Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 13, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010406
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8114010406.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich A. B. a C.

C. na hlavnom pojednávaní dňa 14. januára 2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaných D. E., nar. X.X.XXXX v Prešove, trvale bytom A., F.
XXXX/X a B. C., nar. XX.X.XXXX v Prešove, trvale bytom G. E. XX, okr. Prešov oslobodzuje spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin hrubého
nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. j/ a § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,
ktorého sa mali dopustiť tak, že dňa 25.11.2011 v Prešove, po spoločnej dohode v byte na ul. H. E. X,

na 3. Poschodí majiteľov H. I. F., nar. XX.X.XXXX a J. I., nar. XX.X.XXXX, v čase približne od 06.45 hod.
do 17.00 hod. tohto istého dňa od tam prítomných osôb J. I. a H. I. st., ich detí H. I. ml. nar. XX.X.XXXX,
I. I., nar. XX.XX.XXXX a ich babky K. C., nar. X.X.XXXX požadovali hrozbou násilia peniaze, hnuteľné
veci, prevod nehnuteľného majetku a to uvedeného bytu, ako aj ďalšieho bytu vo vlastníctve K. C., čo
odôvodňovali kompenzáciou ich pohľadávok voči H. I. ml., ktoré mali vzniknúť v súvislosti s podnikaním
H. I. ml., pričom týmto osobám opakovane prikazovali, aby sa zdržiavali v predmetnom byte, zakázali
im telefonovať na políciu a neustále sa vyhrážali ujmou na zdraví a zabitím, pričom D. E. svoju hrozbu

na adresu I. H. I. zdôrazňoval slovami „keď nevrátiš peniaze, dostaneš guľku do hlavy“ a od K. C. so
slovami „nevyskakuj ty stará beštia, lebo dostaneš guľku do hlavy“, pričom v uvedenom čase od 06.45
hod. do 17.00 hod. poškodení nemohli opustiť byt, pričom obvinení B. C. a D. E. do uvedeného bytu
telefonicky pozývali aj ďalšie osoby, po príchode ktorých aj v ich prospech hrozbou násilia požadovali
finančné alebo iné majetkové alebo nemajetkové plnenia, ako kompenzáciou ďalších pohľadávok voči
H. I. ml., kde následne keď zo strany poškodených žiadne peniaze alebo hnuteľné, alebo nehnuteľný
majetok nedostali tak prinútili H. I. ml. uznať dlh vo výške 443.800,- Eur a to vyhlásením do notárskej
zápisnice, za neustálej prítomnosti obvinených, ktorá bola toho istého dňa 25.11.2011 po 17.00 hod.

spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Jána Marušina v Prešove, na ul. Slovenskej 69, pod sp. zn. L.,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 3.4.2014 obžalobu na obvinených D. E. a B. C. pre
skutok právne kvalifikovaný ako zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. l, ods. 3 písm. b/, písm. d/
Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 137 písm. j/ a § 139 písm. e/ Tr. zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných D. E. a B. C., svedkov J.
I., H. I. staršieho, H. I. mladšieho, K. C., I. I., I. I., M. N., I. E., H. H. I., O. N., I. F., G. P., I. A., H. D. Q., M.
R., I. I., D. R. a S. R., prečítaním znaleckých posudkov O. C. a A. A. a prečítaním listinných dôkazov.Obžalovaný D. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo a odmietol
vypovedať. Vzhľadom na túto skutočnosť bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej
vyplynulo, že skutku sa nedopustil a deň pred skutkom sa kontaktoval s H. I. mladším, od ktorého žiadal

peniaze, ktoré mu s bratom poskytli a tento uviedol, že peniaze sú v Bratislave a preto dňa 24.11.2011
išli do Bratislavy spolu s obžalovanou a G. P.. Ohľadne vyrovnania dlhu poškodený tvrdil, že chyba nie
je na jeho strane, ale finančné prostriedky použil na nákup poukážok. V Bratislave poškodený to riešil
v bare s nejakým človekom, s ktorým sa bavil asi dve hodiny a následne on žiadal vysvetlenie, kde
sa nachádzajú jeho peniaze. Poškodenému odovzdal sumu cca 300.000,- Eur, kde dostal poukážky

v hodnote 5.000,- Eur a hotovosť 50.000,- Eur a uvedenú sumu mu poskytol postupne. Ohľadne výnosu
mu poškodený poskytoval výnos 30%, ktorý následne neustále zvyšoval. Človek v bare mu uviedol,
že všetky peniaze, ktoré dostal od I. sú kompenzované poukážkami a vtedy zistil, že poškodený ho
oklamal a preto sa vrátili do Prešova. Poškodený sám cestou autom navrhoval, aby sa to doriešilo
v byte jeho rodičov, kde on najprv uvažoval, že to oznámi polícii, ale od toho upustil, lebo v prípade
trestného stíhania by nevidel svoje peniaze. Do bytu išiel na pozvanie poškodeného, v ktorom sa

nachádzal jeho brat, matka a neskôr prišli aj babka a otec. Poškodený vysvetľoval mame, ako aj
otcovi čo sa stalo, že im dlhuje toľké peniaze. Následne do bytu prišiel jeho brat I. E. a on osobne
do bytu nikoho nevolal, ale obžalovaná kontaktovala viacerých ľudí o ktorých vedela, že poškodený
im dlhuje peniaze a tieto osoby následne prišli do tohto bytu. Poškodený vysvetľoval problém svojej
rodine, že im dlhuje peniaze, ale žiaden spôsob vrátenia peňazí nevymyslel a H. I. starší navrhol, aby

dali pohľadávky na papier a spravili nejaký exekučný titul a po vzájomnej dohode s poškodeným a jeho
otcom išli na Notársky úrad JUDr. Marušina, kde bol spísaný exekučný titul. Uvedený postup navrhol
otec poškodeného a po spísaní exekučného titulu išiel domov. S poškodeným sa ešte niekoľkokrát
stretol, kde tento ho stále ubezpečoval, že mu peniaze vráti a kontaktoval ho asi do polovice januára.
Osobne sa nikomu nevyhrážal ani sa nedopustil žiadneho násilia a žiadne obavy nevycítil ani z osôb

tam prítomných. Poškodeného naposledy kontaktoval 30.1.2012, kedy mu aj vrátil sumu 60.000,- Eur
a o tom mu vystavil pokladničný doklad.

K bytovému domu, kde poškodený býva sa dostal prostredníctvom I. A. a poškodený ho stále preháňal
do Bratislavy a poškodený ho stále naťahoval, že poukážky dostane, že tieto sú na ceste, alebo ich

vezie kuriér a uvedené stále naťahoval, potom chcel vrátiť peniaze a následne, keď si overoval kuriéra
zistil, že ide o I. A., ktorý ich ťahal za nos spolu s poškodeným. A. dobrovoľne nasadol do jeho auta
a spolu išli pred blok, kde býva poškodený a poškodený sa stále vyhováral a tvrdil, že poukážky sú
v Bratislave. Ani voči svedkovi A. nebolo použité žiadne násilie. Pred návštevou notára bol H. I. starší
u nejakého svojho známeho policajta s ktorým sa radil a ďalší policajt alebo bývalý policajt bol aj u notára.

