Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115219132
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4115219132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcov: 1/ Y. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. S. XX, 2/ T. U., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX/XXXX, P. W., obaja zastúpení:
BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36
833 533, proti žalovaným: 1/ Z. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, P. W., v zastúpení Advokátska
kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, 2/ T. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom V. ul. XXX, P. S., 3/ Y. R., nar. X.X.XXXX, bytom V. ul. č. XXX, P. S., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.

17C/341/2015-262 zo dňa 24. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanej v 1.rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade
v rozsahu 100 %,

Žalovaným v 2. a 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2.

rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia
v 1. a v 2. rade a o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím. Žalovaným v 2. a v 3. rade náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ustanoveniami § 41, § 47, § 53 ods. 1,3, 323/1992 Z.z. § 37, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na obsah žaloby, ktorou sa pôvodná žalobkyňa ( H. F.) domáhala určenia, že je
výlučnou vlastníčkou (1/1 k celku) nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. S., obec

P. S., okres B., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom B., katastrálnym
odborom, ako pozemky parcela registra „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcela registra
„C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku
parcela registra ,,C“ č. XXX/ 6. Žalobkyňa, ako dôvod neplatnosti darovacej zmluvy uviedla, že neovláda
slovenský jazyk a napriek tejto skutočnosti jej nebol pri spisovaní darovacej zmluvy ako aj k dodatku
k darovacej zmluve pribratý tlmočník, obsah notárskych zápisníc jej nebol teda pretlmočený a s ich

obsahom nevyjadrila súhlas ako to vyžaduje ust. § 53 ods. 3 Notárskeho poriadku. Skutočnosť, že
neovláda slovenský jazyk bola a je neznáma všetkým zmluvným stranám darovacej zmluvy, pričom
táto skutočnosť bola preukázaná a nebola spochybňovaná ani v súdnom konaní vedenom medzi ňou
ako žalobkyňou voči žalovanej v 1. rade v spore o vrátenie daru, kde jej bol pre celé súdne konanieustanovený tlmočník pre maďarský jazyk. Žalobkyňa v priebehu konania zomrela, preto súd prvej
inštancie uznesením sp. zn. 17C/341/2015- 239, zo dňa 13.11.2020 pokračoval v konaní s dedičmi po
žalobkyni, a to s Y. F. a s T. U.. Následne súd prvej inštancie na pojednávaní pripustil zmenu petitu

v znení, že do dedičstva po nebohej H. F., rodenej P., narodenej X.X.XXXX, zomrelej dňa X.X.XXXX
patria vyššie uvedené nehnuteľnosti.
1.2 Súd prvej inštancie poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že na Notárskom úrade
JUDr. Gabriely Rehákovej bola dňa 22.4.2004 spísaná notárska zápisnica N 123/ 04 a NZ 34411/04,
pričom účastníkmi notárskej zápisnice boli H. F. t. j. pôvodná žalobkyňa, G. R.- vnuk žalobkyni a Z.

R.- nevesta vnuka žalobkyni. Formou notárskej zápisnice bola spísaná darovacia zmluva a zmluva o
zriadení vecného bremena, kde H. F. darovala svojmu vnukovi G. R. a manželke Z. R. nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území P. S., zapísané na LV číslo XXXX parc. č. XXX/X záhrady o
výmere XXX m2, parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria s domom súpisné číslo XXX o
výmere XXX m2, parcela číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 pod B1 v celosti.
Pod bodom 4 predmetnej darovacej zmluvy bolo uvedené, že obdarovaný G. R. a Z. R., rodená K.

zriaďujú týmto v zmysle § 151 OZ v prospech darujúcej H. F. rodenej P. vecné bremeno vo forme práva
doživotného bývania v rodinnom dome súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/X zapísaného v LV číslo
XXXX v kat. úz. P. S.. Toto právo doživotného bývania spočíva v užívaní jednej izby, kuchyne, kúpeľne,
komory ako aj s právom spoločného užívania ostatných častí tohto rodinného domu, účastníci si toto
právo doživotného bývania ocenili sumou 30.000,-Sk. Následne bola vyhotovená aj doložka k notárskej

