Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200473
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4019200473.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu

Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: REDIMER s.r.o., Blatnícka 3,
Bratislava, IČO: 36 830 631, zastúpeného právnym zástupcom: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., Aurela
Stodolu 12, Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 09. 09. 2019 proti rozhodnutiu
žalovaného č. 101572355/2019 zo dňa 27. 06. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podal dňa 23. 07. 2015 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
2015, v ktorom uviedol daň celkom v sume 40.653,43 eur, odpočítanie dane celkom v sume 23.233,16
eur (z toho podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskoršíchpredpisovvsume5.274,18eur)avlastnúdaňovúpovinnosťnaúhraduvsume17.420,27eur.

2. Na základe oznámenia správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 31. 10. 2016 sa u žalobcu
v zmysle ust. § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začala dňa 07. 12. 2016 daňová kontrola
danezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiefebruáražseptember2015,november2015adecember
2015.

3. Dňa 12. 12. 2016 bola s konateľom žalobcu (za prítomnosti účtovníčky žalobcu) spísaná zápisnica
o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo predloženie daňových dokladov a správcovi dane boli
odovzdané doklady, vrátane faktúr a zmlúv. Správcovi dane bola predložená aj rukou písaná faktúra od
spoločnosti Danis Food s.r.o. ako dodávateľa pre žalobcu ako odberateľa, na základe ktorej si žalobca
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období jún 2015, a to pod č. 151/2015 s
dátumom dodania tovaru/služby dňa 19. 06. 2015 v sume 12.279,00 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v
sume 2.046,50 eur) s predmetom fakturácie „kač. stehná 250-300 VB, kač. prsia VB, kač. peč. vykr. VB,

kur. prsia“ s uvedením množstva v kg, ceny za jednotku a ceny celkom a dodací list zo dňa 19. 06. 2015.

4. Výzvou zo dňa 05. 04. 2017 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dokladov (doklady o pôvode
tovaru,zmluvy,skladovéevidencie,dokladyidentifikujúcedodávkyaďalšie)adôkazov,resp.písomnéhovyjadrenia, okrem iného i k faktúram od spoločnosti Danis Food s.r.o. ako dodávateľa. Žalobca reagoval
v podaní, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 27. 04. 2017 a dňa 03. 05. 2017 (odpoveď na výzvu),
kedy boli správcovi dane okrem iného predložené i skladové karty s označením (kur. prsia sol. 2 kg mr.,

kur. stehná mr. - 200 g, kur. stehná mr. - 260 g, kur. stehná mr. - 240 g, kur. stehná mr. - 220 g, kur.
prsia mr. - 1 kg, kačice s drobkami mr., kač. stehno mr. - voľné, kač. stehná vak. mr., morč. prsia mr.,
kač. prsia b.k. s k. vak. mr., hus mr., hus. pečeň - tmavá mr., hus. pečeň mr., kač. pečeň mr. - tmavá,
kač. pečeň mr.) a listiny v maďarskom jazyku označené ako „kereskedelmi okirat“. Žalobca uviedol, že
v prípade dodávok od spoločnosti Danis Food s.r.o. bolo krajinou pôvodu Maďarsko, preprava tovaru

bola zabezpečená dodávateľom prostredníctvom vozidiel s evidenčným č. G. XXXDA a G. XXXDP a
kontrolu dodaného tovaru vykonali zamestnanci spoločnosti ICE - BERG SLOVAKIA, spol. s r.o., v ktorej
mraziarenskom sklade bol tovar skladovaný.

5. Regionálna veterinárna a potravinová správa Komárno na základe výzvy správcu dane v podaní zo
dňa 16. 05. 2017 oznámila, že spoločnosť Danis Food s.r.o. bola v roku 2015 oprávnená vykonávať

obchodnú činnosť s potravinami - mrazeným mäsom, nakoľko bola registrovaná ako sprostredkovateľ
a prepravca a nenahlasovala príchod zásielok produktov živočíšneho pôvodu z iného členského štátu
EÚ ani z tretích štátov.

6. Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto na základe výzvy správcu dane v

podaní zo dňa 18. 05. 2017 oznámila, že žalobca bol v roku 2015 registrovaný ako sprostredkovateľ
obchodu s potravinami, ktorý zabezpečuje sprostredkovateľské operácie s produktami živočíšneho
pôvodu a ako príjemca (držiteľ) zásielok produktov živočíšneho pôvodu. V roku 2015 žalobca nahlasoval
príchod zásielok produktov živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EÚ, resp. z tretích štátov.

7. Spoločnosť ICE - BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. na základe výzvy správcu dane ako prílohu
odpovede zo dňa 17. 05. 2017 zaslala zmluvu o nájme mraziarenského skladu č. 32/2014 zo dňa 22.
08. 2014 uzavretú medzi ňou ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, faktúru za nájom za
mesiac december 2015. Predmetom zmluvy bol nájom skladovacej plochy mraziarenského skladu v
nehnuteľnosti: zastavaná plocha 10570/6 a stavba súp. č. XXX v katastrálnom území N. - D. na LV č.

XXXX.

8. Správca dane dňa 18. 05. 2017 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom sa vyjadril konateľ
žalobcu.

9. Dňa 22. 05. 2017 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty v spoločnosti MIRKOM s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2015 a február
2015 až august 2015 a vyhotovil si fotokópie listín (výzva a zásielka pre spoločnosť FATIMKA s.r.o. -
právny nástupca spoločnosti Danis Food s.r.o., ktorá sa vrátila s poznámkou, že adresát je neznámy,
predvolanie a zásielka pre B. W., ktorá sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, zápisnica zo dňa

16. 02. 2017 o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý B. W. - bývalý konateľ spoločnosti Danis
Food s.r.o., výzva na predloženie dokladov zo dňa 07. 04. 2017 a zásielka pre B. W., ktorá sa vrátila
ako neprevzatá v odbernej lehote).

10. Ďalší úradný záznam o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty v spoločnosti

MIRKOM s.r.o. za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie správca dane spísal dňa 06. 06. 2017 a vyhotovil
si fotokópiu predvolania a zásielky pre M. B. (Maribor - Slovinsko) ako bývalého konateľa spoločnosti
FATIMKA s.r.o., ktorá sa správcovi dane vrátila s tým, že adresa v Maribore neexistuje.

11. Na pojednávanie bola ako svedkyňa predvolaná U. C. (konateľka spoločnosti Danis Food s.r.o.

pred jej výmazom z obchodného registra) z adresy v Maďarsku, ktorá sa nedostavila, pričom doručenie
predvolania mala vykázané.

12.Národnádiaľničnáspoločnosť,a.s.vpodanízodňa08.06.2017správcovidaneoznámila,ževozidlá
s evidenčným číslom G. XXXDA a G. XXXDP sú/boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme

a užívali vymedzené úseky ciest v období od 01. 02. 2015 do 31. 12. 2015.

13. V podaní zo dňa 27. 06. 2017 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými
v priebehu daňovej kontroly, s obsahom vykonaných úkonov a listín, z ktorých vyvodil záver, žedeklarované dodanie tovaru spoločnosťou Danis Food s.r.o. ako dodávateľom nebolo preukázané a
žalobcu vyzval, aby v prípade, ak má dôkazy týkajúce sa predmetnej daňovej kontroly a jej výsledkov,
tieto predložil v určenej lehote. Žalobca reagoval v podaní, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa

12. 07. 2017.

14. Dňa 19. 07. 2017 správca dane spísal úradný záznam z nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 u daňového subjektu LIŠKA Slovakia
s.r.o. a vyhotovil si fotokópiu odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu

informácií ohľadne U. C. (konateľka spoločnosti Danis Food s.r.o. pred jej výmazom z obchodného
registra). Maďarská finančná správa po vykonaní kontroly oznámila, že U. C. nemá všetky dokumenty
týkajúce sa spoločnosti Danis Food s.r.o., nakoľko nepotrebné dokumenty zničila a o spoločnosti, resp.
jej aktivitách a obchodovaní nemala žiadne informácie.

15. Daňový úrad Košice pobočka Trebišov v podaní zo dňa 28. 08. 2017 oznámil správcovi dane zistenia

týkajúce sa spoločnosti VEGE VEGE s. r. o. (do 09. 11. 2016 ZELENINARI s. r. o.) ako odberateľa
žalobcu.

16.DaňovýúradBratislavanazákladedožiadaniasprávcudanevpodanízodňa 12.09.2017oznámil
skutočnosti zistené preverovaním odberateľov žalobcu (ADINTECH, s.r.o. - právny nástupca spoločnosti

NEXT TRADE, s.r.o., MUDr. V. P., Ing. F. C. - ROOL´S) a zaslal zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa
07. 08. 2017 u daňového subjektu MUDr. V. P., zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 08. 2017 s
Ing. F. C., vrátane dokladov, ktoré mu boli predložené.

17. Daňový úrad Prešov pobočka Poprad v podaní zo dňa 05. 10. 2017 oznámil zistenia ohľadne

ďalšieho odberateľa žalobcu, a to spoločnosti HO&PE FAMILY, s.r.o., pričom zaslal i zápisnicu
vykonanom o miestnom zisťovaní zo dňa 17. 08. 2017.

18. Rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2017 správca dane podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov prerušil daňovú kontrolu u žalobcu dňom 11. 10. 2017 z dôvodu, že je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a dňa 04. 10. 2017 zaslal žiadosť o medzinárodnú
výmenu daňových informácií vo veci preverenia zdaniteľných obchodov. Prerušenie daňovej kontroly
odôvodnil zistením, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období nadobudol tovar z iného členského
štátu, ktoré je potrebné preveriť.

19. V podaní zo dňa 17. 05. 2018 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 15. 05. 2018 pominuli
dôvody na prerušenie daňovej kontroly, nakoľko v uvedený deň bola správcovi dane doručená odpoveď
žalovaného ohľadom medzinárodnej výmeny daňových informácií.

20. V podaní zo dňa 21. 05. 2018 správca dane žalobcu oboznámil s ďalšími skutočnosťami zistenými
v priebehu daňovej kontroly.

21. Dňa 21. 05. 2018 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty v spoločnosti MIRKOM s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2015 a február

2015 až august 2015 a vyhotovil si fotokópie listín (odpoveď rumunskej finančnej správy na žiadosť o
medzinárodnú výmenu daňových informácií ohľadne osoby V.-H. A. - konateľ spoločnosti TIBERIU s. r.
o., výzva zo dňa 16. 03. 2018 a zásielka pre spoločnosť TIBERIU s. r. o, ktorá sa správcovi dane vrátila
s poznámkou adresát neznámy).

22. Ďalší úradný záznam správca dane spísal v uvedený deň z nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 - september 2015 a november 2015
- december 2015 v spoločnosti Deák, spol. s r.o. a vyhotovil si fotokópie listín (odpoveď slovinskej
finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií ohľadne osoby M. B., kde
bolo uvedené, že takáto osoba neexistuje a ani ulica s názvom Orlova ulica v meste Maribor).

23. Žalobca podal vyjadrenie k oboznámeným skutočnostiam, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa
31. 05. 2018.24. Dňa 01. 06. 2018 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie
február 2015 - september 2015, november 2015 a december 2015, v ktorom okrem iného uviedol, že
vykonanou daňovou kontrolou zistil, že žalobca si v zdaňovacom období jún 2015 neoprávnene uplatnil

odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých faktúr od dodávateľa Danis Food s.r.o. Protokol spolu s
výzvou na vyjadrenie sa k nemu bol doručený žalobcovi dňa 14. 06. 2018, ktorý k nemu podal vyjadrenie
(správcovi dane doručené dňa 03. 07. 2018).

25. Následne správca dane požiadal žalovaného o predlženie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa ust.

§ 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá končila dňa 06. 10. 2018. Žalovaný oznámil správcovi
dane predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia v podaní zo dňa 20. 07. 2018, pričom lehotu predĺžil o
tri mesiace. O predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia bol žalobca upovedomený v podaní zo dňa 13.
09. 2018.

26. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania doplnil dokazovanie výsluchom svedkov: B. W. -
konateľ spoločnosti Danis Food s.r.o. do 09. 12. 2015 (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 15. 08.
2018 spísaná za prítomnosti konateľa žalobcu), L. Z. - zamestnanec spoločnosti Danis Food s.r.o. v roku
2015 (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 13. 09. 2018 spísaná za prítomnosti konateľa žalobcu a
splnomocnenej zástupkyne žalobcu) a O. Z. - zamestnanec spoločnosti ICE - BERG SLOVAKIA, spol.

s r.o. v roku 2015 (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05. 11. 2018 spísaná za prítomnosti konateľa
žalobcu a splnomocnenej zástupkyne žalobcu).

