Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204046
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5115204046.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsudkyňouJUDr.Mgr.MichaelouPriesolovou,vprávnejvecižalobcu:A.

B., 14.10.1982, trvale bytom A. C. X, D., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Adrianou Hrdinovou,
advokátkou so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, proti žalovaným v rade 1/: A. E., D. A., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, G., štátna občianka SR, v rade 2/ H. E., nar. XX.XXX.XXXX, trvale
bytom F. XX, G., štátny občan SR, obaja právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Macaláková
& partners s.r.o., IČO: 50925288, advokátkou so sídlom J. Milca 11, Žilina, o zaplatenie 24.500,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.2.2015 domáhal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatenia
sumy 24.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z uvedenej sumy od 1.3.2014
až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní v rade 1/ a 2/ uzavreli dňa 22.10.2013
zmluvu o budúcej zmluve a „Kúpnu zmluvu“ v zmysle ust. § 588 a nasledovne OZ, ktorého predmetom

boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXX pre katastrálne územie D. I., a to rodinný dom
súp. č. XXX s priľahlými pozemkami špecifikovaný v žalobe. Kúpna cena nehnuteľnosti bola stanovená
vo výške 167.500,- Eur, pričom sumu 4.500,- Eur uhradil žalobca dňa 6.9.2013, sumu 5.000,- Eur dňa
22.10.2013 a sumu 15.000,- Eur, t.j. spolu 24.500,- Eur. Dňa 20.2.2014 došlo k odstúpeniu od kúpnej
zmluvy, na základe ktorého dňa 28.2.2014 žalobca ako kupujúci odovzdal predmet kúpy, o čom je
spísanýajprotokoloodovzdaníaprevzatídomu.Predávajúcivšakkúpnucenunapriekviacerýmvýzvam
nevrátili. Posledná výzva na vrátenie je zo dňa 5.12.2014, ktorou vyzval právny zástupca žalobcu na

zaplatenie sumy. S poukazom na § 457 OZ žalobca tvrdil, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje
od začiatku, a každý z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému, čo mu dal. Okrem žalovanej istiny
žiadal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 1.3.2014, t.j. odo dňa
nasledujúceho po odstúpení od zmluvy a nahradiť trovy konania.

3.Žalovanívrade1/a2/vovyjadreníkžalobedoručenomsúdudňa14.5.2015(č.l.26)namietaliplatnosť
odstúpenia od zmluvy z dôvodov v nej uvedených, nakoľko žalobca namietal vady nehnuteľnosti, ktoré

neboli v čase uzavretia zmluvy skryté. Žalovaní namietali, že s technickým stavom a materiálnym stavom
nehnuteľností bol žalobca riadne oboznámený. Ďalej tvrdili, že žalobca nemohol odstúpiť od kúpnej
zmluvy, nakoľko tá mala byť uzavretá až po uplynutí 14 rokov od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve.
Poukázali aj na to, že samotná zmluva je od počiatku pre žalovaných nevýhodná, pretože počíta sosplácaním kúpnej ceny až 14 rokov, pričom na samotnú nehnuteľnosť bolo zriadené vecné bremeno
v prospech žalobcu. Zároveň namietali výšku uplatnenej sumy, pretože žalobca dom užíval od novembra
2013 do marca 2014, pričom za toto obdobie im prináleží nájomné v sume 3.200,- Eur. Okrem toho si

uplatnili majetkovú ujmu v sume 5.000,- Eur, ktorá im vznikla v dôsledku činnosti žalobcu pri vyriešení
uvedenej situácie a nemožnosti predať nehnuteľnosť inej osobe.

4. Dňa 10.3.2017 doručil žalobca skutkové a právne stanovisko (č.l. 69), v ktorom poukázal na znalecký
posudokč.8/2014,ktorýsidalvypracovaťnastanovenievšeobecnejhodnotydomu.Zposudkuvyplynuli

rozsiahle vady domu a všeobecná cena nehnuteľnosti v sume 102.000,- Eur. Okrem toho zdôraznil,
že počas obývania domu nechal odstrániť na vlastné náklady viaceré nedostatky - vymaľovanie
miestnosti, oprava kotla, radiátorov, ventilov. Namietal uplatnené nároky titulom nájomného, ktoré
neboli medzi stranami upravené. Rovnako namietal, že suma 4.500,- Eur bola vyplatená ako odmena
sprostredkovateľovi, pričom osobne žalobca uhradil odmenu spoločnosti ALPIA, s.r.o. zo svojich
finančných prostriedkov.

