Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/104/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122204528
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122204528.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., nar. XX. júna XXXX, C. B., nar. X. apríla XXXX a D. B., nar. XX. júla XXXX, všetky bytom u matky,
všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky: C. E.
B., nar. X. októbra XXXX, t.č. bytom F. XX, G., zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária

JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otca: H. I. B., nar.
X. novembra XXXX, bytom E. XX, J., zastúpeného splnomocnencom: AK PRINC & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 23, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky i otca proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 1. augusta 2022, č.k. 16P/46/2022-17 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nariadení neodkladného opatrenia
v časti úpravy styku otca s maloletým A. a maloletou C. a v časti úpravy styku s maloletou D. počas

nepárneho týždňa p o t v r d z u j e a v časti úpravy styku otca s maloletou D. počas párneho týždňa
m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou D. každý párny týždeň od soboty od 10,00 hod.
do nedele do 15,00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať
v určený deň a hodinu v mieste bydliska otca a otec je povinný maloletú v určený čas a hodinu vrátiť
matke pred miestom bydliska matky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrení v znení: „Otec je
oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi: A., nar. XX.X.XXXX, C., nar. X.X.XXXX, D., nar. XX.X.XXXX
každý párny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod., každý nepárny týždeň od stredy
od 15.00 hod. do štvrtka do 15.00 hod., pričom matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne
pripraviť a otcovi ich odovzdať v určený deň a hodinu pred miestom svojho bydliska a otec je povinný
maloleté deti v určený deň a hodinu vrátiť matke pred miestom jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú

povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť
druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku“. Výrokom II. určil,
že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní o rozvod
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v konaní sp. zn. 30P/36/2002.
Výrokom III. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tak, že po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, s návrhom matky

na rozvod manželstva mal z doposiaľ osvedčeného skutkového stavu za preukázané, že maloleté deti
pochádzajú z manželského zväzku svojich rodičov, pričom matka sa návrhom podaným na Okresnom
súde Trnava dňa 27. júna 2022 domáha rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom. Matka opustila spoločnú domácnosť 2. júna 2022, od ktorého dátumu sa otec
s deťmi stretával len sporadicky. Uvedená skutočnosť vyplývala najmä z vyjadrenia otca, ktorý sa snaží
riešiť uvedenú situáciu aj cestou mediátorky, keďže matka maloletých detí sa s ním odmietala stretnúť.

Z listinných dôkazov ani z návrhu matky na rozvod nevyplýva negatívne správanie otca voči maloletým
deťom, prípadne jeho neschopnosť sa o maloleté deti postarať. Otec sa domáhal stretávania s deťmiv párnom týždni od pondelka do utorka a od štvrtka do pondelka nepárneho týždňa a v nepárnom týždni
od stredy do štvrtka s tým, že u neho budú prespávať všetky tri deti. Z mailovej komunikácie vyplýva
aj návrh matky na styk otca s deťmi v júli s prespaním na tri noci za mesiac a v auguste s prespaním

na 5 nocí. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti
rodičov čo do styku otca s maloletými deťmi, i keď nie v rozsahu navrhovanom otcom. Matka v návrhu
na rozvod manželstva poukazovala na ponižovanie zo strany manžela, ktorý nátlak už nemieni znášať,
avšak išlo o správanie voči matke, nie i voči maloletým deťom. Matka sa k návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,hocijejtoboloumožnenénevyjadrila,zásielkuneprevzala.Súdmalosvedčenú

potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže je zrejmé, že matka mu neumožňuje pravidelné
stretávanie sa s deťmi, pričom pri určení rozsahu vychádzal z obsahu návrhu a mailovej komunikácie
medzi rodičmi maloletých detí. Návrhu otca ako navrhovateľa nevyhovel v celom rozsahu,
nakoľko z jeho návrhu vyplývala úprava styku takmer v rozsahu striedavej osobnej starostlivosti, ktorá
skutočnosť však nebola natoľko osvedčená, aby súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Súd
prvej inštancie ďalej dôvodil, že predmetom konania vo veci samej bude úprava styku v širšom rozsahu