27. V podaní zo dňa 06. 11. 2018 správca dane oboznámil žalobcu s úkonmi vykonanými v priebehu
vyrubovacieho konania a s ich obsahom.

28. Dňa 10. 12. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a
splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov
predložených žalobcom k protokolu zo dňa 01. 06. 2018.

29. Následne, dňa 14. 12. 2018 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 2.046,50 eur (daň vyrubená v daňovom
priznaní v sume 17.420,17 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 19.466,67
eur, rozdiel dane v sume 2.046,50 eur).

30. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 07. 02. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

31. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 27. 06.
2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 12. 2018 potvrdil.

32. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal skutkový stav zistený správcom dane v priebehu daňovej

kontroly. Správca dane preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v daňovom priznaní k daní z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 a zameral sa aj na opodstatnenosť uplatnenia práva
na odpočítanie dane spolu v sume 2.046,50 eur na základe predloženej faktúry č. 151/2015, bez dátumu
vystavenia, na ktorej bola v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť Danis Food s.r.o.

33. V čase uskutočnenia deklarovaných obchodov bol konateľom spoločnosti Danis Food s.r.o. B. W.,
ktorý bol vypočutý ako svedok. Na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií bola vypočutá
U. C. s trvalým pobytom v Maďarsku (od 09. 12. 2015 konateľka spoločnosti Danis Food s.r.o., ktorá
bola od 29. 04. 2016 zrušená), ktorá uviedla, že nevykonávala žiadnu činnosť v mene spoločnosti
Danis Food s.r.o. a nedisponuje žiadnymi informáciami a dokladmi, ktoré by preukazovali akúkoľvek

ekonomickú činnosť. Právnym nástupcom spoločnosti Danis Food s.r.o. sa stala spoločnosť FATIMKA
s.r.o. s neznámou adresou sídla, v ktorej mene vystupovala osoba (M. B.) s trvalým pobytom v Slovinsku,
ktorú slovinská finančná správa označila za neexistujúcu osobu s neexistujúcou adresou trvalého
pobytu. Danis Food s.r.o podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún2015, v ktorom priznala dodanie tovarov a služieb v tuzemsku podľa ust. § 8 a § 9 zákona č. 222/2004
Z. z.. Pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní nebola preukázaná a nebolo preukázané, že
Danis Food s.r.o. priznala v daňovom priznaní aj dodanie tovaru deklarované na predloženej faktúre pre

žalobcu, nakoľko zo strany spoločnosti, resp. osôb oprávnených konať v jej mene neboli predložené
potrebné záznamy. Spoločnosť Danis Food s.r.o. a ani je právny nástupca FATIMKA s.r.o. nepodali
daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2015. Následne i na základe týchto informácií
správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval skutočné dodanie tovaru
od spoločnosti Danis Food s.r.o. ako dodávateľa a že dodanie tovaru na základe predložených faktúr

nebolo nepreukázané.

34. Ďalej správca dane vypočul svedkov O. Z. (zamestnanec spoločnosti ICE - BERG SLOVAKIA,
spol. s r.o., ktorá žalobcovi prenajímala skladovacie priestory) a L. Z. (zamestnanec spoločnosti Danis
Food s.r.o. v roku 2015, ktorý vozil mrazený tovar z Maďarska do Chotína). Spoločnosť ICE - BERG
SLOVAKIA , spol. s r.o. potvrdila, že záznamy, resp. evidenciu o dodávateľoch, odberateľoch či

prepravcoch nevykonávajú a nijaké bližšie označenie tovaru skladovaného pre žalobcu neposkytla.
Regionálna veterinárna a potravinová správa Komárno poskytla informácie, že spoločnosť Danis Food
s.r.o. bola v roku 2015 oprávnená vykonávať obchodnú činnosť s potravinami - mrazeným mäsom
len v pozícii sprostredkovateľ a prepravca, ale nevlastnila skladové ani obchodné priestory schválené
na skladovanie a predaj potravín živočíšneho pôvodu a nenahlasovala do elektronického systému

Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy SR Komárno príchod zásielok produktov živočíšneho
pôvodu z iného členského štátu EU ani z tretích štátov. Túto skutočnosť potvrdil aj B. W. (konateľ Danis
Food s.r.o.), nakoľko tovar kupoval od slovenského dodávateľa a domnieval sa, že Danis Food s.r.o. už
tovar niekde skladoval a on nebol jeho prvým príjemcom.

35. Taktiež boli preverení odberatelia žalobcu, pričom s niektorými sa nepodarilo skontaktovať a niektorí
potvrdili obchodné vzťahy so žalobcom v roku 2015. Správca dane nemal pochybnosť o tom, že žalobca
v prenajatých skladových priestoroch disponoval tovarom, ktorý dodával svojim odberateľom, ale nebolo
preukázané, že disponoval tovarom, ktorý mu dodal dodávateľ Danis Food s.r.o. na základe predloženej
faktúry.

36. Na základe takto vykonaného dokazovania správca dane konštatoval, že nebolo preukázané
dodanie tovaru subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľom. Správca dane prijal záver, že žalobca
porušil ust. § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z. z.),

nakoľko si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry, ktorej vecná opodstatnenosť nebola preukázaná.

37. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti
rozhodnutiu správcu dane. Zhrnul, že dodávateľ nepreukázal dodanie tovaru v zmysle predloženej
faktúry pre žalobcu. Ak nebolo preukázané, že dodávateľ Danis Food s.r.o. dodal tovar, nevznikla mu

potom z tohto titulu ani daňová povinnosť a keď nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa,
žalobca ako odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetnej prijatej faktúry,
nakoľko skutočnosti uvedené na predloženej faktúre nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany
subjektu na nich označeného ako dodávateľ (platiteľ dane). Pokiaľ neboli splnené zákonné podmienky
na uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal potom v

rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť.
V zmysle ust. § 24 ods. 2, 4 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane použil v danej veci ako dôkaz aj
zistenia vyplývajúce z iných daňových konaní, pričom všetky takto použité dôkazy prispeli k zisteniu a
objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a správca dane tieto dôkazy vyhodnotil
podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.

38. K dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že toto je na strane daňového subjektu, ktorý preukazuje
pravdivosť svojich tvrdení. V súvislosti s dôkazným bremenom daňového subjektu, ktoré však nesmie
byť absolútne, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžf/8/2016
zo dňa 24. 05. 2017 a sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011. Sekundárne dôkazné bremeno,

ktoré spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných daňovým subjektom, znáša správca dane.
Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu
dokazovania verifikoval. Vykonaným dokazovaním sa však nepreukázala vecná opodstatnenosť týchto
listinných dokladov a správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o ich pravdivosti, o čomoboznámil žalobcu a vyzval ho na ich odstránenie. Žalobca ale pochybnosti správcu dane neodstránil
a nepredložil v danej veci nijaký dôkaz, na základe ktorého by správca dane mohol prijať iný záver,
než aký je vyslovený vo výroku jeho rozhodnutia. Pre uznanie opodstatnenosti práva na odpočítanie

dane bolo povinnosťou žalobcu odstrániť všetky pochybnosti a predložiť, zabezpečiť, resp. navrhnúť
taký dôkaz, ktorý by jednoznačne preukázal, že k dodaniu služby, resp. tovaru skutočne došlo tak, ako
to sám tvrdí, a to aj označeným dodávateľom. Nebolo v právomoci správcu dane žalobcovi odpustiť
nesplnenie podmienok presne stanovených zákonom, ktoré mal sám splniť, doložiť, resp. vznik nároku
naodpočítaniedaneposudzovaťbezzreteľanasplneniezákonnýchpodmienokcezzodpovednosťiných

subjektov. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového
subjektu. Je v záujme daňového subjektu, aby prijal všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho
plnenia bolí považované za plnenia v dobrej viere. Z predloženého spisového materiálu jednoznačne
vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt pri uskutočňovaní svojej ekonomickej činnosti nepostupoval s
potrebnou starostlivosťou.

39. Predmetom deklarovaných zdaniteľných plnení od spoločnosti Danis Food s.r.o, je tak špecifická
komodita, akou je potravina živočíšneho pôvodu (hydinové mäso). Realizácia sporných zdaniteľných
plnení si preto vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany žalobcu, a to i s ohľadom na potrebu
preukázania nárokov vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. (ust. § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/)
a zákona č. 563/2009 Z. z. (ust. § 24 ods. 1). V tejto súvislosti žalovaný ďalej poukázal najmä na zákon

č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v rozhodnom období, zákon č. 152/1995 Z.
z. o potravinách v znení neskorších predpisov účinnom v rozhodnom období (ďalej aj zákon č. 152/1995
Z. z.) a Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 931/2011 z 19. septembra 2011 o požiadavkách
na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v
súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu (ďalej aj „vykonávacie nariadenie (EÚ) o požiadavkách na

vysledovateľnosť“) s tým, že subjekty obchodujúce s potravinami sú povinné riadiť sa touto právnou
úpravou a dodržiavať ju. Správca dane výzvou zo dňa 05. 04. 2017 vyzval žalobcu, aby predložil
doklad o pôvode tovaru od dodávateľov, nakoľko v zmysle ust. § 6 ods. 5 písm. c/ zákona č. 152/1995
Z. z. v záujme podpory a ochrany spotrebiteľa sa nesmú uvádzať do obehu potraviny neznámeho
pôvodu. Uvedené ustanovenie zákona je zaväzujúce nielen pre pôvodného dodávateľa potravín, ale

pre každého prevádzkovateľa, ktorý uvádza na trh potraviny. Zároveň žalobcu vyzval, aby sa vyjadril, či
disponuje potrebnými informáciami vyplývajúcimi z vykonávacieho nariadenia (EÚ) o požiadavkách na
vysledovateľnosť. Žalobca uviedol, že pôvod tovaru nakúpeného od Danis Food s.r.o. je v Maďarsku,
no nevedel odkiaľ bol tovar odoslaný a domnieval sa, že Danis Food s.r.o. už tovar „niekde“ skladovala
a on nebol jeho prvým príjemcom. Tvrdil, že tovar bol označený v súlade s požiadavkami na označenie

potravín spolu so slovenským prekladom textu a uvedením krajiny pôvodu a dovozcu, resp. distribútora,
čo však nebolo preukázané. K svojmu vyjadreniu žalobca priložil dokumenty v maďarskej, anglickej a
nemeckej verzii, ktoré označil ako „potvrdenia o pôvode od dodávateľa“. Súčasťou spisového materiálu
skutočne sú dokumenty s označením Kereskedelmi Okirat/Commercial Document/Handelsdiplom“. Aj
napriek tomu, že dokumenty nie sú v štátnom jazyku, je možné konštatovať, že k zdaňovaciemu obdobiu

jún 2015 boli predložené dva dokumenty. V zmysle dokumentu č. 492/2015 zo dňa 18. 06. 2015 vývozca
Aviland 2001 Kft 6041 Kerekegyháza, Hungary a dodávateľ Aviland 2001 kft 6041 Kerekegyháza,
Hungary a Més K. 2000 Kft 6120 Kiskunmajsa, Hungary odoslal 492 kartónov (vo váhe netto 5.004,00
kg a brutto 5.299,20 kg) kačacích stehien príjemcovi Danis Food s.r.o., Sportová 377, Chotín. V
zmysle dokumentu bez čísla zo dňa 18. 06. 2015 dodávateľ Hungerit Zrt H-6600 Szentes, Hungary

odoslal 216 kartónov (vo váhe netto 3.240,00 kg) mrazených kačacích stehien a mrazených kačíc bez
drobov príjemcovi Danis Food s.r.o., Športová 377, Chotín. Uvedený dokument nepreukazuje pôvod a
skutočnýnákuptovaru(napr.kačacíchpŕsapečení)žalobcomodDanisFoods.r.o.,ktorýjedeklarovaný
prostredníctvo predloženej faktúry. Konateľ žalobcu dňa 18. 05. 2017 uviedol, že „Kereskedelmi Okirat“
je obchodný dokument a neexistuje ku každej faktúre od Danis Food s.r.o.

