Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 7, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/889/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122277174
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dávid Vozár
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122277174.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. F.. F. XX, XXX
XX I., zast.: INSOLITUS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská
Bystrica,protipovinnému:O.W.,K.:XX.XX.XXXX,O.Q.XXX,XXXXXQ.,zast.Pacalaj,Pallaapartneri,
s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava o vymoženie 1.749,96 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd povinnému u k l a d á povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške
68,74 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po

právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.03.2022 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.749,96 Eur s príslušenstvom, na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu - Rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/3/2017 zo dňa
22.05.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 2.7.2018 v spojení s Uznesením Okresného súdu

Trnava, sp.zn. 16C/545/2015 zo dňa 22.03.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 15.04.2019.
Dňa 04.05.2022 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Alexandra
Cicuttová, so sídlomexekútorského úradu Hollého, 92101 Piešťany, ktorý ju vedie pod spisovou značkou
406EX 287/22.

2. Dňa 19.05.2022 bolo povinnému doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Následne dňa

01.06.2022 povinný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, podal súdnemu exekútorovi návrh na
zastavenie exekúcie. Súdny exekútor dňa 28.06.2022 predmetný návrh povinného na zastavenie
exekúcie postúpil súdu na rozhodnutie. Povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že
na uznesením Okresného súd Trnava sp.zn. 25OdK/16/2017 zo dňa 06.07.2017 bol na povinného
vyhlásený konkurz. Povinný namietal, že pohľadávky priznané exekučným titulom a vymáhané v
predmetnom exekučnom konaní vznikli v roku 2014, t.j. pred vydaním rozsudku a teda mali byť

uspokojené v prebiehajúcom konkurze. Povinný namietal, že vymáhané pohľadávky sa stali voči nemu
nevymáhateľné. Z vyššie uvedeného dôvodu má povinný zato, že aj vymáhanie trov základného konania
- priznané exekučným titulom č. 2 bolo vydaný po rozhodujúcom dni a je tiež nevymáhateľné. Povinný
si záverom uplatnil trovy exekučného konania vo výške 137,47 Eur.

3. V zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") boloprávnený vyzvaný súdnym exekútorom výzvou na vyjadrenie sa k podanému Návrhu na zastavenie
exekúcie.

4. Oprávnený sa vyjadril k Návrhu na zastavenie exekúcie podaného povinným dňa 23.06.2022. Uviedol,
že so zastavením exekúcie nesúhlasí, keďže povinný neuvádza, žiadne nové skutočnosti, ktoré by
nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vykonateľnosti. Ohľadom exekučného titulu
oprávnený uviedol, že predmetné pohľadávky sú nedotknuteľné, čo potvrdil v odôvodnení aj Krajský súd
v Trnave. Oprávnený záverom požiadal súd o priznanie trov konania vo výške 68,74 Eur.

5. Podľa § 61k ods. 1Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b)exekučný titul bol zrušený,
c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2),

d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou je
oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a
to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze

alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“).

11. Podľa § 166b ods. 1 písm. a) ZKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje

príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva.

12. Podľa § 166b ods. 1 písm. b) ZKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje

príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu.

13. Podľa § 166c ods. 1 ZKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky:
a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo

prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ
nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm.
a) a b) tým nie je dotknuté,b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním
o oddlžení,
c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva;

ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,´

f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
g) peňažný trest podľa Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka.

14. Podľa § 166e ods. 1 prvej vety ZKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu
alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu

byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

15. Podľa § 166e ods. 2 ZKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči

dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

16. Exekučný poriadok v ustanovení § 61k umožňuje povinnému podať návrh na zastavenie exekúcie,
ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí
exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých

spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou
procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne
na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň lehoty.

17.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť

začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

18. V uvedenej veci súd konštatuje, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému do
vlastných rúk dňa 19.05.2022 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 01.06.2022.
Povinný tak splnil zákonnú lehotu 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, preto má podaný
návrh na zastavenie exekúcie odkladný účinok.

19. Exekučný súd po preštudovaní spisového materiálu zistil nasledujúce skutočnosti. Predmetné
exekučné konanie sa vedie na základe exekučného titulu - Rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.zn.
26Co/3/2017 zo dňa 22.05.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 2.7.2018 v spojení s Uznesením
Okresného súdu Trnava, sp.zn. 16C/545/2015 zo dňa 22.03.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
15.04.2019. Dňa 04.05.2022 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr.

Alexandra Cicuttová, so sídlom exekútorského úradu Hollého, 92101 Piešťany, ktorý ju vedie pod
spisovou značkou 406EX 287/22. Exekučný súd tiež zistil, že uznesením Okresného súd Trnava sp.zn.
25OdK/16/2017 zo dňa 06.07.2017 bol na povinného vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie bolo
zverejnené v obchodnom vestníku č. 133/2017 dňa 13.07.2017. Účinky vyhláseného konkurzu nastali
nasledujúci deň 14.07.2017 , t.j. pred vydaním exekučného titulu.

20. Pokiaľ ide o právomoc exekučného súdu skúmať hmotnoprávnu správnosť samotného exekučného
titulu, tu súd uvádza, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp.
preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní
(tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z nich vychádzať,

prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.
To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez
právneho významu (rozhodnutie NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by
totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. V samotnom exekučnom konaní,môže povinný namietať najmä skutočnosti uvedené v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, teda
najmä tie, ktoré povinný nemohol z objektívnych dôvodov uplatniť v základnom konaní. Súd ďalej
uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do

práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi
s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným

spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybovosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu

na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie,
ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie
zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by
došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného

konania podľa§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie
exekúcie. Z predloženého spisu a listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť dňa 22.05.2018, resp. 15.04.2019, čo povinný ani nijakým spôsobom nespochybnil.
Nakoľko povinný nesplnil povinnosť uloženú mu súdom v celosti, po uvedenom dátume mal oprávnený
právo domôcť sa svojho nároku voči povinnému v exekučnom konaní, čo ten aj urobil.