tak ako sa domáha otec maloletých detí a to na základe rozsiahlejšieho dokazovania. Je v záujme
maloletých detí, aby mali možnosť stretávať sa s otcom každý týždeň, pričom matkou navrhovaná
úprava v návrhu na rozvod manželstva bola len v minimálnom rozsahu a to bez uvedenia akýchkoľvek
relevantných dôvodov. Úprava styku je v záujme zachovania vzťahu otca s deťmi a zavedenia určitého
stabilného spôsobu stýkania sa otca s deťmi do času definitívneho rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv

a povinností rodičov k maloletým deťom. Otec má rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka
a je dôležité, aby obom rodičom bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah, čo nie je
možné, pokiaľ bude styk niektorému z rodičov bezdôvodne zamedzovaný. Na maloleté deti nevplývajú
pozitívne prípadné konflikty rodičov ohľadne styku s nimi, prameniace z ich vlastného narušeného
vzťahu a súvisiacej narušenej komunikácie a práve z dôvodu, aby nedochádzalo k rozporom ohľadne

styku otca s maloletými, aby došlo k celkovej stabilizácii situácie a najmä aby nedošlo k odcudzeniu
otca s deťmi súd prvej inštancie nariadil neodkladného opatrenie, ktorým dočasne upravil stretávanie
otca s maloletými deťmi. Širšiu úpravu styku nepovažoval za osvedčenú keďže k nej je potrebné
vykonať rozsiahlejšie dokazovanie. Otec taktiež navrhoval i nariadenie výchovného opatrenia formou
podrobenia sa psychologickému a sociálnemu poradenstvu, pričom súd prvej inštancie zastáva názor,

že neodkladným opatrením nemožno nariadiť výchovné opatrenie, ktorého účelom je povinnosť rodičov
podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zachovania väzieb maloletých detí s rodičmi, nakoľko tu
absentuje podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov z dôvodu ohrozenia záujmov maloletého dieťaťa.
Výchovné opatrenie je samostatným konaním upraveným hmotným právom, vyžadujúcim postup ako
v konaní vo veci samej, t.j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania a rozhodnutie vo veci

samej s následnou povinnosťou vyhodnotiť jeho účinnosť. Dôvod na nariadenie výchovného opatrenia
formou neodkladného opatrenia považuje za nejasný, nezrozumiteľný. Preto návrh navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v uložení výchovného opatrenia zamietol. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1,
§ 330 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 1 z.č. 161/2015

Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 24 ods. 4, § 25 a § 26 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine
(ďalej len „ZR“).

Voči tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých

detí. Dôvodila, že s napadnutým uznesením nesúhlasí a považuje ho za nesprávne. Má za to, že pri
neodkladných opatreniach je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie
potrebné. V danom prípade súd vychádzal len z tvrdení otca maloletých detí, ktorý svoje tvrdenia ani
len neosvedčil. Súd prvej inštancie ani len nepožiadal kolízneho opatrovníka, aby tvrdenia otca preverili
a aby prešetril pomery na strane rodičov. Ak by sa tak stalo, zistil by, že tvrdenia otca sú nepravdivé,

účelové a zavádzajúce. Uviedla, že dlhé roky trpela otcovi ponižujúce, dehonestujúce a urážajúce až
vulgárne správanie voči nej, pričom sa takmer sama starala o maloleté deti a otec sa zaujímal iba
o prácu a stavbu rodinného domu. Ocitla sa na pokraji svojich fyzických a psychických síl a preto dňa 2.
júna 2022 ako obeť psychického týrania bola umiestnená i s maloletými deťmi do zariadenia pre týrané
ženy, konkrétne v bezpečnom ženskom domove LUNA, n.o. Trenčín a to až do 14. júla 2022. Dňa 13.

júna 2022 kontaktovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému oznámila miesto, kde sa s deťmi
zdržiava. V uvedenom zariadení podstupovala intenzívnu psychoterapiu a maloleté deti tzv. pieskovú
terapiu, nakoľko aj tieto boli vystavované nevhodnému správaniu zo strany ich otca, čo zanechalo stopy
na ich psychike. Zdôraznila, že podania otca jej neboli doručované na správnu adresu a o návrhu sadozvedela až potom, čo bolo o ňom rozhodnuté. Dodala, že je pravdou, že podala návrh na rozvod
manželstva, pričom súčasťou návrhu nebol návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi, podotkla,
že konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu neprebieha.

