Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201539
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:1020201539.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu EuroSpotrebiteľ, so sídlom v Kysuckom Novom
Meste, Sládkovičova 1222/73, IČO: 51 428 148, proti žalovaným 1/ RADIO GROUP a. s., so sídlom v
Bratislave, Leškova 5, IČO: 44 845 995, 2/ Mediatex s. r. o., so sídlom v Bratislave, Bojnická 18, IČO:
35 763 418, 3/ RADIO, a. s., so sidlom v Bratislave, Prešovská 39, IČO: 35 771 623, o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach a o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 12C/1/2021, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 20. júla 2021 č. k. 12C/1/2021-145, v spojení s opravným uznesením z 26. augusta 2021 č. k.
12C/1/2021-361, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. júla 2021 č. k. 12C/1/2021-145, v spojení s opravným
uznesením z 26. augusta 2021 č. k. 12C/1/2021-361 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca spolu so žalobou vo veci samej podal zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal, aby súd ihneď pozastavil účinnosť žalovaných štatútov a nariadil žalovaným
1/ až 3/ zdržať sa (pozastaviť) predaj, organizovanie, vyhlasovanie, vysielanie a propagovanie
akejkoľvek propagačnej súťaže žalovaného 1/ až 3/ v zmysle úplného znenia žalovaného štatútu alebo
akýchkoľvek propagačných hier alebo súťaží (hier) s vkladom do nich získavaných prostredníctvom
verejných elektronických komunikačných služieb s akoukoľvek špeciálnou alebo zvýšenou cenou pre

spotrebiteľa, so žalovanými nekalými praktikami a žalovanými neprijateľnými podmienkami s rovnakým
významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou. Alternatívne, aby súd žalovaným 1/ až 3/ zakázal predávať, organizovať,
propagovať, zverejňovať, vysielať alebo vyhlasovať akékoľvek „propagačné súťaže“ s vkladom do
hry, ktorý predstavuje rozdiel medzi štandardnými spotrebiteľskými cenami elektronickej komunikačnej
služby ako cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou pre

účasť na tejto hre a cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy
určenou poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby pre odchádzajúce volania, odosielanie
krátkychtextovýchsprávaodosielaniemultimediálnychsprávnatelefónnečíslaúčastníkovpevnejalebo
mobilnej siete, vrátane ceny za volanie alebo za odosielanie krátkej textovej správy alebo multimediálnej
správy, ktorá je potvrdením účasti v hre v neprospech spotrebiteľov, a aby súd žalovaným 1/ až 3/
zakázal používať tieto žalované praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky alebo neprijateľné zmluvné

podmienky s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
1.2. Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že v rámci Slovenskej republiky je vo verejnom aj
spotrebiteľskom záujme potrebné nariadiť neodkladné opatrenie na zabezpečenie ochrany pred
nekalosúťažnými praktikami a ochranou neplnoletých osôb, nespôsobilých osôb, ZŤP osôb, gamblerov
ako užívateľov elektronických komunikačných služieb, zabrániť zneužívaniu najmä SMS so zvýšenou

cenou za účasť v hrách, okrádania a klamania spotrebiteľov (spotrebiteľských podvodov) ako aj na
ochranu pred kumulovaním príjmov a ich zlegalizovaním ako aj zvyšovaním škôd spáchaných doterazna právach poškodených spotrebiteľov popri ohrozovaní mravnej výchovy a zákazu hazardu. Podľa
žalobcu je neprípustné a hrubo nezákonné zneužitie práva na propagačné súťaže (nehazardné hry), v
ktorých sa propaguje iba predaj „virtuálnych žrebov“, príp. vyberanie vkladov do súťaže alebo hry cez

prémiové telekomunikačné služby so zvýšenou cenou pre spotrebiteľa v jeho neprospech, z ktorých sa
generuje nezákonný zisk ako nezákonná herná istina alebo reparuje výherná istina alebo výherná suma
nelicencovaným subjektom cez predaj prémiových telekomunikačných služieb ako de facto i de iure
vkladov do (hazardnej) hry bez reálnej propagácie (iných) tovarov a služieb s cieľom obchádzať zákon o
hazardných hrách a obohacovať sa na úkor spotrebiteľov prostredníctvom týchto nekalých obchodných

praktík a neprijateľných zmluvných podmienok k štatútu.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ a „krajský súd“) uznesením z 20. júla 2021
č. k. 12C/1/2021-145, v spojení s opravným uznesením z 26. augusta 2021 č. k. 12C/1/2021-361, návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2.1. Súd prvej inštancie po individuálnom vyhodnotení žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky na jeho nariadenie dané nie sú.
Poukázal v prvom rade na špecifický predmet sporu, ktorým je abstraktná kontrola v spotrebiteľských
veciach. Obsahom takéhoto typu konania je preskúmavanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a nekalých obchodných praktík mimo
rámca okolností konkrétneho prípadu, pričom výsledkom tohto konania je záväzné stanovenie toho,

