Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/96/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816207981
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3816207981.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcov v 1. rade: B. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. 2, Y., v 2. rade: M.. U. J., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, Y., v 3. rade: M.. D. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. XX, H. G., v 4. rade: E. U., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, L. E. E., v 5. rade: nebohý D. U.,
nar. X.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, naposledy bytom M. Y. XXXX/XX, H. - B., v 6. rade: E. U., nar.

XX.X.XXXX, bytom M. Y. XXXX/XX, H. - B., v 7. rade: D. U., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, H. -
B., v 8. rade: D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S. G. XXXX/XX, H., v 9. rade: J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. XXX, Y. P. E., B. Z., v 10. rade: G. H., nar. X.XX.XXXX, O. - O. XXX, B. Z., v 11. rade: D.. X. U., nar.
X.X.XXXX, bytom X. XXXX/.X, E. - D., zastúpených G.. G. L., advokátom so sídlom L. č. X, E., proti
žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/X, P. E., zastúpenému G.. J. J., advokátom so sídlom
P. H. XX, E., o neplatnosť závetu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.

4C/118/2016-677 zo dňa 2. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. až v 4.
rade a v 6. až 11. rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol o
náhrade trov konania tak, že žalovaný má proti žalobcom v 1. až v 4. rade a v 6. až 11. rade, povinným
spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodní žalobcovia v 1. až 7. rade: B. J., M.. U. J., M.. D. J., E. U., X. U.,
J. J., G. H. žalobou podanou dňa 14.06.2016 žiadali určiť, že závet poručiteľa G. J. zo dňa 20.12.2015

je neplatný. Počas konania zomrela (pôvodná) žalobkyňa v 5. rade X. U., narodená XX.XX.XXXX,
a to dňa XX.XX.XXXX, o čom svedčí žalobcami predložený úmrtný list. Uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 06.04.2017 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s: 1/D. U., nar. XX.XX.XXXX, E. U.,
nar. XX.XX.XXXX, D. U., nar. XX.XX.XXXX a D. U., nar. XX.XX.XXXX ako právnymi nástupcami po
zomrelej žalobkyne v 5. rade. Súdna komisárka, notárka D.. H. E. v súvislosti s dedičským konaním po
nebohej X. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX bez zanechania závetu (pôvodná žalobkyňa v

5. rade) potvrdila, že dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine sú D. U., nar. XX.XX.XXXX, D. U.,
nar. XX.XX.XXXX, D. U., nar. XX.XX.XXXX a E. U., nar. XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľke
bolo právoplatne skončené dňa 25.07.2017. Počas konania zomrel (pôvodný) žalobca v 4. rade E.
U., narodený XX.XX.XXXX, a to dňa XX.XX.XXXX, o čom svedčí žalobcami predložený úmrtný list.
Jeho právnymi nástupcami - zákonnými dedičmi sú jeho deti: E. U., nar. XX.XX.XXXX a D.. X. U., nar.
XX.XX.XXXX. Uznesením č.k. 4C/118/2016-375 zo dňa 05.06.2020 súd rozhodol, že v

konaní pokračuje s E. U., nar. XX.XX.XXXX a s D.. X. U., nar. XX.XX.XXXX s poukazom na § 63
ods. 1, 2, 3 CSP. Podľa uznesenia Okresného súdu Poprad vo veci sp.zn. 19D/55/2020 sú dedičmi E.U., zomrelého dňa XX.XX.XXXX: D.. X. U., nar. XX.XX.XXXX a E. U., nar. XX.XX.XXXX.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.07.2020. Počas konania zomrel dedič po (pôvodnej) žalobkyni
v 5. rade X. U., narodenej XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX, a to žalobca v 5. rade D. U.,

narodený X.X.XXXX, a to dňa XX.X.XXXX, o čom svedčí zápis v Registri obyvateľov SR a oznámenie
D.. H. E., notárky, súdneho komisára so sídlom v H.. Súdna komisárka, notárka D.. H. E. v súvislosti s
dedičským konaním po nebohom D. U., nar. X.X.XXXX a zomrelom dňa XX.X.XXXX (bez zanechania
závetu) vo veci sp.zn. 9D/42/2022 Okresného súdu Senica oznámila súdu, že ako dedičia zo zákona
v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy: 1. E. U., nar. XX.XX.XXXX, 2. D. U., nar. XX.XX.XXXX

a 3. D. U., nar. XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľovi nie je rozhodnuté. Uznesením sp.zn.
4C/118/2016 zo dňa 30.5. 2022 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s: E. U., nar. XX.XX.XXXX, D. U.,
nar. XX.XX.XXXX a D. U., nar. XX.XX.XXXX ako právnymi nástupcami po zomrelom žalobcovi
v 5. rade. Všetci traja sú žalobcami v tomto spore.

3. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia

sa v tomto spore domáhajú určenia neplatnosti závetu poručiteľa G. J. zo dňa 20.12.2015. Predmetná
žaloba je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je. V takom prípade žalobcovia musia
preukázať naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. Súd preto najskôr skúmal, či žalobcovia
preukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobca má naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté, alebo ohrozené za predpokladu,

že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa
prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Vzhľadom na to,
že žalobcovia sú zákonnými dedičmi v tretej skupine podľa § 475 Občianskeho zákonníka a
žalovaný je závetným dedičom po poručiteľovi G. J. a vzhľadom na spornosť platnosti či neplatnosti
predmetnéhozávetumedzistranamisporu,žalobcoviamajúpodľanázorusúduprávnyzáujemnaurčení

neplatnosti predmetného závetu, s poukazom aj na skutočnosť, že v dedičskom konaní boli
odkázanínapodaniežalobyoneplatnosťpredmetnéhozávetuzodňa20.12.2015vdedičskejvecisp.zn.
11D/174/2015 tunajšieho súdu. Súd uzavrel, že žalobcovia preukázali, že na tejto predmetnej žalobe
majú naliehavý právny záujem. Zo žaloby a z prednesov žalobcov vyplýva, že skutkovými tvrdeniami
žalobcov, na základe ktorých žiadajú určiť neplatnosť predmetného závetu, sú: 1. podpis

na predmetnom závete sa nezhoduje s podpisom poručiteľa, teda podpis na predmetnom závete nie
je pravým podpisom poručiteľa, nie je vlastnoručným podpisom poručiteľa a závet nie je podpísaný
vlastnou rukou poručiteľa (podpis na závete je len ťažko zrozumiteľný a čitateľný, nie je typický pre G. J.,
nepodobásanapísmozávetcu);2.predmetnýzávetneobsahujevôľuporučiteľa,3.závetbolvyhotovený
dodatočne po smrti poručiteľa; 4. poručiteľ pre zdravotné dôvody nebol spôsobilý rozpoznať

a zvážiť obsah závetu, nebol schopný prejaviť svoju vôľu; 5. poručiteľ nebol schopný sa podpísať (G.
J. nebol schopný v danom čase uskutočniť jemu vlastný podpis, a teda nebol schopný podpísať sa tak,
aby jeho podpis bol overiteľný v tom zmysle, či ide o podpis G. J.), nemal schopnosť písať, a tiež nemal
schopnosť čítať bez lupy (v danom čase mal G. J. tak porušený zrak na obe oči, že nebol schopný čítať
bez lupy), a teda závet (aby bol platný) mal byť vyhotovený pred troma súčasne prítomnými svedkami

podľa § 476c Občianskeho zákonníka, a nie ako tomu bolo v tomto prípade pred dvoma svedkami
podľa § 476b Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V konaní bolo medzi stranami
sporné, či podpis na predmetnom závere zo dňa 20.12.2015 je alebo nie je podpísaný vlastnou rukou
poručiteľa G. J.. Podľa názoru súdu v kontexte vykonaných dôkazov, najmä znaleckého posudku E..
E.. T. H., výsluchu a doplneného výsluchu znalkyne E.. E.. T. H. súd uzavrel, že podpis na závete z

20.12.2015 nad predpísaným textom „G. J.“ je vlastnoručným podpisom poručiteľa G. J., ktorý
ho vykonal za okolností popísaných svedkami V. O. a G. B. - sediac na posteli so závetom položeným
na sčasti na kolene, sčasti na stolíku (V. O.), resp. opretý o hokerlík na kolenách (G. B.). Súd dodal, že
vo všeobecnosti platí zásada, že podpis fyzickej osoby nemusí byť na prvý pohľad jasne čitateľný.
Musí sa však javiť ako podpis konkrétnej osoby. Táto požiadavka vychádza z toho, že podpisujúceho

je potrebné z podpisu bezpečne identifikovať. Ak by podpis nebol vôbec čitateľný, je vhodné a účelné
vedľa podpisu uviesť i čitateľný podpis mena. Judikatúra kladie osobitný dôraz na čitateľnosť podpisu
najmä v prípade jednostranných právnych úkonov. V tomto prípade na predmetnom závete pod
vlastnoručnýmpodpisomG.J.súnapísanéčitateľneručnýmpaličkovýmmalýmpísmomslová„G.J.“.Na
základe dôkazov súd uzavrel, že podpis na predmetnom závete je vlastnoručným podpisom G. J., t.j., že

predmetný závet podpísal G. J. vlastnou rukou. V konaní bolo žalobcami namietané, že predmetný závet
neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľa G. J. a že poručiteľ G. J. nebol pre zdravotné dôvody spôsobilý
rozpoznať a zvážiť obsah závetu, preto predmetný závet nemôže byť podľa žalobcov platným
závetom, a preto ho považujú za neplatný aj podľa § 38 Občianskeho zákonníka. S týmtotvrdením žalovaný nesúhlasil. V tomto prípade je predmetný závet podľa názoru súdu urobený určite
a zrozumiteľne, jeho obsah nie je nejasný, nezrozumiteľný, neurčitý; z predmetného závetu je možné
ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Na skutkové tvrdenia žalobcov súd vo veci vykonal okrem výsluchom

