Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/22/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105202810
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2105202810.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu
JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobcu: Notárska komora Slovenskej
republiky, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 30 811 236, zastúpená JUDr. Alanom Böhmom,
advokátom, Advokátska kancelária Böhm & Partners, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovaným:
1. Ing. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX R., 2. T. E., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX M. F.,
zastúpená JUDr. Vladimírom Štefekom, advokátom, Škultétyho 1, 831 04 Bratislava, 3. Mgr. Z. E., nar.
XX.XX.XXXX, H. F. XXX, W. XX M. F., zastúpená Advokátskou kanceláriou Vráblik-Vrábliková a partneri,
s.r.o., Vajnorská 5, 831 03 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Vladimír Vráblik, advokát, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 11C/14/2005-727 zo dňa 24. júla 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
Odvolací súd odvolanie žalovanej v 3. rade voči výroku II. napadnutého rozsudku o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom I. uložil žalovanému v 1. rade povinnosť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 68.175,55 eura so 7 % úrokom z omeškania od
05.03.2006 do zaplatenia. Výrokom II. uložil žalovanej v 3. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobcovi 73.026,62 eura s 8,5 % úrokom z omeškania od 26.10.2007 do zaplatenia.,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. vo zvyšnej časti (voči žalovanej
v 2. rade) súd prvého stupňa žalobu zamietol. Výrokom IV. odkázal rozhodnutie o náhrade trov
konania na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že vykonaným dokazovaním (najmä obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II v trestnej veci
sp. zn. 2T/44/2008 - výsluch žalovaného v 1. rade, výsluch jeho matky Ing. M. E., výsluch riaditeľky
pobočky banky, výsluch svedka pána N.) mal za preukázané bezdôvodné obohatenie sa žalovaného
v 1. rade na úkor žalobcu o sumu 68.175,55 eura. Bezdôvodné obohatenie mu vzniklo tým, že získal
majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č.k. 2T/44/2008
zo dňa 15.03.2012, právoplatným dňa 15.03.2012, bol žalovaný v 1. rade uznaný za vinného zo
spáchania trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona účinného
do 31.12.2005, pričom súd v občianskoprávnom konaní je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin. Z predložených výpisov účtov doložených do súdneho spisu bola
preukázaná skutočnosť, že Ing. M. E. (matka žalovaných v 1. a 3. rade), ako vedúca sekretariátu žalobcu
postupne svojím neoprávneným konaním previedla z účtu žalobcu sumu spolu vo výške 68.175,55
eura, všetko na účet žalovaného v 1. rade, ktorý ako výlučný majiteľ bol jedinou osobou s dispozičným
právom k predmetnému účtu. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, že by on sám tieto peniaze nepoužil,
že ich použil niekto iný a že by mal niekto iný možnosť s týmito peniazmi disponovať. Súd prvého
stupňa vysvetleniu žalovaného v 1. rade ohľadne finančných prostriedkov, ktoré boli pripísané na jeho

