Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 1, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216225157
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216225157.6

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú W.
Z. M. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov MVDr. E. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na
Q. 4 zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Troščákom so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na

Hlavnej 50 a Ing. F. M. nar. X.X.XXXX bývajúceho v P. na M. XX (adresa na doručovanie v P. na J. XX)
zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Štúrovej 20 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II z 18.12.2018 č.k. 23P 323/2016-729 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením z 18.12.2018 č.k. 23P 323/2016-729 zamietol návrh matky, ktorým
žiadala, aby súd zmenil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice II z
2.11.2017 sp. zn. 23P 323/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 18.1.2018 sp.
zn. 7CoP 240/2017 a zveril maloletú W. Z. do jej osobnej starostlivosti, ktorá bude oprávnená a povinná
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, zaviazal otca prispievať na jej výživu 750 Eur mesačne a

upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od
10:00 hod. do 17:00 hod..

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vyššie uvedeným rozhodnutím súdu bola maloletá W. Z. zverená do
striedavej osobnej starostlivosti v trojdňovom intervale s miestom striedania vždy v bydlisku matky o
18:00 hod. prvého dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia. S poukazom na znalecký posudok

znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých PhDr.
Ľ. T., ktorý striedavú starostlivosť pre maloleté dieťa posúdil ako vhodnú a správu klinického psychológa
H.-P., J..S..Z.. H.L. PhDr. E. U. zo 4.10.2018, z ktorej vyplýva potreba rozvíjania vzťahu dieťaťa s
oboma rodičmi, pričom zistila nedostatočne rozvinutý, až mierne odmietavý vzťah dieťaťa k otcovi daný
nedostatočným vzájomným kontaktom, dospel k záveru, že neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by
upravený model starostlivosti pre maloleté dieťa nebol priaznivý, alebo by pre dieťa predstavovalo

nebezpečenstvo. S názorom matky, že zo záverov správy PhDr. E. U. vyplýva závažná zmena pomerov
vyžadujúca zmenu striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť v súlade s jej
návrhom, sa konajúci súd vysporiadal s odôvodnením, že z tejto správy vyplýva, že ide len o predbežné
odporúčanie, nakoľko psychologička nebola v kontakte s otcom a ide len o odporúčanie zvážiť zverenie
dieťaťa matke s vymedzeným pravidelným kontaktom s otcom. Vo vzťahu k tvrdeniu matky, že sa
otec v čase určenom na prevzatie maloletej do miesta bydliska matky nedostavil, resp. nepreukázal,

že sa na určené miesto dostavil a nepredložil o tom relevantné a nespochybniteľné dôkazy, teda dal
najavo, že nechce využiť svoje oprávnenie na styk s maloletou, konajúci súd prijal záver, že nejdeo relevantné okolnosti, ktoré by odôvodňovali meniť právoplatné rozhodnutie upravujúce rodičovské
práva a povinnosti neodkladným opatrením na čas do rozhodnutia vo veci samej, ale sú potvrdením
toho, že komunikácia medzi rodičmi je nedostatočná a bez súčasnej dočasnej úpravy pomerov by sa

rodičia vo vzťahu k výkonu ich rodičovských práv a povinností správali v rozpore so záujmami maloletej.
Dospel k záveru, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala takú zmenu
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu už nariadeného neodkladného opatrenia, teda neosvedčila
naliehavú potrebu zmeny úpravy pomerov účastníkov konania, ani nebezpečenstvo bezprostredne
hroziace maloletému dieťaťu odôvodňujúce okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného

opatrenia. Teda absentuje naliehavosť zmeny striedavej osobnej starostlivosti na starostlivosť výlučnú
zverením dieťaťa matke, ako aj určenia vyživovacej povinnosti otca a úprave styku otca s maloletou
formou nariadenia neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky. Zistený skutkový stav právne
posúdil podľa § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 329 ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Zdôraznila, že naliehavá potreba úpravy
súčasných pomerov je zrejmá najmä z aktuálnej lekárskej správy (nález) klinickej psychologičky PhDr.
E. U., ktorej maloletá W. Z. pri vyšetrení uviedla svoj vlastný názor, že u otca nechce bývať, chce bývať
u matky a k otcovi by išla na návštevu, ale nechce u neho prespávať a záver správy konštatuje, že
maloletá má mierne odmietavý vzťah k otcovi, pričom s ohľadom na súčasný stav a postoje maloletej

