Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 18, 2022

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4C/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6821201279
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2022:6821201279.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobkyne P. T., F..

XX.XX.XXXX, T. Š. XXXX/XX, XXX XX Q., okres Revúca, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní
o zaplatenie poistného plnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu Banská Bystrica dňa 17.08.2021, postúpenou Okresnému súdu
Revúca dňa 23.08.2021 v spojení s jej doplnením zo dňa 04.11.2021 a dňa 18.11.2021 sa žalobkyňa

domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.050.000,- eur a náhradu trov
konania titulom poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení.

2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že ku škodovej udalosti došlo dňa 07.10.2016 na štátnej
ceste 1. triedy č. L. pri obci M., okres Rimavská Sobota v čase asi o 13.30 hod.. Škoda vznikla na
motorovom vozidle žalobkyne zn. Peugeot 306, svetlo-striebornej metalízy, ev. č. S. XXX I., keď pri

predbiehaní, následkom nárazu - drgnutia zo strany motorového vozidla B. B., L.. Č.. A.-XXX B., do
pravej zadnej časti kolies jej motorového vozidla, so svojím motorovým vozidlom narazila do zvodidiel.
Škoda na vozidle predstavovala približne 1.000,- eur, ktorú si opravila na vlastné náklady. Na miesto
bola privolaná policajná hliadka, poistnú udalosť tiež riadne nahlásila v poisťovni. O výsledku likvidácie
škodovej udalosti nemá žiadne informácie.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k riadne doručenej žalobe v znení jej doplnenia okrem iného

uviedol, že žaloba je zjavne nedôvodná, neurčitá a zmätočná. Absentuje v nej uvedenie podstatných
skutočnosti žalobkyňou a predloženie zodpovedajúcich dôkazov na podporu jej tvrdení. Zo žaloby
nevyplýva, že motorové vozidlo zn. B. B., L.. Č.. A.-XXX B., o ktorom žalobkyňa tvrdí, že jej spôsobilo
škodu bolo povinne zmluvne poistené v čase škodovej udalosti u žalovaného. Výšku a ani dôvody
uplatnenej škody žalobkyňa nepreukazuje žiadnym spôsobom. Škoda, ktorá bola spôsobená na jej
motorovom vozidle nedosahuje ani nepatrný zlomok sumy, ktorú žalobkyňa požaduje po jej rozšírení
od žalovaného. Žalobkyňa sa zároveň nesprávne vysvetľuje podstatu inštitútu limitu poistného plnenia,

ktorý je uvedený v ustanovení § 7 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Jedná
sa o určenie minimálnej sumy limitu poistného plnenia z jednej škodovej udalosti. Limit poistného
plnenia je podľa ods. 1 uvedeného ustanovenia najvyššou hranicou poistného plnenia poisťovateľa
pri jednej škodovej udalosti. Minimálny limit poistného plnenia však vôbec neznamená, že pri každejškodovej udalosti možno žiadať od poisťovateľa sumu 1.050.000,- eur. Poškodený môže žiadať len
náhradu škody v takej výške, ktorá mu reálne vznikla, pričom je povinný svoj nárok preukázať a
zdokladovať. Žalobkyňa podala žalobu voči nesprávnemu poisťovateľovi - žalovaný nie je pasívne

vecne legitimovaným subjektom v tomto súdnom spore. Motorové vozidlo zn. B. B. L.. Č.. A. XXX
B., ktoré podľa tvrdení žalobkyne spôsobilo škodu na jej motorovom vozidle, nebolo v čase škodovej
udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného,
správne by sa mala domáhať svojho nároku voči poisťovateľovi, u ktorého bolo motorové vozidlo
zn. B. B., L.. Č.. A.-XXX B. povinne zmluvne poistné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Z databázy Slovenskej kancelárie poisťovateľov na internetovej stránke www.skp.sk vyplýva, že motorové vozidlo zn. B. B., L.. Č.. A.-XXX B. bolo v čase škodovej udalosti
zo dňa 07.10.2016 povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v spoločnosti Generali poisťovňa, a.s. Žalobkyňa sa preto mala obrátiť so svojimi nárokmi na tohto
poisťovateľa a nie na žalovaného. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
na náhradu škody na motorovom vozidle, a to v zmysle § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,