Namietala aj bod 27 odôvodnenia a zdôraznila, že všetci v okolí vedia, že ich deti sú hanblivé, často
úzkostlivé, boja sa rozprávať s ľuďmi, ktorí nie sú v ich úzkom rodinnom kruhu. S maloletými deťmi matka
kvôli tomuto problému navštevuje aj Centrum včasnej intervencie v Trnave. Maloletý A. a maloletá C. sa
nedokázali úplne odlúčiť od nej, teda od matky, ani počas návštevy materskej školy, túto navštevovali
iba na štyri hodiny denne, v materskej škole neprespávali. Maloletá C. minulý školský rok takmer

vôbec nenavštevovala materskú školu a bola v jej celodennej starostlivosti. Maloletý A. navštevuje hru
na klavír, kde prvé hodiny musela absolvovať s ním kvôli jeho úzkosti. Ak žiadala v minulosti otca
o pomoc, povedal jej, že ich nezvláda. Poukázala, že otec vo všeobecnosti býval veľmi unavený, často
sa cítil chorý, čo akceptovala, má 44 rokov. Po narodení maloletej C. sa rozhodol, že bude spávať
s A.. Maloletého uspávala, bez nej by ani nezaspal a otec sa následne rozhodol cca po 3/4 roku
C., že môžem spať s oboma deťmi. Keď sa narodila maloletá D., spávala so všetkými troma deťmi.

Podotkla, že styk sa naposledy realizoval 11. augusta 2022 a to v zmysle vykonateľného neodkladného
opatrenia, keď maloletá D. len čo zbadala otcovo auto, začala plakať, chytila ju silno okolo krku a po
opakovaných prosbách k otcovi, aby D. nechal doma s tým, že to skúsime zajtra, otec argumentoval
tým, že je to normálne a že je mojou vinou, že deti sú v tomto stave. Nakoniec otec vytiahol kočík,
naložil ju doňho s tým, že sa idú poprechádzať, maloletá sa upokojila. Keď sa vracali k autu, otec rýchlo

naložil kočík, D. nepripútal do autosedačky, zobral ju na kolená, šoféroval s ňou. Následne večer, 12.
augusta 2022 telefonoval, že mám prísť pre D., lebo ma potrebuje. Dodala, že je toho názoru, že pokiaľ
súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku, týmto rozhodnutím
sa sleduje neodkladná úprava pomerov rodičov k maloletým deťom tak, aby bol zachovaný základný
vzťah medzi maloletým dieťaťom a rodičom a pre zachovanie základného vzťahu postačuje taká úprava

styku, ako navrhla ona ako matka. Otec sa však mylne domnieva, že nariadenie neodkladného opatrenia
nahrádza rozhodnutie vo veci samej. Rozsah styku neodkladným opatrením má byť upravený len tak,
aby boli zachované základné rodičovské práva otca. Dodala, že nesúhlasí s prespávaním maloletej D.
v domácnosti otca, nakoľko má len 24 mesiacov a je veľmi citovo naviazaná na ňu ako matku. Poukázala
na prioritný záujem maloletých detí a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že

otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A. a C. každý párny týždeň od piatku od 15,00 hod.
do nedele do 15,00 hod. každý nepárny týždeň v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a vo štvrtok od
15,00 hod. do 18,00 hod. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou D. každý týždeň v piatok od 15,00
hod. do 18,00 hod., v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 15,00 hod., každý
nepárny týždeň v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a vo štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. Matka je

povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ich odovzdať v určený deň a hodinu pred
miestom svojho bydliska, otec je povinný maloleté deti v určený deň a hodinu vrátiť matke pred miestom
jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude
môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne. Neodkladné opatrenie bude
trvať na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod a úpravu práv a povinností rodičov na čas

po rozvode vedeného pod sp. zn. 30P/36/2022.

