Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 25, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211204
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3812211204.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Skládka komunálneho odpadu Bojná,
s.r.o., so sídlom Obecný úrad 201, 956 01 Bojná, IČO 43 790 909, právne zastúpeného Mgr. J. U.
DOMUS PETRA,
Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín, proti žalovaným 1/ INGPORS, s.r.o., so sídlom Družstevná 383/13,

972 23 Dolné Vestenice, IČO 31 619 959, právne zastúpeného
JUDr. H. D., advokátom, so sídlom kancelárie T. XXXX/X,
XXX XX W., 2/ Ing. R. N. R., s miestom podnikania
Nezábudková 2061/8, 955 01 Topoľčany, IČO 30 886 431, o zaplatenie 273 896,41 eur, o odvolaní
žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/104/2012-594 zo dňa 11.
júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým uložil žalovanému 1/
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160 608,99 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku
V., v ktorom rozhodol, že žalobca má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,2
%, vo výroku VI., v ktorom rozhodol, že štát má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 58,6 %, vo výroku VII.,

v ktorom rozhodol, že štát má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,4 % a
vo výroku VIII., v ktorom odňal žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z r u š u j e a
v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu proti žalovanému 2/ zamietol, výrokom
II. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
160 608,99 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. žalobu proti žalovanému 1/ v

prevyšujúcej časti zamietol, výrokom IV. žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania, výrokom V.
rozhodol, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,2 %, výrokom
VI. rozhodol, že štát má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,6 %, výrokom
VII. rozhodol, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,4 %, výrokom VIII.
odňal žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

2. Podanú žalobu proti žalovaným 1/, 2/, ktorou navrhol, aby súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/,
2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 273 896,41 eur a náhradu trov konania, odôvodnil
žalobcatým,žeakoobjednávateľažalovaný1/akozhotoviteľuzatvorilizmluvuodieloč.XXXX/XXXXzo
dňa 19.5.2009 (ďalej len „ZOD“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 1/ zrealizovať pre žalobcu
zhotovenie prác na základe projektu - U. - skládka odpadov, časť C I. etapa v rozsahu prílohy č. 1 k ZOD
(okrem SO 20 - Rekultivácia). Zhotoviteľ bol povinný vykonať dielo v dohodnutom obsahu a rozsahu

a objednávateľ sa zaviazal riadne a včas vykonané dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. V
článku IV. v bode 1 ZOD bolo dohodnuté, že za zhotovenie diela zaplatí objednávateľ zhotoviteľovidohodnutú cenu 1 023 544,38 eur vrátane DPH, ktorá je odvodená z ocenených položiek výkazu podľa
prílohy č. 1 ZOD, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou ZOD. Podľa článku V. bodu 1 ZOD ,,Objednávateľ
zaplatí zhotoviteľovi dohodnutú cenu podľa článku IV. prevodom na základe doručených faktúr, ktoré

vystaví zhotoviteľ spravidla jedenkrát mesačne na základe zisťovacích protokolov a súpisov skutočne
vykonaných prác“.
Žalovaný 1/ dňa 6.7.2009 vystavil žalobcovi faktúru č. 2009/005, ktorou vyfakturoval vykonané práce
na stavbe U. - skládka odpadov, časť C I. etapa v sume 550 000 eur vrátane DPH. K tejto faktúre bola
pripojená rekapitulácia nákladov, z ktorej vyplýva, že touto faktúrou žalovaný 1/ vyfakturoval žalobcovi

tieto práce na stavbe : SO-02 Y. priestory, SO-XX D. systém, SO-XX K., SO-XX D. monitorovacieho
systému. A. sa stala splatná 10.7.2009 a zo strany žalobcu bola celá suma faktúry uhradená. Žalovaný
1/ dňa 4.9.2009 vystavil žalobcovi ďalšiu faktúru č. 2009/007, ktorou vyfakturoval vykonané práce
na predmetnej stavbe v sume 473 544,38 eur vrátane DPH. K tejto faktúre bola pripojená
rekapitulácia nákladov, z ktorej vyplýva, že touto faktúrou žalovaný 1/ vyfakturoval žalobcovi nasledovné
práce na stavbe : SO-01 Príprava územia, SO-04 Akumulačná nádrž, SO-05 Recirkulácia,

SO-07 Oplotenie, SO-08 Záchytné rigoly, SO-09 Káblové rozvody, SO-10 Spevnené plochy a SO-11
Dobudovanie monitorovacieho systému. Táto faktúra sa stala splatnou dňa 10.9.2009 a zo strany
žalobcu bola uhradená časť tejto faktúry v sume 400 000 eur. Zvyšná časť faktúry č. 2009/007 v sume 73
544,38 eur vrátane DPH nebola žalovanému 1/ uhradená z dôvodu, že túto sumu si žalobca ponechal
ako zádržné v zmysle článku V. bodu 3 ZOD, podľa ktorej ,,Objednávateľ bude viazať 10 % z ceny

diela do odstránenia kolaudačných chýb, resp. drobných nedorobkov z nedostatkov z preberacieho
konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému 1/ z dohodnutej ceny diela
sumu 950 000 eur vrátane DPH. V zmysle článku III. bodu 2 ZOD ,,Riadne zhotovené a ukončené dielo
sa zhotoviteľ zaväzuje odovzdať objednávateľovi najneskôr do 2 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy
v zmysle bodu 1“. ZOD bola uzatvorená dňa 20.5.2009, čiže dielo malo byť zo strany žalovaného 1/

riadne zhotovené, ukončené a odovzdané žalobcovi dňa 20.7.2009. Žalovaný 1/ si tento
záväzok zo zmluvy nesplnil a dielo riadne a včas nezhotovil. V zmysle článku VII. bod 2 ZOD ,,O
prevzatí diela alebo jeho časti bude zostavený písomný protokol, ktorý bude obsahovať zhodnotenie
akosti realizovaných prác, súpis zistených závad a nedorobkov, dohodu o opatreniach a lehotách k
ich odstráneniu. Predmet plnenia sa považuje za odovzdaný zhotoviteľom a prevzatý objednávateľom

momentom podpísania zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré musí byť bez akýchkoľvek vád a
nedorobkov, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela“. Pretože žalovaný 1/ dielo riadne nezhotovil a
nedošlo ani k odovzdaniu diela žalobcovi ani k podpísaniu zápisu o odovzdaní a prevzatí diela,
žalovaný 1/ do dnešného dňa nesplnil záväzky voči žalobcovi, vyplývajúce mu zo ZOD. Dielo nebolo
vykonané riadne, boli zhotovené len niektoré jeho časti. Dňa 5.5.2011 zaslal žalobca žalovanému 1/ list,

ktorým ho vyzval na dobudovanie chýbajúcich objektov a dokončenie stavby v zmysle ZOD, na ktorú
výzvu žalovaný 1/ nereagoval. Poukázal tiež na to, že ani niektoré z tých častí diela, ktoré žalovaný 1/
zhotovil, neboli zhotovené riadne a majú vady. Dňa 5.5.2011 zaslal žalobca žalovanému 1/ reklamáciu
časti diela a to objektu SO-10 Spevnené plochy, kde došlo k popraskaniu cestných panelov,
na čo žalobca žalovaného 1/ upozornil ešte pred začatím užívania tejto časti diela. Za účelom zistenia

skutočností, akú časť predmetu diela ZOD žalovaný 1/ zhotovil a ktoré časti zostali nevybudované, si
žalobca nechal vypracovať Ústavom stavebnej ekonomiky s.r.o. so sídlom v Bratislave (ďalej aj len
„USE“) znalecký posudok č. 44/2011 zo dňa 29.9.2011 (ďalej len ZP1). Znalec sa v ZP1 zaoberal
porovnaním prác dohodnutých v ZOD s množstvom vykonaných prác na stavbe ,,Skládka komunálneho
odpadu U. - časť C“, posúdením oprávnenosti vyfakturovanej ceny za vykonanú časť diela, posúdením

pravdepodobnej ceny nevykonanej časti diela, ktorá mala byť v zmysle zmluvy o dielo vykonaná, ale
ktorú žalovaný 1/ nevykonal a vyčíslením ceny nezrealizovaných prác potrebných na ukončenie diela.
Znalec v ZP1 stanovil, ktoré časti predmetu diela v zmysle ZOD boli vybudované a ktoré nie, uviedol, že
žalovaný 1/ neoprávnene fakturoval položky za vykonané práce, ktoré v skutočnosti neboli, resp. stále
nie sú, zrealizované a určil, že cena nevykonaných prác potrebných na ukončenie diela, ktoré mali byť

v zmysle ZOD vykonané, predstavuje sumu 257 731,02 eur s 19 % DPH, t.j. 306 699,91 eur.
Stavba nebola žalovaným 1/ dokončená a nevykonané práce, resp. objekty, tak ako vyplývajú zo ZP1,
neboli k dnešnému dňu zrealizované. Keďže žalobca investoval do stavby značné finančné prostriedky,
potreboval túto stavbu užívať. Žalobca zistil, že napriek nezrealizovaným prácam, resp. objektom zo
strany žalovaného 1/, je možné stavbu v takomto stave prevádzkovať a tak urobil opatrenia nevyhnutné

pre skolaudovanie stavby a jej užívanie. Za týmto účelom, prostredníctvom tretích osôb, zrealizoval
za žalovaného 1/ tieto práce : elektroinštalačné práce vo výške 2 160 eur s DPH, počiatočnú revíziu
elektrických inštalácii v sume 155 eur bez DPH, kontrolné meranie tesnosti fólie v sume 912
eur s DPH, úpravu odvodňovacích rigolov v sume 684 eur s DPH a skúšky priepustnosti skládky v sume1 713,41 eur s DPH. Celková suma prác zrealizovaných žalobcom, prostredníctvom tretích osôb, za
účelom kolaudácie stavby predstavuje
5 624,41 eur. Keďže ide o časť prác, ktoré neboli zrealizované žalovaným 1/ v súlade

s predmetom ZOD, je hodnota týchto prác zahrnutá v cene nevykonaných prác stanovených znalcom
v ZP1, teda v sume 306 699,91 eur s DPH. Za vykonanie ZP1 žalobca zaplatil znalcovi sumu 2
698,88 eur, čo vyplýva z faktúry č. 2011 119 vystavenej znalcom pre žalobcu a tiež z priloženého
vyúčtovania odmeny náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za vypracovanie ZP1.
Suma za vypracovanie ZP1 predstavuje náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť v dôsledku porušenia

povinnosti žalovaného 1/, 2/, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 2 698,88 eur. Vyššie uvedené
nároky si žalobca voči žalovanému uplatnil v zmysle § 373 a § 380 Obchodného zákonníka. Žalobca
žalovanému 1/ za práce na stavbe ,,U. - skládka odpadov, časť C I. etapa“ už uhradil cenu 950 000
eur, ktorá však podľa ZP1 v časti 306 699,91 eur nezodpovedá objemu prác vykonaných žalovaným
1/. Keďže časť prác v zmysle ZOD žalovaný 1/ do dnešného dňa nezrealizoval, vznikla žalobcovi
škoda, zodpovedajúca cene nezrealizovaných prác, t.j. škoda vo výške 306 699,91 eur, na ktorú vznikol

žalobcovi nárok proti žalovanému 1/. Časť vyššie uvedenej pohľadávky na náhradu škody vo výške
35 502,38 eur žalobca postúpil na Obec U.. Žalobcovi tak ostala pohľadávka na náhradu škody voči
žalovanému 1/ z titulu nesplnených záväzkov zo ZOD
vo výške 271 197,53 eur a z titulu vynaložených nákladov na ZP1 vo výške 2 698,88 eur, t.j.
celková pohľadávka vo výške 273 896,41 eur. Žalobca ako mandant uzatvoril

so žalovaným 2/ ako mandatárom mandátnu zmluvu (ďalej len „MZ“). V zmysle článku II. MZ sa žalovaný
2/ zaviazal, že v rozsahu a za podmienok dohodnutých v MZ pre mandanta na jeho účet a v jeho
mene bude vykonávať činnosti stavebného dozoru, inžinierske činnosti a súvisiace technické
poradenstvo na stavbe ,,U. - skládka odpadov, časť C I. etapa“ (ďalej aj len „STAVBA“). V zmysle
článku II. bodu 3 MZ : ,,Obsah plnenia mandatára na základe tejto zmluvy pozostáva z vykonania :

a/ inžinierskych činností a technického poradenstva pri vydaní územného rozhodnutia, stavebného
povolenia a integrovaného povolenia, b/ výkonu činností stavebného dozoru, c/ inžinierskych činností
a technického poradenstva pri realizácii stavby, kolaudácii a jej uvedení do prevádzky“. Žalovaný 2/ sa
v MZ okrem iného zaviazal k vykonaniu inžinierskych činností a technického poradenstva
pri kolaudácii STAVBY a jej uvedení do prevádzky. V zmysle článku VII. bodu 5 ZOD bol žalovaný 2/

poverený ako osoba oprávnená na prevzatie diela od žalovaného 1/. Keďže žalovaný 2/ nezabezpečil
odovzdanie dokladov potrebných ku kolaudácii STAVBY, ani nezabezpečil odovzdanie STAVBY zo
strany žalovaného 1/ žalobcovi, zaslal mu žalobca dňa 3.1.2011 list, v ktorom žalovaného 2/ vyzval na
splnenie vyššie popísaných povinností. Napriek tejto a ďalším výzvam zo strany žalobcu žalovaný 2/
záväzky vyplývajúce mu z MZ a tiež zo ZOD do dnešného dňa nesplnil. V zmysle článku IV. bodu 1 MZ sa

žalovaný 2/ zaviazal postupovať pri vykonávaní činností pre žalobcu, tvoriacej predmet MZ, s odbornou
starostlivosťou a v zmysle článku VI. MZ žalovaný 2/ zodpovedá za škodu, ktorú pri výkone
činností podľa MZ spôsobí. Na základe vyššie uvedených skutočností, má žalobca za to, že žalovaný
2/ v postavení stavebného dozoru a odborne spôsobilej osoby, vykonávajúcej ďalšie činnosti
na stavbe, zodpovedá za nedokončenie a neodovzdanie STAVBY žalobcovi v zmysle ZOD a

MZ a zodpovedá za škodu, ktorá v tejto súvislosti žalobcovi vznikla. Žalovaný 2/ je povinný spoločne a
nerozdielne so žalovaným 1/ nahradiť žalobcovi vyššie vyčíslenú škodu vo výške 273 896,41 eur.

