Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Alexander Mojš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/72/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201810
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6620201810.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcov: 1./ Y. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.,
E. XXX/XXX a X./ G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., U. XXX/XX, obaja zastúpení advokátom JUDr.
Michalom Matalom, advokátska kancelária v Lučenci, Martina Rázusa 19, proti žalovaným: 1/ G. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom O. XX, zastúpená advokátom Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátska kancelária v
Lučenci, Jókaiho 1, 2/ Generali Poisťovňa a. s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35
709 332, zastúpený MST PARTNERS, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, o
náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov v rade 1./ a 2./ a žalovanej v rade 1/ proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec, č. k. 11C/17/2020-146 zo dňa 31. 05. 2021, takto
r o z h o d o l :
I. Vyhovuje návrhu, aby do konania vstúpil na miesto žalovaného 2/ Generali Česká pojišťovna a. s.
so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, za ktorého koná
Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta
3/A, IČO: 54 228 573.
II. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
III. Žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť
žalobkyni v 1./ rade sumu 5.000 EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (I. výrok) a povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2./ rade sumu 4.000 EUR titulom náhrady
nemajetkovej ujmy do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo
žalovaných 1/, 2/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti žalobu
žalobcov v rade 1./a 2./ zamietol (III. výrok).
2. Žalobcovia odôvodňovali žalobu tým, že F. D., nar. XX. XX. XXXX je syn žalobkyne 1./ a brat žalobcu
2./ , ktorý utrpel smrteľné zranenia pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo 23. 03. 2019 na ceste z obce
RovňanynaobecMálinecvmiestetrojramennejkrižovatky doobceOzdín, zaktorúbolažalovanávrade
1/, ako vodička osobného motorového vozidla tov. zn. Škoda 105L právoplatne odsúdená rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/115/2019 zo dňa 05. 11. 2019. Motorové vozidlo žalovanej 1/
bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného 2/. Žalobcovia žili s nebohým synom a bratom
v spoločnej domácnosti, obaja bratia vyrastali od roku 1999 bez otca, vychovávala ich žalobkyňa 1./.
Strata syna a brata F.a D.a, zasiahla do životov žalobcov neočakávane, keď bol vo veku 23 rokov.
Od tragickej dopravnej nehody sú obaja žalobcovia v zlom psychickom stave a potrebovali odbornú
lekársku psychiatrickú pomoc. Žalobcovia si z titulu nemajetkovej ujmy, spôsobenej zásahom do právana súkromný a rodinný život blízkych osôb voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnili peňažné náhrady v sume
po 20.000 EUR.
3.1.Okresnýsúdzistil,žežalovanávrade1/ bolauznanázavinnúrozsudkomOkresnéhosúduLučenec
zo dňa 05. 11. 2019 sp. zn. 22T/115/2019-442 na tom skutkovom základe, že dňa 23. 03. 2019 v čase
asi 11:50 hod. mimo obce, na ceste III/2715 v smere od obce Rovňany sa plne nevenovala vedeniu
osobného motorového vozidla tov. zn. Škoda 105L, ev. č.: D a nesledovala situáciu v cestnej premávke,
v dôsledku čoho v trojramennej križovatke začala odbočovať vľavo na cestu III/2641 vedúcu do obce
Ozdín aj napriek tomu, že v tom čase už bola zľava predchádzaná motocyklom tov. zn. SUZUKI SW 650
ev. č.: PT172BA, vedeným po ceste III/2715, v smere od obce Rovňany na obec Málinec vodičom F.om
D.om, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel. Pri nehode utrpel vodič motocykla F. D. zranenia, ktorým
podľahol na mieste nehody. Konaním žalovaná 1/ porušila ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1
písm. c) a § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a týmto konaním inému z nedbanlivosti
spôsobila smrť, čím spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Žalovanej bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú
dobu 3 rokov a ďalej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 3 rokov.
