Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/104/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319200880
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:1319200880.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Komunálna
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne
zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom F. N. U.., proti žalovanému: V. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. N. A. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom

V. XXXX, H., o zaplatenie 2.218,28 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 4C/16/2021-126 zo dňa 11. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd(ďalejvtexteajakosúdprvejinštancie)vcelomrozsahuzamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť (mu) sumu 2.218,28 eur spolu s

5%úrokomzuvedenejsumyod24.4.2016dozaplateniaatotitulomnárokuzpoisteniazodpovednostiza
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení (ďalej len ZoPZP), ktorú
čiastku za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a ktorej
úhrady sa domáhal na základe porušenia povinnosti žalovaného ohlásiť dopravnú nehodu.

2.S poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. e/ ZoPZP (citované v napadnutom rozsudku) súd prvej
inštancie východiskovo poukázal na dôkaznú povinnosť žalobcu týkajúcu sa preukázania existencie
zmluvného vzťahu, z ktorého nárok uplatňuje, vyplatenia škody a porušenia povinnosti (ohlásiť dopravnú
nehodu).
3.Nadväzne okresný súd konštatoval, že žalobca nedoručením poistky nepreukázal kedy a či vôbec
vznikla poistná zmluva. Pokiaľ ide o poistné plnenie, ktoré za žalovaného žalobca vyplatil, účtovným

dokladom nie je interný pokyn k zaplateniu. Účtovný doklad je potrebný k preukázaniu aktívnej
legitimácie, aj k tvrdenému uplynutiu premlčacej lehoty. Za účtovný doklad o zaplatení súd nepovažoval
oznámenieopoistnomplnení(č.l.8spisu)zodňa8.2.2016,výpočetvýškyplnenia(č.l.9spisu),anivýzvu
na zaplatenie náhrady poistného zo dňa 4.4.2016 (č.l. 10 spisu). Ide o jednostranné úkony vyhotovené
žalobcom, nie o objektívne účtovné doklady. Ďalej okresný súd argumentoval, že na jeho výzvu reagoval
žalobca predložením inkasného účtu poistnej zmluvy žalovaného, z ktorého však nevyplýva, kedy z

účtu žalobcu bola poukázaná sporná suma 2 218,28 eur poškodenému pri dopravnej nehode. Nejde o
účtovný doklad, ktorý by takúto platbu a dátum platby zo strany žalobcu preukazoval.
4.Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal zákonnú podmienku, že zaplatil
škodu, za ktorú žalovaný zodpovedá, keďže to nepodložil účtovným dokladom. Pokiaľ žalobca
vo vyjadrení zo dňa 7.5.2021 uviedol, že žalovaný nerozporoval skutočnosť, že žalobca škodu
poškodenému zaplatil, také tvrdenie nie je podľa okresného pravdivé, nakoľko v zmysle § 186 ods.

2 CSP nešlo o nesporné tvrdenia strán konania. Súd totiž má dôvodnú pochybnosť a ide o kogentný
dôkaz, ktorý sa týka prechodu práva regresu na žalobcu, aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú súd skúmaz úradnej moci. Nakoľko teda žalobca nepreukázal prvú podmienku k uplatneniu nároku, a to, že za
žalovaného vyplatil škodu, bolo nadbytočné dokazovať ďalšie kumulatívne podmienky daného nároku,
resp. to, že nárok nie je premlčaný.

5.Napokon súd prvej inštancie vytkol žalobcovi, že v žalobe len uviedol, že žalovaný porušil povinnosť
ohlásiť polícii dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, bol uznaný za vinného z tohto priestupku
a pripojil listinné dôkazy.

6.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že plne úspešnému žalovanému priznal ich

náhradu v rozsahu 100 %.

7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zmeny v podobe vyhovenia žalobe
v celom rozsahu.
8. Namietal, že skutočnosť vyplatenia náhrady škody žalobcu za žalovaného v konaní nebola sporná.
Žalovaný v žiadnom svojom podaní nespochybňoval, že by za neho žalobca nevyplatil náhradu

škody, v odpore ku platobnému rozkazu uplatnil len námietku premlčania. Podľa žalobcu teda okresný
súd pochybil, keď v rozpore s ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP hodnotil skutočnosť vyplatenia náhrady
škody za žalovaného žalobcom ako spornú, na základe čoho následne zamietol žalobu. Ako správne
uviedol, nevyhodnocoval premlčanie nároku, jeho zamietavý výrok bol postavený výslovne na závere o
nepreukázaní vyplatenia náhrady škody.

9.Odvolateľ zdôraznil, že medzi ním a žalovaným bol v rozhodnej dobe zmluvný vzťah a pokiaľ by
žalobca neplnil za žalovaného, ten by sa splnenia tejto povinnosti domáhal, nakoľko v opačnom prípade
by si poškodený uplatňoval nárok u žalovaného. Žalovaný nespochybňoval, že došlo k poistnej udalosti,
sám v odpore argumentuje uplatnením nároku u žalobcu a z celkovej procesnej obrany žalovaného sa
nedá odvodiť, že by žalovaný spochybňoval, že žalobca vykonal šetrenie na zistenie rozsahu žalobcu

plniť a že by toto šetrenie ukončil a poskytol plnenie. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu, že mal predložiť výpis z
bankového účtu dodal, že príloha žaloby o platobnom príkaze z účtu žalobcu je elektronickým výpisom
z bankového účtu.
10.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
11.Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie a doplnil, že elektronický výpis bankového účtu je opäť

ibainternýmúčtomžalobcu,pričomnejdeoúčtovnýdoklad,ktorýmbypreukazovalplatbuzažalovaného
a rovnako tak nepreukazuje dátum platby zo strany žalobcu. Pokiaľ žalobca ostal v danej veci pasívny
a nepreukázal súdu vytýkané nedostatky čo do predložených dôkazov a dokonca sa ani nezúčastnil
pojednávania, za toto svoje konanie musí niesť zodpovednosť vo vzťahu k výsledku sporu.