nakoľko dňa 08.10.2019 uplynula zákonom stanovená trojročná objektívna premlčacia doba od škodovej
udalosti, pričom žalobkyňa žalobu podala až dňa 17.08.2021.
Vo vzťahu k procesu likvidácie poistnej udalosti žalovaný ďalej uviedol, že dňa 10.10.2016 mu bol
oznámený vznik poistnej udalosti, pri ktorej malo dôjsť k stretu vozidiel na ceste medzi Rimavskou
Sobotou a Tornaľou medzi účastníkmi udalosti, žalobkyňou, ktorá bola vodičkou, jazdiacou na vozidle

H. XXX L.. Č.. S. XXX I. a vodičom E. Z., jazdiacom na vozidle B., L.. Č.. A.-XXX B. (vozidlo
patrilo spoločnosti ENDOGYN, s.r.o.). Dňa 14.10.2016 bol žalovanému doručený dokument „Uplatnenie
nároku na náhradu škody“ zo strany spoločnosti ENDOGYN, s.r.o. o vzniku škodovej udalosti zo dňa
07.10.2016. Likvidácia predmetnej udalosti bola ukončená dňa 03.01.2017 zaslaním poistného plnenia
vo výške 909,12 eur s DPH v prospech servisu Auto Viba, s.r.o., a to na základe doručenej faktúry

č. XXXXXXXX, ktorá bola za opravu vozidla B. B., L.. Č.. A.-XXX B., poškodeného pri predmetnej
škodovej udalosti. Predchádzala tomu obhliadka poškodeného motorového vozidla. Žalovaný pri určení
poškodeného vychádzal z doručenej Správy ku škodovej udalosti č. ORPZ-RS-OPP7-1149-001/2016
zo dňa 19.12.2016 kpt. E.. O. C.. Z tejto policajnej správy vyplýva, že vinníčkou škodovej udalosti
zo dňa 07.10.2016 bola žalobkyňa, ktorej bola uložená bloková pokuta podľa § 22 ods. 1 písm. l)

zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorú na mieste zaplatila. Dňa 10.09.2018 bolo žalovanému zo
strany žalobkyne doručené Potvrdenie vydané na žiadosť žalobkyne referentom ÚOZ OO PZ R. Seč
npráp. Z. J. zo dňa 21.08.2018 (predložené tiež žalobkyňou ku žalobe), z ktorého vyplýva, že vinníkom
predmetnej škodovej udalosti je vodič E. Z., ktorý si mal svoju chybu uznať. Na základe skutočností
uvedených v tomto potvrdení žalovaný začal prešetrovať predmetnú škodovú udalosť, nakoľko mu

boli doručené dve rozdielne informácie z polície s určením vinníka škody. Dňa 19.09.2018 žalovaný
kontaktoval e-mailom E.. O. C., aby predmetný nesúlad objasnil a verifikoval tak správu ku škodovej
udalosti. Rovnakého dňa žalovaný dostal odpoveď kpt. E.. O. C., ktorá objasňuje uvádzaný rozpor,
pričom jej prílohou bola fotokópia Záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti z 07.10.2016.
Z uvedeného záznamu vyplýva uloženie blokovej pokuty žalobkyni za priestupok spáchaný porušením

§ 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z., za čo jej bola uložená bloková pokuta vo výške 50,- eur -
ohrozenie účastníka cestnej premávky pri zaraďovaní sa do pruhu pri predbiehaní. Podľa vyjadrenia
kpt. O. C. bolo predmetné potvrdenie vystavené žalobkyni omylom, nakoľko s pri ňom nprápor. Z. J.
pomýlil a zle ho vypísal v dôsledku naliehania žalobkyne na vystavenie potvrdenia s určením E. Z.,
ako vinníka ako aj jej arogantného a drzého správania sa. Dňa 03.10.2019 žalovaný poslal žalobkyni

