkybankyvzmyslezákonaobankáchzostrany
žalobcu nebolo preukázané, žalobca ani jeho právny predchodca do spisu nezaložil relevantné doklady,
konštatoval, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, na žalobcu.
Žalobca ani jeho právny predchodca nepreukázali doručenie výzvy, v ktorej banka vyzvala žalovanú
na plnenie dlžnej sumy, s ktorou bola žalovaná v omeškaní viac ako 90 dní, preto nepreukázali, že

postupujú len splatné pohľadávky. Konštatoval, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez
súhlasu žalovanej na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zák. z. 483/2001 Z.z.o bankách splnené neboli, a preto bola zmluva o postúpení pohľadávok v tejto časti neplatná pre rozpor
so zákonom. Na základe tejto skutočnosti dospel k záveru, že nie je daná vecná aktívna legitimácia
žalobcu na uplatnenie danej pohľadávky pred súdom, keďže z neplatného postúpenia pohľadávky mu

nesvedčí právo, ktorého sa domáha v žalobe.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná bola v
konaní úspešná.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže na zaplatenie 100 % trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
Dôvodil, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP), ktoré bolo dôsledkom nesprávnej aplikácie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách, nesprávnej aplikácie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nesprávneho právneho záveru o
právnych dôsledkoch oznámenia o postúpení pohľadávky a nesprávneho výkladu § 92 ods. 8 zákona

o bankách. Ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).
2.2. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný
vo veci. Tvrdil, že v konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona

o bankách predložením výzvy zo dňa 10.07.2013 a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 15.08.2013, ktoré predložili spolu s doručenkou vlastnoručne podpísanou žalovanou. Tvrdil,
že v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo jednoznačne uvedené, že banka vyhlásila
mimoriadnu splatnosť a vyzvala žalovanú k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom. Žalovaná
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti prevzala dňa 20.08.2013 a pohľadávka bola postúpená

dňa 25.09.2014. Tým boli splnené podmienky postúpenia uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách.
2.3. Namietal, že súd prvej inštancie neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia boli medzi stranami sporné a
ktoré skutkové tvrdenia považoval za nesporné, ktoré dôkazy bolo potrebné vykonať a neuviedol ani
predbežné právne posúdenie veci. Z toho dôvodu považoval splnenie podmienok podľa ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách za dostatočne preukázané. V prípade, že by súd prvej inštancie pri

predbežnom právnom posúdení zhodnotil, že predložené listinné dôkazy boli nedostatočné, predložil by
ďalšie dôkazy, respektíve zaujal právne stanovisko. Keďže súd prvej inštancie počas konania v zmysle
§ 181 ods. 2 CSP neuviedol, že by jeho aktívna legitimácia bola sporná, považoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie za prekvapivé. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie odročoval pojednávania
a zaväzoval ho na špecifikáciu jednotlivých úhrad a celej pohľadávky, na základe čoho predpokladal,

že aktívnu legitimáciu má jednoznačne preukázanú a ide ďalej skúmať jednotlivé zložky žalovanej
pohľadávky, respektíve sumu, ktorú žalovaná uhradila. Ak by súd prvej inštancie vyslovil predbežný
právny názor, z ktorého by vyplývalo, že považoval splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách za nepreukázané, predložil by aj úplné znenie Všeobecných obchodných podmienok, z ktorých
vyplýva že banka nebola povinná posielať klientom výzvy na zaplatenie pred postúpením pohľadávky

(bod 19.16).
2.4. Tvrdil, že bod 19.16 obchodných podmienok obsahuje jednostranný adresný právny úkon druhej
zmluvnej strany (osoby, s ktorou banka uzatvárať zmluvu), ktorým dával vopred súhlas na postúpenie
pohľadávky voči nej. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje predchádzajúcu výzvu len
v prípade postúpenia bez súhlasu klienta, pričom na dispozitívnu povahu. Posudzovanej veci však

postúpeniepohľadávkybolorealizovanésosúhlasomžalovanejakoklientabanky,keďjejsúhlasvyplýva
z ustanovenia bodu 19.16 obchodných podmienok.
2.5. Tvrdil, že v danej veci je vylúčená aplikácia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách z dôvodu,
že ide o normu obchodného práva upravujúcu podnikateľskú činnosť bánk a vo vzťahu v tejto norme
má vždy prednosť Občiansky zákonník, čo výslovne vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy bolo tak potrebné použiť Občiansky
zákonník, ktorý nevyžaduje pred postúpením zaslanie výzvy dlžníkovi.
2.6. Poukázal na svoje tvrdenie, podľa ktorého postúpenie predmetnej pohľadávky bolo žalovanej
oznámené Slovenskou sporiteľňou písomným oznámením. Preto súd prvej inštancie pochybil, keď
nesprávne aplikoval ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka a napriek relevantnému