40. Podľa spôsobu manipulácie s tovarom v skladových priestoroch spoločnosti ICE - BERG SLOVAKIA,
spol. s r.o. a rovnako podľa vyjadrenia žalobcu a vedúceho skladu je zrejmé, že žalobca pri jeho
naskladnení a ani vyskladnení nie je osobne prítomný. Nekontroluje jeho označenie a ani kvalitu. Aj táto
skutočnosť je znakom toho, že k výkonu svojej ekonomickej činnosti žalobca nepristupoval s potrebnou

starostlivosťou. V predmetnej veci je podstatné to, že žalobca preukázateľne nevyužil všetky možnosti,
ktorémuzákonumožňuje,abysauistil,žesasvojímkonanímnezúčastnínadaňovompodvode.Žalobca
nepostupoval s spotrebnou starostlivosťou ani s ohľadom na potrebnú špecifikáciu tovaru. Na faktúre a
dodacomlistevystavenomdodávateľomjetovaršpecifikovanýveľmistručneavšeobecneaniejemožnéidentifikovať údaje o dávke, šarži, prípadne zásielke (článok 3 ods. 1 písm. g/ vykonávacieho nariadenia
(EU) o požiadavkách na vysledovateľnosť) a vzhľadom na rovnaký druh tovaru je aj opis potraviny
nedostatočne presný (článok 3 ods. 1 písm. a/). Nie je možné prisvedčiť tomu, že žalobca vyčerpal svoje

dôkazné bremeno, nakoľko samotná existencia materiálneho plnenia v uvedenom objeme, druhu a cene
nebola preukázaná a tovar na faktúrach, resp. v prílohách nebol špecifikovaný tak podrobne, aby bola
možná jeho jednoznačná identifikácia. Judikáty európskych súdnych dvorov sa ustálili na názore, že nie
je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti

na daňovom podvode. S ohľadom na vyššie uvedené požiadavky veterinárnej a potravinovej legislatívy
je zrejmé, že opatrenia, ktoré žalobca v danom smere prijal, neboli dostatočné. Špecifickosť komodity a
požiadavky na jej vysledovateľnosť poskytli žalobcovi priestor a zákonné možnosti na to, aby sa uistil,
že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, ale žalobca tento priestor
a možnosti nevyužil.

41. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. V priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane viedol dokazovanie a dbal, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní bolí zistené čo najúplnejšie. Získané dôkazy následne vyhodnotil v
súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a

vyrubovacieho konania v danej veci relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva
na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr a vo svojom odvolaní nepodal námietky a
dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

42. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu zo dňa 09. 09. 2019.
Bol toho názoru, že toto rozhodnutie je v rozpore (contra legem) so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj zákon č. 563/2009 Z. z. alebo daňový poriadok) a zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z. z.). Žalovaný svojím rozhodnutím a
procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach, pričom jeho nezákonnosť videl v hmotnoprávnej
a procesnoprávnej rovine.

43. V III. časti žaloby konštatoval, že žalovaný mu neuznal za zdaňovacie obdobie jún 2015 právo
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Danis Food s.r.o. za
nákup hydinového mäsa špecifikovaného vo faktúre spolu v sume 2.046,50 eur. Zdaniteľné obchody
sa však uskutočnili tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi a oprávnene si uplatnil odpočítanie

dane z dodávateľských faktúr, preto rozporoval závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí.
Vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodanie fakturovaných tovarov dodávateľom označeným na
faktúrachanáslednýpredajtovarusvojimodberateľomamalzato,žeuniesolvlastnédôkaznébremeno.
Skutočnosť, že dodávateľ nepreukázal, že mu vznikla daňová povinnosť, nemôže byť pripísaná na
ťarchu žalobcu, ako sa to snažia urobiť daňové orgány.

44. Ďalej namietal dĺžku trvania vyrubovacieho konania. Správca dane doručil žalobcovi protokol z
daňovej kontroly dňa 14. 06. 2018, kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly a nasledujúcim dňom
začal správca dane vykonávať vyrubovacie konanie, ktoré trvalo šesť mesiacov, keďže rozhodnutie o
vyrubení rozdielu dane vydal správca dane dňa 14. 12. 2018. Konanie správcu dane považoval za

zrejmé porušenie všetkých procesných lehôt v rámci vyrubovacieho konania, ktoré podľa ust. § 68 ods.
3 daňového poriadku trvá 3 mesiace + 15 pracovných dní (lehota určená správcom dane na vyjadrenie
k protokolu z daňovej kontroly). V danom prípade správca dane vykonával vyrubovacie konanie šesť
mesiacov, čím prekročil maximálne prípustný limit výkonu vyrubovacieho konania. Okrem toho podľa
názoru žalobcu správca dane v tomto prípade zneužíval inštitút daňovej kontroly a jej prerušenia

a neobstojí argumentácia správcu dane, že prerušil daňovú kontrolu z dôvodu získania informácií
prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Podľa čl. 10 Nariadenia Rady
EÚ č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z
pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v čl. 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné,no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Podľa čl. 12 citovanej komunitárnej legislatívy, pokiaľ
žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje
žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný

odpovedať. Je evidentné, že v danom prípade uvedená 3-mesačná lehota na vybavenie žiadosti v rámci
medzinárodnej výmeny daňových informácií bola opakovane zmeškaná. Túto skutočnosť potvrdzuje
fakt, že prerušenie daňovej kontroly trvalo 7 mesiacov.

45. Žalobca predložením všetkých požadovaných dokladov a vyjadreniami, v rámci ktorých

žalobca vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal otázky správcu dane, preukázal reálne uskutočnenie
zdaniteľných plnení a ich dodanie dodávateľom uvedeným na faktúrach. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15. 03. 2011 a sp. zn.
7Sžf/41/2013 zo dňa 28. 05. 2015 a zdôraznil, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a žalovaný mal
vykonať navrhované podporné dôkazy, ktoré žalobca objektívne nemohol predložiť na podporu svojich
tvrdení, čo žalovaný, ani správca dane nevykonali. Preto žalobca považoval napadnuté rozhodnutie

žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane za nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený
skutkový stav veci.

46. Dôvodom pre neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Danis Food s.r.o.
jeskutočnosť,žesprávcadanemaldôvodnépochybnostioreálnomdodanífakturovanéhotovarudaným

dodávateľom. Žalovaný a správca dane vôbec nezobrali do úvahy skutočnosť, že konateľ spoločnosti
Danis Food s.r.o. B. W. vypovedal a potvrdil obchodné vzťahy so spoločnosťou žalobcu. Vtedajší konateľ
dodávateľa potvrdil dodanie tovaru žalobcovi a vystavenie faktúr pre žalobcu. Preukázanie prepravy
tovaru, ktorý bol dovážaný pre spoločnosť Danis Food s.r.o. z Maďarska tým, že bol evidovaný v
elektronickom mýtnom systéme v roku 2015, nie je podľa názoru správcu dane dôkazom toho, že sa

v ňom nachádzal tovar, ktorý mal byť predmetom fakturácie pre žalobcu. Žalovaný na ťarchu žalobcu
pripisuje fakt, že dodávateľ Danis Food s.r.o. si neplnil daňové povinnosti a porušil povinnosti voči
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe SR. Správca dane rovnako postavil proti žalobcovi aj
dôkaz, ktorým bola svedecká výpoveď svedka L. Z., ktorý bol zamestnancom spoločnosti Danis Food
s.r.o., pracoval ako šofér a vozil tovar z Maďarska na automobiloch DAF s evidenčným č. G. XXXDA a G.

XXXDP,ktorývovýpovediuviedol,ževždymalCMRadodacielistyanikdyneboloautoprázdne.Napriek
tejto výpovedi, ktorá jednoznačne potvrdila dodávku tovaru pre žalobcu, správca dane konštatoval, že
tieto skutočnosti nepreukazujú, že tovar bol žalobcovi dodaný práve spoločnosťou Danis Food s.r.o.
Každý dôkaz znejúci v prospech žalobcu daňové orgány prekrútili v neprospech žalobcu a alibisticky
uviedli, že tieto dôkazy nepreukazujú, kto tovar dodal. V danom prípade nešlo o formálne deklarovanie

dodania tovaru dodávateľom iba na základe dodávateľských faktúr, ale nákup tovaru od dodávateľa
preukázal žalobca viacerými podpornými dôkazmi, ktoré vo vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdili
nákup tovaru od dodávateľa. Žalovaný nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, ale vzal za
svoje dôkazy znejúce v neprospech žalobcu, a preto postoj žalovaného nebol objektívny, nestranný a
v súlade so zákonom.

47. Žalobca uviedol, že zdaniteľné plnenia sú na základe dôkazov vykonaných v daňovom konaní
podporené dôkazmi, ktoré v žalobe označil (výsluch svedkov, potvrdenie Regionálnej veterinárnej a
potravinovej správy Komárno, potvrdenie Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., následný predaj tovaru
odberateľom, ktorý bol potvrdený jednotlivými odberateľmi). V daňovej kontrole a vyrubovacom konaní

boli vykonané dôkazy, ktoré jednoznačne a nespochybniteľné dokazujú, že žalobca tovar nakúpil
od spoločnosti Danis Food s.r.o., pričom žalovaný uvedené dôkazy znejúce v prospech žalobcu v
napadnutom rozhodnutí len marginálne spomenul bez toho, aby sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia
kvalifikovane vysporiadal. Správca dane použil v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní len tie dôkazy,
ktoré sa mu hodia, a dôkazy znejúce v prospech žalobcu odignoroval.

48. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že v prípade, ak u správcu dane
vzniknú pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľov, resp. subdodávateľov,
nemôže to mať negatívny dopad na výsledok daňovej kontroly. Žalobca konal v dobrej viere,
preukázateľne obstaral tovar od dodávateľa a je na mieste otázka, kde siaha jeho povinnosť preveriť

si konanie iného subjektu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2010
zo dňa 19. 08. 2010 dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému
konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Zákon žalobcovi nedáva
právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov u dodávateľov. Daňové orgánynesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska práva Európskej únie.
V tejto súvislosti sa možno odvolať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 12. 01. 2006
v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen Ltd), C-355/03 (Fulcrum Electronics Ltd) a C-484/03 (Bond

House Systems Ltd), podľa ktorého nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci
dodávok je predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ
dane nevie alebo nemôže vedieť.

49. Nezákonnosť vykonaného dokazovania videl žalobca v tom, že správca dane sa neriadil

relevantnými ustanoveniami daňového poriadku o dokazovaní, pretože od žalobcu vyžadoval
predloženie dôkazov, ktorými on nedisponoval a ani disponovať nemohol, ako i preukázanie skutočností,
na ktorých preukázanie reálnu možnosť žalobca nemal. Správca dane konal v rozpore s ust. § 24 ods.
2 a 4 daňového poriadku, a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, vychádzajúce
z nesprávneho právneho názoru a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený
skutkový stav daňovej veci.

50.ŽalobcaďalejpoukázalnarozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-80/11aC-142/11,ktoréhopodstata
spočíva v tom, že daňové úrady nemôžu od podnikateľov chcieť, aby preverovali dodávateľov. Žalobca
zdaniteľné obchody realizoval, pričom si splnil všetky povinnosti súvisiace s úhradami a odvodmi.
V čase obchodovania s dodávateľom Danis Food s.r.o. si žalobca tohto dodávateľa preveril a nič

nenaznačovalo, že by sa malo jednať o nespoľahlivého dodávateľa, nakoľko to bol dodávateľ, s ktorým
žalobca obchodoval aj predchádzajúci rok, vykazoval v roku 2013 zisk vo výške 2,1 mil. eur a vlastnil
majetok.

51. V celom napadnutom rozhodnutí žalovaný poukazoval na závery správcu dane a jeho vyhodnotenia,

pritomvlastnýrozbordôkazovzískanýchvdaňovejkontroleavyrubovacomkonaníabsentoval.Žalovaný
okrem vyhodnotenia skutkového stavu správcom dane v napadnutom rozhodnutí neuviedol vlastné
vyhodnotenie vo vzťahu ku skutkovému stavu a právnej kvalifikácii, pričom neuviedol, ktoré ustanovenia
hmotnoprávneho a procesnoprávneho predpisu boli žalobcom porušené. Skutočnosť, že dodávateľ
žalobcu porušil niektoré z ustanovení zákona a nepodal daňové priznania, nemôže byť na ťarchu

žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.
3Sžf/47/2017 a uviedol, že správca dane sa nevysporiadal s jeho návrhmi a námietkami v žiadnom
štádiu daňového konania, pričom neaplikoval ani ustanovenie, na základe ktorého neuznal právo na
uplatnenie odpočítania dane, a to ani v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

52. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné
dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo jeho závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako i v
napadnutom rozhodnutí žalovaného a vykonané dôkazy nesprávne právne posúdil, a preto je podľa
názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne
zistený skutkový stav daňovej veci.

53. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101572355/2019 zo dňa 27. 06.
2019 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 102596715/2018 zo dňa 14.
12. 2018.

IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

54. Žalovaný podal k žalobe vyjadrenie zo dňa 04. 02. 2021. Uviedol, že žalobca prostredníctvom

predloženej faktúry deklaroval, že tam označený dodávateľ (Danis Food s.r.o.) mu v zdaňovacom období
jún 2015 dodal tovar a on bol oprávnený uplatniť si odpočítanie dane súvisiace s týmto dodaním.
Správca dane vyhodnotil predložené a získané dôkazy a prijal záver, že právo na odpočítanie dane
spolu v sume 2.046,50 eur, ktoré si žalobca uplatnil na základe predloženej faktúry, je neopodstatnené,
nakoľko pri deklarovanom zdaniteľnom plnení neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1

a § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ tohto
zákona. Nebolo preukázané, že označený dodávateľ žalobcovi tovar v danom druhu, objeme a cene
reálne dodal. Ak nebolo preukázané, že dodávateľ tovar dodal, nevznikla mu potom z tohto titulu
ani daňová povinnosť. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, žalobca ako odberateľsi nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry, nakoľko skutočnosti uvedené
na predloženej faktúre nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na nej označeného ako
dodávateľ (platiteľ dane). Splnenie podmienok pre uplatnenie si práva na odpočítanie dane nebolo

preukázané ani u deklarovaného dodávateľa, a ani prostredníctvom samotného žalobcu. Z uvedeného
dôvodu správca dane nepriznal žalobcovi v zdaňovacom období jún 2015 právo na odpočítanie
dane v sume 2.046,50 eur. V rámci odvolacieho konania žalovaný preskúmal rozhodnutie správcu
dane a konštatoval, že toto rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s
požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a

vyrubovacieho konania v danej veci relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva
na odpočítanie dane z predloženej dodávateľskej faktúry a ani vo svojom odvolaní nepodal námietky
a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane tak, ako to žiadal. Žalobca
nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď ignorujúc citlivosť danej komodity
a legislatívne požiadavky na jej vysledovateľnosť, neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť v
danom obchodnom reťazci mohla považovať za konanie v súlade s „dobrou vierou“. Žalovaný bol toho

názoru, že žalobca vedel, mohol, resp. mal vedieť, že tieto plnenia môžu byť poznačené nezákonným
konaním a za danej situácie bol správca dane plne oprávnený nepriznať žalobcovi právo na odpočítanie
dane z faktúr od dodávateľa Danis Food s.r.o. a rozhodnutím mu vyrubiť rozdiel dane z pridanej hodnoty
v sume 2.046,50 eur.

55. Žalobca vo svojej žalobe prezentoval najmä svoj nesúhlas so závermi daňových orgánov, ale
neuviedol nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok ich rozhodnutí. Žalovaný sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými zásadnými skutočnosťami, ktoré
žalobca opätovne uviedol v žalobe. Nebola medzi nimi však nijaká námietka, dôkaz, či argument, ktoré
by preukazovali, že podanie žaloby je opodstatnené.

56. K procesnému postupu správcu dane (bod 2) žalovaný uviedol, že daňová kontrola sa vykonáva v
rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. U žalobcu bola vykonaná kontrola dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 až september 2015, november 2015 a december
2015 v období od 07. 12. 2016 do 14. 06. 2018, pričom jej výkon bol prerušený od 11. 10. 2017 do 15. 05.

2018 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (Nariadenie
rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty). Dôvodom na prerušenie daňovej kontroly bola skutočnosť, že správca dane
potreboval podľa osobitného predpisu získať informácie a podklady pre správne určenie dane. Ak má
správca dane podľa ust. § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. pokračovať v daňovom konaní (resp. v

daňovej kontrole) vtedy, keď pominú dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, žalovaný je toho názoru,
že správca dane môže v konaní pokračovať až vtedy, keď obdrží potrebné informácie a podklady. V
predmetnej veci bola daňová kontrola prerušená do 15. 05. 2018, kedy správca dane obdržal odpoveď
na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a túto skutočnosť, teda pominutie dôvodov na prerušenie
daňovej kontroly, správca dane oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 17. 05. 2018.

57. Zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sa považuje za zákonný dôvod na prerušenie
daňovej kontroly, nakoľko bez potrebných informácií a podkladov, ktoré sa dajú zistiť len osobitným
spôsobom, správca dane nemôže správne určiť daň. V oddiele 2, čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) č.
904/2010 sú uvedené lehoty na poskytovanie informácií, ktoré sa majú chápať ako maximálne lehoty

a nemajú sa prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa
informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu. Na
základe uvedeného je zrejmé, že nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 v tejto časti odporúča maximálne
lehoty na poskytnutie informácií pre žiadaný orgán. Z uvedeného však nie je možné vyvodiť záver, že ak
žiadaný orgán tieto lehoty nedodrží, resp. si nesplní svoje povinnosti, musí žiadajúci orgán pokračovať

v daňovej kontrole aj napriek tomu, že odpoveď na zaslanú žiadosť neobdržal. Dôsledky nedodržania
lehoty na odpoveď žiadaným orgánom nie sú stanovené a nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu,
že správca dane zneužil inštitút daňovej kontroly a jej prerušenie. V prípade neprerušenia daňovej
kontroly v predmetnej veci reálne hrozilo nedodržanie lehoty na jej vykonanie. Žalovaný poukázal na
závery, ktoré vyslovil k tejto otázke Ústavný súd SR vo svojom uznesení č. k. IV. ÚS 116/2013-11 zo dňa

28.02.2013,zktoréhovyplýva,ževdôsledkuriadnehoprerušeniadaňovejkontrolyneplynúlehotynajej
vykonanieanivprípade,akbolokonanieprerušenépremedzinárodnédožiadania,navybaveniektorého
dožiadané orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení rady (ES) č.
1798/2003, resp. v Nariadení rady (EÚ) č. 904/2010, pričom úprava lehôt na poskytnutie informáciije uvedená v čl. 10 až 12 nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31. 12.
2011. Prerušenie daňovej kontroly v súlade s ust. § 61 zákona č. 563/2009 Z. z. malo za následok, že
lehoty podľa tohto zákona neplynuli a prerušenie daňovej kontroly nie je zákonom explicitne ohraničené

stanovenou lehotou. Daňová kontrola bola prerušená zákonne, pričom prerušenie bolo dôvodné a aj
primerané. Po zohľadnení prerušenia daňovej kontroly nebol prekročený časový rámec na jej vykonanie,
pričom samotný výkon daňovej kontroly trval 337 dní.

58. K dĺžke vyrubovacieho konania žalovaný poukázal na ust. § 68 zákona č. 563/2009 Z. z. a na lehoty,

ktoré sú v ňom upravené. Správca dane doručil žalobcovi protokol z daňovej kontroly dňa 14. 06. 2018,
kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly a nasledujúcim dňom po dni doručenia protokolu z daňovej
kontroly sa začalo vyrubovacie konanie. Vo výzve zo dňa 01. 06. 2018 správca dane určil žalobcovi
lehotu15pracovnýchdnínavyjadreniesakzisteniamuvedenýmvprotokoleadňa17.07.2018písomne
požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na rozhodnutie v danej veci, pričom svoju žiadosť aj odôvodnil.
Žalovaný vyhovel žiadosti správcu dane a vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 07. 2018 oznámil správcovi

dane, že lehotu na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní predlžuje o tri mesiace. O predĺžení lehoty na
vydanie rozhodnutia správca dane upovedomil žalobcu. Posledná zápisnica o ústnom pojednávaní bola
so žalobcom spísaná dňa 10. 12. 2018 a správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane dňa
14. 12. 2018, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 11. 01. 2019, čím bolo vyrubovacie konanie ukončené.
Rozhodnutie teda bolo vydané v zákonnej lehote a správca dane postupoval v súlade so zákonom.

59. K dôkaznému bremenu (bod 3, 5, 6, 7 a 8 žaloby) žalovaný uviedol, že žalobca ako platiteľ dane z
pridanej hodnoty si uplatnil konkrétne práva na základe zákona č. 222/2004 Z. z. a musí byť schopný
preukázať, že tieto práva boli uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje. Tento
záver podporil napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3 Sžf/1/2011, či rozsudok v

konaní pod sp. zn. 7Sžf/41/2013, na ktoré poukazoval aj žalobca vo svojej žalobe. Dôkazné bremeno
žalobcu však nesmie byť absolútne a sekundárne dôkazné bremeno, ktoré spočíva vo verifikácii tvrdení
a dôkazov predkladaných žalobcom, znáša správca dane. Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol
doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu dokazovania verifikoval. Dokazovaním sa však
vecná opodstatnenosť týchto listinných dokladov nepreukázala a správca dane nadobudol oprávnené

pochybnosti o ich pravdivosti, s ktorými oboznámil žalobcu a vyzval ho na ich odstránenie. Žalobca
neodstránil pochybnosti správcu dane a nepredložil, resp. nenavrhol vykonať v danej veci nijaký dôkaz,
na základe ktorého by správca dane mohol prijať iný záver, než aký je vyslovený vo výroku jeho
rozhodnutia. Nebolo možné prisvedčiť tomu, že žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno, nakoľko
samotná existencia materiálneho plnenia v uvedenom objeme, druhu a cene nebola preukázaná a tovar

na faktúrach, resp. v prílohách nebol špecifikovaný tak podrobne, aby bola možná jeho jednoznačná
identifikácia.

60. V ďalšej časti svojho vyjadrenia (Danis Food s.r.o., bod 4 žaloby) žalovaný zopakoval vykonané
dôkazy a zistené skutočnosti (výsluchy svedkov, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, zmena

konateľov a zánik deklarovaného dodávateľa ako i jeho právneho nástupcu), ktoré však nepreukázali,
že tovar na základe označenej faktúry bol dodaný práve spoločnosťou Danis Food s.r.o. v uvedenom
objeme, druhu a cene pre žalobcu. Správca dane nemal pochybnosť o tom, že žalobca v prenajatých
skladových priestoroch disponoval tovarom, ktorý dodával svojim odberateľom, ale ani dokazovaním
vedeným u odberateľov žalobcu (aj s ohľadom na nedostatočnú špecifikáciu tovaru) však nebolo

preukázané, že žalobca ďalej disponoval tovarom, ktorý mu bol dodaný práve označeným dodávateľom
(Danis Food s.r.o.).

61. Ku konaniu žalobcu súlade s tzv. dobrou vierou (bod 3, 6 a 8 žaloby) žalovaný uviedol,
že z predloženého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca pri uskutočňovaní svojej

ekonomickej činnosti nepostupoval s potrebnou starostlivosťou. Podľa tvrdenia žalobcu bol pôvod tovaru
nakúpeného od Danis Food s.r.o. v Maďarsku, ale nevedel, odkiaľ bol tovar odoslaný a domnieval
sa, že Danis Food s.r.o. už tovar „niekde“ skladovala a on nebol jeho prvým príjemcom. Žalobcom
predložené doklady k zdaňovaciemu obdobiu jún 2015 (č. 492/2015 zo dňa 18. 06. 2015 a bez
čísla z toho istého dňa) nepreukazujú pôvod a skutočný nákup tovaru od dodávateľa Danis Food

s.r.o., ktorý je deklarovaný prostredníctvom predloženej faktúry. Podľa spôsobu manipulácie s tovarom
v skladových priestoroch spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. a rovnako podľa vyjadrenia
žalobcu a vedúceho skladu je zrejmé, že žalobca pri jeho naskladnení a ani vyskladnení nebol osobne
prítomný, nekontroloval jeho označenie a ani kvalitu. Aj táto skutočnosť je znakom toho, že k výkonusvojej ekonomickej činnosti nepristupoval s potrebnou starostlivosťou. Z pohľadu žalovaného žalobca
nepostupoval s potrebnou starostlivosťou ani s ohľadom na potrebnú špecifikáciu tovaru. Na faktúrach
a dodacích listoch vystavených dodávateľom je tovar špecifikovaný veľmi stručne a všeobecne a nie je

možné identifikovať údaje o dávke, šarži, prípadne zásielke (článok 3 ods. 1 písm. g/ vykonávacieho
nariadenia (EÚ) o požiadavkách na vysledovateľnosť) a vzhľadom na rovnaký druh tovaru je aj opis
potraviny nedostatočne presný (článok 3 ods. 1 písm. a/). S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 nie je možné prisvedčiť tomu, že žalobca vyčerpal svoje dôkazné
bremeno, nakoľko samotná existencia materiálneho plnenia v uvedenom objeme, druhu a cene nebola

preukázaná a tovar na faktúrach, resp. v prílohách nebol špecifikovaný tak podrobne, aby bola možná
jeho jednoznačná identifikácia.

62. Judikáty európskych súdnych dvorov sa ustálili na názore, že nie je v rozpore s právom Spoločenstva
požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby
sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Špecifickosť

komodity a požiadavky na jej vysledovateľnosť poskytli žalobcovi priestor a zákonné možnosti na to, aby
sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca tento
priestor a možnosti nevyužil a vo svojej žalobe sa tejto skutočnosti účelovo vyhol.

