Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119222796
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6119222796.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX V., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Hagara-
Hagarová, s. r. o., so sídlom D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanej: X. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.

r. o., so sídlom Moyzesova 5, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, za účasti intervenienta popri žalovanej:
E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy vo výške 47.000,00 eur s
príslušenstvom, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 24C/30/2019-388
zo dňa 28.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie intervenienta proti výroku I., ktorým bol zamietnutý návrh intervenienta popri žalovanej na
prerušenie konania, o d m i e t a .

Odvolanie intervenienta proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku zaplatiť sumu vo výške 47.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy vo výške 47.000,- eur od 01.01.2019 do zaplatenia, o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III., ktorým bola intervenientovi uložená povinnosť nahradiť
trovy konania popri žalovanej v celom rozsahu, z r u š u j e a vec mu
v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t k o l .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancienávrhintervenientapoprižalovanejnaprerušeniekonania

zamietol. Žalovanej uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 47 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 47 000,00 eur od
01.01.2019 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi proti žalovanej
a intervenientovi popri žalovanej spoločne a nerozdielne priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Podľa súdu prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli (inak platnú) kúpnu

zmluvu, na základe ktorej žalovaná previedla na žalobcu predmetný byt a žalobca žalovanej zaplatil
kúpnu cenu zaň, že v dôsledku neplatnosti uvedenej dobrovoľnej dražby boli strany sporu povinné vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, pričom žalobca svoju povinnosť splnil, keďže vlastníkmi predmetného bytu
sa stali jeho pôvodní vlastníci (spred uvedenej dobrovoľnej dražby), a že žalovaná si svoju povinnosť
nesplnila. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má preto právo proti žalovanej na zaplatenie
žalovanejsumy.Ďalejsúdprvejinštanciekonštatoval,ženeplatnosťdobrovoľnejdražbyjetzv.relatívnou

neplatnosťou, čiže súd ju mohol určiť len na základe návrhu oprávnenej osoby, a to v ustanovenej
lehote, keďže súd o neplatnosti dobrovoľnej dražby právoplatne nerozhodol, bolo potrebné ju považovaťza platnú. Z uvedeného potom vyplýva, že bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 457 Občianskeho
zákonníka vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o určenie neplatnosti dražby. Keďže o neplatnosti
dražby bolo rozhodnuté v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 25.10.2018, najskôr v tento deň

mohlo rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Premlčacia doba na vydanie uvedeného bezdôvodného
obohatenia preto mohla uplynúť najskôr dňa 25.10.2020. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola
na súde podaná dňa 01.02.2019, čiže uplatnené právo žalobcu premlčané nebolo. Vo veci mal žalobca
plný úspech, súd prvej inštancie mu preto priznal náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu,
a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

3. Intervenient podal v zákonnej lehote odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie,
a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Odvolateľ uviedol, že k podanej
námietke premlčania vo vzťahu k žalobcovmu nároku súd v bode 21. odôvodnenia rozsudku uviedol, že
„bezdôvodné obohatenie podľa §457 Občianskeho zákonníka vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia
o určenie neplatnosti dražby. Keďže o neplatnosti dražby bolo rozhodnuté v spojení s rozsudkom

odvolacieho súdu dňa 25.10.2018, najskôr v tento deň mohlo rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.
Premlčacia doba na vydanie uvedeného bezdôvodného obohatenia preto mohla uplynúť najskôr
dňa 25.10.2020". Podľa názoru súdu vysloveného v uvedenom bode odôvodnenia rozhodnutia sa
predpokladá subjektívna lehota (keďže je stanovená na 2 roky) na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorá podľa názoru súdu začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia. V bode 20. odôvodnenia je však

zákonná citácia pre objektívnu lehotu premlčania, nie je preto zrejmé, ktorú premlčaciu lehotu myslel
súd, že má začať plynúť od právoplatnosti rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolateľ poznamenal, že obe
lehoty - subjektívna (dvojročná) ako aj objektívna (trojročná aj desaťročná) začínajú a plynú nezávisle na
sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená
námietkapremlčania,nemožnoprávopriznať.Objektívnapremlčaciadoba,keďbezdôvodnéobohatenie

získané z neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia
doba teda začína plynúť už od vzniku takéhoto, (neskôr) určeného neplatným, právneho úkonu. Podľa
odvolateľa pokiaľ bola kúpna zmluva neplatná, objektívna premlčacia doba začala plynúť od plnenia
kúpnej ceny. Zároveň odvolateľ zdôraznil, že súd prvej inštancie v uvedenom prípade nič nekonštituuje,
keďže rozsudok na zaplatenie kúpnej ceny, ako aj prípadný určovací výrok o neplatnosti dražby sú

