Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Lucia Kuzmová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118201276
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4118201276.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Václav Q., nar. XX.X.XXXX,

bytom S. XXX/X, 951 93 Topoľčianky, právne zastúpený: Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, IČO: 46
484 914, so sídlom Zákvašov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom na Kubániho 16, 811
04 Bratislava, o zaplatenie 528,46 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 528,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 528,46 eur od 8.4.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. V časti zaplatenia ďalších úrokov z omeškania súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 1.2.2018 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy v

výške 3 055,49 eur spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z úrokov z omeškania. Súčasne sa domáhal
priznania náhrady trov konania. V žalobe poukázal na zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500012515
uzavretú na základe jeho žiadosti zo dňa 31.5.2012, prijatej žalovaným dňa 6.6.2014, na základe ktorej
mu žalovaný poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1 284,25 eur a revolving vo výške 678,76 eur,
čo je spolu 1 963,01 eur. Žalobca považuje úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere za bezúročný
a bez poplatkov a keďže na základe tejto zmluvy žalovanému zaplatil sumu 5 018,50 eur, čím mu
zaplatil o sumu vo výške 3 055,49 eur viac, ako bol povinný, suma vo výške 3 055,49 eur predstavuje

bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorej zaplatenia sa žalobca voči žalovanému v tomto konaní
domáhal. Žalobca tiež žiadal priznať mu zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy
odo dňa nasledujúceho po poslednej platbe žalobcu, t. j. od 21.6.2017.

2. Súd spor rozhodol rozsudkom č. k. 15C/10/2018-116 zo dňa 25.5.2020 tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 527,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 2 527,03 eur od 8.4.2018 do zaplatenia (I. výrok), vo zvyšku súd žalobu zamietol (II. výrok) a

nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 65,40 % s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (III. výrok).3. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že strany sporu dňa 6.6.2012 zmluvu o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere č. 8500012515 uzavreli, na jej základe bol žalobcovi poskytnutý úver v sume 1
963,01 eur (1 284,25 eur ako úver + 678,76 eur ako revolving), žalobca na predmetný úver vykonal

úhrady v celkovej výške 5 018,50 eur. Súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
s poukazom na absenciu obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere (v zmluve chýba riadny údaj o
termíne konečnej splatnosti úveru - § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z.). Súd považoval RPMN
v zmluve o úvere za nesprávne vypočítanú a konštatoval i neprimeranosť stranami dojednanej odplaty
(úroková sadzba vo výške 70,01 % ročne). Vzhľadom na právne posúdenie úveru ako bezúročného a

bez poplatkov mal žalobca povinnosť vrátiť žalovanému len poskytnutú istinu a pokiaľ mu platil i ďalšie
sumy nad rámec požičanej istiny, tieto súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3 055,49 eur (úhrady vo výške 5 018,50
eur-poskytnutých1963,01eur=3055,49eur).Súdpovažovalžalobuzadôvodnúvčastisumyvovýške
2 527,03 eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti zodpovedajúcej sume 528,46 eur súd
s poukazom na námietku premlčania žalobu zamietol. Súd prvej inštancie posúdil premlčanie v zmysle

ustanovení § § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s tým, že považoval za dôvodné aplikovať na daný
právny vzťah trojročnú a nie desaťročnú premlčaciu dobu, pretože úmysel žalovaného bezdôvodne sa
obohatiť na úkor žalobcu preukázaný nebol.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca v časti výroku o zamietnutí žaloby ako

aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval žalobca v
tejto časti za nezákonne a predčasné. Na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať desaťročnú
objektívnu premlčaciu dobu z dôvodu, že u žalovaného sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
Žalobca poukázal na nekalé obchodné praktiky žalovaného, dôsledky absencie podstatných náležitostí
zmluvy boli žalovanému vytknuté už pred uzavretím zmluvy so žalobcom. Tiež poukázal na rozhodnutia

iných súdov v spotrebiteľských veciach, v ktorých súdy rozhodli, že žalobca používa neprijateľné,
teda neplatné zmluvné podmienky. Žalovaný vedel, že ním predložené zmluvy vykazujú nedostatky,
preto jeho konanie nie je možné vnímať inak ako úmyselné a zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný dlhodobo ignoroval pri uzatváraní zmlúv právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa
(absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok). Nie je

možné uveriť tomu, že žalovaný nevedel, čo môže takým konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak
stane, že s tým nebol uzrozumený.