Ďalej uviedol, že nikomu sa nevyhrážal a ani cestou z Bratislavy nepadli žiadne vyhrážky a mama
a babka poškodeného nedokázali pochopiť ako spravil dlh 437.000,- Eur a určite sa nevyhrážal ani
babke poškodeného a uviedol ešte, že poškodený z neho nemal strach, lebo ešte v januári žiadal ďalšie
peniaze, lebo sa bál ďalších ľudí.

Obžalovaná B. C. taktiež vyhlásila, že je nevinná a využila svoje právo a odmietla vypovedať a preto boli
prečítané jej výpovede z prípravného konania, z ktorých vyplynulo, že pokiaľ poškodený im neodovzdal
poukážky, na ktoré dali peniaze, tak sa dohodli, že idú do Bratislavy a v Bratislave sa dozvedeli, že
nebudú peniaze ani poukážky a nechcel ísť ani domov z Bratislavy. Po príchode do Prešova ich zavolal
domov, kde to chcel vysvetliť a boli prítomní rodičia, ktorí sa v ten deň dozvedeli, ako ich syn podnikal.

Ona obvolala následne ľudí, o ktorých vedela, že im dlhuje peniaze a oni zavolali svoju babku a nikto
sa mu žiadnym spôsobom nevyhrážal a dohodli sa, že idú k notárovi a chceli mať nejakého svedka asi
bývalého policajta. U notára I. starší uviedol, že ide na políciu, na čo reagovali, že im je to jedno. U notára
poškodený zápisnicu podpísal a bol dohodnutý aj dátum splatnosti a poškodený taktiež klamal ohľadom
osoby, ktorá mu mala požičať peniaze. Nikto sa nikomu nevyhrážal, každý mal svoj telefón, mohol volať

komu chcel. V Bratislave sa poškodený bavil s nejakým chlapom, kde sa dozvedeli, že už poškodenému
žiadnepoukážkyneodovzdá,lebotenužvšetkydostal.Vbytesanachádzalpoškodený,jehobrat,mama
a následne prišiel otec aj babka. V byte im poškodený chcel vysvetliť ako je to všetko a zistili, že I. ich
peniaze porozdával po Prešove a pokiaľ prišli ďalšie osoby, diskutovali o tom ako budú peniaze vrátené.
Atmosféra v byte bola taká, že pani I. plakala, bola nervózna, volala celej rodine a radila sa s každým,

aj babka bola nervózna a aj osoby, ktorým dlhoval peniaze boli nervózne, ale nikto tam nekričal.

Svedkyňa J. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň sa chystala do práce, kde jej
zazvonil telefón a obžalovaná uviedla, že nemôže ísť do práce, lebo jej vezú syna a do bytu prišlaobžalovaná, obžalovaný a syn a obžalovaná začala vrieskať, že byt aj garsónka sú jej a všetko majú dať
do záložne a predať. Obžalovaný uviedol synovi, že keď nevráti peniaze dostane guľku do hlavy a bolo
jej povedané, že nesmie volať, ale zavolala svoju mamu, ktorá prišla a povedala, že keby to bol jej byt,

tak by ich vyhodila ale ona na to nemala silu. Chcela volať aj políciu a zháňali peniaze, po ktorého išiel
mladší syn spolu so sestrou obžalovanej a následne do bytu prišli ďalší ľudia. Obžalovaný sa vyhrážal aj
jej mame, že dostane guľku medzi oči, za čo sa následne ospravedlnil I. E.. Celé to trvalo od 7.00 hod.
rána do štvrť na štyri a jej manžel po príchode chcel volať políciu, ale ho zahriakli. Potom odišla jej mama
a potom sa bavili iba so synom, kde po 15 minútach vyšli s tým, že idú na notársky úrad a manželovi ani

na notárskom úrade nebolo dovolené volať políciu a všetko u notára už bolo pripravené a večer prišla T.
C., ktorá si pozerala uvedenú notársku zápisnicu. Obžalovaných nevyzvala na opustenie bytu, lebo bola
vystrašená a nevidela ani žiadnu zbraň. Následne ju kontaktovali obaja obžalovaní, kde ona si ich čísla
zablokovala. Odohralo sa to v piatok a išlo o byt v Prešove na H.. Vedela, že volajú obžalovaní, lebo
syn jej povedal, že sú to ich čísla. Jej syn pracoval na živnosť a hlavné slovo v byte mala B. C. a D. E.
vystupoval arogantne. Nemyslela na to, aby z bytu odišla, lebo sa bála a mohla sa voľne pohybovať po

byteavbytesazdržiavalikvôlitomu,žechcelipeniaze,ktoréimsynúdajnedlhuje.Ohľadnemajetkových
pomerov uviedla, že vlastnia predmetný byt a majú príjmy zo zamestnania ako ona tak aj manžel. Všetci
sa bavili o poukážkach OMW. Jej syn celý deň ležal a uviedol, že za peniaze kúpil poukážky, ktoré
odovzdal obžalovaným a obžalovaná chcela byty a volala svojím známym. Obžalovaný im neponúkal
žiadne služby, ani služby iných osôb a chcel iba peniaze a chcel, aby to zaplatila za syna. Keď volala

matku, nevolala políciu, lebo sa bála, že obžalovaná by ich poznala a bola vystrašená a neurobila žiadne
oznámenie a nahlásili to až po roku, lebo sa ich aj teraz bojí. Obžalovaný ich ešte kontaktoval v januári
2012 a trestné oznámenie bolo podané s takým odstupom, lebo vtedy to dozrelo. Obžalovaný chcel iba
peniaze. Počas dňa sa pohybovala po byte a E. sedel iba v detskej izbe a obžalovaná chodila po byte
a nevyžila možnosť zavolať, lebo sa bála a obžalovaný zobral mobil synovi a obžalovaná žiadala od nej

peniaze z dôvodu, že tieto jej dlhuje syn. Rozhodnutie neisť k notárovi bolo jej slobodné a manžel musel
ísť, lebo chceli byt a manžel najprv hovoril, že k notárovi nejde, ale potom išiel, lebo to bolo potrebné
podpísať. V byte neboli zamknutí. Večer predtým bol syn s nimi v Bratislave, kde ho donútili a zadržiavali
v aute a jeho kamaráta. Obžalovaný chcel iba peniaze až pokým neboli všetci v izbe a obžalovaná chcela
byt už od rána. Boli aj určitú dobu sami, ale báli sa, lebo syn uviedol, že obžalovaný sa mu celou cestou

v aute vyhrážal a povedal jej to po návrate z notárskeho úradu.

