Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 1, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/91/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010610
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122010610.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.5.2022 č.k.
2PP/66/2022 - 38, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.9.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 17.5.2022 č.k. 2PP/66/2022-38 rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm.
b), ods. 2 Trestného zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/X, D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta
zo dňa 22.10.2018, sp. zn. 1T/103/2017, a ktorý na základe uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa
17.6.2021, sp. zn. 4Nt/17/2021, vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

Odsúdenýpodanúsťažnosťodôvodnilprostredníctvomobhajcupodanímzodňa09.06.2022nasledovne
(skrátene):
Svoje konanie ľutuje a preukazuje snahu sa napraviť a zmeniť sa, čo vyplýva zo správy ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou. V minulosti bol odsúdený, avšak v súčasnosti sa voči nemu nevedie žiadne
trestné stíhanie a po prepustení sa chce zaradiť do života a viesť riadny život.
Svoju priateľku spoznal v máji roku 2017 a dodnes majú pekný vzťah. Trestnú činnosť, za ktorú bol

odsúdený, páchal na prelome rokov 2016/2017, preto je nesprávny záver súdu, ktorý poukazuje na
skutočnosť, že ani tento vzťah ma neodradil od páchania trestnej činnosti a preto existencia tohto vzťahu
nie je dostatočnou zárukou pre vedenie riadneho života.
Riaditeľ ústavu mu umožnil opustiť ústav na celý deň, čo dostatočne preukazuje, že chce viesť riadny
život. Po prepustení má zabezpečenú prácu a vonku ho čaká rodina. Plánuje si s priateľkou založiť
rodinu, s ktorou strávil deň, keď mu bolo povolené opustiť ústav.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Napadnutýmuznesenímrozhodolprvostupňovýsúdonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení
prvostupňového uznesenia.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na
podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie a prvú materiálnu podmienku, nesplnil však druhú
materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade vedenia riadneho života. V prípade odsúdeného

je podľa názoru súdu menej priaznivá resocializačná prognóza vyplývajúca z trestnej minulosti
odsúdeného. Prvostupňový súd konštatuje, že odsúdenému bol v roku 2009 uložený trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. V skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa
odsúdený neosvedčil a Okresný súd Galanta mu nariadil výkon trestu odňatia slobody. Z výkonu trestu
odňatia slobody bol odsúdený podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Martin sp. zn.
2PP/98/2011. Odsúdenému bola teda daná jedinečná šanca v podobe podmienečného prepustenia

z výkonu trestu odňatia slobody, aby sebe i spoločnosti preukázal, že je schopný viesť život bez páchania
ďalšej trestnej činnosti. V skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa odsúdený v dôsledku
amnestie osvedčil, avšak v rokoch 2016 až 2018 sa opätovne a opakovane dopúšťal trestnej činnosti,
čo malo za následok okrem podmienečných trestov odňatia slobody aj uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený aktuálne vykonáva. Podľa názoru súdu nemožno opomenúť, že

trestná činnosť páchaná odsúdeným v predmetnom období bola sprevádzaná i fyzickým násilím a až
zadržanie odsúdeného a následný výkon trestu odňatia slobody znemožnil odsúdenému v pokračovaní
trestnej činnosti. Odsúdený sa neštítil použiť násilie ani proti osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,
keď poškodeného opakovane udieral päsťou do hlavy a trupu, neskôr ho odviezol autom k rieke, kde
pokračoval vo fyzickom napádaní poškodeného. Pokiaľ odsúdený mal vážny vzťah už pred nástupom

do výkonu trestu odňatia slobody a ani tento ho neodradil od dopúšťania sa protiprávneho konania,
okresný súd mal za to, že by existencia tohto vzťahu nebola dostatočnou zárukou pre vedenie riadneho
života v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa názoru súdu
u odsúdeného nemal žiadny z doterajších uložených trestov žiadny nápravný charakter.
Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že skutočnosti uvedené

v predchádzajúcom odseku tohto uznesenia, s výnimkou hodnotenia vzťahu odsúdeného s jeho
priateľkou, neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho žiadosti na podmienečné prepustenie.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú
tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Úvaha prvostupňového súdu pritom

vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. Sťažnostný súd sa preto stotožňuje v týchto
smeroch s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením prvostupňového súdu a v podrobnostiach
naň odkazuje.
Sťažnostný súd sa stotožňuje s námietkou odsúdeného, že v konaní nebolo preukázané, že by trestnú
činnosť, pre ktorú bol odsúdený, páchal aj počas vzťahu so svojou priateľkou. Na druhú stranu je

však potrebné uviesť, že ani existencia harmonického vzťahu, zohľadňujúc osobu odsúdeného a jeho
predchádzajúci život, nedáva súdu dostatočnú záruku, že v prípade podmienečného prepustenia
povedie riadny život.
Sťažnostný súd považuje za potrebné k nesplneniu druhej materiálnej podmienky len dodať, že
pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia

s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám
a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti.
Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného,
charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Sťažnostný súd konštatuje, že
opakované páchanie trestnej činnosti (8 krát súdne trestaný), svedčí o tom, že si z predchádzajúcich

odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej
činnosti a aby viedol riadny život. Odsúdený už vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, uplatnil
savočinemuajinštitútpodmienečnéhoodsúdeniaaleboalternatívnetresty,dokoncabolajpodmienečne
prepustený, čím mu bola daná možnosť preukázať polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený
nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Niet prečo sa potom

domnievať, že ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splní už svoj zákonom
sledovaný účel, nakoľko je nanajvýš zrejmé, že odsúdeného doposiaľ nič nemotivovalo k tomu, aby
dokázal žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať
zákony.Vzhľadom na osobu odsúdeného ako mnohonásobného špeciálneho recidivistu s kriminálnymi sklonmi
je možné, v jeho prípade, vidieť vysoké riziko v prognóze zlyhania. Záver z celkového zhodnotenia osoby
odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať

pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi
normami spoločnosti.
Sťažnostný súd na druhú stranu nespochybňuje úprimnosť vyjadrení odsúdeného ani jeho dobré
správanie vo výkone trestu odňatia slobody, za ktoré mu boli udelené disciplinárne odmeny, avšak
s poukazom na skutočnosti uvedené v ods. 12. tohto uznesenia nemožno objektívne konštatovať, že

je možné dôvodne predpokladať, že v prípade jeho podmienečného prepustenia povedie riadny život.
Opustenie ústavu odsúdeným na jeden deň ani možnosť legálne pracovať nepreukazujú, že odsúdený
je schopný viesť riadny život dlhodobo po jeho prepustení, teda že by bol dosiahnutý účel trestu.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon.

S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.