oznámeniu o postúpení pohľadávok sa zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení. V tejto časti považoval
rozhodnutiesúduprvejinštanciezanedostatočneodôvodnené.PoukázalnarozsudokNajvyššiehosúdu
SR sp.zn. 4Obo/210/2001.2.7. Tvrdil, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach postúpenia
pohľadávok,aleibapodmienkach,zasplneniaktorýchnedochádzakporušovaniubankovéhotajomstva.
Navyše uvedené ustanovenie neukladá povinnosť, predložiť doklad o odoslaní, respektíve doručenku

výzvy.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozsudkom. Poukázala na skutočnosť, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 10.07.2013
a tento nedostatok podľa ustálenej judikatúry nemožno zhojiť ani preukázaním doručenia oznámenia

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.08.2013. Navyše sa jedná o neplatné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti bankou, nakoľko nebol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Tvrdila, že nemožno jedným vyhlásením oznámiť klientovi, že je v omeškaní a tým istým
vyhlásením vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, nakoľko v tom prípade chýba časový odstup medzi výzvou a
vyhlásením mimoriadnej splatnosti, lebo by nebola dodržaná 90-dňová lehota predpokladaná § 92 ods.
8 zákona o bankách. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a

zaviazal žalobcu nahradiť jej trovy odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojich doterajších skutkových tvrdeniach
uvedených v odvolaní. Uviedol, že z vyjadrenia žalovanej nie je zrejmé na akú ustálenú judikatúru
sa žalovaná odvoláva. Namietal, že v predmetnej veci bolo rozhodujúce skúmanie dvoch lehôt, a

to lehoty 15 dní podľa § 53 ods. 9 zákona o bankách, ktorá bola dodržaná, pretože žalovanej bola
zasielaná výzva dňa 10.07.2013 a jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa
14.08.2013. Ďalej lehota 90 dní podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorá rovnako bola dodržaná,
pretože žalovanej boli doručované 2 písomnosti, ktorých bola vyzvaná na zaplatenie pohľadávky, výzva
zo dňa 10.07.2013 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.08.2013. Uviedol,

že výzva zo dňa 10.07.2013 bola žalovanej doručená ako obyčajná listová zásielka, preto by sa
právnemu predchodcovi žalobcu vrátila iba v prípade, ak by žalovaná túto výzvu neprevzala. Odmietol
skutkové tvrdenie žalovanej, že výzva bola vyhotovená dodatočne.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce a zmätočné.

Mala za to že nebolo preukázané žiadnym hodnoverným spôsobom, že predmetná výzva bola žalovanej
doručená. Tvrdila, že nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy žalobca neuniesol dôkazné bremeno
splnenia tejto povinnosti. Zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu. Poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2018 sp.zn. 7 Cdo 26/2017.

6.1. Žalobca v následnom vyjadrení zotrval na svojich doterajších skutkových tvrdeniach, podľa ktorých
v prejednávanej veci boli dodržané lehoty v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
ako aj § 92 ods. 8 zákona o bankách.
6.2. Žalovaná v ďalšom vyjadrení zopakovala, že nemá vedomosť o tom, že by jej niekedy právny
predchodca žalobcu zaslal predmetnú výzvu a toto jej tvrdenie sa nepodarilo vyvrátiť.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,

preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na

tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11.1. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý
proces.Dôvodil,žesúdprvejinštancienepostupovalpodľa§181ods.2CSPapočaskonania neuviedol,
ktoré skutkové tvrdenia boli medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považoval za nesporné,
ktorédôkazybolopotrebnévykonaťaneuviedolanipredbežnéprávneposúdenieveci.Najmäneuviedol,

žejehoaktívnalegitimáciabolasporná,pretopovažovalnapadnutýrozhodnutiezaprekvapivé. Odvolací
súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadou namietanou žalobcom.
11.2. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie skutočne nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP.
Napriek uvedenému nemožno napadnutý rozsudok považovať za prekvapivý, keďže žalovaná už vo
svojom prvom písomnom vyjadrení k žalobe (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) tvrdila, že
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, lebo nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Výslovne

namietala, že postupca nepreukázal, že pohľadávka bola spôsobila na postúpenie podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách. Vyjadrenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené a žalobca sa k nemu
vyjadril podaním zo dňa 23.03.2017. Žalobca sa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyjadroval
a produkoval dôkazy k svojej aktívnej vecnej legitimácii v priebehu sporu opakovane.
11.3. Odvolací súd nezistil namietané vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok

zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

12.1. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavu a ním aplikovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol
žalobu dôvodiac nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, bolo jeho rozhodnutie nesprávne,

založené na nesprávnom právnom posúdení veci. 12.2. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovanej
na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zák. z. 483/2001 Z.z. o bankách.
Preto bola zmluva o postúpení pohľadávok v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom a vo veci
nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie danej pohľadávky pred súdom, keďže

z neplatného postúpenia pohľadávky nesvedčí mu právo, ktorého sa domáha v žalobe. Z dôvodov
rozhodnutia však nevyplýva, prečo považoval súd prvej inštancie za nedoručenú výzvu právneho
predchodcu žalobcu (Slovenskej sporiteľne, a.s.) zo dňa 10.07.2013 (č.l. 124), ktorá svojim obsahom
zodpovedá ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže obsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom. Zákon totiž neukladá banke povinnosť zaslať predmetnú výzvu klientovi banky do vlastných

rúk. Preto otázku doručovania bolo potrebné skúmať z hľadiska obsahu zmluvy a jej súčastí, najmä
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré upravujú doručovanie písomnosti banky, a boli žalobcom
do spisu predložené. Pokiaľ bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté doručovanie písomností banky vo forme
obyčajnej listovej zásielky tak, ako to v priebehu sporu tvrdil žalobca, nebolo možné požadovať od
žalobcu, aby predložil podací lístok o podaní doporučenej zásielky, či doručenku o doručení zásielky

žalovanej. V tom prípade na preukázanie splnenia povinnosti banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
postačovalo predloženie samotnej výzvy, z ktorej vyplýva, že bola adresovaná žalovanej. Súd prvej
inštancie však tieto skutočnosti dostatočne neskúmal, preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru,
že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Následne už nevykonal náležité dokazovanie k
jednotlivým zložkám uplatneného nároku, aby zistil, či sú opodstatnené v celom rozsahu, vrátane

príslušenstva. A to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj
dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP).
12.3. Odvolací súd k odvolaniu žalobcu dodáva, že s jeho námietkou, podľa ktorej na splnenie
podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách postačuje výzva zahrnutá do vyhlásenia predčasnej
splatnosti, sa nestotožnil. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého bol jeho právny

predchodca oprávnený postúpiť svoju pohľadávku na tretiu osobu, na základe súhlasu klienta v bode
19.16. Všeobecných podmienok. Takéto dojednanie bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ani námietku o vylúčení aplikácie § 92
ods. 8 zákona o bankách v spotrebiteľských zmluvách nemožno považovať za dôvodnú. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sú svojou povahou všeobecnými ustanoveniami

vo vzťahu k zmluvným typom upravených či už v Občianskom zákonníku, v Obchodnom zákonníku
alebo v inom právnom predpise upravujúcom záväzkové vzťahy vyplývajúce zo zmlúv. Aplikujú sa v
prípade, keď iné predpisy neobsahujú osobitnú právnu úpravu, použiteľnú na daný zmluvný vzťah,
či na niektoré čiastkové dojednanie. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje osobitnépodmienky, za ktorých je banka oprávnená postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe, ktorá nie je
bankou, preto má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou v Občianskom zákonníku.

13. Keďže predmetom konania zostal aj úrok z úveru po zosplatnení, odvolací súd dodáva, že
predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania
úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na

jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné
prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od
neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom
prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený

sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto
situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na
dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované
práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k
hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by

si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované
a používať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanej, ako spotrebiteľovi, odvolací
súd vyslovuje záväzný právny názor, že po zosplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté
za poskytnutý úver.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu v tejto časti podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma obsah zmluvy a obsah Všeobecných zmluvných
podmienok, ktoré boli jej súčasťou z hľadiska dohodnutého spôsobu doručovania písomnosti banky a

zistí, aká forma doručovania písomnosti banky bola účastníkmi zmluvy dohodnutá a svoje skutkové
zistenie vyhodnotí vo vzťahu k preukázaniu doručenia výzvy zo dňa 10.07.2013. Pritom bude viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v bode 12.2. Následne sa bude zaoberať dôvodnosťou
uplatneného nároku. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy,
ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podrobí prieskumu všetky zložky uplatneného nároku z

hľadiska ich dôvodnosti, dovolenosti a zákonnosti, pričom bude viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu vyslovenom v bode 13. Následne vo veci opätovne rozhodne a zároveň rozhodne aj o trovách
konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).