5. Po zmene zákonného sudcu súd dňa 19.11.2018 nariadil a vykonal pojednávanie za účasti žalobcu,
jeho právneho zástupcu a právnej zástupkyne žalovaných v rade 1/ a 2/. Právny zástupca žalobcu
uviedol, že žalobca platne odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve súvisiacej s uzatvorením kúpnej zmluvy
a zároveň žiadal od žalovaných vrátenie plnenia. Nakoľko došlo k zrušeniu zmluvy, sú si strany povinné

vrátiť všetky vzájomné plnenia. Právna zástupkyňa žalovaných na jednej strane tvrdila, že žalovaní
majú záujem o vyriešenie sporu dohodou, avšak nie v takom znení, ako žiada žalobca, t.j. zaplatením
sumy 24.500,- Eur. Zároveň oznámila, že žalovaní sa medzičasom rozviedli. Okrem toho poukázala
na to, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej sa zmluvné
strany dohodli, že v budúcnosti sa bude uzatvárať kúpna zmluva s určitým obsahom. Kupujúci odstúpil

od zmluvy, pričom v odstúpení sa vyjadril, že odstupuje od zmluvy o budúcej zmluve a zároveň od
kúpnej zmluvy, pričom uvedené nie je možné, nakoľko v zmysle § 48 je odstúpenie možné, len ak
je to medzi stranami dojednané. Okrem toho nebolo možné odstúpiť od kúpnej zmluvy, nakoľko tá
nenadobudla účinnosť, pretože tá bola dohodnutá až po uplynutí 14 rokov od momentu uzavretia zmluvy
o budúcej zmluve. Okrem toho namietala v žalobe uvedené vady nehnuteľnosti, pretože pre vady možno

odstúpiť od kúpnej zmluvy, len ak vec nie je možné užívať, ak je vec neupotrebiteľná. Poznamenala, že
žalovaní obdržali iba sumu 20.000,- Eur, pretože sumu 4.500,- Eur obdržala realitná kancelária, ktorá
nepracovala pre predávajúcich, ale pracovala pre kupujúcich. Táto suma sa preto žalovaným nedostala
do dispozície, preto v tejto časti nemožno požadovať vrátenie toho, čo neobdržali. Zdôraznila, že zmluva
bola pre žalovaných postavená veľmi nevýhodne, pretože zmluvný vzťah má trvať ďalších 14 rokov.

Okrem toho došlo k zriadeniu vecného bremena, v zmysle ktorého majú žalovaní zakázané nakladať
s nehnuteľnosťou. V závere uviedla, že žalovaná v rade 1/ je ochotná uhradiť žalobcovi maximálne sumu
10.000,- Eur, avšak uprednostňuje dohodu medzi stranami. Pojednávanie bolo odročené na 11.2.2019
za účelom odstránenia nejasnosti a v zastúpení žalovaného v rade 2/, zistenia, či žalovaní v rade 1/ a 2/
boli právoplatne rozvedení a či bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané.

6. Na pojednávaní dňa 11.2.2019 súd na zhodnú žiadosť strán sporu o odročenie poednávania v súlade
s ustanovením § 163 CSP konanie prerušil na 3 mesiace. Dňa 6.5.2019 doručil právny zástupca žalobcu
súdu žiadosť o pokračovanie v konaní, nakoľko k dohode medzi stranami sporu nedošlo. Súd preto
uznesením zo dňa 14.8.2019 rozhodol o pokračovaní v konaní.

7. Následne súd vo veci nariadil a dňa 2.12.2019 vec prejednal za účasti žalobcu, jeho právneho
zástupcu a právnej zástupkyne žalovaných. Právny zástupca žalobcu po predbežnom právnom
posúdení uviedol, že žalobca si nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia. Právna zástupkyňa
žalovaných predložila súdu rozsudok o rozvode manželstva žalovaných v nemeckom jazyku a zároveň

poukázala na to, že k platnému odstúpeniu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dôjsť nemohlo, a tak
žalobca nemá nárok na zaplatenie sumy, ktorá je predmetom sporu. Ďalej poukázala na neúspešné
mimosúdne rokovania. Súd pojednávanie odročil za účelom doručenia úpravy žalobného návrhu.