Svedok H. I. starší uviedol, že v predmetný deň pracoval ako rušňovodič na trati Prešov – Humenné,
kde mu volali, že sa má vrátiť do Prešova a prišiel poňho syn I. spolu so T. C.. Po príchode domov
v kuchyni sedela manželka a plakala, bola tam aj svokra a v detskej sa nachádzalo viac osôb, kde bol

aj poškodený jeho syn, kde mu povedali, že syn dlhuje 500.000,- Eur za poukážky a on chcel volať
políciu a obžalovaný mu uviedol, že sa dohodnú a že pôjdu k notárovi predpísať byt a následne sa
išiel poradiť s pánom Q. a následne išli na ulicu Slovenskú, kde opätovne chcel volať políciu a chceli
najprv byt a potom im syn mal podpísať 500.000,- Eur a následne to syn podpísal a jeho osobne
ani manželky sa to netýkalo. Notár im uviedol, že s bytom to nie je také jednoduché. Obžalovaný ho

následne kontaktoval a volala aj obžalovaná, ktorá uvádzala, že dlžníkov bude posielať za manželkou
na ambulanciu a obžalovaných videl raz v byte a následne ešte keď hľadal syna. Syn následne odišiel,
až potom sa dozvedeli, že bol v Amerike. K notárovi išiel, lebo bolo povedané, že sa ide a nemajú iné
nehnuteľnosti okrem predmetného bytu a taktiež vlastnili aj auto, s ktorým boli poňho v Humennom
a následne už to auto nevidel. Obžalovaný u nich v byte byt nepýtal, ale dá sa povedať, že u notára

možno hej. Obžalovaný mu bránil telefonovať, lebo keď naňho položil ruku a povedal, že sa dohodnú, tak
to považoval za bránenie. Vyhrážal sa iba kukláčmi a bolo to až v januári keď hľadal syna. Obžalovaný
sa mu nevyhrážal fyzickým násilím a nekontaktoval ani pána Q., lebo v byte ho nezastihli a kontakt na
neho nemal a taktiež nevyzval osoby, aby byt opustili, ani ich do bytu nepozval a o čo vlastne ide sa
dozvedel až u notára a to, že ich syn dlhuje peniaze a neverili tomu, že by syn vyrobil taký dlh. Za jeho

prítomnosti sa obžalovaný nikomu nevyhrážal. Do bytu sa vrátil okolo obeda a nikto sa nesprával násilne
a iba obžalovaná vykrikovala, že polícia, kukláči a nikto im nič nezakazoval ani neprikazoval. Najviac
sa rozkrikovala obžalovaná, aj Košičanka spomínala, že pozná nejakých mafiánov, ktorí s nimi urobia
poriadok. Najprv išiel do detskej, aby zistil, čo sa stalo a mohol sa slobodne pohybovať po byte. Od
manželky sa dozvedel, že chcela obžalovaná nejaké veci predať a dať do záložne. Nemá vedomosť,

aby bol syn s obžalovanými v Bratislave, ani o tom, že ich syn pozval do bytu. Svedok uviedol, že nebol
nikto v byte ani u notára a počas jeho prítomnosti sa iba rozoberalo aké peniaze je ich syn dlžný. Na
záver uviedol, že u notára ešte riešili na koho sa prepíše byt, kde N. uviedla, nech sa byt prepíše na
obžalovaného, nakoľko jemu dlhoval najviac peňazí.Svedok I. H. I. mladší uviedol, že boli v Bratislave autom a obžalovaná volala matke, aby ostala doma,
kde obžalovaná v byte uviedla, že tu už nič nevlastnia a bratovi povedala, že má zobrať veci a dať ich do

záložne. Vyhrážanie trvalo celé dopoludnie a vyhrážali sa aj babke a keď otec chcel volať políciu tak mu
v tom zabránili, že či chce udať vlastného syna a notár uviedol, že byt nie je možné prepísať, lebo nie
je mama a potom ho donútili podpísať exekučný titul s tým, že dostane guľku do hlavy. Dôvod dlhu bola
skutočnosť, že nie všetkým odovzdal poukážky a preto žiadali od rodičov, aby dlh vrátili. Išlo o poukážky
Lyoness, kde v prípade registrácie sa dávajú nejaké benefity a tieto poukážky v najväčšom množstve

brali práve obžalovaní. V Bratislave boli kvôli tomu, že E. nedostal poukážky a zadržiavali A. pokiaľ
nezišiel dole a išiel do Bratislavy na oficiálne predajne miesto. A. požiadal, aby vystupoval ako kuriér.
Vyhrážali sa mu, že dostane guľku medzi oči a vybaví jemu a bratovi 20 rokov basy. Obžalovanému
dával poukážky aj pre iných ľudí a pretankovali nenormálne množstva nafty a potrebovali poukážky do
pokladne. On osobne mal na začiatok 8.000,- Eur na zľavy a na školení im povedali, že každé euro sa
vráti a on za 100,- Eur dával poukážky v hodnote 130,- eur a provízia sa pohybovala okolo 5% a ľudia

mu posielali peniaze na účet a určite nič nie je dlžný, lebo poukážky obžalovaný zobral, nakoľko ich
potreboval.Sobžalovanýmbolvkontakterazalebodvakrátaviedolsiajdenník,ktorýnevienájsťaspolu
cez Lyoness išlo 800.000,- eur. Zo začiatku išlo o poukážky pravé a následne mu povedali, že poukážky
zabezpečia oni, ale tieto nezobral. Obžalovaný s bratom mu povedali, že to neprežije, že má isť preč
a stratový z obchodu bol on a obžalovaný dostal 70 % poukážok. Obžalovaný chcel stále vyššie zľavy

a peniaze mu chodili na účet a na jeho mene sa zaregistrovali asi dvaja. Zistil, že tvrdenie, že každé
euro sa vráti nie je pravdivé. Išlo aj o falošné poukážky a babka nevedela ako naložil s jej peniazmi
a vložil do toho 8.000,- Eur od babky a provízie, ktoré mu chodili, ku ktorých výške sa nevedel vyjadriť.
Obžalovaný mu vložil peniaze o ktorých sú doklady a v hotovosti mu dal asi 5.000,- eur a poukážky boli
balené po 50 alebo 100 kusov a falošné poukážky mu zabezpečili obžalovaní. Poukázal na skutočnosť,

že u notára podpísal 400.000,- Eur, ale na vyrovnanie žiadali vydať iba byt za 50.000,- Eur a komunikoval
s ním preto, lebo sa bál, že mu ublíži a núkal obžalovanému 30% zisky a určite nie 50%. Babke sa
vyhrážal „stará beštia, dostaneš guľku do hlavy“ a on sa nachádzal v detskej a počul to a myslí si, že tie
vyhrážky boli od obžalovaného. Chceli od rodičov, aby prepísali byt a k notárovi nešla matka, lebo oni si
mysleli, že na prepis bytu stačí aj otec. Doposiaľ nikomu peniaze nevrátil a nevyzvali ich na opustenie

bytu a nútili ho ísť k notárovi a brata nútili ísť po otca a rodičov a od obžalovanej mal asi 5.000,- Eur,
ktoré vložila niečo na účet a niečo v hotovosti. Matka sa dozvedala o čo ide až v predmetný deň a potom
jej to vysvetlil a pokiaľ otec tvrdí, že o tom nevedel dodal, že o systéme nevedeli iba o predaji poukážok.
Obžalovaných do bytu nepozval, išli s ním automaticky. K rozporom uviedol, že pokiaľ nepočul vyhrážky
babke možno je to tak, že vyhrážky nepočul, ale keď babka to roky opakuje nemá dôvod jej to neveriť.

