Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, November 8, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5Cbi/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118215105
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5118215105.7

Rozhodnutie

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsudcomJUDr.JaroslavomMacekomvprávnejvecižalobcu:Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: I&R
KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO:
36 865 265, správca úpadcu: Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12,
010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska kancelária so

sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie pohľadávky proti podstate, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu - poistné za mesiac júl 2017 v sume 27 719,87 eur v konkurznom
konaní úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina,
IČO: 31 561 888, sp. zn. 8K/9/2017, vedenom na Okresnom súde Žilina, je čo do právneho dôvodu,
výšky a poradia pohľadávkou proti podstate.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29. 10. 2018 domáhal sa právny predchodca žalobcu Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava, určenia pohľadávky proti podstate vo výške 27 719,87 eur v konkurznom konaní
úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31
561 888. V žalobe uviedol, že Okresný súd Žilina uznesením č. 8K/9/2017 zo dňa 7. 8. 2017 vyhlásil
konkurz na majetok úpadcu: Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12,
010 01 Žilina, IČO: 31 561 888. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

č. 155/2017 zo dňa 14. 8. 2017 a dňom 15. 8. 2017 nastali účinky vyhlásenia konkurzu (§23 ZKR). Za
správcu konkurznej podstaty bola uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.: 8K/9/2017 zo dňa 7. 8.
2017 ustanovená JUDr. Gabriela Bírošová so sídlom Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina.

2. V žalobe ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava,
ktorá je v zmysle ustanovenia § 179 ods. 1 písm. i/ zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení,

v znení neskorších predpisov, vecne príslušná uplatňovať pohľadávky na poistnom, podaním č.
333-304/-2017-4, A./XXXX zo dňa 8. septembra 2017 si prihlásila v súlade s ustanovením § 87 ods. 2/
písm. i/ zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii, v platnom znení, pohľadávku vo výške 27
719,87 eur, ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradeného
poistného na sociálne poistenie za obdobie júl 2017. Listom zo dňa 23. 10. 2018, doručeným e-mailom
Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, dňa 23. 10. 2018, oznámil žalovaný - správca konkurznej

podstaty úpadcu I & R konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., že prihlásenú pohľadávku proti podstate -
poistnézamesiacjúl2017vovýške27719/87eurneuznávačodoprávnehodôvoduavýškypohľadávky
v sume 27 7719,87 eur neuznáva čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávky v sume 27 719,87 eur,
zodpovedajúcejneuhradenémubežnémupoistnémunasociálnepoisteniezaobdobiemesiaca07/2017,
vrátane jej poradia v celom rozsahu ako pohľadávku proti podstate s poukázaním na ustanovenie § 87
ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z. popiera, a to čo do právneho dôvodu, výšky pohľadávky.Žalovaný zároveň

v zmysle ust. § 87 ods. 8 ZKR vyzval žalobcu, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy
domáhal žalobou podanou voči správcovi, aby súd určil právny dôvod a výšku neuznanej pohľadávkyproti podstate. Žalovaný vo svojom oznámení poukazuje na ustanovenie § 87 ZKR, ktorý definuje
pohľadávku proti podstate ako pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a zároveň s poučením
ako si navrhovateľ mal uplatniť uvedenú pohľadávku. Podľa vyjadrenia správcu konkurznej podstaty

pohľadávku vo výške 27 719,87 eur za obdobie júl 2017 neuznáva čo do právneho dôvodu a čo do výšky
z dôvodu, že podľa právneho názoru správcu nejde o pohľadávku proti podstate podľa § 87 ZKR, keďže
táto pohľadávka vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Zároveň vyzval žalobcu na
podanie žaloby voči správcovi o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávok proti podstate, vrátane
jej poradia. Žalobca namieta tvrdenie správu úpadcu o neuznaní pohľadávok proti podstate z titulu, že

pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu.

