Uznesenie – Dočasná ochrana ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, May 15, 2022

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 11Cb/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522202545
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kališka
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2022:7522202545.2

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v právnej veci navrhovateľa: T. C., nar. X.X.XXXX, bytom X. Š. XXX/XX,
XXX XX P., zastúpeného: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO:
51 034 336, proti odporcovi: K&M&D, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 211/35, 045 01 Moldava nad
Bodvou, IČO: 44 781 393, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. P r i k a z u j e odporcovi predložiť navrhovateľovi zmluvu o prevode vlastníctva k motorovému vozidlu

BMW X5, EČV: O., VIN: K., ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na tretiu
osobu, a to do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.

II. P o u č u j e odporcu, že je oprávnený podať v spore žalobcu: K&M&D, s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavova 211/35, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 44 781 393, proti žalovanému T. C., nar.
X.X.XXXX, bytom X. Š. XXX/XX, XXX XX P., žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať navrátenia

do pôvodného stavu, náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Navrhovateľovi p r i z n á v a proti odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.4.2022 domáhal nariadenia

neodkladného opatrenia, na základe ktorého by súd odporcovi prikázal predložiť navrhovateľovi zmluvu
o prevode vlastníctva k motorovému vozidlu BMW X5, EČV: O., VIN: K., ktorou bolo prevedené
vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na tretiu osobu.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je spoločníkom odporcu s výškou vkladu 1.000,- € na
základnom imaní v celkovej výške 5.000,- €, pričom v období od 28.11.2014 do 14.7.2021 bol zároveň aj

konateľom odporcu. Druhým spoločníkom odporcu je P. X. C., ktorá je aj konateľkou odporcu. Medzi ňou
anavrhovateľomsúznačnérozporyvyúsťujúcedoodmietaniakomunikovaťaplniťsivočinavrhovateľovi
akospoločníkoviodporcusvojezákonnépovinnosti.Konkrétnenavrhovateľuvádza,žežiadosťouzodňa
22.10.2021 sa dožadoval predloženia dokumentov týkajúcich sa prevodu obchodného majetku odporcu,
a to konkrétne motorového vozidla BMW X5, ktoré bolo ešte v roku 2020 vedené v obchodnom majetku
odporcu pod inventarizačným číslom XXIMXXXXX, s daňovou cenou 10.000,- € a zostatkovou cenou

2.083,- €. Vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu bolo z odporcu prevedené na tretiu osobu
bez vedomia navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ chcel oboznámiť, na základe akých
podmienok k tomuto prevodu došlo. Právo na oboznámenie sa s uvedenými skutočnosťami navrhovateľ
odvodzuje zo Spoločenskej zmluvy zo dňa 14.1.2015, konkrétne Čl. IX ods. 1 písm. a/, podľa ktorého
má spoločník právo podieľať sa na riadení a kontrole činnosti spoločnosti a môže nahliadať do jej
obchodných kníh, spisov, archívov a účtovných dokladov a oboznamovať sa s výsledkami hospodárenia

spoločnosti. Uvedenú žiadosť o predloženie dokumentov zo dňa 22.10.2021 navrhovateľ adresoval
menovanej konateľke odporcu, prostredníctvom ktorej odporca koná a ktorá je ako konateľ odporcupovinná zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva spoločnosti. Konateľka odporcu
na túto žiadosť odpovedala listom zo dňa 29.10.2021 tak, že vzhľadom na pracovnú vyťaženosť
zamestnancov a konateľov odporcu a čas potrebný na vyhľadanie príslušného dokumentu nie je možné

hopredložiťvpožadovanejlehote5dní,pričomvšakpožadovanýdokumentposkytne„hneď,akotobude
možné“. Vzhľadom na pasivitu odporcu, navrhovateľ adresoval odporcovi dňa 21.12.2021 opakovanú
žiadosť, ktorú si odporca prevzal dňa 23.12.2021. Na túto žiadosť odporca doposiaľ vôbec nereagoval,
a teda za pol roka nebol schopný vydať navrhovateľovi požadované dokumenty. Z uvedeného dôvodu,
keďže navrhovateľ nemá inú možnosť, ako sa domôcť získania uvedených listín, v záujme zabezpečenia

svojich majetkových práv a z obavy o ich ohrozenie v dôsledku možného ukrátenia majetku odporcu
predmetným prevodom motorového vozidla, sa navrhovateľ domáha vydania vyššie špecifikovaného
neodkladného opatrenia.

3. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil výpis z obchodného registra
odporcu, spoločenskú zmluvu odporcu zo dňa 14.01.2015, inventúrny súpis majetku odporcu za rok

2020, žiadosť o predloženie dokumentov zo dňa 22.10.2021, odpoveď odporcu zo dňa 29.10.2021,
opakovanú žiadosť o predloženie dokumentov zo dňa 21.12.2021.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť

neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

10. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.11. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OBZ“) spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na
valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

12. Podľa § 122 ods. 2 OBZ spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o
záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

13. Podľa § 122 ods. 3 prvá veta OBZ každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť

nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky
na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na
vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom.

14. Súd pri obsahovom posúdení návrhu navrhovateľa konštatoval, že ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, ktorý bol podaný pred začatím konania vo

veci samej a zároveň obsah navrhovaného neodkladného opatrenia by bol totožný s výrokom vo veci
samej, ak by sa navrhovateľ svojho nároku domáhal proti odporcovi žalobou na splnenie povinnosti.

15. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V
zmysle § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie ak sú splnené podmienky podľa § 325

ods. 1, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd
primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy
veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne

nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a
bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu

odôvodňujúposkytnutiesúdnejochranyprostredníctvomneodkladnéhoopatrenia,musísúdindividuálne
vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil.
Výsledkom takého osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.

16. Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd
prikázal odporcovi predložiť zmluvu o prevode vlastníctva k motorovému vozidlu špecifikovanému
v návrhu na nariadenie predmetného opatrenia. Podľa ustálenej súdnej teórie i praxe sú právne
dôvodnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie dôvodnosti samotného
hmotnoprávneho nároku navrhovateľa, ako aj vznik bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musia byť

splnené kumulatívne.

17. Súd v danom prípade primárne posudzoval samotnú existenciu práva navrhovateľa na predloženie
požadovanej zmluvy označenej v jeho návrhu, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil, že je
spoločníkom obchodnej spoločnosti odporcu s obchodným podielom 1000/5000 na základnom imaní

odporcu. Túto skutočnosť mal súd za osvedčenú z predloženého výpisu z obchodného registra vo
vzťahu k odporcovi a spoločenskej zmluvy. Z predloženej Spoločenskej zmluvy zo dňa 14.1.2015
súd zároveň zistil, že spoločníci odporcu v čl. IX. ods. 1 písm. a/ definovali, že spoločník má právo
podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti, nahliadať do jej obchodných kníh, spisov, archívov
a účtovných dokladov, oboznamovať sa s výsledkami hospodárenia spoločnosti, predkladať návrhy

orgánom spoločnosti a požadovať od nich potrebné informácie a vysvetlenia; tieto oprávnenia môže
vykonávať sám alebo na svoj účet aj prostredníctvom splnomocnených odborníkov, ktorí sú viazaní
mlčanlivosťou o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej činnosti. Vo vzťahu k
motorovému vozidlu, vlastnícke právo ku ktorému malo byť predmetom prevodu na tretiu osobu, súd z
inventúrneho súpisu hmotného a nehmotného majetku vyhotoveného dňa 24.6.2021 za rok 2020 zistil,

že v obchodnom majetku odporcu bol pod č. XXIMXXXXX zapísaný majetok označený ako BMW X5 s
účtovnou cenou 10.000,- €. Vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnosti hmotnoprávneho nároku navrhovateľa
súd ďalej posudzoval predloženú žiadosť o predloženie dokumentov zo dňa 22.10.2021. Z tejto žiadosti
súd zistil, že navrhovateľ sa od odporcu, resp. konateľa odporcu dožadoval predloženia zmluvy oprevodevlastníckehoprávakpredmetnémumotorovémuvozidluvlehote5dníoddoručeniatejtovýzvyz
dôvodu,abysamoholoboznámiťspodmienkamitohtoprevodu.Zodpovedeodporcuzodňa29.10.2021
nažiadosťopredloženiedokumentovzodňa22.10.2021vyplýva,žeodporcaberiežiadosťnavrhovateľa

na vedomie, požadovaný dokument nevie poskytnúť v lehote 5 dní, poskytne ho hneď ako to bude
možné. Z predloženej opakovanej žiadosti o predloženie dokumentov zo dňa 21.12.2021 súd zistil, že
táto je obsahovo (čo sa týka požadovanej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu
„BMW X5“) totožná so žiadosťou navrhovateľa zo dňa 22.10.2021.