Svedkyňa K. C. zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania a dodala, že dcéra jej volala, aby
okamžite prišla do bytu a po príchode do bytu jej otvorila vyplakaná dcéra a v detskej izbe sedeli traja
na stoličke, jeden na gauči a jedna čierna žena a aj jej vnuk. Dcéra jej povedala, že ju nepustili do
roboty a obžalovaná kričala, že všetko je jej a aj jej garsónka. Obžalovaný jej povedal, že má byť ticho,

lebo dostane guľku medzi oči a mladší vnuk išiel po otca do Humenného a keď ten chcel volať políciu,
obžalovaný mu dal po ruke a potom ju odviezli na cintorín. Počula o nejakých poukážkach a nemá
vedomosť čím sa živil vnuk H. a požičala mu sumu 8.000,- Eur, ktoré postupne spláca. Vnuka videla
6.1.2012 a potom rok a pol nie, ani jej nepovedal kde sa zdržiaval a v byte nevidela žiadnu zbraň
a odišla z bytu tesne poobede a bolo jej iba vynadané a nič jej neurobili. Obžalovaná iba kričala, že byt

a garsónka je jej. Zo správania obžalovaných sa veľmi bála a neoznámila to ihneď, nakoľko obžalovaný
tvrdila, že policajtov pozná a sumu 8.000,- Eur nespomínala v prípravnom konaní, lebo jej to nenapadlo
a považovala to za súkromnú záležitosť. Nikto ju nenútil niečo robiť, zdržať sa alebo plniť a obžalovanej
sa nebála, lebo iba kričala a bála sa obžalovaného. Vyhrážka mala padnúť v detskej izbe keď tam bola
a vyhrážal sa vtedy keď ona bola v kuchyni a on stál vo dverách kuchyne.

Svedok I. I. uviedol, že v predmetný deň sa mama vrátila z cesty z práce a do bytu vošli brat, obaja
obžalovaní a obžalovaný uvádzal, že mu dlhuje 300.000,- Eur a obžalovaná hovorila, že má nárok na
byt a garsónku a že má odniesť veci do záložne a potom išiel spolu so T. C. do Humenného po otca a po
návrate bolo v byte 6 – 7 ľudí a otec išiel ku ním do izby a obžalovaný hovoril, že si zaslúži guľku do hlavy

a potom išiel so T. odviesť babku na cintorín a nevie aký bol záver dňa a s bratom riešili nejaké poukážky
a peniaze. Dlh vznikol ohľadne palivových poukážok OMW, kde tieto brat kupoval a odovzdával ľuďom
a brat ho zopárkrát poslal odovzdať poukážky inej osobe. Babku do bytu zavolala mama a nemohli volať,
lebo im to zakazovali. Obžalovaný od brata pýtal 300.000,- Eur, ale keď dostane 150.000,- Eur to budev poriadku a obžalovaná riešila hlavne byt. Bratovi sa mal vyhrážať v izbe za prítomnosti otca a tých
6 ľudí, babka s mamou boli v kuchyni. On osobne mal strach a neoznámili to polícii, lebo hovorili, že
poznajú policajtov a preto mal pocit, že nemá zmysel sa obrátiť na políciu. Keď zazneli slova o guľke

do hlavy on bol v kuchyni a nakoľko všetci rýpali do brata, mal za to, že to patrí jemu. Obžalovaná ho
donútila, aby išiel po otca, aby sa vypratal z bytu. Do bytu prišli z Bratislavy, kde boli riešiť poukážky
a brat po príchode bol mimo a nevšimol si na ňom žiadne stopy po násilí.

Svedok I. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným sa spoznal cez obžalovanú s tým, že išlo

o poukážky OMW, kde za sumu 1.000,- Eur ste dostali poukážky za 1.300,- Eur a chcel vedieť, čo bude
s peniazmi, obžalovaná mu povedala nejakú adresu, na ktorú išiel a na chodbe stretol obžalovanú, ktorá
mu povedala, že peniaze ani poukážky nie sú a bavili sa na chodbe a potom prišla mama poškodeného,
ktorá ich pozvala dnu a následne išli k notárovi. Otec poškodeného naňho kričal, že okradol známych
a že to bude splácať alebo pôjde do basy a nevedel uviesť, čí nápad s notárom to bol. V byte sa zdržal
krátko a on nedostal poukážky za sumu 8.000,- Eur. Poškodený nehovoril nič, skôr tam kričal jeho otec,

či sa nehanbí. Následne sa stretol s poškodeným a už sa zmieril s tým, že peniaze neuvidí. On osobne
s poškodeným nekomunikoval, nakoľko väčšinu času bol na chodbe. Bola tam kľudná atmosféra, najviac
sa rozčuľoval otec poškodeného a mama im ešte núkala kávu. U notára každý povedal sumu, ktorú mu
dlhuje, neboli žiadne výhrady, bol tam nejaký známy H. otca a riešili túto záležitosť a kým čakali H. otec
volal aj ďalším známym, že čo má s tým robiť a títo mu povedali, že pokiaľ urobil podvod pôjde sedieť.

V jeho prítomnosti nebol robený žiaden nátlak. Pamätá si, že boli na chodbe a boli otvorené dvere, ale
či boli aj dnu, už si nepamätal.

Svedok M. N. uviedol, že poškodenému požičiaval peniaze na poukažky a za posledné peniaze
poukažky nedostal a išiel tam za tým účelom, že obžalovaná mu uviedla, že tam má prísť a potom išli

preč. Počas návštevy zistili, že s tými poukážkami poškodený obchodoval zvláštnym spôsobom a jemu
osobne dlhuje 40.000,- Eur. Poškodený sa najčastejšie bránil slovkom, že neviem a nepočul žiadne
vyhrážky a pokiaľ aj padli nejaké slová, bolo to skrz emócie ale nebolo to tak myslené. Nespomína si
kto mu otváral dvere, ale boli v izbe naľavo. Poškodeného odvtedy nestretol a žiadna časť peňazí mu
nebola vrátená. Poškodený každému uznal koľko dlhuje a o prepise bytu nemá žiadnu predstavu.

Svedok I. E. uviedol, že I. ich pripravil o tisíce eur a v byte sa nič nedialo, iba každý chcel vedieť, čo je
s jeho peniazmi a boli tam jeho rodičia, babka, brat a podstatou stretnutia bolo zistiť, že čo je s peniazmi,
za ktoré mali dostať poukážky a pán I. im mal dať poukážky alebo vrátiť peniaze. Nakoniec išli spolu
k notárovi, aby uznal dlh a poškodený tam išiel dobrovoľne skôr na podnet jeho otca. Neboli tam žiadne

vyhrážky, ani o guľkách do hlavy. Zdržiavala sa na chodbe a zdržal sa tam bol hodiny – 40 minút a bolo
to finále tej frašky a následne už s poškodeným nekomunikoval a slová, ktoré uvádzala K. C. uviedol,
že to nie je bratov – obžalovaného slovník.