k otcovi sa odporúča jej trvalé bývanie a žitie u matky s vymedzením pravidelných návštev u otca. Je
nepochybné, že od vydania aktuálneho neodkladného opatrenia došlo k takej závažnej zmene pomerov
na strane maloletej verifikovanej predloženým listinným dôkazom (odbornej psychologickej povahy), keď
u maloletej boli v súvislosti s prežívaním terajšej situácie vyplývajúcej z vedenia predmetného konania
a existencie neodkladného opatrenia riadne a nezávislou odborníčkou zistené jej súčasné postoje,

názory a psychické rozpoloženie s tým, že ide o rizikové dieťa, pričom sa odporúča umiestnenie u
matky a rozsahovo primeraná úprava styku otca s maloletou zohľadňujúca jej psychické rozpoloženie.
Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie odmietol vychádzať zo skutočností, ktoré bez akýchkoľvek
pochybností osvedčila (ak nie priamo preukázala) lekárskou správou klinickej psychologičky PhDr. E. U..
Konajúci súd nesprávnym postupom kladie na ňu prehnane vysoké a prakticky nesplniteľné nároky na

preukázanie skutočností pre zmenu nariadeného neodkladného opatrenia, čím popiera existenciu práva
účinne(resp.úspešne)sadomáhaťzmenyužnariadenéhoneodkladnéhoopatreniapotom,čosazmenili
pomery, pričom súd prvej inštancie na osvedčenie zmeny (v oblasti psychického stavu maloletého
dieťaťa) odmieta akceptovať lekársku správu klinickej psychologičky. Súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie na tom, že striedavá osobná starostlivosť vo vzťahu k maloletej W. je vhodná aj podľa

znaleckého posudku znalca PhDr. Ľ. T. zo 14.10.2018 napriek tomu, že vzniesla námietku zaujatosti
znalca a podala podrobné vyjadrenie k znaleckému posudku, s ktorým nesúhlasí a zároveň ho považuje
za úplne zbytočný, bez akejkoľvek validity a hodnoty pre rozhodnutie súdu, ktoré spočívajú v zaujatosti
znalca,neobjektívnosti,uvádzaniunepravdivých,zavádzajúcichapravduskresľujúcichúdajovatvrdení,
ako aj nepreskúmateľnosti tvrdení a odborných zistení, prekročení rámca odborného posudzovania,

neuvedenia žiadnej odbornej literatúry a ďalšie závažné pochybenia. Je absolútne nepochopiteľné, že
súd prvej inštancie založil napadnuté uznesenie na znaleckom posudku PhDr. T., ktorý je evidentne
nezákonný a nepoužiteľný dôkaz v predmetnom konaní, a ktorý je nevyhnutné vylúčiť z tohto dôvodu,
pričom akákoľvek kritická previerka tohto znaleckého posudku zo strany súdu absentuje, najmä s
prihliadnutím na ňou uvedené podrobné a závažné námietky. Z neznámych príčin súd tento znalecký

posudok vyzdvihol poukazujúc na to, že znalec považuje striedavú osobnú starostlivosť za vhodnú, a
na tomto znaleckom posudku (jeho záveroch) dokonca založil napadnuté uznesenie. Podala sťažnosť
na Ministerstvo spravodlivosti SR proti znalcovi PhDr. Ľ. T. v súvislosti so znaleckým posudkom zo
14.10.2018 a ministerstvo s odpoveďou, že sa mu javí, že mohlo nastať porušenie verejného záujmu pri
výkone znaleckej činnosti závažným spôsobom, t.j. v znaleckom posudku mohlo byť viackrát porušené

ust. § 17 ods. 5 Z.z. TP, postúpilo sťažnosť vecne príslušnému odboru ministerstva na priame vybavenie.
Dala do pozornosti, že v návrhu na zmenu neodkladného opatrenia výslovne uviedla, že otec sa
nedostavuje do miesta jej bydliska za účelom prevzatia maloletej W. na trojdňový interval striedavej
starostlivosti, naďalej ju šikanuje podávaním bezdôvodných návrhov na výkon rozhodnutia a keďže jej
záleží na blahu maloletej, s poukazom na jej terajší stav a prejavy (konkludentné aj verbálne), ako

aj neustále spochybňovanie odborných záverov MUDr. Q. S. zo strany otca, bola nútená vyhľadať
ambulanciu klinickej psychologičky PhDr. E. U. v Prešove. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie a maloletú W. Z. zveril do jej osobnej starostlivosti, ktorá bude oprávnená a povinná
ju zastupovať a spravovať jej majetok, zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 750 Eur mesačneod vykonateľnosti rozhodnutia a upravil styk otca s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 10:00
hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod s tým, že toto neodkladné opatrenie bude
trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.

zn. 23P 323/2016.

