Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 1, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Er/545/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210207915
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2210207915.4

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnému: H. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. Ž. XX, XXX XX Z. C., vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Rudolf Krutý, Phd., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod spis. značkou EX 4231/10, o
vymoženie pohľadávky v sume 1453,- EUR s prísl., trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 4231/10 z a s t a v u j e.

II. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,

PhD., dňa 19.04.2010 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, sp. zn. SR
14998/09 zo dňa 18.09.2009. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil aj zmluvu o úvere č.
2540271 uzavretú dňa 07.01.2009 (č.l. 16), v ktorej povinný je označený svojím menom, priezviskom,
rodným číslom a ďalšími údajmi. Popri označení povinného ako fyzickej osoby nepodnikateľa, je

uvedené aj jeho označenie ako fyzickej osoby podnikateľa vrátane prehlásenia, že finančné prostriedky
sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru
vyhotovené oprávneným ako formulár (č.l. 47).
2. Dňa 19.08.2010 súd vydal uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia
čiastočne zamietol a následne v tej časti uznesením zo dňa 16.11.2010 konanie zastavil. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2010. Následne súd vo zvyšnej časti pohľadávky vydal

dňa 19.08.2010 poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného.
3. Súdny exekútor dňa 29.02.2016 postúpil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zo dňa 21.1.2016. Predmetné doplnenie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.1.2016.
Oprávnený v doplnení uviedol, že exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická
osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko
povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Oprávnený bol

toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie
v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči
povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku,
ktoré podľa neho odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom predmetné
exekučné konanie sa vzťahuje od začiatku na fyzickú osobu podnikateľa. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam oprávnený mal za to, že vyššie uvedené ustanovenie na dané exekučné konanie nemôžu

aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah podľa jeho názoru nie je vzťahom spotrebiteľským. Na záveruviedol, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie
exekúcie súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj spisu súdu.
4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
5. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.

6. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru

2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
8. Osobitným predpisom v zmysle § 243d Exekučného poriadku je zákon č 244/2002 Z.z.
rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014.
9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

10. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského, rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
11. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd nielen oprávnený, ale povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky).
Skúmanímplatnostirozhodcovskejdoložkysúdyvexekučnomkonanínepreskúmavajúvecnúsprávnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu

nemal právomoc, ide o rozhodnutie nulitné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie
nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri
aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).
12. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie
z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011).

13. Cieľom legislatívy európskej únie a členských štátov je zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov
spotrebiteľskej zmluvy, pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ -
spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“

subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje
do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná
kvalita bdelosti sa vyžaduje od zmluvnej strany v postavení nespotrebiteľa a iná od spotrebiteľa. Súdnu
ochranu nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi.Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v
obmedzenom rozsahu. Ak zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je
práve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiach.Súdkonštatuje,žejepotrebnérozhodcovskúdoložkusosvojimi
dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ
uvedomil vážne dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči
a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať

rozhodcovské alebo súdne konanie sa musí javiť naplnená vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj
fakticky.
14. Exekučný súd je povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade,
že zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať,
je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

15. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd ako prvé skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať
písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
16. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú zmluvu o úvere, ako aj oprávneným
predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako ,,VOP“) a v nich uvedenú
rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 18. kde je ustanovené, že

„...Rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: „Všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej tuto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenska rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské

rameno 8, 841 04 Bratislava, IEO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného sudu
Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka e. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedene podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným sudom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana pôda

žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej tuto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského sudu založená právomoc rozhodcovského súdu.“.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., spotrebiteľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd zistil, že povinný zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ,
pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp.

podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje dvojaké označenie povinného, t.j. aj
ako podnikateľa (s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania), aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ,
súdsavkonečnompriklonilkzáveru,žepovinnýuzavrelzmluvuakoFOspotrebiteľ,t.j.žepovinnémubol
poskytnutý spotrebiteľský úver. Súd poukazujúc na ustanovenie § 54 ods. 2 OZ použil výklad priaznivejší
prespotrebiteľa.Vpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľa
priaznivejší (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v

zmluvepoužitéformulácieapojmy,ktorémožnovykladaťrozdielne,javísabyťspravodlivýmvykladaťich
v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.)
Ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj
ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať
podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však

aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím na znenie § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter predkladanej zmluvy
o úvere. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný predmetnú zmluvu uzatváral
ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by

charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra
alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú
osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých
povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky
preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr.

ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy
priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný (dlžník) v uvedenom
vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je
rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nie je ani uvedený
všeobecný údaj o poskytnutí úveru „na výkon podnikania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku

akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie
je dostatočným preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil na
výkon jeho živnostenského oprávnenia. S poukazom na vyššie uvedené súd oprávneným predloženú
zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, jednoznačne považoval
za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v ust.

§ 52 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posúdenie spotrebiteľskej zmluvy je najmä skutočnosť, že
zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky ovplyvniť. Zmluvy majú charakter formulárov, pričom nie je priestor na

individuálne dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie
Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoE/4/2022 zo dňa 29.6.2022, ak aj uznesenia Krajského súdu v Nitre
č.k. 8CoE/292/2015-31 zo dňa 29.4.2016.
25. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať
za platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie,

a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona,
a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a
nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve
o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnychdôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo platí aj pre daný prípad

(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o

úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola do zmluvy o úvere vložená formou doložky, nemožno
považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Pri posudzovaní
rozhodcovskej zmluvy alebo doložky treba skúmať o.i. aj to, či nemá charakter neprijateľnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve, t. j. spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, rovnako ako v tomto prípade.
Ďalej súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka vylúčila možnosť spotrebiteľa domáhať
sa ochrany na všeobecnom súde. Rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa podrobiť sa právomoci
rozhodcovského súdu, čím boli zneužité práva spotrebiteľa dodávateľom. Dôsledkom takto uzavretej
rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku preto

súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 39 a § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.
27. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy,
ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
28. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä
na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej

stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom
konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Exekučný titul v tomto prípade je v rozpore so zákonom,
pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si týmto spôsobom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na

akékoľvek plnenie zo zmluvy. Súd považuje takýto výkon práv oprávneného za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.
29. Súd v súvislosti s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 29.2. 2016 poukazuje na to, že toto podanie
neobsahuje žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zavážili pri závere súdu v tom smere, že

ďalšie vedenie exekúcie by bolo v súlade so zákonom.
30. V súvislosti so skutočnosťou, že oprávnený včas doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle §
243f Exekučného poriadku, súd poznamenáva, že v danom prípade považoval za nadbytočné skúmať
aj existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v
spojitosti s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, nakoľko zistil, že existuje dôvod na jej zastavenie v

zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s ustanovením § 45 ods. 2 ZoRK v znení do
31.12.2014.
32. S poukazom na vyššie uvedené, súd je toho názoru, že neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je
spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, a preto je
exekúcia neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku

v znení do 31.03.2017 v spojitosti s ust. § 45 ods. 2 ZoRK v znení do 31.12.2014. Z uvedeného dôvodu
súd rozhodol tak, ako to je uvedené v výroku I tohto uznesenia.
33. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
35. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
39. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II).Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť
podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.