21. Povinný ďalej namietal, že pohľadávky priznané exekučnými titulmi vznikli pred vyhlásením konkurzu
a teda oprávnený si ich mal prihlásiť do prebiehajúceho konkurzu. Exekučný súd súhlasí s tvrdením
povinného,žesúdmápovinnosťskúmaťvkaždomštádiu,čisúsplnenépodmienkynavedenieexekúcie.
Medzi tieto podmienky patrí aj skutočnosť, či voči povinnému je vedený konkurz.

22. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky
z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo
splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred
vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví

všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či
záväzkov.

23. Súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že v prípade, ak bolo lustráciou v súdnych registroch
zistené, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz a povinný bol oddlžený, je nevyhnutné pristúpiť

k posudzovaniu, či predmetné vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a jeho oddlženie, má alebo
nemá vplyv na vedenie exekučného konania na vymoženie pohľadávky oprávneného. Inými slovami
povedané, v danom prípade je povinnosťou súdu skúmať, či vymáhaná pohľadávka je alebo nie
je oddlžením povinného nedotknutá podľa ustanovenia § 166c ZKR. Na daný postup odkazuje aj
ustálená súdna prax, v zmysle ktorej: „Pokiaľ sa okresný súd uspokojil s oznámením, že na majetok

povinného bol vyhlásený konkurz a zastavil exekúciu bez toho, aby skúmal či existujú dôvody, ktoré by
tomu bránili definujúc typ vymáhanej pohľadávky, nevychádzal zo stavu, ktorý mal objektívne zistiť, a
svojím rozhodnutím tak odoprel sťažovateľke možnosť efektívne vykonať exekučným titulom priznané
právo.“ (nález Ústavného súdu SR z 30. 6. 2020, sp. zn. I. ÚS 105/2020).

24. Exekučný súd po preštudovaní elektronického súdneho spisu (najmä z odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Trnave) zistil, že vyššie uvedenou námietkou povinného sa zaoberal súd v základnom
konaní. Z predloženého spisu má súd za preukázané, že oprávnený nebol správcom konkurznej
podstaty upovedomený o vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Exekučný súd uvádza, že pokiaľ
oprávnený ako veriteľ nie je upovedomený príslušným správcom o vyhlásení konkurzu nastávajú

účinky predpokladané zákonným ust. § 166c ods.1 písm. a) ZKR, t.j. pohľadávka oprávneného sa
považovala oddlžením povinného nedotknuteľnou až do výšky príslušenstva pohľadávky presahujúcej
5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky v zmysle ust. § 166b ods.1
písm. a) ZKR. Pre príslušenstvo tejto pohľadávky však platia obmedzenia stanovené v § 166 ods.1 písm. a) a b) ZKR. V zmysle tohto ustanovenia v konkurze a v splátkovom kalendári je možné
uspokojiť príslušenstvo pohľadávky najviac do výšky 5 % istiny ročne, ktoré vzniklo najneskôr v mesiaci,
ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu („staré príslušenstvo“). Z uspokojenia je vylúčené príslušenstvo

pohľadávky, ktoré presiahne 5 % istiny za každý kalendárny rok existencie pohľadávky. Za obdobie
kratšie ako rok si veriteľ nemôže uplatniť viac, ako je alikvotná časť z 5 %. Z uspokojenia je úplne
vylúčené príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vzniklo právo v mesiaci, keď bol vyhlásený konkurz (alebo
bolo rozhodnuté o poskytnutí ochrany pred veriteľmi) a po tomto období („nové príslušenstvo“). V
zmysle odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave došlo k späťvzatiu žaloby v prevyšujúcej

časti podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, v dôsledku čoho mohla byť v základnom konaní
oprávnenému priznaná nedotknuteľná pohľadávka len do výšky predpokladanej ust. § 166 ods. 1 písm.
a) a b) ZKR. Pokiaľ povinný bol toho názoru, že predmetná pohľadávka vzniknutá pred vyhlásením
konkurzu nie je nedotknutá, mohol využiť prostriedok procesnej obrany a podať mimoriadny opravný
prostriedok. Nakoľko Krajský súd v Trnave považoval predmetnú pohľadávku za oddlžením povinného
nedotknuteľnú, a exekučný súd tiež nezistil rozpor s ustanoveniami ZKR a exekučným poriadkom,

považuje túto námietku povinného za nedôvodnú.

25. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu v celosti nesplnil.
Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom

návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto
súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

26.Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdprirozhodovaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcienezistil
žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na
zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

30. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

31. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní
úspech,vznikolmunároknanáhradunákladovspojenýchsnávrhompovinnéhonazastavenieexekúcie.32. Právny zástupca oprávneného si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia súvisiace s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného

na zastavenie exekúcie s uvedením výšky trov v sume 68,74 Eur. Súd tak postupom podľa vyššie
uvedenýchustanovenípriznaloprávnenémunáhradutrovvovýške68,74Eur(jedenúkonprávnejslužby
v polovičnej sadzbe vo výške 45,64 Eur + režijný paušál v sume 1 x 11,63 Eur + DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.