3.2. V trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 21/2019 znalcom Ing. N. L., ktorý určil
technickú príčinu vzniku dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy vodiča motocykla tov. zn. SUZUKI,
ktorý vykonával predchádzanie vozidla , ktoré viedla žalovaná v rade 1/ v križovatke, kde to nie je
dovolené a nesprávnu techniku jazdy vodičky osobného motorového vozidla tov. zn. Škoda 105L, ktorá
nesprávne vyhodnotila situáciu za svojím vozidlom a začala vykonávať odbočovanie vľavo aj napriek
tomu, že sa motocykel jazdiaci rýchlosťou cca 107,8 km/h ľavým jazdným pruhom bližšie stredovej
deliacej čiary, nachádzal za jej vozidlom v pozdĺžnej vzdialenosti cca 23,6 m a v čase cca 1,3 sekundy
pred zrážkou, teda nemal možnosť znížiť rýchlosť jazdy tak, aby zastal za vozidlom žalovanej 1/. To, že
vodič motocykla neznižuje rýchlosť jazdy mohla žalovaná 1/ vyhodnotiť sledovaným situácie za svojím
vozidlom cez spätné zrkadlá počas znižovania rýchlosti (pred odbočovaním), ktoré začala vykonávať
v čase cca 8,7 sekundy pred zrážkou. Znalec zistil nesprávnu techniku jazdy vodiča motocykla v
tom, že predchádzal pred ním idúce vozidlo v križovatke, čím vytvoril kolíznu situáciu v mieste, kde to
nie je povolené, predchádzanie vykonával spôsobom, že nedodržal bezpečný bočný odstup a v čase
dopravnej nehody jazdil motocyklom rýchlosťou 111,3 km/h v mieste, kde je dovolená rýchlosť 90km/
h. Rýchlosť motocykla nebola primeraná situácii v čase a mieste nehody pred križovatkou vyznačenou
zvislou dopravnou značkou prednosť v jazde P6 - križovatka s vedľajšou cestou. Ak by sa vodič
motocykla pohyboval najvyššou dovolenou rýchlosťou 90km/h a motocykel brzdil tak, ako v čase
dopravnej nehody cca 2,5 sekundy pred zrážkou a so spomalením cca 5,5 m/sekundu, ktoré bolo vyššie
ako povolené spomalenie, mohol dopravnej nehode zabrániť.
4.1. Súčasťou práva na ochranu súkromia je rodinný život, udržiavanie a rozvíjanie vzájomných
citových sociálnych a morálnych vzťahov medzi najbližšími osobami. Konanie, ktoré spôsobilo násilné
pretrhnutie týchto väzieb stranou člena rodiny, naplňuje znaky neoprávneného zásahu do chránených
osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Právo na ochranu osobnosti je založené na objektívnom
zodpovednostnom princípe a nevyžaduje zavinenie zodpovedného subjektu. Žalobcovia uplatnili voči
žalovanej v rade 1/ právo na zadosťučinenie v peniazoch.
4.2. Okresný súd bol pri posúdení nároku viazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 22T/115/2019-442 zo dňa 05. 11. 2019, podľa ktorého je za spôsobenie smrti F.a D.a konaním
z nedbanlivosti zodpovedá žalovaná 1/. Žalobcom ako blízkym osobám vzniklo právo domáhať sa
ochrany osobnostných práv v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka voči žalovanej. Okresný súd mal
preukázané, že konaním žalovanej 1/ došlo k porušeniu osobnostného práva žalobcov na ochranu ich
súkromia a rodinného života so synom a bratom a tento zásah bol v príčinnej súvislosti s konaním
žalovanej 1/.
5. Materiálne zadosťučinenie okresný súd posúdil z hľadiska individuálnych okolností prípadu, intenzitu
zásahu, trvania a jeho dôsledkov, teda závažnosti ujmy, okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo
a okolnosti na strane osoby zodpovednej za nemajetkovú ujmu. Nepovažoval za rozhodujúce len
subjektívne pocity žalobcov, ale aj objektívne hľadisko, ako by ujmu v danom mieste a čase vnímala
každá iná fyzická osoba.
