Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216205873
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8216205873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcu: EPEXIM s.r.o., so
sídlomBratislavská47,93101Šamorín,IČO:31432972,právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému:
A. B. – VAKO, s miestom podnikania C. XXXX/XX, XXX XX D., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpenému
JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO:
42342546,ozaplatenie2.204,44eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Bardejov, č. k. 1Cb/96/2016-362 z 27. apríla 2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov 31. októbra 2016 domáhal voči žalovanému
zaplatenia 2.204,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.204,44 eur od 24. júla
2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako objednávateľ uzatvoril
so žalovaným ako zhotoviteľom 6. júla 2016 zmluvu o dielo č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o dielo“),

predmetom ktorej bolo vykonanie diela podľa jeho požiadaviek, ktoré spočívalo najmä v poskytovaní
odborných výkonov a v poskytovaní technickej súčinnosti pri realizácii obchodu. Žalovaný sa touto
zmluvou zaviazal vykonávať aj subdodávateľskú odbornú činnosti na diele v rámci svojej činnosti, pričom
miestom plnenia bola firma GFFD, stavba: E. E. X, XXXXX D., C.. Žalovaný sa 23. júla 2016 na tejto
stavbe údajne pobil s ďalšími dvoma subdodávateľmi a následne bez udania dôvodu odišiel zo stavby,
čím hrubo porušil zmluvné podmienky a zároveň poškodil jeho dobré meno. Žalovaný neprišiel na
predmetnú stavbu ani o dva dni neskôr. Tento vymyslený dôvod bol však iba zásterkou, pretože žalovaný

s ďalšími dvoma subdodávateľmi v tom čase pracoval pre inú osobu. Žalovanému už uhradil prvú
faktúru za prvý odpracovaný týždeň na sumu 749,77 eur a súčasne za žalovaného a ďalších dvoch
subdodávateľov uhradil za ubytovanie celkovo 800,- eur, z ktorých mu oni uhradili 186,69 eur, teda
na jednu osobu ide o zvyšnú čiastku vo výške 204,44 eur. Podľa článku IV. bod 4.1. zmluvy o dielo
v prípade, že zhotoviteľ prestane realizovať výkon pred jeho ukončením alebo nepokračuje v realizácii
výkonu, zaväzuje sa zhotoviteľ zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške podľa článku V. bod
5.1. zmluvy, čo predstavuje 2.000,- eur. Táto zmluvná pokuta je splatná 10.-tym dňom od doručenia.

Listom z 15. augusta 2016, ktorý si žalovaný neprevzal, vyzval žalovaného na mimosúdnu dohodu, preto
žalovaného vyzval aj elektronickou formou, avšak ani na túto výzvu žalovaný nereagoval. Žalovaný mu
dlžnú sumu doposiaľ neuhradil. Úroky z omeškania si uplatňuje odo dňa nasledujúceho po tom, ako sa
žalovaný pobil na stavbe a následne ju opustil.Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.204,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.204,44
eur od 24. júla 2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 344, § 345 ods. 2, § 536 ods. 1,
ods. 2, § 554 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 37
ods. 1, ods. 2, § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného

zákonníka a ustanovením § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 369c Obchodného zákonníka.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, na základe ktorej mal žalovaný ako zhotoviteľ vykonať práce pre
žalobcu ako objednávateľa na stavbe v Nemecku. V zmysle článku I. zmluvy o dielo mal žalovaný
vykonávať subdodávateľskú odbornú činnosť, ktorá spočívala najmä vo výkonoch remeselných činností,
v poskytovaní služieb, dodávke konkrétneho tovaru, plnení základných úloh alebo pokynov konateľa

alebo poverenej osoby zo strany žalobcu, ktorou bol D. A. F.. V zmysle článku II. bod 2.0. tejto
zmluvy bol miestom výkonu práce GFFD, stavba E. E. X, XXXXX D., C.. Predbežný termín zahájenia
prác bol dohodnutý na 11. júla 2016 a termín dokončenia prác bol dohodnutý na 30. októbra 2016.
V zmysle prílohy č. 1 k zmluve č. XXXXXXXX-XXXX zo 7. júla 2016 sa medzi zmluvnými stranami
dohodli sadrokartonárske a maliarske práce, ktoré boli následne bližšie špecifikované. Podľa tvrdení

