Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 2, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121210981
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121210981.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne C.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/X, XXX XX P., t.č. bytom G. C. X, XXX XX G. - D., právne zastúpená advokátom JUDr.
Michal Kizák, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému C.. T. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomD.XXXX/X,XXXXXP.,ovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,onávrhu

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov, č.k. 24C/102/2021-55 zo dňa 22. decembra 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zdržať sa stavebných úprav na rodinnom dome č. XXXX, ktorý je postavený na

pozemku parcela C KN č. XX XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX a terénnych
úprav na pozemku parcela C KN č. XX XXX/XX ostatná plocha o výmere XX m2, na pozemku parcela C
LN č. XX XXX/XX orná pôda o výmere XXX mX a na pozemku parcela C KN č. XX XXX/XXX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2.

II. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania, ktoré je vedené na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C/102/2021.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa vo veci samej domáhala vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva so žalovaným, a to tak, aby rodinný dom pripadol do jej výlučného vlastníctva.
Dňa 22.12.2021 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa terénnych úprav na rodinnom dome, ako aj priľahlom pozemku, čo
odôvodnila jednak tým, že dočasne nežije v rodinnom dome a jednak aj predloženou fotodokumentáciou
terénnych úprav.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný bez súhlasu žalobkyne, resp. priamo v rozpore s
jej vôľou vykonáva na rodinnom dome a na pozemkoch rôzne stavebné a terénne úpravy. Potreba
neodkladnej potreby úpravy pomerov je daná tým, že žalovaný na rodinnom dome, resp. na pozemku
k nemu patriacemu vykonáva stavebné a terénne úpravy, ktoré majú významný vplyv na majetok
žalobkyne, bez jej súhlasu. Z predloženej fotodokumentácie bolo preukázané, že na pozemku sa
realizujú terénne úpravy. Danosť právneho záujmu na strane žalobkyne je preukázaná, žalobkyňa

osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalovaný preukázateľne na pozemku vykonáva
stavebné úpravy, s ktorými žalobkyňa nesúhlasí, pričom vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctvamanželov je predmetom súdneho konania, ktoré nie je skončené. Z uvedených dôvodov návrhu
žalobkyne vyhovel.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že v apríli 2021 bývalá manželka
odišla spolu s deťmi zo spoločného rodinného domu a od svojho odchodu sa odmietla zúčastňovať
na potrebe údržby tohto domu, ako aj jeho záhrady, čím posledné roky dochádzalo najmä v letných

mesiacoch a pri extrémnych suchách k znehodnocovaniu záhrady z dôvodu jej vysychania. Nakoľko
nechcel dopustiť situáciu pri ktorej by sa znehodnotila daná záhrada, a teda aj hodnota majetku ešte
pred vyporiadaním BSM, zvolil riešenie potreby starostlivosti o záhradu v okolí predmetného rodinného
domu zavedením závlahového systému. Iné stavebné úpravy v priestoroch rodinného domu a ani v jeho
záhrade od vybudovania funkčného závlahového systému neurobil, naviac po inštalácii závlahového
systému bola záhrada daná do pôvodného vonkajšieho stavu, v akom bola ešte pred inštaláciou, čo

dokumentuje fotografiou zobrazujúcou predmetnú záhradu. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobkyne,
že odišla za kritických okolností, pretože odišla v tichosti. Jej cieľom je vykresliť jeho osobu v inom
obraze a súčasne túto nepravdivú formuláciu použila ako argument pre potrebu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na súd. Navrhol, aby odvolací súd neodkladné opatrenie zrušil z dôvodu,
že uvádzané skutočnosti boli skreslené, odlišné od skutočnej reality, a teda nie je naplnená potreba

urgentného riešenia danej situácie neodkladným opatrením zo strany súdu.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.).

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s

namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia

dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony aobsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, nakoľko neboli dostatočne
osvedčené skutočnosti na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia
námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie síce aplikoval na predmetný prípad správny právny

predpis, ale tento nesprávne interpretoval.

14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak

je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie

a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.

Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

19. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez

tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana

nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovaniaznamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie

Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,

o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo
alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.

22. Súd prvej inštancie na základe predloženej fotodokumentácie žalobkyňou mal za osvedčené
vykonávanie terénnych úprav na dotknutých nehnuteľnostiach, preto vzhliadol dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalovaný však v podanom odvolaní poukázal na to, že terénne úpravy
uskutočnil za účelom inštalácie závlahového systému, ktorý má zabezpečovať údržbu záhrady v
letných mesiacoch, čím sa má predchádzať k znehodnocovaniu majetku, ktorý je predmetom konania

o vyporiadanie BSM, pričom pozemok bol po vykonaní úprav uvedený do pôvodného stavu, o čom
predložil taktiež fotodokumentáciu. Z predloženej fotodokumentácie žalovaného mal odvolací súd za
osvedčené, že pozemok prislúchajúci k rodinnému domu, ktorý je predmetom konania vo veci samej, je
v súčasnosti uvedený do pôvodného stavu a neprebiehajú na ňom žiadne terénne úpravy. Vzhľadom na
vyjadrenie žalovaného a ním predloženú fotodokumentáciu možno mať za to, že uskutočnené terénne

úpravy boli len dočasného charakteru, a to z dôvodu inštalácie závlahového systému, pričom aj z
fotodokumentácie predloženej žalobkyňou jednoznačne vyplýva, že uskutočnené terénne úpravy sa
netýkali úplne celého pozemku prislúchajúceho k rodinnému domu, ale len jeho časti, a to najmä v okolí
rastlín, kríkov a stromov, z čoho možno mať za osvedčené jeho tvrdenia o dočasnosti terénnych úprav.
Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je

splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 388 C.s.p. zmenil
napadnutéuzneseniesúduprvejinštancietak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).