3.Žalovaný1/žiadalžalobuzamietnuť.Namietal,ženastranežalovaných1/,2/niejesolidárneprocesné
spoločenstvo a pokiaľ také spoločenstvo existuje, potom tomu nezodpovedá petit žaloby. Bol to žaloba,

ktorý vybral do právneho vzťahu ako stavebný dozor žalovaného 2/. Proti tomu žalovaný 1/ nič nemal,
spolupráca medzi žalovanými 1/, 2/ bola na dostatočne kvalifikovanej a odbornej úrovni. Žalovaný 1/
nemalžiadnumožnosťzasiahnuťdoprocesuvýberužalovaného2/.Zdôraznil,ženevie,akýmspôsobom
sa do žaloby dostala suma 35 502,38 eur, ktorú sumu mal iný právny subjekt (Obec U.) postúpiť
žalobcovi.

Za nedôvodné považoval tvrdenie žalobcu, že časť pohľadávky na náhradu škody vo výške 35
502,38 eur žalobca postúpil na Obec U.. Situácia je práve opačná, Obec U. mala záväzok voči
žalovanému 1/ vo výške 35 502,38 eur a ako dlžník žalovaného 1/ chcela postúpiť tento záväzok
žalobcovi. Keďže s tým žalovaný 1/ nesúhlasil, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky,
pretože Obec U. žiadnu pohľadávku nikdy voči žalovanému 1/ nemala. Žalovaný 1/ pohľadávku voči

Obci U. uplatňuje v samostatnom súdnom konaní. Poukázal na to, že suma 73 544,38 eur, ktorú žalobca
nezaplatil žalovanému 1/ s odkazom na príslušné bod ZOD, nie je medzi žalobcom a žalovaným 1/
sporná. V súvislosti s touto sumou poukázal žalovaný 1/ na § 97 a § 98 OSP a týmto podaním si uplatnil
proti žalobcovi svoju pohľadávku vo výške 73 544,38 eur z titulu nedôvodného zadržania a nevyplatenia.Žalovaný 1/ neuznal žalobcovi zaplatenie sumy 5 624,41 eur za práce, ktorú mali vykonať za neho pre
žalobcu tretie osoby na objednávku žalobcu a ani sumu 2 698,80 eur, ktorú mal zaplatiť žalobca za
zhotovenie ZP1. Poznamenal, že žaloba sa netýka zaplatenia sumy z dôvodu reklamácie vykonaných

prác, ale ide o žalobu na náhradu škody. V obchodnoprávnych vzťahoch všeobecne platí, že cena
diela sa stanoví dohodou zmluvných
strán. Žalovaný 1/ pripustil, že by bolo možné dohodnúť cenu práce i tak, že sa vykoná a
v konečnom dôsledku určí výšku tejto ceny znalec, čo však dohodnuté nebolo. Žalovaný 1/ nevedel o
tom, že žalobca si dal urobiť súkromne nejaký znalecký posudok, ku ktorému žalobca ani nepovažoval

za potrebné prizvať na konzultáciu žalovaného 1/, neumožnil mu žiaden kontakt so znalcom, v dôsledku
čoho je ZP1 nepoužiteľný. Cena v ZOD nie je medzi stranami sporná. Z týchto cien a z týchto faktúr
vychádza i žalobca, ktorý nerobí sporný ten fakt, že 10 % z tejto ceny si zadržal z dôvodov dohodnutých
práve v ZOD. Uviedol, že pôvodným úmyslom žalobcu bolo vykonanie oveľa rozsiahlejších a finančne
oveľa nákladnejších stavebných prác, ktoré mal pre neho vykonať žalovaný 1/. Problémy nastali v
tom, že žalobca nemal finančné zdroje na to, aby práce podľa jeho predstáv mohol žalovaný 1/

vykonať v pôvodne plánovanom rozsahu. Preto po rôznych peripetiách okolo zháňania peňazí bol
prijatý kompromis, ktorý spočíval práve v tom, že oproti pôvodným predstavám žalobcu sa skutočne
zrealizovala a dohodla len časť požiadaviek a len táto časť sa v konečnom dôsledku
urobila. ZOD je práve výsledkom tohto kompromisu a len to, čo je v tejto zmluve, bolo vykonané
spolu s nepredvídanými prácami navyše. V jednom má žalobca pravdu, že boli dvakrát započítavané

a účtované práce, ktoré boli pre obe časti skládky spoločné a mali byť započítané len pre jednu časť
skládky. Ide však len o tri šachty a drenážne potrubie, ktoré práce sú tak finančne
nezaujímavé, že nijakým spôsobom neochudobňujú žalobcu. Išlo o omylom vyúčtované práce, ktoré
sa započítali s prácami nad rámec prílohy č. 1 ZOD k dohodnutému rozsahu prác. Presne to, čo je
obsahom ZOD, bolo a je aj obsahom vykonaných prác. Len tieto práce, ktoré boli vykonané,

boli žalobcovi fakturované s tou výhradou, že počas vykonávania týchto stavebných prác sa objavila
nutnosť vykonať nepredvídanie práce, ktoré zmluvne dohodnuté neboli, ale so súhlasom zmluvných
strán boli vykonané, ale nevyfakturované. Technicky a časovo to bolo tak, že žalobcovi v júli 2009 končilo
povolenie na prevádzkovanie časti skládky odpadu označenej ,,B“. Ak chcel žalobca prevádzkovať
skládku aj po tomto dátume, potreboval vybudovať novú časť skládky označenú ,,C“, ktorej sa žaloba

týka. Žalobca a predstavitelia obce U. vyvíjali na žalovaného 1/ tlaky, aby s prácami začal tak, aby sa
skládkamohlaprevádzkovaťajposkončenípovolenia,tedapo15.7.2009.Žalovaný1/išieldorizika,keď
im vykonanie diela prisľúbil a vlastne aj zrealizoval bez finančných prostriedkov, bez finančného krytia
zo strany žalobcu, bez stavebného povolenia a bez projektovej dokumentácie. O týchto problémoch
žalobca veľmi dobre vedel od začiatku a napriek tomu vyvinul na žalovaného 1/ taký nátlak,

že tento súhlasil s vykonaním požadovaných prác v rozsahu prílohy č. 1 ZOD. Faktom je, že žalovaný
1/ potrebné práce vykonal v zmluve dohodnutom termíne. O odovzdaní predmetu diela existuje zápis o
odovzdaní a prevzatí zo dňa 17.7.2009. Predmet diela bol odovzdaný bez závad. Až potom sa začali
prejavovať problémy, ktoré tu boli už na začiatku a o ktorých žalobca vedel. Stavba, ktorá sa mala
prevádzkovať ako skládka odpadu, nespĺňala tie podmienky, ktoré vyžadovali stavebné orgány. Potom

bolo logicky potrebné, aby žalobca postupne riešil a takisto zaplatil všetky tie práce, ktoré stavebný
orgán požadoval. Žalovaný 1/ nemôže niesť žiadne dôsledky za pochybenia, ktorých sa dopustil žalobca
a rozhodne nezodpovedá ani za technicko-projektovú stránku veci. Na tom mal žalobca ním vybraného
žalovaného 2/. Žalovaný 1/ vykonal odbornú konkrétnu stavebnú činnosť k tomu, aby žalobca mohol
prevádzkovať skládku odpadu aj po skončení povolenia na prevádzkovanie pôvodnej starej skládky.

Žalovaný1/nijakonepochybil,nespôsobilžalobcovižiadnuškoduanevidídôvod,prečobymalžalobcovi
niečo platiť. Zrealizovaná predstava žalobcu je presne to, na čo žalobca mal peniaze a to je dôvod, prečo
pôvodný zámer žalobcu nebol a ani nemohol byť zrealizovaný.

4. Žalovaný 2/ žiadal žalobu voči nemu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že v spore nie

je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Uviedol, že žalobca podal žalobu na chybnom zjednodušení
dvoch samostatných zmluvných vzťahoch medzi objednávateľom a zhotoviteľom a druhým zmluvným
vzťahom medzi mandantom a mandatárom na výkon stavebného dozoru
stavby.Uvedenézjednodušeniesazakladápravdepodobnenanedostatočnomatendenčnomvysvetlení
vzťahov zo strany investora stavby po prípravnej fáze a v projektovom štádiu stavby, keď neboli známe

a jasné termíny dodania projektu ani dohodnutý rozsah, z čoho vyplynula zdĺhavosť a obštrukčnosť
celého povoľovacieho konania stavby u Slovenskej vodohospodárskej inšpekcie inšpektorátu v Nitre,
povoľujúceho orgánu stavby. Projektantom stavby nebol vypracovaný relevantný rozpočet stavby, keďže
existuje niekoľko verzií rozpočtu, čo je zásadná chyba v príprave zmluvných vzťahov pre zrealizovaniediela, ktoré pravdepodobne vyplývali z nedostatočného krytia nákladov na celý rozsah stavby. Žalovaný
2/ si svoje povinnosti z MZ splnil vo všetkých bodoch. MZ bola medzi oboma zmluvnými stranami
uzavretá v najlepšej viere, že sú obom zmluvným stranám známe súvisiace okolnosti o predmete

obstarávania, ktorým podľa bodu II. MZ boli : a/ inžinierska činnosť a technické poradenstvo pri vydávaní
územnéhorozhodnutiastavebného povoleniaaintegrovanéhopovoleniastavby.VtomtobodeMZprišlo
zo strany mandanta k závažnému porušeniu podmienok zmluvy zatajením skutočností jednoznačne
súvisiacich s plnením predmetu zmluvy, ako aj nedostatočná súčinnosť mandanta. Žalovaný 2/ nemá
dodnes vedomosť o vzťahoch mandanta a projektanta - spoločnosť DEPONIA SYSTEM s.r.o., so

sídlom v Bratislave. Neboli známe a jasné termíny dodania projektu a ani dohodnutý rozsah projektu
stavby, rozsah spolupráce s investorom pri plnení záväzných rozhodnutí orgánov štátnej správy (napr.
požiadavky Úradu verejného zdravotníctva v Topoľčanoch, ktorá bola rozhodujúca). Nemohli priamo
prinútiť projektanta k plneniu podmienok inšpekcie ŽP a stavebného úradu, aby dopracoval a prerobil
projekt do rozsahu zákonných požiadaviek na kvalitu. Z uvedeného porušenia zmluvných podmienok
vyplynula zdĺhavosť a obštrukčnosť celého povoľovacieho procesu stavby, na ktorú nemal prakticky

dosah, čo sa prejavilo pri opakovanom predkladaní žiadosti v procese povoľovania stavby na Slovenskej
inšpekcii ŽP v Nitre. Projektant stavby napriek konkrétnym požiadavkám inšpektorátu tieto sabotoval a
nedokázaltietoopodstatnenépožiadavky vstanovenýchtermínochsplniť.Odmietnutiesúčinnosti
projektanta s mandantom neúmerne predlžilo termín vydania stavebného povolenia predmetnej stavby.
Od predloženia uvedenej žiadosti na Slovenskú inšpekciu ŽP v Nitre rôznymi obštrukciami zo strany

projektanta stavby uplynul presne jeden kalendárny rok, keďže stavebné povolenie bolo vydané v
roku 2010. Obštrukcia projektanta a odmietnutie spolupráce sa mu prejavilo zvýšením nákladov na
plnenie poradenstva v prípravnej fáze stavby. Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam tento bod
MZ splnil aj napriek viacnásobnému prepracovávaniu a dopracovávaniu projektu stavby. Pokiaľ ide o
výkonstavebnéhodozoru,investorpožiadaldodávateľastavbynazačatierealizáciestavbybezplatného

stavebného povolenia a bez kompletnej projektovej dokumentácie. Žalovaný 2/ vykonával stavebný
dozor zodpovedne, čestne, s najlepším vedomím a svedomím aj napriek tomu, že vykonávanie dozoru
bezplatnejstavebnejdokumentácieaprávoplatnéhostavebnéhopovoleniaboloveľmináročnouprácou.
Počas realizácie stavebných prác boli priebežne konzultované technické nejasnosti na jednotlivých
objektoch u projektanta stavby s účasťou dodávateľa tak, aby boli realizované práce v súlade s

platnými normami. Stavba bola zhotoviteľom ukončená včas, bez nedostatkov v rozsahu pôvodnej
dokumentácie stavby z apríla 2009. Stavebný dozor bol splnený v požadovanom rozsahu pôvodnej
PD v termíne 17.7.2009 (viď zápis o odovzdaní a prevzatí stavby). Pokiaľ ide o inžinierske činnosti
a technické poradenstvo pri kolaudácii stavby a jej uvedení do prevádzky, plnenie tohto zmluvného
bodu nasleduje po ukončení všetkých stavebných prác na stavbe, v prípade čiastkovej kolaudácie len

v prípade, že je táto časť stavby schopná samostatnej prevádzky. Vzhľadom na časové omeškanie PD
niektorých objektov (prepracovanie a dopracovanie projektu bolo v októbri 2010), objekty stavebného
dvora - vodný zdroj, vodovod, umývacia rampa, zmena vedenia a dĺžky prístupovej komunikácie
SO-10, unimobunka, žumpa, spevnené plochy a elektrická prípojka, tieto neboli realizované zmluvným
dodávateľom, ale investor stavby uvedené práce zabezpečil tretími osobami. Zmena dodávateľského

zabezpečenia mu bola oznámená. Takto boli ukončené niektoré objekty stavebného dvora tretími
osobami, bez ktorých by nebolo možné stavbu uviesť do užívania. Na základe výzvy investora
stavby žalobcu písomne upozornil na existenciu prekážky v plnení MZ (upozornenie zo dňa 4.2.2011).
Zavádzajúce a nepravdivé sú argumenty žalobcu o tom, že stavebný dozor nezabezpečil potrebné
podklady a doklady ku kolaudácii stavby. Stavba nemohla byť skolaudovaná bez stavebného konania,

na ktorom je potrebné doložiť zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, potrebné doklady, certifikáty,
osvedčenia a potvrdenia dodané dodávateľom. Stavba bola uvedená do prevádzky v máji 2011,
povinnosti stavebného dozoru boli splnené aj v tomto bode. Ako dôkaz k vyššie uvedeným tvrdeniam
predložil žalovaný 2/ zoznam dokladov, certifikátov ku kolaudácii stavby a Rozhodnutie Slovenskej
inšpekcie ŽP v Nitre na uvedenie stavby do užívania.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov Miroslava D.,
H. R., Ing. U. X. a N. F., listinami, vyjadreniami strán sporu ako prostriedkami procesného úroku a
procesnej obrany, súkromným znaleckým posudkom č. 44/2011, znaleckým dokazovaním nariadeným
v súdnom konaní, ktorom bol vypracovaný znalecký posudok č. 30/2007, spisom Okresného súdu