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie i otec maloletých detí. Dôvodil, že
rozhodnutie vníma v prospech detí, avšak nie v rozsahu jeho návrhu. Uviedol, že deti boli zvyknuté na

jeho starostlivosť, boli zvyknuté tráviť čas s ním. Zdôraznil, že je nešťastný, bezradný a sklamaný z toho,
že matka maloletých detí akoby nepočítala v živote ich detí s tým, že majú otca, snaží sa ich odstrihnúť
od otca, organizovala im rôzne aktivity a čas tak, aby sa deti nemuseli pravidelne s ním ako s otcom
stretávať. Správanie matky mu neprináleží hodnotiť, avšak odmieta byť víkendovým rodičom, chce sa
podieľať na výchove a starostlivosti o deti, pričom súd neurobil z neho víkendového rodiča, ale aj tak

celkom jeho návrhu nevyhovel. Matka maloletých detí účelovo s ním odmieta komunikovať, nakoľko sa
domnieva, že keď s nimi nebude komunikovať, tak súd neumožní striedavo sa starať o ich deti. Matka
maloletých detí sa neustále stavia do pozície dominantného rodiča, ktorý má právo rozhodovať, kedy
akoľkosabudeonakodruhýrodičvidieťsichspoločnýmideťmi.Pritomion akorodičnemáobmedzené
rodičovské práva a od odchodu matky s deťmi zo spoločnej domácnosti sa s nimi videl minimálne, hoci

boli prázdniny. V mesiaci jún deti nevidel vôbec, v mesiaci júl v rozsahu 259 hodín a počas prvý troch
júlových stretnutí s deťmi D. zavážal na prespatie matke do G. a na druhý deň si ju opäť šiel vyzdvihnúť
a to i s maloletým A. a maloletou C.. Po konzultácii s odborníkmi matke uviedol, aby nechávala D. u neho
prespať a oznámil jej, že pokiaľ by spanie u neho zle znášala, je pripravený jej maloletú odovzdať, pričomvšak maloletá D. nemala v júli problém so zaspávaním ani so spaním. Namietal i skutočnosť, že matka
maloletých detí mu neoznámila zdravotné problémy detí, čo by malo byť jej základnou a primárnou
povinnosťou. Rovnako nesúhlasil so správaním matky, ktorá deťom vysvetľuje dôvody svojho odchodu

zo spoločnej domácnosti tvrdiac, že má choré srdiečka a ak by sa vrátila k tatinkovi, mohla by ochorieť
až tak, že by sa o deti nemohla starať. Dodal, že matke navrhoval, aby pri preberaní a odovzdávaní
detí neboli prítomní jej rodičia či iní ľudia, aby to riešili len oni ako rodičia a najlepšie na neutrálnom
mieste, napríklad na detskom ihrisku v blízkosti. V neodkladnom opatrení navrhoval termín po sebe
idúcich štyroch nocí, pričom vychádzal z faktu, že matka maloletých detí na stretnutí pred mediátorkou

navrhovala jeden termín so štyrmi nocami a to konkrétne 25. júla až 29. júla 2022. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, ale len v časti do nedele do 15,00 hod. a nahradil
ho novým rozhodnutím a to do pondelka nepárneho týždňa do 8,30 hod., alebo alternatívne do nedele
do 18,00 hod. a zároveň žiadal rozšíriť styk o jeden deň v nepárnom týždni, teda do piatku do 15,00
hod. Zároveň navrhol upraviť miesto odovzdávania maloletých detí, aby sa zbytočne neprevážali zo
školského zariadenia do bydliska matky a späť do bydliska otca, aby nedochádzalo k atakom na jeho

osobu v mieste bydliska a matky u jej rodičov a aby si otec deti preberal pred miestom jeho bydliska
alebo školským zariadením a otec bol povinný maloleté deti vrátiť matke pred miestom jej bydliska
alebo školským zariadením a to výlučne iba za účasti rodičov. Otec doplnil svoje odvolanie zaslaním
audio nahrávok a dodal, že matka zrejme účelovo vytvára dôkazy a správa sa v rozpore so záujmami
maloletých detí a má dôvodnú obavu, že výchovné prostredie u manželky, ktorá žije u rodičov nevplýva