Oznámenie o riešení škodovej udalosti číslo 953440975, v ktorom zotrval na správnosti zrealizovanej
likvidácie, nakoľko v zmysle prvotnej policajnej správy z miesta nehody žalobkyňa zapríčinila dopravnú
nehodu. Reagoval tak na list žalobkyne zo dňa 15.09.2019, v ktorom žiadala žalovaného „aby ste
druhého účastníka škodovej udalosti, ktorý ma značne poškodil, žiadali o vyplatenie odškodného z ich
poistenia“. Z formulácie listu žalobkyne žalovanému zo dňa 15.09.2019, ale aj z jej listu žalovanému

zo dňa 07.09.2018 jednoznačne vyplýva, že jej požiadavka na žalovaného spočívala v tom, aby žiadal
pre ňu odškodnenie z poistenia druhého vozidla. Žalovaný pritom takéto oprávnenie a ani povinnosť
nemá, naopak, je to žalobkyňa, ktorá o odškodnenie mala žiadať poisťovateľa vozidla zn. B., pokiaľ
sa domnievala, že jej bola spôsobená škoda týmto motorovým vozidlom. Žalovaný sa s poukazom
na uvedené, nevyhýbal poskytnutiu poistného plnenia, nakoľko poskytol za žalobkyňu ako poistenú, v

súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení, plnenie poškodenému. Žalobkyňa pritom nemala a
ani nemá nárok na odškodnenie od žalovaného za predmetnú škodovú udalosť. Žalovaný preto navrhol
žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na plnú náhradu trov konania.4.Žalobkyňavosvojejreplikekpísomnémuvyjadreniužalovanéhookreminéhouviedla,ževdokumente
„uplatnenie nároku na náhradu škody“ E. Z. uvádza, že nehoda sa stala v J.. Vozidlo vinníka zn. H. XXX
pri predbiehaní prekrížilo cestu a zadnou časťou narazilo do jeho vozidla“. Hneď pri nahlásení škodovej

udalosti do poisťovne bola označená ako vinníčka druhou stranou. Obvinenie vinná je dostatočný dôvod
na to, aby poisťovňa a polícia nevyčíslila škodu a neuznala jej žiadosti o náhradné odškodné, ktoré
žiadala z poistenia. Mala dokázať, že aj ona je poškodená, ich požiadavkám vyhovela, napokon neuznali
a bola označená ako vinná. Opätovne poukázala na ňou už raz popísaný priebeh škodovej udalosti.
Zdôraznila, že do nikoho a do žiadneho vozidla, okrem zvodidiel, ktoré zostali nepoškodené, nenarazila.

Jej vozidlo zostalo poškodené. Na mieste bola vykonaná aj dychová skúška - nález bez alkoholu, a
bola uložená bloková pokuta 50,- eur. Poškodené osoby neboli, na mieste spolujazdca nikto nesedel.
Žalobkyňa tiež skúmala poisťovňu druhého účastníka škodovej udalosti a aj stránku, ktorú uvádza
žalovaný. Nakoľko stránka stále vyhodila inú poisťovňu, je pre žalobkyňu nedôveryhodná. Námietka
žalovaného o nedostatku jeho vecnej legitimácie je nedôvodná, nakoľko podľa vedomostí žalobkyne,
klient si môže i z bývalej poisťovne, kde bolo vozidlo poistené, uplatniť nárok na škodu.

5. Žalovaný vo svojej duplike k replike žalobkyne ďalej uviedol, že na svojej doterajšej argumentácii
trvá. Zo strany žalobkyne nedošlo ku vyvráteniu podstatnej skutočnosti, majúcej vplyv na posúdenie
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore, a to, že motorové vozidlo zn. B. B., L.. Č.. A.-XXX
B., ktoré podľa tvrdení žalobkyne, spôsobilo škodu na jej motorovom vozidle, nebolo v čase škodovej

udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
Bolo pritom povinnosťou žalobkyne uviesť tvrdenia a predložiť dôkazy na ich podporu, z ktorých by
vyplývali dôvody, pre ktoré žalobkyňa požaduje svoj nárok práve od žalovaného. Tvrdenia žalobkyne
o nedôveryhodnosti internetovej stránky Slovenskej kancelárie poisťovateľov, sú podľa žalovaného
účelové, nie je možné, aby jej stránka „stále vyhodila“ inú poisťovňu. Žalobkyňa si stále neuvedomuje

zmysel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, nakoľko si z vlastnej poistky chce uplatňovať škodu, ktoré jej vznikla, a k tomu jej vlastným
pričinením, za ktoré jej bola uložená políciou aj bloková pokuta.