6.1. Okresný súd mal preukázanú závažnosť ujmy, vyžadujúcu peňažné zadosťučinenie. Žalobkyňa
v rade 1./ stratila syna, s ktorým žila v spoločnej domácnosti a ktorého vychovávala od jeho útlehoveku. Smrť syna, ktorý mal vo veku 23 rokov predpoklady viesť úspešný život zasiahol do duševného
zdravia žalobkyne 1./, pretože došlo k pretrhnutiu medziľudských citových väzieb, ktoré boli dovtedy
hlboké a intenzívne a ktoré matka nemôže ďalej zdieľať a rozvíjať. Silné citové puto medzi matkou a
synom potvrdili vypočutí svedkovia a bolo preukázané aj výsluchom žalobkyne. Okresný súd prihliadal
na okolnosti, za ktorých k porušeniu žalobou uplatneného práva resp. k nemajetkovej ujme došlo, ktoré
vyplývali záverov znaleckého posudku č. 21/2019 znalca Ing. N. L. v trestnom konaní. Žalovaná konala
tak, že nesprávne vyhodnotila situáciu za svojim vozidlom v čase odbočovania v križovatke z hlavnej
na vedľajšiu cestu. Poškodený F. D. konal tak, že na motocykli predchádzal vozidlo žalovanej 1/ v
križovatke, nedodržal bezpečný bočný odstup a jazdil vyššou rýchlosťou, ako bola povolená, pričom
v prípad dodržania najvyššej povolenej rýchlosti by dokázal ubrzdiť a kolízii zabrániť. Vzhľadom na
uvedené okresný súd ustálil zodpovednosť a mieru zavinenia žalovanej a poškodeného F.a D.a 1 : 3
a žalobkyni 1./, ktorá požadovala nemajetkovú ujmu vyčíslenú sumou 20.000 EUR, priznal náhradu v
rozsahu 25 % zo žalovanej sumy, čo zodpovedá sume 5.000 EUR.
6.2. Žalobca 2/ stratil mladšieho brata, s ktorým vyrastali v neúplnej rodine bez otca, vzájomne si
pomáhali, boli si navzájom oporou a mali spoločné záujmy, aktivity aj priateľov. Silné súrodenecké puto
potvrdili vypovedajúci svedkovia. Okresný súd vychádzal z toho, že súrodenecká väzba nie je tak trvalá
ani pevná ako medzi matkou a jej dieťaťom. Preto je neporovnateľná strana syna a strata brata, s ktorým
žalobca 2./ od roku 2012 nežil v spoločnej domácnosti, i keď sa v čase voľna do domácnosti matky
pravidelne vracal. Adekvátnu výšku nemajetkovej ujmy žalobcu 2./ preto ustálil v sume 16.000 EUR.
Vzhľadom na mieru zavinenia žalovanej a poškodeného F.a D.a priznal z uvedenej sumy náhradu v
rozsahu 25 %, čo zodpovedá sume 4.000 EUR.
6.3. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov 1./ a 2./ zamietol, pretože v priznanej peňažnej satisfakcii
zohľadnil spoluúčasť F.a D.a, ktorý sa sám na dopravnej nehode podieľal v rozsahu 75 %.
7. Okresný súd pri stanovení nemajetkovej ujmy v peniazoch neprihliadol na majetkové pomery
žalovanej 1/, ktorá bola na materskej dovolenke a má minimálny príjem, pretože ani nedostatočné
majetkové pomery nemôžu zaťažovať žalobcov, ktorých nárok bol preukázaný. Okrem toho náhrada
nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd má byť v zmysle pasívnej legitimácie
žalovaného 2/ krytá povinným zmluvným poistením.
8. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 11, § 13 ods. 1 až ods. 3, § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaným
1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1./a 2./ trovy konania vo rozsahu 100 % z im prisúdenej sumy,
keďže výška priznaného plnenia závisela výlučne od úvahy súdu s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo
žalovaných 1/, 2/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
9. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ aj žalovaná 1/.
10.1. Žalovaná 1/ v odvolaní namietala, že okresný súd neprihliadol na nedostatočné majetkové pomery
žalovanej 1/. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pre určenie výšky nemajetkovej ujmy nie je
rozhodujúce kritérium len závažnosť ujmy v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnosti, ale aj okolnosti, za ktorých k tomuto zásahu došlo. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy sa ako
dôležité kritérium posudzuje aj finančná situácia žalovanej 1/ ako zodpovednej osoby, pretože priznané
plnenie nemá mať likvidačný charakter. Žalovaná je v stave materiálne núdze, nemá žiadny hodnotný
hnuteľný a nehnuteľný majetok, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, odkázaná na sociálnu dávku
rodičovský príspevok. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že nemajetková ujma je krytá zmluvným
poistením zodpovednosti za škodu, ale žalobcovia sú oprávnení domáhať sa zaplatenia nie len od
žalovaného 2/, ale aj od žalovanej 1/, ktorá by nebola schopná priznané peňažné plnenia uhradiť a taký
stav by bol pre ňu likvidačný.