žalobcov v 1. až v 3. rade, pôvodného žalobcu v 4. rade, žalovaného, svedkov i znalecké dokazovanie.
Keďže riešenie otázky, či G. J. v čase, keď robil predmetný právny úkon - závet dňa 20.12.2015, konal v
duševnej poruche, závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti,
súd na návrh žalobcov nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku D.. G. O., znalca
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, vyplýva, že G. J. nebol nikdy psychiatricky

vyšetrený a ani liečený. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že výsledkom posudzovania znalca je
diagnostická forenzne psychiatrická úvaha, vychádzajúca z teoretických poznatkov a klinickej erudície
znalca, ktorá je aplikovaná na tento prípad s vysokou mierou pravdepodobnosti, teda nie s
istotou, pretože ako psychiater posudzovaného nikdy priamo nevyšetroval a psychiatricky ani vyšetrený
nebol. Znalec uzavrel, že nezistil prítomnosť takej masívnej a závažnej psychopatológie, na základe
ktorej by posudzovaný bol nespôsobilý k predmetnému právnemu úkonu. Na otázku, či vzhľadom na

vtedajší zdravotný stav G. J. dokázal/nedokázal posúdiť následky svojho konania a ovládnuť svoje
konanie, znalec jednoznačne odpovedal, že podľa jeho znalecko-psychopatologickej úvahy G. J. netrpel
takou závažnou psychopatológiou, ktorá by podmieňovala taký psychický stav, v ktorom by nevedel
rozpoznať predmet svojho konania a/alebo by toto svoje konanie nemohol ovládať. Na otázku, či G. J. v
danom okamihu vykonania závetu dňa 20.12.2015 bol alebo nebol schopný prejaviť svoju vôľu tak, že

mohol alebo nemohol posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, znalec odpovedal:
s odkazom na psychopatologický rozbor a tiež, že z psychiatrického hľadiska v danom prípade nemožno
považovať zriadenie závetu za mentálne náročný právny úkon, ktorý by presahoval mentálne danosti
posudzovaného,vzhľadomnaneprítomnosťzávažnejduševnejporuchy uposudzovaného,
na osobnosť posudzovaného, na jeho intelekt, znalec nepovažuje konanie posudzovaného za chorobne

motivované ani vo svetle pred súdom prednesených výpovedí vypočutých osôb v kontexte informácií o
psychickom stave posudzovaného zo zdravotnej dokumentácie. Znalec uzavrel, že u posudzovaného
sa mohlo jednať maximálne o Miernu kognitívnu poruchu a Organickú emočne labilnú poruchu na
teréne aterosklerózy a že nezistil prítomnosť takej masívnej a závažnej psychopatológie, na základe
ktorej by posudzovaný bol nespôsobilý k predmetnému právnemu úkonu. Závery svojho znaleckého

posudku znalec D.. G. O. potvrdil aj vo svojej výpovedi znalca a na závere svojho znaleckého posudku
a ani po jeho výsluchu nič nezmenil. Na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, každého jednotlivo a
všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 CSP, súd uzavrel a dospel k záveru, že G.
J. v čase vykonania predmetného právneho úkonu dňa 20.12.2015 nebol osobou konajúcou duševnej
poruche, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou. Dokazovaním tak nebolo preukázané, že

by G. J. pri predmetnom právnom úkone - závete nedokázal posúdiť právne následky svojho konania,
alebo svoje konanie ovládnuť. Súčasne nebolo preukázané, že by G. J. pri predmetnom právnom
úkone - závete konal v duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento právny úkon neschopnou. V
kontexte vyššie uvedeného súd uzavrel, že predmetný právny úkon je platným právnym úkonom. Nebolo
tiež preukázané, že by pri urobení právneho úkonu - závetu nekonal slobodne a vážne. Žalobcovia

v súvislosti s ich stanoviskom, že predmetný závet nielenže neobsahuje vôľu poručiteľa, nie je ním
podpísaný, sa tiež domnievajú, že závet bol vyhotovený dodatočne, po smrti poručiteľa, čomu má
nasvedčovať ich osobná skúsenosť z udalosti po pohrebe poručiteľa dňa 30.12.2015.
Súd uzavrel, že sa nepreukázala „domnienka“ žalobcov, že závet bol vyhotovený dodatočne po smrti
poručiteľa. Žalobcovia neplatnosť predmetného závetu vyvodzovali tiež z toho, že poručiteľ nebol

schopný sa podpísať (G. J. nebol schopný v danom čase uskutočniť jemu vlastný podpis, a teda nebol
schopný podpísať sa tak, aby jeho podpis bol overiteľný v tom zmysle, či ide o podpis G. J.), nemal
schopnosť písať, a tiež nemal schopnosť čítať bez lupy (v danom čase mal G. J. tak porušený zrak
na obe oči, že nebol schopný čítať bez lupy), a teda závet (aby bol platný) mal byť vyhotovený pred
troma súčasne prítomnými svedkami podľa § 476c Občianskeho zákonníka, a nie ako tomu bolo v tomto