6. Žalobkyňa na pojednávaní vo svojom prednese zotrvala na podanej žalobe v znení jej doplnení a

svojich doterajších písomných vyjadreniach.

7. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť, nakoľko ju z
dôvodov uvedených vo svojich písomných vyjadreniach považuje za absolútne nedôvodnú a za kľúčovú
v tejto veci považuje skutočnosť, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Nad rámec toho

poukázal na to, že uplatnený nárok je tiež premlčaný, nepreukázaný, a nie je preukázaná ani jeho výška.

8. Súd v zmysle návrhov obidvoch strán sporu vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými a navrhnutými obidvomi stranami sporu, nakoľko žiadna zo strán sporu nebola
navrhnutá na výsluch, rovnako tak žiadna zo strán, najmä žalovaný na pojednávaní netrval na

výsluchoch pôvodne navrhnutých svedkov. Súd vo veci pripustil a vykonal všetky stranami navrhnuté
dôkazy, a to poistnou zmluvou o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla č. X XXX XXX XXX, oznámením škodovej udalosti poisteným, potvrdením OO PZ Rimavská
Seč zo dňa 21.08.2018, oznámeniami o riešení škodovej udalosti zo dňa 07.10.2016, záznamom o
preverení oznámenia - škodovej udalosti, lustráciou poisťovateľa podľa EVČ ku dňu škodovej udalosti,

uplatnením nároku na náhradu škody poškodeného motorového vozidla, oznámením o poistnom plnení,
emailovou komunikáciou k veci ORPZ-RS-OPP7-52-031/2016, PU 9563440975, správou ORPZ, OO
PZ Rimavská Seč k škodovej udalosti č. ORPZ-RS-OPP7-52-031/2016 zo dňa 07.10.2016, písomnosť
zo dňa 15.09.2019 adresovanou žalobkyňou žalovanému ku škodovej udalosti XXXXXXXXXX, ako
aj fotokópiou obsahu spisu OR PZ, OPP, Obvodného oddelenia PZ Rimavská Seč pod č. OR PZ-

RS-OPP7-52-031/2016 ku škodovej udalosti zo dňa 07.10.2016, a potvrdením o povinnom zmluvnom
poistení motorového vozidla s ev. č. A. B. ku dňu 07.10.2016. Na základe vykonaného dokazovania
s prihliadnutím k tomu, čo uviedli strany sporu vo svojich písomných podaniach, mal súd preukázaný
nasledovný skutkový a právny stav :
9. Dňa 07.10.2016 v čase asi o 14.20 hod. došlo na ceste I. triedy pri obci M. ku stretu vozidiel H.,

L.. Č.. S. XXX I., ktoré viedla žalobkyňa s vozidlom B. B. B., ev. č. A. XXX B., ktoré viedol vodič
E. Z.. Podľa záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti a ďalšieho obsahu spisu OR PZ v
Rimavskej Sobote, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Rimavská Seč pod č. ORPZ-
RS-OPP-52-031/2016 bola žalobkyni, ako účastníkovi škodovej udalosti, ktorý spôsobil uvedenú kolíziumotorových vozidiel, za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
spáchaný v dôsledku porušenia ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
uložená bloková pokuta vo výške 50,- eur, nakoľko žalobkyňa ohrozila účastníka cestnej premávky pri

zaraďovaní sa do pruhu pri predbiehaní, ktorú blokovú pokutu žalobkyňa zaplatila na mieste. Záznam o
dychovej skúške obidvoch účastníkov škodovej udalosti bol negatívny, s nameranou hodnotou 0,00 mg/
L alkoholu v dychu. Na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX bolo motorové vozidlo žalobkyne ev.
č. S. XXX I. v čase škodovej udalosti dňa 07.10.2016 povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Motorové vozidlo ev. č. A. XXX B. druhého účastníka

škodovej udalosti, a to spoločnosti ENDOGYN, s.r.o., ktoré viedol E. Z., bolo v čase predmetnej
škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
Generali poisťovni, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841
04 Bratislava, na základe poistnej zmluvy č. 2405167172. Písomnosťou datovanou dňa 10.10.2016 si
spoločnosť ENDOGYN, s.r.o. (ďalej len „poškodený“) uplatnila u žalovaného nárok na náhradu škody,
pričom škodová udalosť bola žalovaným zaregistrovaná pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX.