zápisnici zo dňa 22.4.2004 podľa § 43 ods. 2 notárskeho poriadku, kde je uvedené, že táto doložka bola
napísaná dňa 9.6.2004, a to v znení , že namiesto nesprávne uvedených údajov v odseku 1 vyhlasujú,
že odstupujú od zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá bola súčasťou darovacej zmluvy zo dňa
22.4.2004 a to v celom rozsahu. Súd prvej inštancie z predmetného pripojeného notárskeho spisu tiež
zistil, že notárka mala na obale predmetného spisu rukou vyhotovené poznámky, z ktorých zistil, že išlo

o prejav vôle účastníkov, pričom je tam uvedené a podčiarknuté pani F. ovláda slovenský jazyk.
1.3 S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom spore
nebol sporný účel spísania darovacej zmluvy u notára, samotná právna predchodkyňa žalobcov uviedla,
že vedela z akého dôvodu ide k notárovi, súhlasila s tým, aby sa predmetná nehnuteľnosť darovala
jej vnukovi G. R. a jeho manželke ( žalovanej v 1.rade) a taktiež potvrdila, že o tom vedeli aj jej deti

a notársku zápisnicu podpísala dobrovoľne. Súd v tomto smere poukázal aj na výpovede svedkov -
dcéry žalobkyne T. R. a jej manžela Y. R., ktorí zhodne uviedli, že nebohá žalobkyňa vedela za akým
účelom ide k notárovi, bolo jej to povedané, pričom pri spisovaní notárskej zápisnice bola prítomná
žalovaná v 2. rade T. R., ako aj syn nebohej Y. F.. Všetci rodinní príslušníci vedeli, čo má byť predmetom
samotnej notárskej zápisnice, prítomné strany pri spisovaní notárskej zápisnice nič nenamietali , pričom

vedeli, že ich matka neovláda slovenský jazyk a samotnú notárku na túto skutočnosť ani neupozornili,
pričom notárka nemala odkiaľ vedieť, že neb. žalobkyňa ako darkyňa neovláda slovenský jazyk. Po
určení sporných tvrdení medzi stranami sporu, súd prvej inštancie určil, že úlohou nebohej žalobkyne
a následne úlohou právnych nástupcov žalobkyne bolo preukázať, že zo strany notárky JUDr. Gabriely
Rehákovej došlo k porušeniu § 53 ods. 3 zákona číslo 323/1992 Notárskeho poriadku. Súd prvej

inštancie poukázal na obranu žalovanej v 1.rade, ktorú mal preukázanú z pripojeného notárskeho spisu,
a to, že nebohá žalobkyňa vedela čo bolo predmetom spísania notárskej zápisnice, notárka na záver
zápisnicu celú prečítala a opýtala sa, či prítomné strany zápisnici rozumejú, pričom účastníkmi zmluvy
bolo potvrdené, že tomu porozumeli. Na preukázanie správnosti postupu spísania notárskej zápisnice
navrhlivypočuťsamotnúnotárkuJUDr.GabrieluRehákovúazatýmtoúčelomdaliajsúhlaskpozbaveniu

mlčanlivosti, aby predvolaná notárka mohla o celom predmete respektíve o celom priebehu spísania
notárskej zápisnice vypovedať, avšak zo strany žalobcov nebol daný súhlas k pozbaveniu mlčanlivosti
notárkyapretosúdztohtodôvodutentodôkaznavrhnutýžalovanouv1.radenapreukázaniejejtvrdenia
v predmetnom spore nemohol vykonať.
1.4 Súd prvej inštancie zdôraznil, že na obale notárskeho spisu je uvedené, že pani F. ovláda slovenský

jazyk, z čoho mal za preukázané, že notárka si pred spisovaním notárskej zápisnice túto skutočnosť
riadne overila a na základe takto overenej skutočnosti postupovala v súlade s § 47 a 53 ods. 1
zákona číslo 323/1992 Z.z., preto tvrdenia pôvodnej žalobkyne a jej právnych nástupcov považoval za
nepravdivé. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa rozumela slovensky a rozumela
aj predmetnému úkonu, a to spísaniu notárskej zápisnici, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný v 2.

