Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121204225
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:4121204225.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1. Juraj A., nar. XX.X.XXXX,

bytom Z. hájom XX, XXX XX E., 2. G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. hájom 18, 949 01 Nitra, žalobcovia
v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Jurajom Bilickým, advokátom, IČO: 42210305, so sídlom Farská 8,
949 01 Nitra, proti žalovaným: 1. A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX E., 2. T. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX 01 Nitra, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Norbertom Kálmánom,
advokátom, IČO: 53 196 325, so sídlom Sv. Beňadika 30/B, 949 01 Nitra, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 31.3.2021 domáhali, aby súd určil, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Nitra, kat. úz. Kynek, ktoré
sú zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ nasledovne: parcela č. 266/10 - orná pôda o výmere
360 m2, parcela č. 266/66 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, parcela č. 266/69 - orná pôda
o výmere 53 m2, parcela č. 266/70 - orná pôda o výmere 893 m2, parcela č 266/71 - orná pôda o výmere

109 m2, a to v podiele 1/1 a na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ s parcelným č. 266/2 - orná pôda vo
výmere 3228 m2, a to v podiele 3/42 -ín k celku. Súčasne sa domáhali priznania náhrady trov konania.

2. V žalobe poukázali na kúpnu zmluvu datovanú dňa 10.6.1998 (podpis predávajúcich osvedčený
dňa 15.6.1998) uzavretú medzi Ing. A. D. a O. D. ako predávajúcimi a žalobcami ako kupujúcimi, na
základe ktorej predávajúci previedli svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
úz. D., evidovanej na LV č. XXXX ako parcela reg. „C“ č. 266/10 orná pôda vo výmere 1711 m2

a tiež k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Kynek, evidovanej na LV č. XXXX ako parcela
č. 266/2 orná pôda vo výmere 3228 m2, v podiele 3/42 -ín. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške
941 050 Sk (31 237,13 €) a mala byť vyplatená zo strany kupujúcich do 15.6.1998 v celosti. Táto
zmluva bola zošitá kovovou sponou, ktorá je prelepená bielou uzáverou (lepkou) s odtlačkom okrúhlej
pečiatky notárky JUDr. M. X., ktorej zamestnankyňa dňa 15.6.1998 osvedčila podpis predávajúcich na
tejto zmluve. Predávajúci listinu podľa overovacej doložky podpísali vlastnoručne priamo na notárskom
úrade. Na podklade tejto kúpnej zmluvy príslušný správny orgán - Správa katastra Nitra dňa 11.8.1998

vydal rozhodnutie, ktorým vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov ako kupujúcich povolil pod
V 1820/98. Povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov žalobcovia dobromyseľne
nadobudli vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam a riadne sa ujali ich držby. Na parcele č.
žalobcovia 266/10 postavili stavbu - dom so s. č. 206, ktorý bol zapísaný do LV č. 7801 v katastrálnomkonaní č. Z6141/03, pričom v súvislosti so zameraním stavby bola z parcely č. 266/10 odčlenená parcela
266/66-zastavanáplochaanádvorieovýmere296m2avýmeraparcelyč.266/10sazmenilanavýmeru
1415m2.Kúpnucenuvyplatiližalobcoviadňa15.6.1998vpriestorochrealitnejkancelárieD.tak,žeO.A.

položil peniaze na stôl a tieto si prevzal predávajúci U.. Michal D.. Právni predchodcovia žalovaných sa
niekoľko rokov žiadnym spôsobom nedomáhali zaplatenia kúpnej ceny a ani zo žiadneho iného dôvodu
nenamietali platnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Až neskôr sa právni predchodcovia žalovaných žalobou
podanou na Okresný súd Nitra dňa 31.8.2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/77/2004 domáhali
určenia, že kúpna zmluva, na základe ktorej žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemkom, je