5. Voči rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti podal odvolanie žalovaný poukazujúc
na skutočnosť, že žalobca v období od 1.2.2015 do 1.2.2018 uhradil sumu 2 510,31 eur a nie sumu 2

527,03 eur. Namietal ďalej, že súd nesprávne určil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, ako
aj nesprávne závery súdu o posúdení náležitosti zmluvy o úvere.

6.OodvolaniachžalobcuažalovanéhorozhodolKrajskýsúdvNitrerozsudkomč.k.12Co/100/2020-214
zo dňa 18.5.2014 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v I. vyhovujúcom výroku potvrdil a v II.

zamietajúcom výroku týkajúcom sa sumy 528,46 eura s 5 % úrokom z omeškania od 8.4.2018 do
zaplatenia a v III. výroku časti o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na správnosť rozsudku
v jeho vyhovujúcej časti. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne posúdil uzavretú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako bezúročnú a bez poplatkov ako aj skutočnosť, že žaloba bola na

súd podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Dôvodom zrušenia rozhodnutia a vrátenia
veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie bolo nedostatočné odôvodnenie zamietajúceho výroku,
keď súd prvej inštancie presvedčivo neodôvodnil jeho konečný záver o nemožnosti aplikácie 10-ročnej
premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

7. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie súd prvej inštancie umožnil stranám sporu sa
vo veci vyjadriť a následne spor prejednal na pojednávaní v ich neprítomnosti.

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9.Podľa§451ods.1Občianskehozákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatímusíobohatenie
vydať.10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z

právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

13. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

14. Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
6.6.2012, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver. Nebolo sporným, že táto
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože

pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti a na
žalovaného ako dodávateľa, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na predchádzajúce právne závery súdu
prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu o nedostatkoch zmluvy spočívajúcich v absencii zákonom
vyžadovaných obligatórnych náležitostí zmluvy je úver poskytnutý žalobcovi na základe tejto zmluvy

bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy).

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1 963,01
eur, žalovanému žalobca uhradil sumu 5 018,50 eur. Posudzujúc úver ako bezúročný a bez poplatkov

tak žalobca uhradil žalovanému o 3 055,49 eur viac ako bol povinný. Táto suma predstavuje bezdôvodné
obohatenie žalovaného.

16. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.5.2020 žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 2
527,03 eur. Nárok žalobcu na zaplatenie zostávajúcej sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 528,46

eur súd zamietol ako premlčaný posudzujúc nárok na vydanie bezdôvodného obohaenia v trojročnej
premlčacej dobe. Rozsudok súdu prvej inštancie bol v zamietajúcom výroku odvolacím súdom zrušený
a súd prvej inštancie viazaný právnymi závermi odvolacieho súdu bol povinný vec opäť prejednať a
rozhodnúť. Podľa právnych záverov odvolacieho súdu bolo potrebné vysporiadať sa so skutočnosťou, či
v danom prípade išlo o bezdôvodné obohatenie žalovaného úmyslené alebo tento úmysel preukázaný

nie je.

17. Žalobca v konaní poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov v konaniach, v ktorých
vystupoval žalovaný a súdy v týchto prípadoch žalovanému vytkli nekalé obchodné praktiky (napr.
rozhodnutie Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/79/2010 z 26.10.2011, rozhodnutie Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. 50C/131/2009 z 12.12.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k.
12Co/26/2020-189). Žalovaný tak bol povinný v zmysle ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka zdržať sa takýchto praktík ako aj zdržať sa používania vytýkaných neprimeraných zmluvných
podmienok, resp. podmienok s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Tieto
rozhodnutia predchádzali dátumu uzatvárania zmluvy medzi stranami sporu. Žalovaný tak v čase

uzavretia zmluvy vedel, že zmluva vykazuje nedostatky, napriek uvedenému ju však so žalobcom
uzavrel, čo je podľa žalobcu potrebné vnímať ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.

18. Súd sa vzhľadom na právne závery odvolacieho súdu dôslednejšie zaoberal zisťovaním, či žalovaný

v čase, kedy so žalobcom uzatváral zmluvu o spotrebiteľskom úvere, mal zámer získať na úkor žalobcu
neprimeraný majetkový prospech, na úkor žalobcu sa neprimerane obohatiť.19. Súd mal preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý sporný úver, bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 6.6.2012. Zo žalobcom predložených
súdnych rozhodnutí súdov prvej inštancie a odvolacích súdov bolo ďalej preukázané, že žalovaný