10.2. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala povinnosť náhrady trov konania žalovaným, ktorí od
začiatku súdneho sporu dávali celkové zavinenie na tragickej dopravnej nehode žalovanej 1/ a odmietali
mieru zavinenia neb. F.a D.a. Dôvod, prečo súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume nižšej ako
požadovali žalobcovia nezávisel od úvahy súdu, ale pri prihliadal na mieru zavinenia F.a D.a, ktorú
žalobcovia vzhľadom na obsah znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní znalcom Ing. N.
L. poznali a napriek tomu nedôvodne popierali. Vzhľadom na uvedené mal súd vyhodnotiť pri určení
náhrady trov úspech žalovanej 1/ voči žalobkyni 1./ v rozsahu 75 % a voči žalobcovi 2./ v rozsahu 80 %.
Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.10.3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaná poukázala na dôvody svojho odvolania. Rozhodnutia,
ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, považuje za vecne správne a spravodlivé.
11. Žalobcovia 1./ a 2./ podali proti rozsudku spoločné odvolanie zo dňa 30. 07. 2021. V trestnom
konaní súd ustálil, že základnou príčinou usmrtenia blízkej osoby žalobcov bolo protiprávne konanie
žalovanejvrade1/.Aniznaleckýmdokazovaním vtrestnomkonanínebolapreukázanážiadnaokolnosť,
ktorá by odôvodňovala analogickú aplikáciu § 441 Občianskeho zákonníka a teda zníženie celkovej
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na spoluzavinenie. Ak by odvolací súd predsa
považoval za potrebné prihliadnuť v okolnostiach prípadu na spoluzavinenie poškodeného F.a D.a,
na vzniku následku, ktorým je usmrtenie blízkej osoby, potom jeho spoluzavinenie nemôže byť vyššie,
ako spoluzavinenie žalovanej v rade 1/. žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie okresného
súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol zmenil tak, že žalovaným1/ a 2/ uloží
povinnosť zaplatiť žalobkyni v rade 1./ sumu 15.000 EUR a ďalej uloží žalovaným1/ a 2/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi v rade 2/ sumu 12.000 EUR s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká
v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobcovia si uplatnili náhradu trov odvolacieho
konania.
12.1. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov a žalovanej 1/ uviedol, že okresný súd
postupoval správne, keď zohľadnil spoluzavinenie nebohého na dopravnej nehode, odvolanie žalobcov
nepovažuje za dôvodné.
12.2. Podaním zo dňa 23. 12. 2021 doterajší žalovaný v rade 2/ súdu oznámil skutočnosti, preukazujúce
právne nástupníctvo na strane žalovaného v rade 2/, ktoré nastali od 19. 12. 2021 a navrhol, aby súd
ďalej konal s Generali Česká pojišťovna a. s. Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, za ktorého
koná Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Lamačská
cesta 3/A, IČO: 54 228 573.
13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov 1./ a 2./ a odvolanie žalovanej
1/ v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr.
CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože je v napadnutých
výrokoch vecne správny.
14. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.
14.2. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
14.3. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
15. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá je vyjadrená tým, že je výlučne
na žalobcovi, proti komu vedie a bude pokračovať v súdnom konaní. V posudzovanom prípade došlo
počas odvolacieho konania k univerzálnemu právnemu nástupníctvu na strane žalovaného v rade 2/.
Z obsahu procesných podaní žalobcov vyplýva, že sa domáhajú peňažného plnenia voči poisťovni, s
ktorou mala v rozhodujúcej dobe žalovaná v rade 1/ uzavreté povinné zmluvné poistenie pri prevádzku
motorového vozidla, pri ktorej došlo k vzniku žalovanej nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené
zistenia a nesporné skutočnosti odvolací súd rozhodol, že do konania vstúpil na miesto žalovaného 2/
Generali Česká pojišťovna a. s. so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO:
45 272 956, za ktorého koná Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom
v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573.