3. V žalobe ďalej žalobca argumentoval, že pohľadávku proti podstate za mesiac 07/2017 si
žalobca (veriteľ) uplatnil po vyhlásení konkurzu v zmysle § 87 ZKR, nakoľko táto vznikla až po vyhlásení
konkurzu. Pre vznik pohľadávky Sociálnej poisťovni je dôležité, aby boli súčasne splnené dva momenty:

1) predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá
suma,ktorújepovinnýzaplatiťzauvedenýmesiacvlehotesplatnosti(ažvtedyzačneSociálnapoisťovňa
účtovať a vedie prípadnú pohľadávku v účtovníctve, aby si neskôr mohla pripojiť k prihláške vyhlásenie
o jej vedení v účtovníctve pre účely ZKR),
2) splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov (nakoľko

až neuhradením poistného v lehote splatnosti vznikne pohľadávka) a až vtedy môže Sociálna poisťovňa
požadovať plnenie od dlžníka.

V danom prípade bol výkaz poistného a príspevkov za obdobie júl 2017 predložený dňa 23. 8. 2017,
kde je uvedený dátum výplaty dňa 31. 8. 2017 a dátum splatnosti dňa 31. 8. 2017, t. j. po vyhlásení

konkurzu. Bez predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie nemá Sociálna poisťovňa možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku v súlade s § 28 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii v 45-dňovej zákonnej lehote, nakoľko nie je možné určiť výšku takejto
pohľadávky. Zároveň v súlade s § 29 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého „ak
pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, k prihláške

pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o
pohľadávke v účtovníctve neúčtuje, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť“.
Týmto postupom žalovaného sa prakticky odníma zákonom garantovaná možnosť žalobcu prihlásiť si
pohľadávku do konkurzného konania, čo znamená, že takáto pohľadávka žalobcu nebude nikdy uznaná
a uspokojená ani z výťažku zo speňaženia majetku ako pohľadávka proti podstate a ani z konečného

rozvrhu výťažku.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 14. 1. 2019, kde uviedol, že žalobca si pohľadávku
vo výške 27 719,87 eur uplatnil ako neuhradené poistné za obdobie mesiaca júl 2017, t. j. za obdobie
pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Rozhodujúcim kritériom pre zaraďovanie pohľadávok

medzi pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia § 87 ZKR, alebo pohľadávky podľa ustanovenia
§ 28 ZKR, je nepochybne vznik pohľadávok, a nie vystavenie alebo doručenie mesačného výkazu
úpadcom. Je nepochybné, že poistné za mesiac júl 2017 sa viaže na obdobie pred vyhlásením konkurzu
na majetok úpadcu bez ohľadu na skutočnosť, či mesačný výkaz poistného, na základe ktorého sa
poistné predpísalo, bolo podané po vyhlásení konkurzu, a teda nesúvisí ani s prevádzkovaním podniku

počas konkurzu, keďže na majetok úpadcu v tomto období ešte konkurz vyhlásený ani nebol. Žalovaný
za zjavne nesprávne a nelogické považuje najmä tvrdenie žalobcu, že „pohľadávka žalobcu na poistnom
na sociálne poistenie za mesiac 07/2017 v sume 27 719,87 eur, ktorá vznikla z dôvodu, že podnik bol
prevádzkovaný, vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkovaním podniku, a ide na účely ust. § 87 ods. 2
písm. i) ZKR o pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku V mesiaci júl 2017 síce nebol podnik

úpadcu prevádzkovaný, avšak v tomto období konkurz na majetok úpadcu ešte vyhlásený nebol. Až
odo dňa 15. 8. 2017, t. j. až odo dňa vyhlásenia konkurzu na majetok Úpadcu, by bolo možné hovoriť o
prevádzkovaní podniku úpadcu počas konkurzu (za predpokladu, ak by sa správca rozhodol pokračovať
v prevádzkovaní podniku úpadcu počas konkurzu, čo nie je náš prípad), nakoľko až od tohto okamihu
sa úpadca nachádzal v konkurze.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej argumentoval, že pri posudzovaní charakteru pohľadávky je
potrebné dôsledne rozlišovať moment vzniku a moment splatnosti pohľadávky, t. j. okamih vzniku
pohľadávky (povinnosti, ktorá vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce povinnosť podľapríslušného právneho predpisu) od jej splatnosti. Vznik pohľadávok na poistnom je upravený v
ustanoveniach § 20 a nasl. ZoSP. So vznikom týchto vzťahov vzniká aj povinnosť platiť poistné,
a to bez ohľadu na jeho splatnosť. Povinnosť platiť poistné vzniká osobitne za každý deň trvania