rade,ženebolopotrebnéanutnénatútoskutočnosťupozorňovaťnotárku.Súdzastalnázor,žeuvedené
konanie je účelové poukazujúc aj na ďalšie konanie vedené pod spisovou značkou 18C/94/2012, kde
predmetom konania bolo vrátenie daru zo strany nebohej žalobkyne voči žalovanej Z. L.. K účelovosti
žaloby súd dodal, že samotná žalobkyňa potvrdila, že jej nebola pretlmočená plná moc na základektorej splnomocnila JUDr. Bizoňa na zastupovanie v predmetnom spore a tiež žaloba, z čoho vyplýva,
že jedinou úlohou je dosiahnuť, aby žalovaná v 1.rade nebola podielovou spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti, ktorú získala na základe darovacej zmluvy. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej

inštancie dospel k záveru, že nebohá žalobkyňa ako aj právni nástupcovia žalobkyne neuniesli v konaní
dôkazné bremeno preukazujúce, že by pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu notárskeho
poriadku zo strany notárky v tom, že jej predmetná listina a to notárska zápisnica nebola pretlmočená
a preto súd žalobu z tohto dôvodu ako nedôvodnú zamietol.
1.5 K ďalšiemu dôvodu neplatnosti notárskej zápisnice, a to doložky k notárskej zápisnici číslo N

123/2004, NZ 34411/2004 zo dňa 22.4.2004, ktorej obsahom bolo, že účastníci darovacej zmluvy
odstupujú od zmluvy o zriadení vecného bremena súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo
sporné, že k odstúpeniu od vecného bremena došlo z dôvodu, že žalovaná v 1. rade spolu s manželom
( obdarovaní) si chceli zobrať úver a keďže predmetná nehnuteľnosť bola zaťažená vecným bremenom,
úver by im nebol poskytnutý. Právny zástupca pôvodnej žalobkyni namietal skutočnosť, že táto listina
bola daná žalobkyni nebohej domov na podpis a dodatočne ju mala neb. žalobkyňa podpísať na

notárskom úrade, pričom podľa súdu sa táto tvrdená skutočnosť nepreukázala a tvrdenia žalovaných
v 2. a v 3 rade súd vyhodnotil ako nedôveryhodné, neopodstatnené, tvrdenú skutočnosť považoval za
účelovú tak zo strany nebohej žalobkyne, ako aj zo strany právnych nástupcov nebohej žalobkyni. O
trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej v 1. rade, ktorá bola v konaní úspešná,
súd priznal plnú náhradu trov konania a žalovaným v 2. a v 3.rade , ktorí boli v konaní tiež úspešní, súd

nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatňovali.

2.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia, ktorí navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Namietali, že v konaní došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, keď súd nevykonal dôkaz a neoboznámil strany sporu s notárskym spisom

JUDr.RehákovejN123/04,NZ34411/04.Keďžestranysporunebolistýmtospisomoboznámené,nemali
možnosť sa k tomuto dôkazu vyjadriť a žalobcovia mali možnosť prvýkrát oboznámiť sa s uvedeným
spisom dňa 01.07.2021, teda po rozhodnutí vo veci pri nahliadnutí do súdneho spisu. Dodali, že
takýto postup súdu, pri ktorom súd zamlčal, že má pripojený spis a nedovolil účastníkom do neho
nahliadnuť, pričom ich v rozhodnutí prekvapil neznámymi súkromnými poznámkami neznámej osoby,

ktorým prikladal dominantný význam, je v priamom rozpore s právom účastníka na spravodlivý súdny
proces. Súd prvej inštancie pritom uzavrel dokazovanie tak, že považoval za nesporné, že nebohá
žalobkyňa je maďarskej národnosti, neovláda riadne slovensky jazyk, ale len čiastočne tzv. „ kuchynský“.
Žalobcovia ďalej uviedli, že ak by si notárka riadne overila skutočnosť, či nebohá žalobkyňa ovláda
slovenský jazyk, spísala by podľa notárskeho poriadku zápisnicu o tejto skutočnosti tak, ako to notárka

ho urobila, napríklad v prípade opravy osobných údajov pána G. R. na notárskej zápisnici zo dňa
20.10.2010. Žalobcovia dodali, že údajné poznámky JUDr. Rehákovej na obale notárskeho spisu nie
sú dôveryhodným dôkazom a nemožno naň pri rozhodovaní prihliadať. Jedná sa o akési poznámky
napísané ceruzkou, z ktorých nie je jasné kto a kedy ich písal. Pravdivosť týchto poznámok nebola
nikdy žalovanými preukázaná a neboli ani predmetom dokazovania, preto namietajú hodnovernosť