Oznámenie o škodovej udalosti vykonala tiež žalobkyňa ako poistená písomnosťou datovanou dňa
24.10.2016, pričom za poškodené označila motorové vozidlo ev. č. A. XXX B.. Poškodený si na základe
spôsobnej škody nechal opraviť motorové vozidlo B. B., L.. Č.. A. XXX B. v autorizovanom servise
AUTO VIBA, s.r.o. so sídlom v Lučenci. Zo strany žalovaného bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX dňa 02.01.2017, pričom žalovaný poškodenému priznal a na základe predložených

dokladov na účet servisu AUTO VIBA, s.r.o. uhradil poistné plnenie vo výške 909,12 eur.

10. Žalobkyňa žiadnym spôsobom ďalej nerozporovala tvrdenie žalovaného, že potvrdenie datované
dňom 21.08.2018 vydané referentom ÚOZ OO PZ Rimavská Seč npráp. Z. J. na jej žiadosť, z ktorého
vyplýva, že vinníkom škodovej udalosti zo dňa 07.10.2016 je vodič E. Z., ktorý ju mal ohroziť pri

predchádzaní tým, že jej bezdôvodne vošiel do jazdného pruhu a nedodržal bočný odstup od jej
motorového vozidla následkom čoho vošla do zvodidiel a poškodila si prednú časť vozidla ako aj časť
zadnej ľavej strany, pričom E. Z. si mal svoju chybu uznať, jej bolo vystavené omylom v dôsledku jej
naliehania na menovaného referenta ÚOZ OO PZ Rimavská Seč na vystavenie potvrdenia s určením
E. Z. ako vinníka škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 07.10.2016, ako aj jej arogantného a drzého

správania sa. (skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok za nesporné).

11. Následne písomnosťami datovanými dňa 07.09.2018 a dňa 15.09.2015 žalobkyňa opakovane
žiadala žalovaného, aby druhého účastníka škodovej udalosti na základe policajnej správy žiadal o

vyplatenie odškodného z jeho poistenia. Písomnosťami datovanými dňa 03.10.2019 a 30.10.2019
žalovaný žalovanej opakovane oznámil, že preveril postup likvidátora pri riešení poistnej udalosti č.
XXXXXXXXXX a trvá na správnosti zrealizovanej likvidácie, nakoľko v zmysle prvotnej policajnej správy
z miesta nehody žalobkyňa zapríčinila škodovú udalosť a bola označená ako vinník nehody.

12. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) stranami sporu sú
žalobca a žalovaný.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

do 31.12.2018 (ďalej len zákon č. 381/2001 Z. z. o PZP) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto odpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri
uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods.
6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo

neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie a ušlého zisku.

15. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škodavznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP limit poistného plnenia je najvyššia hranica
poistného plnenia poisťovateľa pri jednej škodovej udalosti. Limity poistného plnenia musia byť uvedené
v poistnej zmluve.
Ak tento zákon neustanovuje inak, limit poistného plnenia z jednej škodovej udalosti musí byť najmenej
a) 5 000 000 EUR za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. a) a náklady podľa § 4 ods. 3 bez ohľadu na počet

zranených alebo usmrtených,
b) 1 000 000 EUR za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. b) až d) bez ohľadu na počet poškodených.

17. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

18. Úvodom súd uvádza, že okruh strán sporu sa zakladá procesným spôsobom. Na to, aby sa niekto
stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí,

ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a
účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom

procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/192/2004).