zrušená z dôvodu ich odstúpenia od nej, následne sa domáhali určenia, že je neplatná. Okresný súd
Nitra túto žalobu rozsudkom zo dňa 27.4.2006, č. k. 10C/77/2004-200 zamietol. Na odvolanie právnych
predchodcovžalovanýchvšakKrajskýsúdvNitrerozsudkomzodňa27.6.2007,č.k.5Co172/2006-236,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2007, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že
predmetná kúpna zmluva je neplatná pre rozpor s ust. § 39 v spojení s ust § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Svoj rozsudok odvolací súd odôvodnil tým, že „nešlo o pevné zošitie predmetnej zmluvy,“

teda nebola dodržaná technická jednota listiny pred jej podpísaním s poukazom na zjednocujúce
stanovisko NS SR Cpj 33/01 z 03.10.2001, ktoré bolo publikované viac ako tri roky po uzatvorení kúpnej
zmluvy. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 5 Co 172/2006-236 žalobcovia podali dovolanie,
ktoré však Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 16.12.2008, sp. zn. 2Cdo/250/2007 zamietol s tým, že sa
stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu v interpretácii ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

spojení so závermi stanoviska NS SR Cpj 33/01 z 3.10.2001. Žalobcovia zdôrazňujú, že kúpnu cenu za
nehnuteľnosti riadne zaplatili a toto je podľa ich tvrdení preukázané výsluchmi svedkov v konaní sp. zn.
10C/77/2004. Dôvodom určenia neplatnosti kúpnej zmluvy v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/77/2004
boli výlučne formálne dôvody spočívajúce v údajnom nedodržaní technickej jednoty listiny jej pevným
zošitím. Podľa žalobcov ide o prílišný právny formalizmus, ktorý nie je ústavne akceptovateľný a je v

extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti a právneho štátu. V konaní sp. zn. 10C/77/2004 nebolo
preukázané ani účastníkmi namietané, že by niekto urobil neoprávnený zásah do obsahu kúpnej zmluvy.
Predmetná kúpna zmluva bola v čase podpisu spojená notárom, na ktorého sa účastníci zmluvy ako
na odborne spôsobilú osobu dôvodne spoliehali. Žalobcovia nemohli z ust. § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyvodiť, že na platnosť predmetného právneho úkonu bude o niekoľko rokov neskôr zo strany

súdov kladená rigoróznejšia požiadavka ako bola bežne zaužívaná prax, ktorá bola v čase podpisu
v roku 1998 akceptovaná aj notármi, správou katastra či súdmi. Žalobcovia tiež zdôrazňujú, že súd,
ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny judikatúrou už prekonaný
názor. Nový právny názor je potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Žalobcovia podali
žalobu v tomto spore za účelom napravenia nespravodlivého a nezákonného právneho stavu, ktorý

bol nastolený s poukazom na uvádzané rozhodnutie. Žalobcovia uvádzali, že svoje vlastnícke právo
legálne nikdy nestratili, pretože krajský súd v súdnom konaní len určil, že kúpna zmluva je neplatná,
doposiaľvšaknebolosúdomurčené,žebybolvlastníkomniektoinýaurčeniavlastníckehoprávaktýmto
pozemkom sa nikdy nedomáhali právni predchodcovia žalovaných ani žalovaní. Žalobcovia v žalobe
ešte uviedli, že na určení vlastníckeho práva majú naliehavý právny záujem a rozsudok KS NR zo dňa

27.6.2007, č. k. 5 Co 172/2006-236 nezakladá prekážku veci rozhodnutej v tomto konaní vo vzťahu k
otázke určenia vlastníckeho práva, pretože táto otázka ešte nebola medzi stranami tohto sporu riešená.

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe namietali, že žaloba obsahuje veľa skreslených a nepravdivých
informácií. Považujú za preukázané, že kúpnu cenu vyplatil Juraj A. dňa XX.X.XXXX U.. F. S., ich právni

predchodcovia však peniaze nikdy nedostali a boli Muzikom a S. oklamaní. Z dôvodu nezaplatenia
kúpnej ceny rodičia žalovaných vyzvali listom zo dňa 21.8.2003 manželov A. na úhradu kúpnej ceny
v dodatočne poskytnutej lehote. A. však nereagovali, preto dňa 2.1.2004 neb. D. odstúpili od kúpnej
zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre bolo určené, že
predmetná kúpna zmluva je neplatná. D. neb. starých rodičov sa takto napravila a S. katastra E. v októbri