tejto súkromnej listiny. Zdôraznili, že predmetom konania nebolo posudzovanie viny notárky, teda či
notárka zanedbala svoje povinnosti alebo bola uvedená do omylu účastníkmi úkonu, ale predmetom
bolo posúdenie, či je notárska zápisnica platná alebo nie. Rovnako namietali posúdenie súdom prvej
inštancie , že nebohá žalobkyňa vedela z akého dôvodu ide k notárke, a preto notárka nemala potom
povinnosť podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Notárskeho poriadku, čiže zapísať doložku, že obsah zápisnice

bol pretlmočený do jazyka, ktorý ovláda účastník zmluvy a že túto zmluvu schvaľuje.
2.2 Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že ďalším dôvodom neplatnosti spornej zápisnice a
doložky bol namietaný simulovaný právny úkon, o ktorý rozšírili i žalobné dôvody v priebehu konania.
Navonok sa tento právny úkon tváril ako darovacia zmluva, no v skutočnosti sa mala vyplácať rodina zo
svojich podielov, teda sa nejednalo o darovaciu zmluvu. Súd prvej inštancie však zabudol tento žalobný

dôvod vyhodnotiť a odôvodniť v napadnutom rozsudku. Záverom poukázali na skutočnosť, že sám súd
prvej inštancie stanovil za nesporné, že nebohá žalobkyňa maďarskej národnosti ovládala slovenský
jazyk len na úrovni kuchynského jazyka, pričom ak boli žalobkyni ustanovení dvaja tlmočníci v priebehu
konania, je nesporné, že JUDr. Reháková mala pribrať dôverníka, respektíve tlmočníka a v závere
zápisnice uviesť doložku. Takýto postup pri spisovaní notárskej zápisnice a jej dodatku mal za následok

ich absolútnu neplatnosť.

3.1 Žalovaná v 1. rade k odvolaniu žalobcov vo svojom vyjadrení uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým
rozhodnutím a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Poukázala na skutočnosť, že pôvodná žalobkyňaH. F. z podnetu svojej dcéry T. R. podala návrh na vrátenie daru, v ktorom konaní žalobkyňa H. F.
žiadala vrátiť dar z dôvodu, že žalovaná Z. R. (L.) hrubo porušila dobré mravy. Žalobkyňa počas celého
konania nikdy nespomenula, že by malo dôjsť k dohode medzi ňou ako darujúcou a obdarovanými o

tom, že by obdarovaní mali vyplatiť alikvótnu čiastku z domu v prospech detí žalobkyne a H. F.. Túto
skutočnosť počas života H. F. nikdy neuvádzala a to ani zo strany súčasného právneho zástupcu.
Až na ostatnom pojednávaní dňa 25.05.2021 rozšíril právny zástupca žalobcov dôvod pre neplatnosť
darovacej zmluvy, že išlo o simulovaný právny úkon, kde mal ísť údajne o dohodu, že sa podiely budú
vyplácať,čojevpriamomrozporesdarovacouzmluvou, kdeprincípomdarovaniajejehobezodplatnosť.

Táto argumentácia žalobcov ohľadne neplatnosti právneho úkonu podľa § 34 Občianskeho zákonníka
spísaného do notárskej zápisnice ako darovacia zmluva nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ide
iba o právnu konštrukciu právneho zástupcu žalobcov. Darovacia zmluva bola totiž uzatvorená medzi
H. F. ako darujúcou a G. R. a Z. R. ako obdarovanými. Ani jeden z účastníkov darovacej zmluvy nikdy
netvrdil, že v skutočnosti ide o úkon, za ktorý sa vypláca náhrada. Ani jeden z účastníkov darovacej
zmluvy nemal úmysel vykonať iný právny úkon ako darovaciu zmluvu, čo jednoznačne vyplýva zo

