Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 14, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117209476
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8117209476.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne N. X., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v U. č. XX, právne zastúpenej RIEDL advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Prešove
na ulici Slovenskej č. 46, IČO: 54359490, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so
sídlom v Bratislave na Mlynských Nivách č. 1, IČO: 31320155 právne zastúpenému ČERNEJOVÁ &
HRBEK, s.r.o., so sídlom v Bratislave na ulici Kýčerského č. 7, IČO: 36857513 o určenie neexistencie
záložného práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, zo dňa 21.09.2018, č.k.
12C/11/2017-110 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok a určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese E., obci U., kat. úz. U., zapísané na
LV č. XXX ako byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XX v podiele 1/1,
podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo
XX postaveného na pozemku s parcelným číslom XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 2394
m2 zapísané na LV č. XX, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX zo dňa 17.06.2010 uzavretou medzi žalovaným a žalobkyňou.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobou doručenou
Okresnému súdu Prešov dňa 30.04.2014 sa žalobkyňa a D. J. domáhali uloženia povinnosti žalovanému
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Súčasťou žaloby bol i návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorému vyhovené bolo a dňa 30.05.2014 nariadené predbežné opatrenie
ukladajúce žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

3. Pokiaľ ide o vec samú, Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 05.02.2016 č.k. 20C 182/2014 - 173
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2016 č.k. 7Co 55/2016 - 211 žalobu
zamietol.

4.Žalovanýzačalvýkonzáložnéhoprávauž23.10.2013,tedavčasekeďnebolapohľadávkapremlčaná.
Premlčanie pohľadávky mohlo najskôr nastať dňa 25.08.2014, keďže k vyhláseniu splatnosti úveru
došlo k 25.08.2011. Žalovaný vo výkone záložného práva pokračovať nemohol z dôvodu nariadeného
predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 30.05.2014 č.k. 20C/182/2014-14až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda do 29.11.2016 a následne v ňom pokračoval.
Samotná žalobkyňa začatie výkonu záložného práva dňa 23.10.2013 nespochybnila, naopak sama vo
veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/182/2014 uviedla, že listom zo dňa 23.10.2013

žalovaný oznámil začatie realizácie záložného práva.

5. Vo veci sa poukázalo na aplikovateľnú právnu vetu uvedenú v rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 18.01.2006 sp. zn. 21Cdo 2048/2004, ktorý uviedol, že premlčacia doba záložného
práva je trojročná a beží odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát, t.j. odo dňa, keď vzniklo právo

na uspokojenie zaistenej pohľadávky zo zálohu. Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 veta tretia Občianskeho
zákonníka sa záložné právo nepremlčuje skôr ako zaistená pohľadávka.

6. Keďže k uplatneniu uspokojenia zaistenej pohľadávky zo zálohu došlo oznámením o výkone
záložného práva dňa 23.10.2013, teda skôr ako uplynula trojročná premlčacia doba, počítaná odo
dňa zosplatnenia úveru 25.08.2011, súd prvej inštancie mal za to, že námietka premlčania zo strany

žalobkyne nebola dôvodná. Navyše veriteľovi bolo bránené riadne vykonávanie záložného práva, a
to jednak predbežným opatrením nariadeným vo veci 20C 182/2014 Okresného súdu Prešov, ako aj
neodkladným opatrením vydaným v tejto veci dňa 30.05.2017.

7. Nakoľko k premlčaniu záložného práva nedošlo, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1
a ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok

zmeniť tak, aby jej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedla, že na to, aby mohol
dražobník konať, je potrebné, aby bola medzi bankou a ním uzavretá zmluva o vykonaní dražby. Je
potom logické, že výkon záložného práva mimosúdne prostredníctvom dražobníka nie je uplatnením
práva na príslušnom orgáne. Mnohokrát, ako to vyplýva z praxe, v čase začatia výkonu záložného
práva prostredníctvom dražobníka, tento ešte nemal zmluvu o vykonaní dražby so záložným veriteľom

uzavretú. Nevedno, či je tento vzťah založený na dôvere, alebo nejakej rámcovej zmluve. Každopádne
dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby a v tomto konaní zo strany
žalovaného nebolo preukázané, aby zmluva o vykonaní dražby uzavretá bola.

