Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/287/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812202551
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5812202551.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcov: 1/ H. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. J. K., E. O. XXX, ČR, 2/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, 3/ E. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, 4/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, 5/ U. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, 6/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, 7/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX,

8/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 9/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, 10/ H. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX., 11/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, 12/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytomX.,F.XXX/XX,13/G.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.J.K.,X.H.XXXX,14/F.F.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX, žalobcovia 2/, 3/, 4/, 5/ a 9/ zastúpení JUDr. Antonom Tabačákom, advokátom so sídlom
S. L. J. XX, proti žalovaným: 1/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, 2/ J. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX, 3/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, všetci zastúpení JUDr. Petrom Vevurkom,

advokátom so sídlom Y. XXX/XX, X., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke H.
Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, v konaní o odvolaní žalobcov v rade 2/,3/,4/,5/,9/
a žalovaných v rade 2/,3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/21/2012-279 zo dňa 05.
októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu voči žalovanej v rade 1/ zamietol (výrok I.), určil, že
pozemky evidované na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX (bližšie označené v napadnutom rozsudku)
nachádzajúce sa v k. ú. B. patria do dedičstva po H. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX,
naposledy bytom K. J. K., Česká republika (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.).
Žalobcom v rade 1/ - 14/ uložil povinnosť nahradiť žalovanej v rade 1/ trovy konania v plnej výške

(výrok IV.), vo vzťahu medzi žalobcami v rade 1/ až 14/ a žalovanými v rade 2/ a 3/ náhradu trov
konania stranám nepriznal (výrok V.). Ide o v poradí druhý rozsudok okresného súdu, ktorý skorším
rozsudkom zo dňa 17.08.2015, č.k. 7C/21/2012-199 zo dňa 17.08.2015 určil, že pozemky evidované
na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX (bližšie označené vo výroku I. označeného
rozsudku) a nachádzajúce sa v k. ú. B., patria do dedičstva po poručiteľke H. Y., rod. Y. (v ďalšom texte
už len poručiteľka), ktorý rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho č.k.

8Co/709/2015-228 zo dňa 28.04.2016 zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku I. uviedol, že žalobu žalobcov voči
žalovanej v rade 1/ zamietol z dôvodu, že táto nie je evidovaná ako vlastníčka žiadneho z pozemkov,
ktoré boli predmetom žaloby.
Vo vzťahu k výroku II. rozsudku uviedol, že po vykonanom a doplnenom dokazovaní mal preukázané,
že poručiteľka zdedila pozemky bližšie označené vo výroku II. po svojom nebohom manželovi Y. F.,

ktoré po jej smrti neboli prejednané v dedičskom konaní, čo ani žalovaní nerozporovali. Pokiaľ žalovaní
argumentovali tým, že ich právny predchodca R. F. nadobudol pozemky bližšie označené vo výrokuII. rozsudku vydržaním, a to na základe odstupnej listiny z roku 1963 spísanej s poručiteľkou, súd
sa pridržiaval záveru, ktorý vyjadril už v predchádzajúcom rozsudku, že táto dohoda nie je titulom
dobromyseľnej držby, a teda vstup do užívania pozemkov na základe tohto nespôsobilého titulu nemohol

viesť k vydržaniu. Tento právny názor podporil aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Žalovaní
ani v ďalšom konaní dôkazy v tomto smere nenavrhovali s výnimkou výsluchu svedkyne F. F., ktorú
navrhli vypočuť ohľadne ich tvrdenia, že pozemok „M.“, ktorý je uvedený v odstupnej listine, zodpovedá
pozemkom, ktoré sú predmetom sporu. Vykonanie tohto dôkazu ako nadbytočného zamietol z dôvodu,
že výsluch vyššie označenej svedkyne na túto okolnosť by nič nezmenil na tom, že takýto názov v