Svedok H. H. I. po oboznámení sa s notárskou zápisnicou uviedol, že bola napísaná na jeho notárskom

úrade,naúčastníkovsiužnespomenulaideoklasickúnotárskuzápisnicu,ktoroudlžníkuznávasvojdlh.
Zápisnicabolavyhotovenánimiaišlooklasickúzápisnicuooznanídlhuavšetkosarobínapočkanie,nič
dopredu.Menáúčastníkovmuničnehovoria,ibamenodlžníka,ktorýmáunichešteďalšiuzápisnicu.Nič
neštandardne si počas spisovania zápisnice nevšimol, lebo by to bol uviedol a stačí, aby dlžník uviedol,
že nesúhlasí a vzhľadom na sumu, ktorá je tam uvádzaná určite sa ho niekoľkokrát pýtal a keby boli

nejaké problémy, zápisnica by nebola spísaná. Pri spisovaní zápisnice je stále prítomný, lebo zápisnicu
diktuje svojej asistentke.

Svedkyňa O. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodeného pozná a spoznala ho cez obžalovanú
a bola aj vtedy na byte, aj jej dlhuje 18.800,- Eur a v byte boli po vysvetlenie, prečo neboli poukážky

dodané alebo vrátené peniaze. Poškodený mal vysvetliť, čo je s peniazmi a byt otvorila asi jeho mama
a v byte bol poškodený, jeho brat a mama a obaja obžalovaní. Následne došli pán N., I., otec a babka.
Nikto sa nikomu nevyhrážal, pani volala, chodila voľne po byte a keď prišla do izby hovorila „H., čo si to
urobil“. Nikto ich nevyhadzoval z bytu von. Poobede prišiel otec ako aj ich známy s ktorým sa radili čo
ďalej a rodičia mu tam nadávali a bola možnosť ísť na políciu, alebo pýtať papier o uznaní dlhu a u notára

spísali predmetnú zápisnicu. Poškodený sa žiadnym spôsobom nebránil a peniaze jej doposiaľ neboli
vrátené. Zápisnicu navrhol poškodený a ona neverila, že niečo bude vrátené ale stále je lepšie mať
nejaký papier. Správanie obžalovanej bolo úplne normálne, nikomu nič nezakazovala, k ničomu nenútilaa policajta predstavil otec poškodeného a volal ešte ďalšiemu známemu a zdá sa jej, že prišiel priamo
na byt.

Svedok I. F. uviedol, že v byte I. nebol a poškodeného pozná, ale jemu nedlhuje žiadne peniaze.
Iba z počutia vie, že poškodený dlhuje peniaze a z toho vznikali ďalšie problémy. Bol vypočúvaný
vyšetrovateľom, ale vzhľadom na časový odstup si už podrobnosti nespomína.

Svedok G. P. uviedol, že poškodeného pozná a nemá vedomosť ani kde býva a poškodený mu raz alebo

dvakrát predal nejaké lístky, ktoré sa dali zameniť na čerpacej stanici. V prípravnom konaní bol vypočutý
vpozíciisvedkaajemunespôsobilžiadnuškodu.Nemávedomosťonejakýchvyhrážkachpoškodenému
ani o tom, aby ho niekto k niečomu nútil a naposledy bol s ním v kontakte v roku 2012. Z prečítanej
výpovede je zrejmé, že boli v Bratislave, kde sa hľadali nejaké riešenia a obžalovaný ho zobral, lebo bol
v Bratislave, aby nemusel šoférovať a robiť dlhšie prestávky a svedka A. nevidel a nepamätá si jeho
tvár a nevedel sa k tomu vyjadriť.

Svedok I. A. uviedol, že poškodeného pozná zo strednej školy a obžalovaných videl raz. Dôvodom
stretnutia bola skutočnosť, že poškodený ho poprosil, aby mu pomohol a vystupoval ako kuriér a išlo
o poukážky OMW a mal tvrdiť, že ich vezie z Bratislavy. Dohodli si stretnutie na parkovisku U. a išiel
k poškodenému domov, kde uviedol, že na také veci nemá časť a obžalovaná už bola vo firme, kde

pracoval a potom prišlo auto, kde obžalovaná povedala, že mám nastúpiť do auto a to dobrovoľne
a potom mu zobrali telefóny a potom sa poškodenému dovolal a potom mu povedali, že môže odísť.
Nezazneli žiadne vyhrážky, iba to, že ma byť poistka a potom mu povedali, že sa nevideli a že nemá
volať políciu. Po príchode poškodeného nastúpili do auta a odišli preč a obžalovaných už viac nevideli.
Poškodený mal niečo s poukážkami a nejaké vyhrážky a nútenie k predaju bytu, má vedomosť iba

z počutia od poškodeného. Kvôli poškodenému neklame, je opatrnejší a nechce niekoho ohroziť, aby
v prospech iného klamal. Celú skutočnosť nehlásil polícii, lebo bol na to upozornený. O skutočnosti,
že je riaditeľ spoločnosti tvrdil možno 10 ľuďom a poškodený má aj voči nemu určitý dlh a predmetom
hovoru z pevnej linky boli určite poukážky.

Svedok H. D. Q. uviedol, že rodinu I. pozná, ale sa nestretávali, až 4-5 rokov dozadu sa náhodne stretli
na sídlisku F., kde I. starší uviedol, že má problém so synom, ktorý je údajne vydieraný a išlo o sumu
cca 70.000,- Eur a išlo o nejaké bločky alebo poukážky, kde mu poradil, aby išiel za advokátom alebo
na políciu a celé mu to nebolo veľmi jasné a na túto tému sa bavili iba raz. Pokiaľ ide o telefonát na tento
si vôbec nepamätá ešte nie to ešte na obsah a určite sa s ním nerozprával na túto tému a stretnutie

bolo iba jedno. Poprel, aby bol prítomný pri skutku, nespomínal si, aby bol v nejakom byte.

Svedok M. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že rodinu I. pozná a počul o probléme, ktorý má H. I.
mladší, ale nič bližšie o tom nevie a spomínala mu to manželka, ktorej to rozprával pán I. a možno aj
jemu niečo spomínal pri stretnutí. Nepamätá si žiaden telefonát ale pripustil, že mohlo byť. Pokiaľ by

bola spomínaná nejaká trestná činnosť v byte určite by to evidoval. S rodinou I. žiaden vzťah neudržiaval
apoznalisaibaakosusedia.Mávedomosť,žeišloonejakýfinančnýdlhalebližšiepodrobnostinepozná.

Svedkyňa I. I. pri svojom výsluchu uviedla, že I. pozná cez pani R. a sa aj navštevovali a nemá vedomosť
o žiadnych problémoch ich syna H.. Ohľadne telefonátu uviedla, že si netelefonujú, nepamätá žiadny

rozhovor, maximálne manžel na Vianoce zavolal J.. Nemá vedomosť o žiadnom trestnom činu a má
telefón, lebo má zdravotné problémy a obžalovaných nepozná, ani mená jej nič nehovoria.