prípade, pred dvoma svedkami podľa § 476b Občianskeho zákonníka. Žalovaný s týmto tvrdením
nesúhlasil. Predmetný závet zo dňa 20.12.2015 je alografný závet, teda závet, ktorý nenapísal poručiteľ
G. J. vlastnou rukou. Závet môže napísať ktokoľvek písacím strojom alebo inak mechanicky alebo ho
môže napísať i vlastnou rukou iná osoba. V takom prípade závet sa musí vlastnoručne podpísať a pred
dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho (poručiteľovu) poslednú

vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Platí, že pisateľ závetu môže byť zároveň svedkom.
Dátumpodpísaniazávetumusíbyťpodnásledkomjehoneplatnostiuvedenýpriamovzávete.Občiansky
zákonník neurčuje miesto, kde sa má dátum podpísania na listine o závete nachádzať. Tento dátum
však musí byť uvedený priamo v závete, inak je závet neplatný. Dátum podpísania môžebyť uvedený na začiatku závetu, alebo môže byť umiestnený aj na konci závetu, vždy však musí byť
uvedený v závete, ktorý sa má dovŕšiť podpisom závetcu a v prípade závetu podľa § 476b Občianskeho
zákonníka podpismi svedkov. V zmysle vyššie uvedeného v tomto prípade predmetný závet obsahuje

dátum podpísania závetu závetcom i svedkami. Vychádzajúc z obsahu závetu, že tento obsahuje pod
označením „Závet“ začiatočné slová: „Ja dole podpísaný G. J., nar. XX.XX.XXXX...“, vyplýva aj
v kontexte vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru Písmoznalectvo a výsluchu
svedkov závetu záver súdu, že závet bol podpísaný G. J. dňa 20.12.2015. Takýto dátum je uvedený v
predmetnom závete na konci Závetu pri podpise G. J.. Rovnako tak vzhľadom na text závetu slovami:

„Potvrdzujem svojim podpisom, že pán G. J....“ a pod týmto textom uvedený deň 20.12.2015, zo závetu
vyplýva, že v daný deň bol tento závet aj podpísaný, čo potvrdili svedkovia tohto závetu V. O. i G. B.
svojím podpisom na závete a v tomto konaní svojím výsluchom ako svedkov. Svedkyňa V. O. dosvedčila,
že napísala dátum závetu, ktorý jej bol diktovaný a ten sa zhodoval s dátumom, ktorý bol aj reálne v daný
deň. Súd dodal, že deň, mesiac a rok, t.j. dátum, kedy bol závet podpísaný, musí byť uvedený v texte
závetu v prípade alografného závetu takým spôsobom, aby celý text závetu tvoril logický celok. Poručiteľ

i svedkovia musia podpísať závet v ten istý deň, ktorý musí byť v závete uvedený označením
dňa, mesiaca a roku. V tomto prípade je deň, mesiac a rok podpísania závetu obsiahnutý v predmetnom
závete a celý text závetu tvorí logický celok. Predmetný závet tak obsahuje deň, mesiac a rok, kedy
bol podpísaný poručiteľom i dvoma svedkami, a to 20.12.2015. Pre posúdenie platnosti závetu bolo
podstatné preukázať, či G. J. prejavil vôľu zriadiť závet, čo obaja svedkovia (V. O., G. B.) potvrdili svojimi

výpoveďami, či bol závet podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, čo bolo preukázané jednak výsluchom
svedkov V. O. a G. B., U. M., žalovaného a tiež znaleckým dôkazom a tiež či G. J. pred dvoma svedkami,
v tomto prípade V. O. a G. B. súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu. K námietke žalobcov, že G. J. v čase závetu nemal schopnosť čítať a písať, a teda závet mal byť
urobený podľa § 476c Občianskeho zákonníka, súd uviedol: V konaní nebolo preukázané, že by

G.J.bolnevidomýalebonepočujúci.Bolvšakslabozraký.Vzhľadomnato,ževkonaníbolopreukázané,
že G. J. sa na predmetný závet podpísal vlastnou rukou, súd uzavrel, že v danom čase vykonania
závetu dňa 20.12.2015 bol G. J. schopný písať, ale i čítať. Keďže sa v konaní preukázalo, že nebol
dôvod na vyhotovenie závetu v zmysle § 476c Občianskeho zákonníka a predmetný závet z 20.12.2015
bol vykonaný v súlade so zákonom podľa § 476b Občianskeho zákonníka, je tento predmetný právny