pracovného pomeru. Tomuto právnemu názoru zodpovedá aj právna úprava v ustanovení § 142 ods. 1
ZoSP, podľa ktorého sa poistné na sociálne poistenie platí mesačne pozadu. Pohľadávka však vzniká
už v predchádzajúcom mesiaci, len jej úhrada sa realizuje s jednomesačným odstupom. Žalovaný
si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 2. 2012. sp.
zn. 27Cbi/20/2010, podľa ktorého „pohľadávka na poistnom vzniká v zmysle ust. §142 ods. 1 ZoSP

uplynutím príslušného kalendárneho mesiaca, t. j. prvý deň nasledujúci po príslušnom kalendárnom
mesiaci. “ Úpadca ako zamestnávateľ bol podľa ZoSP povinný platiť poistné za rozhodné obdobie,
ktorým je kalendárny mesiac. Ak je teda žalobcom uplatnená pohľadávka pohľadávkou, ktorá vznikla z
titulu neuhradeného poistného za mesiac júl 2017, vznikla v zmysle citovaného rozhodnutia najneskôr
dňa 1. 8. 2017, čo znamená, že vznikla v období pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.
Na podporu svojej argumentácie žalovaný per analogiam poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 2

posledná veta ZKR, podľa ktorého „Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih,
keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.“ V danom prípade je nepochybné, že
okamihom kedy bol úpadca oprávnený plniť a ktorý je zároveň okamihom vzniku pohľadávky žalobcu,
bol najneskôr deň 1. 8. 2017, kedy bol fakticky ukončený predchádzajúci mesiac, za ktorý žalovaný ako
zamestnávateľ odvádza poistné žalobcovi (konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 15. 8. 2017, z

čoho vyplýva, že deň 1. 8. 2017, ako deň vzniku pohľadávky žalobcu, predchádza vyhláseniu konkurzu
na majetok úpadcu). Žalovaný tiež uvádza, že ak by pohľadávka na poistnom mala vzniknúť tak, ako
tvrdí žalobca až predložením mesačného výkazu príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne,
potom nepredloženie takéhoto výkazu by nevyhnutne muselo mať za následok to, že pohľadávka na
poistnom ani nevznikne, čo je zrejme nezmyselné.

6. Žalovaný tiež uviedol, že ZoSP neobsahuje ustanovenie, v ktorom by bola definovaná pohľadávka
proti podstate z titulu nezaplateného poistného, čím vzhľadom na túto absenciu možno na daný prípad
aplikovať jedine relevantné ustanovenia ZKR, ktorý je k ZoSP lex specialis, a to tak ustanovenia týkajúce
sa časových a vecných kritérií, za splnenia ktorých možno pohľadávky na poistnom považovať za

pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ZKR, ako aj ustanovenia upravujúce okamih
nadobudnutia splatnosti týchto pohľadávok. S ohľadom na vyššie uvedené vznikla pohľadávka, určenia
ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní, preukázateľne a nepochybne v období pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu, a teda vecne aj časovo súvisí s týmto obdobím a v žiadnom prípade si ju
nemožno nesprávne zamieňať s pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR.