63. V závere svojho vyjadrenia (vyjadrenie nespokojnosti žalobcu so závermi správcu dane a

rozhodnutím žalovaného - bod 9 a 10 žaloby) žalovaný uviedol, že jednotlivé časti odôvodnenia jeho
rozhodnutia vychádzajú zo zisteného skutkového stavu, presne definujú dôvody prijatých záverov vo
vzťahu k aplikovaným zákonným ustanoveniam a reflektujú na námietky žalobcu uvedené v jeho
odvolaní. Samotný nesúhlas žalobcu so závermi však nie je relevantný dôkaz na to, aby mohli byť prijaté
záveryiné.Správcadanevpriebehudaňovejkontrolyavyrubovaciehokonaniaakoižalovanývpriebehu

odvolacieho konania postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z.

64. Žalovaný navrhol, aby správny súd s poukazom na dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom
spise zamietol žalobu ako bezdôvodne podanú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

65. Na základe žiadosti žalobcu v žalobe podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ SSP správny súd nariadil na

prejednanie žaloby pojednávanie, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom ich
neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 20. 10. 2022, v ktorom zároveň
uviedol, že žalobca súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Zároveň dal do pozornosti súdu
Uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C610/19 Vikingo. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, ktorý
neúčasť svojho zástupcu ospravedlnil v podaní zo dňa 24. 10. 2022.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

66. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 06. 2019 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa

ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

67. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 30. 06. 2015, predmetom dane je
a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby,
b/ poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,

chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom

dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 22 ods. 1 vyššie citovaného zákona, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,
čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za
dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,

ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49

môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie

daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ

vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona

a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
c/vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť
faktúryodjejvydaniadokoncaobdobianauchovávaniefaktúry.Akospôsobzabezpečeniavierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiťa/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom

štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto
zákona pri
a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

Podľa § 74 ods. 1 písm. a/ až i/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72

musí obsahovať a/ meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej
sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a
jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b/ meno a priezvisko príjemcu
tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň,

pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c/ poradové číslo faktúry, d/
dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh
dodanéhotovarualeborozsahadruhdodanejslužby,g/základdaneprekaždúsadzbudane,jednotkovú
cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ uplatnenú sadzbu dane

alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo
smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v
platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“, i/ výšku dane spolu v eurách,
ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať
a/ kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia
osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po
dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

68. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2019, teda i v
čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo

iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie
a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je

potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 63 ods. 2, 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,

aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 68 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.
8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,

ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie

vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie,vyrubovaciekonanievykonáarozhodnutievovyrubovacomkonanívydásprávcadane,ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.
Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46
ods. 8 a § 49 ods. 1, ak

a/ sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole,
b/ daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole,
c/ sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade
správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa

§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebomiestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok
a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a
o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj

opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej
zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch
mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu
zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote
troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane

predĺžiť druhostupňový orgán.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže

zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú

na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

69. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z. z.) a to, či

žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
2015 pri ním tvrdených dodávkach tovaru v tomto zdaňovacom období od spoločností Danis Food s.r.o.

70. Vzhľadom na všeobecne vznesenú námietku žalobcu týkajúcu sa zneužívania inštitútu daňovej
kontroly, dôvodu a trvania jej prerušenia, ako i trvania vyrubovacieho konania sa súd v predmetnej veci

prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 - september 2015, november 2015 a
december 2015, nakoľko v prípade, ak by správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej
kontroly, porušil by tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke jej trvania, ale aj zásadu primeranosti a
zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola by v takom prípade nebola vykonaná v súlade so

zákonom a protokol z nej by nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v
daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že by takýto protokol použitý bol, tak celé daňové konanie
by bolo zaťažené vadou nezákonnosti a rovnako tak by bolo nezákonné i rozhodnutie (ktoré je vlastne
zavŕšením celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania), pretože by vychádzalo zo skutočností
zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole z takejto nezákonnej kontroly.

71. Z ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajzákonč.563/2009Z.z.)jednoznačnevyplýva,
že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom v prípade
prerušenia daňovej kontroly sa primerane použije ust. § 61 tohto zákona. Toto ustanovenie (§ 61

ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona) dáva správcovi dane možnosť prerušiť daňové konanie, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pričom je tu odkaz napr. na zákon č. 442/2012 Z. z. o
medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

72. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetná daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa
07. 12. 2016 a v kontrolovanom zdaňovacom období (v danej veci jún 2015) žalobca v daňovom priznaní
k dani z pridanej hodnoty deklaroval dodanie tovaru a služieb so základom dane v sume 113.472,23 eur
a daňou v sume 22.694,45 eur ako i nadobudnutie tovaru v tuzemsku v zmysle ust. 11 a § 11a zákona
č. 222/2004 Z. z. so základom dane v sume 89.794,90 eur a daňou v sume 17.958,98 eur. Z dokladov,

ktoré žalobca predložil v rámci kontroly vyplynula potreba preverenia nadobudnutia tohto tovaru, a teda
potreba požiadať finančnú správu dotknutého členského štátu (Rakúsko) o potvrdenie nadobudnutia
deklarovaných dodávok tovaru od daňového subjektu FAMKO HANDELS GMBH so sídlom v Rakúsku.
Nadobudnutie tovaru žalobcom z iného členského štátu má vplyv na jeho daňovú povinnosť na dani zpridanej hodnoty, a preto je len logické, že v rámci daňovej kontroly uvedeného zdaňovacieho obdobia
a správneho určenia daňovej povinnosti žalobcu bolo potrebné preveriť tieto žalobcom deklarované
dodávky a nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a v konečnom dôsledku i správnosť a pravdivosť

údajov na daňovom priznaní žalobcu k dani z pridanej hodnoty.

73. Dňa 04. 10. 2017 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (do Rakúska -
dodávateľ tovaru FAMKO HANDELS GMBH), pričom k žiadosti pripojil i faktúry, ktoré bolo potrebné
preveriť. Je plne v kompetencii správcu dane v odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie

medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012 (ďalej aj nariadenie č.
904/2010 alebo nariadenie). Rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2017 správca dane daňovú kontrolu prerušil
od 11. 10. 2017 podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. z dôvodu, že je potrebné získať
informácie podľa osobitného predpisu a zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií

na preverenie zdaniteľných obchodov pod č. 130000008951/2017. Podľa názoru súdu bolo prerušenie
daňovej kontroly, vzhľadom k potrebe preverenia žalobcom predložených dokladov dôvodné. Daňová
kontrola bola teda prerušená od 11. 10. 2017 do doby doručenia odpovede na predmetnú žiadosť s
tým, že sa v nej bude pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré bola prerušená. Z uvedeného potom
vyplýva, že daňová kontrola v predmetnej veci bola prerušená do doručenia takej odpovede na žiadosť o

medzinárodnú výmenu informácií, na základe ktorej bude možné pristúpiť k určeniu daňovej povinnosti
žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období.

74. Predmetnú žiadosť správca dane urgoval dňa 14. 03. 2018 a dňa 15. 05. 2018 mu bola doručená
odpoveď rakúskej finančnej správy, pričom dodanie tovaru pre žalobcu zo strany daňového subjektu z

iného členského štátu (Rakúsko) bolo potvrdené. Následne správca dane v oznámení zo dňa 17. 05.
2018 žalobcovi oznámil, že dňa 15. 05. 2018 mu bola doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú
výmenu daňových informácií a pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Následne bol žalobca v podaní zo
dňa 21. 05. 2018 oboznámený s tým, že daňový subjekt FAMKO HANDELS GMBH so sídlom v Rakúsku
potvrdil dodanie tovaru žalobcovi na základe tam uvedených faktúr.

75. V ust. § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. je upravené pokračovanie v daňovom konaní (teda i v
daňovej kontrole s poukazom na ust. § 46 ods. 10 vyššie tohto zákona) tak, že správca dane pokračuje
v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli
dôvody,prektorésakonanieprerušilo.Správcadanetaktoipostupovalavovykonávanídaňovejkontroly

pokračoval dňom 16. 05. 2018 (čo oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 17. 05. 2018) do 14. 06. 2018, kedy
bol žalobcovi doručený protokol zo dňa 01. 06. 2018 z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k nemu, pričom tento úkon sa považuje za ukončenie daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm.
a/ vyššie citovaného zákona.

76. Predmetná daňová kontrola u žalobcu prebiehala od 07. 12. 2016 do 10. 10. 2017 vrátane (t. j. 308
dní), prerušená bola od 11. 10. 2017 do 15. 05. 2018 vrátane (pričom toto obdobie sa podľa ust. § 61
ods. 5 vyššie citovaného zákona nepočíta do lehoty na vykonanie daňovej kontroly) a ďalej pokračovala
od 16. 05. 2018 do 14. 06. 2018 vrátane (t. j. 30 dní). Výkon daňovej kontroly trval 338 dní (308 + 30),
čo znamená, že zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola prekročená.

77. S poukazom na vyššie uvedené potom podľa názoru súdu neobstojí všeobecná námietka žalobcu o
zneužití inštitútu daňovej kontroly a jej prerušenia. Argumentácia správcu dane a žalovaného o potrebe
prerušenia daňovej kontroly z dôvodu preverenia pravdivosti údajov žalobcu v daňovom priznaní formou
získania informácií prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií má oporu v

administratívnom spise, nakoľko pokiaľ žalobca predložil správcovi dane príslušné faktúry a deklaroval
v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2015 nadobudnutie tovaru z iného členského štátu
so základom dane v sume 89.794,90 eur a daňou v sume 17.958,98 eur, bolo právom a povinnosťou
správcu dane tieto údaje preveriť. V tomto smere však správca dane nezistil žiadne pochybenie žalobcu,
nakoľko rakúska finančná správa potvrdila dodanie tovaru žalobcovi od jeho rakúskeho dodávateľa a

s touto skutočnosťou bol žalobca oboznámený v podaní (oboznámenie - doplnenie) správcu dane zo
dňa 21. 05. 2018, pričom aj z protokolu zo dňa 01. 06. 2018 z daňovej kontroly v časti týkajúcej sa
uvedeného zdaňovacieho obdobia vyplýva, že medzi údajmi žalobcu v daňovom priznaní o nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v sume 89.794,90 eur a údajmi zistenými správcom danepo vykonanej kontrole (89.794,90 eur) nebol zistený žiadny rozdiel. Zistenia z medzinárodnej výmeny
daňových informácií boli teda použité v rámci daňovej kontroly, a to v prospech žalobcu, ktorý žiadnym
spôsobom nekonkretizoval svoje všeobecné tvrdenie o tom, že neobstojí argumentácia správcu dane

o prerušení daňovej kontroly z dôvodu získania informácií prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú
výmenu daňových informácií.

78. V čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 (na ktorý poukazoval žalobca) je stanovená lehota na
poskytnutie informácií, pričom čl. 12 tohto nariadenia uvažuje i so situáciou a postupom v prípade,

keď žiadaný orgán nebude môcť dodržať stanovenú lehotu a v takom prípade informuje žiadajúci
orgán o dôvodoch a o tom, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Rakúsky správca dane
odpovedal až po urgencii správcu dane. Správca dane teda postupoval aktívne, keď urgoval poskytnutie
odpovede na žiadosť o poskytnutie informácií, ale nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť dodržanie
týchto lehôt, resp. iným spôsobom urýchliť poskytnutie žiadaných informácií. Už skutočnosť, že samotné
Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 počíta s možnosťou nedodržania lehoty pre dožiadaného správcu

dane v inom členskom štáte na poskytnutie informácií, je podľa názoru správneho súdu dôkazom toho,
že lehota na poskytnutie informácií je procesnou lehotou a jej prípadné dodržanie alebo nedodržanie
správca dane nemôže relevantným spôsobom ovplyvniť. Nedodržanie trojmesačnej lehoty na vybavenie
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 nespôsobuje
nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, pretože sa jedná o procesnú lehotu určenú pre dožiadaného

správcu dane v inom členskom štáte, ktorej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu
dane v daňovom konaní. Podstatné je to, že daňová kontrola bola v tomto čase (teda v čase, keď
dožiadaný orgán rakúskej finančnej správy poskytoval správcovi dane potrebné informácie) prerušená
a správcovi dane neplynula lehota na jej vykonanie. Po prerušení daňovej kontroly správca dane
nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu ako daňového subjektu, neuplatňoval voči nemu žiadne

svoje práva a ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu
daňovej kontroly.

79. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za dôvodnú námietku uvedenú v časti III. 2. žaloby, podstata
ktorej spočívala v zneužití inštitútu daňovej kontroly a jej prerušenia. Potreba správcu dane v predmetnej

daňovej kontrole preveriť údaje v daňovom priznaní žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún 2015 o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu spôsobom podľa Nariadenia Rady
(EÚ) č. 904/2010 a zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií rakúskej finančnej
správe boli podľa názoru správneho súdu jednoznačne zákonným dôvodom na prerušenie daňovej
kontroly a všeobecné tvrdenie žalobcu v žalobe (o tom, že neobstojí argumentácia správcu dane

o prerušení daňovej kontroly z dôvodu získania informácií prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú
výmenu daňových informácií) nie je spôsobilé spochybniť dôvodnosť postupu správcu dane. Žalobca
bol oboznámený s informáciami získanými na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových
informácií, ktoré potvrdili správnosť údajov žalobcu o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v
daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015. Správca dane postupoval

pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v zákonnej lehote jedného roka, pričom obdobie, kedy
bola daňová kontrola prerušená sa do lehoty daňovej kontroly nepočíta.

80. Je potrebné vychádzať z legitímneho účelu inštitútu prerušenia daňového konania, resp. daňovej
kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej daňovej povinnosti

alebo uplatneného odpočítania dane a zároveň mať na zreteli, že zákon č. 563/2009 Z. z. úpravou dĺžky
trvania daňovej kontroly a úpravou jej prerušenia (ktoré nie je konkrétne časovo ohraničené) nespája
žiadne právne účinky s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie medzinárodnej
výmeny daňových informácií. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok
Súdneho dvora EÚ (desiata komora) vo veci C-186/20 zo dňa 30. 09. 2021, ktorý sa týkal slovenského

daňového subjektu, t. j. HYDINA SK s.r.o. c/a Finančné riaditeľstvo SR. Súdny dvor rozhodol tak,
že „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci
a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má
vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia
daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát

neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného
týmto nariadením“.81. K námietke žalobcu týkajúcej sa dĺžky vyrubovacieho konania, správny súd uvádza, že vyrubovacie
konanie sa začalo dňa 15. 06. 2018, teda nasledujúci deň po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu
s výzvou podľa ust. § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. na vyjadrenie sa k nemu, pričom správca dane

žalobcovi určil lehotu, v ktorej sa môže vyjadriť k protokolu, resp. predložiť dôkazy, a to do 15 pracovných
dní od doručenia výzvy, teda do 06. 07. 2018 vrátane. Žalobca podal vyjadrenie, ktoré bolo správcovi
dane doručené dňa 03. 07. 2018. V zmysle ust. § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení účinnom
od 01. 01. 2018 (ktoré bolo potrebné aplikovať v predmetnej veci podľa ust. § 165g tohto zákona,
nakoľko vyrubovacie konanie sa začalo po 31. 12. 2017) bola určená lehota na vydanie rozhodnutia vo

vyrubovacom konaní tak, že správca dane vydá rozhodnutie najneskôr do troch mesiacov od uplynutia
ním určenej lehoty 15 pracovných dní, t. j. v predmetnej veci do 06. 10. 2018 vrátane. Vzhľadom na
vyjadrenie žalobcu k protokolu správca dane v zmysle ust. § 68 ods. 3 veta tretia zákona č. 563/2009
Z. z. vykonal dokazovanie a v podaní zo dňa 16. 07. 2018 požiadal žalovaného odôvodnenou žiadosťou
o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia (ust. § 68 ods. 3 veta posledná zákona č. 563/2009 Z. z.).
Žalovaný lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžil správcovi dane o tri mesiace (teda do 06. 01. 2019) a

túto skutočnosť správca dane oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 13. 09. 2018, ktoré bolo zástupkyni
žalobcu doručené dňa 13. 09. 2018. Správca dane vydal rozhodnutie dňa 14. 12. 2018, ktorým žalobcovi
vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2015 a ktoré bolo expedované na poštovú prepravu
a na pošte uložené v decembri 2018. Rozhodnutie prevzala zástupkyňa žalobcu dňa 11. 01. 2019.
Predĺžená lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bola teda v zmysle ust. § 27 ods. 5

zákona č. 563/2009 Z. z. zachovaná, nakoľko rozhodnutie bolo odovzdané na poštovú prepravu ešte
v decembri 2018 (čo preukazuje doručenka k rozhodnutiu, na ktorej je vyznačený poštovým podnikom
dátum uloženia zásielky v decembri 2018) a je vecou žalobcu, resp. jeho splnomocnenej zástupkyne,
že zásielku s rozhodnutím si prevzala až dňa 11. 01. 2019.

82. V súvislosti s námietkou žalobcu o dĺžke trvania vyrubovacieho konania správny súd uvádza,
že lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní v zmysle zákona č. 563/20019 Z. z. má
poriadkový charakter, je to procesná lehota a ani jej prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu
daňového subjektu a nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. V predmetnej veci však správca dane
dodržal žalovaným predĺženú lehotu na vydanie rozhodnutia a teda námietka žalobcu o nedodržaní

procesnýchlehôtjecelkomirelevantnáatakoubybolaivprípade,akbyprocesnélehoty,resp.predĺžené
procesné lehoty neboli dodržané.

83. Po zistení, že daňová kontrola u žalobcu nepresiahla zákonom stanovenú dĺžku a že protokol
z tejto daňovej kontroly nemožno považovať za nezákonný dôkaz, sa správny súd zaoberal ďalšími

námietkami žalobcu uvedenými v III. časti žaloby a jeho úlohou bolo posúdiť správnosť postupu a
právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty
u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 2.046,50 eur (rozdiel medzi daňou vyrubenou v
daňovom priznaní žalobcu za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie, t. j. 17.420,17 eur a daňou zistenou
správcom dane vo vyrubovacom konaní, t. j. 19.466,67 eur) po daňovej kontrole u žalobcu a zistiť, či

daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri
vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného
dodávateľa - spoločnosti Danis Food s.r.o.

84. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho
spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých
daňové orgány vychádzali a ktoré žalobca taktiež v žalobe namietal, sú natoľko relevantné, že z nich
možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové
orgány správne posúdili, a to jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti.

85. V predloženom administratívnom spise sa nachádza rukou vyplnená faktúra a dodací list od
spoločnosti Danis Food s.r.o. Jedná sa o faktúru pod č. 151/2015 s dátumom dodania tovaru/služby dňa
19. 06. 2015 (s predmetom fakturácie „Kač. stehná 250-300 VB“, „Kač. prsia VB“, „Kač. peč. vykr. VB“
a „Kur. prsia“ s uvedením množstva v kg, ceny za jednotku a ceny celkom) a dodací list zo dňa 19. 06.

2015. Na faktúre nie je uvedený dátum jej vystavenia, čo je povinná náležitosť faktúry v zmysle ust. § 74
ods. 1 písm. e/ zákona č. 222/2004 Z. z. Faktúra a ani dodací list nie sú opatrené pečiatkou odberateľa,
ani podpisom osoby, ktorá tovar prevzala, okrem dodacieho listu zo dňa 19. 06. 2015, ktorý je opatrený
pečiatkou spoločnosti ICE - BERG SLOVAKIA spol. s r.o. a nečitateľným podpisom.86. Predloženie faktúry (v predmetnej veci naviac neúplnej) je však len jednou z podmienok pre uznanie
odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej

transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek
doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne
uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia zo
stranydodávateľaniesúdôkazomotom,žeurčitéplnenieboloireálneuskutočnenédaňovýmsubjektom
uvedeným na faktúre ako dodávateľ.

87. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ až d/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm.
a/ až d/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť

tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje
nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak,
ako je deklarovaný v daňovom doklade, teda v tomto prípade vo vyššie označenej faktúre vystavenej
spoločnosťou Danis Food s.r.o. ako dodávateľom fakturovaného tovaru s dátumom dodania 19. 06.
2015. Z ust. § 49 ods. 1 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z

tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu.
Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávok plnenia,
ktoré mu mal dodať ním deklarovaný dodávateľ, t. j. Danis Food s.r.o. len v prípade, ak by pri týchto
dodávkach vznikla označenému dodávateľovi daňová povinnosť.

88. Žalobca tvrdil, že tovar nakúpil v júni 2015 od dodávateľa, t. j. spoločnosti Danis Food s.r.o. so
sídlomvChotíneanákuptovarudeklarovalpredloženímfaktúryadodacieholistu.Spoukazomnavyššie
uvedené označenie predmetu plnenia na týchto dokladoch, ktoré neboli opatrené podpisom osoby,
ktorá tovar prevzala (s výnimkou dodacieho listu zo dňa 19. 06. 2015, ktorý bol opatrený pečiatkou
spoločnosti ICE - BERG SLOVAKIA spol. s r.o. a nečitateľným podpisom) bolo i podľa názoru súdu

potrebné vykonať dokazovanie, ktoré správca dane v potrebnom rozsahu i vykonal, a to vyžiadaním
listinných dokladov, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a svedkov (vrátane bývalého konateľa
dodávateľa).

89. Podľa výpisu z obchodného registra konateľom spoločnosti Danis Food s.r.o. bol Gabriel Daniš,

ktorého funkcia skončila 09. 12. 2015 (teda bol konateľom i v zdaňovacom období jún 2015) a následne
bola konateľkou spoločnosti U. C. so vznikom funkcie dňa 09. 12. 2015. Spoločnosť Danis Food s.r.o.
bola zrušená bez likvidácie od 29. 04. 2016 zlúčením s nástupníckou spoločnosťou FATIMKA s.r.o. a
dňa 18. 05. 2016 bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra. Konateľom spoločnosti FATIMKA
s.r.o. bol od 29. 03. 2016 (teda i v čase zlúčenia so spoločnosťou Danis Food s.r.o.) M. B. s pobytom v

Slovinsku. Spoločnosť FATIMKA s.r.o. bola zrušená bez likvidácie od 28. 06. 2017 a dňa 26. 07. 2017
bola ex offo vymaznaná z obchodného registra.

90. Správca dane v podaní zo dňa 05. 04. 2017 vyzval žalobcu na predloženie dokladov k faktúram (aj za
zdaňovacie obdobie jún 2015) od dodávateľa Danis Food s.r.o. (okrem iných i doklady o pôvode tovaru,

evidenciu o skladovaní, doklady k preprave tovaru a pod.). Žalobca správcovi dane zaslal z počítačovej
evidencie vytlačené skladové karty za rok 2015 s dátumom 26. 04. 2017 a 03. 05. 2017, a to okrem
iných i skladovú kartu s názvom „Kur. Prsia mr. - 1 kg (v ktorej je dňa 19. 06. 2015 evidovaná faktúra od
spoločnosti Danis Food s.r.o. a v kolónke „príjem na sklad“ je uvedené „240“ a „792,00“), skladovú kartu
s názvom „Kač. stehná vak. mr.“ (v ktorej je dňa 19. 06. 2015 evidovaná faktúra od spoločnosti Danis

Food s.r.o. a v kolónke „príjem na sklad“ je uvedené „660“ a „2.178,00“), skladovú kartu s názvom „Kač.
prsia b.k. s k. vak. mr.“ (v ktorej je dňa 19. 06. 2015 evidovaná faktúra od spoločnosti Danis Food s.r.o.
a v kolónke „príjem na sklad“ je uvedené „350“ a „2.450,00“) a skladovú kartu s názvom „Kač. pečeň
mr.“ (v ktorej je dňa 19. 06. 2015 evidovaná faktúra od spoločnosti Danis Food s.r.o. a v kolónke „príjem
na sklad“ je uvedené „350“ a „4.812,50“). Takéto označenie tovaru na predložených skladových kartách

nezodpovedá označeniu tovaru na faktúre č. 151/2015 s dátumom dodania 19. 06. 2015 a na dodacom
liste zo dňa 19. 06. 2015.91. Ďalej na predmetnú výzvu správcu dane žalobca reagoval v podaní, ktoré bolo doručené správcovi
dane dňa 03. 05. 2017 a predložil doklady „Kereskedelmi Okirat Commercial Document Handelsdiplom“
tvrdiac, že krajinou pôvodu tovaru bolo Maďarsko. Z predložených dokladov sa však len dva, týkali

zdaňovacieho obdobia jún 2015 (s dátumom 18. 06. 2015 - 492 kartón, 5.004,00 kg netto, 5.299,20 kg
brutto - kačacie stehno voľneložené, odberateľ Danis Food s.r.o. a s dátumom 18. 06. 2015 - 216 kartón,
3.240,00 kg netto - mrazených kačacích stehien a mrazených kačíc bez drobov), ktoré opätovne nie je
úplne možné stotožniť s označením na vyššie uvedených skladových kartách resp. faktúre.

92. Dňa 18. 05. 2017 správca dane vypočul konateľa žalobcu, ktorý okrem iného uviedol, že
doklad „kereskedelmi okirat“ je obchodný dokument o pôvode tovaru a neexistuje ku každej faktúre,
predpokladal, že vozidlá s evidenčným číslom G. XXXDA a G. XXXDP patrili Danis Food s.r.o., ktoré
vozili tovar od tejto spoločnosti, pričom táto tovar už niekde skladovala a žalobca teda nebol jeho prvým
príjemcom.