Svedkyňa D. R. uviedla, že rodinu I. pozná, nakoľko ide o brata, švagrinu a synovcov a vzťahy majú
dobré. Brat jej raz telefonoval, že sa syn zaplietol, kde mu povedala, že musí volať políciu a išlo iba

o jeden telefonát a bolo to dávno a hovoril, že H. sa do niečoho zaplietol. Brat nadával na syna, že do
čoho sa zaplietol a rozhovor trval minútku dve a odporúčala mu, aby to riešil cez políciu a nespomína si,
abyspomínal,ženiektobolvichbyte.Súväčšinouvtelefonickomkontakte,náhodnesastretnúvmeste,
na cintoríne, švagriná sa zastaví občas a mená obžalovaných jej nič nehovoria. Nemá vedomosť, aby
poškodený bol dlhšie preč a švagriny sa pýtali, prečo nič nepovie a ona uvádzala, že sa nemá čim

chváliť. Telefonát bol určite poobede, keď už boli doma z roboty a potreboval finančnú pomoc alebo radu
a ona ho odkázala na políciu.Svedok S. R. uviedol, že I. pozná, nakoľko H. I. starší je jeho švagor a do predchádzajúceho
pojednávanianemaliotomvedomosťamálosastretávajúakomunikujú.Vroku2011jemuurčitenevolali
a neboli mu známe žiadne ďalšie okolností a neprišiel do kontaktu ani s menami obžalovaných.

So súhlasom procesných strán bol prečítaný znalecký posudok Ing. Stanislava Štefaniska, znalca
z odboru elektrotechnika, z ktorého je zrejmé, že mu boli predložené mobilné telefóny na ich skúmanie,
z ktorého je zrejmé, aké hovory boli zrealizované z uvedených telefónov, aké SMS boli z týchto telefónov
realizované.

Znalkyňa A. A. vypracovala znalecký posudok ohľadne obžalovaného D. E., z ktorého záveru je zrejmé,
že intelektová výkonnosť je priemerná čomu zodpovedá aj úroveň pamäťových schopností. Osobnosť
je sociálne extrovertovaná, ciele jednania volí bez väčšieho premýšľania a je zvýraznená opovážlivosť,
súťaživosť, dominantnosť až potreba exhibície. Všeobecná vierohodnosť sa javí ako mierne znížená
a to z dôvodu štruktúry osobnosti. Je badať istú mieru štylizácie, opatrnosti, čo by mohlo poukazovať

na oslabenú špecifickú vierohodnosť, čo však v intenciách toho, že menovaný je obvinený nie je
nič neobvyklé. K motivácii skutku uviedla, že pokiaľ sa skutok stal, prvým impulzom bola finančná
strata, pocit oklamania a osobnostná štruktúra. Pokiaľ sa skutok stal, povaha menovaného popísanému
konaniu neodporuje, zo psychologického hľadiska u obžalovaného neprejavuje žiadna osobnostná
porucha ani hrubšia osobnostná patológia. Prognóza jeho vývoja k protispoločenskému konaniu je

priaznivá a prognóza jeho prevýchovy je taktiež priaznivá.

A. A. ohľadne obžalovanej B. C. uviedla, že jej intelektová výkonnosť je podpriemerná, myslenie je
povrchnejšie, zjednodušujúce vonkajšie podnety a sa snaží nadmerným zaujatím uspokojovať svoje
potreby. V popredí osobnostnej výbavy je nadmerná preferencia afektívnych kanálov a ide o vysoko

afektívne reaktívnu osobnosť s prudkým striedaním emócii a nálad. Všeobecná vierohodnosť sa javí
ako mierne znížená, čo môže byť spôsobené účelovým zištným správaním a konaním menovanej,
čo sama nazýva praktickosťou a je prítomná tendencia prezentovať sa menej sebakriticky, špecifická
vierohodnosť je taktiež mierne znížená, kde bagatelizuje vlastné prežívanie straty peňazí. Obžalovaná
je schopná správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti a v prípade ak sa

skutok stal, motiváciou mohol byť hnev na menovaného v podobe nadmerného stresu zo straty peňazí
v kombinácii s povahovými črtami a v danom správaní je možné rozpoznať aj účelovosť s úsilím znížiť, či
zachrániť vlastnú finančnú stratu. Povaha obžalovanej vykazuje také črty, ktoré by mohli predisponovať
správanie sa zhodujúce s vykonaným skutkom. Prognóza vývoja osobnosti je priaznivá a rovnako
aj prognóza prevýchovy v prípade výkonu trestu a jej osobnosť nepreukazuje také rysy, ktoré by ju

predisponovali k opakovanej trestnej činnosti pokiaľ sa stala.

Znalkyňa vypracovala aj posudok ohľadne poškodeného I. H. I. mladšieho, z ktorého je zrejmé, že
jeho intelektová výkonnosť je ľahko nadpriemerná, pamäťové schopností priemerné a jeho osobnosť
sa javí ako menej vyzretá. Presadzujú sa tiesnivé pocity s neschopnosťou primerane reagovať,

s rezignáciou, stiahnutím sa a prežívaním bezmocnosti. Pravdepodobná je zvýšená ostražitosť až
paranoidné nastavenie reaktívneho charakteru. Túži sa presadiť uprednostňovaním individualizmu,
submisivity, pocity menej cennosti a neistota s vnútornou labilitou, kde menovaný sa môže dostavať
do situácii, kde ambície prevyšujú reálne možnosti a schopnosti. V čase vyšetrenia je u poškodeného
menej priaznivý psychický stav s depresívnymi a paranoidnými príznakmi a poškodený si je vedomý

nevysporiadaných a neuzavretých záležitosti a môže mať pred nimi strach. Tento psychický stav je
podmienený situáciou z vyšetrovaného, kde figuruje ako poškodený, tak aj vyšetrovaný a si je vedomý
svojej bezvýchodiskovosti z dôvodu, že poškodeným nemá ako upokojiť ich reálne ani domnelé nároky.
Pokiaľ ku skutku došlo, motiváciou bola podľa jeho slov strach a potreba ukončiť napätú situáciu
a badateľný je aj sekundárny motív a to oddialenie konečného riešenia a ide o vyhýbavé správanie, aj

keď si je vedomý, že uniknúť natrvalo sa nedá, to svedčí aj skutočnosť, že po podpise si vzápätí vymyslel
ďalší termín s pôžičkou. Je si vedomý spoluúčastí na finančných stratách obvinených a nie je schopný
prevziať vnútornú zodpovednosť. Evidentný je aj strach z trestného stíhania a odsúdenia, čo taktiež
mohloprispieťkpodriadeniusapokynupoškodenýchpricelkovovnútorneslabšejosobnosti.Všeobecná
vierohodnosť menovaného je znížená a to z toho dôvodu, že sám preukazuje tendenciu účelovo klamať

v situáciách tiesne a špecifická vierohodnosť je znížená z dôvodu vágnosti popisu detailov a časovej
chronológie, kde je potrebné zohľadniť, že ide o udalosti staršieho dáta a pokiaľ sa skutok stal, bol
v nadmernom strese a v spánkovom deficite čo ostrosť vnímania, zapamätania si a reprodukovania
prežitého môže čiastočne oslabovať.Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že dňa 7.2.2013 sa uskutočnila previerka výpovede na
miestesamomzaúčastisvedkyneJ.I.,ktorejsúčasťoujeajpríslušnáfotodokumentácia.Ďalejjezrejmé,

že obžalovaný D. E. bol vyzvaný na vydanie svojho mobilného telefónu a rovnako aj obžalovaného
B. C. a súčasťou je aj fotodokumentácia príslušných mobilných telefónov. Na základe podnetu
prokurátora bol Okresným súdom Prešov vydaný príkaz na zistenie a poskytnutie údajov o uskutočnenej
telekomunikačnej činnosti pod sp. zn. 0Tp/627/2013 na základe uvedeného bol vypracovaný znalecký
posudok znalca Ing. Stanislava Štefaniska a následne uznesením zo dňa 24.4.2013 predmetné mobilné

telefóny boli vrátené obžalovaným.