všetkých výsluchov, ktoré v rámci tohto konania, ako aj konania 18C/94/2012 boli vykonané. Ak by aj
bola uzatvorená nejaká dohoda medzi deťmi pôvodnej žalobkyne, tak táto dohoda v žiadnom prípade
nemôže zaväzovať účastníkov darovacej zmluvy, ktorí nikdy neboli účastníkmi takejto dohody a preto
tento argument považuje žalovaná 1/ za irelevantný.
3.2 K poznámke uvedenej v notárskom spise o tom, že „ p. F. ovláda slovenský jazyk“, žalovaná v 1/rade

uviedla, že nemá ako preukázať svoje tvrdenia ohľadne neprávd žalobcov, ktoré prezentovali vo vzťahu
k postupu notárskeho úradu v konaní, pretože nedali súhlas na vypočutie konajúcej notárky JUDr.
Rehákovej. Bez toho, aby došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti však zabezpečila čestné vyhlásenie
konajúcej notárky, týkajúce sa autentičnosti uvedenej poznámky ohľadne tejto poznámky v notárskom
spise. V tomto čestnom vyhlásení notárka Reháková potvrdila, že táto jej poznámka bola spísaná jej

rukou a tiež potvrdzuje, že si overila, že darujúca ovláda slovenský jazyk. Vzhľadom k tomu potom nebol
žiaden dôvod, aby konajúca notárka postupovala podľa § 53 ods. 1 notárskeho poriadku a pribrala do
konania tlmočníka.
3.3 Pokiaľ ide o námietku žalobcov týkajúcej sa porušenia práva na spravodlivý proces vo vzťahu k
oboznamovaniu notárskeho spisu zastala žalovaná v 1.rade názor, že súd prvej inštancie neporušil

právo na spravodlivý proces, pretože ako uvádzajú žalobcovia, dňa 12.02.2019 súd uviedol, že vyžiada
notársky spis a nemôže byť chybou súdu, že sa žalobcovia oboznámili s obsahom spisu až dňa
01.07.2021, teda po rozhodnutí vo veci, keď tento bol k súdnemu spisu pripojený viac ako rok.

4. Žalobcovia k vyjadreniu žalovanej v 1.rade uviedli, že je nesporné, že neoboznámením notárskeho

spisu došlo k nevykonanie a zatajeniu dôkazu a k porušeniu § 188 ods. 1 CSP, teda nedošlo k
vykonaniu dôkazov na pojednávaní. Žalobcovia ďalej zastali názor, že tak ako mala právo pôvodná
žalobkyňa rozumieť súdnemu pojednávaniu v tomto konaní, kde mala ustanoveného tlmočníka, rovnako
mala mať právo porozumieť na notárskom úrade spísanej notárskej zápisnici. K predloženiu nového
dôkazu a to čestného vyhlásenia notárky v odvolacom konaní uviedli, že v tomto prípade ide o novoty

v odvolacom konaní, ktoré sú neprípustné a preto na tento dôkaz ako nezákonný nemôže odvolací súd
prihliadať. Dodali, že nevedia za akých okolností JUDr. Reháková mala podpísať čestné vyhlásenie,
pretože akýmkoľvek čestným vyhlásením notárky porušuje zákonom chránené notárske tajomstvo. Mali
za to, že JUDr. Reháková musela konať pod nátlakom. Navyše z tohto čestného vyhlásenia nevyplýva,
že by si notárka overila, že pani H. F. ovláda slovenský jazyk, ale uvádza, že bola len informovaná

účastníkmi zmluvy, že H. F. ovláda slovenský jazyk, hoci sa v pojednávacej miestnosti po celý čas medzi
sebou rozprávali maďarským jazykom. Z obsahu teda vyplýva, že JUDr. Reháková len mala byť takto
informovaná a informáciu si nepreverila. Dá sa usudzovať, že sa cítila byť účastníkmi oklamaná. Toto
čestné vyhlásenie však preukazuje ten skutkový stav, že už spomínaný notársky spis ako dôkaz nebol
vykonaný oboznámením, že právny zástupca žalovanej v 1.rade preto nemal možnosť reagovať počas

konania, a že sa o takzvaných súkromných poznámkach prekvapivo dozvedel až z dôvodov rozsudku.

5. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná v 1.rade, ktorá doplnila, že čestné vyhlásenie JUDr.
Gabriely Rehákovej o tom, že úprava vrátane uvedenej poznámky na obale spisu je vyhotovovaná jej
vlastnoručným písmom nie je možné považovať za porušenie mlčanlivosti, pretože v danom prípade

sa notárka nevyjadrovala ku konkrétnemu prípadu pokiaľ ide o meritórne záležitosti, ale iba k ručne
písaným poznámkam na obale spisu. Obal jej bol predložený vo fotokópii, ktorá tvorí prílohu jej čestného
vyhlásenia. Skutočnosť, že takéto čestné vyhlásenie bolo predložené až v rámci odvolacieho konania,
bolo iba reakciou na podanie žalobcov - odvolanie, ktorí spochybňujú hodnovernosť zápisov na obalenotárskeho spisu a takáto pochybnosť by údajne mala byť prípadný dôvodom na zmenu rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní v zmysle ust. § 385 CSP a po prejedaní
veci, na ktorom odvolací súd doplnil a zopakoval dokazovanie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je treba podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne .

7. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením listín, a to
predovšetkým oboznámením Notárskeho spisu N 123/04, NZ 34411/04: obal notárskeho spisu, notárska
zápisnica zo dňa 22.04.2004, Doložka k notárskej zápisnici zo dňa 22.4.2004, Výpis z LV č. XXXX, Návrh
na vklad vlast. práva do katastra, Osvedčenie o dedičstve D 944/99-14, Dnot 108/99 po poručiteľovi K.
F., keďže strany sporu poznali obsah týchto listín. Zároveň vykonal dokazovanie prečítaním listinného
dôkazu - Čestného vyhlásenia JUDr. Gabriely Rehákovej ( čl. 310).

8.Znapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancievyplýva,že nebohážalobkyňaakoajprávninástupcovia
žalobkyne v konaní nepreukázali, že pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice došlo k porušeniu
notárskeho poriadku zo strany notárky, a to ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 323/1992 Z.z., podľa
ktorého notárka bola povinná pribrať tlmočníka na pretlmočenie notárskej zápisnice pôvodnej žalobkyni.

Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie a skonštatoval, že súd prvej inštancie jednotlivé dôkazy vyhodnotil
správne a na ich závere vec aj správne právne posúdil.

9.1 Podľa § 53, ods. 1 zákona č. 323/1992Z.z., ak účastník alebo niektorý svedok úkonu neovláda jazyk,

v ktorom sa zápisnica spisuje (§ 41), priberie sa tlmočník, ktorý musí mať náležitosti spôsobilého svedka
(§ 50); môže ním byť aj zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje.
9.2 Podľa ods. 2, ak notár ovláda jazyk, v ktorom koná účastník alebo svedok, možno upustiť od pribratia
tlmočníka.
9.3 Podľa ods. 3, v závere notárskej zápisnice je potrebné uviesť doložku o tom, že účastníkovi bol

obsah zápisnice pretlmočený a že účastník s ním súhlasí. Ak bol pribratý tlmočník, pripojí na notársku
zápisnicu svoj podpis.

10. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcov bola skutočnosť, že súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie okrem iných dôvodov aj na listinnom dôkaze - Notárskom spise JUDr. Rehákovej N123/04,

NZ 34411/04, ktorý súd nevykonal ako dôkaz a neoboznámil strany sporu s jeho obsahom. Strany
sa preto nemali možnosť k tomuto dôkazu vyjadriť a žalobcovia mali možnosť prvýkrát oboznámiť
sa s uvedeným spisom až po rozhodnutí vo veci pri nahliadnutí do súdneho spisu. Odvolací súd
túto námietku považoval za dôvodnú, preto nariadil pojednávanie, na ktorom strany sporu oboznámil
s obsahom uvedeného notárskeho spisu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd napravil pochybenie