žalobcumalodôjsťúdajnenastavbekbitkemedzižalovanýmaďalšímisubdodávateľmi,subdodávatelia
následne opustili stavbu a prestali vykonávať činnosť dohodnutú v zmluve, v dôsledku čoho vznikol
žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur. Okrem toho žalobca zabezpečil žalovanému
ubytovanie, za ktoré mu žalovaný nezaplatil, a preto má žalobca nárok na zaplatenie 204,44 eur.
Žalovaný tvrdenia žalobcu odmietol s tým, že na stavbe nedošlo k žiadnej bitke, ale nemecký majster

na stavbe jemu aj ďalším subdodávateľom 23. júla 2016 dovolil opustiť stavbu do konca týždňa s tým,
že momentálne pre nich nemá prácu. Preto odišiel do Bardejova a žalobca 27. júla 2016 odstúpil od
zmluvy z dôvodu, že neoprávnene opustil stavbu. Má za to, že zmluva o dielo je absolútne neplatná, lebo
neobsahuje kvalitatívny ani kvantitatívny rámec prác, ktoré mal pre žalobcu vykonať. Sumu zaplatenú
za ubytovanie žalobcovi neuhradil z dôvodu, že on mu nevyplatil odmenu za vykonané práce za druhý

júlový týždeň na stavbe.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený
žalobou, ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie o náhradu škody ako majetkovú

ujmu. Pokiaľ ide o predmet zmluvy, resp. jej platnosť z obsahu článku I. bod 1.1. vyplýva, že žalovaný
ako zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na základe požiadaviek žalobcu ako objednávateľa, ktoré
spočívajú hlavne v poskytovaní odborných výkladov ako aj v poskytovaní technickej súčinnosti. Ďalej
je v zmluve uvedené, že žalovaný sa zaväzuje poskytovať subdodávateľskú činnosť v rámci svojej
činnosti zapísanej v živnostenskom liste, ktorá spočíva najmä v remeselných činnostiach, poskytovaní

služieb, plnení základných úloh alebo pokynov. Následne v prílohe číslo 1 k tejto zmluve je uvedené,
že medzi zmluvnými stranami sa dohodli sadrokartonárske a maliarske práce, ktorých špecifikácia
je obsiahnutá v tejto prílohe (napr. v prípade sadrokartonárskych prác – podľa bodu 1.1. prílohy
zníženie stropov (konštrukcia + 2x opláštenie + vyšpachtľovanie a vybrúsenie na Q2) cena za m2
13,50 eur, v prípade maliarskych prác podľa bodu 1.1. penetrácia 0,50 m2). Podľa tvrdení žalovaného

ako aj svedka G. H. žalovaný nevykonával prácu, na ktorú sa zmluvne zaviazal, keďže vykonával
skôr pomocné práce. Tieto tvrdenia však žalovaný v konaní nepreukázal listinnými dôkazmi, keď
nepredložil výzvu, resp. výhrady adresované žalobcovi, ktoré by preukazovali, že žalovaný nevykonáva
práce zmluvne dohodnuté. Naopak, žalovaný tieto práce až do opustenia stavby vykonával a nímvystavená faktúra za prvý odpracovaný týždeň mu bola uhradená, pričom dané práce vykonával aj
naďalej, čo vyplýva z jeho výpovede, ako aj z výpovede svedka G. H.. Súd dospel k záveru, že
zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným spĺňa náležitosti určitosti, keďže jej predmet

bol dostatočne jasne vymedzený v rámci dohodnutých prác, ktoré mal žalovaný vykonať. Čo sa týka
nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, podľa článku IV. bod 4.1. zmluvy zhotoviteľ sa zaväzuje za účelom
dosiahnutia účelu tejto zmluvy poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť. V prípade, že zo strany zhotoviteľa
nebude pristúpené k realizácii výkonu v termíne uvedenom v článku II. bod 2.0. tejto zmluvy alebo
podľa čiastkových objednávok uskutočnených dodatočne objednávateľom alebo zhotoviteľ prestane

realizovať výkon pred jeho ukončením alebo nepokračuje v realizácii výkonu, zaväzuje sa zhotoviteľ
zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške podľa čl. V. ods. 5.1. tejto zmluvy. To neplatí v prípade
mimoriadne nepredvídateľných a neprekonateľných prekážok, ktoré vznikli nezávislé na jeho vôli/ par.
2913 odst. 2 Občianskeho zákonníka/ alebo vzniku sklzu na strane objednávateľa. Toto ustanovenie sa
vzťahuje aj na zamestnanca alebo ďalšieho subdodávateľa zhotoviteľa podľa ustanovenia čl. I ods. 1.7.
tejto zmluvy. Podľa článku V. bod 5.1. zmluvy: „V prípade, že zo strany zhotoviteľa dôjde k porušeniu,