Topoľčany sp.zn. 8Cb/4/2014 a sp.zn. 8Cb/91/2012. Dôkazy zistené z týchto dôkazných prostriedkov
uviedol a opísal súd prvej inštancie v odsekoch 6. - 49. odôvodnenia rozsudku. Predovšetkým súd prvej
inštancie zistil (skutkový stav veci), že dňa 20.5.2009 uzavrel žalobca ako objednávateľ so žalovaným
1/ ako zhotoviteľ ZOD podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V článku I. ZOD sa zhotoviteľzaviazal zrealizovať pre objednávateľa zhotovenie prác na základe projektu - U. - skládka odpadov,
časť C I. etapa a v rozsahu prílohy č. 1 k tejto zmluve (okrem SO 20-Rekultivácia). V článku III. ZOD
sa strany dohodli, že zhotoviteľ začne plniť svoj záväzok voči objednávateľovi do 10 kalendárnych dní

od uzavretia ZOD a odovzdania všetkých potrebných povolení a dokladov vrátane dvoch paré PD.
Riadne zhotovené a ukončené dielo sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať objednávateľovi najneskôr do 2
mesiacov od uzavretia ZOD (v tomto prípade do 20.9.2009). V článku IV. ZOD si strany dohodli cenu
diela vo výške 1 023 544,38 eur vrátane DPH. V bode 2 tohto článku ZOD si strany dohodli,
že cena za prípadné práce naviac bude dohodnutá dodatkom k tejto zmluve. V článku V. ZOD si

strany dohodli, že zhotoviteľ bude vystavovať v priebehu zhotovenia diela objednávateľovi faktúry a to
spravidla 1-krát mesačne na základe zisťovacích protokolov a súpisov skutočne vykonaných prác, s
tým, že faktúra je splatná do 5 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi. V bode 3 článku V. ZOD
si strany dohodli, že objednávateľ bude viazať 10 % z ceny diela do odstránenia kolaudačných chýb,
resp. drobných nedorobkov z nedostatkov z preberacieho protokolu. V článku VII. ZOD si strany dohodli,
že objednávateľ je povinný prevziať riadne a včas vykonané dielo. Podľa bodu 2 vyššie uvedeného

článku o prevzatí diela alebo jeho časti bude zostavený písomný protokol, ktorý bude obsahovať
zhodnotenie akosti realizovaných prác, súpis zistených závad a nedorobkov, dohodu o
opatreniach a lehotách k ich odstráneniu. Predmet plnenia sa považuje za odovzdaný zhotoviteľom a
prevzatý objednávateľom momentom podpísania zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré musí byť
bez akýchkoľvek vád, a nedorobkov, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela. Podľa bodu 4 tohto článku

ZOD, pri odovzdaní diela je zhotoviteľ povinný odovzdať objednávateľovi príslušné atesty, záručné listy,
doklady o vykonaných skúškach, revízne správy, certifikáty a podobne, podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov a noriem. Podľa bodu 5 vyššie uvedeného článku, objednávateľ poveruje
ako osobu oprávnenú na prevzatie diela za objednávateľa Ing. R. N.. Podľa článku VIII. bodu 1 ZOD,
zhotoviteľ je povinný o priebehu vykonania realizácie viesť stavebný denník. Podľa článku XI. ZOD,

zmluvu možno zmeniť alebo zrušiť iba písomnou dohodou zmluvných strán, podpísanou oprávnenými
zástupcami oboch zmluvných strán alebo odstúpením od zmluvy v súlade s § 344 a nasl. Obchodného
zákonníka.

6. Žalobca ako mandant a žalovaný 2/ ako mandatár uzavreli v zmysle § 566 a nasl. Obchodného

zákonníka MZ. Podľa bodu 3 článku I. MZ, žalobca ako investor stavby vyjadril, aby Ing. R. N.
v jeho mene vykonal činnosť stavebného dozoru, inžinierskych činností a súvisiaceho technického
poradenstva. V zmysle článku II. MZ sa mandatár zaviazal, že v rozsahu a za podmienok dohodnutých
v zmluve pre mandanta na jeho účet
a v jeho mene bude vykonávať činnosť stavebného dozoru, inžinierke činnosti a súvisiace technické

poradenstvo na stavbe. Rozsah stavby, pre ktorú mandatár vykoná a zariadi činnosť stavebného dozoru,
inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo, je stanovené projektom stavby. Obsah plnenia
mandatára na základe tejto zmluvy pozostáva z vykonania : a/ inžinierskych činností a technického
poradenstva pri vydaní územného rozhodnutia, stavebného povolenia a integrovaného povolenia, b/
výkonu činnosti stavebného dozoru, c/ inžinierskych činností a technického poradenstva pri

realizácii stavby, kolaudácii a jej uvedení do prevádzky. V článku III. MZ sa zmluvné strany dohodli
na odplate pre mandatára vo výške 4 653 eur. V článku IV. MZ si strany dohodli práva a povinností
mandatára.Mandatársazaviazalvykonaťpremandantačinnosťtvoriacupredmettejtozmluvy a
postupovať pritom s odbornou starostlivosťou. Mandatár sa zaviazal dodržiavať overený projekt vrátane
všetkých dodatkov a súčastí projektu, všeobecne záväzné predpisy, technické normy, ZOD, vrátane jej

dodatkov, s tým, že sa bude riadiť východiskovými podkladmi mandanta, zápismi a dohodami účastníkov
zmluvy na štatutárnej úrovni a vyjadreniami verejnoprávnych orgánov a organizácií. Pri zabezpečení
a výkone stavebného dozoru mandatár zabezpečí a vykoná všetky povinnosti uložené stavebnému
dozoru všeobecne záväznými právnymi predpismi, technickými normami, stavebným povolením a inými
rozhodnutiami orgánov verejnej správy, najmä § 45 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku. Mandatár je povinný dodržiavať pokyny mandanta a konať v súlade s jeho
záujmami. V súlade s dodržiavaním odbornej starostlivosti je povinný oboznámiť mandanta so všetkými
skutočnosťami, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Mandatár je povinný vyvarovať
sa všetkého, čo by mohlo ohroziť naplnenie účelu MZ. V článku V. MZ si strany zmluvy dohodli povinnosť
mandanta zaplatiť mandatárovi odplatu a povinnosť mandanta umožniť mandatárovi riadne plnenie jeho

záväzku a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť najmä tým, že mu včas odovzdá potrebné veci a
informácie a vystaví mandatárovi písomné plnomocenstvo na výkon právnych úkonov, súvisiacich s
predmetom MZ. V článku VI. MZ označenej ,,Zodpovednosť za škodu“ je uvedené len nasledovné:
Mandatár: Z.. R. N., W., Q. XXXX a IČO menovaného.7. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ vystavil dňa 6.7.2009 žalobcovi faktúru č. XXXX/XXX
za vykonané práce na stavbe v sume 550 000 eur vrátane DPH. K tejto faktúre

bola pripojená rekapitulácia nákladov, z ktorej mal súd prvej inštancie zistené, že vyššie uvedenou
faktúrou žalovaný 1/ vyfakturoval tieto práce na stavbe : SO-02 Skládkovacie priestory (409 303,07 eur),
SO-03 Drenážny systém (38 815,01 eur), SO-06 Odplynenie (11 278,50 eur) a SO-11 Dobudovanie
monitorovacieho systému (2 788,29 eur) + 19% DPH (87815,13 eur). Túto faktúru žalobca uhradil
žalovanému1/. Dňa4.9.2009vystavilžalovaný1/žalobcoviďalšiufaktúru č.2009/007,ktoroufakturoval

ďalšie priebežne vykonané práce na stavbe v sume 473 544,38 eur spolu s DPH. K tejto faktúre bola
pripojená rekapitulácia nákladov, z ktorej mal súd prvej inštancie zistené, že žalovaný 1/ fakturoval
žalobcovi tieto práce na stavbe : SO-01 Príprava územia (237 669,46 eur), SO-04 Akumulačná nádrž
(28 308,14 eur), SO-05 Recirkulácia (17 847,25 eur), SO-07 Oplotenie (18 339,51 eur), SO-08 Záchytné
rigoly (3 481,87 eur), SO-09 Káblové rozvody (23 860,04 eur), SO-10 Spevnené plochy (61 748,48 eur),
SO-11 Dobudovanie monitorovacieho systému (6 681,71 eur) + 19% DPH (75 607,92 eur). Žalobca

uhradil z tejto faktúry časť v sume 400 000 eur. Zvyšnú neuhradenú časť faktúry č. 2009/007 v sume
73 544,38 eur vrátane DPH si žalobca ponechal ako zádržné v zmysle článku V. bodu 3 ZOD.

8. Súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde Topoľčany sa vedie medzi žalovaným 1/ v postavení
žalobcu a žalobcom v postavení žalovaného, konanie pod sp.zn. 8Cb/4/2014 o zaplatenie

sumy 77 977,69 eur s príslušenstvom. Žalovaný 1/ (v tom konaní žalobca) vychádzal z právneho
vzťahu založeného ZOD medzi stranami sporu a ďalších, písomnou zmluvou nedohodnutých výkonov
na stavbe. Z obsahu vyššie uvedeného spisu vyplýva, že po vykonaní prác na stavbe fakturoval žalovaný
1/ (žalobca) žalobcovi (žalovaný) fakturoval práce, ktoré mal zaplatiť, a okrem týchto prác i ďalšie práce
vykonané nad rámec ZOD v priebehu výkonu diela, ktoré nebolo možné vopred predvídať a ktoré

sa museli urobiť. Po odsúhlasení nutnosti týchto prác navyše, sa tieto práce vykonali a vyfakturovali
faktúrou č. 2009/007 zo dňa 10.9.2009, z ktorej zostala v tomto konaní neuhradená suma vo výške
73 544,38 eur a faktúrou č. 2009/018 zo dňa 9.12.2009 na sumu 4 433,31 eur, ktorá nebola ani z časti
uhradená. Z obsahu spisu bolo tiež zistené, že žalovaný 1/ (žalobca) vystavil dňa 6.10.2010 uznanie
dlhu na obe sumy, ktoré žalobca (žalovaný) nepodpísal, avšak dňa 12.10.2010 pohľadávku žalovaného

v sume 73 544,38 eur a vo výške 4 433,31 eur uznal (viď č.l. 265 až 268 tamojšieho spisu). Okresný
súd Topoľčany uznesením č.k. 8Cb/4/2014-273 zo dňa 23.5.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
3.8.2017, konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod
sp.zn. 14Cb/104/2012 aj vzhľadom na obsah listu právneho zástupcu žalobcu v uvedenom konaní, v
ktorom s odkazom na ustanovenie § 97 a § 98 OSP uplatňuje svoje pohľadávky ako vzájomný

návrh vo výške 73 544,38 eur, ktorý úkon treba považovať za obranu proti žalobe vzhľadom na výšku
uplatnenej náhrady škody žalovaným v konaní sp.zn. 14Cb/104/2012 ako žalobcom. V tomto konaní
štatutárny zástupca žalovaného 1/ Ing. T. U. okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o sumu 4 433,31 eur, išlo
o práce naviac, vykonané zemné práce boli odsúhlasené a potvrdené v zázname o uznaní pohľadávky.
Ku dňu podania existovali reálne záväzky voči ich spoločnosti, či už od obce 35 502,38 eur, ďalej boli

uznané záväzky žalovaným (v tomto prípade žalobca) vo výške 77 977,69 eur, v stavebnom denníku
mali odsúhlasené stavebné práce vo výške 73 000 eur.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uhradil z dohodnutej ceny diela žalovanému 1/ len časť vo
výške 950 000 eur spolu s DPH, tvrdiac, že dielo nebolo riadne a včas realizované, resp. že z predmetu

diela bola realizovaná len jeho časť. Z obsahu ZOD vyplýva, že vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy,
20.5.2009, malo byť dielo riadne zhotovené a odovzdané žalobcovi dňa 20.7.2009.
Podľa listu č. 030778 a č. 030779 stavebného denníka, tvoriaceho prílohu č. 23 znaleckého posudku
USZ zo dňa 23.7. 2009, boli práce na 2. kazete prerušené pre nevyjasnené dofinancovanie a nevydané
stavebnépovolenie. VčlánkuVII.bod2ZODsistranyzmluvydohodli,žeoprevzatídielaalebojehočasti

bude zostavený písomný protokol, ktorý bude obsahovať zhodnotenie akosti realizovaných prác, súpis
zistených závad a nedorobkov, dohodu o opatreniach a lehotách k ich odstráneniu. Predmet plnenia
sa považuje za odovzdaný zhotoviteľom a prevzatý objednávateľom momentom podpísania zápisu o
odovzdaní a prevzatí diela, ktoré musí byť bez akýchkoľvek vád a nedorobkov, ktoré by bránili riadnemu
užívaniu diela. Pri odovzdaní diela je zhotoviteľ povinný odovzdať objednávateľovi príslušné atesty,

záručné listy, doklady o vykonaných skúškach, revízne správy, certifikáty a podobne, podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov a noriem. V bode 5 článku VII. ZOD objednávateľ poveril ako
osobu oprávnenú na prevzatie diela za objednávateľa žalovaného 2/.10. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí STAVBY zo dňa 17.7. 2009 súd prvej inštancie zistil, že práce
sú vykonané v súlade s PD a technickými podmienkami vo veľmi dobrej kvalite. V zápise je uvedený
termín úplného vyprázdnenia staveniska október 2009, vyplýva z neho tiež, že PD a dokumentácia

geodetických prác, spracované podľa skutočného stavu prevedenia, sa nachádzajú u investora spolu s
archívnymi údajmi o dokumentácii, že v priebehu realizácie stavby boli vydané písomné doklady
- stavebný denník, certifikáty materiálov, skúšky, záručné listy atď. Záručná lehota bola dohodnutá na
august 2011. Strany sporu v predmetnom protokole uviedli, že práce boli vykonané vo veľmi dobrej
kvalite v súlade s PD a technickými podmienkami a že objednávateľ ich preberá v plnom

rozsahu. Vyššie uvedený zápis podpísal štatutárny zástupca žalovaného 1/, žalovaný 2/ a za žalobcu
na základe plnej moci žalovaný 2/ (bod 5 čl. VII. ZOD).