výrokmi deklaratórnymi /deklaruje už existujúci stav, a teda nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav,
len následne spravidla z dôvodu právnej istoty sa potvrdí určitá skutočnosť, ktorá už reálne existovala,
a to spätne odo dňa jej vzniku (ex tunc)/. Preto, ak by platilo, že bezdôvodné obohatenie vzniká až
vyhlásením zmluvy za neplatnú (právoplatným rozsudkom), vôbec by nemalo zmysel riešiť neplatnosť
v súdnom konaní ako otázku predbežnú. Preto sa súd prvej inštancie s touto otázkou bude musieť v

konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vyrovnať, ale to neznamená, že bezdôvodné obohatenie
vzniká až právoplatným rozhodnutím o neplatnosti dražby. Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku
intervenient uviedol, že: „Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd nemôže svojím
rozhodnutím založiť solidaritu aktívnu či pasívnu, pokiaľ táto nevyplýva z hmotného práva. Solidarita
vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania je prípustná iba vtedy, ak ide o procesné spoločenstvo,

ktorého členovia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne aj vo vzťahu k hlavnému-meritórnemu nároku
zo zákona /BSM/,zo zmluvy, príp. z iného právneho úkonu. (Števček, Ficová, Praha C.H.Beck 2016)“.
Odvolateľ poukázal na to, že žalovaná a intervenient nikdy spoločne netvorili procesné spoločenstvo,
nie je preto možné intervenienta a žalovanú zaviazať spoločne a nerozdielne a navyše nebrať do úvahy
rozdielny časový vstup žalovanej a intervenienta do konania a z toho plynúce trovy konania žalobcu.

Intervenient má za to, že je právne neudržateľné, aby súd vo výroku III. rozsudku priznal žalobcovi
náhradu trov konania proti žalovanej a intervenientovi a v bode 29. odôvodnenia rozsudku konštatoval,
že „vo veci mal žalobca plný úspech, súd mu preto priznal náhradu trov konania proti žalovanej v celom
rozsahu“. Podľa odvolateľa odôvodnenie neobsahuje ani jedinú zmienku o intervenientovi vo vzťahu k
priznaniu náhrady trov konania. Každý má právo, aby výrok rozhodnutia bol riadne odôvodnený, aby

z neho bolo zrejmé prečo súd rozhodol ako rozhodol, akými úvahami sa riadil a na základe akých
skutočností dospel k záverom vo výroku. Uvedené zakladá inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k výroku I., ktorým súd návrh intervenienta na prerušenie
konania zamietol, intervenient uviedol: V bode 6. odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že intervenient
neuviedol ,,aká otázka sa rieši v uvedenom dovolacom konaní ani inak neuviedol predmet tohoto

dovolaciehokonania".Poukázalnato,žeaksúdvodôvodnenísamotnéhorozhodnutiaopriesvojvýroko
rozsudok Okresného súdu Bratislava V v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti
dražby a návrh intervenienta na prerušenie konania tak hovorí o prebiehajúcom dovolacom konaní
proti uvedeným rozsudkom, pričom záver a interpretácia súdu, že intervenient neuviedol aká otázkasa rieši v dovolacom konaní ani jeho predmet, je nelogická. Zároveň intervenient tvrdeniu súdu, že
uvedené konanie 2Cdo/286/2019 sa netýka neplatnosti dražby, pričom intervenient predložil dokument
Najvyššieho súdu SR, ktorým mu kancelária NS SR zasielala z uvedeného spisu o dovolaní proti

uvedeným rozsudkom požadované dokumenty a uvedené konanie o dovolaní označila číslom sp. zn.
2 Cdo/268/2019 a chybou v písaní pri návrhu na prerušenie konania došlo k zámene číslic 6 a 8.
Na základe hore uvedených skutočností intervenient navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudoksúduprvejinštancievovýrokuI.aII.zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
alternatívne, aby výrok II. rozsudku zmenil a žalobu žalobcu zamietol a aby zmenil výrok III. rozsudku.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná tak, že v predmetnej veci na výzvu súdu z 27.12.2021
oznamuje, že nesúhlasí s odvolaním intervenienta zo dňa 11.12.2021.

5. Podaním zo dňa 30.06.2022 vzal intervenient svoje odvolanie späť voči výroku I. a II. rozsudku súdu
prvej inštancie. Zároveň podotkol, že je oprávnený na podanie odvolania voči výroku III. uvedeného

rozsudku, na ktorý úkon sa súhlas žalovanej s nevyžaduje, nakoľko týmto výrokom bol intervenient
priamo zaviazaný, opačný postup by bol popretím princípov civilného sporového konania, princípom
spravodlivosti a právnej istoty, ako aj ústavných práv garantovaných Ústavou SR, keďže výrok III.
rozsudku bol vydaný v neprospech intervenienta a priamo ho zaväzuje. Intervenient navrhol, aby súd
prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči intervenientovi.

6. Skôr, než Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „CSP“/ pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým,
či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné.

7. Podľa ust. § 360 ods. 1 CSP, odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

8. Podľa ust. § 360 ods. 2 CSP, v ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom

strany podľa § 359.