16.1. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že žalovaná 1/ nesie spoluzodpovednosť
za dopravnú nehodu, pri ktorej bol usmrtený syn žalobkyne 1/ a brat žalobcu 2/, čím došlo k zásahu do
práva na ochranu osobnosti žalobcov, strate práva na rodinný život a vzniku nemajetkovej ujmy, na ktorú
majú nárok podľa § 13 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo spochybnené, že došlo k nezvratnému
zásahu do fungujúceho rodinného spoločenstva, v ktorom mali žalobcovia s nebohým synom a bratom
vytvorené silné citové väzby. Žalobcovia stratili možnosť zdieľať a prežívať s F.om D.om, ktorý vo veku23 rokov zahynul pri dopravnej nehode, vzájomné rodinné vzťahy, pozornosť a vzájomnú starostlivosť.
Traumatizujúca udalosť mala preukázaný vplyv na zdravotný stav žalobcov, ktorí trpeli depresiami.
16.2. Pri úvahe o výške náhrady v peňažnom vyjadrení okresný súd vychádzal z toho, že zavinenie
na dopravnej nehode porušením dopravných predpisov mala žalovaná 1/ aj zosnulý syn a brat
žalobcov. Okresný súd prihliadol na obranu žalovanej 1/, lebo vychádzal z toho, že príčinou dopravnej
nehody a teda aj následkov s ňou spojených v podobe nemajetkovej ujmy žalobcov, bolo aj porušenie
povinností na strane vodiča motocykla F.a D.a. Vzhľadom na tieto okolnosti určil pre potreby konania o
náhradu nemajetkovej ujmy mieru spoluzavinenia žalovanej a syna žalobcov v pomere jedna ku trom
v neprospech poškodeného F.a D.a.
17.1. Odvolanie žalobcov nebolo dôvodné. V odvolaní žalobcovia namietali, že okresný súd znížil
výšku nemajetkovej ujmy vzhľadom na spoluzavinenie poškodeného, ktoré bolo vyššie, ako na strane
žalovanej 1/. Žalobcovia nespochybňujú zistenú miera bolesti nad stratou poškodeného, ktorú okresný
súd ohodnotil na sumu 20.000 EUR u matky poškodeného F.a D.a a na sumu 16.000 EUR u brata
poškodeného, ale to, že okresný súd žalobcom tento nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nepriznal
od žalovanej 1/ výrokom, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
17.2. Súd posudzuje materiálny obsahu nemajetkovej ujmy ako individuálny majetkový nárok podľa §
13 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, že vec právne
posúdil podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie upravuje pomer, v akom znáša
poškodený spoluúčasť na škode. To ani nie je možné, nakoľko poškodený pri dopravnej nehode
zomrel. Žalobcovia uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy ako druhotné obete dopravnej nehody, preto
musia zniesť posúdenie spoluúčasti poškodeného na vzniku ujmy. Okresný súd správne vychádzal
z toho, že žalovanej 1/ bolo v trestnom konaní preukázané nedbanlivostné konanie spočívajúce v
porušení predpisov o cestnej premávke tým, že v čase, keď odbočila motorovým vozidlom z hlavnej
na vedľajšiu cestu bola zľava predchádzaná motocyklom. Súd nemôže vychádzať iba z trestného
rozsudku už len z toho dôvodu, že druhému účastníkovi dopravnej nehody, jazdiacemu na motocykli
zavinenie nemožno preukázať, pretože pri dopravnej nehode zomrel. Z trestného konania vyplynulo,
že poškodený sa podieľal na vzniku ujmy svojím aktívnym konaním nebezpečnou jazdou na motocykli.