12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec mu vrátil (§ 391
ods. 1 CSP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13.Odvolanie je opodstatnené. Krajský súd poukazuje na vnútornú nekonzistentnosť argumentácie
okresného súdu, ktorý napriek svojej úvahe o nepreukázaní existencie samotného zmluvného/poistného
vzťahu (bod 3 veta prvá tohto odôvodnenia), následne (v rozpore s uvedeným svojim názorom ako i
stanoviskom žalovaného, ktorý nepopiera danosť zmluvného vzťahu) posudzoval splnenie podmienok

takéhoto záväzkového vzťahu, t.j. ako by (zmluvný vzťah) platne vznikol. Odhliadnuc od opísaného,
neobstojí určujúci záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k
tvrdeniu o zaplatení škody za žalovaného. Predovšetkým opísaná okolnosť skutočne nebola v konaní
vôbec, tobôž relevantne spochybnená (na popretie skutkových tvrdení sa kladú kvalitatívne nároky - §
151 CSP). Nadväzne je potrebné predmetné tvrdenie z procesného hľadiska považovať za nesporné

(prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese). Podmienkou aplikácie ustanovenia § 186 ods.
2 CSP, na ktoré poukazuje okresný súd, je dôvodná pochybnosť o pravdivosti zhodných tvrdení
strán. Aj pri prísnej a formálne zakotvenej/stanovenej povinnosti popretia skutkových tvrdení síce je
prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu (zásada
spravodlivej a účinnej ochrany práv - čl. 2 Základných princípov CSP), v danej veci však neexistuje

žiadne tvrdenie/zistenie/okolnosť, ktorá/é by zakladalo kvalifikovanú (resp. akúkoľvek) pochybnosť o
tom, že žalobca náhradu škody poškodenému za žalovaného neuhradil. Za existujúceho skutkového
stavu - keď predmetnú skutočnosť žalobca podložil viacerými/rôznymi listinnými dôkazmi, predovšetkým
platobným príkazom - okresný súd neodôvodnene/zbytočne (a bez označenia konkrétneho zákonnéhoustanovenia, ktoré by v takýchto prípadoch vyžadovalo výlučne, t.j práve a len takýto dôkaz) vyžadoval
na preukázanie úhrady „účtovný doklad“. Z panujúceho princípu voľného hodnotenia dôkazov totiž
vyplýva, že žiadny dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predvídaným

spôsobom (vylúčenie tzv. legálnej dôkaznej teórie). Možno dodať, že pokiaľ by sa žalobca dostal (ako
naznačuje žalovaný) do dôkaznej núdze ohľadne okamihu poskytnutia plnenia (vo vzťahu k hodnoteniu
premlčania), uvedené nemá vplyv na skutočnosť, či k samotnej úhrade došlo.Základným princípom
hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného
hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz

nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom
akuzačnom civilnom procese je vylúčená tzv. legálna dôkazná teória, hodnotenie dôkazov je ponechané
v plnej decíznej kompetencii sudcu, čo predpokladá zvýšené požiadavky na jasnosť, presvedčivosť a
logickú bezrozpornosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia Základným princípom hodnotenia dôkazov
navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov.
Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou,

ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je
vylúčená tzv. legálna dôkazná teória, hodnotenie dôkazov je ponechané v plnej decíznej kompetencii
sudcu, čo predpokladá zvýšené požiadavky na jasnosť, presvedčivosť a logickú bezrozpornosť
odôvodnenia súdneho rozhodnutia Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a
vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata

tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca
musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je vylúčená tzv.
legálna dôkazná teória, hodnotenie dôkazov je ponechané v plnej decíznej kompetencii sudcu, čo
predpokladá zvýšené požiadavky na jasnosť, presvedčivosť a logickú bezrozpornosť odôvodnenia
súdneho rozhodnutia

14.Nie je tiež/ďalej zrejmé, čo ďalšie by žalobca v súvislosti s vytýkaným nepreukázaním nesplnenia
ohlasovacej povinnosti žalovaným mal žalobca tvrdiť resp. preukázať. Odvolací sú pripomína inštitút
negatívnej dôkaznej teórie, v zmysle ktorej je (vo všeobecnosti) preukazovanie reálnej neexistencie
určitejskutočnosti(niečočosanestalo,čoneexistuje)spravidlaobjektívnenemožnéavtýchtoprípadoch

dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu (tu žalovaného, ktorý musí preukázať, že
dopravnú nehodu ohlásil). V okolnostiach súdenej veci to platí o to viac, že v zmysle listinných dôkazov
predložených žalobcom žalovaný z miesta dopravnej nehody odišiel (záznam dopravnej nehody) bez
splnenia povinnosti účastníka dopravnej nehody a v priestupkovom konaní bol právoplatne uznaný
(oznámenie OR PZ Čadca) vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky (okrem iného) podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - povinnosť
ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

15.Konštatované vo svojom súhrne viedlo k zrušeniu meritórneho výroku napadnutého rozsudku
a vráteniu veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, nakoľko v dôsledku jeho predčasného

záveru nebol uplatnený nárok posúdený komplexne, t.j. z pohľadu ďalších/ostatných v konaní
uplatnených/namietaných aspektov (čo bude úlohou okresného súdu v ďalšom postupe), vykonanie
čoho (komplexného posúdenia veci) presahuje rámec/zmysel odvolacieho prieskumu.
16.Ako výrok závislý od meritórneho výroku musel byť zrušený aj výrok o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania. V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne okresný súd i o

nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania.

17.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.