8. Dňa 18.12.2019 doručil právny zástupca žalobcu úpravu žaloby (č.l 195), pričom v podaní uvádza,

že žalovaným v rade 1/ a 2/ uhradil titulom zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy tri časti kúpnej ceny v sume
24.500,- Eur, pričom žalovaní mu ju nevrátili, čím sa bezdôvodne obohatili. Súd zmenu žaloby pripustil
uznesením zo dňa 7.1.2020.9. Dňa 13.2.2020 doručila právna zástupkyňa žalovaných súdu vyjadrenie (č.l. 214), v ktorom teoreticky
vymedzila jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia a tvrdila, že v prejednávanej veci
nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných, nakoľko ich konanie nenapĺňa žiadnu

zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, pretože žalobca im plnil na základe zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu by
muselo dôjsť už 22.10.2013.

10. Na pojednávaní dňa 17.2.2020 súd na žiadosť právneho zástupcu žalovaného odročil na 1.4.2020

z dôvodu, že vyjadrenie žalovaných mu bolo doručené dňa 16.2.2020 a nemal priestor sa s nim
oboznámiť.

11. Dňa 24.2.2020 doručil vyjadrenie vo veci žalobca (č.l. 233), v ktorom uviedol, že svoj nárok si
uplatňuje s ohľadom na predbežné právne posúdenie zo strany súdu titulom bezdôvodného obohatenia.
Poukázal pritom na znenie zmluvy o budúcej zmluve, v zmysle ktorej malo dôjsť k uzavretiu kúpnej

zmluvy najneskôr do 22.10.2024, no keďže nedošlo doposiaľ k uzavretiu kúpnej zmluvy, sú mu žalovaní
povinní vrátiť sumu 24.500,- Eur, pretože neuzavretím zmluvy sa obohatili na úkor žalobcu. K námietke
premlčania uviedol, že doteraz vykonané dokazovanie je dostatočným podkladom pre vrátenie časti
kúpnej ceny.

12. Súd následne opakovane odročil pojednávanie, a to z dôvodu opatrení súvisiacich s šírením
ochorenia COVID-19, prípadne na žiadosť právneho zástupcu žalobcu z dôvodu jeho nepriaznivého
zdravotnéhostavu.Následnesúdopakovaneodročilpojednávaniedňa3.5.2021,naktoromotecžalobcu
tvrdil, že žalobca sa nachádza v zahraničí, pričom sa dozvedel iba o termíne pojednávania, nedozvedel
sa o ukončení zastupovania JUDr. Potockým. Z dôvodu pochybností o splnení procesných podmienok

na strane žalobcu spojených s ukončením právneho zastúpenia žalobcu súd pojednávanie odročil
na 26.5.2021 a vyzval bývalého právneho zástupcu žalobcu - JUDr. Potockého, aby preukázal súdu
včasnénastúpenie účinkovukončeniaprávnehozastupovania.JUDr.Potockýobratomsúduoznámil,že
žalobcovi bolo zaslané oznámenie o ukončení právneho zastúpenia doporučenou poštou a po prevzatí
si telefonicky dohodli termín, pričom po doklady si prišiel do advokátskej kancelárie, pričom doručovanie

oznámenie vyplýva z oznámenia zo dňa 21.5.2021 a podacieho lístka.

13. Na pojednávaní dňa 26.5.2021 súd vec prejednal a rozhodol za účasti právnych zástupkýň
strán sporu. Právna zástupkyňa žalobcu po prevzatí právneho zastúpenia na pojednávaní namietala
spornosť pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, nakoľko nie je zrejmé, či sú po rozvode manželstva

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, prípadne či došlo k vyporiadaniu BSM. Namietala
predloženie rozhodnutia o rozvode v nemeckom jazyku a dožadovala sa jeho prekladu. Zdôraznila,
že samotný rozvod manželstva v tomto smere neznamená zmenu solidarity alebo zánik solidárneho
vzťahu. K námietke aktívnej legitimácie žalobcu zo strany žalovaných iba zdôraznila, že žalobca nie je
a ani nebol ženatý, a tak je nesporne vecne legitimovaný výlučne on. Vo vzťahu k právnemu názoru

súdu o absencii odstúpenia od zmluvy poukázala na Protokol o odovzdaní a prevzatí domu podpísaný
rodičmi žalovaných, čo nimi rozporované nebolo. Okrem toho uviedla, že po odovzdaní domu došlo
k prepisu energii na žalovaných. Túto listinu podpísala dňa 16.04., už z týchto dokumentov je zrejmé,
že účastníci sporu sa najneskôr toho 16.04., kedy je podpísaný tento dokument pani E. dohodli na
zrušení budúcej kúpnej zmluvy, keďže pani E. týmto spôsobom vyjadrila súhlas so zemnou odberateľa

