Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 21, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tv/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122240310
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122240310.1

Uznesenie

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová, v trestnej veci obvineného C.. A.
O., nar. XX. XX.XXXX v E., pre prečin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby
podľa § 402 ods. 1, Tr. zák., dňa 22. 02. 2022 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa zastavuje trestné
stíhanie obvineného C.. A. O. V. R. R. G. H. B. , nar. XX. XX.XXXX v E., trvale bytom K. XX, okres

Krupina, stíhaného za prečin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa §
402 ods. 1, Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky požiadal
Okresný úrad Zvolen, Odbor živnostenského podnikania o vydanie osvedčenia o živnostenskom
oprávnení, ktoré mu bolo vydané dňa 30. 06. 2020 pod číslom OÚ-ZV-OZP-2020/010907-2, číslo

Živnostenského registra 670-30094 ako oprávnenie na podnikanie s predmetom podnikania: prípravné
práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, čím porušil
ustanovenie § 13 Zák. č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pričom takto vedome začal výkon prevádzkovania živnosti a toto následne využil
ako dôvod pre ukončenie služobného pomeru vojaka, ktorý bol C.. A. O. ukončený dňom 07. 08. 2020

na základe personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky
č. 5000 zo dňa 30. 07. 2020 podľa § 83 ods. 1 písm. c) Zák. č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom dňa 31. 08. 2020, teda
bezprostredne potom, ako bolo s menovaným ukončený služobný pomer, živnosť ukončil bez toho aby
akúkoľvek reálnu podnikateľskú činnosť vykonával,
pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 18. 02. 2022 na obvineného C.. A. O.
obžalobu č.k. 2Pv 353/21/6601-4 zo dňa 18. 02. 2022 pre prečin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo
výkonu vojenskej služby podľa § 402 ods. 1, Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
ako je vymedzené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou

obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné
stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 .

Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným

činom a nie je dôvod na postúpenie veci.Podľa § 402 ods. 1 Tr. zák., kto v úmysle vyhnúť sa výkonu vojenskej služby alebo plneniu vojenských
povinnostísapoškodínazdraví,predstierachorobu,falšujelistinu,zneužijenávykovúlátkualebopoužije
iný úskok, alebo kto odopiera konať vojenskú službu, alebo plnenie vojenských povinností, potrestá sa

odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z
úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

V tomto trestnom konaní je obvinenému C.. A. O. kladené za vinu spáchanie prečinu vyhýbania sa
služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 402 ods. 1, Tr. zák., za ktorý trestný čin zákon
umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 5 rokov.

V tejto súvislosti súd upriamil svoju pozornosť najmä subsidiarite trestnoprávnej represie,
resp. pomocnej úlohe trestného práva, vyjadrenej aj v zásade materiálneho korektívu, a síce povinnosť
skúmania stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľa.

Materiálny korektív vyjadrujúci materiálnu stránku spáchaného trestného činu, či materiálnu protipráv-

nosť činu, vychádza z toho, že pre trestnosť určitého činu nestačí len formálne naplnenie znakov urči-
tej skutkovej podstaty, ale je nutné, aby čin dosahoval aj vyšší stupeň nebezpečnosti pre spoločnosti,
teda aby bol vyšší ako nepatrný.

Práve týmto ustanovením sa i v minulosti (za účinnosti Tr. zák. č. 140/1961) malo zabrániť prehnané-

mu užívaniu trestného práva aj v prípadoch, ktoré síce napĺňali znaky skutkovej podstaty určitého tres-
tného činu, avšak nedosahovali potrebného stupňa nebezpečnosti (vychádzalo sa tu aj z osoby obvi-
neného, okolností prípadu a podobne).

Trestný zákon pri prečinoch zachováva materiálny korektív, pri ktorých vyžaduje nielen naplnenie for-

málnych znakov určitej skutkovej podstaty prečinu, ale aj to aby bola naplnená určitá závažnosť spá-
chaného prečinu. Závažnosť prečinu je tu formulovaná takmer zhodne s bývalým stupňom nebezpeč-
nosti pre spoločnosť.