4. Otec maloletej vo vyjadrení uviedol, že nosná časť odvolacej argumentácie matky vychádza zo správy
PhDr. E. U., u ktorej bola maloletá na vyšetrení iba jediný raz 4.10.2018, čo samo o sebe nasvedčuje

účelovosti postupu matky, ktorá tak, ako v minulosti, aj teraz vyhľadala psychológa za účelom získania
správy, ktorá by podporila jej argumentáciu tak, ako v minulosti v prípade MUDr. S., PhDr. G. a PhDr. U.
a ani PhDr. U. nepovažovala za potrebné získať informácie od neho, ani ho vidieť v interakcii s dcérou
(i keď je pravdou, že v správe uvádza, že s ním v kontakte nebola a preto „len“ predbežne doporučuje).
Podstatnejšie však je, že zo správy PhDr. E. U. vyplýva, že vzťah dcéry k nemu je daný nedostatočným
vzájomným kontaktom, čo matka akosi prehliada a napriek tomu, že matkou zvolená psychologička

jasne odporúča jeho kontakt s maloletou W., matka mu naďalej (už deviaty mesiac) neumožňuje nijaký
kontakt s dcérou. Je pozoruhodné, ako matka manipuluje so slovami v správe, keď v odvolaní uvádza
„sa odporúča jej trvalé bývanie a žitie a u matky s vymedzením pravidelných návštev u otca“, pričom
PhDr. U. v správe doslova uvádza „doporučujeme predbežne (nakoľko sme s osobou otca neboli v
kontakte) zvážiť zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s vymedzením pravidelných kontaktov

s otcom“. Pre posúdenie ich rodičovských kompetencií, vzťahu maloletej W. k rodičom a celkových
vzťahov v rodine je podstatným znalecký posudok PhDr. T., na ktorej skutočnosti nič nemení matkou
podaná sťažnosť na znalca a k námietkam matky voči posudku iste zaujme stanovisko súd. Tiež uviedol,
že vyjadrenie názoru maloletej a znalca T.Š. je v súlade s jej názorom prezentovaným pred kolíznym
opatrovníkom.Rovnakostojízazmienku,žekýmvčase,kedytrojdňovástriedavástarostlivosťfungovala

(presne šesťkrát došlo k odovzdaniu dcéry do jeho starostlivosti), dcéra, ako to vyplýva zo správy MUDr.
S., volala ho tatko, teraz, po dlhodobom odlúčení ho volá „Feďo“. Matka sleduje jediný cieľ, dosiahnuť
odcudzenie maloletej W. od neho. Zdôraznil, že celkový postup matky v konaní (zmarenie viacerých
pojednávaní, nedostavenie sa na účastnícky výsluch, ale najmä absolútna ignorácia právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia o zverení maloletej do striedavej starostlivosti a absolútne neumožňovanie

kontaktu maloletej s otcom) sú práve tými dôvodmi, ktoré nielen neumožňujú vyhovieť návrhu matky
na zverenie maloletej W. do jej starostlivosti, ale mali by viesť k záveru o potrebe zveriť dcéru do jeho
výlučnej starostlivosti (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine). Dal do pozornosti aj uznesenie Krajského súdu v
Košiciach z 31.1.2019 sp. zn. 8CoP 361/2018, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie
o nariadení výkonu rozhodnutia. Z týchto dôvodov navrhol odvolaniu matky nevyhovieť a napadnuté

uznesenie potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z 18.12.2018 č.k. 23P
323/2016-729 v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto
prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie už nariadeného neodkladného opatrenia,

ktorým bola mal. W. Z. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervale striedania
osobnej starostlivosti každé 3 dni a nariadenia obsahovo odlišného neodkladného opatrenia v súlade
s návrhom matky, ktorým sa domáhala zverenia dieťaťa do jej výlučnej osobnej starostlivosti, nakoľko
predpokladom zrušenia, resp. zmeny rozhodnutia o dočasnej starostlivosti o maloleté dieťa je zmenatých okolností, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia
za súčasného preukázania naliehavej potreby upraviť pomery účastníkov konania iným spôsobom,
prípadnepreukázaniaskutočnosti,žedôvodyprenariadeniepredchádzajúcehoneodkladnéhoopatrenia

zanikli, resp. sa zmenili.

10. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami
tvrdenými matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie rozhodnutia, ktoré

spĺňa náležitosti ustanovené v § 236 CSP, je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla (bezodkladná) a
účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom,
teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pritom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu

ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové
zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách
predloženýchnavrhovateľom,prípadneinýmiúčastníkmikonania.Posúdenie,čijevkonkrétnomprípade
nevyhnutná bezodkladná ingerencia do pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom v

konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa, ktoré však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi
predstavami rodičov o realizácii rodičovských práv a povinností.

12. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúce sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia z 12.12.2018 ani z odvolania proti
zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie z 18.12.2018 č.k. 23P 323/2016-729 nevyplýva

podstatná zmena pomerov od vyhlásenia, resp. právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach
z 18.1.2018 č.k. 7CoP 240/2017-279, ktorým bola mal. W. Z. zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov v intervale striedania osobnej starostlivosti každé 3 dni, ktorá by odôvodňovala novú
úpravu pomerov a na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky zveriť dieťa do jej
výlučnej osobnej starostlivosti, nota bene argumentácia matky v odvolaní neobstojí.

14. Odvolací súd konštatuje, že návrh matky, ktorý je predmetom terajšieho odvolacieho konania,
je obsahovo identický s jej návrhom, ktorý bol uznesením Okresného súdu Košice II z 1.3.2018
sp.zn. 23P 323/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 22.6.2018 sp.zn. 7CoP
108/2018 zamietnutý a v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu (z

22.6.2018), ktorý uzavrel, že zabezpečovanie striedavej osobnej starostlivosti o dieťa oboma rodičmi v
trojdňových intervaloch zabezpečuje základnú potrebu dieťaťa byť v rovnocennom kontakte s oboma
rodičmi a právom dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a konštatuje, že matka zneužíva výkon
rodičovských práv a povinností v neprospech otca a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa a jeho
právom na pravidelný a rovnocenný kontakt a výchovné prostredie poskytované oboma rodičmi. Matka

nerešpektuje rozhodnutia súdu, ktoré nie sú v súlade s jej predstavou o výkone rodičovských práv a
povinností pod zámienkou ochrany fyzického a psychického zdravia maloletej a ochranou jej záujmov,
ktoré si vykladá subjektívne podľa vlastných záujmov. V snahe presadiť svoju predstavu o výkone
rodičovských práv a povinností k maloletej po každom zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neváha produkovať účelové dôkazy na preukázanie (osvedčenie) pre ňu jediného prijateľného

modelu starostlivosti o maloletú, ktorým je zverenie maloletej do jej výlučnej starostlivosti. Matka
svojvoľne vylučuje otca z akéhokoľvek výchovného pôsobenia na dieťa, pričom kontakt s otcom v zmysle
nariadeného neodkladného opatrenia o striedavej starostlivosti v trojdňových intervaloch umožňuje
účelovo, aby získala dôkazy prostredníctvom pedopsychiatrických vyšetrení v snahe preukázať
nevhodnosťstriedavejstarostlivosti,pričomtietolekárskesprávy(nálezy)niesúdostatočnerelevantným

dôkazom preukazujúcim nevhodnosť nariadenej striedavej osobnej starostlivosti, pretože pri vyšetrení
dieťaťa boli zohľadňované len vyjadrenia matky a otec sa o vyšetreniach dieťaťa dozvedá len z podaní
matky doručených do súdneho spisu. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia rovnako konštatuje,že maloletá v rámci vykonaného rozhovoru na ÚPSVaR Košice 10.5.2018 poprela, že by nechcela s
otcom odísť, keď pre ňu prišiel, otca vníma pozitívne, chce k nemu chodiť a aj u neho spať.

15. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z 18.12.2018 č.k.
23P 323/2016-729, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v tomto prípade
nebola osvedčená zmena tých okolností, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o nariadení
neodkladného opatrenia (zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v intervale
striedania osobnej starostlivosti každé 3 dni), nota bene neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie

už nariadeného neodkladného opatrenia a nariadenie obsahovo odlišného neodkladného opatrenia v
súlade s návrhom matky (zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti).