účet, podľa ktorého z predmetných finančných prostriedkov nepoužil nič, ale ich vybrala a použila jeho
matka M. E., neuveril, ako nedôveryhodnému vzhľadom na podrobné vykonanie dokazovania Okresným
súdom Bratislava II v konaní číslo 2T/44/2008. Ing. M. E. aj žalovaný v 1. rade sa k spáchaniu trestnej
činnosti v uvedenom trestnom konaní priznali. Súd prvého stupňa poukázal aj na priebeh súdneho
konania, keď sa žalovaný v 1. rade nedostavoval na pojednávania, neoznamoval zmenu bydliska,
nepredložil ním samým uvádzané písomné dôkazy a nenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazov. Ohľadne
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 66.387,84 eura s príslušenstvom, ktoré žalobca žiadal
spoločne a nerozdielne od žalovanej v 2. rade a žalovanej v 3. rade, súd prvého stupňa žalobu zamietol
vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, pretože z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v prípade
žalovanej v 2. rade nedošlo k naplneniu žiadnej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.
Zistil, že dňa 25.07. 2003 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi T. E. (žalovaná v 2. rade) a Z. E.
ako predávajúcimi a žalovanou v 3. rade Z. E. ako kupujúcou. Úhradu časti kúpnej ceny za kupovanú
nehnuteľnosť uhradila matka žalovanej v 3. rade Ing. M. E. z peňažných prostriedkov žalobcu, hoci
povinnou z kúpnej zmluvy bola žalovaná v 3. rade. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prípade
žalovanej v 2. rade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor iného. Základným predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného prospechu u obohateného, pričom k
zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. V prípade žalovanej v 2. rade nebol
splnený základný predpoklad bezdôvodného obohatenia keď majetok žalovanej v 2. rade nevzrástol.
Kúpnou zmluvou bolo prevedené vlastníctvo k nehnuteľnosti, o ktoré sa majetok žalovanej v 2. rade
zmenšil a za to jej bola vyplatená kúpna cena. Ing. M. E. neoprávnenými prevodmi uskutočnenými dňa
08.08.2003 a 15.08.2003 previedla z účtu žalobcu celkovo sumu 66.387,84 eura na účet, ktorý bol v
tom čase osobným účtom žalovanej v 2. rade T. E. v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2003, pričom
kupujúcou bola žalovaná v 3. rade. Nakoľko kupujúcou bola žalovaná v 3. rade, pričom súd prvého
stupňa mal za dokázané, že kúpnu sumu nezaplatila žalovaná v 3. rade, pričom však sa jej majetok
zväčšil, bol naplnený znak skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Pre vznik záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa zásadne nevyžaduje, aby takýto prospech
bol získaný protiprávnym úkonom, a nevyžaduje sa teda ani zavinenie, vzniká bez zreteľa na zavinenie,
pretože sa jedná o objektívnu zodpovednosť. Argument žalovanej v 3. rade, ktorým bolo poukázane na
skutočnosť, že trestné stíhanie voči žalovanej v 3. rade bolo zastavené preto neobstojí. Právo požadovať
vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia má ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil, a nie
od toho, komu plnil. V dôsledku toho súd povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie uložil žalovanej v
3. rade. Uvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na platbu vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eura) na
účet realitnej kancelárie. Vyjadrenia žalovanej v 3. rade ohľadne skutočnosti, že disponovala v tom čase
vlastnými peňažnými prostriedkami získanými od svojej svokry A. D. vo výške 1.500.000,- Sk (doložené
potvrdením zo dňa 27.11.2000) a sumy nadobudnutej vo výške 400.000,-Sk od svojej matky Ing. M. E.
(doložené potvrdením zo dňa 30.06.1997) považoval súd prvého stupňa za irelevantné, nakoľko ich na
zaplatenie kúpnej ceny nepoužila, čo vyplýva z výpisov z účtu, na ktorý bola kúpna cena zaplatená, keď
z nich vyplýva, že na tento účet boli prevedené peniaze z účtu žalobcu. Právne vec posúdil poukazom
na ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 454, § 455 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, 2, 3, § 459, § 489, § 57 ods.
1, 2, § 563, § 107 ods. 1, 2, § 112 Občianskeho zákonníka, § 134 a 135 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (v ďalšom texte „OSP"). O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s poukazom na
ustanovenie § 151 ods. 3 s tým, že prejednávaná vec je skutkovo i právne zložitá, ide v nej o niekoľko
nárokov a viac účastníkov, o trovách konania preto rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca, žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade.

Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie v časti zamietajúceho výroku III. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanú v 2. rade zaviaže na vydanie
bezdôvodného obohatenia v časti sumy 66.387,84 eura spoločne a nerozdielne so žalovanou v 3. rade
a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že nie je možné súhlasiť s
názorom súdu prvého stupňa, že na strane žalovanej v 2. rade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.
Medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade totiž neexistoval žiadny právny vzťah, a preto plnenie z bankového
účtu žalobcu na účet žalovanej v 2. rade bolo plnením bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť nastáva
objektívne a nezávisle od toho, či o nej žalovaná v 2. rade vedela alebo nie. Objektívne merateľný
prospech teda žalovanej nevznikol tým, že by došlo k zväčšeniu jej majetku v rozpore s právom uznanými

dôvodmi (ako to uvádza súd prvého stupňa) ale tým, že nedošlo k zmenšeniu jej majetku, hoci k jeho
zmenšeniu malo dôjsť, keďže žalovaná v 3. rade jej kúpnu cenu za prevádzanú nehnuteľnosť neuhradila.