93. Spoločnosť ICE - BERG SLOVAKIA, spol. s r.o. predložila správcovi dane zmluvu o nájme
mraziarenského skladu č. 32/2014 zo dňa 22. 08. 2014 uzatvorenú medzi ňou ako prenajímateľom
a žalobcom ako nájomcom, predmetom ktorej bola skladovacia plocha mraziarenského skladu v
nehnuteľnosti so súp. č. XXX nachádzajúca sa v katastrálnom území N. - D. zapísaná na LV č. XXXX.
Súčinnosť poskytla i Regionálna veterinárna a potravinová správa Komárno a Regionálna veterinárna

a potravinová správa Bratislava - mesto. Konateľka spoločnosti Danis Food s.r.o. U. C. z Maďarska sa
na predvolanie správcu dane nedostavila, napriek tomu, že doručenie predvolania mala vykázané.

94. Správca dane v predmetnej veci využil i informačný systém finančnej správy a nahliadol do daňového
spisu z daňovej kontroly v spoločnosti MIRKOM s.r.o., z ktorého si vyhotovil fotokópie (výzva pre

spoločnosť FATIMKA s.r.o. na adresu T. Ružičku 2184/11, Žilina, ktorá sa vrátila správcovi dane s
poznámkou doručovateľa, že adresát je neznámy, zápisnica zo dňa 16. 02. 2017 o ústnom pojednávaní,
na ktorom bol vypočutý bývalý konateľ spoločnosti Danis Food s.r.o. B. W., predvolanie pre M. B. s
adresou v Slovinsku, ktoré a vrátilo správcovi dane s tým, že ulica neexistuje).

95. Národná diaľničná spoločnosť a.s. oznámila v podaní zo dňa 08. 06. 2017, že vozidlá s evidenčným
číslom G. XXXDA a G. XXXDP sú/boli registrované v elektronickom mýtnom systéme a v období roku
2015 využívali vymedzené úseky ciest.

96. S výsledkami takto vykonaného dokazovania a so záverom, ktorý z neho správca dane vyvodil

(dodanie tovaru dodávateľom Danis Food s.r.o. nebolo preukázané), bol žalobca oboznámený v podaní
správcu dane zo dňa 27. 06. 2017, ku ktorému podal vyjadrenie.

97. Správca dane nahliadol do daňového spisu z daňovej kontroly v spoločnosti LIŠKA Slovakia
s.r.o. a využil výsledky žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, na základe ktorej

maďarská finančná správa oznámila, že U. C. (konateľka spoločnosti Danis Food s.r.o. od 09. 12.
2015) nemá všetky dokumenty týkajúce spoločnosti Danis Food s.r.o., nakoľko nepotrebné dokumenty
zničila a nebola schopná poskytnúť informácie týkajúce sa ekonomickej aktivity spoločnosti, ktorej bola
konateľkou.

98. Nahliadnutím do daňového spisu spoločnosti Deák, spol. s r.o. správca dane zistil, že slovinská
finančná správa oznámila, že osoba menom M. B. (od 29. 03. 2016 konateľ spoločnosti FATIMKA s.r.o.,
ktorá bola právnym nástupcom spoločnosti Danis Food s.r.o.) neexistuje a taktiež neexistuje ani adresa
Orlova ulica v meste Maribor.

99. V rámci vyrubovacieho konania bol za prítomnosti konateľa žalobcu dňa 15. 08. 2018 vypočutý ako
svedok B. W. (bývalý konateľ spoločnosti Danis Food s.r.o.), ktorý potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu
a dodanie fakturovaného tovaru, nemal o tom žiadne doklady, ktoré odovzdal U. C., o čom taktiež nemal
žiadne doklady. Nechcel povedať, od koho spoločnosť nakúpila tovar, tento nebol nikde skladovaný, ale
priamo odovzdaný odberateľom, pričom ho odovzdávali vodiči do skladových priestorov odberateľa na

adrese ICE - BERG Bratislava, Trenčianska 53, Bratislava a prevzali ho skladníci. Dňa 13. 09. 2018 bol
vypočutý L. Z. (zamestnanec spoločnosti Danis Food s.r.o v roku 2015), ktorý uviedol, že tovar dovážali
z Maďarska, on podľa vlastného tvrdenia rozvážal mrazený tovar, v Chotíne ho vyložili do skladu a v
prípade potreby rozvážali po celom Slovensku. Pamätal si, že tovar dodávali aj pre žalobcu do Bratislavy,evidenciu jázd si neviedol. Skladníkovi odovzdal dodací list, kde bol rozpísaný tovar a váha. Všetko mal
riadiť p. W., svedok len rozvážal tovar. Svoje tvrdenia nevedel preukázať dôkazmi. Ďalší svedok O. Z.
(zamestnanec spoločnosti ICE - BERG SLOVAKIA spol. s r.o.) bol vypočutý 05. 11. 2018 a potvrdil, že

pracoval ako vedúci skladu. Skladovú evidenciu o dodávateľoch, odberateľoch a prepravcoch neviedli.
Viedli len evidenciu spoločností, ktoré u nich tovar skladovali. Na otázku konateľa žalobcu uviedol, že
spoločnosť Danis Food s.r.o. dodávala tovar do skladu pre spoločnosť žalobcu, čo identifikovali podľa
dokladov (dodacie listy), ktoré mali vodiči pri sebe a preberali ho zamestnanci spoločnosti ICE-BERG
SLOVAKIA spol. s r.o., ktorí potvrdili a opečiatkovali dodací list.

100. Z vyššie popísaného dokazovania, vrátane výpovedí svedkov je zrejmé, že nebolo preukázané
žalobcom deklarované dodanie tovaru (hydinového mäsa) v zmysle predloženej faktúry a dodacieho
listu. Vypočuté osoby sa jednoznačne nevedeli vyjadriť ku konkrétnym dodávkam medzi spoločnosťou
Danis Food s.r.o. (dodávateľ) a žalobcom (odberateľ) v zmysle predloženej faktúry za mesiac jún 2015
s dátumom dodania tovaru dňa 19. 06. 2015. Potvrdenie obchodných vzťahov a vystavenie faktúr

konateľom deklarovaného dodávateľa ešte nepotvrdzuje dôvodnosť fakturácie za mesiac jún 2015, a
teda dodanie tam uvedeného tovaru žalobcovi zo strany vyššie uvedeného dodávateľa. Dôkazom o
dodaní tovaru zo strany tohto dodávateľa nie je ani žalobcom predložená faktúra č. 151/2015, dodací
list a skladové karty. V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na odlišnosti v označení tovaru
na faktúre č. 151/2015 s dátumom dodania 19. 06. 2015 a dodacom liste zo dňa 19. 06. 2015 a na

predložených skladových kartách, v ktorých sú dňa 19. 06. 2015 zaznamenané dodávky od spoločnosti
Danis Food s.r.o. v mesiaci jún 2015 v odlišnom označení tovaru („Kur. prsia mr. - 1 kg“, „Kač. stehná
vak. mr.“, „Kač. prsia b.k. s k. vak. mr.“, „Kač. pečeň mr.“), čo znemožňuje stotožnenie tovaru, resp.
jeho presnú identifikáciu a celý obchod len spochybňuje. Je potrebné zdôrazniť, že žiadnym spôsobom
nebola preukázaná preprava tovaru, neboli o tom predložené žiadne doklady a ani nie je zrejmé, či

cena za prepravu bola súčasťou ceny za tovar (čo ale z faktúry nevyplýva) alebo bola fakturovaná
osobitne, o čom neboli predložené žiadne doklady. Preprava tovaru fakturovaného žalobcovi faktúrou
č. 151/2015 nemohla byť a ani nebola preukázaná tým, že vozidlá s evidenčným číslom G. XXXDA a
G. XXXDP boli evidované v elektronickom mýtnom systéme a v roku 2015 užívali vymedzené úseky
ciest. Správca dane v predmetnej veci vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a popísal jednotlivé

vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich
vyvodil a rovnako postupoval i žalovaný. Nie všetky skutočnosti, z ktorých správca dane pri svojom
rozhodovaní vychádzal a uvádzal v rozhodnutí, majú rovnakú preukaznú silu, pričom niektoré podklady
a dôkazy možno označiť ako kľúčové a niektoré spĺňajú podpornú funkciu. Podľa názoru správneho
súdu je ale podstatné zistenie, že všetky zhromaždené podklady a dôkazy predstavujú presvedčivý

a vnútorne nerozporný, konzistentný dôkaz, dostatočne relevantný pre rozhodnutie správcu dane a
žalovaného v predmetnej veci. Nezodpovedá skutočnosti a stavu administratívneho spisu tvrdenie
žalobcu, že preukázal nákup tovaru od dodávateľa viacerými podpornými dôkazmi. Za danej dôkaznej
situácie nebolo možné považovať za podporné dôkazy tie, ktoré žalobca uviedol v časti žaloby III.5.
Samotná faktúra, jej úhrada a dodací list nie sú sami o sebe dôkazom o tom, že fakturované tovary

boli žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach, a teda dodávateľom, ktorý je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, navyše ani jeden doklad nie je potvrdený zástupcom žalobcu (odberateľa).
Výsledkom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov v mesiaci jún 2015 správcom dane bolo
zistenie, že reálne dodanie fakturovaných tovarov práve od deklarovaného dodávateľa uvedeného na
predmetných faktúrach vystavených dodávateľom Danis Food s.r.o. nebolo vierohodne preukázané. Na

tomto konštatovaní nič nemení ani zistenie, že žalobca ďalej tovar dodával svojim odberateľom, nakoľko
skutočnosť, že žalobca dodal tovar svojim odberateľom ešte nepreukazuje, že tento tovar mu v júni 2015
dodal dodávateľ uvedený na predloženej faktúre.

101. Základom rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného je zistenie, že vykonaným

dokazovaním nebola preukázaná existencia konkrétnej dodávky tovaru medzi spoločnosťou Danis Food
s.r.o.akododávateľomažalobcomakoodberateľomvobdobíjún2015,tedanebolopreukázanédodanie
plnenia v zmysle faktúry vystavenej v tomto zdaňovacom období. Žalobca v konaní nepreukázal, že
plnenie (dodanie tovarov) deklarované predmetnou faktúrou bolo reálne uskutočnené a poskytnuté
práve spoločnosťou Danis Food s.r.o. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchod deklarovaný predmetnou

faktúrou bol reálne uskutočnený tak, že fakturované plnenie žalobcovi skutočne poskytol práve ten
dodávateľ, ktorý je uvedený na danej faktúre, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti dodávateľa,
t. j. spoločnosti Danis Food s.r.o. v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 tohto zákona. Rozhodnutie správcu dane, akoaj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je i podľa názoru súdu výsledkom
správneho právneho posúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v časti III.4. a III.5. žaloby nie sú
dôvodné.

102. Žalovaný a ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali, že žalobca v
zdaňovacom období jún 2015 disponoval tovarom, ktorý ďalej dodával svojim odberateľom. Na základe
vykonaného dokazovania však dôvodne konštatovali, že nebolo preukázané poskytnutie fakturovaného
plnenia žalobcovi práve spoločnosťou Danis Food s.r.o., a teda nebola preukázaná dôvodnosť

uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe uvedenej faktúry. Zistenia daňových
orgánov, resp. ich konštatovania v rozhodnutiach si podľa názoru správneho súdu neodporujú a ani
nevykazujú znaky arbitrárnosti. Konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany dodávateľa
deklarovaného na predmetnej faktúre nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo
byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci
daňovej kontroly tohto dodávateľa vyhľadávať. Z ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/, ust. § 51 ods. 1 zákona

č. 222/2004 Z. z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže uplatniť odpočítanie
dane z pridanej hodnoty, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o plnenie (tovar), ktoré mu naozaj
bolo dodané konkrétnym platiteľom tejto dane. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo vychádzať nielen z formálnej stránky
daňového dokladu (faktúry) predloženého žalobcom ako platiteľom tejto dane, ale aj zistiť, či tento

doklad i po materiálnej stránke je odrazom skutočností, ktorý deklaruje, teda okrem iného i to, či tam
uvedené plnenie dodal tam uvedený dodávateľ. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého
iného dodávateľa žalobca plnenie (tovar) v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ho získal, pokiaľ
skutkové zistenia správcu dane získané vykonaným dokazovaním nepreukazujú tvrdenie žalobcu o
tom, že predmetné plnenie mu dodala ním uvádzaná spoločnosť. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia

je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry a
preukazovanie jej zaplatenia nie sú predpokladom pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle
zákona č. 222/2004 Z. z. Podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže

nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca
požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty,preukázalexistenciupodmienok,ktoréstanovilprenároknaodpočítaniedane.Samotnáfaktúra
je dokladom na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č.