11. Listom zo dňa 3.1.2011 oznámil žalobca žalovanému 2/, že listom zo dňa 27.10.2010 mu bolo
zaslané právoplatné stavebné povolenie na stavbu a vyzval ho k zabezpečeniu dokladov ku kolaudácii
stavby. Uviedol, že na deň 16.12.2010 bol kontrolný deň za účelom prevzatia zrealizovanej časti stavby

a dokladov potrebných ku kolaudácii, ktoré žalovaný 2/ nedodal a z tohto dôvodu ku kolaudácii stavby
nedošlo. Súčasne bol žalovaný 2/ vyzvaný k odovzdaniu dokladov ku kolaudácii stavby. Žalovaný
2/ považoval tieto tvrdenia žalobcu za zavádzajúce a nepravdivé so zdôraznením, že žiadna stavba, a
teda ani predmetná stavba, nemohla byť skolaudovaná bez stavebného konania, na ktorom je potrebné
doložiť zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, potrebné doklady, certifikáty, osvedčenia a potvrdenia

dodané dodávateľom. Stavba bola uvedená do prevádzky v máji 2011.

12. Tvrdenie, že niektoré časti diela, ktoré žalovaný 1/ realizoval, neboli zhotovené riadne a majú
vady, žalobca predložil súdu prvej inštancie list zo dňa 5.5.2011 týkajúci sa reklamácie objektu SO-10
Spevnené plochy stavby s tým, že cestné panely sú popraskané a v mieste obratišťa sa

rozchádzajú, pričom tento stav bol na skládke ešte pred začatím užívania stavby a na túto skutočnosť bol
žalovaný 1/ upozornený. Žalobca žiadal žalovaného 1/ o vykonanie nápravy a odstránenie uvedených
závad stavby. Zároveň, opätovne listom zo dňa zo dňa 5.5.2011 vyzval žalobca žalovaného 1/ k
začatiu stavebných prác na dobudovaní chýbajúcich objektov a dokončenia stavby podľa ZOD a PD
odsúhlasenej v stavebnom konaní, najneskôr do 20.5.2011 s tým, že v prípade, ak stavbu nezačne

realizovať do uvedeného termínu, bude žalobca nútený odstúpiť od ZOD.

13. Za účelom zistenia skutočností akú časť predmetu diela ZOD žalovaný 1/ zhotovil a v akej
cene, a ktoré časti diela zostali nevybudované a v akej cene, objednal žalobca v Ústave stavebnej
ekonomiky s.r.o., so sídlom v Bratislave znalecký posudok č. 44/2011 zo dňa 29.9.2011, v ktorom sa

znalecký ústav zaoberal porovnaním prác dohodnutých v ZOD s množstvom vykonaných prác na
stavbe, posúdením oprávnenosti vyfakturácie ceny za vykonanú časť diela, posúdením pravdepodobnej
cenynevykonanejčastidiela,ktorámalabyťvzmysleZODvykonaná,ktorúvšakžalovaný1/nevykonala
vyčíslenímcenynezrealizovanýchprác,potrebnýchnaukončeniediela.Zisteniazoznaleckéhoposudku
č. 44/2011 zo dňa 29.9.2011 opísal súd prvej inštancie v odseku 24. odôvodnenia rozsudku.

14. Žalobca, vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 44/2011 o tom, že žalovaný 1/ niektoré práce
podľa ZOD nevykonal, s prihliadnutím na to, že do stavby investoval značné finančné prostriedky, a
stavbu je možné v takomto stave prevádzkovať, urobil opatrenia nevyhnutné pre skolaudovanie stavby
a jej užívanie. Týmito opatreniami boli práce potrebné ku kolaudácii stavby, ktoré žalobca zrealizovať

namiesto žalovaného 1/ prostredníctvom tretích osôb. Išlo o elektroinštalačné práce v sume 2 160 eur
s DPH, počiatočnú revíziu elektrických inštalácii v sume 155 eur bez DPH, kontrolné merania tesnosti
fólie v sume 912 eur s DPH, úpravu odvodňovacích rigolov v sume 684 eur s DPH, skúšky priepustnosti
skládky 1 713,41 eur, spolu sumu 5 624,21 eur. Hodnota týchto prác je zahrnutá v cene nevykonaných
prác stanovenej znaleckým posudkom č. 44/2011.

15. Zo žalobcom predloženej faktúry č. 2011 119 zo dňa 3.10.2011 mal súd prvej inštancie zistené, že
Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o., so sídlom v Bratislave fakturoval žalobcovi sumu 2 698,88 eur za
vypracovanie znaleckého posudku č. 44/2011.

16. V konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 8Cb/91/2012 uplatnil žalovaný 1/ (v
tom konaní žalobca) proti žalovanému Obec U. nárok o zaplatenie sumy 35 502,38 eur spolu
s príslušenstvom. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č.k. 8Cb/91/2012-450 zo dňa 29.9.2016 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35 502,38 eur s príslušenstvom. Rozsudoknadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2017. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku mal súd prvej
inštancie zistené, že nárok uplatnený v tomto konaní vyplýva z inej zmluvy o dielo č. 0110/2007 než
nárok žalobcu uplatnený proti žalovanému 1/ v tomto konaní sp.zn. 14Cb/104/2012.

17. Pred podaním žaloby žalobca postúpil z pohľadávky vo výške 306 699,91 eur časť
vo výške 35 502,38 eur na Obec U.. Táto časť pohľadávky nie je predmetom sporu.

18. Súd prvej inštancie nariadil uznesením č.k. 14Cb/104/2012-377 zo dňa 8.4.2016,
v spojení s uznesením č.k. 14Cb/104/2012-400 zo dňa 8.7.2016, znalecké dokazovanie znalcom z
odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, a znaleckou úlohou poveril Ústav
súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave, v rámci ktorej uložil zodpovedať otázky : 1. Či
žalovaný 1/ ako zhotoviteľ vykonal pre žalobcu ako objednávateľa práce v rozsahu a kvalite ako boli
dohodnuté v ZOD a v prílohe č. 1 ZOD, 2. V prípade, že žalovaný 1/ niektoré práce nevykonal, ktoré a v

akom rozsahu a cene (podľa dohody), 3. V prípade, že dielo nebolo v dohodnutom rozsahu alebo
kvalite vykonané, aká je cena vykonanej časti diela (podľa dohody žalobcu a žalovaného 1/) - stanoviť
hodnotu vykonaných stavebných prác, 4. Vyčísliť cenu prípadných nezrealizovaných prác žalovaným 1/
potrebných na ukončenie diela (v položkách a v súhrne) a 5. Uložil znalcovi povinnosť vyjadriť sa aj k
prípadným rozdielnym záverom zisteným ním a v znaleckom posudku založeným v spise č. 44/2011 zo

dňa 29.9.2011 vypracovaným USE.

19. V odseku 31. a 32. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie podrobne opísal zistenia a závery
znaleckého posudku č. 30/2017 vypracovaného Ústavom súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v
Bratislave. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že žalovaný 1/ nevykonal pre žalobcu stavebné

práce a dodávky v rozsahu ako boli dohodnuté v ZOD a v prílohe č. 1 ZOD. Práce a
dodávky, ktoré žalovaný 1/ pre žalobcu vykonal boli vykonané v požadovanej kvalite ako boli dohodnuté
v ZOD a v prílohe č. 1. Žalovaný 1/ nevykonal tieto dohodnuté stavebné práce a v rozsahu a v cene
(podľa dohody) : Neboli vykonané stavebné práce v zmluvnom rozsahu podľa ZOD zhotoviteľom na
stavebných objektoch : SO-02 Skládkovacie priestory, SO-03 Drenážny systém, SO-05 Recirkulácia,

SO-06 Odplynenie a SO-09 Káblové rozvody. Pri SO-02 neboli vykonané stavebné práce a
dodávky : Ochranná hrádza, Filtračná (drenážna) vrstva, Separačná vrstva, Minerálne tesnenie, Fóliové
tesnenie a Geoelektrický monitorovací systém. Pri SO-03 neboli vykonané stavebné práce a
dodávky : Drenážne potrubie DN 315 mm v dĺžke 95,36 m, montáž a dodávky, Drenážna šachta DŠ2
(stavebná časť a technologická časť), Montáž a dodávka preplachovacieho potrubia DN 110 mm a

Výtlačné potrubie z drenážnej šachty DŠ2. Pri SO-05 neboli vykonané stavebné práce a dodávky :
Hydrant H-1 a Montáž a dodávka plastového potrubia - napojenie hydrantu na recirkulačné potrubie. Pri
SO-06 neboli vykonané stavebné práce a dodávky : Odplyňovacie šachty OŠ5, OŠ6 a OŠ7. Pri SO-09
neboli vykonané stavebné práce a dodávky : Projekt rieši napojenie drenážneho čerpadla v drenážnej
šachte č. 2, rozvádzač RM2, napojenie rozvádzača RM2 a napojenie čerpadla vrátane plavákových

spínačov pre skládku odpadov v Obci U. (Príloha 16). Stanovená hodnota vykonaných stavebných prác
(cena vykonanej časti diela) podľa dohody žalobcu a žalovaného 1/ v zmysle ZOD je 663 353,79 eur
bez DPH a 789 391,01 eur s DPH (výpočet : Tabuľka č. 1, Príloha 10). Cena nevykonaných
prác žalovaným 1/ potrebných na ukončenie diela (v položkách i v súhrnne) je : 198 397,68 eur bez DPH
a 236 093,24 eur s DPH (výpočet : Tabuľka č. 2, Príloha 11). Posudzovaná stavba je už dokončená,

skolaudovaná a v prevádzke. Vzhľadom na charakter stavby (skládka odpadov v prevádzke), v čase
ohliadky nebolo možné určiť podrobný rozsah vykonaných stavebných prác a zabudovaných dodávok
materiálov. Celú stavbu dokončil iný zhotoviteľ: ViOn, a.s., M.a základe inej zmluvy o dielo č. XX-XXXX/
S/XXXX v roku 2014 (Príloha 18). Zistené rozdiely v porovnaní so znaleckým posudkom č. 44/2011
znalecký ústav vypočítal v Prílohe 12 v Tabuľke 3 v stĺpci 8 po stavebných objektoch : SO-01

v sume 194,89 eur, SO-02 v sume 62 817,58 eur, SO-03 v sume 1345,75 eur, SO-04 v sume
15,05 eur, SO-05 v sume 42,65 eur, SO-06 v sume 3,29 eur, SO-07 v sume 2,09 eur, SO-08 v
sume 0,71 eur, SO-09 v sume 3 991,45 eur, SO-10 v sume 2 026,67 eur, SO-11 v sume 5 350 eur,
pri položke „Vytýčenie podzemných vedení“ v sume 11,90 eur. Zistené značné rozdiely v
tomto znaleckom posudku a v znaleckom posudku č. 44/2011 sú v stavebných objektoch SO-02, SO-03,

SO-10 a SO-11. Pri SO-02 Skládkovacie priestory, SSD 2 : Základy a úpravy podložia, položky č. 1,
2, 3 (podľa zmluvného rozpočtu) : a/ Rozdielne výmery skutočne vykonaných prác (uznané výmery
znaleckým posudkom USE sú vyššie ako sú výmery uvedené v zmluvnom rozpočte), b/ Rozdielne
jednotkové ceny v kontrolnom rozpočte USE a v zmluvnom rozpočte. USE prebral do kontrolnéhorozpočtu jednotkové ceny z rozpočtu projektanta. Pri SO-03 Drenážny systém, SSD1: Zemné práce,
položky č. 1 až č. 10 (podľa zmluvného rozpočtu) : rozpočet USE uznal časť zemných prác pre potrubie.
USZ uznal realizáciu zemných prác na tomto stavebnom objekte v plnom rozsahu z dôvodu, že všetky

potrubia projektom navrhnuté mimo skládkovacieho telesa (kazeta č. 1 a kazeta č. 2) boli skutočne
zrealizované žalovaným 1/. Tento záver je dokladovaný výpočtom približne rovnakého rozsahu prác na
SSD8 Konštrukcie na rúrovom vedení (výpočet USZ :
14 416,55 eur; výpočet USE : 13 921,77 eur). Pri SO-10 Spevnené plochy SSD9 : Presun hmôt pre
komunikácie s krytom dláždeným : Pri SO-10 je v položke zmluvného rozpočtu č. 99822-3011 ,,Presun

hmôt pre komunikácie s krytom dláždeným“ numerická chyba
v násobení činiteľov, správny výsledok je cena 4 027,38 eur bez DPH, čo je o 2 026,67 eur menej
než je uvedená kalkulácia tejto položky v zmluvnom rozpočte. Táto položka je v ZP1 uznaná podľa
výpočtu v zmluvnom rozpočte. Pri SO-11 v ZP1 v rekapitulácii nákladov (strana 48) sú uvedené práce
v hodnote 14 750 eur bez DPH. Uvedenú sumu vykonaných prác nie je možné z podkladov v ZP1
posúdiť. V odsekoch 33. a 37. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie vyjadrenia strán sporu

k znaleckému posudku č. 30/2017, ako aj vzájomné vyjadrenia strán sporu. Vyjadrenia strán sporu boli
zaslané znaleckému ústavu. V odseku 38. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie vyjadrenie
znaleckého ústavu k vyjadreniam strán sporu k znaleckého posudku č. 30/2017.

20. V odsekoch 40. - 49. odôvodnenia rozsudku podrobne uviedol súd prvej inštancie vyjadrenia strán

sporu prostredníctvom právnych zástupcov, vyjadrenie konateľky žalobcu Ing. M. K., konateľa žalobcu
H. Y., konateľa žalovaného 1/ Ing. T. U., žalovaného 2/, svedkov J. D., H. R., Ing. U. X. a N. F..

21. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 536 ods. 1, 2, 3, § 537
ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1 prvá veta, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 prvá veta, § 560 ods. 1, § 566 ods. 1, §

567 ods. 1, 2, 3, § 568 ods. 1, 2, 3, § 373, § 380 Obchodného zákonníka a podľa
§ 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie
preukázané, že žalobca v postavení objednávateľa uzavrel dňa 20.5.2009
so žalovaným 1/ písomnú ZOD, predmetom ktorej bolo realizovanie stavby. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že stavebný dozor na stavbe vykonával žalovaný 2/, ktorého žalobca splnomocnil v ZOD na

prevzatie predmetu diela (čl. VII ods. 5 ZOD). V konaní nebolo sporné, že predmet diela žalovaný
1/ realizoval od 20.5.2009 do 17.7.2009, pričom v čase realizácie diela nebolo na stavbu vydané
stavebné povolenie a projektová dokumentácia sa menila, pričom v skutočnosti na miesto dvoch kaziet
sa vybudovala len jedna, menšia. Z tvrdení žalovaného 1/ bolo preukázané, že dielo nebolo
realizované úplne v zmysle ZOD, keď tvrdili, že „......práce dohodnuté v ZOD vykonali s plusmi i s

mínusmi vo vyššej hodnote ako boli fakturované, uhradené a v podstate za vlastné prostriedky...........“.
Výpoveďou svedka Ing. X. mal súd prvej inštancie preukázané, že obdobné dielo sa zvykne zrealizovať
za obdobie aspoň 4 mesiace. K odstúpeniu od ZOD nedošlo, naopak predmet diela žalobca protokolárne
prevzal na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí diela (č. l. 169), keď za žalobcu, v jeho mene, konal
žalovaný 2/ na základe plnej moci (v čl. VII bod 5 ZOD), o ktorej žalovaný 2/ vedel a túto plnú moc prijal.

V zápise o odovzdaní a prevzatí diela sa jednoznačne uvádza, že „ práce sú vykonané vo veľmi dobrej
kvalite, v súlade s PD a technickými podmienkami. Objednávateľ ich preberá v plnom rozsahu“.

22. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je pravda, že časť faktúry č. 2009/007 uhradená nebola
(uhradená bola len jej časť - suma 400.000 eur), a teda už v tom čase mal žalovaný 1/ (správne má

byť žalobca) pochybnosti, či dielo bolo zo strany žalovaného 1/ riadne vykonané, avšak nepochopiteľne,
až s odstupom takmer dvoch rokov, vyzval žalovaného 1/ na riadne dokončenie predmetu diela (list z
5.5. 2011), pričom iným listom z toho istého dňa dokonca časť predmetu diela u žalovaného 1/ takisto
reklamoval (popraskanie chodníkov, čo však nebolo predmetom tohto konania). V skutočnosti však bolo
dielo (resp. jeho časť) prevzaté bez akýchkoľvek vád. Žalobca tvrdil a žalovaní 1/, 2/ jeho tvrdenie

nespochybnili, že na to, aby časť predmetnej skládky mohla byť skolaudovaná, bolo potrebné túto po
odovzdaní diela dokončiť, pričom tieto práce následne realizoval iný subjekt (spoločnosť ViOn, a.s.).

23. Pokiaľ v priebehu realizácie predmetu diela vykonal žalovaný 1/ pre žalobcu niektoré práce nad
rámecdohodnutýchprácvZOD,tietoprácevykonalžalovaný1/bezuzavretiapísomnejzmluvy.Inapriek

tomu že žalobca voči tomu nemal námietky, k uzavretiu inej zmluvy o dielo (resp. dodatku k ZOD),
ohľadom týchto prác nedošlo, pretože strany sa nedohodli na rozsahu týchto prác, ani na cene za ich
vykonanie (cena za dielo). Podľa ZOD navyše akékoľvek zmeny pôvodnej ZOD sa mohli realizovať len
písomne (čl. XI ZOD). V prípade, že sa za týchto okolností žalovaný 1/ nejaké iné práce vykonal prežalobcu, mohlobyvdanomprípadeísťoplneniebezprávnehodôvoduažalovaný1/bysamohol(môže)
vočižalobcovidomáhaťvydaniabezdôvodnéhoobohateniapodľa§451anasl.Občianskehozákonníka.
Z týchto dôvodov sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal s prípadnými navyše vykonanými prácami

žalovaného 1/ pre žalobcu.

24. Z výpovedí strán sporu a zo znaleckého posudku USZ mal súd prvej inštancie jednoznačne
preukázané, že časť prác vykonaných žalovaným 1/ v zmysle ZOD a prílohy
k nej bolo vykonaných v požadovanej kvalite. Preto súd prvej inštancie zameral ďalšie dokazovanie vo

veci na zistenie, či žalovaný 1/ vykonal pre žalobcu ten objem prác, na akom sa v ZOD so žalobcom
dohodol a či objem vykonaných prác zodpovedá cene diela, na ktorom sa žalobca so žalovaným 1/ v
ZOD dohodli.

25. Žalobca tvrdenia o škode, ktorá mu mala byť konaním žalovaných spôsobená, preukazoval v konaní
listinným dôkazom, znaleckým posudkom USE, podľa ktorého cena nevykonaných prác, ktoré mali byť

v zmysle ZOD vykonané, predstavuje sumu
257 731,02 eur s 19% DPH, t.j. 306 699,91 eur. Žalovaní tento znalecký posudok namietali. Súd prvej
inštancie už len z dôvodu, že bol vypracovaný na objednávku žalobcu, a v záujme zistenia rozhodných
skutočností nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 30/2017 USZ zistil, že
predmet diela nebol realizovaný v rozsahu dohodnutom

v ZOD, práce na diele však boli vykonané kvalitne. Podľa ZPneboli stavebné práce vykonané žalovaným
1/ v zmluvnom rozsahu podľa ZOD na týchto stavebných objektoch : SO-02 Skládkovacie priestory,
SO-03 Drenážny systém, SO-05 Recirkulácia a SO-06 Odplynenie. Množstvo nevykonaných prác
znalec určil odpočtom vykonaných stavebných prác od zmluvne dohodnutých, ocenených jednotkovými
cenami podľa dohody v ZOD. Zo záverov ZP vyplynulo, že hodnota vykonaných stavebných prác (cena

vykonanej časti diela) podľa dohody žalobcu a žalovaného 1/ v zmysle ZOD je vo výške 663 353,79 eur
bez DPH a vo výške 789 391,01 eur s DPH, resp. cena nevykonaných prác žalovaným
1/ potrebných na ukončenie diela (v položkách i v súhrnne) je vo výške 198 397,68 eur bez DPH a vo
výške 236 093,24 eur s DPH. Znalecký ústav v znaleckom posudku podrobne a presvedčivo zdôvodnil,
z ktorých písomností po vykonanej ohliadke miesta samého vychádzal, ktoré skutočnosti vzal v úvahu,

ako pri svojich výpočtoch postupoval a z čoho vychádzal, zároveň sa vyjadril aj k rozdielnym zisteniam
v znaleckom posudku USE (zistené značné rozdiely v znaleckom posudku a v ZP1 sú v
stavebných objektoch SO-02, SO-03, SO-10 a SO-11). Pokiaľ závery ZP žalovaní spochybňovali, USZ
presvedčivo vo svojom písomných podaniach po vypracovaní ZP všetky ich pochybnosti vyvrátil (č. l.
462, 567 a 571), čo možno vyvodiť aj z toho, že po doručení im týchto písomných vyjadrení znalca už k

záverom znaleckého dokazovania výhrady nemali (resp. k záverom znaleckého dokazovania sa už viac
nevyjadrovali a v tomto smere ani nenavrhovali doplniť dokazovanie).

26. K tvrdeniam žalobcu, že žalobca považuje ZP1 v časti zistení týkajúcich sa stavby SO-02 oproti
ZP za presnejší, pretože v čase vypracovania ZP1 boli vhodnejšie podmienky na overenie množstva

použitých prác na stavbe, pretože stavba ešte nebola v prevádzke a preto žalobca trvá na tom, že
celková škoda spôsobená nevykonaním prác a dodávok predstavuje sumu 306 699,91 eur, súd prvej
inštancie uviedol, že súdnoznalecký posudok USZ bol vypracovaný potom, ako sa znalecká organizácia
zúčastnila ohliadky na mieste samom, ako sa oboznámila so všetkými dostupnými písomnosťami a
potom ako mala možnosť preskúmať aj ZP1. Znalecký ústav sa vyjadril k rozdielom v jeho zisteniach

a v zisteniach USE a rozdielnosť týchto zistení logicky zdôvodnil. V záujme toho, aby znalecký
posudok bol čo najpresnejší, oslovila UZS v priebehu znaleckého dokazovania strany sporu, dokonca
i ďalšie subjekty (Ing. Katrenčík), so žiadosťou o podanie ďalších informácií a poskytnutie ďalších
písomných dôkazov. Znalecký posudok USZ je veľmi podrobný, všetky čiastkové závery znalca sú
riadne zdôvodnené a podložené písomnými dôkazmi, ktoré na seba nadväzujú a vyúsťujú

do konečného zistenia. O kvalite a správnosti takto vypracovaného posudku, navyše ústavom, nemal
súd prvej inštancie dôvod pochybovať a závery tohto znaleckého dokazovania si osvojil. Zo záverov
znaleckého dokazovania mal súd prvej inštancie zistené, že hodnota vykonaných stavebných prác (cena
vykonanej časti diela) podľa dohody žalobcu a žalovaného 1/ v zmysle ZOD je vo výške 663 353,79
eur bez DPH a vo výške

789 391,01 eur s DPH, resp. cena nevykonaných prác žalovaným 1/ potrebných na ukončenie diela (v
položkách i v súhrnne) je vo výške 198 397,68 eur bez DPH a vo výške
236 093,24 eur s DPH.27. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu voči obom žalovaným vychádzal žalobca práve z tvrdenia,
že vinou žalovaných nebolo dielo žalovaným 1/ vykonané riadne, resp. že žalobca žalovanému 1/ uhradil
za vykonanie časti diela vyššiu sumu, než predstavuje objem skutočne vykonaných prác v zmysle ZOD.

Na tomto mieste však treba uviesť, že vykonaná časť diela žalovaným 1/ bola vykonaná riadne a preto
žalobcovi nemohla konaním žalovaných vzniknúť žiadna škoda.

28. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný 1/ nepreukázal v zmysle zákona a v zmysle
dohodnutých zmluvných podmienok ZOD, že dielo, za ktoré prevzal peňažné prostriedky, riadne v celom

rozsahu vykonal, riadne odovzdal. Nepreukázal, že ohľadne časti
diela (neboli vykonané stavebné práce v zmluvnom rozsahu podľa ZOD na stavebných objektoch SO-02
Skládkovacie priestory, SO-03 Drenážny systém, SO-05 Recirkulácia a SO-06 Odplynenie)
mu vzniklo právo zo ZOD na zaplatenie ceny diela. Časť ceny prevzal bez zmluvného základu a teda sa
na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Nejde tu pritom o vadu ale o nevykonanú prácu, za ktorú
nevzniklo žalovanému 1/ právo na odmenu. Z toho je zrejmé, že takúto prácu nie je potrebné reklamovať,

pretože nejde o vadu diela, ale ide o nevykonanie časti diela, za ktorú nevznikne právo na zaplatenie
časticenydiela.Vkonanímalsúdprvejinštanciezistené,žežalobcazaplatilžalovanému1/zavykonané
práce sumu 950 000 eur, pričom cena doposiaľ vykonaných prác v zmysle ZOD predstavuje sumu
789391,01eursDPH.Rozdielpredstavujesumu160608,99eur,oktorúsumusaplnenímbezprávneho
dôvodu žalovaný 1/ na ujmu žalobcu bezdôvodne obohatil a preto súd prvej inštancie v súlade s § 451 a

§ 456 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému 1/ povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie,
resp. mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160 608,99 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu voči
žalovanému 1/ ako nedôvodnú zamietol.

29. Keďže žalobcovi konaním žalovaných nevznikla žiadna škoda a na ujmu žalobcu sa žalovaný 2/

neobohatil (na jeho ujmu sa obohatil len žalovaný 1/, ktorý od žalobcu prijal peňažné plnenie), žalobu
žalobcu voči žalovanému 2/ súd prvej inštancie zamietol.

30. Pokiaľ si žalobca voči žalovaným uplatnil v konaní aj nárok na náhradu škody podľa § 380
Obchodného zákonníka z titulu úhrady vynaložených nákladov v súvislosti s

vypracovaním ZP1 na základe jeho objednávky vo výške 2 698,88 eur, v tejto časti súd prvej inštancie
žalobu zamietol, pretože v danom prípade nešlo o vynaloženie nákladov žalobcu v dôsledku porušenia
povinností žalovaných, resp. ujma žalobcu (majetková) nie je v príčinnej súvislosti s porušením
povinností žalovanými (nebolo potrebné tieto náklady vynaložiť v súvislosti so vzniknutou inou ujmou
žalobcovi).Vyššieuvedenénákladypodľaprávnehonázorusúduprvejinštanciesižalobcamôžeuplatniť

v rámci náhrady trov, ktoré mu v tomto konaní vznikli.

31. Žalovaný 2/ bol v konaní úspešný a preto by mu patrila voči žalobcovi, ktorý bol vo vzťahu k nemu v
spore neúspešný, náhrada trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 2/ si však
v konaní náhradu trov neuplatnil a preto mu táto nebola priznaná. Žalobca bol v spore úspešný čo do

sumy 160 608,99 eur a neúspešný čo do sumy
113 287,42 eur. Pomer úspechu žalobcu vo vzťahu k úspechu žalovaného 1/ v spore predstavuje pomer
58,6 % : 41,36 %. Čistý úspech žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ predstavuje 17,2 % a preto súd
prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 17,2 % s tým, že

o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
(§ 262 ods. 2 CSP).