Namieste je potrebné uviesť, že medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 Tr. zák. nepatria len znaky

uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle ods. 2 tohto
ustanovenia. Preto, ak je podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste pre prečin, súd je povinný
vždy skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. (materiálny
korektív). (zbierka stanovísk NSSR a súdov č. SR 7/2015).

Obvinený C.. A. O. pri svojej výpovedi učinenej v prípravnom konaní dňa 18. 01. 2022 uviedol, že
dôvodom založenia živnosti, s predmetom: prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie práce
pri realizácii exteriérov a interiérov, bola jeho práca v Nemecku ktorú vykonával na dohodu v roku 2017.
Keď si založil živnosť, nevedel čo má robiť, ako má postupovať, tak sa rozhodol, že to oznámi svojmu
nadriadenému a následne sa dostal cez hlásenie k riaditeľovi útvaru. Odpoveď nadriadeného bola, že

vo vlastnej réžii musí poslať do Liptovského Mikuláša oznámenie o založení živnosti a druhá odpoveď
bola, že bude prepustený zo služobného pomeru, a to dňom doručenia personálneho rozkazu. Žiadne
iné informácie mu už neboli poskytnuté zo strany armády. Z Liptovského Mikuláša mu prišlo oznámenie
o začatí konania o prepustení zo služobného pomeru a výzva na vyjadrenie, pričom tam nebola zmienka,že okrem pokuty, bude aj inak sankcionovaný. Po nejakom čase prišiel personálny rozkaz, v ktorom
bol deň ukončenia služobného pomeru a výška úhrady nákladov vynaložených na naturálne a finančné
zabezpečenie základného a odborného výcviku jednotlivca vo výške 634,43 €, ktorú sumu aj uhradil, z

čoho vyplýva, že všetky podlžnosti voči armáde má splnené a vyplatené. Dňom doručenia personálneho
rozkazu bol prepustený zo služobného pomeru, t.j. 5 týždňov od založenia živnosti. Preto nerozumel
vznesenému obvineniu, keďže si všetky podlžnosti voči armáde splnil a armáda nemala žiadne námietky
a ani ho nepoučila, že pravdepodobne pácha trestný čin, ale zo všetkým súhlasila a zaslala personálny
rozkaz. Živnostenskú činnosť nevykonával, pretože v dôsledku pandémie COVID 19 mu nevyšla práca,

ktorú mal vykonávať v Nemecku a na Slovensku pre neho práca nebola. Záverom uviedol, že sa cíti byť
nevinným a mal za to, že žiadneho trestného činu sa nedopustil.

Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa netýkajú všetkých štyroch obligatórnych
znakov skutkovej podstaty trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Tieto
kritériá sa netýkajú subjektu trestného činu, čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých pred zákonom, pričom

niektoré okolnosti týkajúce sa osoby sú vyjadrené v priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach (§ 36, 37
Tr. zák.). Takisto objekt trestného činu daný priamo zákonom je v podstate rovnaký pre všetky konkrétne
prečiny v jednotlivých skutkových podstatách, a preto netreba osobitne hodnotiť ani toto kritérium. Na
druhej strane kritériá týkajúce sa konania a následku, t.j. objektívna stránka, a miery zavinenia, príp.
pohnútky, t.j. subjektívna stránka, sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom

prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky
prečinu.