Boli oboznámené aj zdravotné správy poškodeného I. H. I., ktoré preukazujú jeho zdravotný stav
v čase spáchania skutku. Boli zisťované aj údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, kde jeden
zmobilovjevedený nasvedkyňuK.C..Ďalejjezrejmé,žeuznesenímvyšetrovateľaORPZ,OKPPrešov
zo dňa 24.2.2012 ČVS K./K. zo dňa 24.2.2012 bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona. Taktiež bola oboznámená notárska zápisnica
spísaná na Notárskom úrade JUDr. Jána Marušina dňa 25.11.2011 L., kde poškodený I. H. I. uznal svoje
dlhy voči obom obžalovaným a M. N., O. N. a I. I. I. a taktiež bola oboznámená aj dohoda o uznaní dlhu.

Obžalovaný D. E. je evidovaný s trvalým pobytom v meste Prešov, kde na adrese trvalého bydliska sa

nezdržiava a doposiaľ nebol priestupkovo riešený. Obžalovaná B. C. žije na mieste trvalého bydliska,
kde sa aj zdržiava spolu s rodičmi ako aj sestrou a doposiaľ jej správanie nebolo prerokúvané komisiou
na ochranu verejného poriadku. Obžalovaný D. E. má v odpise z registra trestov jeden záznam, kde
rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/83/2017 bol uznaný vinným z trestného činu krádeže,
kde trest mu bol odpustený amnestiou a hľadí sa ako by nebol súdne trestaný. Obžalovaný B. C. má

v odpise z registra trestov jeden záznam, kde bola uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a hľadí sa na ňu ako by nebola odsúdená.
Boli overované aj skutočnosti, či motorového vozidlo obžalovaného D. E. bolo evidované mýtnym
systémom, ale prišla odpoveď, že mýtny systém eviduje iba nákladné motorové vozidla nad 3,5 t. Bola
oboznámená taktiež notárska zápisnica o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou, kde

dlžníkomjeobžalovanýI.I.adlhujesumu100.000,-EurspoločnostiG.G.s.r.o.auvedenázápisnicabola
spísaná dňa 5.1.2012 a súčasťou je aj uznanie dlhu. Bolo zistené, že voči poškodenému je vedené aj
ďalšie trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 2 Tr. zákona. Taktiež bol oboznámený
podrobný rozpis hovorov H. I., ako aj údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke čísel, ktoré sú
zrejmé z podrobného výpisu hovorov a kde následne tieto osoby boli vypočuté na hlavnom pojednávaní.

Súd zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne zistil nasledovné:

Dňa 25.11.2011 poškodený H. I. mladší pozval oboch obžalovaných do bytu na ulicu H. E. X v A., ktorého
majiteľom je H. I. starší a J. I. za účelom vyriešenia problémov ohľadne vrátenia peňazí a dlhu, ako

aj nákupu poukážok OMW, kde v byte bola prítomná J. I., na základe jej telefonátu tam prišla K. C.
a nachádzal sa tam I. I. a následne do bytu prišiel aj H. I. starší a do bytu sa dostavili aj ďalšie osoby,
ktorým poškodený H. I. mladší dlhuje peniaze a to I. I., M. N., I. E. a O. N., kde spoločne riešili otázky
poskytnutých peňazí z ich stany poškodenému H. I. mladšiemu, kde sa snažili nájsť nejaký spôsob
vyrovnania týchto dlhov a následne po vzájomnom konsenze poškodený H. I. mladší spolu s otcom,

obžalovanými a ďalšími osobami uvedenému v notárskej zápisnici L. zo dňa 25.11.2011 spísali dohodu
o uznaní dlhu a následne notársku zápisnicu ako exekučný titul.

Obaja obžalovaní spáchanie skutku v celom rozsahu popreli, kde D. E. uviedol, že poškodený im stále
sľuboval poukážky, alebo vrátenie peňazí a deň pred skutkom bol s nimi v Bratislave, kde chcel svoje

pohľadávky doriešiť, kde sa však nič nevyriešilo a do bytu išli na jeho pozvanie, kde na poškodeného
kričali rodičia a nápad s exekučným titulom bol zo strany H. I. staršieho a z jeho strany nepadli voči týmto
osobám žiadne vyhrážky a pokiaľ by sa chceli vyhrážať poškodenému tak mali dostatok priestoru a času
cestou z Bratislavy do Prešova. V obdobnom duchu vypovedala aj obžalovaná B. C., ktorá dodala, že
obžalovaný ani nechcel ísť domov z Bratislavy a H. I. starší sa radil aj s ďalšími osobami a to bývalým

policajtom a taktiež žiadne vyhrážky z jej strany nepadli.

Oproti tomu je tu ďalší okruh dôkazov, kde poškodený I. H. I. uviedol, že sa im vyhrážali celé dopoludnie
a vyhrážali sa aj babke a otcovi zabránili volať políciu a následne bol donútený podpísať exekučný titul.Uviedol, že A. požiadal, aby vystupoval ako kuriér, nakoľko chcel získať čas, aby nemusel dlžné sumy
vrátiť a uviedol, že za 100,- Eur dával poukážky v hodnote 130,- Eur. Zároveň dodal, že obžalovaných,
ako aj ďalšie osoby nevyzvali na opustenie bytu a vyhrážky babke priamo nepočul, ale pokiaľ babka to

roky opakuje, považuje to za pravdu. Svedkyňa J. I. uviedla, že obžalovaní prišli do bytu so synom, kde
obžalovaná kričala, že všetko patrí im a že syn musí vrátiť peniaze a chcela volať políciu a následne
išli na notársky úrad po celom dni, kde bola spísaná notárska zápisnica a obžalovaných nevyzvala na
opustenie bytu. Taktiež odôvodňovala, že skutočnosť oznámili až po roku a stále z obžalovaných má
strach a skutočnosť, že nešla k notárovi bolo z jej strany slobodné a v byte neboli zamknutí.

Svedok H. I. starší uviedol, že mu bolo povedané, že syn dlhuje vysokú čiastku, kde on chcel volať
políciu, kde najprv chceli byt a následne syn podpísal uznanie dlhu a obžalovaných videl iba raz v byte
a chcel volať policajtov a zháňal aj Q., ale prítomné osoby ani on nevyzval, aby byt opustili a v byte sa
nikto nesprával násilne, ani nikto nič nezakazoval ani neprikazoval. Počas jeho prítomnosti v byte sa
riešilo iba aké dlhy syn narobil a u notára sa riešili skutočnosti na koho bude prepísaný byt. Vyhrážky

spomínaj aj svedok I. I., kde uviedol, že bol spomínaný dlh a obžalovaná hovorila, že má nárok na byt
ako aj garsónku a pokiaľ zazneli slova o guľke do hlavy, on bol v kuchyni a iba si myslel, že tieto slová
patria bratovi. Svedkyňa K. C. uviedla, že obžalovaná tvrdila, že všetko patrí jej, lebo jej vnuk narobil
dlhy a zo správania obžalovaných sa veľmi bála, ale nikto ju nenútil niečo robiť, zdržať sa alebo plniť
a obžalovanej sa nebála, lebo táto iba kričala.