aj jedinej zmluvnej povinnosti, ku ktorej sa zhotoviteľ zaviazal v článku IV. tejto zmluvy, sa zaväzuje
objednávateľovi zaplatiť zmluvnú pokutu, a to za každú porušenú povinnosť vo výške 2.000,- eur. Podľa
čestného vyhlásenia svedka I. A. F. ako aj článku I. bod 1.3. zmluvy pracovné pokyny bol žalovanému
oprávnený dávať iba konateľ žalobcu, prípadne poverená osoba, ktorou bol I. A. F. (v zmluve označený
ako D. A. F.). Podľa žalobcu žalovaný takýto pokyn na opustenie stavby nedostal a na stavbe sa

nenachádzal ani nasledujúce dva dni. Žalovaný teda nepreukázal, že na opustenie stavby mu dal pokyn
žalobca, resp. ním poverená osoba ani to, že pokyn na opustenie stavby dostal od nemeckého majstra
menom J.. Za daných okolností sa javí tvrdenie žalobcu o porušení zmluvných povinností žalovaným ako
preukázané, keď v konaní je nesporné, že žalovaný opustil stavbu, na ktorej mal vykonávať pracovné
činnosti pre žalobcu, pričom žalovaný nepreukázal, že opustil stavbu so súhlasom žalobcu. Žalovaný

tak porušil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z článku IV. bod 4.1. zmluvy, konkrétne v časti „alebo
zhotoviteľ prestane realizovať výkon pred jeho ukončením alebo nepokračuje v realizácii výkonu“, čím
mu v zmysle článku V. bod 5.1. vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur. Na vznik
tohto nároku nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca 27. júla 2016 odstúpil od predmetnej zmluvy
o dielo. Vzhľadom na to súd mal preukázaný nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 2.000,- eur. Zvyšok nároku žalobcu vo výške 204,44 eur titulom úhrady za ubytovanie
žalovaného v Nemecku, žalobca takisto preukázal, a preto má podľa názoru súdu nárok na úhradu
tejto sumy voči žalovanému. Žalobca preukázal úhradu sumy 800,- eur za ubytovanie, ktoré mal uhradiť
za žalovaného ako aj ďalších dvoch subdodávateľov na základe faktúry č. XXXX/XXXX vystavenej
4. júla 2016. Podľa tvrdení žalobcu mu žalovaný a ďalší dvaja subdodávatelia uhradili z tejto sumy

186,69 eur, teda z neuhradenej časti sumy pripadá na žalovaného suma 204,44 eur. Žalovaný v konaní
nepopieral, že žalobca za neho uhradil ubytovanie v Nemecku, nepopieral ani výšku, ktorú si voči nemu
žalobca titulom úhrady za ubytovanie uplatnil. Skutočnosť, že žalovaný toto ubytovanie využil vyplýva
aj z výpovede svedka G. H..

Súd prvej inštancie považoval žalobu na základe vykonaných dôkazov vcelku za dôvodnú. Žalobca si
uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, t. j. uplatnil si voči žalovanému menej ako bol zákonný
úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Keďže žalovaný výšku ani začiatok obdobia, za ktoré bude
povinný platiť úrok z omeškania, nenamietal, súd vyhovel nároku žalobcu aj v časti ním uplatneného

príslušenstva.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal

úspešnému žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie svojho práva
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.

1 písm. f) a písm. h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaný tvrdil, že záväzkovoprávny vzťah medzi ním a žalobcom založený
zmluvou označenou ako zmluva o dielo XXXXXXXXX zo 6. júla 2016 v spojení s prílohou č. 1 k zmluveč. XXXXXXXX-XXXX je síce vzťahom obchodnoprávnym, ale z hľadiska konkrétneho zmluvného typu
má za to, že vzhľadom na vymedzený predmet plnenia v Preambule a bodoch 1.1. a 1.2. nemožno
konštatovať, že predmetom zmluvy by bolo určité dielo tak, ako to predpokladá ustanovenie § 536 ods. 1

Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmluve o dielo
predmet zmluvy nie je žiadnym iným spôsobom spresnený, resp. identifikovaný natoľko, aby mohlo byť
vsúdnomkonaníposúdené,čiplnilriadnealebočiplnilvadne.Žalobcapočascelejdobytrvaniasúdneho
sporu a ani pri podaní žaloby nepredložil, netvrdil a nepreukázal existenciu konkrétnych požiadaviek
na vykonanie diela, na základe ktorých mal ako zhotoviteľ dielo vykonávať. V bode 1.2. zmluvy o dielo