Zo skutkovej vety obžaloby je zrejmé, že obvinený C.. A. O. porušil zákaz koncipovaný v § 13 Zákona
č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov, pretože začal podnikať. V tejto súvislosti je

potrebné uviesť, že obžaloba nerozlišuje medzi podnikaním a živnostenským oprávnením. Podľa §
2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Z.z. obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov je zrejmé, že
„podnikanímsarozumiesústavnáčinnosťvykonávanásamostatnepodnikateľomvovlastnommeneana
vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho
sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného

predpisu.“

Samotný fakt, že obvinený získal živnostenské oprávnenie ešte neznamená, že reálne vykonával
podnikateľskú činnosť. Ako i on sám uviedol, v dôsledku nepriaznivej situácie v súvislosti s pandémiou
COVID 19 mu práca, ktorú mal reálne vykonávať v Nemecku nevyšla, pričom na Slovensku pre neho

práca nebola. Zo spisového materiálu OR PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-559/2-
VYS-ZV-2021, nevyplýva, že by bol v trestnom konaní zabezpečený jediný dôkaz preukazujúci
vykonávaniepodnikateľskejčinnosti.Zároveňjepotrebnéuviesť,žesúduniejezrejmáaniakákonkrétna
povinnosť mala byť v ust. § 13 porušená, tým pádom nie je celkom zrejmé, ktorú z troch povinností
uvedených v odstavci 1 tohto ustanovenia, obvinený porušil.

Podľa § 13 ods. 1, písm. a), písm. b), písm. c) Zák. č 281/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov
o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Profesionálny
vojak nesmie podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť; inou zárobkovou činnosťou sa na účely
tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,

a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich
podnikateľskú činnosť.

Dôležité je na tomto mieste aj podotknúť skutočnosť vyplývajúcu z poslednej vety obžaloby, kde
je samotným prokurátorom potvrdené, že obvinený C.. A. O. reálne podnikateľskú činnosť nikdy

nevykonával. Súd si na tomto mieste kladie preto otázku, akú teda povinnosť mal obvinený porušiť v §
13 Zák. č 281/2015 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.

Následkom konania obvineného bolo iba to, to že získaním živnostenského oprávnenia zo dňa 30.
06. 2020 pod č. OÚ-ZV-OZP-2020/010907-2 mu bol ukončený služobný pomer profesionálneho vojaka

a to dňom doručenia personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej
republiky č. 5000 zo dňa 30. 07. 2020. Následkom konania obvineného nebolo porušenie či ohrozenie
záujmu chráneného zákonom, v takej miere a závažnosti, aby jeho konanie mohlo byť posudzované v
rovine trestnoprávnej. Jeho konaním nebola spôsobená žiadna škoda, či iná ujma. Ako uviedol, finančnáčiastka vo výške 634,43 € v súvislosti s úhradou nákladov vynaložených pre naturálne a finančné
zabezpečenie základného a odborného výcviku jednotlivca s jeho prípravou ako vojaka, bola ním v
celom rozsahu uhradená. Tým, že obvinený prišiel o služobný pomer z dôvodu získania živnostenského

oprávnenia nevykazuje pre spoločnosť vyšší stupeň nebezpečnosti. V danom prípade si aj obvinený
musel byť samozrejme vedomý, že ak by získal oprávnenie na podnikanie, porušuje svoje zákonné
povinnosti, kedy len na jeho škodu vlastne dôjde k ukončeniu služobného pomeru. Súd preto nevidí
dôvod na to, aby konanie obvineného bolo natoľko nebezpečné pre spoločnosť, aby ho bolo nutné
trestne postihnúť páchateľa. Zároveň, pokiaľ je následkom ohrozenie chráneného záujmu, význam má

nielen veľkosť hroziacej škody, ale aj stupeň pravdepodobnosti, že škoda nastane. Ako bolo naznačené
vyššie, žiadna škoda v danom prípade nevznikla.
Súd je toho názoru, že v danom prípade nejde o bagatelizovanie protiprávneho konania obvineného.
Inštitút zastavenia trestného stíhania je však v tomto prípade nevyhnutné využiť na zaistenie
hospodárnosti konania, aby nedochádzalo k prejednávaniu veci na hlavnom pojednávaní tam, kde je
to celkom neúčelné.

Riadiac sa týmto posúdením prípadu, súd trestné stíhanie vedené proti obvinenému C.. A. O. zastavil z
dôvodu § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať sťažnosť do troch pracovných dní od jeho oznámenia

prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.