18. Na základe uvedeného súd konštatuje, že navrhovateľ dostatočne osvedčil dôvodnosť svojho
hmotnoprávneho nároku, ktorý súd právne posúdil podľa ust. § 122 ods. 2 OBZ ako tzv. kontrolné
a informačné právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným. Súd v tejto súvislosti uvádza,
že obsahom práva spoločníka na kontrolu spoločnosti a jej činnosti je predovšetkým jeho možnosť
riadne a včas získavať informácie o záležitostiach spoločnosti za účelom výkonu ostatných práv
spoločníka, a to jednak riadneho výkonu práva na riadenie spoločnosti (informované rozhodovanie

na valnom zhromaždení, či predkladanie návrhov na schválenie valným zhromaždením), a jednak
procesných oprávnení spoločníka vo forme tzv. actio pro socio (uplatnenie nárokov spoločnosti voči
inému spoločníkovi, ale najmä voči štatutárnemu orgánu spoločnosti, ktorý porušuje svoje povinnosti).
Ust. § 122 ods. 2 OBZ tak spoločníkovi v rámci výkonu informovaného rozhodovania pri podieľaní sa na
riadení spoločnosti, ako aj kontroly činnosti spoločnosti, resp. činnosti jej konateľov, priznáva oprávnenie

od štatutárneho orgánu spoločnosti požadovať sprístupnenie informácií o záležitostiach spoločnosti,
teda aj nahliadnuť do dokladov spoločnosti, vrátane jej zmluvnej dokumentácie.

19. Súd v danom prípade posudzoval, či skutočnosti, predloženia dokumentov ku ktorým sa navrhovateľ
domáha, neprekračujú akceptovateľné limity informačného práva spoločníka tak, ich stanovila súdna

prax. Súd sa zaoberal najmä otázkou, či prevod predmetného motorového vozidla spadá pod tzv. bežný
chod spoločnosti, teda či sa navrhovateľom požadovaná zmluva netýka bežných každodenných úkonov,
ku ktorým dochádza v rámci činnosti odporcu. Z predložených listinných dôkazov, najmä z výpisu z
obchodného registra, ktorý obsahuje výpočet predmetu podnikania odporcu, ako aj z inventúrneho
súpisumajetkusúdnezistil,žebyprevodmotorovýchvozidielbolbežnouobchodnoučinnosťouodporcu.

Súčasne súd posudzoval skutočnosti, či výkon informačného práva, ktoré prislúcha navrhovateľovi ako
spoločníkovi odporcu neprimerane neobmedzuje odporcu pri výkone svojej činnosti a či nekladie na
odporcu neprimerané povinnosti. V tejto súvislosti súd konštatuje, že predloženie zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu odporcu zaiste nemôže spôsobiť odporcovi neprimeranú
záťaž, nakoľko je ako podnikateľ zapísaný v obchodnom registri podľa § 36 OBZ povinný účtovať o

stave a pohybe svojho obchodného majetku v sústave podvojného účtovníctva. A práve zmluva, na
základe ktorej podnikateľ scudzí svoj obchodný majetok je podkladom na „zaúčtovanie“ tohto pohybu
ako účtovnej operácie. Z uvedeného dôvodu, vychádzajúc z predpokladu, že odporca si riadne plní svoje
zákonné povinnosti vo vzťahu k účtovaniu, musí disponovať navrhovateľom žiadanou zmluvou. Tento
predpoklad zároveň vychádza aj z tvrdenia samotného odporcu obsiahnutého v predloženej odpovedi

zo dňa 29.10.2021, v ktorej odporca uvádza, že zmluvu navrhovateľovi poskytne, odvoláva sa len na
pracovnúvyťaženosťsvojichzamestnancovakonateľov.Zpredloženýchlistinnýchdôkazov,atožiadosti
o predloženie dokumentov zo dňa 22.10.2021 a opakovanej žiadosti o predloženie dokumentov zo
dňa 21.12.2021 vyplynulo, že odstup medzi týmito dopytmi navrhovateľa na odporcu bol v rozmedzí
dvoch mesiacov, ktorý vzhľadom na charakter požadovanej povinnosti (predloženie listinného dokladu -

zmluvy)možnoposúdiťakodostatočnetrpezlivýzostranynavrhovateľa.Spoukazomnavšetkyuvedené
skutočnosti má súd za to, že výkon informačného práva, ktorého sa navrhovateľ podaným návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáha, nemožno považovať za šikanózny a nariadenie splnenia
požadovanej povinnosti odporcovi obstojí aj vo svetle judikatórnych záverov.

