Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Roman Hargaš

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122010816
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3122010816.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Milana
Straku a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci odsúdeného J. U., nar. XX.XX.XXXX v I. F., A. republika,
trvale bytom U. pod H., T. XXX/X, na neverejnom zasadnutí dňa 10. novembra 2022, prejednal sťažnosť
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. augusta
2022, sp. zn. 37Pp/231/2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. augusta 2022, sp. zn. 37Pp/231/2022, bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený J. U.
podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/15/2020 zo dňa 12.05.2020 v spojení s uznesením Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/15/2020 z 06.05.2021 a z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/71/2021 zo dňa
14.10.2021 a súčasne podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona odsúdenému bola určená skúšobná doba v trvaní
3 roky s probačným dohľadom v trvaní 1 rok s uloženou povinnosťou podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr.
zákona v čase probačného dohľadu sa zamestnať sa alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor sťažnosť do
zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Dodatočne prokurátor sťažnosť písomne
odôvodnil. V úvode odôvodnenia sťažnosti poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého uznesenia
a ďalej uviedol nasledovné:

„Dôvodom podania sťažnosti je predpoklad, že u odsúdeného J. U. v zmysle § 66 ods. 1 Trestného

zákona nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca v zákonnej
požiadavke vedenia riadneho života v budúcnosti.

Predovšetkým je potrebné poukázať na obsah a závery hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, v ktorom sa konštatuje, že odsúdený J. U. len čiastočne
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu nepodmienečného trestu

odňatia slobody, z ktorého dôvodu ho ústav neodporúča podmienečne prepustiť. U menovaného
odsúdeného existuje stredné riziko sociálneho zlyhania, a to z dôvodu jeho trestnej minulosti a z dôvodu
nedostatkov v oblasti edukácie, a v plnení zákonných noriem.

Odsúdený J. U. bol v minulosti opakovane súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť. Ani jeho
opakované odsúdenia však na jeho správaní nezaznamenali žiaduci vplyv, neviedli u neho k náprave a

polepšeniu v smere vedenia života riadneho občana. Uvedená recidíva odsúdeného J. U. nepochybnesvedčí o tom, že v jeho prípade nemožno reálne očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život, preto
je potrebné, aby uložený trest vykonal v uloženom rozsahu.

Páchanie trestnej činnosti nie je u odsúdeného J. U. iba ojedinelým jednorazovým vybočením zo
spôsobu jeho života, ale zjavne v jeho prípade možno vypozorovať určité sklony k jej páchaniu. To
preukazuje aj skutočnosť, že z Odpisu registra trestov odsúdeného J. U. vyplýva, že v minulosti bol 6x
súdne trestaný. Pokiaľ odsúdený už opakovane súdne trestaný je možno vyvodiť, že predchádzajúce
tresty u neho neviedli k náprave.

Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba v tom, že odsúdený bude za dobré správanie,
resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky
prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom, teda po uplynutí zákonom
ustanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody, a to bez prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako i

ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a svojim
správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom k predchádzajúcej kriminálnej
minulosti odsúdeného J. U. a ústavom prezumované stredné rizikové faktory jeho sociálneho zlyhania
nie je možné očakávať. Tu poukazujem aj na skutočnosť, že odsúdený počas výkonu nevyužil možnosť
vzdelávania na protidrogovej osvete, hoci ju mal povinnú.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že u odsúdeného J. U. vykonávaný
trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálnej prevencie, či morálneho
odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu u menovaného
odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Rozhodnutie okresného súdu o jeho podmienečnom

prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia na slobodu za súčasného uloženia skúšobnej
doby s probačným dohľadom, s odkazom na § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona spočívajúci
v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať, nemožno
pretovyhodnotiťakovecnesprávne.ZvyššieuvedenýchdôvodovbyvprípadeodsúdenéhoJ.U.naopak
mala do popredia vystúpiť represívna zložka trestu a zabezpečiť u neho ďalší výkon uloženého trestu

odňatia slobody, a ktorý by mal byť v tomto prípade uplatnený v celom jeho rozsahu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň podľa § 66 ods.
1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Trestného zákona návrh odsúdeného J. U. o podmienečné prepustenie ako

nedôvodný zamietol.“

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorú mu okresný súd predložil spolu so spisom, preskúmal
v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie je potrebné zrušiť.

Z revízneho princípu, uvedeného v ustanovení v § 192 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 189 ods. 2 Tr.
por. vyplýva, že nadriadený súd rozhoduje vždy na základe skutkového a právneho stavu, ktorý tu
je v čase jeho rozhodovania a ktorý sa prípadne môže líšiť od stavu, ktorý bol daný v čase vydania

napadnutého uznesenia. Tak je tomu aj v posudzovanom prípade. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že
odsúdený J. U. vykonal uložené tresty odňatia slobody dňa 17.10.2022 a bol prepustený na slobodu.
Táto okolnosť, ku ktorej došlo ešte pred rozhodnutím krajského súdu o podanej sťažnosti prokurátora,
preto spôsobuje bezpredmetnosť prvostupňového neprávoplatného rozhodnutia o vyhovení návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody svoje rozhodnutie obmedzil len na zrušenie napadnutého
uznesenia postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. por., pretože odpadnutím predmetu konania ďalšie
rozhodovanie v posudzovanej veci už neprichádza do úvahy.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.