Svedkovia I. I., M. N. uviedli, že majú pohľadávky voči poškodenému a pokiaľ boli v byte žiaden nátlak
tam robený nebol, kde najviac sa rozčuľoval otec poškodeného a jeho mama im núkala aj občerstvenie,
rovnako vyhrážky nepočul ani I. E. a poškodený k notárovi išiel dobrovoľne na podnet jeho otca a taktiež
žiadne vyhrážky neboli registrované ani O. N. a správanie všetkých osôb považovala za normálne.

Vypočutý svedok JUDr. H. I. uviedol, že išlo o klasickú zápisnicu o uznaní dlhu a robí sa na mieste
a nič neštandardné si počas jej spisovania nevšimol a pokiaľ ide o výšku sumy určite sa dlžníka pýtal
opakovane, nakoľko išlo o veľkú sumu a pokiaľ by bol zbadal nejaké problémy zápisnica by nebola
podpísaná. Ďalší svedkovia mali vedomosť iba z počutia, že H. I. mladší má nejaké finančné problémy,

ale nič bližšie k tomu uviesť nevedeli.

Na to aby obžalovaní mohli byť uznaní vinnými zo žalovaného trestného činu musí byť jednoznačne
preukázané, že sa skutok stal, tento má všetky znaky žalovaného trestného činu a zároveň vykonanými
dôkazmi je jednoznačne preukázané, že skutok spáchali obžalovaní a to buď priamymi dôkazmi, alebo

uzavretou sieťou nepriamych dôkazov, ktoré nedovoľujú akékoľvek pochybnosti o ich zodpovednosti za
tento trestný čin. Je potrebné poukázať, že zločin hrubého nátlaku sa dopustí ten, kto iného násilím,
hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti poskytnúť plnenie majetkovej alebo nemajetkovej
povahy pre seba, alebo tretiu osobu za služby vlastné alebo služby tretej osoby, ktoré mu za také
plnenie proti jeho vôli vnucuje a to aj vtedy, ak takéto služby predstiera. Zároveň v obžalobe je skutok

kvalifikovaný ako spáchaný na chránenej osobe a závažnejším spôsobom konania, t.j. na viacerých
osobách.

Skutočnosť, že išlo o chránenú osobu nebola žiadnym spôsobom spochybňovaná, lebo údajná
poškodená K. C. je narodená X.X.XXXX a údajnými poškodenými sú aj viaceré osoby a to poškodený,

jeho rodičia, brat a spomínaná babka K. C..

Je potrebné sa však zamyslieť, či sú splnené vôbec všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu
hrubého nátlaku a to najmä pokiaľ ide o objektívnu stránku tohto trestného činu, kde je potrebné
poukázať, že sa vyžaduje, aby bol poškodeným nútený poskytnúť nejaké plnenie pre páchateľa alebo

pre tretiu osobu za služby vlastné alebo služby tretej osoby, kde sa mu služby vnucujú a postačuje aj keď
sa tieto služby iba predstierajú. Z vykonaného dokazovania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby
od poškodených boli požadované akékoľvek plnenia a to buď majetkovej alebo nemajetkovej povahy za
nejaké služby, ktoré by boli takto vnútené, lebo z vykonaného dokazovania nebolo žiadnym spôsobom
preukázané,žeobžalovaníbybolinúkalinejaképlnenieapožadovaliposkytnutienejakýchplneníapreto

podľa názoru súdu nie je skutok možne posúdiť ako trestný čin hrubého nátlaku, lebo aj keby súd uveril
výpovediam poškodených, že sa im vyhrážali, spomínali guľky do hlavy ale nie je daná druhá časť a to
nútenienejakýchslužiebalebopredstieranienejakýchslužiebakozákonodarcamyslelpritejtoskutkovej
podstate (tzv. výpalníctvo).Súd samozrejme nespochybňuje nemorálnosť a neetickosť konania obžalovaných, lebo aj keď
poškodenýimdlhujepeniaze,vyhýbalsaimvráteniu,predstieral,žepeniazesúnaceste,načonahovoril

svedka A., aby vystupoval ako kuriér a následne riaditeľ firmy, ktorá to celé mala zastrešovať, ale svojich
peňazí sa mali domáhať zákonným spôsobom a to prostredníctvom príslušných štátnych orgánov aj keď
majú pochybnosti, či tieto financie im budú vôbec niekedy uhradené.

Tvrdenia poškodených, že nemohli telefonovať, nemohli opúšťať byt sú vyvrátené tvrdeniami svedkov

ako aj zabezpečenými a vykonanými dôkazmi, kde nebola preukázané nemožnosť používať mobilný
telefón, lebo J. I. minimálne volala svojej mame, ktorá prišla, neboli strážení takým spôsobom, aby
nemohli použiť mobilný telefón. Poškodená K. C. slobodne opustila tento byt a rovnako aj z výpisu
hovorov H. I. staršieho je zrejmé, že tento komunikoval s viacerými osobami, ktoré boli následne na
pojednávaní vypočutí a teda mohli v prípade ak sa cítili ohrozovaní volať policajný zbor, aby zabránil
obžalovaným v páchaní trestnej činnosti a nevierohodnosť ich výpovedi spôsobuje aj skutočnosť, že

trestné oznámenie podali až v septembri 2012, kde taktiež ich tvrdenia, že mali strach je spochybnené
najmä tým, že obžalovaných videli jedinýkrát v živote, maximálne otec poškodeného bol v kontakte
s obžalovaným ešte raz a zo strany obžalovaných neboli žiadne kontakty telefonické ani iné a podľa
názoru súdu trestné oznámenie bolo podané až pod hrozbou trestného stíhania poškodeného I. H. I.,
kde je stíhaný za obzvlášť závažný zločin podvodu, kde mu hrozí trest odňatia slobody vo výmere 10

až 15 rokov. Ich tvrdenie, že mali obavy z obžalovaných, ktorých nevideli minimálne od mesiaca január
a oznámenie podali až v mesiaci september znižuje vierohodnosť ich výpovedí.

Súd sa zaoberal aj možnosťou, či skutok tak ako je uvedený v obžalobe pri zachovaní jeho totožnosti
nie je možné posúdiť ako iný trestný čin uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale súd dospel

k záveru, že správanie obžalovaných nenaplnilo znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu
uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.

Na základe vyššie uvedeného nakoľko neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu hrubého
nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, preto neostávalo nič iné len konštatovať, že nebolo

preukázané vykonanými dôkazmi a nebolo možné ani vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by ozrejmovali daný
skutok a nakoľko nebolo preukázané, že sa skutok stal, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, preto ich podľa
§ 285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.

Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.