7. Žalovaný tiež poukázal na to, že sa jedná o pohľadávku - poistné na sociálne poistenie za
obdobie 07/2017 - ktorá tým, že preukázateľne vznikla pred dňom 15. 8. 2017 (t. j. pred dňom vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu) nespochybniteľne časovo a vecne súvisí s obdobím pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu. Z časového hľadiska pohľadávka žalobcu nespĺňa predpoklad, aby ju bolo

možné v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 ZKR považovať za pohľadávku proti podstate. Pohľadávka
žalobcu nespĺňa ani vecné kritérium, ktoré musí byť spolu s časovým kritériom kumulatívne splnené, aby
pohľadávke bol priznaný status pohľadávky proti podstate (t. j. pohľadávka nesúvisí s prevádzkovaním
podniku úpadcu počas konkurzu ani so správou alebo speňažovaním majetku úpadcu počas konkurzu).
Nemožno spochybňovať fakt, že pohľadávka žalobcu (poistné za obdobie mesiaca 07/2017) sa týka

zamestnancov úpadcu a ich činnosti (odvod do Sociálnej poisťovne z nároku vzniknutého za obdobie
07/2017) pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu (pred dňom 15. 8. 2017), to znamená v
čase, kedy zamestnancom žiadne úlohy v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu ani správou
či speňažovaním majetku úpadcu počas konkurzu zadávané neboli, keďže v danom čase konkurz
na majetok úpadcu nebol vyhlásený, a preto nemôžu a ani nie sú v danom prípade naplnené všetky

predpoklady vzniku pohľadávok proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) a písm. k) ZKR.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že za činnosť zamestnancov úpadcu vykonávanú
za obdobie mesiaca 07/2017 (t. j. v období, keď konkurz na majetok úpadcu nebol vyhlásený)

zamestnancomprislúchamzda,zktorejsaodvádzapoistnénasociálnepoistenieza07/2017vprospech
žalobcu - mzda a odvod poistného na sociálne poistenie zo mzdy sa týka obdobia mesiaca 07/2017.
Z uvedeného možno vyvodiť, že pohľadávka, určenia ktorej sa žalobca domáha vznikla uplynutím
príslušného kalendárneho mesiaca - mesiaca júl 2017, t. j. prvý pracovný deň nasledujúci po príslušnomkalendárnom mesiaci, kedy bol úpadca po prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku, teda najneskôr
dňa1.8.2017,čoznamená,žepreukázateľneanepochybnevzniklavobdobípredvyhlásenímkonkurzu
na majetok úpadcu (pred dňom 15. 8. 2017), a teda vecne aj časovo súvisí s týmto obdobím, rovnako ako

mzdové nároky (mesiac 07/2017) neoddeliteľne spojené s poistným za dané obdobie (mesiac 07/2017).
V žiadnom prípade ju nemožno považovať za pohľadávku proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2
ZKR a žalobca si ju mal prihlásiť do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu prihláškou pohľadávky
postupom v zmysle ustanovenia § 28 ZKR.

9. Uznesením č.k. 5Cbi 16/2018-97 z 14. októbra 2019 súd pripustil zmenu strany sporu, tak, že
do konania namiesto doterajšieho žalobcu Socilána poisťovňa, ústredie, Bratislava, IČO: 30 807 484
vstupuje ako žalobca Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorísnka 21, 814 99 Bratislava, IČO:
35 776 005.

10. Na prejednanie veci súd vytýčil pojednávanie, kde vykonaním listinných dôkazov zistil nasledovný

skutkový stav:

11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 8K/9/2017, súd zistil, že uznesením zo dňa
7. 8. 2017 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so
sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888 (ďalej len „úpadca“, pričom toto uznesenie bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 155/2017 zo dňa 14. 8. 2017.

12. Z prihlášky pohľadávky na rube č. l. 6 súd zistil, že Sociálna poisťovňa prihláškou pohľadávky
zo dňa 8. 9. 2017 uplatnila v konkurznom konaní úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s.
pohľadávku proti podstate vo výške 27 719,87 eur z titulu neuhradenia bežného poistenia za obdobie

júla 2017.