úkon platný. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcov zamietol. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom povinným spoločne
a nerozdielne v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok II.), podali odvolanie
žalobcovia. Uviedli, že aj keď súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP z
dôvodu, že žalovaný mal vo veci plný úspech, nepovažujú rozhodnutie o trovách konania za správne

a spravodlivé. Podľa ich názoru mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania postupovať
podľa § 257 CSP a nepriznať žalovanému náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Za také dôvody považujú nasledovné dôvody: Konanie žalovaného od samého počiatku jeho kontaktu
s poručiteľom považujú za konanie v zlom úmysle voči rodinným príbuzným opatrovaného G. J.. Z
výsledkov dokazovania v tomto konaní možno ustáliť, že poručiteľom bol žalovaný informovaný, že má

poručiteľ rodinných príbuzných, no žalovaný žiadnemu z nich neoznámil, že sa musí starať o údajne
nevládneho G. J., vrátane informovania o tom, že pre zhoršenie ochorenia musí byť G. J. umiestnený v
nemocnici. Adresy i telefonické kontakty mal pritom G. J. zapísané na prvej strane zošitu, ku ktorému
bol pripojený výpis z katastra nehnuteľností, ktorý opatrovanému žalovaný zabezpečil a priniesol mu ho
v deň, keď sa mal o G. J. začať údajne starať. Žalovaný sa následne choval až nenávistne aj voči nim

pozostalým (hoci sa mu riadne predstavili po príchode na pohreb poručiteľa o ktorom sa dozvedeli až
od starostu obce, ktorému mal dať telefónne čísla na nich práve žalovaný). Teda správanie žalovaného
voči nim rodinným pozostalým bolo mimoriadne necitlivé, vzbudzujúce nedôveru, nakoľko ich privítal
spolu s družkou pani M. s poznámkami - načo ste prišli, čo tu chcete, a po pohrebe ich
zahŕňal takými výčitkami ako - môžete sa hanbiť, hyeny, čo by ste tu ešte chceli. Žalovaný ich zákonných

dedičov po poručiteľovi výslovne klamal, keď tesne po pohrebe im tvrdil, že koná za poručiteľa
iba na základe ústnej vôle zomrelého, ktorou zdôvodňoval aj privolanej hliadke PZ svoju neochotu
odovzdať im pozostalým príbuzným G. J. kľúče od domu zomrelého, klamal aj ďalej tým, že nevie
či je alebo nie je spísaný nejaký závet. Takéto konanie žalovaného, nech bolo vedené akýmikoľvekpohnútkami, bolo veľmi podozrivé a bolo veľmi vzdialené od slušného správania sa žalovaného voči
pozostalým poručiteľa. Tvrdia od samého začiatku sporu so žalovaným, že žalovaný sa
nesprával ako závetný dedič, hoci v čase uvedených udalostí o závete musel vedieť, keďže

mal byť prítomný pri jeho spisovaní v dome poručiteľa a podľa vykonaného dokazovania mu mal byť
závet odovzdaný v obálke. Boli osobne prítomní pri privolanej policajnej hliadke, ktorej v súvislosti s
úmyslom žalovaného nevydať kľúče od domu zomrelého tvrdil, že údajnú ústnu vôľu G. J. nevie
ničím preukázať, následne zas tvrdil, že nevie kde by prípadný závet mohol byť uložený (táto skutočnosť
sa ani v konaní pred súdom jednoznačne nepreukázala), žalovaný odmietol ich návrh na zažehnanie

vznikajúceho sporu, aby sa kľúče od domu uložili na Obecnom úrade P. E. až do času dedičského
konania. Žalovaný však podľa dokazovania vykonaného súdom vedel už v tom čase, že zomrelý mu
odkázal celý majetok, no kľúče od domu zomrelého im napriek tomu vydal. Toto konanie
žalovaného u nich právom vzbudilo aj v neskoršom období - v dedičskom konaní závažné podozrenie
o manipulácii s poručiteľom i závetom. Teda žalovaný svojím správaním, svojimi vyššie uvedenými
vyjadreniami zavinil, že žalobcovia mali oprávnené pochybnosti tak o pravosti závetu, ako aj o skutočnej

vôli poručiteľa zanechať žalovanému závetom celý majetok. Veď žalovaný sa mal o poručiteľa starať pár
týždňov, čo je v porovnaní s udržiavaním rodinných vzťahov s nimi počas viac ako 80 rokov života G.
J. takmer bezvýznamné. Pritom mnoho rokov pomáhali nezištne G. J. susedia - D.. E. L. s manželkou.
Vyššie uvedené pochybnosti neboli spôsobené ničím iným len nezvyčajným a podozrivým správaním
sa žalovaného. Žalovaný umocňoval vážne pochybnosti o závete priam provokovaním ich pozostalých

tým, že najskôr zatajoval existenciu závetu, manipuláciou so závetom (konkrétne išlo o záhadný krížik
napísaný tužkou pri podpise svedkyne O. napísaným perom), pričom svedkyňa O. vypovedala, že krížik
je súčasťou jej obvyklého podpisu čo je samozrejme klamstvo, ktoré aj zo strany súdu prvej inštancie
zostalo nepovšimnuté, hoci vzbudzuje vážne podozrenie z podvodu. Z obsahu závetu je zrejmé, že
svedkyňa O. nevypovedala pravdivo o svojom podpise, že ide o účelové tvrdenia z ktorých profitoval