9. Podľa ust. § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané neoprávnenou osobou;

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa ustanovenia § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní
pokračovať.

10. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že intervenient popri žalovanej podal odvolanie proti výrokom

súdu prvej inštancie, a to proti výroku I., ktorým návrh intervenienta popri žalovanej na prerušenie
konania zamietol, proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 47.000,- eur spolu s príslušenstvom a napokon proti časti výroku III., ktorým súd prvej inštancie
uložil intervenientovi popri žalovanej náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v celom rozsahu. Zo
súdneho spisu je tiež zrejmé, že podaním zo dňa 12.01.2022 vyslovila žalovaná nesúhlas s podaným

odvolaním intervenienta.

11. V preskúmavanej veci jednoznačne ide v prípade výrokov I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie o
podanie odvolania intervenientom, ktorý nemá práva nerozlučného spoločníka. V prípade nerozlučného
spoločníka ide o taký druh intervenienta, ktorý netvorí so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné

spoločenstvo. Inými slovami povedané, ide o takého intervenienta, ktorý má právny záujem na výsledku
konania, zúčastňuje sa na konaní popri jednej zo strán (buď popri žalobcovi alebo popri žalovanej), a to
tej strany, u ktorej má záujem, aby v spore zvíťazila. V danom prípade sa jedná o stranu žalovanej. Z
osobitného predpisu však nevyplýva, že by mal byť rozsudok pre intervenienta záväzný, preto procesné
úkony intervenienta nemajú také účinky, aké sú typické pre nerozlučné spoločenstvo. V zmysle ust. §

360 ods. 2 CSP môže intervenient podať odvolanie len so súhlasom strany sporu. Zákon nehovorí, že
by musel byť súhlas strany udelený intervenientovi vopred, resp. najskôr s podaním odvolania. Stačí
preto, ak strana udelí súhlas s podaným odvolaním do konca lehoty na podanie odvolania, ktorá plynie
intervenientovi od doručenia rozhodnutia.12. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že odvolanie intervenienta proti výrokom I. a II.
rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané neoprávnenou osobou, keďže ide o odvolanie intervenienta,

ktorý nemá právo nerozlučného spoločníka a žalovaná vyslovila nesúhlas s podaným odvolaním
intervenienta. Na margo uvedeného krajský súd konštatuje, že intervenient nemá práva nerozlučného
spoločníka, keďže z osobitného predpisu nevyplýva, že by mal byť rozsudok súdu prvej inštancie
záväznýpreintervenienta.Vdanomprípadeišloospor,ktorýsatýkalvydaniabezdôvodnéhoobohatenia
žalobcovi od žalovanej. Keďže neboli splnené podmienky pre podanie odvolania intervenientom, tak

nemohli nastať ani účinky späťvzatia odvolania intervenienta.

13. Pokiaľ ide o časť výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa týka uloženia povinnosti
intervenienta nahradiť trovy konania žalobcovi, odvolací súd predmetný výrok zrušil a v tejto časti vrátil
súdu prvej inštancie späť na nové rozhodnutie, a to podľa § 389 písm. b) CSP. Zároveň odvolací súd
konštatuje, že pokiaľ ide o podanie odvolania intervenientom proti časti výroku III. rozsudku súdu prvej

inštancie týkajúcej sa výroku o trovách konania vo vzťahu k intervenientovi, treba uviesť, že intervenient
boloprávnenýpodaťodvolanievočiuvedenejčastivýrokuIII.,keďžesúhlasžalovanejsavtomtoprípade
nevyžaduje, nakoľko týmto výrokom bol priamo zaviazaný intervenient. Opačný postup by bol popretím
princípov civilného sporového konania, princípov spravodlivosti a právnej istoty, ako aj ústavných práv
garantovaných Ústavou SR, keďže časť výroku III. týkajúca sa výlučne intervenienta bola vydaná v

neprospech intervenienta a priamo ho zaväzuje. Aj podľa odvolacieho súdu by odmietnutím odvolania
voči predmetnej časti výroku III. došlo k denegatio iustitiae a porušeniu práva podľa čl. 46 Ústavy SR
na súdnu a inú právnu ochranu.

14. Predmetnú časť výroku III., týkajúcu sa výlučne intervenienta, po konštatovaní prípustnosti

odvolania v tejto časti vyhodnotil odvolací súd tak, že tento výrok zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti.
Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje ani jedinú zmienku o
intervenientovi vo vzťahu k priznaniu náhrady trov konania žalobcovi. Podľa krajského súdu každý má
právo, aby výrok rozhodnutia bol riadne odôvodnený, aby z neho bolo zrejmé, z akého dôvodu súd
rozhodol tak, ako rozhodol, akými úvahami sa riadil a na základe akých skutočností dospel k záveru

uvedeným vo výroku rozhodnutia, preto možno konštatovať, že bolo porušené právo na spravodlivý
proces.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)