2007 zapísala starého otca do listu vlastníctva (stará mama bola už po smrti). Žalovaní tvrdia, že nie
je pravdou, že kúpnu cenu prevzal jeden z predávajúcich Ing. A. D.. Pravda o zaplatení kúpnej ceny
vyšla najavo aj 1.5.2019, kedy otec žalovaných Ing. Z. D. a advokát O.. E. D. osobne navštívili manželov
A. na adrese K. 40, Nitra. Pri tomto stretnutí sa O. A. dobrovoľne a spontánne priznal, že doposiaľ na
súdochklamalnajmävtom,žepeniazeneodovzdalneb.A.D.,aleodovzdalichrealiťákoviK..K.peniaze

spreneveril, neodovzdal ich predávajúcim. Na klamstvo ho nahovoril s tým, že odovzdanie a prebratie
peňazí potvrdia svedkovia K., K. a on sám. O. A. pri tomto stretnutí priznal, že bol K. podvedený, obrátil
sa na advokáta D., aby ho v tejto veci zastupoval. Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že pozemky stáleužíva dcéra žalobcov O. S. a za užívanie týchto pozemkov doposiaľ „títo okupanti pozemkov“ nezaplatili
ani euro.

4. Žalobcovia v replike zotrvali na podanej žalobe, opätovne zdôrazňovali, že nehnuteľnosti vo vzťahu
ktorým smeruje predmetná žaloba o určenie vlastníckeho práva, kúpili na základe uzatvorenej kúpnej
zmluvy zo dňa 15.6.1998 a kúpnu cenu zaplatili riadne a včas. Tvrdenia žalovaných obsiahnuté vo
vyjadrení považujú za nepravdivé. Neplatnosť kúpnej zmluvy bola určená len z formálneho hľadiska,
preto sa žalobcovia považujú za vlastníkov nehnuteľností. Aj vzhľadom na túto skutočnosť sa žalobcovia

ohradzujú voči tvrdeniam žalovaných, že by predmetné nehnuteľnosti „okupovali“ a mali užívať bez
právneho dôvodu. Žalobcovia opakovane poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
19.3.2018, sp. zn. 3Cdo 198/2017, v ktorom najvyšší súd uviedol, že nový prípadne inak formulovaný
právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne) a uviedli, že súd rozhodujúci po zmene
judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor, pričom nový právny
záver nastolený konštantnou judikatúrou je potrebné aplikovať aj na všetky prebiehajúce konania.

Žalobcovia sú presvedčení, že je nevyhnutné, aby bol zosúladený právny stavu v súčasnosti evidovaný v
katastri nehnuteľností s objektívnym a skutočným právnym stavom. Poukazujú na princíp spravodlivosti
a požiadavku materiálnej ochrany práv ako podstatné a neopomenuteľné atribúty právnej ochrany.

5. Žalovaní v duplike reagovali na predchádzajúce vyjadrenie žalobocv. Poukuázali na konanie

10C/35/2019, v ktorom bol produkovaný dôkaz, že žalobcovia uhradili kúpnu cenu tretej osobe a nie
právnemu predchodcovi žalovaných. V konaní 10C/77/2019 žalovaní neprodukovali dôkaz o zaplatení
kúpnej ceny, ale vzniesli námietku premlčania na právo právnych predchodcov odstúpiť od kúpnej
zmluvy. Po neúspechu v spore 10C/77/2004 žalovaní nepodali žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia,ktorýmbysakúpnacena,akbolazaplatená,stala.Žalovanínesúhlasiasnázoromžalobcov,

že pre prejednávaný spor neexistuje prekážka rozhodnutej veci. Žalobcovia si nesprávne vykladadajú
právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/198/2017 a poukazujú na
odôvodnenie uznesenia v bode 18., kde NS SR uvádza, že nový právny názor je potrebné aplikovať na
všetký prebiehajúce, živé konania.