Žalovaný v 1. rade podal v zákonnej lehote odvolanie, ktoré podľa svojho obsahu smeruje voči výroku
I. napadnutého rozsudku. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal
na skutočnosť, že žalobcovi nevznikla finančná škoda, ktorej náhrady sa dožaduje nakoľko finančné
prostriedky, ktoré boli určené na nákup tlače od spoločnosti Ekopress, boli v konečnom dôsledku aj
použité na nákup tlačív pre žalobcu v takom rozsahu ako si ich objednal. Ak by bola pravda, že žalobcovi
vznikla nejaká finančná ujma, museli by byť v jeho účtovníctve doklady o tom, že spoločnosti nejakým
spôsobom zaplatil za tlačivá, ktoré boli nevyhnutné k vykonávaniu notárskych úkonov počas obdobia
predmetných dvoch kalendárnych rokov. Súd prvého stupňa pochybil v tom, že netrval na vysvetlení a
predložení dôkazov o tom, akým spôsobom sa realizoval nákup tlačív v spomínanej dobe. Žalovaný v 1.
rade poukázal na skutočnosť, že súdu objasnil, že jeho matka použila jeho účet na výber prostriedkov
určených na nákup tlačív, aby maskovala svoju províziu, ktorú si takto mohla obstarať. Na finančných
operáciách jeho matky, Ing. M. E., ktorá svojím konaním poškodila žalobcu, sa vedome nepodieľal a to,
že na výber finančných prostriedkov použila jeho účet, nevedel. Osobne nemohol realizovať množstvo
výberov, čo vie preukázať na základe svedectva viacerých osôb (rodina, kolegovia z Úradu pre štátnu
pomoc, kolegovia EFTA Surveillance Authority v Brusseli, a taktiež z Rakúskeho úradu vlády), preto
navrhol aby bola vypočutá aspoň jeho bývalá manželka. Táto môže potvrdiť, že v danom období pôsobil
v Bruseli ako národný expert v oblasti hospodárskej súťaže a na Slovensku som počas toho obdobia
bol len dva krát, hoci výberov bolo počas toho obdobia realizovaných asi 10. Taktiež vie dosvedčiť, že
pri výbere z jeho účtu nebola potrebná jeho osobná účasť, ale stačil len podpísaný výberový lístok,
občiansky preukaz a rodinný príslušník si mohol peniaze vybrať aj bez jeho prítomnosti. Súd prvého
stupňa ju však nepovažoval za potrebné vypočuť, hoci by sa tým dokázalo, že skutočnosť, že bol
majiteľom účtu ešte neznamená, že sa nikto iný nemohol dostať k účtu. Tiež navrhol súdu prvého stupňa,
aby grafológ preskúmal pravosť podpisu na výberových lístkoch, čím by sa preukázala skutočnosť, že
finančné prostriedky nevyberal, ani o takýchto výberoch nevedel a preto z nich ani nemohol mať žiadny
úžitok. Súd prvého stupňa sa odvolal na výsluch riaditeľky, avšak to čo ona vypovedala sa nijako netýkalo
skutočnosti, či existuje aj iná možnosť ako sa dostať k výberu z účtu pre rodinných príslušníkov majiteľa
účtu a či taká prax niekedy existovala. Na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca svoje právo na odškodnenie zakladá len na samotnej
skutočnosti, že ich finančné prostriedky boli prevedené cez môj účet, bez ohľadu na to, že im nevznikla
týmto žiadna škoda a chcú sa takto obohatiť.

Žalovaná v 3. rade podala odvolanie voči výroku II. napadnutého rozsudku a žiadala, aby žaloba voči nej
bola zamietnutá z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy vo vzťahu k nej. Nemala
žiadnu vedomosť o tom, že by sa kúpna cena bola uhradila z iných peňazí ako z peňazí, ktoré na tento
účel dala svojej matke. Konala v dobrej viere a jej majetok sa nezväčšil.

Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade uviedla,
že súd prvého stupňa dospel k správnemu a skutkovo i právne opodstatnenému záveru, že práve
žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade sa bezdôvodne obohatili o v rozsudku uvedené sumy, a preto ich
správne zaviazal povinnosťou o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd mal správne za preukázané,
že M. E. neoprávnenými prevodmi dňa 08. a 15.08.2003 previedla z účtu žalobcu na účet, ktorý bol
v tom čase osobným účtom žalovanej v 2. rade, v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2003, pričom
kupujúcou bola práve žalovaná v 3. rade. Keďže kupujúcou bola žalovaná v 3. rade mal súd prvého
stupňa za preukázané, že táto kúpnu cenu nezaplatila a jej majetok sa zväčšil (o získanú nehnuteľnosť
od predávajúcej, žalovanej v 2. rade), teda majetok žalovanej sa zväčšil, obohatila sa bezdôvodne,
lebo sa za ňu plnilo, čo podľa práva mala plniť sama. Súd prvého stupňa mal správne za to, že na
strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor iného. Majetok žalovanej v 2. rade
nevzrástol, nakoľko kúpnou zmluvou bolo prevedené vlastníctvo k nehnuteľnosti, o ktoré sa majetok
žalovanej v 2. rade zmenšil a za to jej bola vyplatená kúpna cena. Žalovaná v 2. rade navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu
trov odvolacieho konania.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalovaného v 1. rade a žalovanej v 3. rade žiadal, aby
odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej v 3. rade ako podané oneskorene, voči žalovanému v 1. rade

rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní uvádza viaceré nepravdivé a právne
irelevantné skutočnosti, ktoré navyše boli v priebehu prvostupňového konania preukázané a vysvetlené.
Pokiaľ ide o nákup tlačív od dodávateľa X. K. - Ekopress, v prvostupňovom konaní bolo preukázané,
že všetky nákupy sa vždy diali na základe písomných objednávok, pričom platby sa realizovali vždy
bezhotovostným platobným stykom, priamo na účet dodávateľa - pána X. N. vo N., a.s. Na potvrdenie
vyššie uvedenej skutočnosti žalobca do súdneho spisu založil výpoveď svedka X. N., zo dňa 24.04.2007,
ktorý vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Svedok vypovedal, že všetky faktúry, ako aj
výdavkové a príjmové pokladničné doklady, ktoré boli pani M. E. dokladané k jednotlivým prevodom
finančných prostriedkov realizovaných na účet na meno Z. E., boli sfalšované, pričom on tieto doklady
nikdy nevystavoval a nepodpisoval. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaného v 3. rade, že sa nepodieľal
na finančných operáciách svojej matky, že nevedel o prevode peňazí na jeho účet a že zo svojho
bankového účtu peniaze nevyberal - ide o tvrdenia nepravdivé a navyše irelevantné. Bolo preukázané,
že bankový účet, na ktorý matka žalovaného v 1. rade neoprávnene posielala peniaze z účtov žalobcu,
patril žalovanému v 1. rade, ktorý bol jeho výlučným majiteľom a jedinou osobou s dispozičným právom.
Z trestného rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 15.03.2012, ktorým súd uznal žalovaného v
1. rade za vinného z trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona
navyše jednoznačne vyplýva, že peniaze z toho účtu vybral žalovaný v 1. rade a použil ich pre svoju
vlastnú potrebu. Obrana žalovaného v 1. rade je teda účelová a klamlivá. Medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade neexistoval žiadny právny vzťah a preto plnenie z bankového účtu žalobcu na účet žalovaného
v 1. rade bolo plnením bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť nastáva objektívne a nezávisle od toho,
či o nej žalovaný v 1. rade vedel alebo nie. Objektívne merateľný prospech teda žalovanému v 1. rade
vznikol tým, že na jeho bankový účet boli postúpené peňažné prostriedky plnením bez právneho dôvodu,
je preto irelevantné, či tieto prostriedky žalovaný v 1. rade aj neoprávnene použil alebo nie. Aj keď o
skutočnosti, že tieto prostriedky z účtu vybral a použil práve žalovaný v 1. rade nemôže byť žiadna
pochybnosť, keďže on bol jediným disponentom účtu. Vykonaním rozsudku by sa žalobca neobohatil o
sumu 68.000,- eur na úkor žalovaného v 1. rade, ako to nesprávne uvádza žalovaný v 1. rade, pretože
celková výška škody, ktorú utrpel žalobca z konania žalovaného v 1. rade a z konania jeho matky M. E.
je niekoľkonásobne vyššia, ako suma uplatňovaná v rámci tohto konania od všetkých troch žalovaných.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podali včas žalobca a
žalovaný v 1. rade (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§
202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výroku I. a III. v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutých častiach výroku
I. a III. vecne správny. Odvolanie žalovanej v 3. rade bolo podané oneskorene, preto bolo potrebné
toto odvolanie odmietnuť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j.
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci včas podaných odvolaní žalobcu a žalovaného v 1. rade rozhodol podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne
vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a
nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu a
žalovaného v 1. rade odvolací súd poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Predmetom konania na súde prvého stupňa bol nárok žalobcu voči žalovaným v 1. až 3. rade na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorý dospel k záveru, že na strane žalovaného v 1. rade vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že získal
majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, nakoľko dospel k
záveru, že v jej prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor iného, jej majetok nevzrástol.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia
vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Aplikácia citovaného ustanovenia znamená, že súd pri rozhodovaní o uplatnení občiansko-právneho
nároku vychádza z výroku o vine ako z celku - berie sa do úvahy jeho právna a skutková časť. Rozsah
viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin (priestupok, správny delikt) a kto ho spáchal,
je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu významnými okolnosťami pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade správne aplikoval
tretiu vetu citovaného ustanovenia § 135 ods. 1 OSP, keď vychádzal z výroku rozsudku vyhláseného
Okresným súdom Bratislava II č.k. 2T/44/2008 dňa 15.03.2012, ktorým súd rozhodol, že obžalovaný
(žalovaný v 1. rade) po tom, čo v období od 16.11.2000 do 16.04.2003 jeho matka obv. Ing. M. E.,
ako vedúca sekretariátu Notárskej komory SR, Záhradnícka ul. č. 46 Bratislava, postupne neoprávnene
previedla z účtov notárskej komory SR č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v R. C., a. s. pobočka N. ul. C.
sumu 49.363,41 eura (1.487.122,- Sk), číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v K., a. s. pobočka T. XX
C. sumu 18.511,75 eura (557.685,- Sk) a číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v K., a. s. pobočka T. XX
C. sumu 300,40 eura (9.050,- Sk), všetko na účet obvineného číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R.
C., a. s. pobočka R. R., s názvom účtu E. Z., obvinený ako výlučný majiteľ a jediná osoba s dispozičným
právom k predmetnému účtu, takto poukázané finančné prostriedky v celkovej hodnote 68.175,56 eura
(2.053.857,- Sk) z tohto účtu vybral a použil pre vlastnú potrebu, hoci vedel, že peniaze pochádzajú z
trestnej činnosti, teda na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou
a získal takým činom značný prospech, čím spáchal trestný čin podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm.
a), ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.

V uvedenom výroku sú jednoznačne uvedené okolnosti svedčiace tomu, že žalovaný v 1. rade sa
bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu - zo svojho účtu vybral a použil pre vlastnú potrebu finančné

prostriedky v celkovej hodnote 68.175,56 eura, hoci vedel, že peniaze pochádzajú z trestnej činnosti jeho
matky Ing. M. E., ktorá ako vedúca sekretariátu žalobcu tieto finančné prostriedky postupne neoprávnene
previedla z účtov žalobcu na účet žalovaného v 1. rade, čím žalovaný v 1. rade získal značný prospech.
Žalovaný v 1. rade sa voči uvedenému rozsudku neodvolal, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňom vyhlásenia.

Vzhľadom k viazanosti súdu uvedeným právoplatným rozsudkom sú tvrdenia žalovaného v 1. rade o
tom, že o trestnej činnosti svojej matky nevedel a na tejto sa nepodieľal právne bezdôvodné.

Súd prvého stupňa správne v súlade s ustanovením § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustálil, že
žalovaný v 1. rade sa vyššie opísaným konaním bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, nakoľko získal
majetkový prospech z nepoctivých zdrojov.

Vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného voči žalovanej v 2. rade odvolací súd uvádza nasledovné:
Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - citovaného § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi
tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že základným pojmovým znakom bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového
prospechu. Správne teda súd prvého stupňa zameral dokazovanie vo vzťahu k žalovanej v 2. rade
predovšetkým na skutočnosť, či konaním, od ktorého odvodzuje žalobca svoj nárok, vznikol žalovanej v
2. rade majetkový prospech. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že z účtu žalobcu previedla Ing.
M. E. finančné prostriedky na účet žalovanej v 2. rade, pričom tieto finančné prostriedky boli prevedené
ako úhrada kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorú od žalovanej v 2. rade a jej manžela kúpila na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2003 žalovaná v 3. rade. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa, že žalovanej v 2. rade majetkový prospech nevznikol - neprišlo ani k rozmnoženiu
jej aktív (získané plnenie bolo kúpnou cenou za prevádzanú nehnuteľnosť), neprišlo ani k úbytku jej
pasív. Nebol teda naplnený základný pojmový znak bezdôvodného obohatenia v zmysle citovaného
ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka
bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Vyššie opísané konanie
(prevod finančných prostriedkov z účtu žalobcu na účet žalovanej v 2. rade) je potrebné podriadiť pod
citované ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka. Prevedením finančných prostriedkov žalobcu na
účet žalovanej v 2. rade prišlo k plneniu za žalovanú v 3. rade, ktorá mala právnu povinnosť (vzniknutú
na základe kúpnej zmluvy) zaplatiť kúpnu cenu. Právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia
má ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil (porovnaj stanovisko
bývalého Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 21.12.1978, sp. zn. Cpj 37/78, publikované v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod R 1/1979, rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.07.2005, sp. zn. 33
Odo 1110/2004, zo dňa 19.10.2005, sp. zn. 33 Odo 1052/2005, a zo dňa 28.05.2008, sp. zn. 32 Odo
970/2006). Konkurencia so zodpovednosťou podľa § 451 ods. 2 by prichádzala do úvahy len tam, kde
ten, kto plnil, sa domnieval, že plnil svoj vlastný dlh. V tom prípade by mal nárok ako proti tomu, komu
plnil, tak proti tomu, za koho plnil, pričom plnenie by mohol dostať len raz (porovnaj znovu R 1/1979).
Odvolací súd napokon uvádza, že podľa názoru vyplývajúceho z citovaného rozhodnutia (R 1/1979)
nie je možné pri rozhodovaní o vydanie bezdôvodného obohatenia založiť solidárnu povinnosť súdnym
výrokom tam, kde nebola podložená osobitným ustanovením v inej časti občianskeho zákonníka ( napr.
§ 139 ods. 1, § 145 ods. 2). Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobu
v časti smerujúcej voči žalovanej v 2. rade zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje (§ 201
prvá veta OSP).

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 prvá veta OSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že sa odvolateľ
spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia (§ 204 ods. 2 OSP).

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods.
1 OSP).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 OSP).

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní od jeho doručenia,
pričom deň doručenia sa do tejto lehoty nezapočítava a lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty
odovzdá podanie na súde alebo na poštovú prepravu.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa bol doručený právnemu zástupcovi žalovanej v 3. rade dňa 02.09.2013. Lehota na podanie
odvolania začala plynúť žalovanej v 3. rade dňa 03.09.2013 a uplynula dňa 17.09.2013 (utorok -
pracovný deň), ktorý deň bol posledným na podanie odvolania. Odvolanie bolo podané osobne súdu
prvého stupňa dňa 24.09.2013, teda po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty.

Z vyššie uvedeného zistenia vyplýva, že ide o oneskorene podané odvolanie, lebo bolo podané po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Odvolací súd zároveň poznamenáva, že nejde o žiaden z prípadov uvedených v ustanovení § 204 ods. 2
OSP, pretože účastníci konania boli riadne poučení súdom prvého stupňa o lehote na podanie odvolania
a žalovaná v 3. rade nepožiadala o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané
oneskorene.

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie odvolací súd odvolanie žalovanej v 3. rade odmietol ako
podané oneskorene.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP o trovách konania
nerozhodol, podľa § 224 ods. 4 OSP rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.