20. Čo sa týka osvedčenia navrhovateľom tvrdenej bezodkladnej potreby úpravy pomerov, súd
vychádzal zo samotného znenia a účelu ust. § 122 OBZ, keď výkon informačného práva spoločníka
je funkčným predpokladom pre uplatňovanie jeho ďalších práv. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza
obavu, že predmetným prevodom motorového vozidla mohlo dôjsť k ukráteniu majetku spoločnosti. Z
toho vyplýva aj následné ohrozenie majetkových práv navrhovateľa, ktoré sú spojené s jeho účasťou

na odporcovi. Vzhľadom na charakter obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným a
majetkovými právami z neho vyplývajúcimi (podiel na zisku, samotná hodnota obchodného podielu,
vyrovnacieho podielu, či podielu na likvidačnom zostatku) je zrejmé, že tieto sú priamo závislé aj od
hodnoty obchodného majetku spoločnosti, resp. čistého obchodného imania spoločnosti. Súd v tejtosúvislosti prihliadol aj na tú skutočnosť, že pri neochote odporcu dobrovoľne splniť navrhovateľom
požadovanú informačnú povinnosť, navrhovateľ objektívne nemá iné možnosti než sa ich splnenia
domáhať cestou súdneho konania.

21. Vychádzajúc z okolností danej veci súd konštatuje, že navrhovateľ osvedčil aj potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov, pričom kladenie prípadných ďalších požiadaviek na navrhovateľa na opísanie
a osvedčenie konkrétnych okolností ohľadne prevodu predmetného motorového vozidla by bolo
neprimerane prísne. Súd pritom vychádza z toho, že práve okolnosti tohto prevodu sú tie skutočnosti,

ktorých zistenia sa navrhovateľ domáha. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu
v Žiline zo dňa 20.03.2019, sp. zn. 13 Cob 212/2018, podľa ktorého: „K tomu, aby žalobca ako spoločník
mohol vykonať svoje právo riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti, tak nepochybne musí disponovať
tomu zodpovedajúcou mierou vedomosti, informácií získavaných z dokladov spoločnosti. Aby tieto
vedomosti a informácie spoločník, ktorým je žalobca získal, nadobudol, tak mu k tomu v potrebnej miere
musí spoločnosť umožniť nahliadať do dokladov a vzhľadom na charakter dokladu umožniť vyhotovenie

dokladu, aby tak s náležitou zodpovednosťou, ktorú má žalobca ako spoločník žalovaného, mohol
naplniť a realizovať svoje práva, ale súčasne aj povinnosti spoločníka, keď práva spoločníka týkajúce
sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti sú základnými právami, na výkone ktorých sa spoločník
zúčastňuje. Podľa názoru krajského súdu pri naplnení a výkone týchto práv musí byť potom zo strany
spoločnosti odstránené všetko, čo by zabránilo naplneniu týchto práv spoločníkom, pretože má to byť

v záujme samotnej spoločnosti, ktorej osobný substrát tvoria spoločníci, aby sa vytvorili podmienky na
výkon práv spoločníkov, ktorí navyše svojou majetkovou účasťou majú záujem na tom, aby riadenie
a kontrola činnosti spoločnosti viedli k správnemu fungovaniu spoločnosti, ku ktorému nepochybne v
nemalej miere pristupuje aj riadna informovanosť spoločníkov vo vzťahu k dokladom spoločnosti, v rámci
ktorých sú aj tie doklady, ktoré sa týkajú spôsobu nakladania s majetkom spoločnosti.“

22. Na podklade vyššie uvedených skutočností má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol zo strany navrhovateľa osvedčený skutočnosťami v rozsahu dostatočnom na to, aby
vyvolal potrebu neodkladnej a okamžitej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom. Preto súd
návrhu na nariadenie neodkladného vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto uznesenia.

23. Súd posúdil nariadené neodkladné opatrenie ako spôsobilé poskytnúť navrhovateľovi plnohodnotnú
súdnu ochranu a zabezpečiť tak trvalú úpravu pomerov medzi stranami, na základe čoho má za to, že
rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení konzumuje prípadné rozhodnutie vo veci samej. Z
uvedeného dôvodu súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.

24. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorý sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

25. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

26. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

27. S poukazom na uvedený charakter nariadeného neodkladné opatrenia súd v zmysle ust. § 337 OBZ
osobitným výrokom poučil odporcu o možnosti domáhať sa proti navrhovateľovi samostatnou žalobou

vo veci samej nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného
opatrenia a jeho prípadným výkonom. Následkom takejto úspešnej žaloby odporcu potom bude zrušenie
nariadeného neodkladného opatrenia.

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.30. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

31. Nariadené neodkladné opatrenie v danom prípade procesne konzumuje vec samu, preto má povahu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd preto rozhodoval aj o nároku na náhrade trov konania, pričom
rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v

plnom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).