32. Štát v priebehu konania preddavkovo platil z rozpočtových prostriedkov súdu náklady znaleckého
dokazovania vo výške 3 843,60 eur a svedočné svedkovi Pokornému vo výške 9,05 eur. Na náhradu

týchto trov má štát právo voči strane sporu. Civilný sporový poriadok neobsahuje také ustanovenie,
ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré
by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Z uvedeného
dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia CSP na otázku
náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady

trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na
princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP. Takýmto požiadavkám najlepšie
vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo
na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenieod súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd
oslobodenie priznal. Ide v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovením § 148 ods. 1 zrušeného
Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravovala náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá

princípomvšeobecnejspravodlivostiaprincípom,naktorýchspočívaCSPavýsledkomjejaplikáciebude
rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania je teda
rozhodujúci výsledok konania. Môže ním byť plný úspech jednej strany sporu alebo čiastočný úspech
každej strany sporu. Ak mala strana sporu plný úspech vo veci, má štát nárok na náhradu svojich trov

voči neúspešnej strane sporu. Ak by mala strana sporu iba čiastočný úspech, mal by štát voči každej
z nich nárok na náhradu trov konania v pomere, ktorý zodpovedá ich úspechu vo veci. V konaní bol
žalovaný 2/ úspešný a preto nie je povinný hradiť štátu náhradu jeho trov. Žalobca bol v spore vo vzťahu
k žalovanému 1/ neúspešný v rozsahu 41,6 % a žalovaný 1/ vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 58,6 %.
Preto súd rozhodol tak, že štát má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,6 %
a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,4 %, majúc za to, že ani jeden z vyššie

uvedených subjektov v súčasnosti nespĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

33. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 14Cb/104/2012-165 zo dňa 25.7. 2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoB/102/2012-211 zo dňa 28.9. 2012 bolo žalobcovo
priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov. Pretože v súčasnosti žalobca stále vykonáva

podnikateľské aktivity podľa Obchodného zákonníka a týmto rozhodnutím súdu mu bola priznaná suma
160 608,99 eur, pominul podľa právneho názoru súdu prvej inštancie dôvod na čiastočné oslobodenie
žalobcu od súdnych poplatkov a preto rozhodol tak, že v súlade s § 254 ods. 2 CSP žalobcovi odňal
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

34. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný 1/.

35. Žalobca podal odvolanie proti výrokom V. - VIII. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Odvolanie proti výroku V. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že
žalobca má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,2 % odôvodnil tým, že je

pravda, že žalobca uplatňoval podanou žalobou zaplatenie istiny vo výške 273 896,41 eur, avšak k sume
160 608,99 eur, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobcovi, dospel na základe znaleckého dokazovania.
Táto suma zodpovedá vyčísleným nevyhnutným prácam zo strany žalovaného 1/, ktoré boli stanovené
znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Stavebnej fakulty STU v Bratislave č. 30/2017. S
poukazom na § 255 ods. 2 CSP je žalobca názoru, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a

aplikoval právnu normu, riadil sa iba gramatickým výkladom tejto normy bez ohľadu na jej účel. Má za
to, že rovnako ako v predchádzajúcom procesnom kódexe, tak aj v aktuálne platnej a účinnej právnej
úprave je nutné v konaniach, keď výška plnenia závisí od úvahy súdu a/alebo znaleckého posudku,
rozhodovať o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP,
avšak s tým, že ak bola

žalobcovi priznaná aspoň časť nároku, žalobca sa považuje za úspešného v celom rozsahu. Žalobca
spolu so žalobou predložil súdu znalecký posudok, z ktorého vyplývala opodstatnenosť žalovanej sumy.
Skutočnosť, že mal súd prvej inštancie k dispozícii dva znalecké posudky, ktoré sa v skutkových
záveroch značne zhodujú, a súd prvej inštancie si viac osvojil závery znaleckého posudku (podaného
v súdnom konaní na základe súdom prvej inštancie nariadeného znaleckého dokazovania), nemôže

byť na ťarchu žalobcu a nemôže byť považované na jeho neúspech v konaní. V tejto súvislosti žalobca
poukázalnakomentárCivilnéhosporovéhoporiadkuC.H.Beck2016,Števčekakolektív,str.926,pretože
má za to, že aj keď CSP neobsahuje ustanovenie totožné tomu, ktoré sa nachádzalo v § 142 ods. 3
OSP, je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadňovať skutočnosť, že rozsah
priznaného nároku závisel od posúdenia súdu, resp. od znaleckého posudku. Preto má byť žalobca

považovaný za úspešného v celom rozsahu, pričom pri vyčíslovaní trov konania sa bude vychádzať
zo sumy priznanej súdom. Na podporu svojho tvrdenia poukázal žalobca aj na uznesenie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 25.4.2018 sp.zn. 7Co/32/2018 a v spojení s ním na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 8.11.2017 sp.zn. 6Co/179/2017 o aplikácii základných princípov zakotvených v CSP,
osobitne na princíp právnej istoty. Interpretáciu § 255 CSP súdom prvej inštancie považuje žalobca

za neprimerane formalistickú. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi značnú časť
žalovanej sumy, je zrejmé, že žalobca bol čo do právneho základu úspešný. Odvolanie proti výrokom
VI. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil žalobca nesprávnou interpretáciou právnej normy
a následným nesprávnym vyhodnotením úspechu žalobcu v spore. Súd prvej inštancie prevzal naseba úlohu zákonodarcu a rozhodol na základe neexistujúcej právnej normy. Žalobca nesúhlasí s
názormi súdu prvej inštancie uvedenými v odseku 87. odôvodnenia rozsudku a odvolal sa na dôvody
prezentované v odôvodnení odvolania proti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie. Trovy štátu má

nahradiť tá strana sporu, ktorá si neplnila svoje zákonné a zmluvné povinnosti, teda konala contra
legem, bezdôvodne sa na úkor druhej strany obohatila a zapríčinila vznik sporu a dĺžku jeho konania.
Takýmto prístupom je osoba, ktorá bola na svojich právach poškodená, vystavená zodpovednosti
za predvídanie výsledkov znaleckého dokazovania. Odvolanie proti výroku VIII. rozsudku súdu prvej
inštancie žalobca odôvodnil nielen nesprávnym právnym posúdením, ale aj nedostatočným zistením

skutkového stavu. Jediným spoločníkom žalobcu je Obec U., ktorá spoločnosť založila za účelom
vybudovania a prevádzkovania skládky komunálneho odpadu a nakladania s komunálnym
odpadom v obci. Použitím extenzívneho výkladu možno § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov aplikovať aj v tomto konaní. Žalobca síce sám nie
je obcou, ale je obchodnou spoločnosťou založenou obcou a tento spor sa týka skládky komunálneho
odpadu, čo možno pokladať za vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. Skutočnosť, že

žalobca vykonáva stále podnikateľskú činnosť neodôvodňuje záver, že by pominuli dôvody priznaného
čiastočného oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie nepodložil svoje rozhodnutie (odsek
88. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) akoukoľvek argumentáciou. Rovnako skutočnosť, že
žalobcovi bola priznaná suma 160 608,99 eur nemôže sama o sebe znamenať dôvod, pre ktorý
pominuli potreby oslobodenia od súdnych poplatkov. Záver súdu prvej inštancie je nezákonný a

arbitrárny.Rozsudoksúduprvejinštancienenadobudoldoposiaľprávoplatnosťavykonateľnosť,žalobca
nedisponuje súdom priznanou sumou a doplatenie súdneho poplatku by tak mohlo mať z ekonomického
hľadiska pre žalobcu fatálne následky. Rovnako je otázna reálna vymáhateľnosť súdom priznanej sumy i
v prípade právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Žalobca poukázal na zverejnené účtovné závierky a
ďalšie verejne prístupné dokumenty žalovaného 1/, z ktorých vyplýva, že žalovaný 1/ dlhodobo vykazuje

stratu. Toto tvrdenia doložil žalobca listinami označenými v odvolaní ako dôkaz (str. 7 odvolania). Súdny
poplatok je závislý od konania samotného a preto sa žalobca domnieva, že súdny poplatok mal byť
vyčíslený zo sumy priznanej rozsudkom a nie zo sumy vyplývajúcej zo žaloby. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že V. žalobca má voči žalovanému
1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, že VI. štát má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % a že výrok VII. a VIII. rozsudku súdu prvej inštancie zrušuje, alternatívne
tak, že výroky V. - VIII. rozsudku súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

36. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti výrokom II., V. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Odvolanie proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie
žalovaný 1/ odôvodnil tým, že niet pochybností o tom, že žalovaný 1/ vykonával pre žalobcu odborné
stavebné práce pri vyhotovení diela skládky komunálneho odpadu v obci U. a z obsahu spisu vyplýva
za akých sťažených a netypických podmienok tieto práce pre žalobcu vykonával. Pre rozhodnutie v
tejto veci je najpodstatnejšie právne posúdenie sporu. Podanú žalobu odôvodnil žalobca ustanoveniami

Obchodného zákonníka
o náhrade škody. Takéto odôvodnenie žaloby nemá oporu v zákone, pretože podmienky pre priznanie
akejkoľvek náhrady škody neboli splnené a v tomto smere zaujal súd prvej inštancie jasné stanovisko.
Medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah, založený na základe písomne uzavretej zmluvy o
dielo zo dňa 19.5.2009 č. 0105/2009. Nie je možné časť právneho vzťahu riešiť podľa Obchodného

zákonníkaustanoveniamiupravujúcimizmluvuodielo,časťtohtoistéhoprávnehovzťahuustanoveniami
o náhrade škody a časť ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení. Súd prvej inštancie by mohol mať
pravdu len vtedy, ak by sa preukázalo, že obsahom zmluvy o dielo v časti odmena boli dojednania o
tom, že najskôr sa vykoná dielo, potom sa zistí v rámci znaleckého dokazovania cena takto vykonaného
diela a následne sa zaplatí cena za dielo podľa znaleckého dokazovania. V tomto prípade sa nič

takého nestalo a vykonanie znaleckého dokazovania bolo úplne zbytočné, pretože na takomto postupe
sa objednávateľ a zhotoviteľ nedohodli. Práve naopak, dohodli sa na spôsobe zaplatenia diela a
objednávateľ cenu zaplatil bez pripomienok a výhrad ku kvalite diela a cene za dielo. Skutočnosť, že
časť ceny za dielo žalobca žalovanému 1/ nevyplatil pre nedostatok finančných zdrojov, nemení nič
na tom, že iný spôsob zistenia ceny za dielo nebol nikdy dohodnutý a preto nemožno v tomto smere

nahrádzať dohodu o cene diela ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení a o náhrade škody. Žalovaný
1/ poukázal na to, že v dohode o cene diela boli zakomponované aj takéto faktúry, ktoré nie je možné
peniazmi znalecky oceniť, predovšetkým vykonanie diela v lehote o 4 mesiace skôr než je bežné pri
podobných prácach. Žalobca nemal finančné prostriedky na vyhotovenie a zaplatenie celého diela ažalovaný 1/ v podstate sponzoroval žalobcu tým, že sám zaplatil práce na vykonaní diela. Súd prvej
inštancie nezohľadnil skutočnosť, že práce, ktoré žalovaný 1/ vykonával, boli z časti vykonávané bez
alebo s oneskorením dodaných technických parametrov diela a že žalobca tlačil žalovaného 1/ do toho,

aby stavbu realizoval bez technických písomných podkladov. Stavebné povolenie na realizovanú stavbu
bolo vydané takmer s ročným oneskorením od odovzdania stavby. Ak by žalovaný 1/ bral do úvahy
existenciu znaleckého posudku, potom je jeho najväčšou slabinou fakt, že znalecký posudok vychádza
z technických podkladov, ktoré boli dodané znalcovi po skončení diela a v rozpore s tým, čo sa v rámci
tohto diela malo urobiť. Dielo bolo realizované, vykonané a zaplatené rozsahu prílohy č. 1 zmluvy o

dielo. Znalecký posudok je urobený podľa projektovej dokumentácie dodanej pri odovzdaní a zaplatení
diela a neodráža realitu vykonaných prác dohodnutých v zmluve o dielo a v cene diela so všetkými
aspektami, ktoré sú obsahom tohto pojmu. Ďalším nedostatkom
znaleckého posudku a rozhodnutia súdu prvej inštancie sú práce navyše, ktoré žalovaný 1/ vykonal a
ktoré súd prvej inštancie z neznámych dôvodov do ceny za dielo nezahrnul a odkázal žalovaného 1/ na
podanie samostatnej žaloby. Tento postup považuje žalovaný 1/ za nesprávny, pretože strany sporu sa

súdia o totožný predmet sporu. Pred vyhotovením odvolania právnym zástupcom žalovaného 1/ podal
odvolanie samotný žalovaný 1/, na ktoré právny zástupca odkázal. V tomto odvolaní sa žalovaný 1/
venuje sporu z pohľadu technika a odborníka na stavebné práce. Výroky V. a VI. rozsudku súdu prvej
inštancie napadol žalovaný 1/ ako výroky závislé od rozhodnutia o veci samej. Podľa názoru žalovaného
1/ žalobca nezdôvodnil svoj nárok a toto zdôvodnenie nahradil súd prvej inštancie právnymi službami

pre žalobcu, keď nárok priznal z titulu bezdôvodného obohatenia, čo žalobca ani nežiadal. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

37. Žalovaný 1/ v odvolaní zo dňa 26.7.2018 uviedol, že je nepochybné, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s viacerými závažnými skutočnosťami. Súd prvej inštancie prevzal závery znalca STÚ

ako absolútnu pravdu a nepripustil žalovaným 1/ navrhnutú konfrontáciu ani kontrolné posúdenie
záverov znaleckého posudku a nebral do úvahy argumenty žalovaného 1/. Znalec v znaleckom posudku
porovnával vykonané práce s rozpočtom projektanta nie s prílohou č. 1 k zmluve o dielo. Do ceny
prác nezapočítal práce vykonané žalovaným 1/ nad rámec prílohy č. 1 ocenené na 69 911,90 eur +
DPH a odsúhlasené v stavebnom denníku s odvolaním sa na to, že v prílohe č. 1 k zmluve o dielo

nie sú uvedené žiadne práce naviac, preto nemohli byť znalcami posudzované. Súd prvej inštancie
zadal znalcovi stanoviť cenu prác vykonaných žalovaným 1/ a keďže sa znalec zaoberal menej prácami
mal sa zaoberať aj prácami naviac. Tieto práce boli vykonané ako podmienka ku skolaudovaniu a
užívaniu diela. K bezdôvodnému obohateniu by tak došlo na strane žalobcu. Od začiatku bolo všetkým
zainteresovaným jasné, že pre nedostatok finančných prostriedkov (celé dielo malo stáť cca 1,5 mil.