žalovaný, teda len on mal záujem na takom nepravdivom vysvetlení záhadného krížika pri podpise
svedkyne O., ktorého riadne nevysvetlenie vzbudzovalo pochybnosti o spôsobe i čase spisovania
závetu. Aj postup žalovaného v konaní pred súdom bol pokračovaním jeho zahmlievania pravdy od
samého začiatku, o čom svedčí aj ovplyvňovanie D.. D., ktorého vypočutie pred súdom spolu s právnym
zástupcom najskôr spochybňovali, ale napokon doručili súdu jeho písomné stanovisko v súvislosti s

ktorým bol žalovaným (jeho advokátom) drzo obvinený žalobca M.. U. J. z údajného ovplyvňovania tohto
lekára, hoci k žiadnemu ovplyvňovaniu nikdy nedošlo. Podľa vedomostí svedka D.. E. L. mal G.
J. uložených 13 tisíc eur v debničke medzi fľašami s medom, ktorý žalovaný podľa výpovedí svedkov
B. i O. predával počas „opatrovania“ G. J., pričom tieto peniaze sa ani nenašli, ani neboli nahlásené
v dedičskom konaní ako majetok poručiteľa a ani nikdy nebolo tvrdené, že by boli G. J. darované či

žalovanému alebo jeho družke. Rovnako tak medomet poručiteľa v hodnote cca 300 eur, ktorý nebol
už v dome poručiteľa po jeho smrti. Teda žalovaný za 16 dní „opatery“ G. J. podľa ich názoru
nadobudol dostatok prostriedkov na zaplatenie nákladov tohto sporu a je podľa nich nespravodlivé,
aby ony (dôchodcovia alebo dedičia po zomrelých dôchodcoch) mali hradiť trovy konania žalovanému
aj pri existencii takýchto okolností celej veci. Určite tento spor nemusel vzniknúť, ak by bol žalovaný

postupoval vo vzťahu k nim zákonným dedičom G. J. slušne, zodpovedne, transparentne a nevyvolal
v nich svojim konaním a svojimi vyjadreniami už pred súdnym konaním závažné pochybnosti o vôli
poručiteľazanechaťmuzávetomzapárdníopatrovaniacelýmajetok,závažnépochybnostiopravdivosti
okolností spisovania závetu, ktorého existenciu pred nimi zákonnými dedičmi zatajoval. Vyššie uvedené
skutočnosti súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne nebral do úvahy. Súd

prvej inštancie mal vzhľadom na celkové okolnosti veci postupovať podľa § 257 CSP a
nepriznať žalovanému náhradu trov konania, resp. podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodnúť tak, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovali, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že vysloví že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobcovia od začiatku súdneho konania
zaujímali k žalovanému nevraživé postoje, napriek skutočnosti, že poskytol opatrovanie ich príbuznému
v čase jeho závažných zdravotných problémov mu poskytol starostlivosť a po jeho smrti mu zabezpečil
jeho dôstojný pohreb. O zabezpečenie pohrebu sa žalobcovia nezaujímali, napriek tomu, že o smrti

poručiteľa sa dozvedeli od starostu obce P. E. hneď po jeho smrti. Brat p. F. J. neprejavil žiadne emócie
a ani neprejavil nijaký záujem o zorganizovanie pohrebu. Telefonický rozhovor starostu s
príbuznými nebol po pohrebe, ako tvrdia žalobcovia v odvolaní, ale po smrti poručiteľa. Pohreb mali
organizovať oni a on netušil, že aj organizovanie pohrebu ich uja, brata nechajú na ňom a na jeho družke.Na pohreb sa dostavila rodina a ako prvé ich zaujímali kľúče od domu a majetok. Nikto z
nich nebol pri rakve zosnulého sa rozlúčiť s nebohým, len kľúče a majetok bol pre nich prvoradý. Už
v samotnom úvode odvolania uvádzajú skutočnosti ktoré sú v rozpore s realitou. V priebehu súdneho

konania, bolo preukázané listinnými dôkazmi, že s poručiteľom neudržiavali bližšie kontakty. Poručiteľ
sa v jednom z dopisov vyjadril k jednému zo žalobcov a odkázal U. ml."..., že ho
nechce viac vidieť - je to profesionálny švindlér"… Ďalší z bratov poručiteľa mu ako spoludisponent účtu
poručiteľa, bez jeho súhlasu previedol na svoj účet sumu 3.000 eur, čo v konečnom dôsledku znamenalo
prerušenie stykov poručiteľa s bratom. E. G. J. bol rozhodný človek, starček, ktorý bol však pri rozume až

do posledného dychu, čo potvrdil aj súdny znalec. Poručiteľovi bol oporou, ktorú mu nevedeli - nechceli
dať jeho príbuzní. Keďže bol p. J. pri zmysloch, pri plnom vedomí a svojprávny, všetky úkony, ktoré sa
konali boli s jeho súhlasom a jeho požiadavkami. Oslovenie príbuzných v týchto povereniach nebolo. Na
otázku, či treba zavolať brata, vyslovene povedal, že nie. Prečo to tak v skutočnosti bolo, vyšlo najavo až
v priebehu súdneho konania. Žalobcovia o zdravotnom stave poručiteľa vedeli, o všetkom ich informoval
p. L.. Prečo potom neprejavili svoju starostlivosť a neboli navštíviť p. J. v nemocnici