13. Zoznámeniažalovanéhonarubeč.l.7a8súdzistil,želistomzodňa23.10.2018oznámilžalovaný
Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica, že pohľadávku proti podstate, prihlásenou v celkovej
výške 27 719,87 eur, zodpovedajúcej neuhradenému bežnému poistnému na sociálnom poistení za

obdobie mesiaca júl 2017, neuznáva ako pohľadávku proti podstate.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu z titulu nezaplateného poistného na
sociálnom poistení za obdobie mesiaca júl 2017 bola uplatnená dňa 8.9.2017 po vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu a to na základe úpadcom predloženého výkazu poistného a príspevkov za obdobie

júl 2017, ktorý bol predložený dňa 23.8.2017, kde je uvedený dátum výplaty dňa 31.8.2017 a dátum
splatnosti dňa 31.8.2017, t. j. po vyhlásení konkurzu. Medzi stranami zostalo sporné právne hodnotenie
takto vymedzeného skutkového stavu pokiaľ ide o charakter prihlásenej pohľadávky, t.j. či ide o
pohľadávku, ktorú je potrebné prihlásiť prihláškou v zmysle § 28 ZKR alebo pohľadávku proti podstate.

15. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:

16. Podľa § 28 ods.1 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) pohľadávka,
ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

17. Podľa § 87 ods.2 ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej
podstaty v tomto poradí:

a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky
predbežného správcu,

b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,

c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,

d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol
konkurz vyhlásený,e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie
sú uvedené v horšom poradí,

f)odmenalikvidátoraazodpovednéhozástupcuanáhradanutnýchvýdavkovzaichčinnosťpovyhlásení
konkurzu,

g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci

vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo
vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
so správou konkurznej podstaty,

h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,

v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi
zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu,

i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne

poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý

kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah
ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),

k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne

poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,

l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,

m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

18. Podľa § 87 ods.7 ZKR Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca
oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

19. Podľa § 87 ods.8 ZKR ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,
bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate
s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti

podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom
dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej
právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

20. Podľa§120ods.2ZKRpohľadávky,ktorévzniklivočidlžníkovipočasreštrukturalizačnéhokonania,

pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k
začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s
tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku

právanaplneniepodľa§488Občianskehozákonníkabezohľadunato,čiužnastalčasplnenia.Vznikom
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť
takúto pohľadávku.21. Podľa § 143 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a
odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom
zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená

na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny
mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a
na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

22. Podľa § 231 ods.1 písm. f) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnávateľ
je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú
vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské
poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie,

garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

23. Úvodom právneho posúdenia súdom je nutné uviesť, že pohľadávka uplatnená žalobcom je

verejnoprávneho charakteru, ktorej právnym titulom je poistné odvádzané zamestnávateľom za svojich
zamestnancov. Vznik tejto pohľadávky je naviazaný na moment zúčtovania miezd zamestnancov a
príslušných odvodov z nich zúčtovaných a následné predloženie výkazu poistného Sociálnej poisťovni.
Z časového hľadiska tak pohľadávka vzniká u rôznych zamestnávateľov v rôznych momentoch v
závislosti od termínu určeného u nich na výplatu príjmov. Treba tu zdôrazniť, že nemožno použiť

analógiu s pohľadávkami zamestnancov voči zamestnávateľovi z titulu nevyplatených miezd, keďže
tie sú súkromnoprávneho charakteru. V posudzovanom prípade ide o verejnoprávny vzťah Sociálnej
poisťovne a zamestnávateľa. Bez zúčtovania miezd a poistného vo výplatnom termíne a následného
predloženia výkazu poistného zamestnávateľom nemá Sociálna poisťovňa vedomosť nielen o výške
povinnosti zamestnávateľa z titulu poistného, ale ani o tom, či nejaká povinnosť z tohto titulu vôbec

vznikla (teoreticky si možno predstaviť napr. situáciu kedy by všetci zamestnanci v konkrétnom mesiaci
čerpali po dohode so zamestnávateľom neplatené voľno) a nemôže tak svoju pohľadávku ani uplatniť
v konkurze. Od Sociálnej poisťovne nemožno spravodlivo požadovať, aby prípadne sama iniciatívne
zisťovalanapr.kontrolouuzamestnávateľakaždýmesiacihneďposkončenípredchádzajúcehomesiaca
vznik a výšku pohľadávky z titulu poistného.