19. Otázka, či je tá ktorá označená strana sporu aj nositeľom uplatneného práva a povinnosti, ktorá je

predmetnomkonania,tedačijevecnelegitimovanáajhmotnoprávne,jesúdomriešená vpriebehusporu
a odzrkadlí sa v rozhodnutí vo veci samej. Podľa tohto sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane
žalobcu) a pasívna (na strane žalovaného), ktorú určujú predpisy hmotného práva. Nedostatok vecnej
legitimácie znamená, že strana sporu nie je nositeľom práva, o ktoré ide v konkrétnom konaní alebo
naopak, že nositeľ práva, o ktoré v konaní ide, nie je spranou sporu. Preskúmanie vecnej legitimácie

či už aktívnej, alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamietal.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo 205/209 zo dňa 29.06.2010). Námietku
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v predmetnom spore vzniesol aj žalovaný.

20. Opomenutie vyriešenia existencie vecnej legitimácie predstavuje zásah do základného práva na
súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie
garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
266/2014 zo dňa 16.12.2014). Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má vždy za následok zamietnutie
žaloby bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého

ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
214/2011 zo dňa 18.01.2012).

21. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd podanú
žalobu zamietol, keďže nemal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že dňa 07.10.2016 došlo ku kolízii vozidiel H., ev. č. S. XXX I., ktoré
viedla žalobkyňa s vozidlom B. B. B., L.. Č.. A. XXX B., ktoré viedol vodič E. Z.. Obidve motorové
vozidlá boli v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, pričom motorové vozidlo, ktoré viedla žalobkyňa bolo poistené u žalovanéhoa motorové vozidlo, ktoré viedol E. Z. bolo poistené v spoločnosti Generali poisťovňa, a.s. Ak si
žalobkyňa podanou žalobou uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie poistného plnenia z titulu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

domáhala sa plnenia od nesprávneho subjektu, ktorý nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti na
zaplatenie poistného plnenia a žalovaným vznesená námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
je preto dôvodná. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že od podania neúplnej žaloby žalovanou
na súd a aj z priebehu celého sporu je zrejmé, že žalobkyňa si nesprávne vysvetľuje podstatu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a zamieňa si ho s havarijným poistením motorových vozidiel. Povinné zmluvné poistenie motorových
vozidiel v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP je určené na krytie škôd, spôsobených prevádzkou
poisteného motorového vozidla inému subjektu - poškodenému, ktorému poisťovňa hradí škodu za
svojho poistného, na rozdiel od havarijného poistenia motorových vozidiel, ktoré kryje škody spôsobené
na vlastnom havarijne poistenom vozidle. Preto ak žalobkyňa mala uzavreté povinné zmluvné poistenie
na svoje motorové vozidlo u žalovaného, bolo toto poistenie určené na krytie škôd spôsobených

prevádzkou jej poisteného vozidla inému subjektu, ktorý má postavenie poškodeného, a nie na krytie
škôd, ktoré vznikli na jej poistenom vozidle. Žalobkyňa pritom netvrdila a ani nepredložila žiadne dôkazy
o tom, že by u žalovaného mala uzavreté aj havarijne poistenie svojho motorového vozidla. Nárok na
náhradu škody z titulu poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlasipretomalažalobkyňasprávneuplatňovaťod poisťovateľa

motorového vozidla, u ktorého bolo povinne zmluvne poistené druhé vozidlo, ale iba za predpokladu,
že by žalobkyňa preukázala, že je poškodenou, a že vinníkom škodovej udalosti bol vodič vozidla zn.
B. B., L.. Č.. A. XXX B., čo však preukázané nebolo. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný nie je v
predmetnom spore pasívne vecne legitimovaný. Bez ohľadu na zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktoré ale žalobkyňa za žalovaného neoznačila, súdu neostávalo iné ako žalobu

žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Pretože žalovaný nebol vo vzťahu k nároku žalobkyne pasívne
vecne legitimovaný, súd sa ďalšou námietkou žalovaného o premlčaní uplatneného nároku žalobkyne,
ani jeho dôvodnosťou z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal.

22. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný mal
vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania, preto vzniklo žalovanému. Nakoľko žalovaný

si náhradu trov konania v závere pojednávania už neuplatnil a z obsahu súdneho spisu ku dňu
vyhlásenia tohto rozsudku mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd mu preto žiadnu náhradu trov
konania nepriznal. Z uvedeného dôvodu tento rozsudok predstavuje z pohľadu trov konania konečné
rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa

týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.