súdu prvej inštancie a oboznámil notársky spis stranám sporu, bolo možné sa zaoberať aj námietkami
žalobcov týkajúcimi sa obsahu tohto spisu. Následne po jeho oboznámení, bolo možné ako dôkaz
pripustiť aj listinu (Čestné vyhlásenie), ktorú predložila žalovaná v 1.rade a ktorá súvisela práve s
obsahom notárskeho spisu a námietkou žalobcov týkajúcou sa poznámky na druhej strane obalu „ p.
F. ovláda slovenský jazyk“. Touto poznámkou sa zaoberal aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia, pričom strana žalobcov v odvolaní namietala, že údajné poznámky JUDr. Rehákovej na
obale notárskeho spisu nie sú dôveryhodným dôkazom a nemožno naň pri rozhodovaní prihliadať,
keďže ide o akési poznámky napísané ceruzkou, z ktorých nie je jasné kto a kedy ich písal. Žalovaná
v 1.rade predložila listinu - Čestné vyhlásenie JUDr. Gabriely Rehákovej zo dňa 06.08.2021, v ktorom
notárka potvrdila pravosť jej vlastných poznámok na obale spisu s tým, že pokiaľ ide o poznámku

„p.F. ovláda slov. jazyk“, túto do spisu uviedla ako konajúca notárka na základe toho, že ju účastníci
zmluvytaktoinformovali.Námietkužalobcovodvolacísúdnepovažovalzadôvodnúatentolistinnýdôkaz
odvolací súd nevyhodnotil ako novotu v odvolacom konaní, pretože tzv. novoty sa týkajú odvolania,
teda prostriedkov procesného útoku alebo obrany, ktoré odvolatelia nepoužili v konaní pred súdom prvej
inštancie. Navyše tak ako žalobcovia uplatnili až v odvolaní námietky týkajúce sa Notárskeho spisu

JUDr. Rehákovej N123/04, NZ 34411/04, pretože tento nebol riadne súdom prvej inštancie vykonaný
ako listinný dôkaz ( išlo o také prostriedky, ktoré odvolateľ nemohol použiť bez svojej viny v konaní pred
súdom prvej inštancie), rovnako potom aj žalovaná v 1.rade mohla využiť prostriedky procesnej obrany
týkajúce sa uvedeného nevykonaného dôkazu, ktorým zároveň reagovala na námietky odvolateľov.11. Vzhľadom na vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom, je
potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Pôvodná žalobkyňa, ako i jej deti (Y. F., T. U., T. R.) zhodne v konaní vypovedali, že žalobkyňa H. F.
neovládala riadne slovenský jazyk a tento ovládala iba tzv. kuchynsky. V konaní nebolo sporné , že ich
matka presne vedela za akým účelom ide na notársky úrad, pretože už vopred sa v rodine dohodli, že
predmetnú nehnuteľnosť daruje svojmu vnukovi a jeho manželke (žalovanej v 1.rade). Z vykonaného
dokazovania tiež vyplynulo, že okrem žalobkyne H. F. a jej vnuka G. R. a žalovanej v 1.rade, bol v

kancelárii notárky pri spisovaní notárskej zápisnice prítomný aj jej syn Y. F. a tiež zať Y. R.. Rovnako
nebolo sporné, že na notárskom úrade notárka JUDr. Reháková spísala a čítala notársku zápisnicu
v slovenskom jazyku. V notárskej zápisnici je uvedené, že - „O tomto právnom úkone som uvedenú
notársku zápisnicu napísala, účastníkom doslova prečítala a vysvetlila, títo jej obsah schválili a na znak
svojho súhlasu, túto listinu predo mnou vlastnoručne podpísali.“ Odvolací súd je toho názoru, že
ak by skutočne žalobkyňa neovládala slovenský jazyk na úrovni, aby pochopila o čom notárka hovorí

alebo čo číta, musela by notárku na túto skutočnosť upozorniť. Nikto v konaní netvrdil, že by H. F.
bola v čase spisovania právneho úkonu nesvojprávna alebo vo veľmi zlom zdravotnom stave, že by sa
nevedela vyjadriť pred notárkou, že slovensky nerozumie. V čase spísania notárskej zápisnice pritom
mala 65 rokov. Navyše ako bolo uvedené, v miestnosti notárskeho úradu boli prítomní aj syn a zať
pani F., pričom ani jeden z nich neupozornil notárku, že by žalobkyňa dostatočne neovládala slovenský

