Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 9, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoZm/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120213952
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8120213952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: Československá obchodná banka,
a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., s miestom podnikania F. XXX, XXX XX G., IČO: 46925261, 2/ C.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpenej: Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka,
so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50053167, o zaplatenie zmenkovej sumy 9.703,54 eur
s prísl., o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24CbZm/15/2020-112 zo
17.5.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu k žalovanej 2/.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu vo výške 9.703,54 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému zo žalovaných. Priznal žalobcovi voči
žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vychádzal zo zistenia, že dňa 14.7.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným 1/ ako podnikateľom Zmluvu o
investičnom EIF úvere č. XXXXXXXMX, na základe ktorej boli žalovanému 1/ ako dlžníkovi poskytnuté
prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 20.000,- eur. Na účely zabezpečenia všetkých
nárokov z úverovej zmluvy, žalovaný 1/ dňa 14.7.2015 vystavil na rad žalobcu blankozmenku, ktorú
podpísala žalovaná 2/ ako avalista. Pre neplnenie zmluvných podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnostipredmetnéhoúveruažalobcavyplnilchýbajúceúdajevblankozmenkenasledovne:zmenková

suma 9.703,54 eur, dátum splatnosti zmenky 12.3.2019. Napriek výzve žalobcu, ani jeden zo žalovaných
neuhradil zmenkovú sumu ani čiastočne.

Dňa 12.3.2019 bola v Poprade vystavená vlastná zmenka, ktorou sa žalovaný 1/ ako vystaviteľ zaviazal
zaplatiť na rad žalobcu sumu 9.703,54 eur dňa 12.3.2019. Suma je splatná v sídle žalobcu. Ako aval
za vystaviteľa sa podpísala žalovaná 2/.

V predmetnej právnej veci nebolo sporné, že žalovaný 1/ vystavil zmenku a že žalovaná 2/ avalovala
zmenku. Žalovaná 2/ ako prostriedok procesnej obrany uviedla, že nakoľko vo vzťahu so žalobcomnevystupovala ako podnikateľ, je nutné ju považovať za spotrebiteľa. Taktiež argumentovala, že žalobca
jej zasielal oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzvu na plnenie zo dňa 12.3.2019 na adresu v E.
I., hoci ona od roku 2019 býva v Poprade.

Súd prvej inštancie, vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere mal za to, že zmluvu ako veriteľ podpísal
žalobca a ako dlžník žalovaný 1/, ktorý vystupoval v pozícii podnikateľa. Zmluvu o úvere podpísala
žalovaná 2/ v pozícii manželky žalovaného 2/ (nie žalovaného 1/?) na znak súhlasu s právnym úkonom

v zmysle § 145 ods. 1 OZ, nakoľko sa nejednalo o tzv. bežnú vec medzi manželmi a bez jej súhlasu by
bol právny úkon neplatný. Na zmenke je žalovaná 2/ podpísaná fakticky ako ručiteľ, posúdiť vzťah medzi
ňou a žalobcom ako spotrebiteľský tak nie je možné. Žalobca zasielal žalovanej 2/ výzvu na plnenie na
adresu, ktorú žalovaná 2/ uviedla pri uzatváraní dohody o vyplňovacom zmenkovom práve. Žalovaná 2/
v priebehu sporu nepreukázala, ani netvrdila, že by žalobcovi oznamovala zmenu trvalého pobytu, resp.
zmenu korešpondenčnej adresy. Je v rozpore s teóriou legitímnych očakávaní, aby sa od žalobcu ako

veriteľa vyžadovalo preverovanie aktuálneho trvalého pobytu dlžníkov.

Podstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumentystránsúdposúdiltak,žeprizáväzkochzozmenkyplatí,
že ide o záväzky bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Práva a povinnosti zo zmenkovoprávnych

vzťahov sú definované výlučne zmenkovou listinou a zápismi na nej uvedenými, pričom môžu existovať
len spolu s touto listinou, ktorá je dostatočným dôvodom na platenie. Vzniku zmenky spravidla
predchádza určitá konkrétna ekonomická potreba - kauza. Ak však platne vznikne zmenkový záväzkový
vzťah, tento sa stáva záväzkovým vzťahom úplne samostatným, ktorý existuje, mení a vyvíja sa bez
väzbynazáväzkovévzťahy,ktoréexistovaliprijehovzniku.Tietodvaprávnevzťahysúprávneoddelené,

a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Žalobca ako majiteľ zmenky preto nemá
povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky.

Predloženázmenkaobsahujevšetkynáležitostipredpísanévustanovenívčl.I§75zákonazmenkového

a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca zmenkové práva
preukázal. Ako riadny majiteľ zmenky má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola
zaplatená,šesťpercentnéúrokyododňasplatnostiaodmenuvovýškejednejtretinypercentazmenkovej
sumy (čl. I § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal
žalovaných zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 9.703,54 eur, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo

sumy 9.703,54 eur od 13.3.2019 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy, teda 32,34
eur (dátum splatnosti zmenky je deň 12.3.2019, nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali do omeškania).

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná 2/ a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu vo vzťahu k nej ako nedôvodnú zamietol.

