Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Ľuboš Baka

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 1Er/766/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315206897
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Baka
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4315206897.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: N., o vymoženie
peňažného plnenia 1.443,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného, so spoločnosťou BENCONT

COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Súd z a m i e t a návrh súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na schválenie predaja nehnuteľnosti
podľa § 63 ods. 3 Exekučného poriadku.

III. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.

IV. Súd povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17,
Zvolen p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 43,20 eura, ktoré je oprávnený povinný uhradiť súdnemu

exekútorovi do troch dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. V danej veci začalo exekučné konanie dňa 15.03.2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad Zvolen v neprospech
povinnej o vymoženie sumy 1.443,72 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IBB12100087 zo dňa 16.01.2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 29.02.2012 a vykonateľnosť dňa 04.03.2012. Exekučným titulom bola povinnej (žalovanej) uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) dlžnú istinu vo výške 1.443,72 eur, úrok vo výške 23,00
% ročne zo sumy 1.443,72 eur od 02.06.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 1.443,72 eur od 02.06.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania
vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 124,84 eur, sumu dlžných úrokov a
úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do

dňa 01.06.2010 vo výške 582,81 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 39,07 eur, náhradu poplatku za
rozhodcovské konanie vo výške 87,62 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Dňa 07.05.2015 poveril exekučný súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Ďuricu na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.443,72 eur s príslušenstvom.

2. Dňa 02.08.2022 súdny exekútor doručil súdu návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa §

63 ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol nasledovné: Podľa výpisu z CRE je voči povinnej
vedených sedem exekučných konaní, ktoré spoločne bez príslušenstva prevyšujú sumu 2000,- EUR. Kudňu podania návrhu na schválenie predaja nehnuteľnosti sú tak voči povinnej vedené súčasne viaceré
exekučné konania, kde pohľadávky spoločne prevyšujú sumu 2000,- EUR. Na podporu svojich tvrdení
zaslal výpis z CRE. Zároveň Vám oznamujem, že vzhľadom na ostatné majetkové pomery povinnej

nie je možné exekúciu vymôcť iným spôsobom nakoľko povinná nie je zamestnaná, nie je vlastníkom
žiadnych exekvovateľných hnuteľných vecí, nie je vlastníkom motorového vozidla a nie je poberateľkou
žiadnej exekvovateľnej sociálnej dávky. Súdny exekútor má za to, že predmetná pohľadávka nemôže
byť uspokojená inak, to znamená, že exekúcia vedená iným spôsobom nepovedie k uspokojeniu
pohľadávky oprávneného. Na základe vyššie uvedeného navrhuje schválenie predaja nehnuteľnosti

podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, aby mohlo dôjsť k efektívnemu uspokojeniu
pohľadávky oprávneného.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 233a Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje
osobitný zákon (zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

5. Keďže sa exekučné konanie v tejto veci začalo pred 1. aprílom 2017 a preto sa podľa § 243h ods. 1
vety prvej Exekučného poriadku dokončuje podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, vzťahuje sa
s účinnosťou od 01.01.2020 aj na toto konanie zákon o ukončení niektorých exekučných konaní.

6. Na výzvu súdu súdny exekútor dňa 12.08.2022 oznámil, že v uvedenom konaní neboli splnené
podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. a zároveň doložil prehľad
všetkých prijatých úhrad tak ako ich eviduje v účtovníctve.

7. Súd má na základe prehľadu platieb predloženého súdnym exekútorom preukázanú existenciu

dosiahnutého výťažku podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f/ zákona č. 233/2019 Z. z. v období
posledných 18 mesiacov predo dňom, keď sa má stará exekúcia zastaviť podľa zákona č. 233/2019
Z. z. a z uvedeného dôvodu nedošlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č.
233/2019 Z. z. (z dôvodu uplynutia rozhodnej doby).

8. Podľa § 9a ods. 1, ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“), ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že
v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

10. Exekučný súd zistil, že oprávnený bol ku dňu 09.08.2017 vymazaný z obchodného registra

Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo: 6058/B z dôvodu jeho zlúčenia s obchodnou
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47
967 692, ktorá je jeho univerzálnym právnym nástupcom. Z tohto dôvodu rozhodol súd v zmysle § 64
CSP tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom
oprávneného - so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného

konania, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

14. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

15. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného

konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

16. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere, t. j. 26.07.2007 (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

17. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

18. Dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného
poriadku),upravujeExekučnýporiadokpodrobne,zatiaľčookamih(čas),kedytakmáalebomôžeučiniť,
nie je v ňom ustanovený explicitne. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12.

2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,
ako aj bez návrhu.

19. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3Cdo/122/2011).

20. Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere t. j. 26.07.2007 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55 ,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, t. j. 26.07.2007, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmetplnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa

bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s

dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného
alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej
lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktoré
vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého
v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa

oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy,
ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

23. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

26. Preskúmaním obsahu spisu exekučný súd zistil nasledovné: Právny predchodca oprávneného,
spoločnosť Poštová banka, a.s., so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava, IČO: 31 340 890
ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli dňa 26. 07. 2007 Zmluvu o úvere č. 1065512507 na základe
ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť vrátane úrokov
veriteľovi v 60. mesačných splátkach, každá splátka vo výške 50,45 eur ku 27. dňu v mesiaci. RPMN za

úver v % 25,58 a ročná úroková sadzba úveru v % 23. Celková výška nákladov na poskytnutý úver je
1.150,16 eur. Dlžník zároveň v zmluve o úvere žiadal o zriadenie osobného účtu so všadeplatíkartou.

27. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je v predmetnej veci exekučným titulom vyplýva, že rozhodcovský
súd mal preukázané, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. nadobudla pohľadávku, ktorá bola predmetom

rozhodcovského konania s príslušenstvom a so všetkými právami a povinnosťami, ktoré sú s ňou
spojené. Rozhodcovský súd v rozhodnutí uviedol, že má právomoc rozhodovať o žalobe doručenej
žalobcom, pretože sa jedná o spor medzi žalobcom, ako právnym nástupcom banky a žalovaným
zo zmluvy o úvere. Žalovaný svojím podpisom zmluvy o úvere potvrdil, že sa oboznámil s OP,
Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej

pôžičky a Oznámením o úrokových sadzbách banky, súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich
predložené. Ďalej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať o žalobe z článku 3 ods. 6
zmluvy o úvere. Podľa článku 3 ods. 6 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory
vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A

MEDIAČNÁ, a.s. rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

28. V predmetnej veci mal súd preukázané, že právny predchodca oprávneného (Poštová banka a.s.)
ako veriteľ a povinná ako dlžník, uzavreli 27.07.2007 Zmluvu o úvere č. 1065512507. Právny vzťahmedzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou je právnym vzťahom spotrebiteľským, ktorý
používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa,
t. z., že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri

svojom rozhodovaní vo veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Na základe uvedených
skutočností súd preskúmal exekučný titul z hľadiska občianskeho práva alebo z hľadísk ochrany
spotrebiteľa podľa osobitných predpisov. Uzavretá zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, keďže bola uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného ako dodávateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie

úverov a pôžičiek) a medzi povinným ako spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
ktorou sa právny predchodca oprávneného ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi a
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť
exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so
svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
od čl. 3 ods. 6 Zmluvy o úvere č. 1065512507. Zmluva má vopred predtlačenú podobu pred jej
podpísaním a vypĺňajú sa len údaje o klientovi, požadovaná výška úveru klientom, forma jeho čerpania

a splácania s tým, že údaje o poskytnutom úvere a podmienky jeho poskytnutia sú vopred pripravené.
Súd k veci ďalej uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných

podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza
Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98- C 244/98). Na základe rozhodcovskej doložky
rozhodcovský súd konštatoval, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú v
budúcnosti budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s. a rozhodnutie bude pre obe zmluvné strany konečné a záväzné.
Takto dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, a to v neprospech spotrebiteľa. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou samotnej
zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný

ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd zastáva
názor,ženemožnozaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdunazákladeneplatnejrozhodcovskejdoložky.
Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce
existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné.

30. Exekučný súd poznamenáva, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej
zmluve môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom
(bez pridaných „motivačných“ podmienok), kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia
právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť

vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o väčšmi prijateľnú podmienku v spotrebiteľskom právnom
vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len
napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť a byť naplnené vo vzťahu k
priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

31. Rozhodcovská zmluva, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade
sporu núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou
značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v

ustanovení § 53 ods. 4 /znenie účinné v čase podpisu zmluvy/ spája sankciu neplatnosti. Uvedená
zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a pre jej neprijateľnosť s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka je absolútne neplatná. Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nebola daná právomocrozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
absolútne neplatnej bolo potrebné vo vzťahu k povinnému - v rozhodcovskom konaní vo vzťahu k
žalovanému, považovať za nulitný akt.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd rozhodol tak, že vyhlásil
exekúciu za neprípustnú z dôvodu, že exekúciu nemožno vykonať na podklade exekučného titulu, ktorý
vydal orgán, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie. Z dôvodu, že súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú,
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a o podanom návrhu súdneho

exekútora o udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti povinnej, v ktorom má obydlie podľa § 63
ods. 3 Exekučného poriadku rozhodol tak, že návrh zamietol so zreteľom na zastavenie exekúcie ako
neopodstatnený.

33. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak
súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

34. Podľa § 200 ods. 1 prvej a druhej vety Exekučného poriadku v znení účinnom v čase
začatia exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov

potrebných na účelné vymáhanie nároku.

35. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie.

36. Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 27.10.2022 uplatnil trovy exekúcie vo výške
43,20 eur podľa § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2017 (ďalej len „vyhlášky“) a § 196 Exekučného
poriadku pozostávajúce z paušálnej sumy vo výške 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške

13,30 eur (poštovné za vykázané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o zriadení
exekučného záložného práva, exekučných príkazov zrážkami zo mzdy a iných príjmov a predajom
nehnuteľnosti) a DPH 20 % vo výške 9,30 eur zo sumy 46,49 eura, s tým, že následne odpočítal už
uhradených 12,59 eur na trovy exekúcie.

37. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, za výkon
exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa
jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty

38. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

39. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a/
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, c/ doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d/ doručenie exekučného príkazu, e/ doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g/ každé zisťovanie
bydliska povinného, h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy, i/ každé zisťovanie účtu povinného, j/ každé

ďalšie zisťovanie majetku povinného.

40. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

41. Preskúmaním trov exekúcie súd zistil, že tieto sú v súlade s vyhláškou a takto vyčíslené trovy
exekúcie súd považuje za účelné a nevyhnutné na vymáhanie nároku oprávneného. Nakoľko oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý vzhľadom na neplatnúrozhodcovskú doložku nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať
spor účastníkov konania a preto súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy exekúcie podľa
ustanovenia§203ods.1Exekučnéhoporiadku,keďmázato,žeoprávnenýzavinilzastavenieexekúcie.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak,
že v konaní procesne úspešnej povinnej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne
nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

46. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

47. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

48. Podľa § 238 ods. 3 CSP, ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od
doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť,
je ním subjekt viazaný doručením.

Poučenie:

Proti výroku III. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti výroku I., II. a V. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.