10. V žalobe žalobkyňa vzniesla námietku premlčania tak celej pohľadávky, ako aj záložného práva. Aj

v prípade, že by súd právne odôvodnene dospel k záveru, že záložné právo premlčané nie je, aký osud
by toto záložné právo čakal v súvislosti s tým, že samotná peňažná pohľadávka vyplývajúca z úverovej
zmluvy premlčaná je. Na plynutie tejto premlčacej doby ani teoreticky nemôže mať žiaden vplyv začatie
výkonu záložného práva. Jediným a rozhodujúcim kritériom možnosti uvažovať o spočívaní plynutia
premlčacej doby, je splnenie predpokladov daných ustanovením § 112 Občianskeho zákonníka. Výkon

záložného práva je neoddeliteľne naviazaný na existenciu peňažnej pohľadávky, pričom vznesenie
námietky premlčania nároku znamená nevymožiteľnosť tohto nároku. Ak je tomu tak, v súdnom konaní
nemôže byť tento inštitút obídený vymožením formou speňaženia založenej nehnuteľnosti. Žalovaný
mal k dispozícii legálny prostriedok ako plynutie premlčacej doby prerušiť, ale nevyužil ho, hoci o tom
vedel a mohol konať bez ohľadu na nariadené neodkladné (predbežné) opatrenie.

11. Krajský súd v Prešove vo veci už raz rozhodol keď rozsudkom zo dňa 25.03.2019 č.k.
7Co/171/2018-153 zmenil rozsudok a určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese E., v obci U.,
kat. úz. U., zapísané na LV č. XXX ako byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisné
č. XX v podiele 1/1 podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového

domu súpisné č. XX postaveného na pozemku s parcelným číslom XX/X- zastavané plochy a nádvoria o
výmere 2394 m2 zapísané na LV č. XX nie sú zaťažené záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX zo dňa 17.06.2010 uzatvorenou medzi žalovaným a
žalobkyňou. Žalobkyni priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. V dôsledku dovolania zo strany žalovaného Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.04.2022 č.k.
6Cdo/130/2019-204 zrušil rozsudok Krajského súdu v E.e z 25.03.2019 sp. zn. 7Co/171/2018 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.13. Dovolací súd skonštatoval, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keď odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
relevantnými ustanoveniami § 151j ods. 2 a § 151md Občianskeho zákonníka (poznámka taxatívny

výpočet spôsobov zániku záložného práva nepochybne neobsahujúci ako dôvod premlčanie), najmä
nevysvetlil rozdiel medzi preklúziou a premlčaním. Keďže odvolací súd neskúmal vec z právne
významných hľadísk, porušil základné právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, čím došlo k
procesnej vade v zmysle § 420 písm. f) CSP.

14. Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a
§ 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav avšak zo zistených skutočností vo vzťahu k
premlčaniu nebol vyvodený správny právny záver.

16. Inštitút premlčania je právne upravený v ust. § 100 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na
premlčanie súd prihľadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie

je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú
sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch,
pokiaľ vkladový vzťah trvá.

17. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného zákonom na vykonanie práva, ktorý

uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže
premlčané právo priznať. Ani uplatnením námietky premlčania právo nezaniká a preto povinný subjekt
môže aj po uplynutí premlčacej lehoty a po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh splniť.
Premlčanie možno považovať za všeobecný občianskoprávny inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých

subjektívnych občianskych právach okrem tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec (§100 ods.2 a 3
Občianskeho zákonníka), alebo ktoré sa preklujú v prípadoch výslovne ustanovených v zákone ( §
583 Občianskeho zákonníka), alebo ktoré zanikajú uplynutím doby ( § 578 Občianskeho zákonníka).
Bez právneho záujmu na výsledku konania by totiž išlo len o akademické rozhodovanie, takže činnosť
justičných orgánov by tým strácala akýkoľvek zmysel.

18. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto
často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku premlčania, musel by
sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom ( napr. splnením, započítaním alebo inak).
Dokazovanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným

ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho. Námietka premlčania rieši takéto situácie v súlade s
požiadavkamiistotyprávnychvzťahovaochranypovinnéhosubjektu,povinnosťktoréhopravdepodobne
zanikla. Niekedy sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného subjektu, ale aj pre tento prípad môže
byť ospravedlnením to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil.

19. Podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne
odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že uplynula zákonom ustanovená doba, teda
premlčacia doba, a to bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a
mohol. V tomto štádiu však veriteľovi jeho premlčané právo zostáva naďalej zachované a aj dlžníkovi
zostáva povinnosť splniť svoj dlh. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo

oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť
sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. A ak povinný subjekt toto
oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom (napr. žalobou, vzájomnou
žalobou, kompezačnou námietkou a pod.), nastáva druhé štádium. Námietku premlčania môže povinný
subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.

20. Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby má významné právne
dôsledky. Súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže
priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku toho súdu,ktorý zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, neostáva nič iné, než žalobu veriteľa,
ktorou sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde ( nie
mimo súdu len listom a pod.) prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné. Ak by veriteľ po právoplatnom

súdnom rozhodnutí, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá z dôvodu, že dlžník odôvodnenie vzniesol
námietku premlčania, podal neskôr v tej istej veci novú žalobu, súd by musel konanie zastaviť z dôvodu
právoplatne rozhodnutej veci. Samo subjektívne občianske právo veriteľa však ani po zamietavom
právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká, ale trvá ďalej, aj keď je oslabené o nárok, t.j. o vynútiteľnosť
prostredníctvom štátneho autoritatívneho orgánu- súdu. Hovoríme mu tzv. naturálne právo, ktorému

zodpovedánaturálnydlh-záväzok.Pretoakdlžníksplníveriteľovipredmetplneniadobrovoľneajnapriek
zamietavému právoplatnému súdnemu rozhodnutiu, splnil mu dôvodne to, čo bol povinný na dlh plniť
bez ohľadu na to, či o premlčaní vedel, alebo nevedel.

21. Čo sa týka preklúzie táto je upravená v ustanovení § 583 Občianskeho zákonníka. V zmysle
ustanovenia § 583 tohto právneho predpisu k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,

dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

22. Zánik práva v zmysle tohto ustanovenia je zákonným dôsledkom neuplatnenia práva v čase
ustanovenom zákonom. Ide o prepadnú resp. prekluzívnu dobu. Pre prepadné doby je charakteristické,
že ich uplynutím nastane zánik subjektívneho práva a súd na to prihliada aj bez návrhu. Rozdiel medzi

preklúziou a premlčaním práva spočíva v tom, že právo, ktoré zaniklo v dôsledku preklúzie, nemožno
priznať a ak niekto splnil prekludovaný dlh, má právo žiadať jeho vydanie ako bezdôvodné obohatenie
(§ 451 Občianskeho zákonníka), pretože išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Naproti tomu právo, ktoré
sa premlčalo, súd môže priznať, ak dlžník nevzniesol námietku premlčania.

23. Čo sa týka spôsobov zániku záložného práva, tieto sú upravené v ustanovení § 151 md Občianskeho
zákonníka. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c)
ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením vecí záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním vecí, f) ak záložca previedol záloh

v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo
prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda
záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca sa previedol záloh a zmluva o zriadení záložného
práva určuje, že záložca sa môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
f) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného

predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

24. V prejednávanej veci k zániku záložného práva nedošlo ani jedným zo spôsobov uvedených
v ustanovení § 151 md ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné len dodať ,
že žalobkyňa svoju žalobu neopierala o zánik záložného práva ale len o premlčanie pohľadávky

zabezpečenej záložným právom a o premlčanie samotného záložného práva.

25. Občiansky zákonník v ustanovení § 151j ods. 2 rieši otázku premlčania pohľadávky, ktorá je
zabezpečená záložným právom. Posilnenie postavenia záložného veriteľa sa prejavuje aj v tom, že
má právo uspokojiť sa za zálohu aj vtedy, ak je zabezpečovaná pohľadávka už premlčaná. Záložné

právo teda platí aj potom, keď dôjde k premlčaniu pohľadávky, ktorá je zabezpečovaná. Premlčanie
nespôsobuje zánik pohľadávky.

26. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu,
ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom

pri riešení konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné
aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS
82/07, IV. ÚS 182/07). Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného
ustanovenia viazaný absolútne. Dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade ak to vyžaduje účel
zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných

všeobecne záväzných právnych predpisov ( článok 152 ods. 4 Ústavy). Samozrejme i v týchto prípadoch
sa musí vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii
( III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, oktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným
gramatickým výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená
výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných

ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,
ale aj zmyslom a účelom zákona ( III. ÚS 341/07). Ústavne konformný výklad je príslušný orgán
verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať
ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska
požiadaviek vyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj medzinárodných zmlúv o ľudských právach a

základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( I. ÚS 331/2019).

27. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné
vykladať tak, aby sa vzťahovalo na akékoľvek premlčané pohľadávky, teda aj na tie, vo vzťahu ku
ktorým bola úspešne vznesená námietka premlčania. Vznesením námietky premlčania a dovolaním sa
premlčania záložného práva zo strany žalobkyne stráca žalovaný ako záložný veriteľ možnosť domáhať

sa uspokojenia zo zálohu, pretože jeho založené právo je premlčané. Záložné právo po vznesení
námietky premlčania zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiaden zmysel,
pretože je nerealizovateľné a možno sa úspešne domáhať učenia, že záložné právo k zálohu neexistuje
a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra
nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. K takému záveru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky

v rozsudku zo dňa 21.12.2010 vo veci sp. zn. 21Cdo/2185/2009, v ktorom uviedol, že ak sa záložca
dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť
predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku
zo speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej ani v budúcnosti byť spôsobilým právnym
prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo v podobe naturálnej obligácie,

ktoré je nevykonateľné z dôvodu vznesenia námietky premlčania a dovolania sa premlčania, teda
nemá zmysel a nemôže slúžiť potrebám praktického života, preto je potrebné určiť, že záložné právo
neexistuje, keďže je nevykonateľné.

28. Záložné právo je vecným právom k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie

pohľadávky záložného veriteľa prostredníctvom výkonu záložného práva. Ide o právo podliehajúce
premlčaniu, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Záložné
právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá je podľa ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka troročná, pričom lehota začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať
po prvý krát. Vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke má záložné právo akcesorickú povahu a nepremlčí

sa skôr ako zabezpečená pohľadávka. Je to v dôsledku vzájomnej previazanosti právneho vzťahu
založeného zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečená pohľadávka. Z
uvedeného dôvodu bolo preto potrebné skúmať najskôr, či došlo k premlčaniu hlavného záväzku.

29. V prejednávanej veci žalobkyňa dňa 17.06.2010 uzatvorila so žalovaným zmluvu o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou bola zabezpečená pohľadávka z úveru poskytnutého
žalovaným na základe zmluvy zo dňa 17.06.2010.

30.Záložnázmluvaakoprávnyinštitútjeprávneupravenávustanovení§552,podľaktoréhopohľadávku
možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je

upravené v časti o vecných bremenách. Záložnú zmluvu uzatvára na jednej strane veriteľ pohľadávky
a dlžník alebo tretia osoba na strane druhej. Obligačným dlžníkom je ten, voči ktorému má veriteľ
pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Záložný dlžník je vlastníkom zálohu. Jeho povinnosťou nie
je splniť dlh veriteľovi, ale strpieť uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu. Obligačný a záložný dlžník
môže byť tá istá osoba. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 100 ods. 1 veta tretia umožňuje dlžníkovi

dovolať sa premlčania, je nepochybné, že týmto dlžníkom nemusí byť len obligačný dlžník, ale aj záložný
dlžník. Žalobkyňa postavenie záložného dlžníka získala uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti so žalovaným. Bola teda oprávnená vzniesť námietku premlčania nielen vo vzťahu k
záložnému právu, ale aj vo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej záložným právom. Žalobkyňa námietku
premlčania vo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej záložným právom bez akýchkoľvek pochybností

vzniesla.

31. V konaní bolo správne zistené, že k zosplatneniu úveru došlo k 25.08.2011, v dôsledku
čoho premlčanie pohľadávky z úveru mohlo nastať najskôr dňa 25.08.2014. Rovnako nespornouskutočnosťou bolo aj to, že žalovaný výkon záložného práva začal už dňa 23.10.2013 a nemohol v
ňom pokračovať v dôsledku prebiehajúceho konania na Okresnom súde E. pod sp. zn. 20C 182/2014 o
zdržanie sa výkonu záložného práva zo strany žalovaného. Za správny však už nie je možné považovať

právny záver, podľa ktorého začatie výkonu záložného práva a prebiehajúce konanie vo veci Okresného
súdu E. vedenej pod sp. zn. 20C 182/2014 ovplyvnilo plynutie premlčacej doby.

32. Spočívanie premlčacej doby je upravené v ustanovení § 112 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z
tohto ustanovenia, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu

a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bolo na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

33. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, je treba považovať len taký
úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. V konaní

riadne pokračuje účastník vtedy, ak nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak,
aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Pod uplatnením práva na účely ustanovenia
§ 112 Občianskeho zákonníka možno rozumieť taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby
o jeho práve bolo rozhodnuté. Uplatnením práva sa podľa tohto ustanovenia rozumie uplatnenie
práva na súde v civilnom, trestnom, priestupkovom alebo obdobnom konaní. Po odpadnutí prekážky,

ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť premlčacia doba ďalej v čase, ktorý ostáva do
jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý uplynul od začiatku jej plynutia až do vyskytnutia sa
prekážky. Základnou podmienkou, aby došlo k spočívaniu premlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté
právo uplatnil na súde alebo u iného, avšak nevyhnutne príslušného orgánu. Zo znenia ustanovenia §
112 Občianskeho zákonníka je možné a contrario vyvodiť, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo

u iného nepríslušného orgánu, premlčacia doba od uplatnenia po dobu trvania konania plynie naďalej
a nedochádza k jej spočívaniu.