pozitívne na vývoj maloletých detí a aj preto je dôvodné, aby boli čo najviac v starostlivosti otca.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že s dôvodmi a tvrdeniami uvedenými
v odvolaní zásadne nesúhlasí, považuje ich za nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Zdôraznila, že

maloleté deti sú citlivé, hanblivé a úzkostné a v neznámom prostredí sa držia pri matke, pričom matka
navštevujesnimiicentrumvčasnejintervencievTrnave,kdesamaloletýmdeťomvenujepsychologička.
Maloletý A. ani C. sa nedokážu naplno odlúčiť od matky, maloletý A. nenavštevuje školskú družinu
a maloletá C. navštevuje materskú školu iba do obeda a najhoršia situácia je s maloletou D., s ktorou
je matka na rodičovskej dovolenke a táto prespávanie v domácnosti otca vôbec nezvláda, od matky

odchádza s plačom, situácia je len horšia a horšia. Dodala, že na odporúčanie kolízneho opatrovníka
navštevovali mediátora a po ukončení mediácie navštevujú manželského a rodinného poradcu na úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom poradca uviedol, že prespatie maloletej D. v domácnosti otca
neodporúča.Otecnavrhujestykešterozšíriť,sčímmatkarezolútnenesúhlasíamázato,žekposúdeniu
vhodnosti takéhoto modelu bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Taktiež nesúhlasila, že by

maloleté deti vozila na styk do miesta bydliska otca, nakoľko nedisponuje motorovým vozidlom a toto
by si musela požičiavať od otca. Navrhla, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel a vyhovel jej
odvolaniu.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí, pričom uviedol, že maloleté deti majú právo na
výchovu a starostlivosť od oboch rodičov. Matka svojim správaním porušuje práva detí a snaží sa
ho účelovo vykresliť v zlom svetle. Napadnuté uznesenie sa mu z procesného pohľadu nejaví ako
nesprávne, nakoľko ide o dočasnú úpravu práv a povinností v časti úpravy styku. Dodal, že ním
predložené listinné dôkazy hovoria o jeho záujme zachovať rodinu a predovšetkým zmierniť negatívny

dopad manželských problémov na maloleté deti. Uviedol, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by
matka úmyselne a účelovo bránila v styku s otcom, čo vyplynulo z ich vzájomnej konverzácie v rámci
mediácie. Matka sa od vydania neodkladného opatrenia účelovo snaží argumentovať tým, že ju údajne
psychickytýral,žesaodetineviepostaraťažedetiprežívajútraumu,keďprichádzajúodnehoarovnako
i obavu, že bude týrať i deti. Toto považuje za veľmi vážne, nepravdivé a nepodložené obvinenia, ktoré

sa javia ako účelové. Dodal, že matka si neuvedomuje, že svojim správaním a vytváraním negatívnych
a napätých vzťahov medzi rodičmi ubližuje predovšetkým deťom. Dodal, že taktiež odmieta i tvrdenia,
že matku ponižoval a že strašne trpela v manželstve, pričom ako otec maloletých detí a manžel si
manželku a matku svojich detí váži a je vďačný za to, že mu dala tri nádherné deti. Podotkol, že v návrhu
matky na rozvod manželstva sa o negatívnom vplyve otca na deti neuvádza ani zmienka. Zdôraznil

záujem maloletých detí a zdôraznil, že o deti sa vie postarať, keď počas univerzitných štúdiá pracoval
ako dobrovoľník a následne počas civilnej služby aj ako vychovávateľ v Detskom krízovom centre Náruč
a má skúsenosti so starostlivosťou a prácou i s týranými deťmi.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - účastníkmi (§ 359 CSP a § 7 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez

potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom na nariadenom odvolacom
pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca ani matky vo vzťahy styku otca
s maloletým A. a C. v párny i nepárny týždeň a vo vzťahu s maloletou D. nepárny týždeň nie je dôvodné,
uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP) a v časti styku otca s maloletou D. počas párneho týždňa je
odvolanie matky čiastočne dôvodné a preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti

zmeniť (§ 388 CSP).

Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolacích námietok matky i otca maloletých
detí, základom, ktorých je nesúhlas s rozsahom styku.

Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a nariadenie neodkladného opatrenia. Práve
pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých
dôvodov odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému A., k maloletej C.
a čiastočne i k maloletej D. by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej

inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas
matky s takýmito dôvodmi pre nariadenie neodkladného opatrenia a nesúhlas matky i otca s určeným
rozsahom styku a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods.
3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia dôvodnosti rozhodnutia v potvrdenej časti odvolací súd považuje za
potrebné doplniť nasledovné:

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods.1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaníproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak
sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Podľa článku 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej

acitovejintegrityosoby,ktorájedieťaťublízkouosobou,f)podmienkynazachovanieidentitydieťaťaana
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do
úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov

a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (3).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla
i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného

opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd
nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že
sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom

je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť
je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že
by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je
ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať

pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

Odvolacia námietka matky o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je nedôvodná. Súd prvej
inštancie pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádzal zo správneho záveru, že sú osvedčené

okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nariadenia takéhoto opatrenia. V zmysle ustálenej
súdnej praxe sa miera osvedčenia riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje
takpodľaobsahunávrhu,pripojenýchlistínaskutkovýchokolnostíznichvyplývajúcich,aleajdôvodnostinávrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné
riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

Odvolací súd poukazuje, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. V danom prípade odvolací súd

vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich zistil súd prvej inštancie a zhrnul v preskúmavanom
uznesení.

Zo skutkových okolností vyplynulo, že rodičia uzavreli manželstvo dňa 17. mája 2014, z ktorého
manželstva sa narodil maloletý A. 11. júna 2015, maloletá C. 4. apríla 2017 a maloletá D. 29. júla 2020.

Dňa27.júna2022podalamatkanávrhnarozvodmanželstvarodičovaúpravuvýkonurodičovskýchpráv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Trnava
pod spisovou značkou 30P/36/2022. Od 2. júna 2022 žijú rodičia oddelene, kedy matka s maloletými
deťmi opustila spoločnú domácnosť s otcom a nasťahovala sa do zariadenia LUNA n.o. Trenčín, kde sa
s maloletými deťmi zdržiavala do 14.7.2022. V súčasnosti matka žije s maloletými deťmi u jej rodičov v

rodinnom dome v obci G.. Otec žije v rodinnom dome v J., v dome ktorý spoločne obývala rodina. Matka
je na rodičovskej dovolenke poberá rodičovský príspevok, otec je zamestnaný. Otec sa s maloletými po
odchodematkysmaloletýmizospoločnejdomácnosti pravidelnedonariadenianeodkladnéhoopatrenia
nestretával. Z návrhu otca i z predloženej komunikácie a napokon i z odvolaní matky i otca, z výsluchu
rodičovnanariadenomodvolacompojednávaníjezrejmé,žemedzirodičmimaloletýchdetí niejemožný

konsenzus ohľadne styku otca s maloletými, ktorý by bol v záujme maloletých detí. Vzťah medzi rodičmi
je narušený, nie sú schopní vecne komunikovať, dohodnúť sa o úprave styku otca s maloletými, a preto
je osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov najmä s ohľadom na záujem maloletých detí.

Odvolací súd po posúdení odvolacích námietok otca, ktorý žiadal úpravu styku v širšom rozsahu ako
bola nariadená neodkladným opatrením a odvolacích námietok matky, ktorá naopak žiadala úpravu
styku v užšom rozsahu, u maloletej D. bez prespatia a to i po vypočutí matky i otca na nariadenom
odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že nepochybne obaja rodičia svoje deti veľmi milujú, chcú sa
podieľať na ich výchove, ich vzťah je však vážne narušený, komunikácia je konfrontačná, obaja detailne

opisujú problémy rodičovskej spolupráce, problémy detí, zdôrazňujú chyby toho druhého a to i chyby
z minulosti zistil, že rodičia nedokážu nájsť kompromisné riešenie.

V záujme dieťaťa je predovšetkým aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability,

tolerancie a harmónie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania
a rozumových a fyzických schopností, mravnému duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli
rešpektované všetky jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych
predpisoch. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v
starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické

rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov bez ohľadu na to, že žijú oddelene mu takéto prostredie
zabezpečiť. Relevantnou pomocou je i dohoda o úprave styku.