24. K argumentu, že pohľadávka žalobcu nevznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas
konkurzumožnouviesť,žeidesíceopohľadávku,ktorámásúvissprevádzkoupodnikupredvyhlásením
konkurzu, ale nepochybne vznikla po vyhlásení konkurzu. Treba zohľadniť, že podnik je dynamická
entita,ktoránemástatickýcharakteraajpriprípadnomukončeníprevádzkypodnikunejdeojednorazový

úkon, ale o proces postupného útlmu činnosti s postupným ukončovaním pracovnoprávnych vzťahov
(viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso 37/2014 z 27.10.2015).

25. Rovnako je zrejme potrebné poukázať na nemožnosť analogickej argumentácie poukazom na
daňové pohľadávky z titulu úrokov z omeškania v súvislosti so žalovaným predloženým rozsudkom

veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2021, sp.zn. 1Vs 3/2020. Medzi
pohľadávkami Sociálnej poisťovne z titulu poistného a daňovými pohľadávkami na úrokoch z omeškania
je totiž zásadný rozdiel. Daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri
poznaní splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná
ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Rozhodnutie

o vyrubení dane má tak len deklaratórny účinok ohľadne úroku z omeškania, ktorý vznikol zo zákona.
Naproti tomu pohľadávka Sociálnej poisťovne z titulu poistného bez predloženia výkazov poistného
alebo rozhodnutím Sociálnej poisťovne po vykonaní kontroly nemôže vzniknúť a prípadne rozhodnutie
má konštitutívny charakter.

26. Nemôže obstáť ani poukaz na ustanovenie § 120 ods.2 ZKR upravujúce pre účely
reštrukturalizácie vznik súkromnoprávnych a verejnoprávnych pohľadávok. Ide o definičné ustanovenie,
ktoré je svojim spôsobom v zákone nadbytočné, keďže len deklaruje závery právnej teórie o momente
vznikuasplatnostisúkromnoprávnychaverejnoprávnychpohľadávok.Časť§120ods.2ZKRupravujúcavznik a splatnosť verejnoprávnych a súkromnoprávnych pohľadávok bola do ZKR včlenená novelou
z.č. 315/2016 Z.z. a išlo o reakciu na nesprávny výklad vzniku a splatnosti pohľadávok vo vtedajšej
súdnej praxi reprezentované rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obdo 7/2012-264 z 30.apríla 2013

a následne rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4CoKR 6/2013 z 30.apríla 2014. Ustanovenie
§ 120 ods.2 bolo v novelizovanej podobe súčasťou novely ZKR, ktorá bola daná do pripomienkového
konania v čase, kedy ešte nebol verejne známy nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 578/2015-60 z
1.júna 2016, ktorý rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a nesprávne závery dovtedajšej súdnej
praxe korigoval, no zmenené ustanovenie § 120 ods.2 ZKR už bezo zmeny zostalo súčasťou novely

ZKR, ktorá bola neskôr publikovaná pod č. 315/2016 Z.z..

27. Keďže v posudzovanej veci súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu vznikla až počas
vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu, určil, že žalobcova pohľadávka je pohľadávkou proti
podstate, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

28. Úplne záverom možno ešte uviesť, že v čase vyhotovovania písomného odôvodnenia tohto
rozsudku bol bod číslom R73/2021 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov SR judikát plne súladný s názorom vyjadreným v tomto rozsudku s nasledovnou právnou vetou:
„Pohľadávkou proti podstate je aj pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom za poistné obdobie pred
vyhlásením konkurzu, ak jej splatnosť nastala až po vyhlásení konkurzu (splatnosť nastáva v zásade

v deň určený na výplatu príjmu)“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).