obci B. nikdy oficiálne (na mapách a pod.) použitý nikdy nebol, čo bolo preukázané správou obce
B. i správou príslušného katastrálneho úradu. Výsluch svedkyne F. F. ohľadne používania miestneho
názvu „M.“ nemôže zvrátiť záver súdu o tom, že predmet prevodu v odstupnej listine nie je definovaný
dostatočne určitým spôsobom na to, aby bola zmluva platná, naviac v čase jej uzavretia bolo podľa
Stredného občianskeho zákonníka (zák. č. 141/1950 Zb. - pozn. odvolacieho súdu) potrebné zmluvu o
prevode nehnuteľnosti uzatvoriť písomnou formou. Dôvodom, pre ktorý súd dospel k záveru, že R. F. na

základe odstupnej listiny nenadobudol vlastníctvo k pozemkom vydržaním, je aj to, že medzi stranami
sporu ostala sporná skutočnosť, či pozemky, ktoré mal R. F. vydržaním získať, skutočne od roku 1963
aj užíval, nakoľko žalobcovia tvrdili, že pozemky užívala ich matka. Žalovaní pritom ohľadne svojho
tvrdenia, že pozemky R. F. užíval nenavrhli žiadne dôkazy. Čo sa týka ďalšieho tvrdenia žalovaných, že
ich právny predchodca R. F. nadobudol vydržaním vlastnícke právo okrem iných aj k pozemkom bližšie

špecifikovaným vo výroku II. napadnutého rozsudku najneskôr v roku 2005, t.j. uplynutím 10 rokov odo
dňa jeho zápisu do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia o držbe, súd súhlasí s tým, že zápisom
do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia o držbe R. F. nadobudol postavenie oprávneného
držiteľa a nestratil ho ani zmenou zák. č. 293/1992 Zb., ktorým bol zák. č. 393/2000 Z.z. Opätovne však
v tejto súvislosti zdôraznil, že zmyslom žaloby o určenie, že veci patria do dedičstva je zistiť, či daný

poručiteľ bol vlastníkom veci ku dňu svojej smrti. Nezisťuje sa teda aktuálny stav vlastníctva, resp. kto sa
stal vlastníkom po smrti dotknutého poručiteľa. V prejednávanej veci poručiteľka zomrela v roku 1997,
čo znamená, že od roku 1995, kedy bol R. F. zapísaný ako vlastník do katastra nehnuteľností, uplynuli
len 2 roky z čoho vyplýva, že ku dňu svojej smrti bola vlastníčkou pozemkov poručiteľka. Súd zamietol
aj návrh žalovaných na vykonanie dôkazu správou Okresného úradu Námestovo o tom, kedy bol R. F.

zapísaný do katastra nehnuteľností ako nadbytočný, nakoľko je zrejmé, že ak osvedčenie o držbe bolo
spísané v roku 1995, tak mohol byť zapísaný do katastra nehnuteľností najskôr v tomto roku a keďže
poručiteľka zomrela v roku 1997, R. F. nemohol vydržaním od roku 1995 nadobudnúť vlastnícke právo
bez ohľadu na presný dátum jeho zápisu do katastra nehnuteľností.
Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku okresný súd v odôvodnení uviedol, že vo vzťahu k

pozemkom evidovaným na LV XXXX, XXXX, XXXX k. ú. B. žalovaní už nie sú evidovaní ako vlastníci
pozemkov zapísaných na označených LV, a preto nie sú pasívne legitimovaní. Preto žalobu v časti o
určenie, že pozemky zapísané na LV XXXX, XXXX a XXXX patria do dedičstva po poručiteľke, zamietol.
Vo vzťahu k výrokom IV. a V. napadnutého rozsudku v odôvodnení uviedol, že žalovanej v rade 1/,
ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalobcom náhradu trov konania. Vo vzťahu medzi ostatnými

sporovými stranami rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(v ďalšom texte už len CSP), pretože strany mali vo veci úspech len čiastočný.

2. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia v rade 2/,3/,4/,5/,9/, ktorí ho navrhli zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania poukázali na skutočnosť, že zápis opravnej doložky k osvedčeniu o dedičstve
sp. zn. NO-1D/499/2003 vyhotovenej dňa 14.08.2014 notárkou JUDr. Lonekovou nebol správny. Na
základe tejto opravnej doložky príslušný katastrálny úrad následne urobil pri jej zápise chybu v tom, že
na nebohého Y. F. prepísal aj parcele č. 906/1, 909/,1 a 910/1. V dôsledku uvedeného mala byť v čase
vydanianapadnutéhorozsudkuzapísanáakovlastníčkaoznačenýchparcielžalovanávrade1/.Okresný

súd tak zamietnutím žaloby voči žalovanej v rade 1/ a zaviazaním žalobcov k náhrade jej trov konania
zistil skutkový stav veci neúplne a zároveň napadnutý rozsudok v tejto časti vychádza i z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k pozemkom zapísaným na LV XXXX, XXXX a XXXX v odvolaní
uviedli, že ak by v predmetnej veci žalobu nepodali, nezistilo by sa pochybenie v osvedčení o dedičstve
zo dňa 12.08.2004 sp. zn. NO-1D/499/2003 a pozemky zapísané na označených LV by neboli opravnou

doložkouzodňa14.08.2014zapísanénaY.F..Vzmysleuvedenýchskutočnostíexistujedôvodnáobava,
že okresný súd pri vydaní napadnutého rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Čo sa týka výroku o trovách konania, súd mal vzhľadom na konanie žalovaných
vo veci priznať všetkým žalobcom náhradu trov konania, minimálne vzhľadom na skutočnosť, že keďbola z ich strany snaha vyriešiť celú záležitosť ešte pred podaním žaloby na súd, žalovaní postupovali vo
veci účelovo a zámerne boli pasívni. Okrem toho postupovali aj premyslene, nakoľko o skutočnosti, že
došlo ku chybe v osvedčení o dedičstve zo dňa 12.08.2004, sp. zn. NO-1D/499/2003, museli vedieť ešte

pred vynesením skoršieho rozsudku zo dňa 17.08.2015, napriek tomu však túto skutočnosť spomenuli
až na pojednávaní dňa 05.10.2016.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že z podaného odvolania nie je ani zrejmé, kto
odvolanie podáva a v akom rozsahu sa rozsudok okresného súdu napáda. Z tohto dôvodu považovali

odvolanie žalobcov za zmätočné. Zdôraznili, že žalovaná v rade 1/ ku dňu vydania napadnutého
rozsudku nebola vlastníčkou č. 906/1, 909/1 a 910/1 zapísaných na LV XXXX. Ako vlastník označených
pozemkov je zapísaný Y. F. (zomrelý dňa 23.09.1961), pričom uvedený zápis bol vykonaný záznamom
Z2125/2014, teda v roku 2014, o ktorej skutočnosti mohli žalobcovia pri obvyklej opatrnosti vedieť.
Naviac žalobcovia neprodukovali v prvostupňovom konaní po zrušení skoršieho rozsudku žiadne
dôkazy, ktorými by preukázali pasívnu legitimáciu žalovanej v rade 1/.

4. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovaných k ich odvolaniu v podstate len zopakovali skutočnosti
týkajúce sa opravnej doložky k osvedčeniu o dedičstve a zotrvali na tvrdení, že žalovaná v rade 1/ v čase
vydania napadnutého rozsudku bola pasívne vecne legitimovanou osobou, že okresný súd neúplne zistil
skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam.

5. Proti rozsudku podali odvolanie i žalovaní v rade 2/,3/, a to proti výrokom II. a V. napadnutého
rozsudku.
Vo vzťahu k napádanému výroku II. rozsudku okresného súdu uviedli, že od začiatku konania namietali
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov z dôvodu presvedčenia, že ich právny predchodca a otec R. F.