6. Súd spor prejednal za prítomnosti žalobcov a ich právneho zástupcu a za prítomnosti právneho
zástupcu žalovaných. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s prednesmi právnych zástupcov strán
sporu ako aj s listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav:

7. Z výpisu z LV č. XXXX k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre
okres Nitra, obec Nitra, k. ú. Kynek, a to parcely reg. „C“ parc. č. 266/10 o výmere 360 m2 - orná pôda,
parc. č. 266/6 o výmere 296 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/XX o výmere 53 m2 -
orná pôda, parc. č. 266/70 o výmere 893 m2 - orná pôda a parc. č. 266/71 o výmere 109 m2 - orná
pôda súd zistil, že žalovaní sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností, každý z nich

v spoluvlastníckom podiele 1/2. Ako titul nadobudnutia ich vlastníckeho práva je uvedené rozhodnutie
18D/64/12, Dnot 116/12.

8. Podľa výpisu z LV č. XXXX k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,
pre okres Nitra, obec Nitra, k. ú. Kynek, a to parcela reg. „C“ parc. č. 266/2 o výmere 3 228 m2 -

orná pôda je pod B12 zapísané vlastnícke právo žalovaného v 1. rade k uvedeným nehnuteľnostiam v
spoluvlastníckompodiele3/84apodB18jezapísanévlastníckeprávožalovanéhov2.radekpredmetnej
parcele v spoluvlastníckom podiele 3/84. Pri oboch žalovaných je ako titul nadobudnutia ich vlastníckeho
práva je uvedené rozhodnutie 18D/64/12, Dnot 116/12 zapísané pod Z 5817/14 - 188/14.

9. Z výpisu z LV č. XXXX k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre okres
Nitra, obec Nitra, k. ú. Kynek, a to stavba (dom) s. č. 206 na parcele č. 266/66 vyplýva, že jeho vlastníkmi
sú žalobcovia a tieto nehnuteľnosti majú v bezpodielovom spoluvlastnícve manželov (podiel 1/1).

10. Z kúpnej zmluvy datovanej 10.6.1998 vyplýva, že bola uzavretá medzi Ing. A. D., r. č. XXXXXX/775

a jeho manželkou O. D., r. č. XXXXXX/XXX ako predávajúcimi a žalobcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi
a touto kúpnou zmluvou predávajúci previedli na kupujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. Kynek vedených na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere
1711 m2 a na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 3228 m2 v podiele 3/42-iny k celku.Podľa čl. III. tejto zmluvy bola dohodnutou kúpnou cenou kúpna cena vo výške 941 050 Sk a mala byť
vyplatená do 15.6.1998 v celosti. Pre prípad nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny včas a v dohodnutej
výške si predávajúci vyhradili právo odstúpiť od zmluvy podľa § 48 ods. 1 OZ.

11. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. XXC/XX/XX-XXX zo dňa 27.4.2006 v spore žalobcov: v 1. rade
U.. A. D. a v 2. rade U.. Z. D. voči žalovaným: v 1. rade O. A. a v 2. rade G. A., o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy žalobu zamietol a žalobcov v 1. a 2. rade zaviazal na náhradu trov konania.

12. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 5Co/172/2006-236 rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa
26.4.2006, č. k. 10C/77/04-200 zmenil a určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.6.1998 medzi U.. A.
D. a O. D. ako predávajúcimi a O. A. a G. A. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. ú. D., vedených na LV č. XXXX ako parcela č. 266/10 - orná pôda vo výmere
1711 m2 v celosti a parcela č. 266/2 - orná pôda vo výmere 3 228 m2 v podiele 3/42-ín z celku, vklad
ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím bývalého Okresného úradu v Nitre, kat. odbor

pod č. V XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, je neplatná. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku poukázal na
stanovisko Najvyššieho súdu SR z 31.10.2001 sp. zn. Cpj 33/01, ktoré zjednotilo dovtedy rôzne názory
senátov Najvyššieho súdu SR na posúdenie písomnej formy zmlúv o prevode nehnuteľností, z ktorého
vyplýva, že zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle
účastníkov,vrátaneichpodpisov,musiabyťnatejistejlistine;pokiaľtakútuzmluvuvrátanejejnedielnych