eur) bude predmetom realizácie iba dielo v rozsahu prílohy č. 1, teda jedna kazeta s príslušenstvom.
Zdroje získané prevádzkovaním tejto kazety sa použijú na dobudovanie druhej kazety, čo sa v podstate
aj udialo. Táto skutočnosť je zapísaná na prvej strane stavebného denníka dňa 22.5.2009, čo súd aj
znalec prehliadli, aj keď sa opierajú o iné skutočnosti uvedené v stavebnom denníku. Žalovaný 1/ ďalej
namietal, že súd prvej inštancie prihliadal na podsunutú skutočnosť projektanta, že vykonávací projekt

vyexpedoval 05/2009 a tvrdenie, že zmluva o dielo sa uzatvorila dňa 19.5.2009 na celé dielo. Uvedené je
klamstvo. Príloha č. 1 k zmluve o dielo bola urobená dávno pred tým, ako projektant dodal antidatovaný
projekt a stavebný úrad vydal o rok povolenie. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že rozhodnutie
o užívaní stavby z 28.4.2011 je vydané na základe prác vykonaných žalovaným 1/ iba na prvej kazete
a tá má plochu na ukladanie odpadu cca 7 700 m2, pričom celá skládka a obidve kazety zaberajú

plochu 16 200 m2. Ide o výmeru v m2 podľa zmluvy a nie v m3, čím bola ukrátená výmera a tým aj
cena prác vykonaných žalovaným 1/ na polovicu. Za spornú položku považoval žalovaný 1/ položku SO
09 č. 9 rozprestretie minerálneho tesnenia 2 x 250 mm na ploche dna a bokov skládky pod tesniacu
fóliu (cca 7 700 m2), kde norma vyžaduje aj Inšpekcia životného prostredia určila vykonať 2x vrstvu
250 mm ílového zhutneného tesnenia a každej vrstve zvlášť zmerať zhutnenie. Keďže technologické

operácie bolo nutné samostatne vykonať opakovane 2x, mal žalovaný 1/ za to, že položka č. 9 SO 02
súťažného zadania a teda aj zmluvného rozpočtu prílohy č. 1 k zmluve o dielo v dvojnásobnej výmere
15 466 68 m2 to vystihuje presne. Žalovaný 1/ upozorňoval a namietal postup znalca STÚ, ktorý si tieto
postupy zlúčil do spoločnej hrúbky 500 mm a žalovanému 1/ tak znížil dohodnutú výmeru aj cenu na
polovicu. Obdobne znalec postupoval aj v iných prípadoch. Projekt pôvodne uvažoval s drenážou na

odvedenie dažďových vôd z plochy skládky a bokov skládky 0,5 m štrku. Na šikmých stenách s udaným
sklonom v PD by sa však vzhľadom na trenie štrk neudržal a tak bola drenáž na svahoch vybudovaná
drenáž umelá zložená z troch vrstiev - geotextília - odvodňovacia drenážna mriežka a geokompozit
odolný voči UV žiareniu v celkovej hrúbke cca 30 mm ukotvených po obvode v ryhe so zhutnením, abynedošlo k zosunu. K tomu bolo potrebné na svahoch zabudovať drahšiu obojstranne zdrsnenú tesniacu
fóliu. Uvedené so súhlasom projektanta, stavebného dozoru a objednávateľa a uvedené odsúhlasila
aj Inšpekcia životného prostredia v povoľovacom a užívacom konaní. Tento postup si vyžiadal použiť

naviac materiál na technologické prekrytie vrstiev a straty, čo bolo zahrnuté vo väčšej výmere položiek
voči uvažovaným čistým výmerám plôch znalca STÚ. Výsledkom uvedeného postupu za použitia umelej
drenáže došlo k zväčšeniu kapacity prvej kazety pre odpad. Pri výpočte bezdôvodného obohatenia ako
rozdielu fakturácie a hodnoty prác podľa znalca STÚ súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaný 1/
odviedol z priznanej sumy DPH 64 243,60 eur a o túto sumu mala byť priznaná suma znížená. Zároveň

poukázal na to, že žalobcovi bola vrátaná DPH vo výške 164 130,89 eur. Po odpočítaní tejto sumy od
zaplatenej sumy
950 000 eur žalobca zaplatil 785 769,11 eur a potom rozdiel medzi touto sumou a hodnotou vykonaných
prác podľa znalca STÚ predstavuje + 3 621,9 eur, pričom žalobca neuznal naviac práce vo výške 69
911,90eur+DPH.Žalovanýtaktiežtvrdil,žepriobhliadkestavbysoznalcombolžalovaný1/vykázanýzo
stavby ešte pred samotnou obhliadkou. Žalovaný 1/ zotrval na tvrdení, že dielo vykonal v celom rozsahu

prílohy č. 1 k zmluve o dielo vo veľmi dobrej kvalite, dielo investor prevzal bez závad a nedorobkov v
celom rozsahu, zaplatil zaň dohodnutú cenu a v predstihu ho užíval a užíva doposiaľ.

38. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 13.8.2018 k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol s poukazom na predmet
uzatvorenej zmluvy o dielo v rozsahu prílohy č.1 a cenu diela vo výške 1 023 544,38 eur vrátane

DPH, ktorá vychádzala z ocenených položiek výkazu podľa prílohy č. 1 a na § 537 ods. 1 Obchodného
zákonníka, že dňa 6.7.2009 vystavil žalovaný 1/ žalobcovi faktúru č. 2009/005 vo výške 550 000 eur
vrátane DPH a dňa 4.9.2009 faktúru č. 2009/007 na sumu 473 544,38 eur vrátane DPH, spolu teda
vyfakturoval sumu 1 023 544,38 eur ako celú dojednanú sumu za dielo. Žalobca zaplatil faktúru č.
2009/005 v plnej výške 550 000 eur a z faktúry č. 2009/007 zaplatil 40 000 eur, pričom sumu 73 544,38

eur vrátane DPH si ponechal v zmysle čl. V. bod 3 zmluvy o dielo ako zádržné. Žalobca si dal vypracovať
a do konania predložil znalecký posudok č. 44/2011 zo dňa 29.9.2011 Ústavom stavebnej ekonomiky,
s.r.o. na zistenie toho, akú časť predmetu diela žalovaný 1/ neuskutočnil. Žalovaný 1/ neoprávnene
fakturoval práce podľa predmetného znaleckého posudku vo výške 257 731,02 eur bez DPH, vo výške
306 699,91 eur s DPH. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný 1/ nevykonal zo stavebného

objektu SO 02 skladovacie priestory, z SO 03 drenážny systém, z SO 05 chýba postrekovací
hydrant H2 pre druhú kazetu a napojenie hydrantu na RC, z SO 06 odplynenie a z SO 09 káblové
rozvody. Na základe pripomienok a námietok žalovaných v konaní nariadil súd prvej inštancie znalecké
dokazovanie. Znalecký posudok č. 30/2017 vypracovaný Ústavom súdneho znalectva Stavebnej fakulty
STU v Bratislave bol východiskom pre rozhodnutie. Tento znalecký posudok v niektorých častiach

konštatoval odlišné závery oproti znaleckému posudku č. 44/2011, ale v značnej a rozhodujúcej
miere sa tieto posudky zhodujú v tom, že zo strany žalovaného 1/ došlo k nevykonaniu prác dohodnutých
v zmluve a fakturovaných žalobcovi. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne posúdil, že ide
o vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nal. Občianskeho zákonníka, o zodpovednostný
vzťah medzi

tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom
kto sa na úkor iného obohatil musí obohatenie vydať. Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu
bezdôvodného obohatenia a v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa na obchodnoprávny vzťah
použijú normy občianskeho práva, ak sú na to splnené podmienky. Cena diela bola stanovená v
závislosti a v nadväznosti na jednotlivé časti diela a ak tá ktorá časť diela nebola vykonaná vôbec, a

žalovaný 1/ za jej vykonanie dostal zaplatené, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. S
poukazom na § 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka o výklade vôle žalobca uviedol, že základným
a rozhodujúcim podkladom medzi zmluvnými stranami je zmluva a v nej obsiahnuté podmienky. Na
základe zmluvy a výlučne v dohodnutom rozsahu je možné fakturovať jednotlivé práce a služby.
Faktúra je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane na podklade dohodnutých podmienok.

Nevykonané práce, ktoré žalovaný 1/ fakturoval, nemali byť nikdy zaplatené. Žalobca poukázal na odsek
75. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého po doplnení posudku nemali strany sporu už výhrady
proti znaleckému posudku č. 30/2017 a v zmysle § 366 CSP jeho spochybňovanie v odvolacom konaní
neobstojí. Ide o skutkové a technické záležitosti viazané na odborné technické posúdenie. Návrhy
žalovaného 1/ na kontrolné posúdenie znaleckého posudku č. 30/2017 je irelevantné vzhľadom

na takmer totožné závery podľa znaleckého posudku č. 44/2011. žalobca s poukazom na § 536 a
§ 537 Obchodného zákonníka považoval za účelové tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že v cene diela boli
zahrnuté ďalšie faktory ako skoršie vykonanie diela, údajné sponzorovanie diela žalovaným 1/. Ide o
subjektívne názory žalovaného 1/ bez opory vo vykonanom dokazovaní. Zmluva o dielo je konsenzuálnazmluva zakladajúca synalagmatický vzťah. Nevykonaním časti diela nevznikol žalovanému 1/ nárok na
zaplatenie tejto časti diela. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že práce naviac nie
sú predmetom tohto sporu podľa odseku 80. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný 1/

tvrdenie o vykonaní prác naviac, o ich hodnote a o dohode so žalobcom nepreukázal. Za irelevantné
tvrdenia považoval aj tvrdenia žalovaného 1/ k zaplateniu alebo vrátaniu DPH pre toto konanie. DPH sa
spravuje osobitnými predpismi a v tomto konaní nemôže byť zohľadnená. Je povinnosťou strán, aby sa
po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku a zaplatení žalovanej sumy vysporiadali s otázkou DPH vo
vzťahu k štátu prostredníctvom príslušného správcu dane. Vo výrokoch rozsudku súdu prvej inštancie,

proti ktorým podal odvolanie žalovaný 1/, považuje žalobca tento rozsudok za vecne správny.

39. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 6.9.2018 k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca meritórnu stránku
rozhodnutia odvolaním nenapadol, odvolanie podal proti výrokom o náhrade trov konania. Zdôraznil, že
žalobca podal žalobu o náhradu škody a z titulu náhrady škody nedostal ani cent. Súd prvej inštancie
priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobca nežiadal a na ktoré nemá najmenší nárok z

dôvodov, ktoré uviedol žalovaný 1/ v odvolaní. Žalobca podal žalobu proti dvom žalovaným, pokiaľ ide o
žalovaného2/žalobuprotinemusúdprvejinštanciezamietolavovzťahuknemujezamietajúcirozsudok
právoplatný. Nie je pravdou, že žalobca mal vo veci plnú úspech. Žiadať v takomto prípade náhradu
trov konania od žalovaného 1/ by bolo krajne nespravodlivé. Na úrovni odvolacieho konania považuje
žalovaný 1/ za zbytočné „handrkovať sa“ ako má súd posudzovať ekonomické pomery žalobcu, ktorý

má vďaka žalovanému 1/ trvalý zdroj príjmu z diela vykonaného žalovaným 1/ pre žalobcu.

40. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 7.9.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 13.8.2018 k odvolaniu
žalovaného 1/ uviedol, že pôvodný zámer žalobcu požadovaný od žalovaného 1/ bolo zhotovenie diela
- rozšírenie existujúcej skládky komunálneho odpadu v rozsahu dvoch kaziet na výmere cca 16 400 m2.

pri vzájomných rokovaniach sa zistilo, že na takýto rozsah prác nemá žalobca zabezpečené finančné
zdroje. Preto bola vyhotovená príloha č. 1 k zmluve o dielo, podľa ktorej sa vyhotoví jedna kazeta na
cca polovičnej výmere. Žalovaný 1/ považuje žalobu za špekulatívnu. Dva roky po odovzdaní práce
získal žalobca od projektanta úplne nový projekt na pôvodne zamýšľané dve kazety a na výmeru 16
400 m2. Žalovaný 1/ nemal nikdy záväzok ani povinnosť vyhotoviť rozsah prác podľa tejto projektovej

dokumentácie na dve kazety a 16 000 m2. Preto nie je možné klásť otázky súdu a znalcovi, či boli
alebo neboli práce vykonané podľa projektovej dokumentácie predloženej žalobcovi o dva roky neskôr
po skončení prác vykonaných žalovaným 1/.

41. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. Týkajúci sa žaloby žalobcu proti žalovanému 2/

nadobudol právoplatnosť.

42. Súdne konanie žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ o zaplatenie 273 896,41 eur s príslušenstvom začalo
dňa 26.6.2012 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa § 82 ods. 1 tom čase platného a
účinného znenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

43. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

44. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom jeho účinnosti.

45. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

46. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali v zákonnej lehote strany
v spore, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods.

1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
jemu predchádzajúceho konania.47. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením §
470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné
podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.20156 podľa v tom čase platného a účinného zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje
základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a
naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

48. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II., v závislých
výrokoch V. - VII. o nárokoch na náhradu trov konania a vo výroku VIII. o odňatí priznaného oslobodenia
od súdnych poplatkov žalobcovi podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť. Odvolací súd rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu,
aby zopakoval alebo doplnil

dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

49. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza,
že v postupe súdu prvej inštancie v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o

povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní
na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup
pred skončením dokazovania.

50. Žalobca napadol odvolaním tie výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré predstavujú k veci samej

rozhodnutie o procesných nárokoch súvisiacich so začatím a vedením civilného procesu stranami sporu
upraveným Civilným sporovým poriadkom a zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Ide o nároky
na náhradu trov konania a o odňatie oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Procesné
nároky na náhradu trov konania sú nárokmi závislými od meritórneho výsledku sporového konania a o
týchto nárokoch sa rozhoduje formou uznesenia. Rovnaký charakter z hľadiska formy rozhodnutia má

aj rozhodnutie týkajúce sa súdnych poplatkov a oslobodenia od súdnych poplatkov, vrátane rozhodnutia
o odňatí priznaného oslobodenia (i čiastočného) od súdnych poplatkov. Žalovaný 1/ napadol rozsudok
súduprvejinštancieokremprocesnýchnárokov,ktorésahoakostranysporutýkajú,ajvýrokII.rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie rozhodol meritórne vo veci samej o uplatnenom nároku podľa hmotného
práva.