16. K odvolacej argumentácii matky lekárskou správou klinického psychológa PhDr. E. U. zo 4.10.2018
odvolací súd zdôrazňuje, že táto lekárska správa nie je dostatočne relevantným dôkazom preukazujúcim
nevhodnosť nariadenej striedavej osobnej starostlivosti, ako sa mylne domnieva matka. Správa

klinického psychológa doporučuje predbežne zvážiť zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ale
zároveň zvýrazňuje, že s osobou otca neboli v kontakte, preto správa nemá dostatočnú relevanciu pre
záver, že striedavá osobná starostlivosť je v rozpore so záujmami dieťaťa, resp. odôvodňuje rozhodnutie
v súlade s návrhom matky. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že matka už v predchádzajúcich
konaniach predkladala lekárske správy (nálezy) v snahe preukázať nevhodnosť striedavej starostlivosti

o maloletú, ktoré boli posúdené súdom ako účelové dôkazy na osvedčenie pre ňu jediného prijateľného
modelu starostlivosti o maloletú, a to zverenia maloletej do jej starostlivosti. Odvolací súd zdôrazňuje,
že spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať je v rozhodujúcej miere daná ich prístupom k právam druhého
rodičaakprávudieťaťanastarostlivosťobochrodičovapokiaľjedenzrodičovniejeschopnýzabezpečiť
druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej

spôsobilosti tohto rodiča. Je potrebné tiež pripomenúť, že aj keď právo maloletého dieťaťa slobodne
vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom, ale
posúdenie záujmu maloletého dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory maloletého
dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie, pričom pri zisťovaní vôle maloletého
dieťaťa tiež musí prihliadať na jeho vek, schopnosť vyjadriť svoj názor samostatne, bez vplyvu iných

osôb na jeho prejavenú vôľu, a to aj v tom smere, či názor dieťaťa nie je podmienený psychickou
manipuláciou dieťaťa zo strany rodičov alebo iných osôb. Odvolací súd z tohto uhla pohľadu a v
súlade so zásadami vyplývajúcimi z relevantných ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že
matka neosvedčila potrebu zmeny už nariadeného neodkladného opatrenia a na tomto závere nemení
nič ani fakt, že podala námietky voči znaleckému posudku PhDr. Ľ.Q. T., resp. námietky voči osobe

znalca, pretože súd prvej inštancie skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky
na nariadenie (zmenu) neodkladného opatrenia zistil inými dôkazmi, ktoré dovoľujú záver, že matka
neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov s súlade s jej návrhom. Rovnako dodáva, že pri
posudzovaní skutočností, z ktorých matka vyvodzuje pochybnosti o nezaujatosti znalca, bude súd prvej
inštancie postupovať podľa § 59 v ďalšom priebehu konania, preto sa odvolací súd s námietkou voči

znaleckému posudku nezaoberal, ale zároveň na jeho obsah neprihliadal pretože pre záver, že matka
neosvedčila potrebu zmeny doterajšieho rozhodnutia o výchove dieťaťa (striedavá osobná starostlivosť
rodičov) postačili ostatné dôkazy vykonané súdom prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre zistenie
skutkových okolností pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení.

17. Odvolací súd s poukazom na možnosť konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, t.j. bez
riadneho vykonania dokazovania a na povinnosť súdu rozhodnúť o neodkladnom opatrení v 7 resp. 30-
dňovej lehote, zákon ani nepredpokladá, že by súd mohol vykonať rozsiahle dokazovanie a náležite
zistiť skutočný stav potrebný pre rozhodnutie vo veci samej. V tomto smere je potrebné podotknúť,

že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kedy súd dokazovanie nevykonáva, nemôže byť
relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutočný stav a dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie
zistil a v odôvodnení rozhodnutia opísal skutočný stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o
neodkladnom opatrení, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery

zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovaťneúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia (§ 236 CSP) a len odlišný názor účastníka vo
vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozhodnutia nečiní rozhodnutie

nesprávnym a nezákonným.

18. Z dôvodu, že ide iba o neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho
súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami matky, ani skutočnosťami tvrdenými otcom vo
vyjadreníkodvolaniu,pretožesapraktickytýkajúužvecisamejamajúvýznamprekonečnérozhodnutie,

ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutočného stavu potrebného pre rozhodnutie
vo veci samej.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa
§ 387 ods. 2 CSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).