jazyk. Naopak Y. R. (žalovaný v 3.rade), ktorý dohodol spísanie úkonu u notárky vo svojej výpovedi
uviedol, že nežiadali pre svokru tlmočníka, mysleli si, že chápe. Obdarovaný G. R. zase uviedol, že
notárka kládla žalobkyni otázky, ktoré si už nepamätá. Ak teda najbližšia rodina H. F. bola presvedčená,
že táto je schopná porozumieť danému právnemu úkonu - spísaniu darovacej zmluvy, a samotná
žalobkyňa pred notárkou nenamietala, že slovenskému jazyku nerozumie, je absurdné tvrdiť, že notárka

porušila notársky poriadok, keď nezabezpečila pre pani F. tlmočníka. Navyše tomuto záveru nasvedčuje
aj už vyššie spomenutá poznámka notárky JUDr. Rehákovej, že „p.F. ovláda slovenský jazyk“, ktorú
poznámku uviedla z dôvodu, že takto bola účastníkmi úkonu upovedomená. Z uvedeného je tiež zrejmé,
že notárka sa zaujímala o skutočnosť, či pani F. ovláda slovenský jazyk a či nie je potrebné tento právny
úkon tlmočiť do maďarského jazyka. Odvolací súd okrajovo dodáva, že je zaujímavé, že strana žalobcov

podala žalobu založenú na neplatnosti právneho úkonu - spísania notárskej zápisnice v rozpore s ust. §
53 ods. 1 notárskeho poriadku po viac ako 10 rokov po jej spísaní, z čoho potom skutočne vyplýva jediný
záujem, a to zmena vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti v prospech detí (dedičov) pôvodnej žalobkyne.

13. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod týkajúci sa simulovaného právneho úkonu, keď podľa právneho

zástupcu žalobcov, darovacia zmluva len simulovala iný právny úkon, túto námietku považoval odvolací
súd za nedôvodnú. Právny zástupca žalobcov poukazoval na vyjadrenia Y. F., T. U. a T. R. (detí H. F.),
podľa ktorých malo dôjsť medzi nimi aj k vyplateniu ich podielov z nehnuteľnosti darovanej G. R. a jeho
manželke, pričom nebola uvedená ani presná suma a ani doba do ktorej má prísť k vyplateniu. V tomto
smere odvolací súd uvádza, že právny úkon darovacej zmluvy sa týkal darkyne H. F. a obdarovaných G.

R. a jeho vtedajšej manželky. Pôvodná žalobkyňa (darkyňa) sa pred súdom nikdy nevyjadrila, že by sa
v rámci rodiny mali vyplácať nejaké finančné podiely, resp. že by namietala samotnú darovaciu zmluvu.
Ak by k takejto dohode došlo medzi deťmi H. F., takáto dohoda nemá žiaden vplyv na platnosť darovacej
zmluvy, pretože tieto osoby neboli účastníkmi darovacej zmluvy.
Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí

tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
S poukazom na citované ustanovenie je potrebné uviesť, že žalobcovia vôbec neuviedli, aký iný právny
úkon by mala predmetná darovacia zmluva zastierať. Vôbec nebolo preukázané z výpovede H. F.,
že jej vôľou nebolo uzavrieť predmetnú darovaciu zmluvu. Žalovaná v 1.rade ako obdarovaná tiež

nemala žiadnu vedomosť o uzatvorení inej ako darovacej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému odvolací
súd považoval tento dodatočne uplatnený dôvod neplatnosti darovacej zmluvy za nepreukázaný a
neopodstatnený.

14. Záverom odvolací súd dodáva, že strany sporu sa aj na odvolacom pojednávaní vyjadrovali k

podpisovaniu Doložky k notárskej zápisnici zo dňa 22.4.2004, ktorú mala H. F. podpísať doma a nie
na notárskom úrade. Odvolací súd sa však týmito tvrdeniami bližšie nezaoberal, pretože v odvolaní
nebola uvedená odvolacia námietka smerujúca k posúdeniu súdu prvej inštancie týkajúce sa platnostitejto Doložky. Okrajovo odvolací súd uvádza, že aj v prípade neplatnosti Doložky k notárskej zápisnici,
táto by nespôsobovala neplatnosť samotnej Notárskej zápisnice, ktorou bola spísaná darovacia zmluva.

15. S poukazom na vykonané dokazovanie odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 a § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanej v 1.rade, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal

proti žalobcom v 1. a 2.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaní v 2.
a 3. rade boli rovnako v odvolacom konaní úspešní, preto aj im odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100%.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).