vstúpil do oprávnenej držby k sporným pozemkom na základe osvedčenia o držbe vydaného notárskou
zápisnicou N660/93, NZ363/94 zo dňa 16.08.1994. Na základe tejto notárskej zápisnice bol zapísaný
ako oprávnený držiteľ od roku 1995 a po jeho smrti v roku XXXX žalovaní ako dedičia pokračovali v
oprávnenej a nikým nerušenej držbe, a to na základe konania o dedičstve. Preto najneskôr v roku 2005
sa stali vlastníkmi sporných pozemkov, a to uplynutím doby 10 rokov od zápisu osvedčenia o držbe na

jednotlivé listy vlastníctva. Nestotožnili sa s názorom okresného súdu, že zmyslom tohto konania bolo
zistiť, či poručiteľka bola vlastníčkou sporných pozemkov v čase jej smrti. Základnou otázkou v tomto
konaní bola skutočnosť, či vlastnícke právo pôvodného vlastníka neprešlo na inú osobu, a to ku dňu
podania žaloby. Okresný súd teda neskúmal vlastníctvo k sporným pozemkom ku dňu podania žaloby,
keď žalovaní mali za to, že súd mal v tomto smere povinnosť zistiť naliehavý právny záujem žalobcov na

požadovanom určení. Ich právny názor o vstupe otca R. F. do oprávnenej držby na základe vydaného
osvedčenia je zhodný s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo
47/2012, na ktorý poukázal odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení a s ktorým sa okresný súd
v napadnutom rozsudku dostatočne nevysporiadal. Okresný súd sa teda nevysporiadal so všetkými
okolnosťami súdenej veci a ak žalobe žalobcov čiastočne vyhovel, dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Nazákladeuvedenýchskutočnostínavrhlinapadnutýrozsudokzmeniť,žalobužalobcov
zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v rade 2/,3/ opätovne dali do pozornosti skutočnosť,

že zápis opravnej doložky nebol vykonaný správne, a to vo vzťahu k parceliam č. 906/1, 909/1 a 910/1.
Tak isto zotrvali na tvrdení, že žalovaná v rade 1/ v čase vydania napadnutého rozsudku bola pasívne
vecne legitimovanou osobou.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)

a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364 a § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP), podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd považuje za potrebné v úvode uviesť, že na podklade podaných odvolaní preskúmal celý
rozsudok okresného súdu, nakoľko odvolanie žalobcov v rade 2/,3/,4/,5/,9/ podľa jeho obsahu smeruje
proti výrokom I., III. ( z dôvodov nesprávnych skutkových zistení i nesprávneho právneho posúdeniaveci), tiež proti výroku V. (nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovanými
v rade 2/,3/) a odvolanie žalovaných v rade 2/,3/ smeruje proti výrokom II. a V. (z dôvodov nesprávnych
skutkových zistení i nesprávneho právneho posúdenia veci). Pokiaľ ide o výrok IV. tento odvolací súd

preskúmal ako výrok závislý od napadnutého výroku I. (§ 379 písm. a) CSP).

9. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov v rade 2/,3/,4/,5/,9/, odvolací súd ho vyhodnotil ako dôvodné. Podľa
aktuálnych LV XXXX, XXXX, XXXX k. ú. B., pozemky evidované na označených LV sú toho času
vlastnícky vedené v celosti na meno Y. F. (zomrelý XX.XX.XXXX), a to na základe Opravnej doložky zo

dňa14.08.2014-č.l.256spisu(vďalšomtexteužlenOpravnádoložka)vydanejnotárkouJUDr.Boženou
Lonekovou, ktorou opravila osvedčenie o dedičstve sp. zn. NO-1D/499/2003 zo dňa 12.08.2004 (v
ďalšom texte už len osvedčenie o dedičstve) vydané v dedičskej veci po poručiteľovi R. F., zomrelom dňa
XX.XX.XXXX. Notárka s poukazom na skutočnosť, že ide o zrejmú nesprávnosť osvedčenia o dedičstve
(odvolací súd poznamenáva, že správnosť postupu notárky pri vydaní Opravnej doložky neskúmal,
nakoľko táto otázka nebola predmetom odvolania sporových strán), opravila v ňom čl. III bod 14 (súpis

aktív a pasív) a tiež čl. V, body 20,21,22 (dohoda o vyporiadaní dedičstva) tak, že označené body sa
vypúšťajú s poukazom na to, že pozemky zapísané v protokole č. XXX k. ú. B. nepatria poručiteľovi
R. F., ale poručiteľke H. F., rod. Y. na základe D469/61. Podľa identifikácie parciel (č.l. 74 - 75 spisu),
ktorá nebola sporovými stranami doposiaľ namietaná, z pozemkov zapísaných v protokole č. XXX neboli
vytvorené parcele KN-E 906/1, 909/1, 910/1, toho času zapísané na LV XXXX. Tieto podľa vyššie