na odbernom mieste, ktoré prešlo z pána B. na ňu. Vzhľadom na to k zrušeniu zmluvy predsa len došlo,
a to faktickými a právnymi úkonmi oboch zmluvných strán, ktoré smerovali k ukončeniu vzájomného
vzťahu, vytvoreného na základe zmluvy zo dňa 22.10.2013. Pani E. týmto v podstate akceptovala prejav
pána B. od zmluvy odstúpiť, resp. túto zmluvu zrušiť. K žalovanými uplatnenému nájomnému uviedla,
že z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca nehnuteľnosť neužíval bez právneho dôvodu, naopak, užíval

ju v zmysle zmluvy, následného odovzdania domu do užívania a vrátenia do rúk rodičov žalovanej.
Z tej budúcej kúpnej zmluvy, ani zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nevyplýva, že žalovaní by mali
nejaký právny nárok na takéto žiadanie si nájomného alebo teda nejaké takéto nároky. V celej zmluve
nie je žiadna zmienka o tom, že v prípade zrušenia zmluvy si predávajúci majú právo nárokovať
takéto nájomné. Okrem toho žalobca túto nehnuteľnosť užíval od novembra do februára, platil všetky

náklady spojené s bývaním v tejto nehnuteľnosti. Takisto nehnuteľnosť zveľaďoval úpravami. Opätovne
zotrvala na zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy jednak pre zistené vady, ako aj preto, že mu bolo
bránené v prístupe k nehnuteľnostiam, a to rodičmi žalovanej, v ktorej prospech je zriadené vecné
bremeno - právo prechodu, prejazdu cez pozemky cudzie. Tieto cudzie pozemky to sú pozemky jejrodičov. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti ako je dom, ako je garáž, ktoré sú zapísané na samostatnom liste
vlastníctva, prístup k týmto nehnuteľnostiam na LV č. XXXX nie je riešený vecným bremenom práva
prístupu a prechodu k týmto nehnuteľnostiam. Zmluvu považovala za neurčitú, pričom pozemky nie

sú v BSM žalovaných ako je uvedené v zmluve, ale sú vo výlučnom vlastníctve pani E.. Toto bola aj
zásadná skutočnosť napr. pre ktorú odmietol zapísať Zmluvu o zriadení vecného bremena kataster,
ktorý takisto na toto poukázal, že v zmluve o zriadení vecného bremena sa takisto hovorilo o tom, že
sú to nehnuteľnosti, ktoré patria do BSM, pričom aj kataster zistil, že tomu tak nie je. Rodičia pani E.
v podstate po celý čas robili problémy žalobcovi. V Zmluve o budúcej kúpnej zmluve z 22.10.2013 nie

je jediné ustanovenie, ktoré by hovorilo o tom, že kupujúci bol oboznámený so stavom nehnuteľnosti,
ani s tým, že prístup k domu a garáži je realizovaný po cudzích pozemkoch. K návrhu kúpnej zmluvy
uviedla, že obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú účinnosť, alebo ich účinnosť nastáva podpisom
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, to je to prevzatie nehnuteľnosti a jej užívanie kupujúcim. Právna
zástupkyňa žalobcu opravila znenie žalobného návrhu, ktorý súd pripustil v znení, že žalovaní v rade
1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 24.500,- eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 24.500,- Eur od 01.05.2014 do zaplatenia, a to do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Právna zástupkyňa žalovaných argumentáciu žalobcu považovala za
nadbytočnú a účelovú, ktorá nemôže zvrátiť výsledok vo veci. Vo vzťahu k zmenenej žalobe uviedla,
že nárok si žalobca uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia, pričom v prejednávanej veci to nejde
o naplnenie žiadnej zo skutkových podstát upravených v § 451 OZ. Zdôraznila, že žalovaní neuznávajú

platnosť odstúpenia od zmluvy, pretože nie je zrejmé, na základe akého aktu k nemu došlo, keďže
v zmluve dodnes nie je založený žiaden doklad, žiadna listina, ktorá by nejakým spôsobom osvedčovala,
že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. List právnej zástupkyne, JUDr. Polkovej, bol datovaný
až po tom, čo malo údajne dôjsť k odstúpeniu od zmluvy a z tohto listu vyplýva, že v tom čase sa
iba navrhovalo nejaké mimosúdne rokovanie zo strany žalobcu smerujúce k ukončeniu zmluvy, ktorej

výsledkom by bolo odstúpenie od zmluvy. Čiže samotný akt odstúpenia od zmluvy je sporný. K samotnej
zmluve o budúcej zmluve uviedla, že je v nej predmet špecifikovaný dostatočne určite, zmluva je riadne
datovaná, je podpísaná obidvoma účastníkmi zmluvných strán, podpisy sú úradne overené. Tvrdenie
žalobcu, že k odstúpeniu od zmluvy malo dôjsť konkludentným úkonom, odmietla. Ani doklad o prevzatí
nehnuteľnosti nemôže založiť zrušenie zmluvy, nakoľko ho nepodpísali žalovaní, ale rodičia žalovanej.