34. Pokiaľ ide o výkon záložného práva podľa ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách v znení neskorších predpisov, tento vplyv na beh premlčacej doby nemá. Dražobník ako

subjekt, tak ako je vymedzený v ustanovení § 6 zákona č. 527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov,
nepredstavuje orgán, ktorý ma na mysli ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, pretože nemá
zákonom zverenú žiadnu rozhodovaciu právomoc, a teda nemôže rozhodnúť o pohľadávke vyplývajúcej
z uzatvorenej zmluvy o úvere. Predstavuje iba subjekt, ktorý na zmluvnom základe realizuje výkon
záložného práva patriaceho záložnému veriteľovi. Návrh na vykonanie dražby u dražobníka ani

nepredstavuje uplatnenie práva, keďže o pohľadávke zabezpečenej záložným právom sa autoritatívne
nerozhoduje.

35. K spočívaniu premlčacej doby nemohlo dôjsť ani v súvislosti s konaním prebiehajúcim na Okresnom
súde E. pod sp. zn. 20C/182/2014 o zdržanie sa výkonu záložného práva. Predmetom tohto konania

žiadna pohľadávka žalovaného vyplývajúca zo zmluvy o úvere nebola. Ani skutočnosť, že žalovanému
bola uložená povinnosť zdržať s výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v tomto konaní, ako aj
v spore vedenom na Okresnom súde E. pod sp. zn. 20C/182/2014, nič nemení na tom, že žalovaný
mohol a mal, ak mienil zabrániť uplynutiu premlčacej doby, uplatniť svoje právo na súde podaním žaloby,
právnym dôsledkom čoho by bolo v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka spočívanie premlčacej doby.

Žalovaný ako veriteľ si v premlčacej dobe žiadne právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
neuplatnil. V dôsledku toho nedošlo k splneniu už prvej zákonnej podmienky vyplývajúcej z ust. § 112
Občianskeho zákonníka, ktorou bolo uplatnenie práva na príslušnom orgáne. Žalobkyňa tak mohla
vzniesť námietku premlčania a týmto spôsobom spôsobiť zánik súdnej vymáhateľnosti pohľadávky
zabezpečenej záložnou zmluvou. Je pritom nepochybné a nesporné, že ak k zosplatneniu úveru

došlo k 25.08.2011, k premlčaniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí úveru, v dôsledku
uplynutia trojročnej premlčacej doby, už došlo. Premlčaným je tiež záložné právo. Žalovanému ako
záložnému veriteľovi začala plynúť premlčacia lehota na domáhanie sa uspokojenia zo zálohu najneskôr
dňa 24.10.2013, teda dňom nasledujúcim po začatí výkonu záložného práva dňa 23.10.2013 a táto
lehota uplynula dňa 24.10.2016, čím bola splnená aj podmienka podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorej záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka.

36. Okrem vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že ak námietka premlčania vznesená zo strany
žalobkyneneumožňujepriznaťžalovanémupohľadávkuzúverovejzmluvy,jenemysliteľné aodporujúcezákladným zásadám logiky uspokojiť tú istú pohľadávku formou realizácie výkonu záložného práva.
Opačný výklad vo svojich dôsledkoch popiera význam inštitútu premlčania neumožňujúceho po dovolaní
sa premlčania premlčané právo veriteľovi priznať. Ak sa žalobkyňa ako záložný dlžník dôvodne

dovolá premlčania, žalovaný v postavení záložného veriteľa sa už nemôže domôcť predaja alebo
iného speňaženia zálohu a záložné právo nemôže naďalej byť spôsobilým právnym prostriedkom na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Za takéto situácie na strane žalobkyne existuje naliehavý právny
záujem domáhať sa v súlade s ust. § 137 písm. c) CSP určenia neexistencii záložného práva.

37. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP rozsudok
zmenil a určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese E., obci U., kat. úz. U., zapísané na LV č. XXX
ako byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XX v podiele 1/1, podiel XXXX/
XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX postaveného na
parcele č. XX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 2394 m2 zapísané na LV č. XX, nie sú zaťažené
záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX zo

dňa 17.06.2010 uzatvorenou medzi žalovaným a žalobkyňou.

38. Zároveň žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, bola priznaná náhrada trov prvoinštančného,
odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100% podľa ust. § 396 ods. 1, 2 a § 453 ods. 3 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie

(§262 ods. 1, 2 CSP).

39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).