uvedenej identifikácie boli vytvorené z pozemkov zapísané v protokole XXX. Napriek tomu, že Opravná
doložkasanetýkalapozemkovzapísanýchvprotokoleč.XXX,t.j.nemalabysatýkaťparcielKN-E906/1,
909/1 a 910/1, označené parcele boli podľa LV XXXX (č.l. 222) zapísané v celosti na t.č. nebohého Y.
F., a to práve titulom Opravnej doložky. Pokiaľ teda okresný súd zamietol žalobu žalobcov z dôvodu,
že žalovaní nie sú pasívne legitimovaní vo vzťahu k pozemkom zapísaných na LV XXXX, ide o záver

predčasný, nakoľko vznikli dôvodné pochybnosti o správnosti zápisu t.č. nebohého Y. F. ako vlastníka
parciel KN-E 906/1,909/1,910/1 na LV XXXX titulom Opravnej doložky.
Okresný súd v tomto smere v ďalšom konaní upovedomí príslušný katastrálny úrad na uvedené
skutočností, zároveň vyžiada od neho správu, či pri zápise Opravnej doložky vydanej notárkou JUDr.
Lonekovou dňa 14.08.2014 skutočne došlo ku chybe ohľadne zápisu parciel KN-E 906/1,909/1,910/1

a zváži možnosť prerušenia konania do odstránenia tejto chyby. Následne opätovne s poukazom na
výsledky postupu príslušného katastrálneho úradu posúdi pasívnu legitimáciu žalovaných vo vzťahu k
pozemkom zapísaných na LV XXXX.
Otázka pasívnej legitimácie žalovaných vo vzťahu k pozemkom zapísaným na LV XXXX, XXXX, XXXX
nebola v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zodpovedaná i s ohľadom na skutočnosť, že

títo môžu prichádzať do úvahy ako právni nástupcovia po nebohom Y. F. zomrelom dňa XX.XX.XXXX,
nakoľko jedným zo synov t.č. nebohého Y. F. bol aj otec žalovaných R. F., čo vyplýva z uznesenia
bývalého Štátneho notárstva Dolný Kubín zo dňa 04.11.1961, sp. zn. D469/61 (č.l. 15 spisu).

10. Odvolanie žalovaných v rade 2/,3/ odvolací súd vyhodnotil tak isto ako dôvodné, a to najmä v tom

smere, že okresný súd v prejednávanej veci neriešil všetky podstatné sporné otázky vzťahujúce sa na
túto prejednávanú vec. Vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/47/2012
a s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci možno súhlasiť s argumentáciou odvolateľov, že
ich právnemu predchodcovi (R. F.) vydaním notárskej zápisnice o oprávnenej držbe sp. zn. N660/93,
NZ363/94 zo dňa 16.08.1994 a jej zápisom do katastra nehnuteľností vzniklo právo oprávnenej držby

k nehnuteľnostiam zapísaným v tejto notárskej zápisnici (PK parcele vedené v protokole XXX pod
A II, r.č. 1-10), a to na základe zák. č. 293/1992 Zb. Zo záverov vyššie označeného rozsudku
Najvyššieho súdu vyplýva najmä skutočnosť, že samotným zrušením § 2 ods. 3 novelou č. 393/2000 Z.z.
oprávnená držba držiteľa (v prejednávanej veci právneho predchodcu žalovaných) nezanikla. Žalovaní
preto neboli povinní tvrdiť ani preukazovať skutočnosť, že ich právny predchodca nadobudol zápisom