alebo inak mu pomôcť ? Pán J. pomoc od nich nechcel a vedel prečo. Vzhľadom na vzťahy v
rodine je zjavné, že nechcel osloviť rodinu. Odvolanie voči trovám konania je prešpikované účelovými
tvrdeniami a dokonca aj takými, ktoré už boli súdnym konaním vyvrátené. Žalobcovia pokračujú vo
svojich urážkach voči žalovanému. V odvolaní sú situácie prekrútené a žalobcovia teraz
tvrdia opak ako tvrdili v konaní. Starosta obce sa vyjadril o týchto tvrdeniach a iných okolnostiach v liste

zo dňa 5.5.2017, ktorý je súčasťou spisu. Takéto osočovania aké sú v tomto odvolaní sa diali počas
celého konania. Nikdy by si nedovolil urážať rodinu, len preto, že mali zlé vzťahy s nebohým. Čakal
spolu s priateľkou poďakovanie a dostalo sa im urážok a pohŕdania. Vyjadrenie Obvodného
oddelenia PZ P. E., je taktiež súčasťou spisu. Policajná hliadka sa nepýtala na to či existuje závet, toto
slovo tam vôbec nepadlo. Žalobcom odovzdal kľúče. Mal snahu vydokladovať náklady na pohreb, ale

nebol o to žiadny záujem. Následne s družkou odišli a susedia im hovorili, že zakrátko boli
z domu odvážané hnuteľné veci, z majetku poručiteľa. Čo sa týka podpisu jedného zo svedkov p. O.,
tak tento podpis bol pred nimi na súdnom pojednávaní prezentovaný a zväčšením podpisu vidno, že tzv.
krížik je súčasťou podpisu p. O.. Je toho názoru, že súdne pojednávania by nemali byť nijako
ovplyvňované a ak treba nejaké vyjadrenie od prípadných možných svedkov, treba požiadať právneho

zástupcu, aby oficiálnou cestou písomne požiadal možného svedka, inštitúciu a podobne o zaujatie
stanoviska. Takto požiadal o vyjadrenie aj jeho právny zástupca lekára špecialistu D.. D. svoju
žiadosť a následne odpoveď, doručil do súdneho spisu k osobnému kontaktu nedošlo. Takúto možnosť
mali aj žalobcovia, no tí zvolili osobnú komunikáciu, čo sa javí ako ovplyvňovanie svedkov. V priebehu
pojednávania sa o tom so svojim právnikom polohlasne rozprávali, kde na pojednávaní sa nahráva audio

záznam. Záznam je súčasťou konania a upozornenie na hlasovú nahrávku, kde je dôvodné podozrenie
o snahu z marenia spravodlivosti žalobcami, je súčasť spisu. Ďalším výmyslom žalobcov je uložených 13
tisíc eur v debničke medzi fľašami s medom. Berie toto konanie veľmi citlivo a tak si prečítal aj výpoveď
D.. L., korunného svedka žalobcov, zo dňa 10.8.2017, strana 5/11 zo zápisnice a cituje: " Na
otázku žalobcu v 3. rade, či mal J. J. väčšiu hotovosť doma, svedok uvádza: J. J. predával med, viem, že

peniaze z predaja mal v takej knižočke, neviem povedať, akú hotovosť mal doma, ale z jedného incidentu
s E. som vyvodil, že mohol mať doma 1000, eur. Knižočku mal medzi pohármi medu na verande." Sumu,
ktorá bola z predaja medu, alebo iných aktivít nebohého bola žalovaným použitá na náklady pohrebu v
sume 620 eur a sám p. J. jemu a jeho družke povedal kde sa nachádza a na čo ju majú použiť. Žalovaní
umelo predlžovali konanie, navrhovali dvakrát "svojho" osvedčeného súdneho písmoznalca, priamo aj

nepriamo, v priebehu celého súdneho konanie uvádzali účelové tvrdenia a urážali žalovaného a to
všetko len zo zištného dôvodu, na každé konanie docestovali a popritom sa snažili ovplyvňovať svedkov,
opakovane navrhovali výsluch svedkov, ktorí už vypovedali, kde je dôvodné podozrenie že došlo k ich
manipulácii. Na postup žalobcov v konaní opakovane poukazoval v rámci súdneho konania jeho právny
zástupca. Trovy konania mali obidve strany, na strane žalobcov je ich jedenásť sú aj dôchodcovia, avšak

všetci ostatní sú v produktívnom veku. On je sám a tiež dôchodca. V prípade ak by spor
dopadol opačne, je nepravdepodobné že by niekto bral do úvahy, že je dôchodca a má ešte deti, ktoré
potrebujú jeho starostlivosť, lebo sú študenti. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku,
na ktoré žalobcovia odkazujú, ktoré súdu len vo výnimočných prípadoch umožňuje nepriznať úspešnej
strane sporu nárok na náhradu trov súdneho konania. V tomto smere poukazuje na skutočnosť, že v