Posudzovanú ujmu teda nespôsobila na strane poškodeného náhoda, ktorá sa mu stala a za ktorú
nesie zodpovednosť iba nedbanlivostné konanie na strane žalovanej v rade 1/. Žalobcovia netvrdili
a nepreukazovali vzhľadom na obranu žalovanej, že spoluúčasť F.a D.a na dopravnej nehode bola
zanedbateľná. Okresný súd pri úvahe o výške nemajetkovej ujmy zohľadnil ako rozhodujúcu okolnosť
mieru, v akej sa poškodený syn a brat žalobcov podieľal na kolíznej situácii v rozsahu 75 %. Súd sa
tým vysporiadal s individuálnymi okolnosťami, za ktorých došlo k vzniku nemajetkovej ujmy a súčasne
materializovanýmnárokomžalobcovvočižalovanej1/,ktorýjevyjadrený priznanýmpeňažnýmplnením.
17.3. Priznané peňažné ohodnotenie smútku a straty radosti zo života žalobcov zohľadňuje okolnosti
prípadu aj mieru, v akej sa na ujme svojich blízkych podieľal samotný poškodený. Ide o dôvody, kedy
stratu blízkej osoby musia znášať žalobcovia bez nároku na časť peňažnej náhrady, pretože existujú
dôvody, ktoré nemožno pričítať na ťarchu výlučne žalovanej 1./. Odôvodnenie rozhodnutia z tohto
hľadiska spĺňa kritérium primeranosti a spravodlivej materiálnej satisfakcie vyjadrenej v peniazoch.
18.1. Ani odvolanie žalovanej 1/ nebolo dôvodné. Skutočnosť, že je v materiálnej núdzi a že žalobcovia
majú možnosť vymáhať nárok titulom zmluvného poistenia motorového vozidla od žalovaného 2/
nemožno vykladať tak, že by súd mal priznať nárok na plnenie len od poisťovne. Žaloba voči žalovanej
1/ je dôvodná, pretože právny vzťah žalovaného 2/ voči žalobcom je odvodený od právneho vzťahu
žalobcov a žalovanej v rade 1/. Materiálne pomery žalovanej sú len jedným z posudzovaných hľadísk
pre stanovenie výšky peňažnej povinnosti. Vzhľadom na okolnosti prípadu a výšku priznaného plnenia
nie sú tvrdenia žalovanej ohľadne jej terajších majetkových pomerov dôvodom na zmenu rozhodnutia
okresného súdu.
18.2. Žalovaná nedôvodne namietala posúdenie náhrady trov konania. Okresný súd ako rozhodujúce
kritérium svojej úvahy o výške nemajetkovej ujmy zohľadnil mieru spoluúčasť F.a D.a, ktorý sa sám na
dopravnej nehode podieľal v rozsahu 75 % čo však neznamená, že mal o trovách rozhodnúť podľa
pomeru výšky žalovanej a priznanej peňažnej sumy. Trovy konania okresný súd správne posúdil z
hľadiska predmetu konania vo veci samej a keďže nemajetkovú ujmu priznal na základe odôvodnenej
úvahy, nie je možné zamietnutie časti žaloby vykladať ako neúspech žalobcov voči žalovanej1/ alebo
žalovanému 2/19. Napokon odvolací súd dodáva, že výrokom, ktorý stanovuje podmienku na splnenie uloženej
peňažnej povinnosti vyjadrený tým, že plnením ktoréhokoľvek zo oboch žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného, je vyjadrením toho, že každému zo žalovaných bola uložená
peňažnápovinnosťziného právneho dôvodu.Kýmužalovanej1/ideoplnenietitulomzodpovednostiza
nemajetkovú ujmu podľa § 13 Občianskeho zákonníka, u žalovaného 2/ ide o plnenie titulom poistenia
tejto zodpovednosti. Žalobcovia môžu vymáhať celé peňažné plnenie od ktoréhokoľvek žalovaného
dlžníka, ale pokiaľ ich nárok bude uspokojený plnením poisťovne, v rozsahu tohto uspokojenia zaniká
ich nárok na prisúdené plnenie od žalovanej 1/.
20. Okresný súd dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, že žalobcovia preukázali
nemajetkovú ujmu, ktorej výšku odôvodnil vlastnou úvahou a na náklade individuálne posúdených
okolností danej veci. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V odvolacom konaní neboli úspešní žalobcovia, ani žalovaná v rade1/ a
žalovanému v rade 2/ žiadne účelne vynaložené trovy konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol,
že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
22. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.