Odvolací súd sa pred začatím odvolacieho pojednávania, s poukazom na princíp minimalizácie súdnej

ingerencie do práva na rodinný život a prirodzených väzieb medzi rodičmi a deťmi, neúspešne pokúsil
o dohodu medzi rodičmi. Odvolací súd má za to, že neustále podávanie vyjadrení rodičmi, uvádzanie
irelevantných skutočností i počas výsluchu v dôsledku čoho už len spis v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia má vyše 250 strán je dôkazom, že rodičia maloletých detí sa nevedia na úprave
styku dohodnúť a ingerencia súdu je nevyhnutná.

Je mylné sa ale domnievať sa, že narušené vzťahy v rodine zhojí súd, štátny orgán chrániaci záujem
maloletých detí, či orgány činné v trestnom konaní. Rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vovzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k upevneniu, či obnoveniu
narušených väzieb medzi maloletými deťmi a oboma rodičmi. Záujem maloletých detí, ktorý by mali
obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadanie roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc

si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletých detí. Akýkoľvek súd nie
je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy,
či iné subjekty), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj
zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Obaja rodičia by si mali
tiež uvedomiť, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na zhojenie partnerských, resp. akýchkoľvek

rodičovských nezhôd. V prvom rade sú to rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu svojich detí,
preto by sa v záujme svojich maloletých detí mali snažiť dohodnúť na výkone ich práv.

Odvolací súd sa stotožnil s nariadeným neodkladným opatrením súdu prvej inštancie, ktorý sa pri
rozhodovaní riadil prioritne záujmom maloletých detí a správne upravil styk otca s maloletým A. a C. a to

každý párny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod., každý nepárny týždeň od stredy
od 15.00 hod. do štvrtka do 15.00 hod., pričom matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne
pripraviť a otcovi ich odovzdať v určený deň a hodinu pred miestom svojho bydliska a otec je povinný
maloleté deti v určený deň a hodinu vrátiť matke pred miestom jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú
povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť

druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. Taktiež za správnu
považoval i úpravu styku otca s maloletou D. každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka
do 15.00 hod., pričom matka je povinná maloletú spolu s dvoma staršími deťmi na styk s otcom riadne
pripraviť a otcovi ich odovzdať v určený deň a hodinu pred miestom svojho bydliska a otec je povinný
maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke pred miestom jej bydliska. Vo vzťahu k úprave styku

s dvoma staršími deťmi ani jeden z rodičov neuviedol relevantnú odvolaciu námietku, keď nepochybne
možno viesť siahodlhé debaty či sa bude styk realizovať od 15.00 či od 16.00, od štvrtka či od soboty,
keď ani jedno z riešení nebude ideálom pre oboch rodičov i všetky tri maloleté deti. Vo vzťahu k maloletej
D. odvolací súd zohľadnil jej útly vek i naviazanosť na matku a preto styk upravil tak, aby maloletá D.
bola u otca dva dni v týždni a prespávala u otca spolu so súrodencami tak len v jeden deň v týždni

a to v nepárny týždeň zo stredy na štvrtok , tak ako rozhodol i súd prvej inštancie. Úpravu styku otca
s maloletou D. počas párneho týždňa odvolací súd zmenil, zúžil rozsah určený súdom prvej inštancie len
na dva dni v týždni, od soboty od 10,00 hod.do nedele do 15,00 hod.. Zároveň zmenil i odovzdávanie
maloletej D. otcovi tak, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať v určený
deň a hodinu v mieste bydliska otca aby otec nemusel s dvoma staršími deťmi cestovať pre maloletú.

Po styku je otec povinný maloletú v určený čas a hodinu spolu s dvoma staršími deťmi vrátiť matke
pred miestom bydliska matky.

Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že konflikty rodičov týkajúce sa úpravy styku

detí s rodičom, s ktorým po rozchode nežijú patria k najobtiažnejšie riešiteľným. Obaja rodičia majú
pocit, že pravda a právo je na ich strane a pri problémoch, sa často zabúda na to dôležitejšie a to na
pohodu a spokojnosť samotných detí. Primárne, reflektujúc princíp autonómie rodiny a právo na rodinný
život, lebo štát by do toho, ako rodina funguje nemal zasahovať pokiaľ usporiadanie pomerov neohrozuje
záujmy maloletých detí, by sa mali rodičia dohodnúť a i preto odvolací súd nariadil pojednávanie, kde

však možnosť uzavretia rodičovskej dohody rodičia vylúčili. Odvolací súd preto vo veci vecne rozhodol.

Odvolacie námietky matky smerujúce k obmedzeniu styku otca s maloletými deťmi len na úpravu
v nevyhnutnej miere potrebnej na zachovanie základného vzťahu považuje odvolací súd za nedôvodné.

Matka v priebehu konania tvrdila, že bola otcom psychicky týraná, avšak netvrdila ani nepreukazovala,
že by sa otec akýmkoľvek spôsobom nevhodne správal k maloletým deťom. Maloleté deti sú
s konkludentným súhlasom otca v starostlivosti matky. Naďalej však obaja rodičia sú rovnakou mierou
povinnívykonávaťrodičovsképovinnostiamajúirovnakérodičovsképráva.Skúsenostizpraxeukazujú,
že akonáhle dôjde k rozchodu rodičov a deti naďalej nežijú spoločne s oboma rodičmi, ale jeden

z nich sa pre ne stane hlavnou osobou zabezpečujúcou starostlivosť, u ktorej má domov, ktorá zaisťuje
každodenné fungovanie rodiny, starostlivosti o deti, je to vnímané tak, že táto osoba má rozhodujúce
postavenie ako rodič v živote detí. Nerezidentný rodič sa stáva cudzincom, ktorý si deti smie požičiavať,
rezidentný rodič má potom pocit, že je oprávnený stanovovať podmienky a určovať pravidlá pre dobu,ktorú deti s nerezidentným rodičom strávia. Pritom i v zmysle uznesenia Ústavného súdu ČR zo dňa
14. marca 2017 sp. zn. I.ÚS 955/2015 je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade
rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného

dieťaťa na starostlivosť od oboch rodičov a ak aj je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného
z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol
postulát rovnej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla vždy
v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento

záujemopiera,musiabyťvdanomkonanípreukázané.Nemožnoopomenúť,žejejednoznačnevzáujme
dieťaťa, aby napriek súdnej úprave styku boli rodičia schopní komunikovať, aby zohľadňovali priania
a potreby detí, prispôsobili resp. zmenil rozsah styku určený súdom.

Osobný styk nerezidentného rodiča s dieťaťom je jediným spôsobom, ako tento rodič môže na deti

výchovne pôsobiť, odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať vzájomný vzťah. Taktiež
i maloleté deti majú rovnaké právo na osobný styk i s nerezidentným rodičom a tento je pre nich nemenej
dôležitý.

K odvolacej námietke matky o nedostatočne zistenom skutkovom stave odvolací súd uvádza, že
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre

krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z dôvodov
na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že
je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Tieto podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia nepochybne splnené boli, otec osvedčil, že rodičia spolu nežijú, osvedčil, že ohľadne styku
nedošlo k rodičovskej dohode a rovnako osvedčil potrebu styku, ktorý je nielen v jeho záujme ale najmä
v záujme maloletých detí.

I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (akt.
strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu

prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Odvolacísúdpovažujezáveromzanutnédaťobomrodičomdopozornostito,žeprivýkonerodičovských
práv a povinností je potrebné primárne dbať na uspokojovanie citových potrieb maloletých detí.

Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov, rovnako príbuzných či priateľov nie je na prospech
maloletých detí, a preto súd dôrazne žiada všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť
o maloletých, no predovšetkým rodičov maloletých detí, aby nadradili záujmy a prospech svojich
maloletých detí nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi. V zmysle ustálených
záverov viacerých psychológov odvolací súd zdôrazňuje, že čím hlbší a dlhší je konflikt medzi rodičmi,

tým ťažšie situácia vplýva na deti. Rodičia maloletých detí ako dostatočne psychicky zrelí a emočne
inteligentní ľudia by si mali uvedomiť vplyv konfliktov na zdravý vývin ich maloletých detí.Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).