či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude považovať za neprijateľnú, resp. obchodná
praktika za nekalú alebo nie. Vzhľadom na špecifický predmet sporu preto nie je možné, aby došlo k
nariadeniu neodkladného opatrenia v znení navrhovanom žalobcom, nakoľko v danom prípade by mohlo
dôjsť k prejudikovaniu meritórneho rozhodnutia (ktoré navyše pôsobí erga omnes). Až v konečnom
rozhodnutí súdu totiž bude na základe vykonaného nevyhnutného dokazovania rozhodnuté, či hry

(súťaže) žalovaných 1/ až 3/ realizované v zmysle žalobcom namietaného štatútu a všeobecných
podmienok spotrebiteľských súťaží prostredníctvom telekomunikačných služieb sa považujú za nekalé
obchodné praktiky alebo nie. Rovnako tak v zmysle ustálenej judikatúry a vzhľadom na samotný
charakter inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné uviesť, že v konaní o neodkladnom opatrení
nemožno posúdiť, či sa žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti

zakladajú na pravde alebo nie, nakoľko len v konaní vo veci samej pri rešpektovaní základných princípov
sporového konania (najmä s akcentom na prejednací princíp a princíp rovnosti zbraní) a po vykonanom
nevyhnutnomdokazovaníbudemožnéžalobcomuvádzanéargumentyrelevantneposúdiť aspravodlivo
rozhodnúť.
2.2. Navyše, s poukazom na zákonné podmienky nevyhnutné pre vyhovenie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia ako procesného inštitútu, účelom ktorého je rýchla a efektívna ochrana
porušených a ohrozených práv (v danom prípade do času rozhodnutia vo veci samej), je potrebné taktiež
dodať, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu a ani nijak nepreukázal, že by bolo potrebné prostredníctvom neodkladného
opatrenia poskytnúť ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie (§ 325 CSP). Žalobcom uvádzané

argumenty o zabránení zneužívania spotrebiteľov ako užívateľov elektronických komunikačných
služieb so zvýšenou cenou, príp. o ochrane pred propagovaním predaja virtuálnych žrebov, pred
kumulovaním príjmov a ich zlegalizovaním a ochrane pred zvyšovaním škôd doposiaľ spáchaných na
právach poškodených spotrebiteľov a o ohrozovaní mravnej výchovy a potrebe zákazu hazardu nijak
nepreukazujú a neosvedčujú bezodkladnosť a naliehavosť (úpravy pomerov), ktoré sú elementárnymi

požiadavkami na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto po zhodnotení všetkých
skutočností dospel k záveru, že zo strany žalobcu absentujú relevantné dôvody nevyhnutnosti a
naliehavosti zásahu súdu prvej inštancie prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, následkom
čoho je zamietnutie predmetného návrhu.

3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj ako „odvolateľ“) odvolanie v
celom rozsahu v zmysle § 365 CSP ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h). Žalobca vo svojom odvolaní
uviedol niekoľko právnych otázok :
1) Je správny právny názor krajským súdom vyslovený, že v konaní o abstraktnej kontrole nemožno
nariadiť neodkladné opatrenie a vysloviť predbežný právny záver k prejednávanej veci? Odvolateľ tvrdí,

že ide o právny názor zjavne vecne nesprávny.
2) Môže alebo musí súd v rozhodovaní o neodkladnom opatrení zaujať meritórny právny názor k nemu,
ak sa to proste v špecifickej veci vyžaduje, a môže ho následne hoci aj opačne zmeniť v rozhodnutí
vo veci samej pri riadnom zistení a ucelení skutkového a právneho stavu? Odvolateľ zastáva právnynázor, že môže; CSP explicitne predpokladá neodkladné opatrenie v znení rovnakom ako rozsudok
vo veci samej.
3) Môže súd ak to uzná za potrebné a nevyhnutné v špecifickej veci kreatívne redukovať účinky erga

omnes v enunciáte tak, že ich vylúči alebo zredukuje na niektorý segment trhu alebo na individuálne
účinky len medzi stranami? Môže alebo musí súd v rozhodovaní tak urobiť aj bez návrhu strany
konania? Aj redukované účinky enunciátu rozsudku sú predsa zjavne účinné proti každému v zmysle,
že výrok právoplatného rozsudku podľa § 305 je záväzný pre každého. Inak musí mať absolútne každé
rozhodnutie iba účinky erga omnes? Majú „Neodkladné opatrenia, zabezpečovacie opatrenia a iné