celkom zjavne absentuje konkrétne špecifikovaná úloha, činnosť, resp. konanie, výsledkom ktorej by
mal byť určitý výsledok, produkt, dielo, pod ktorým sa rozumie zhotovenie, montáž, údržba alebo úprava
stavby alebo jej časti. Navyše je evidentné, že Príloha č. 1 k zmluve č. XXXXXXXX-XXXX nie je
v skutočnosti prílohou zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a žalobcom, nakoľko zmluva o dielo má
označenie č. XXXXXXXXX, čo teda numericky odkazuje na úplne odlišnú zmluvu, pod rozdielnym
číselným označením, než akú uzatvoril so žalobcom. Aj za predpokladu, že by predmetom zmluvy o dielo

mal byť výkon konkrétnych prác uvedených v tabuľke v čl. I. bode 1.9. zmluvy o dielo, čo popiera, nie
je ale zrejmé, či vôbec tieto práce tzn. zníženie stropov, vystavanie stien W100, predsadené steny,
uzatváranie šikmín, penetrácia a podobne, mal vykonávať, keďže podľa čl. I. bod 1.1. zmluvy o dielo je
predmetom zmluvy o dielo vykonanie diela na základe požiadaviek objednávateľa, t. j. žalobcu. Takýto
pokyn žalobcu pre neho ako zhotoviteľa diela tvrdený ani preukázaný nebol. Okrem toho z predmetnej

prílohy, ak by ju aj bolo možné považovať za súčasť zmluvy o dielo, čo popiera, nie je vôbec zrejmé,
v akom rozsahu a v akej časti stavby sa tieto činnosti majú vykonať a s akými parametrami, resp.
vlastnosťami. Možno teda uzavrieť, že v konaní žalobcom predložená písomná zmluva o dielo je
neplatná, pretože v nej absentuje dostatočne určený predmet diela a na základe takejto zmluvy nemá
žalobca voči žalovanému nárok na dohodnuté zmluvné pokuty. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu

vylučuje aj to, čo bolo preukázané dokazovaním, a to, že pre žalobcu vykonával tzv. pomocné práce,
ktoré mu konateľ žalobcu ani ním poverená osoba nedala, t. j. vykonával pracovnú činnosť mimo rámca
zmluvy o dielo (ak by bola platná), na základe pokynov osoby odlišnej od žalobcu, čo znamená, že
žalobca a ani ním poverená osoba mu žiadny pokyn na základe zmluvy o dielo preukázateľne nedali.
Podľa jeho názoru opustenie stavby tak, ako to odôvodňuje okresný súd v bode 31. odôvodnenia,

samo o sebe ešte neznamená, že došlo automaticky aj k naplneniu všetkých predpokladov k vzniku
nároku žalobcu na zmluvnú pokutu. Opustenie stavby ako také nie je sankcionované zmluvnou pokutou,
lebo zmluvná pokuta je viazaná na (ne)realizáciu výkonu, jeho nedokončenie, resp. nepokračovanie.
Súčasne zdôraznil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože z jeho odôvodnenia nevyplýva,
aký konkrétny pokyn, akú konkrétnu úlohu zadanú konateľom žalobcu prestal realizovať, resp. v akej

konkrétnej úlohe (výkone) pri realizácii diela nepokračoval. Na základe uvedených skutočností žalovaný
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100 %.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a

nasledujúceCSPbeznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5
dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací

súd uvádza nasledovné.

Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ

nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že predmet zmluvy nie je v bodoch 1.1. a 1.2.
zmluvy o dielo vymedzený dostatočne určito a tak, ako to predpokladá ustanovenie § 536 ods. 1, ods.
2 Obchodného zákonníka.

15. Podľa článku I. bodu 1.1. zmluvy o dielo predmetom tejto zmluvy je vykonanie diela zhotoviteľom
na základe požiadaviek objednávateľa, ktoré spočívajú hlavne v poskytovaní odborných výkonov ako
aj v poskytovaní technickej súčinnosti pri realizácii obchodu (zákaziek, diela). Podľa bodu 1.2. zmluvy
o dielo zhotoviteľ sa zaväzuje aktívne vykonávať subdodávateľskú odbornú činnosť na diele v rámci
svojej činnosti zapísanej v živnostenskom liste, a to hlavne v odbore strojárenstvo, stavebníctvo,

remeselné práce, alebo konkrétnych prác uvedených v tabuľke v článku I. v bode č. 1.9. tejto zmluvy, pre
objednávateľa, ktorý dielo dodáva tretím osobám (ďalej len klient). Subdodávateľská odborná činnosť
zhotoviteľa pri vykonaní diela pre objednávateľa na základe tejto zmluvy spočíva hlavne vo výkonoch
remeselných činností, v poskytovaní služieb, dodávke konkrétneho tovaru, plnení zadaných úloh alebo
pokynov (ďalej spoločne len ako „výkon“) konateľom alebo poverenou osobou zo strany objednávateľa,

pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak.