príloh tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené tak, aby tvorili
technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním. Ustanovenie § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorého sa výklad Najvyššieho súdu v stanovisku z 31.10.2001 týkal, nebolo od uzavretia zmluvy
zmenené. Podľa názoru odvolacieho súdu preto dôvodom na ospravedlnenie nedodržania písomnej
formy nemôže byť doterajšia prax súdov. Keďže v danom prípade bola zmluva v ľavom hornom rohu

spojená kovovou sponou a prelepená uzáverou s odtlačkom pečiatky notárky JUDr. M. X., pričom nie
je zrejmé, či k takémuto nedostatočnému zošitiu došlo pred podpisom všetkými účastníkmi konania,
nešlo o pevné zošitie zmluvy, preto je zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 46
ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná pre jej rozpor so zákonom. Odvolací súd ďalej uviedol, že len
samotné nezaplatenie kúpnej ceny žalovaným v predmetnom spore by bolo dôvodom na odstúpenie

od predmetnej zmluvy.

13. Voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/172/2006-236 zo dňa 27.6.2007 podali v žalovaní
O. A. a G. A. dovolanie, o ktorom E. súd SR rozhodol rozsudkom sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa
16.12.2008 tak, že dovolanie zamietol a žalobcom Doc. U.. A. D., T.. a U.. Z. D. nárok na náhradu

trov konania nepriznal. Najvyšší súd SR sa stotožnil so záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho
súdu. Doplnil, že pre jednotu listiny, t. j. kúpnej zmluvy z 10.6.1998 sa vyžaduje spôsob pevného
spojenia formou tzv. zošitia jej jednotlivých listov (hárkov). Ide o odbodný spôsob zviazania, aký využíva
notár pri svojej činnosti, keď spája dokopy jednotlivé listiny a dodatky, prípadne znalec pri podávaní
znaleckého posudku. Požiadavku technickej jednoty viacerých listín zmluvy nemôže preto splniť taký

prejav vôle účastníkov bez patričného pevného spojenia zošitím jednotlivých listín (hárkov) napr. len
kovovou sponou, tak ako tomu bolo v danom prípade.

14. Žalobcovia súdu predložili rozhodnutie - nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014-77, v
ktorom ústavný súd o.i. rozhodol o zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/146/2009

z 23.3.2010. Dôvodom zrušenia tohto rozhodnutia bolo predovšetkým jeho nedostatočné odôvodnenie.
Ústavný súd v predmetnom náleze ďalej uviedol, že „z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a
preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali
okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Zároveň majú súdy pri posudzovaní neplatnosti
právnych úkonov zohľadniť aj zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho

úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti. Požiadavky na písomnú formu právneho úkonu
(alebo sprísnenú písomnú formu) nie sú samoúčelné. Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu s
ohľadom na splnenie písomnej formy v zmysle v § 46 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka musí
byť zohľadnený aj účel tejto normy (zvýrazňovacia funkcia dôležitých právnych úkonov, preukaznosť,
trvalosť a spôsobilosť archivácie predmetných právnych úkonov ich účastníkmi, ako aj orgánmi verejnej

správy, obmedzenie rizika pozmeňovania obsahu listiny a podobne). V okolnostiach danej veci ústavný
súd nie je toho názoru, že by účel § 46 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka bol spochybnený
v prípade, ak účastníci zmluvy o prevode nehnuteľností odkázali v tejto v zmluve na taký geometrický
plán, ktorý bol autorizovaný a uložený orgánom správy katastra (a jeho obsah je tak dostatočnepreukázateľný a možnosť vplyvu účastníkov na jeho obsah je obmedzený) a ktorý je priložený k návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Sumarizácia nedostatkov vo vzťahu k záverom,
ku ktorým krajský súd v napadnutom rozsudku dospel, spôsobuje, že tieto vyznievajú nepresvedčivo a

jednostranne na ujmu sťažovateľov. Tým došlo podľa názoru ústavného súdu zo strany krajského súdu
k porušeniu práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).“

15. Žalobcovia v žalobe ďalej poukázali uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/198/2017 zo
dňa 19.3.2018. V bode 18. odôvodnenia je uvedený právny názor, že „nový, teda judikatúrou nanovo,

prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z
prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez
zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený
jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý
rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor.
Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa

prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia
právnych noriem.“

16. Žalovaní súdu predložili trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona doručené Okresnej prokuratúre Nitra dňa

X.X.XXXX, v ktorom U.. Z. D. poukázal okolnosti spáchania trestného činu pri uzatváraní spornej kúpnej
zmluvy. Ako podozrivcýh označil oznamovateľ Juraja A., C. K., U.. F. S. a U.. S. K..