222/2004 Z. z. iba vtedy, ak je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia
fakticky došlo tak, ako je deklarované vo faktúre, a to vo všetkých znakoch uskutočneného zdaniteľného
plnenia, t. j. v právnej skutočnosti, objekte ako aj subjekte.

103. K uvedenému správny súd odkazuje aj na právne vety rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní

pod sp. zn. 6Sžfk/39/2017, ktorý je len jedným z rozhodnutí ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu, ktorý uvádza, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre
(túto skutočnosť správny súd v prejednávanej veci osobitne zdôrazňuje). V tomto prípade dôkazná
povinnosť zaťažuje daňový subjekt (žalobcu), a teda je jeho povinnosťou preukázať všetky ním tvrdené

skutočnosti.Dokazovaniezostranysprávcudaneslúžiažnanáslednúverifikáciuskutočnostíadokladov
predkladaných daňovým subjektom. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt
pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol
preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. V prípade dôvodného spochybnenia dodávateľa
uvedenéhonafaktúrach(akotomubolovtomtoprípade)jepotrebné,abysámdaňovýsubjektpreukázal,

že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych
zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality dane z pridanej hodnoty.
Správny súd ďalej uvádza, že ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. upravuje povinnosť daňového
subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v tomto ustanovení pod. písm. a/ až c/, pričom správca dane
nie je povinný označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť.

104. V prejednávanej veci nebolo v administratívnom konaní preukázané poskytnutie plnenia zo strany
dodávateľa deklarovaného na predmetnej faktúre, teda spoločnosťou Danis Food s.r.o. Za týchto
okolností bolo potom na žalobcovi, aby preukázal reálny obsah faktúry inými dôkazmi pred daňovýmiorgánmi, čo žalobca v prejednávanej veci nesporne neurobil, nakoľko nepreukázal, že plnenie, za
ktoré mu bola vystavená predmetná faktúra, bolo poskytnuté práve spoločnosťou Danis Food s.r.o.
ako vystaviteľom faktúry. Daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má možnosť si obstarať

dostatočný počet dôkazov (a to už v rámci realizácie deklarovaného obchodného vzťahu), ktoré
zabezpečiapreukázateľnosťuskutočnenéhozdaniteľnéhoplneniasprávcovidane,ktorývrámcidaňovej
kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie
zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je
esenciálnou podmienkou pre jej odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného

plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane v zmysle ust. § 49 ods. 2
zákona č. 222/2004 Z. z., ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou
vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

105. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, jeho rozloženie, resp. prenesenie, správny súd zdôrazňuje, že v

daňovom konaní platí zásada, podľa ktorej daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné
od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Daňový

subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu
zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných tovarov
od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho
dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Dôkazné
bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte,

pritom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej
únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom
zneužívania. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej
hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou
a hospodársku činnosť, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu

ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca a/alebo prípadnú
podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou
tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených
veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

106. K prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty, na správcu dane, tak ako to konštatoval NS SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf
1/2011, dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom.
Vo veci, v ktorej bolo vydané napr. uvedené rozhodnutie NS SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2010, ale i sp. zn.

3 Sžf 1/2011), na ktoré poukazoval i žalobca, k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým
subjektom došlo tým, že daňový subjekt preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre skutočne nadobudol,
a to práve od osoby uvedenej na faktúre, avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností,
ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. V administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané
rozhodnutie žalovaného, ktoré správny súd preskúmava v tomto súdnom konaní, však nejde o taký

prípad, kedy by žalobca ako daňový subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno, pričom to, v čom
spočívalo neunesenie dôkazného bremena žalobcu, správny súd uviedol už vyššie, vrátane rozsahu, v
akom dôkazné bremeno žalobcu zaťažovalo. Podstatná pre rozhodnutie správcu dane ako i žalovaného
v tejto veci bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na uplatnenie práva
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom ich splnenie nebolo preukázané. Správny súd v tejto

súvislosti opätovne poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššie súdu SR (napr. rozsudky
sp. zn. 2Sžf/4/2009, 5Sžf/63/2011, 5Sžf/52/2011, 3Sžf/100/2012), ako aj rozhodnutie Ústavného súdu
SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011, sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. 11. 2017), z
ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (žalobcovi). Primárne je nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za

zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovýmsubjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže,
nemôžebyťnároknaodpočetdanezpridanejhodnotyuznanýakooprávnený.Bolopovinnosťoužalobcu
v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri plnení, ktoré mu mala dodať spoločnosť

Danis Food s.r.o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia (ktorú daňové
orgány nespochybnili), ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Cieľom daňového
konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním
žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie v mesiaci jún 2015 na základe ním predloženej faktúry správca
dane zistil a konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia (dodávka mäsa) sa neuskutočnila

tak, ako je to uvedené na žalobcom predloženej faktúre, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani
vyrubovacieho konania okrem tejto faktúry, dokladov o úhrade, dodacieho listu a skladových kariet,
nebol správcovi dane predložený žiadny dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo
strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane.
Žalobcom predložené doklady nie sú dôkazom o tom, že dodanie tovaru realizovala spoločnosť Danis
Foods.r.o. akododávateľ.Daňovéorgánysiurobilisprávnyzáver,žedaňovýdokladjezhľadiskanároku

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje
odrážajú skutočnosť, teda že plnenie (dodanie tovaru) bolo i reálne dodané od dodávateľa uvedeného
na predloženej faktúre.

107. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,

čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov
nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný
preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva

do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie
tvrdeného obchodu medzi dodávateľom v zmysle predloženej faktúry a ním.

108. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú splnené len vtedy, ak
sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru a služby, na ktoré sa vzťahujú faktúry, a to dodávateľmi na

nich uvedenými. Súdny dvor EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí
uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia
všetkýchdôkazovaskutkovýchokolnostíprejednávanejveci(rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciach
C-285/11, C-642/11, C-610/19). Obchod s deklarovanými dodávateľmi, o ktorom svedčí len existencia
formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Správca dane je

oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu žiadať od daňového subjektu, aby preukázal,
že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej
zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Taktiež má právo preveriť pôvod
tovaru a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť faktúr vo vzťahu k
deklarovanému dodávateľovi bola na základe dokazovania spochybnená.

109. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené
podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého
prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11

Mahagében Kft. a Pétér Dávid, vo veci C-610/19 Vikingo). Žalobcovi možno vytknúť nedostatok
opatrnostiaodbornejstarostlivosti(ust.§135aObchodnéhozákonníka)privýbereobchodnéhopartnera
(Danis Food s.r.o.), s ktorým podľa predložených faktúr obchodoval. I keď žalobca v žalobe uviedol,
že si preveril svojho obchodného partnera, ale toto svoje tvrdenie žiadnym preukazným spôsobom
nekonkretizoval. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že sa nejednalo o jednorazový obchod

v mesiaci jún 2015, ale ako vyplýva z protokolu z daňovej kontroly, žalobca obchodovanie s týmto
dodávateľom podľa predložených faktúr deklaroval v období február 2015 až december 2015 (a podľa
svojho tvrdenia v žalobe s ním obchodoval i v roku 2014) a táto skutočnosť si podľa názoru súdu
vyžadovala vykonanie úkonov smerujúcich k prevereniu dodávateľa, napr. z hľadiska preukazovania
reálneho nadobudnutia a dodania tovarov. Žalobca preukazoval reálne dodanie tovarov v mesiaci jún

2015faktúrou,dodacímlistom,skladovýmikartami,inérelevantnédokladysprávcovidanenepredkladal.
Je potrebné uviesť, že ani doklad o úhrade faktúry nie je dôkazom o dodaní fakturovaného plnenia.
Podľa predloženej faktúry žalobca spolupracoval so spoločnosťou Danis Food s.r.o. a nie s jej právnym
nástupcom, t. j. spoločnosťou FATIMKA s.r.o.. Pri zániku deklarovaného bezprostredného dodávateľažalobcu (spoločnosti Danis Food s.r.o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 23. 07.
2010 a dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 18. 05. 2016) zlúčením so spoločnosťou
FATIMKA s.r.o., správca dane odôvodnene preveroval reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu u

vyššie uvedeného právneho nástupcu (ktorý bol nekontaktný) ako i u konateľa právneho nástupcu,
ktorý by mal disponovať informáciami a listinami na to potrebnými. Správca dane predvolal a vypočul
ako svedka bývalého konateľa zaniknutej spoločnosti Danis Food s.r.o., ktorý tvrdil, že zdaniteľný
obchod prebehol, no nepredložil o tom žiadne dôkazy tvrdiac, že ich odovzdal pri zlúčení spoločnosti so
spoločnosťou FATIMKA s.r.o. Svedok podľa názoru súdu nevedel podať potrebné konkrétne informácie

o deklarovanom obchode so žalobcom a jeho predmete, ktoré by ako bývalý konateľ dodávateľa mal
mať. Rovnako sa konkrétne nevedel vyjadriť ani štatutárny zástupca žalobcu, ani zamestnanec (vodič)
spoločnosti žalobcu, ktorý bol vypočutý ako svedok.

110. Skutočnosť, že tvrdenia zástupcu žalobcu a svedka B. W. nebolo možné overiť v účtovnej evidencii
spoločnosti FATIMKA s.r.o. ako právneho nástupcu deklarovaného dodávateľa žalobcu, nemožno

pričítať na vrub správcu dane. Daňové orgány preverujú len správnosť výšky daňovými subjektami
priznanej daňovej povinnosti, príp. uplatnených nárokov na odpočítanie dane, ale nezisťujú, ako sa
deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali, pretože toto je dôkazná povinnosť daňového
subjektu, ktorý si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatňuje. Nie je povinnosťou správcu
danepresneoznačiťsubjekt,odktoréhožalobcaalebojehododávateľdeklarovanéplnenievskutočnosti

nadobudol.

111. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na
preverenie svojich obchodných partnerov a nepredložil v rámci daňovej kontroly a ani vyrubovacieho
konania žiadne dôkazy o tom, akým spôsobom si overoval obchodných partnerov. Následky svojho

neobozretného konania, spočívajúce v pochybnostiach o dodávateľovi tovaru, potom musí žalobca
znášať sám (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta
Recycling, C-384/04, Teleos a i., C-409/04, Netto Supermarkt, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10).

112. Rozhodnutia daňových orgánov v predmetnej veci jednoznačne vychádzajú z toho, že nebolo

preukázané reálne dodanie plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcovi. Reálny základ
zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom teda nebol preukázaný a v
takomprípadeniejepotrebnépreukazovanievedomostižalobcuojehoúčastinaprípadnompodvodnom
konaní alebo na zneužití práva, keďže práve ním deklarované prijaté zdaniteľné plnenia nespĺňajú
podmienky podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. (napr. rozsudky Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Sžfk/10/2020, 4Sžfk/23/2020, 5Sžfk/14/2020). S poukazom na vyššie uvedené je potom
celkom nedôvodná i námietka žalobcu v časti III. 1. žaloby spočívajúca v tom, daňové orgány na jeho
ťarchu pripísali nesplnenie si povinnosti jeho dodávateľa, ktorý nepreukázal vznik daňovej povinnosti.
Z rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že takto nepostupovali a žalobcovi bolo pripísané na ťarchu
jedine neunesenie vlastného dôkazného bremena vo vzťahu k existencii zdaniteľného plnenia v zmysle

ním predložených dokladov, čo bolo podľa názoru súdu dostatočne zistené vykonaným dokazovaním.

113. K námietke, že daňové orgány vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z
hľadiska práva Európskej únie správny súd uvádza, že ani v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
(na ktorú poukazoval žalobca v žalobe) žiadnym spôsobom nebola preukázaná reálnosť dodania

fakturovaného tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa. Neobstojí obrana žalobcu, ktorý s odkazom
na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ namietal vyvodzovanie zodpovednosti voči
nemu za porušovanie povinností iného daňového subjektu. Závery vychádzajúce z judikatúry Súdneho
dvora EÚ je potrebné aplikovať s ohľadom na konkrétne okolností prípadu, pričom prípad žalobcu,
ktorý v rámci priameho obchodného vzťahu s deklarovaným dodávateľom nepostupoval s náležitou

obozretnosťou a nebolo preukázané dodanie plnenia práve týmto dodávateľom, takouto okolnosťou nie
je. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový
subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, v tomto
prípade deklarovaným dodávateľom, čo žalobca v predmetnej veci neurobil.

114. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z
vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnenépráve osobou uvedenou na faktúre, a preto mu ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry uznané ako oprávnené.

115. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2018 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 2.046,50 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane zo dňa 14. 12. 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého

administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a
žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je
v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani
žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť

vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich
procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

116. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

117. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

118. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.