už v čase uzavretia zmluvy so žalobcom vedel, že súdy úvery poskytnuté na základe obdobných
zmlúv o spotrebiteľských úveroch vyhodnotili ako bezúročné a bez poplatkov. Súdy v odôvodneniach
predmetných rozhodnutí konštatovali absenciu obligatórnych náležitostí zmlúv, nesprávnosť či
neprimeranosť RPMN, ako aj neprimeranosť úrokovej sadzby vo výške 70,01 % pri porovnateľných
sumách úveru, čo je aj sadzba totožná so sadzbou dohodnutou stranami v spornej zmluve o

spotrebiteľskom úvere v tomto prejednávanom prípade. Žalovaný však aj napriek vedomosti o takomto
právnom posúdení zmlúv v iných sporoch, so žalobcom dňa 6.6.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
za rovnakých podmienok, aké mu boli súdmi vytknuté, uzavrel a od žalobcu prijal na jej základe plnenie
nad rámec poskytnutej istiny úveru. Takéto konanie je potrebné vyhodnotiť ako konanie vedomé, cielene
a úmyselne zamerané na získanie majetkového prospechu, o ktorom žalovaný musel vedieť, že naň
nemá nárok.

20. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné aplikovať na posúdenie
premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia objektívnu desaťročnú premlčaciu
dobu v súlade s § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žaloba v tomto spore bola Okresnému súdu
Nitra doručená dňa 1.2.2018. Žalobca začal úver splácať po uzavretí zmluvy dňa 6.6.2012, z čoho je

zrejmé, že všetky splátky úveru boli zaplatené v rámci uvedenej 10-ročnej premlčacej doby. Námietku
premlčania súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú a žalobcovi preto priznal aj nárok na zaplatenie sumy
vo výške 528,46 eur.

21. Pre úplnosť súd dopĺňa, že nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný ani v subjektívnej dvojročnej

premlčacej dobe, ktorá v súlade s ustanovením § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť
dňom, kedy sa žalobca skutočne dozvedel o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Žalobca skutočnú vedomosť o tom, že úver preplatil, získal až po porade s právnou zástupkyňou
dňa 6.6.2017. Pretože žaloba bola podaná dňa 1.2.2018, bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby.

22. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z
omeškania.

23. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

25. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.

januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalobca žiadal, aby súd mu súd priznal úroky z omeškania z požadovanej sumy bezdôvodného
obohatenia vo výške 3 055,49 eur, a to v sadzbe vo výške 5 % ročne počnúc dňom 21.6.2017 do
zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po poslednej platbe, ktorú žalobca žalovanému uhradil. Žalobca
v konaní nepredložil žiadny dokument, ktorým by žalovaného pred podaním žaloby vyzval k úhrade

žalovanej sumy, a ktorým by zároveň určil, dokedy je žalovaný povinný jeho nároky uspokojiť. V súlade
s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade splatnosť nároku nastala prvý deň po tom,čo bol žalovaný vyzvaný na plnenie. Pokiaľ žalobca pred podaním žaloby na súd žalovaného k plneniu
nevyzval, povinnosť plniť žalovanému vznikla odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanému
žalobadoručená.Žalovanémubolažalobadoručenáspolusplatobnýmrozkazomdňa6.4.2018(vyplýva

z doručenky k č. l. 15 súdneho spisu), povinnosť žalovaného nárok žalobcu uspokojiť mu vznikla dňa
7.4.2018. Žalovaný tento nárok neuspokojil, preto sa dňom nasledujúcim, teda dňom 8.4.2018 dostal
do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Súd žalobcovi nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania priznal, pretože žalovaný je so zaplatením tejto dôvodne požadovanej
sumy v omeškaní, avšak až počnúc dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému, t. j. počnúc

dňom 8.4.2018 do zaplatenia. Pokiaľ ide o požadovanú výšku úrokov z omeškania, žalobca v zmysle
petitu žaloby žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom do 31.01.2013, ktoré je pre posúdenie tohto právneho vzťahu smerodajné, súd žalobcovi
nárok na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania priznal, pretože žalobca si ich uplatnil vo výške
nepresahujúcej sadzbu stanovenú nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.

28. Nárok žalobcu na úroky z omeškania za obdobie od 21.6.2017 do 7.8.2018 súd ako nedôvodný
zamietol vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že žalovaný sa v uvedenom období nachádzal v
omeškaní s plnením svojho platobného záväzku voči žalobcovi.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj nároku strán sporu na náhradu trov
konania. V tomto spore bol tak pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom procesne

úspešný žalobca, ktorému súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému,
ktorý žiaden materiálne merateľný úspech nedosiahol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.