vyššie označenej notárskej zápisnice zo dňa 16.08.1994 do katastra nehnuteľností oprávnenú držbu
k pozemkom zapísaným v tejto notárskej zápisnici. Je potrebné však poznamenať, že podľa notárskej
zápisnice N660/93, NZ393/94 zo dňa 16.08.1994 právny predchodca žalovaných získal postavenie
oprávneného držiteľa k pozemno-knižným parcelám, konkrétne k PK parcelám 906/1, 907/1, 909/1,
910/1, 912/1, 913/1, 914/1, 917/1, 917/4, 918/1. Vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6Cdo/47/2012 síce účinnosťou zák. č. 393/2000 Z.z. sa na právnom postavení právneho
predchodcu žalovaných R. F. ako oprávneného držiteľa pozemkov uvedených v notárskej zápisnici
zo dňa 16.08.1994 nič nezmenilo, a teda nemusel stratiť dobromyseľnosť a tým aj oprávnenú držbu
pozemkov uvedených vo vyššie označenej notárskej zápisnici, ale podmienky vydržania vlastníckehopráva k týmto pozemkom mohol v zmysle § 134 OZ splniť iba za predpokladu, že bol dobromyseľný
počas celej vydržacej doby 10 rokov, eventuálne (keďže zomrel v roku 2003), že v tejto dobe pokračovali
v dobromyseľnej držbe jeho právni predchodcovia, t.j. žalovaní. Povedané inak, žalovaní mohli splniť

podmienky vydržania vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli predmetom notárskej zápisnice zo
dňa 16.08.1994, za predpokladu, že v priebehu celej vydržacej doby počítanej od zápisu notárskej
zápisnice do katastra nehnuteľností boli žalovaní, resp. ich právny predchodca dobromyseľní, a že
nedošlo k prerušeniu vydržacej doby. Zo spisového materiálu však vyplýva (najmä výsluch strán sporu
na pojednávaní dňa 29.09.2014, resp. 22.07.2015), že medzi nimi pretrváva spor, ktorá zo sporových

strán tieto pozemky dobromyseľne užívala, konkrétne ktoré a v akom rozsahu. Týmito okolnosťami,
podstatnými z hľadiska toho, či žalovaní eventuálne aj so započítaním vydržacej doby ich právneho
predchodcu, splnili všetky podmienky vydržania vlastníckeho práva v zmysle § 134 OZ k pozemkom,
ktorébolipredmetomnotárskejzápisnicezodňa16.08.1994,saokresnýsúdvodôvodnenínapadnutého
rozsudku nevysporiadal. Záver okresného súdu na strane 5 ods. 1 napadnutého rozsudku odvolací súd
vyhodnotil ako neúplný a zároveň predčasný, nakoľko chýba tam podstatné vysvetlenie, aký naliehavý

právny záujem mali žalobcovia na podanej žalobe a či by v zmysle týchto záverov došlo k definitívnemu
vyriešeniu sporu medzi žalobcami a žalovanými.
Okresný súd v ďalšom konaní (po vyriešení pasívnej legitimácie žalovaných v zmysle záverov
odvolacieho súdu uvedených v bode 9. tohto odôvodnenia) podľa doteraz vykonaných dôkazov,
eventuálne po jeho doplnení na podklade dôkazov predložených sporovými stranami, ustáli, či žalovaní

vrátane ich právneho predchodcu počas celej vydržacej doby počítanej od zápisu pozemkov uvedených
v notárskej zápisnici zo dňa 16.08.1994 boli v užívaní týchto pozemkov (konkrétne tých KN-E parciel,
ktoré sú identické s pozemkami uvedenými vo vyššie označenej notárskej zápisnici) dobromyseľní a či
nedošlo k prerušeniu dobromyseľnej 10 ročnej vydržacej doby. Zároveň doplní svoje právne úvahy vo
vzťahu k doterajším záverom uvedeným na str. 5 ods. 1 napadnutého rozsudku o existencii naliehavého

právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe a či by sa na základe doterajších záverov okresného súdu
definitívne vyriešil spor medzi stranami sporu.

11. Odvolací súd na podklade vyššie uvedených zistení a právnych úvah, rozsudok okresného súdu vo
veci samej (výrok I., II., III.) i ďalšie výroky (IV., V.) ako závislé výroky od výrokov vo veci samej, zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)