priebehu konania žalobcovia nepožiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov a iných nákladov konania,
teda súd nemal dôvod nepriznať z dôvodov osobitného zreteľa trovy konania, úspešnej strane sporu,
ktorá má na náhradu takýchto trov konania v zmysle príslušných zákonných ustanovení právny nárok.
V odvolaní žalobcov sú uvedené len individuálne dôvody bez bližšej špecifikácie a jedná sa len o názoržalobcov, v ktorom uvádzajú svoje dôvody podľa nich oprávňujúce súd rozhodnúť podľa § 257 CSP. Z
právnej praxe z odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktorým by súd nepriznal strane sporu nárok na náhradu
trov konania musí byť vždy možné jednoznačne zistiť, z akých dôkazných prostriedkov čerpal súd

svoje zistenia, na ktorých základe nakoniec ustálil záver, že daný posudzovaný prípad spĺňa podmienky
uvedené v § 257 CSP. Žalobcovia svoje dôvody odvolania proti priznaniu trov konania žalovanému,
ktorý bol v spore úspešný ničím nepodložili. Žalobcovia s prihliadnutím k tomu, že niektorí zo žalobcov
sú dôchodcovia žiadajú zohľadniť túto okolnosť ako potrebu odstraňovať tvrdosť rozhodnutia súdu
ukladajúceho povinnosť nahradiť trovy konania. V tomto smere možno hovoriť pri aplikácii ustanovenia §

257 CSP ako že, zo sociálnych dôvodov. Hoci spomenuté ustanovenie nemá a ani nemôže slúžiť
akonástrojsociálnejpolitikyajehoprostredníctvomsasúdnemôžesnažiťzmierňovaťaleboodstraňovať
majetkové rozdiely medzi stranami, naviac žalovaný je tiež dôchodca. (nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. I. ÚS 2862/07). Vychádzajúc z uvedeného a na základe skutočnosti, že nie sú reálne dané
dôvody na odvolanie voči trovám konania, naviac dôvody uvedené v odvolaní nie sú právne relevantné,
navrhoval potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Trovy konania boli súdom priznané

správne v súlade s CSP.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 CSP v spojení s
§ 470 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o nároku na náhradu

trov konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol a preto v tomto výroku je
rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa v danej veci domáhali určiť, že závet poručiteľa G.
J. zo dňa 20.12.2015 je neplatný. Súd prvej inštancie po zhodnotení výsledkov dokazovania
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol (výrok I.) a o trovách konania rozhodol
v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcom v 1. až v 4. rade a v 6. až 11. rade,
povinným spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatňuje tzv. zásada
úspechu (§ 255 ods. 1 CSP). Podľa tejto zásady súd strane, ktorá mala v konaní úspech, prizná nárok
na náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu v konaní a to proti strane neúspešnej. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

Úspech v konaní teda treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku.

13. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému
účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením § 257

CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011, sp. zn. 7 Cdo/129/2011).

14. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje
odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.
1 CSP ) a umožňuje výnimočne nepriznať

náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia je
odôvodnené tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych
prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a
preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Výnimočnosť prípadu môže spočívaťjednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide
o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých
okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť strany bez ďalšieho, pritom nemožno považovať za

dostatočný dôvod, k uplatneniu § 257 CSP . Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, je potrebné
prihliadnuť k pomerom oboch strán (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn.
4MCdo/4/2010 ).

15. Žalobcovia sa v podanom odvolaní domáhali aplikácie § 257 CSP z dôvodu ich sociálnych pomerov
(sú dôchodcovia) a tiež vzhľadom na postoj žalovaného v konaní.

16. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu vyššie
citovaného § 257 CSP, a to vzhľadom k neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko

žalobcovia tak pred súdom prvej inštancie ako ani v odvolaní nepreukázali, že ich majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery odôvodňujú použitie vyššie uvedeného ustanovenia. Medzi základné procesné
povinnosti strany sporového konania patrí označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieťsvojetvrdeniadôkazmi.Žalobcoviasisvojupovinnosťvtomtosmerenesplniliatakichtvrdenia
o svojich pomeroch, ktorých preukázanie by predstavovalo možnosť aplikácie § 257 CSP, zostali v rovine

nepreukázaných skutočností. Rovnako nepreukázali, že ich postoj ku konaniu alebo postoj žalovaného
ku konaniu odôvodňuje aplikáciu § 257 CSP.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu teda nemožno vyvodiť záver, že pomery žalobcov, vrátane ich
postoja ku konaniu odôvodňujú potrebu, pre ktorú by mal odvolací súd napadnuté uznesenie zmeniť a

rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, resp. že žalovaný nemá nárok
na náhradu trov konania.

18. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému, odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. až v 4. rade a v 6. až 11. rade v
rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).