Podľa článku II. bodu 2.0. zmluvy o dielo miesto plnenia: GFFD (stavba: Schönower Straße 9, 14165
Berlín), Nemecko.

17. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

18. S ohľadom na uvedené zmluvné dojednania a citované zákonné ustanovenie odvolací súd
zdôrazňuje, že záver o určitosti predmetu zmluvy o dielo nemožno vyvodzovať len z bodov 1.1 a 1.2
zmluvy o dielo, ale pre prijatie záveru o určitosti predmetu zmluvy je nevyhnutné vziať do úvahy celý
obsah zmluvy, z ktorého nepochybne vyplýva, že činnosti uvedené v bodoch 1.1 a 1.2 mal žalovaný

pre žalobcu vykonávať na stavbe špecifikovanej v bode 2.0 tejto zmluvy. Keďže v zmysle ustanovenia §
536 ods. 2 poslednej vety Obchodného zákonníka dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti, je nepochybné, že predmetom zmluvy o dielo vymedzeným
v zmluve o dielo bolo určité dielo.

19. Ak žalovaný následne namietal, že v dôsledku nedostatočnej identifikácie predmetu diela v zmluve
o dielo nemohlo byť v súdnom konaní posúdené, či plnil riadne alebo či plnil vadne, odvolací súd
konštatuje, že v tomto konaní nebolo potrebné posudzovať, či plnenie žalovaného malo alebo nemalo
vady, pretože žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy, ktorá pozostávala zo sumy predstavujúcej
zmluvnú pokutu a zo sumy, ktorú žalobca uhradil za ubytovanie žalovaného.

20. Vo vzťahu k domnienke žalovaného, že Príloha č. 1 k zmluve č. XXXXXXXX-XXXX nie je
v skutočnosti prílohou zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a žalobcom, nakoľko zmluva o dielo má
označenie č. XXXXXXXXX, odvolací súd uvádza, že zjavná prepojenosť zmluvy a dodatku vyplýva
z celkovej číselnej zhody, ku ktorej je na dôvažok iba numericky vyjadrený kalendárny rok uzatvorenia

zmluvy o dielo. Navyše žalovaný skutkovo netvrdil a ani nepreukázal existenciu iných zmlúv o dielo
v danom roku, ktoré by mohli zadávať pochybnosti či uvedený dodatok je prílohou inej zmluvy o dielo
uzatvorenej medzi stranami sporu v kalendárnom roku 2016. Odhliadnuc od toho, dodatok č. 1 (č. l. 11
súdnehospisu)nemávplyvnazmluvnúpokutu,ibanavyprecizovaniepredmetudiela,oktoromžalovanýtvrdí, že je neurčitý, a preto aj zmluva o dielo je neplatná. Predmet diela v spojení s dodatkom odvolací
súd vyhodnotil ako dostatočne určitý.

21.Pokiaľžalovanýargumentovaltým,žepracovnúčinnosťvykonávalmimorámcazmluvyodielo(akby
bola platná), na základe pokynov osoby odlišnej od žalobcu, čo znamená, že žalobca a ani ním poverená
osoba mu žiadny pokyn na základe zmluvy o dielo preukázateľne nedali, odvolací súd považuje tento
jeho argument za irelevantný, keďže rozhodujúcim pre posúdenie predmetu sporu je to, že žalovaný
opustil miesto výkonu diela a miesto ubytovania zabezpečené žalobcom a bez jeho súhlasu respektíve

súhlasu osoby na to oprávnenej a odišiel domov.

22. V dôsledku toho, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť tak, že prestal realizovať akýkoľvek
výkon pred jeho ukončením, resp. vôbec nepokračoval v realizácii výkonu, z odôvodnenia napadnutého
rozsudku ani nemôže vyplývať, aký konkrétny pokyn, akú konkrétnu úlohu zadanú konateľom žalobcu
prestal žalovaný realizovať, resp. v akej konkrétnej úlohe pri realizácii diela nepokračoval.

23. V nadväznosti na to odvolací súd hodnotí ako nesprávny aj názor žalovaného, že opustenie stavby
ako také nie je sankcionované zmluvnou pokutou, keďže zmluvná pokuta je viazaná na (ne)realizáciu
výkonu, jeho nedokončenie, resp. nepokračovanie v ňom a opustenie stavby je len iným slovným
vyjadrením porušenia povinností realizovať výkon, dokončiť ho, resp. pokračovať v ňom, ktoré je

sankcionované zmluvnou pokutou.

24. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo
spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom

konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací
súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť
takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).