opatrenia súdu” v zmysle CSP tiež účinky erga omnes? Odvolateľ zastáva právny názor, že nemusia.
Hypoteticky môžu nastať právne veci a prípady kedy nie a súd si vie a môže sám zredukovať následok
rozhodnutia tak vo veci samej, ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa potreby.
4)Môžuouvedenomnávrhuvovecisamejalebooneodkladnomopatrenírozhodovaťzákonnísudcovia,
ak sa zúčastnia alebo v minulosti zúčastnili žalovanej hry? Určite nie, pretože jej pozastavením by prišli
o možnosť vyhrať a nadobúdajú špecificky pomer k žalovanej veci, a zároveň zákonný aj ústavný dôvod

na vylúčenie. Rozhodovali v napadnutej veci zákonní sudcovia v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR? Bolo
napadnuté rozhodnutie vecne správne a v súlade so zákonom a inými predpismi?
5) Môže alebo musí súd ex offo vydať neodkladné opatrenie v zmysle smernice o súdnych príkazoch
na ochranu spotrebiteľských záujmov pre vydanie príkazu na zastavenie alebo zákaz každého
protiprávneho konania so všetkými náležitými účelnými opatreniami, prípadne aj formou skráteného

konania?
6) Bola a je smernica o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov detto Smernica
Európskeho parlamentu a rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov
a o zrušení smernice 2009/22/ ES COM/2018/184 final 2018/0089 (COD) správne, dostatočne a
komplexne transponovaná (recipovaná) do právneho poriadku SR?

7) Je súd povinný ex offo v danej veci alebo akejkoľvek veci v zmysle CSP aplikovať per analogiam
§ 361 CMP?
8) Môže, či musí súd detto vydať neodkladné opatrenie aj v inom znení, ak zistí pravdepodobne isté
nekalé obchodné praktiky?
3.1. Odvolateľ uvádza, že žaloba je primárne opretá o fakt, že žalovaní nedisponujú oprávnením na

podnikanie v segmente hazardných hier, nedisponujú licenciou na hazardné hry, dlhodobo prevádzkujú
žalovanú hru verejne celoplošne prostredníctvom internetu na doméne https://www.funradio.sk/ a v
rádiovom vysielaní Fun rádia, hra je propagovaná denne ako klamlivá propagačná hra, v rámci čoho
lákajúnaúčasťvnejkaždéhoajmaloletýchhráčov.Odvolateľnamieta,abyakýkoľveksudcakonajúceho
súdu na Krajskom súde v Bratislave alebo Najvyššom súde SR, bol pre objektívny pomer hráča k veci

vylúčený, ak sa účastní a hrá žalovanú hru v súčasnosti alebo v minulosti pre porušenie a hrozbu
porušenia práva na nezávislý a nestranný súd. Ďalej právny záver súdu prvej inštancie je predčasný
a nesprávny, nakoľko nezohľadňuje špecifiká žaloby, jej obsahu, rozsahu, príloh, znenia zákona,
ani predmet konania o abstraktnej kontrole, ani špeciálnu právnu úpravu na ochranu spotrebiteľov,
je vnútorne čiastočne rozporuplné a odmieta sa zaoberať meritom veci v rámci rozhodovania o

neodkladnom opatrení. Reálne vykonaná žalovaná hra a jej klamlivé pravidlá mali za cieľ zrealizovať
nelegálne hazardnú hru v neprospech spotrebiteľov, jej skutočným cieľom bolo získať neoprávnenú
výhodu v hospodárskej súťaži a majetkový prospech naproti iným legálnym licencovaným subjektom
dodávateľom hazardných hier, odčerpať iným v hospodárskej súťaži zisk z hazardných hier zneužitím
„propagačnej súťaže” a zneužitím SMS so zvýšenou sadzbou za SMS z majetkov spotrebiteľov ako

vkladu do tejto hry, získaním nelegálneho a nepoctivého majetkového prospechu od spotrebiteľov.
Odvolateľ žiada pripojiť spisy Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11C/5/2020, 13C/1/2021, 13C/7/2020,
12C/1/2021, 16C/6/2020, 11C/2/2020. V zmysle uvedeného odvolateľ žiada súd ex offo preskúmať
nekalé praktiky a nezákonný štatút obsahujúci viaceré, resp. všetky neprijateľné zmluvné podmienky
a žalobe vyhovieť v súlade s novým znením petitu v zmysle novej žaloby proti žalovaným 1/ až