17. Z výzvy na úhradu kúpnej ceny v dodatočne poskytnutej lehote zo dňa 17.8.2003 vyplýva, že B.. U..
A. D. a O. D. vyzvali O. A. a G. A. na úhradu kúpnej ceny vo výške XXX 050 Sk v dodatočne poskytnutej

lehote 5 dní počnúc dňom prebratia predmetnej výzvy. Vzhľadom k tomu, že kúpna cena na nebola v
dodatočne poskytnutej lehote uhradená, Doc. U.. A. D. a O. D. od zmluvy odstúpili, o čom boli O. A.
a G. A. informovaní listom zo dňa 2.1.2004. Z predloženej doručenky vyplýva, že A. si odstúpenie od
zmluvy prevzali dňa 7.1.2004.

18. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

19. Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

20. Podľa § 194 ods. 2 CSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

21. Podľa § 228 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali

právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

22. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

23. Vo vyššie citovanom ustanovení § 228 CSP je upravená tzv. materiálna stránka

právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti súdneho rozhodnutia pre
určitý okruh subjektov. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný predovšetkým pre sporové
strany (tzv. záväznosť inter partes). Zároveň je výrok právoplatného rozsudku záväzný aj
pre právnych nástupcov sporových strán (tzv. pozitívna stránka materiálnej právoplatnosti
súdneho rozhodnutia). Pozitívnu stránku materiálnej právoplatnosti rozhodnutia, teda okruh jeho

subjektívnej záväznosti normuje § 228 CSP . Materiálna stránka právoplatnosti súdneho
rozhodnutia sa prejavuje aj ako nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia (tzv. negatívna stránka materiálnej
právoplatnosti) a spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istejveci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie
ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci.

24. V súdenej veci bola otázka platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998 definitívne
vyriešená v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 19C/77/04, táto kúpna zmluva bola
určená za neplatnú. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, č.k. 5Co/172/2006-236 zo dňa 27.7.2007,
ktorým sa predmetné konanie skončilo, nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2007. Nadobudnutím
právoplatnosti citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu bolo konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy

definitívne a s konečnou platnosťou skončené, jeho výsledok, teda rozhodnutie vo veci samej, je pre
strany predmetného sporu a ich právnych nástupcov záväzné. Otázka platnosti, resp. neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 10.6.1998 bola v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 10C/77/04 vyriešená
priamo vo výroku rozhodnutia, túto otázku si preto súd v tomto spore už nemôže predbežne posúdiť
inak, pretože výrok takéhoto právoplatného rozsudku je preň záväzný a súd musí z neho vychádzať.
Uvedený právny záver vyplýva z ustanovení § 194 ods. 2 CSP a § 228 CSP (predtým ustanovenie §

135 ods. 2 a § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

25. Žalobcovia, ktorí boli stranami sporu, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, ktorým určil
existenciu určitej právnej skutočnosti (v súdenej veci konanie OS NR sp. zn. 10C/77/04 o neplatnosť
kúpnej zmluvy), sú týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazaní, a preto sa nemôžu v inom súdnom

konaní úspešne domáhať toho istého určenia, o ktorom už raz bolo právoplatne rozhodnuté. V takom
prípade by súd s poukazom na ustanovenie § 230 CSP musel konanie zastaviť. V danom prípade
nie je predmetom tohto konania celkom totožný nárok, pretože predmetom tohto konania je určenie
vlastníckeho práva, konanie preto nie je možné podľa ust. § 230 CSP zastaviť. Pokiaľ však v skončenom
konaní strán sporu došlo právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z

ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, súd je v
tomto ďalšom (novom) súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym
výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný. Súd preto nesmie vychádzať z iného
záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie vzťahu medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto
ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté a túto otázku si súd nemôže (ani ako otázku

prejudiciálnu) posudzovať iným spôsobom. Tento právny záver judikoval aj Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 1Cdo/44/2010 z 31.1.2012: „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená
určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku
posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.“

26. Za účelom ďalšieho odôvodnenia viazanosti súdu prejudiciálnou záväznosťou právoplatného
súdnehorozhodnutiasúdpoukazujenaodôvodnenienálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS349/09-36
zo dňa 20.1.2010 v podobnom spore, kde súd konštatoval, že „vzhľadom na zásadu prejudiciality
vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj na zásadu viazanosti
súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné
rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením
daného prípadu. Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup,
resp. z neho vyplývajúci záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom.“

27. Nemožnosť vyhodnotiť kúpnu zmluvu zo dňa 10.6.1998 v tomto konaní ako platný právny úkon
vyplýva aj zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 170/2015 zo dňa 1.4.2015 a v ňom
prijatými závermi. Vo veci, ktorá bola predmetom posúdenia ústavného súdu v označenom konaní,
sťažovatelia najskôr iniciovali konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom ich žaloba bola právoplatne
zamietnutá. Následne sa v ďalšom konaní domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

scudzeným práve touto kúpnou zmluvou, od neplatnosti ktorej odvodzovali svoje vlastnícke právo.
V konaní o určenie vlastníckeho práva odvolací súd vychádzal zo záväznosti výroku právoplatného
rozsudku, v ktorom bola vyriešená otázka platnosti kúpnej zmluvy, ktorý je záväzný aj pre súd v
konaní o určenie vlastníctva a konštatujúc svoju viazanosť právoplatným súdnym rozhodnutím žalobu
sťažovateľov zamietol. Ústavný súd považoval tento právny záver odvolacieho súdu, s ktorým sa

stotožnil aj dovolací súd, za ústavne konformný. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí podotkol, že „je
neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty, aby sa pomimo riadneho zákonného inštančného
postupu prieskumu súdnych rozhodnutí, v konaní neúspešný účastník domáhal zjednania nápravy
či už svojich vlastných pochybení (napr. že v konaní, či už nevedomky neuviedol alebo opomenuluviesť argumenty, ktoré mu v tom čase boli alebo mohli byť známe) alebo pochybení konajúceho
súdu (napr. chyby vo vyhotovení rozhodnutia), a to podaním novej žaloby s identickým predmetom
konania s cieľom revidovať skoršie rozhodnutie v tejto veci. Inými slovami, nová žaloba s identickým

predmetom konania, o ktorom už bolo meritórne právoplatne rozhodnuté v inom konaní, nemôže
byť „maskovaným odvolaním“ a ani samotná skutočnosť, že napriek veci už právoplatne meritórne
rozhodnutej môže existovať aj iný pohľad na túto identickú vec, nie je dostatočným dôvodom na
nové rozhodnutie o tejto veci, pretože aj tento iný pohľad na tú istú záležitosť mal byť a mohol byť
predmetom prieskumu v rámci už právoplatne skončeného konania, takže ako to uviedol aj najvyšší

súd, z tohto pohľadu ani „... nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne
alebo nesprávne právne posúdil...“ V odôvodnení citovaného nálezu ústavný súd pripustil možnosť
revízie záverov predchádzajúceho rozhodnutia len za situácie, ak by tu boli nové skutočnosti, ktoré
neboli známe v čase pôvodného konania. V súdenej veci žalobcovia existenciu nových skutočností,
na ktoré by bolo potrebné brať osobitný zreteľ, nepreukázali. V tomto konaní žalobcovia argumentovali
v podstate totožnými argumentami ako v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/77/04, nijaké iné nové

skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania a došlo k nim neskôr, žalobcovia nepreukázali.
Novými skutočnosťami rozhodne nie je zmena právneho posudzovania na základe novšej judikatúry.
Možnosť posudzovať už skončenú vec iným spôsobom nie je možné vyvodiť ani z rozhodnutia, na
ktoré žalobcovia poukazovali v podanej žalobe. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/198/2017 zo dňa 19.3.2018 vyplýva povinnosť súdu aplikovať novšiu judikatúru na všetky už

prebiehajúce konania, teda nie konania, ktoré sa právoplatne skončíli. Najvyšší súd chcel uvedeným
zdôrazniť povinnosť súdov aplikovať pri rozhodovaní aktuálne (novšie) právne posúdenia a nie právne
posúdenia, ktoré platili a boli súdmi aplikované v minulosti, v čase rozhodnom pre posúdenie merita
konkrétneho prejednávaného sporu (napr. pre toto konanie v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy; v
inom v trestnom konaní v čase, kedy sa skutok stal a pod.) Najvyšší súd tu osobitne zdôraznil, že práve

„tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia
právnych noriem.“ Nikde v spomínanom rozhodnutí sa však nekonštatuje, že novšie právne posúdenie
by malo byť dôvodom pre prelomenie zásad vyplývajúcich z ust. § 194 ods. 2 CSP a § 228 CSP.

28. Žalobcovia v tomto konaní svoje vlastnícke právo odvodzujú práve od kúpnej zmluvy, ktorá bola

rozhodnutím súdu v inom konaní určená za neplatnú. Práve táto neplatná zmluva má byť titulom pre
nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam. Súdu je z podanej žaloby v tomto konaní
ako aj ďalších vyjadrení žalobcov zrejmé, že žalobcovia sa nestotožnili s právnym posúdením kúpnej
zmluvy,odktorejodvodzujúsvojevlastníckeprávo,akozmluvyneplatnejažiadajúsúd,abyichajnapriek
tomuto konaniu určil za vlastníkov nehnuteľnosti. Toto však možné nie je a žalobe žalobcov nie je možné

vyhovieť. Vzhľadom na ustanovenia § 194 ods. 2 CSP a § 228 CSP, ako aj s poukazom na vyššie
uvedené odôvodnenie, súd v tomto konaní nemohol prejudiciálne posudzovať otázku platnosti kúpnej
zmluvy, od ktorej žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo a nebol ani oprávnený vytvoriť si o tejto
iný právny názor, než ten, aký je daný výrokom právoplatného rozhodnutia v inom konaní. Pri prejednaní
tohto sporu súd s poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti vychádzal z posúdenia kúpnej

zmluvy zo dňa 10.6.1998 uzavretej medzi Ing. A. D. a jeho manželkou O. D. (právni predchodcovia
žalovaných) ako predávajúcimi a žalobcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, ako neplatnej. Pokiaľ si
žalobcovia svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v petite podanej žaloby odvodzujú od
tejto neplatnej kúpnej zmluvy, ich žalobe nie je možné vyhovieť, a preto súd žalobu zamietol.

29. Súd k uvedenému dopĺňa, že jedným zo základných znakov právoplatnosti súdneho rozhodnutia
je aj jeho zásadná nezmeniteľnosť. Okrem možnej zmeny právoplatného rozhodnutia na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov platí, že právoplatné rozhodnutie zásadne nie je možné zmeniť a
neprihliadať naň. Uvedená skutočnosť má veľký význam aj z hľadiska právnej istoty strán sporu. Strany
sporu sa po skončení konania môžu spoľahnúť na to, že určitá sporná otázka medzi nimi bola definitívne

vyriešená a nebude posudzovaná iným spôsobom. Posúdenie konkrétnej otázky, ktorá už bola súdom s
konečnou platnosťou, teda právoplatne vyriešená, iným súdom v inom konaní, by bolo v príkrom rozpore
s požiadavkou právnej istoty strán sporu.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1
CSP. Súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, zatiaľ čo
žalobcovia žiaden materiálne merateľný úspech nedosiahli. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré byodôvodnili nepriznanie náhrady trov v konaní úspešným žalovaným, súd nezistil, na tieto žalobcovia ani
nepoukazovali.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.