51. Odvolacie tvrdenia žalovaného 1/, ktorými odôvodňoval existenciu odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. f/ CSP sú dôvodom zakladajúcim prieskum zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie odvolacím súdom, v rámci ktorého odvolací súd zároveň hodnotí uplatnenie zásady voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie, tak ako vyplýva z odsekov 5. - 49.

odôvodnenia rozsudku, vykonal vo veci
samej rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania nariadeného v konaní, a v týchto
odsekoch podrobne opísal zistené skutočnosti a vyjadrenia strán sporu k znaleckému
posudku č. 30/2017 vypracovanému Ústavom súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Preskúmaním jednotlivých vykonaných dôkazov a vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje, že

skutočnosti uvedené v citovaných odsekoch odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplývajú z
vykonaného dokazovania.

52. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch,
ako aj odvolacích tvrdení žalovaného 1/, dospel k záveru, že napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu

napadnutého rozsudku, sú závery prijaté súdom prvej inštancie v podstate nepreskúmateľné. Súd prvej
inštancie sa dôsledne neriadil procesnou právnou úpravou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a zistené
skutočnosti dôsledne nehodnotil, pretože sa nevyrovnal so všetkými podstatnými tvrdeniami žalovaného
1/. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva naspravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods.1 Dohovoru a v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva

neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných
opravných prostriedkov. Civilný sporový poriadok upravuje v § 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti
a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,
zákonnosť a spravodlivosť. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP súd v odôvodnení
rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky

procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a
ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Pritom treba
vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov v čl. 15 základných princípov CSP a v

§ 191 ods. 1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu
získanými
v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Súd
nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Je však povinný v
odôvodnení náležite vyhodnotiť dôkaznú situáciu. Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd

musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán,
ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti
veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch
prijatia, či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá

požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený
výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
I. ÚS 114/2008). Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so
zásadnou námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za
prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (sp.zn.

II. ÚS 410/2006).

53. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si povinnosti vyplývajúce z § 191 a z § 220 ods.
2 CSP riadne nesplnil, výsledky vykonaného dokazovania náležite nevyhodnotil a svoje rozhodnutie
riadne a presvedčivo neodôvodnil.

54. V odôvodnení rozsudku nevenoval súd prvej inštancie dostatočnú pozornosť otázke hodnotenia
dohodnutého predmetu zmluvy o dielo č. 0105/2009 zo dňa 19.5.2009 ako otázke, ktorá patrí k
podstatným náležitostiam zmluvy o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 263
ods. 2 Obchodného zákonníka. V odseku 64. odôvodnenia len stroho uvádza, že žalobca v postavení

objednávateľa uzavrel dňa 20.5.200 so žalovaným 1/ písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo
realizovanie stavby. Pokiaľ mal súd prvej inštancie pod pojmom STAVBA na mysli to dielo, ktoré sa
žalovaný 1/ zaviazal vykonať pre žalobcu podľa uzatvorenej zmluvy o dielo, bol povinný predovšetkým
uviesť a špecifikovať v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov, ktorá listina obsiahnutá v spise je
prílohou č. 1 k zmluve o dielo, a po jej presnej identifikácii uviesť aký rozsah prác a dodávok obsahuje

príloha č. 1 v rámci projektu U. - skládka odpadov, časť C I. etapa tak, aby bolo zrejmé, čo bolo
dohodnutým predmetom diela. Žalovaný 1/, 2/ v konaní tvrdili, že dielo, ktoré žalovaný 1/ vykonal a
ktoré prostredníctvom žalovaného 2/ odovzdal žalobcovi v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa
17.7.2009, bolo vykonané v dohodnutom rozsahu podľa zmluvy o dielo. Rovnako túto skutočnosť tvrdil
žalovaný 1/ aj v odvolaní.

55. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v súvislosti s predmetom diela podľa prílohy č. 1 v
rámci projektu U. - skládka odpadov, časť C I. etapa nedáva v rámci hodnotiacej úvahy súdu prvej
inštancie odpoveď ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so skutočnosťou, že v priebehu vykonávania
diela žalovaným 1/ pre žalobcu bol projekt U. - skládka odpadov, časť C I. etapa doplňovaný a aký

prípadný vplyv mali tieto doplnenia na dielo a jeho obsah a rozsah z hľadiska objemu (kvantity), pričom
nie je vôbec zrejmé o aký projekt išlo v čase uzatvorenia zmluvy o dielo. Žalovaní 1/, 2/ v konaní tvrdili,
že išlo o projekt pre územné konanie, pričom v oboch znaleckých posudkoch sa uvádza projekt pre
stavebné konanie.56. Žalovaný 1/ uplatnil v konaní proti žalobcovi postupom podľa § 97 (vzájomná žaloba) a §
98 (započítanie) v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nárok na

zaplatenie 73 544,38 eur (čl. V. bod 3. zmluvy o dielo) a nárok na zaplatenie naviac prác v rámci
vykonávania diela, ktoré boli odsúhlasené zástupcami zainteresovaných strán v stavebnom denníku.
Konanie vedené pred Okresným súdom Topoľčany pod sp.zn. 8Cb/4/2014, v
ktorom si žalovaný 1/ ako žalobca uplatňuje proti žalobcovi ako žalovanému nárok na zaplatenie 77
977,69 eur s príslušenstvom, z ktorého časť vo výške 73 544,38 eur predstavuje zádržné podľa čl. V.

bod 3. zmluvy o dielo č. 0105/2009 zo dňa 19.5.2009, je uznesením tohto súdu prerušené práve do
skončenia tohto súdneho konania. V týchto súvislostiach odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k nároku
žalovaného 1/ na zaplatenie naviac prác vykonaných na diele v rámci plnenia záväzku vykonať predmet
diela podľa zmluvy o dielo, nie je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nielen nedostatočné,
ale v spojení s uplatneným procesným nárokom žalovaného 1/ podľa § 97 a § 98 OSP aj procesne
nesprávne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že práve uplatneným procesným postupom zo strany

žalovaného 1/ bolo potrebné vykonať, hodnotiť a odôvodniť vzájomné nároky strán sporu vyplývajúce
z diela vykonaného žalovaným 1/ pre žalobcu v rámci stavby U. - skládka odpadov, časť C I. etapa.
Práce a dodávky vykonané žalovaným 1/ nad dohodnutý rámec predmetu diela sú predmetom sporu
a predstavujú práve procesným uplatním zo strany žalovaného 1/ vysporiadanie všetkých vzájomných
nárokov zmluvných strán z vykonaného diela, zvlášť za situácie, že boli odsúhlasené v stavebnom

denníku a tieto práce a dodávky boli odovzdané a prevzaté žalobcom.

57. Ako nedostatočne odôvodnené, a tým aj nepreskúmateľné, vyhodnotil odvolací súd záver súdu prvej
inštancie prezentovaný v odseku 79. odôvodnenia, že časť ceny prevzal žalovaný 1/ bez zmluvného
základu a teda sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Nejde o vadu, ale o nevykonanú prácu, za ktorú

nevzniklo žalovanému 1/ právo na plnenie a je teda zrejmé, že takúto prácu nie je potrebné reklamovať.
Súd prvej inštancie aj napriek tomu, že na skutkové zistenia z vykonaného dokazovania aplikoval po
právnej stránke okrem iných aj § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dielo
má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, pri hodnotení skutkových
zistení vôbec nezohľadnil skutočnosti, ktoré mal preukázané zo zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby

zo dňa 17.7.2009, a z ktorého vyplýva, že práce boli vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou
a technickými podmienkami. Zodpovedanie otázky, či podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo
dňa 17.7.2009 žalobca prevzal od žalovaného 1/ dielo v rozsahu podľa dohodnutého predmetu diela,
a neskôr žalobca zistil, že odovzdané dielo nezodpovedá rozsahu podľa dohodnutého predmetu diela,
k vykonaniu ktorého sa žalovaný 1/ zmluvou o dielo zaviazal, dáva v predmetnom spore odpoveď, či

ide o vady diela v kvantite (množstve, objeme, rozsahu) alebo o omeškanie žalovaného 1/, prípadne
o nemožnosť plnenia, nakoľko dokončenia diela vykonaním prác v rámci 2. kazety skládky časť C mal
pre žalobcu vykonať iný subjekt.

58. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov má svoje legislatívne
vyjadrenie v § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 191 ods. 2 CSP môže byť vierohodnosť
každého dôkazu spochybnená prostriedkami procesného útoku alebo prostriedkami procesnej obrany,
žiaden dôkaz nedisponuje zákonom predpísanou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz opaku. Hodnotenie

dôkazov by malo mať oporu vo vykonanom dokazovaní a malo by byť v súlade s logikou, bez rozporu
s prírodnými zákonmi a predovšetkým by malo byť preskúmateľné v inštančnom postupe. Hodnotenie
dôkazov predstavuje obligatórnu náležitosť písomného vyhotovenia
odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP (súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy).

59. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú
zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k

rozhodnutiuvovýrokuII.vovecisamej.Bezodôvodneniavzťahumedziskutkovýmizisteniamiaúvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej zodpovedajúcimi
aplikácii a výklady použitých právnych noriem, odvolací súd uzavrel, že rozhodnutie je zaťažené vadou,ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Aj v odvolacom konanie platí, že musia byť
zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak nastane situácia, že rozsudok
v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, treba

konštatovať, že nedostatok týchto dôvodov prináša porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a je
preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Vzhľadom na nedostatok
dôvodov nemôže odvolací súd posúdiť, či v tejto časti (výrok II. rozsudku) súd prvej inštancie vecne
správne rozhodol. Vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zakladajúce
nepreskúmateľnosť rozsudku v podstatných otázkach pre právne posúdenie veci a taktiež aj z hľadiska

právneho posúdenia veci, vyhodnotil odvolací súd ako nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorým
sa strane sporu odňala možnosť uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o veci samej podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušil.

60. Nakoľko odvolací súd zrušil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, zrušil aj výroky V.,
VI.aVII.onárokochstránsporuaštátunanáhradutrovkonaniaakoovýrokochzávislýchodmeritórneho
rozhodnutia riadiac sa zásadou zodpovednosti za výsledok a mierou úspechu strán sporu podľa § 255
CSP v sporovom konaní. Z tohto dôvodu sa odvolací súd následne nezaoberal a nevyhodnocoval
odvolacie tvrdenia žalobcu, nakoľko zrušením výrokov V. a VI., ktoré žalobca napadol odvolaním,

žalobca dosiahol výsledok sledovaný odvolaním.

61. Odvolacie tvrdenia žalobcu, ktorými za uplatnenia odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP odôvodňoval nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku VIII., ktorým bolo žalobcovi
odňaté priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné. Odvolací súd

sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že čiastočné priznanie žalobou uplatnené peňažného nároku nemôže
byť samo o sebe dôvodom, pre ktorý pominuli potreby oslobodenia od súdnych poplatkov. Pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, a je tomu tak aj pri odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov,
sú rozhodujúce podľa § 254 ods. 2 CSP pomery strany sporu. Z podstaty oslobodenia od súdnych
poplatkov vyplýva, že ide predovšetkým o pomery majetkové, najmä na strane právnických osôb a

fyzických osôb podnikateľov. Tieto pomery nemôžu byť len prechodné a musia byť natoľko závažné, že
poplatník objektívne nemôže splniť svoju poplatkovú povinnosť. Z predloženého spisu vyplýva, že ku
dňu rozhodnutia o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi súd prvej inštancie nezisťoval
žiadne pomery žalobcu na rozhodnutie o odňatí oslobodenia (čiastočného) od súdnych poplatkov a jeho
rozhodnutie je vo výroku VIII. za daného stavu bez riadneho zistenia skutkového stavu pomerov žalobcu

nesprávne, spĺňajúce podmienky uplatnených odvolacích dôvodov. Z tohto dôvodu odvolací súd výrok
VIII. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil.

62. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP v ďalšom
konaní bude dôsledne postupovať podľa § 181 ods. 2 CSP tak, aby po určení sporných a nesporných

skutkových tvrdení medzi stranami sporu, mohol rozhodnúť o vykonaní a v konaní vykonal tie dôkazy,
ktoré sú významné a potrebné pre zistenie skutkového stavu, teda zopakuje dokazovanie v potrebnom
rozsahu, prípadne rozhodne o vykonaní a vykoná ďalšie dôkazy navrhnuté stranami sporu. Bude sa
zaoberať podstatnými tvrdeniami strán sporu, prípadne voči stranám sporu vykoná postup podľa § 150
ods. 2 CSP so zdôraznením, že strany sporu majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Úlohou súdu

prvej inštancie bude zabezpečiť si pre svoje skutkové závery dostatočný skutkový podklad procesne
predpokladaným spôsobom. V tomto postupe sa najmä náležite vysporiada s dôkazmi,
vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, pretože dôkazy nestačí len vykonať a ich
obsah preniesť do odôvodnenia, ale je potrebné ich náležite vyhodnotiť, posúdiť ich vierohodnosť a
relevantnosť a vyvodiť z nich dielčie skutkové zistenia a potom rozhodujúci skutkový záver. Zásada

voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 191 ods. 1 CSP v sebe subsumuje okrem iného aj povinnosť
súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenia strán
sporu. Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že
v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11
ods. 4 CSP) procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní

tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami
riešenými v konaní a podstatnými tvrdeniami strán sporu a zároveň, aby odôvodnenie spĺňalo nielen
formálne náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, ale aby aj z materiálneho hľadiska zodpovedalo kritériám
spravodlivého odôvodnenia. Súd prvej inštancie sa zameria vo svojom hodnotení na posudzovanie týchotázok, pre nepreskúmateľnosť ktorých (odsek 54. - 57. odôvodnenia tohto rozhodnutia) zrušil odvolací
súd v napadnutej časti rozsudok vo veci samej (výrok II.), pretože ich hodnotenie má význam pre
hodnotenie ostatných dôkazov a následne aj pre právne posúdenie veci, či ide o vady diela, o náhradu

škody alebo o bezdôvodné obohatenie.

63. V súvislosti s právnym posúdením veci poukazuje odvolací súd na názor vyslovený v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2010, sp.zn. 5 Cdo 196/2009, v ktorom uviedol :
Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania

nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce

skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Tento názor
je plne aplikovateľný aj v podmienkach Civilného sporového poriadku.

64. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP o nároku na náhradu trov
konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).