3/, pričom žiada súd, aby v plnom rozsahu zmenu rozsahu a spresnenie žaloby pripustil. Odvolateľ
navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť napadnuté uznesenie a vyhovieť neodkladnému opatreniu: „I. Súd
ihneď pozastavuje spornú účinnosť alebo použitie a propagovanie žalovaných štatútov a nariaďuje
žalovaným 1/ až 3/ v obchodnom styku zdržať sa (pozastaviť) predaj, organizovanie, vyhlasovanie,
vysielanie a propagovanie akejkoľvek propagačnej súťaže žalovaných 1/ až 3/ v zmysle úplného

znenia žalovaného štatútu alebo akýchkoľvek propagačných hier alebo súťaží (hier) s vkladom do nich
získavaných prostredníctvom verejných elektronických komunikačných služieb akoukoľvek špeciálnou
alebo zvýšenou cenou pre spotrebiteľa, so žalovanými nekalými praktikami a žalovanými neprijateľnými
podmienkami s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvnýchdokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. II. Alternatívne, aby súd žalovaným 1/ až 3/
zakázal v obchodnom styku predávať, organizovať, propagovať, zverejňovať, vysielať alebo vyhlasovať
akékoľvek „propagačné súťaže” (hry) s vkladom do hry, ktorý predstavuje rozdiel medzi zvýšenými

spotrebiteľskými cenami elektronickej komunikačnej služby ako cenou volania, cenou krátkej textovej
správy alebo cenou multimediálnej správy určenou pre účasť na tejto hre a cenou volania, cenou
krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou poskytovateľom elektronickej
komunikačnej služby pre odchádzajúce volania, odosielanie krátkych textových správ a odosielanie
multimediálnych správ na telefónne čísla účastníkov pevnej alebo mobilnej siete, vrátane ceny za

volanie alebo za odosielanie krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy, ktorá je potvrdením
účasti v hre v neprospech spotrebiteľov, a aby súd žalovaným 1/ až 3/ zakázal používať tieto
žalované praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky alebo neprijateľné zmluvné podmienky s rovnakým
významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou, a to právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“ Inak zrušiť odvolaním
napadnuté uznesenie v celom rozsahu, usmerniť záväzne podriadený súd a vrátiť vec na nové riadne

rozhodnutie.
3.2. Odvolateľ vo svojom doplnení odvolania z 21. augusta 2021 v rámci odvolacej lehoty uviedol ďalšie
otázky :
1a) Uplatní sa na odvolanie v odvolacom konaní v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach na ochranu spotrebiteľov neobmedzené „viazanosť rozsahom odvolania“ ex officio, platí režim

§ 379 CSP písm. c/, „určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (spotrebiteľského vzťahu)
vyplývazosobitnéhopredpisu“naochranuspotrebiteľovakokogentnejúpravyniektorýchvzťahovmedzi
spotrebiteľom a obchodníkom (dodávateľom), vrátane ilegálneho obchodníka (ilegálneho dodávateľa)
alebo je súd viazaný len rozsahom podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) aj pri abstraktnej kontrole?
Možno teda ústavne konformne subsumovať (kompletný) rozsah odvolania v odvolacom konaní v

konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach na ochranu spotrebiteľov pod „určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu”?
2a) Platí, že súd v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach na ochranu spotrebiteľov je
súdom ex officio vyšetrovacím neviazaným len rozsahom a obsahom žaloby a dôkazov (§ 303 CSP)?
3a) Platia rovnaké režimy aj pre celú Tretiu časť osobitné procesné postupy Prvá hlava skrátené konania

a skrátené rozhodnutia?
4a)Jesúdpovinnýnariadiťneodkladnéopatreniealebovydaťpríkaznazastaveniealebozákazkaždého
protiprávneho konania so všetkými náležitými účelnými opatreniami, prípadne aj formou skráteného
konania, ak je dôvodné podozrenie z páchania zjavnej protiprávnej činnosti na dennej alebo hodinovej
báze, alebo indikuje páchanie protiprávnej činnosti intenzity napĺňajúcej niektoré skutkové podstaty

trestnej činnosti?
5a) Môže alebo musí súd ex officio nariadiť vlastné alebo upravené znenie neodkladného opatrenia, aby
zabránil páchaniu osvedčenej a opakovanej protiprávnej činnosti obchodníkov (dodávateľov)?
6a) Je súd povinný uplatniť v žalovanej veci analógiu legis ust. § 85 ods. 8 a nasl. ZoHH č. 30/2019 Z.
z. kumulatívne v rámci ochrany hospodárskej súťaže, v rámci ochrany pred nekalo-súťažnými konaním