Poukázala na to, že je fyzickou osobou, ktorá nemá žiadne podnikateľské väzby na podnikateľa,
žalovaného 1/, ktorý je zmenkovým dlžníkom. To isté sa opakuje aj v bode 40. rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie zo 14.3.2013, na ktorý žalobkyňa poukázala. Totiž, ak fyzickú osobu, ktorá má
úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním, ako sú konateľstvo alebo väčšinový

podiel v spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku
vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti, potom iné fyzické osoby, bez akýchkoľvek
takýchto väzieb, právne postavenie spotrebiteľa majú. Žalovaná 2/, ako to vyplýva z predmetnej zmluvy
oinvestičnomúvereEIFč.XXXXXXXMXzo14.7.2015,podpísalatútozmluvuakomanželkažalovaného
1/ s poukazom na skutočnosť, že sa nejednalo o bežnú vec v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.Ak žalovaná 2/ žiadne takéto väzby nemá, potom ju pre účely tohto právneho vzťahu a jej postavenia ako
avala možno považovať za spotrebiteľa, pričom nie je potrebné deklarovať, že uspokojuje svoje vlastné
súkromnépotreby.Súdsavšaktoutoargumentácioužalovanej2/vôbecnezaoberalaneodôvodnilprečo

v prejednávanej veci nemožno aplikovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie a viesť úvahy v tom
smere, že žalovaná 2/ je v skutočnosti spotrebiteľkou.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

So zreteľom na obsah odvolania žalovanej 2/, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku len vo vzťahu k tejto žalovanej, nakoľko v prejednávanej veci nejde o tzv.
nerozlučné spoločenstvo sporových strán (§ 77 ods. 1 CSP), a preto výroky rozsudku týkajúce sa
žalovaného 1/, ktoré odvolaním žalovanej 2/ napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané

neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej 2/ nie je dôvodné.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu
k žalovanej 2/ zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení

skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia
prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

Podľa čl. I, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje: 1.
označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde
sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. J., § 10 zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, ak nebola zmenka, ktorá bola
pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto
dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní

zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 30 odsek 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, zaplatenie zmenky
možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. Túto záruku môže dať

tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.

Podľa čl. I, § 32 odsek 1 až 3 zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, zmenečný ručiteľ je
zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za

ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku,
nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne
zaviazaní.

Podľa čl. I, § 48 odsek 1 zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom
žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.
odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že 14.7.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným 1/ ako

podnikateľom zmluvu o investičnom EIF úvere č. XXXXXXXMX, na základe ktorej boli žalovanému 1/
ako dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 20.000,- eur. Túto zmluvu podpísala aj žalovaná
2/ ako manželka žalovaného, pričom možno súhlasiť s názorom žalovanej prezentovaným v tomto
konaní, že túto podpísala len ako manželka žalovaného so zreteľom na ustanovenie § 145 Občianskeho
zákonníka, teda so zreteľom na okolnosť, že pri uzatváraní tejto zmluvy nešlo o bežnú vec a takýmto

spôsobomvlastnevyjadrilasúhlasstým,abypredmetnúzmluvuuzavrelžalovaný1/akojejmanžel.Táto
okolnosť nebola ani nevyhnutná, nakoľko nešlo o nakladanie s majetkom patriacim do BSM žalovaných
1/ a 2/.

Rozhodujúcou okolnosťou je však to, že na účely zabezpečenia nárokov vyplývajúcich z tejto úverovej

zmluvy žalovaný 1/ 14.7.2015 vystavil na žalobcu blankozmenku, ktorú podpísala žalovaná 2/ ako
avalista, a pokiaľ došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru tak, ako bolo zistené
v tomto konaní, je povinnosťou žalovanej 2/ podieľať sa na úhrade tohto dlhu ako zmenkový ručiteľ –
avalista, pričom nie je právne významné hlbšie skúmanie žalovanej 2/ pri uzavretí predmetnej zmluvy
o investičnom EIF úvere zo 14.7.2015. Z toho vyplýva, že žalovaná 2/ za predmetnú dlžnú sumu

zodpovedá titulom svojho ručiteľského vzťahu ako avalistu.

Nemožnosúhlasiťsodvolacíminámietkamižalovanejspočívajúcimivtom,žezrozsudkuSúdnehodvora
Európskej únie zo 14.3.2013 sp.zn. C-419/11 vyplýva, že v prejednávanej veci by sa malo postavenie

žalovanej 2/ vykladať ako postavenie spotrebiteľky.

V tomto smere treba poukázať na to, že v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva, že je neprípustné, aby sa zabezpečenie uspokojenia pohľadávky, alebo splnenie

záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy riešilo dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, pričom
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ich odmietnuť alebo ak by takéto
zabezpečenie bolo vykonané zmenkou alebo šekom. Treba totiž konštatovať, že predmetná zmluva
o investičnom EIF úvere č. XXXXXXXMX zo 14.7.2015 nebola zmluvou spotrebiteľskou, ale išlo

o obchodný, t.j. podnikateľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/.

Naviac z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-419/11 zo 14.3.2013 vyplýva, že do
osobitného režimu v oblasti ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzatvorené len mimo a nezávisle

od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania alebo účelu s jediným cieľom uspokojiť vlastnú
súkromnú spotrebu jednotlivca, pričom táto ochrana nie je odôvodnená v prípade zmluvy, ktorej
účelom je podnikateľská činnosť alebo povolanie. Postavenie spotrebiteľa nemožno preukazovať len
okolnosťou, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou.

Zatakýchtookolnostíniejemožnésúhlasiťsargumentácioužalovanej2/spočívajúcouvtom,žebymala
mať postavenie spotrebiteľky v prejednávanej veci, a to práve so zreteľom na okolnosť, že predmetná
zmluva o poskytnutí uvedeného úveru jej manželovi nemala charakter spotrebiteľský.

Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a so zreteľom na to,
že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387
ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanej 2/, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchtotrov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).