alebo praktikami, v rámci vysokej ochrany spotrebiteľov v SR?
3.3. Odvolateľ tvrdí, že návrhu na neodkladné opatrenie možno vyhovieť, „ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená”, alebo ak je potreba pre vydanie
príkazu na zastavenie alebo zákaz každého protiprávneho konania so všetkými náležitými účelnými
opatreniami, prípadne aj formou skráteného konania. Podľa odvolateľa sú kumulatívne splnené viaceré

dôvody na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a síce, že „je potrebné bezodkladne
upraviť pomery” medzi žalovanými obchodníkmi (dodávateľmi) a medzi spotrebiteľmi i štátom, pretože
žalované nekalé obchodné praktiky, žalované neprijateľné zmluvné podmienky sú zjavne prima facie,
že protiprávna žalovaná činnosť je fakticky realizovaná nonstop. K dôvodom „ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená“, tvrdí, že pri vysokom počte zapojených a poškodených spotrebiteľov a preukázaní

materiálnej ilegálnej hazardnej hry a klamania spotrebiteľom týmto vzniká objektívne zo zákona
každému „právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie“, „právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia poškodeným hráčom“, a rovnako štátu „vydanie neoprávneného obohatenia z nepoctivých
príjmov“, zároveň „právo na náhradu škody k poškodeným hráčom, poškodeným licencovaným
prevádzkovateľom na hazardnom trhu“ vo výške, ktorá už teraz násobne prevyšuje základné imania

žalovaných. Odvolateľ v rámci návrhov na dokazovanie navrhol súdu zaistiť server a komplet dáta
počítačové údaje na www.funradio.sk od žalovaných; predbežne si vyžiadať od žalovaných za rok 2019
až 2021 komplet audio diela „Zarob ušami” a akúkoľvek reklamu na propagovanie hry „Zarob ušami”
vysielané verejne na rozhlasovej stanici „FUN RÁDIO” (reklamným priestorom Fun rádia); vykonaťaudio-záznam živého vysielania z rozhlasového vysielania služby Fun rádia a zabezpečiť do spisu audio
dôkazy neoprávnenej verejnej propagácie a žrebovania ilegálnej žalovanej hry najbližšie „Zarob ušami
27. augusta o 30.000 eur“ za spätnú SMS so zvýšenou cenou; doplniť spis pred rozhodnutím o odvolaní

o neodkladnom opatrení aj pred rozhodnutím vo veci samej a vyzvať spoločnosti Orange Slovensko, a.
s., Slovak Telekom, a. s., O2 Slovakia, s. r. o., SWAN Mobile, a. s., aby predložili zoznam a databázu
hráčov žalovanej hry, faktúry z príjmov a vkladov za vklady cez skrátene číslo „7010“ za rok 2019 až
2021, a príjmy vyplácané žalovaným.
3.4. Na ďalšie podanie žalobcu z 25. augusta 2021, ktorým dopĺňal svoje odvolanie zo 07. augusta 2021

odvolací súd neprihliadal, nakoľko bolo podané po 15-dňovej odvolacej lehote (uplynula 21. augusta
2021) a zo strany súdu prvej inštancie bolo dané správne poučenie o lehote na podanie odvolania a
taktiež sa toto podanie netýka rozsahu vykonanej opravy ohľadne vydaného opravného uznesenia (§
362 CSP).

4. V zmysle § 31 ods. 1 písm. a) CSP je na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských

veciach príslušný Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Trnave a Krajského súdu v Nitre. A v zmysle § 31 ods. 2 CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu
vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný najvyšší súd.

5. V danom prípade je predmetom konania abstraktná kontrola spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 301

CSP a nasl., pričom Krajský súd v Bratislave bol súdom prvej inštancie vecne a miestne príslušným na
konanie v danej veci.

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359, § 362 CSP) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ a „odvolací súd“) ako

súd odvolací, vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) a § 304 CSP. Z dôvodu, že odvolací
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami,
uvedenými v odvolaní žalobcu a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia, a to z hľadiska, či v konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto
uznesenie krajského súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalobcu predostretými ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené

zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nenariadiť vo veci neodkladné opatrenie.

8. Žalobca odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia tým, že v rámci Slovenskej republiky je
vo verejnom aj spotrebiteľskom záujme potrebné nariadiť neodkladné opatrenie na zabezpečenie
ochrany pred nekalosúťažnými praktikami a ochranou neplnoletých osôb, nespôsobilých osôb, ZŤP

osôb, gamblerov ako užívateľov elektronických komunikačných služieb, zabrániť zneužívaniu najmä
SMS so zvýšenou cenou za účasť v hrách, okrádania a klamania spotrebiteľov (spotrebiteľských
podvodov) ako aj na ochranu pred kumulovaním príjmov a ich zlegalizovaním ako aj zvyšovaním škôd
spáchaných doteraz na právach poškodených spotrebiteľov popri ohrozovaní mravnej výchovy a zákazu
hazardu.

9. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že po
zhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že zo strany žalobcu absentujú relevantné dôvody
nevyhnutnosti a naliehavosti zásahu súdu prvej inštancie prostredníctvom inštitútu neodkladného
opatrenia.

10. Žalobca sa žalobou vo veci samej, doručenou súdu 04. novembra 2020, domáhal, aby súd určil, že :
- v relevantnom období v roku 2019 a 2020 predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a
propagovať žalované hry ako aj úplné znenie Štatútu spotrebiteľskej propagačnej súťaže „Zarábaj
ušami“ v znení platnom od 28.08.2020 od 16:00 v spojení s platnými a účinnými Všeobecnými

podmienkami spotrebiteľských súťaží Fun Rádia, je/bola hrou, ktorá nezaručuje všetkým hráčom
rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry a je/bola hazardnou hrou s neprijateľnými zmluvnými
podmienkami a je/bola nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov;- žalované všetky jednotlivé nezákonné ustanovenia Štatútu spotrebiteľskej propagačnej súťaže
„Zarábaj ušami“ v znení platnom od 28.08.2020 od 16:00 a v zneniach platných od 01.01.2019 v spojení
s platnými a účinnými Všeobecnými podmienkami spotrebiteľských súťaží Fun Rádia pre rok 2019 a

2020 sú/boli neprijateľnými zmluvnými podmienkami v neprospech spotrebiteľov;
- predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať (skryté) hazardné hry žalovanými
1/ až 3/ v zmysle žalovaných štatútov s vkladom cez prémiové telekomunikačné služby (MMS/SMS/
hlasovévolania/potvrdzujúcespätnéSMS/potvrdzujúcespätnéMMS)sozvýšenoucenou(tzv.prémiové
elektronické komunikačné služby, resp. prémiové telekomunikačné služby), ich sprístupnenie a účasť

pre osoby mladšie ako 18 rokov alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo osoby
vedené v registri vylúčených osôb z účasti na hazardných hrách (podľa § 34 zákona o hazardných hrách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov „ZoHH“) je/bola nekalou obchodnou praktikou v neprospech
spotrebiteľov;
- propagácia a predaj „virtuálnych žrebov“ prostredníctvom prémiových telekomunikačných služieb
na vstup do žalovanej súťaže (hry) s vkladom cez prémiové telekomunikačné služby (MMS/SMS/

hlasové volania/potvrdzujúce spätné SMS/potvrdzujúce spätné MMS) so zvýšenou cenou (tzv. prémiové
telekomunikačné služby) je/bola nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov;
- žalované vyššie špecifikované nekalé praktiky minimálne od 01.01.2019, žalované neprijateľné
zmluvné podmienky, žalované štatúty a žalované hry napĺňajú minimálne objektívnu stránku skutkových
podstát trestných činov, najmä podľa § 211 Trestného zákona ohrozovanie mravnej výchovy mládeže,

podľa § 229 Trestného zákona prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok, podľa § 230 Trestného zákona
nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier, podľa § 231 Trestného zákona a podľa § 232
Trestného zákona podielnictvo, podľa § 233 Trestného zákona legalizácia príjmu z trestnej činnosti,
podľa 235 Trestného zákona úžera, podľa § 250 Trestného zákona neoprávnené podnikanie, podľa §
269 Trestného zákona poškodzovanie spotrebiteľa, podľa § 269a Trestného zákona nekalé obchodné

praktiky voči spotrebiteľovi, sú/boli nekalými obchodnými praktikami v neprospech spotrebiteľov.
10.1. Žalobca sa žalobou taktiež domáhal, aby súd právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej zakázal
pro futuro žalovaným 1/ až 3/ :
- predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať (skryté) hazardné hry v zmysle
žalovaných štatútov s vkladom cez prémiové telekomunikačné služby (MMS/SMS/hlasové volania/

potvrdzujúce spätné SMS/potvrdzujúce spätné MMS) so zvýšenou cenou (tzv. prémiové elektronické
komunikačné služby, resp. prémiové telekomunikačné služby) v neprospech spotrebiteľa;
- predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať (skryté) hazardné hry v zmysle
žalovaných štatútov pre osoby mladšie ako 18 rokov alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na
právne úkony alebo osoby vedené v registri vylúčených osôb z účasti na hazardných hrách v neprospech

spotrebiteľa;
- propagovať a predávať „virtuálne žreby“ prostredníctvom prémiových telekomunikačných služieb
na vstup do žalovanej súťaže (hry) s vkladom cez prémiové telekomunikačné služby (MMS/SMS/
hlasovévolania/potvrdzujúcespätnéSMS/potvrdzujúcespätnéMMS) sozvýšenoucenou(tzv.prémiové
telekomunikačné služby) v neprospech spotrebiteľov;

- predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať propagačné súťaže alebo hazardné
hry, ktoré nezaručujú všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry v neprospech
spotrebiteľov;
- každému v SR používať tieto žalované vyššie špecifikované nekalé praktiky a žalované vyššie
špecifikované neprijateľné zmluvy alebo žalované vyššie špecifikované neprijateľné zmluvné podmienky

alebo nekalé praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky s rovnakým významom vo všetkých
spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou.

11. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické
a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia krajského súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní
odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

12. Odvolateľ jednotlivo (prehľadne a adresne) v odvolaní nevysvetlil, či a prípadne v čom konkrétne sú
podľa jeho názoru naplnené jednotlivé odvolacie dôvody. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný,
t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na
podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže. Výnimkou sú len procesné podmienky konania (§161CSP),naktoréodvolacísúdprihliada,ajkeďnebolivodvolaníuplatnené(§380ods.2CSP).Rozsah
a dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať,
alebo dopĺňať, len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 364 a § 380 ods. 1 CSP, porovnaj sp. zn. 2 Cdo

234/2013, 5 Cdo 279/2010). Odvolací súd nezistil existenciu takých vád, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, ktoré by súdu bránili v prerokovaní predmetného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a tým naplnili niektorý z uvedených odvolacích dôvodov.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13.1. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13.2. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej

ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnejpozíciedotakejmiery,žesamuviacneoplatíuchádzaťo
konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu
osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované

náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v
konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna
pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu.

14. K uplatneným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, lebo nepreukázaním zákonných podmienok vyplývajúcich z
ustanovenia § 325 ods. 1 CSP pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom, nebolo možné jeho
návrhu vyhovieť. Ani namietané nesprávne právne posúdenie, či nedostatočne zistený skutkový stav

veci nebolo opodstatnené.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym

právnymposúdením(§365ods.1písm.h)CSP)sarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a
napokon právnu normu síce správne vyložil,

ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 MCdo 4/2009).

16. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné

skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 147/2011). Osvedčené skutočnosti
následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu

osvedčovaniapodliehajúvšetkyzákonnépodmienkynanariadenieneodkladnéhoopatreniasosobitným
dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.17. Odvolací súd teda podotýka, že so zreteľom na podstatu účelu zmyslu inštitútu neodkladného
opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak
splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných

tvrdení navrhovateľa a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Z uvedeného vyplýva, že v danom konaní súd nemá povinnosť vykonávať všetko dokazovanie
na návrh strany, ale rozhodovať vo vyššie uvedených intenciách.

18. Dodatočne odvolací súd poukazuje aj na to, že Ústavný súd SR už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z
20. augusta 2015 judikoval, že v konaní „o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd
v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré
vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť
z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej...“

19. Odvolací súd poukazuje aj na čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V

odseku 2 dopĺňa, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

20. V konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide o konanie, v ktorom sa preskúmava

neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a
nekalých obchodných praktík, mimo rámca okolností konkrétneho prípadu. Výsledkom tohto konania je
záväzné stanovenie toho, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude považovať ex nunc
za neprijateľnú, resp. obchodnú praktiku za nekalú alebo nie. V tomto type konania nevystupuje slabšia
strana - spotrebiteľ. Základný rozdiel medzi individuálnym spotrebiteľským sporom a konaním o

abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (ktoré sú obidve systematicky zaradené v prvom diele
druhejhlavytretejčastiCivilnéhosporovéhoporiadku)spočívavúčinkochrozsudkusúdu.Kýmrozsudok
súdu v súkromnoprávnom individuálnom spotrebiteľskom spore (v ktorom má súd tiež právo vysloviť
neprijateľnosť dojednanej zmluvnej podmienky, a to aj bez návrhu v zmysle § 298 ods. 1 CSP) má účinky
inter partes (t. j. voči stranám konkrétneho sporu), rozsudok vyhlásený v konaní o abstraktnej kontrole

v spotrebiteľských veciach má účinky erga omnes (teda je záväzný pre každého).
21. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný
aj vzhľadom na neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a
neprimeranosti navrhovanej úpravy.
21.1. Odvolací súd uvádza, že je treba prisvedčiť odvolateľovi v tom, že od účinnosti nového civilného

sporového kódexu je priamo v § 330 ods. 2 CSP expressis verbis vyjadrené, že súd môže nariadiť aj
také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Aplikácia § 361 CMP
pre toto sporové konanie však podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na § 1 CMP nie je možná;
ustanovenia Civilného mimosporového poriadku sa môžu aplikovať len na konania ustanovené v tomto
zákone.Niejepretoprípustnésubsidiárneaplikovaťustanoveniatohtozákonanasporovékonaniaalebo

konania v správnom súdnictve či konania upravené v iných právnych predpisoch. Žalobcovi sa podaným
odvolaním nepodarilo spochybniť závery súdu prvej inštancie o neosvedčení základných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia (neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu a neprimeranosti takej úpravy). Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny
a v súlade s princípom proporcionality, pretože neodkladné opatrenie nemôže nikoho obmedzovať nad

rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu.
21.2. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej s prihliadnutím na
špecifický charakter tohto konania a najmä na účinnosť rozsudku erga omnes. Posúdenie dôvodnosti
žalobného návrhu vyžaduje vykonať nevyhnutné dokazovanie, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie

správne poukázal, keď uviedol, že až v konečnom rozhodnutí súdu bude na základe vykonaného
nevyhnutného dokazovania rozhodnuté, či hry (súťaže) žalovaných 1/ až 3/ realizované v zmysle
žalobcom namietaného štatútu a všeobecných podmienok spotrebiteľských súťaží prostredníctvom
telekomunikačných služieb sa považujú za nekalé obchodné praktiky alebo nie. Navyše súd prvejinštancie nevylúčil totožnosť navrhovaného petitu neodkladného opatrenia so žalobným petitom, len to
v danom prípade nepovažoval za vhodné a nevyhnutné.

22. Ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa v priebehu konania na súde prvej inštancie
zabezpečuje povinným „samonamietnutím“ sudcu, ak si je vedomý vylúčenia, alebo kvalifikovanou
námietkou zaujatosti sudcu, vznesenou stranou sporu, ak sa o vylúčení sudcu strana dozvie. Dôvody
vylúčenia sudcu vymedzuje § 49 ods. 1 a 2 CSP. Pre naplnenie ústavného práva na nezávislý a
nestranný súd zákon umožňuje túto vadu konania odstrániť aj po vydaní meritórneho rozhodnutia.

Jediným spôsobom zjednania nápravy je zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie
v ústavne vyhovujúcom obsadení súdu. Čo sa týka vylúčenia sudcu pre jeho pomer k sporu, k tomu
dôjde, ak je sudca sám stranou alebo ak by mal právny záujem na výsledku konania (napr. ak by
napĺňal podmienky intervenienta obsiahnuté v § 81). Pomerom sudcu k sporu je aj skutočnosť, že získal
informácie o spore inak než dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo (napr.
bol svedkom skutočnosti, ktorá sa vo veci stala predmetom dokazovania, bol o spore niektorou zo

strán oboznámený ešte pred začatím súdneho konania, v dôsledku čoho je jeho pohľad na zistené
skutkové okolnosti prípadu deformovaný ďalšími poznatkami zistenými mimoprocesným spôsobom a
pod.); (pozri ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,
BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, Praha: C. H. Beck,
2017). V tomto konaní ale nebolo žalobcom žiadnym spôsobom relevantne preukázané, ani v konaní

nevyšlo najavo, že by existovala reálna pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu v predmetnom
spore, resp., ako to namietal žalobca, že by boli niektorí sudcovia účastníkmi žalovanej hry. Odvolací
súd preto túto námietku nepovažoval za dôvodnú, pričom dané žalobca nerozporoval ani v konaní pred
súdom prvej inštancie.

23. Odvolací súd sa opätovne nezaoberal všetkými námietkami žalobcu, keďže už súd prvej inštancie
sa vo svojom odôvodnení dostatočným spôsobom zaoberal na všetky pre vec dôležitými argumentmi
žalobcu, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez
podloženia relevantných dôkazov v zmysle ustanovení o neodkladnom opatrení. Ústavný súd už
judikoval, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na

každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú podstatný
význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (napr.
IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07). Právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument

účastníka konania (II. ÚS 76/07).

24. K námietkam týkajúcim sa skutkových okolností veci samej, odvolací súd nezaujal vecné stanovisko
v záujme neprejudikovania rozhodnutia vo veci samej.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správne.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

P o u č e n i e :
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal
za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti
tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou
oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP

(§ 447 písm. e) CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.