Samotný prepis a zmena odberateľa nemôžu byť konkludentným prejavom vôle. K námietke žalobcu, že
nehnuteľnosť bola v neobývateľnom stave uviedla, že žalobca dom užíval a s jeho stavom sa oboznámil
pred podpisom zmluvy, a tak je uvedené tvrdenie účelové. K tvrdeniu, že žalobca bol uvedený do
omylu žalovanými, právna zástupkyňa zdôraznila, že celý proces sprostredkúvala realitná kancelária
Alpia. Bola to realitná kancelária, ktorú si najal žalobca, čo vyplýva aj zo Zmluvy o sprostredkovaní. Táto

skutočnosť nemôže byť podľa môjho názoru dôvodom neplatnosti zmluvy, keďže údaje o vlastníckych
vzťahoch a vecných bremenách a o tom, aké sú pomery v užívacích právach nehnuteľnosti na mieste
samom vyplývali z verejne dostupných registrov. Žalobca sa s nehnuteľnosťou oboznámil ohliadkou
na mieste samom, čo aj v zmluve potvrdil. V závere poznamenala, že žalovaní ponúkali v priebehu
sporu vo februári 2019 dohodu, v ktorej ponúkali vrátenie sumy 17.200,- €, kde táto suma vlastne

pozostáva z kúpnej ceny, od ktorej je odrátaná provízia realitnej kancelárie vo výške 4.500,- € a nájom
vo výške 2.800,- €. V závere žiadala žalobu zamietnuť a žalovaným v rade 1/ a 2/ priznať náhradu
trov konania. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa
nižšie citovaných zákonných ustanovení:

14. Podľa § 40 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), písomne uzavretá
dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

15. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

16. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

17. Podľa § 50a ods. 1 až 3 OZ:

1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom
dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde,
aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej
miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

18. Podľa § 50b OZ, ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa účastníci dohodli,
že obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj
keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.

19. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

20. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 107 ods. 1 až 3 OZ:
1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ:

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

24. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25. Podľa § 497 OZ každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten
prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od
zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

26. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

27. Podľa § 597 ods. 1 a 2 OZ:

(1) Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo
na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí
vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
(2) Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité
vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa

ukáže nepravdivým.

28. Podľa § 517 ods.1 a 2 OZ:
1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže

sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.29. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu došlo dňa
22.10.2013 k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve s obsahovým znením návrhu kúpnej zmluvy (úplné
znenie na č.l. 31 a nasledovne). Zmluvu o budúcej zmluve možno za súčasného právneho stavu

považovať za typickú pomenovanú zmluvu, ktorá aj keď je upravená v tejto časti Občianskeho zákonníka
platí ako všeobecný, právne záväzný a vynútiteľný základ pre uzavieranie rozmanitých zmlúv, pri ktorých
saeštenemožnodohodnúťovšetkýchobsahovýchnáležitostiach.Taktojevyjadrenýajúčeltejtozmluvy.
Zmluvu o budúcej zmluve možno uzavrieť o pomenovaných i nepomenovaných (hybridných) zmluvách.
Forma zmluvy o budúcej zmluve je obligatórne písomná. Súvisí to s účelom takejto zmluvy, a preto sa
písomná forma vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sa inak nemusia uzavrieť v písomnej forme. Nedodržanie

písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve. Určenie doby, do ktorej sa má konečná
zmluva uzavrieť, je obligatórnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve a tiež predpokladom jej platnosti.
K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý sa však nemusí
viazať na konkrétny dátum. Stačí, keď sa táto doba určí tak, že zmluva sa uzavrie do toho okamihu,
keď nastane určitá udalosť alebo právna skutočnosť, ktorá nepochybne nastane, avšak nevie sa, kedy

nastane. Zmluva o budúcej zmluve však musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť
uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo môžu vyplývať
z dohody účastníkov. V prejednávanej veci Zmluva o budúcej zmluve upravuje povinnosť zmluvných
strán – žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr do 22.10.2024 vrátane.
Z článku II. bod 2 vyplýva, že obsah kúpnej zmluvy doplnia alebo opravia pred jej podpisom tak, aby

bol v súlade s aktuálnym materiálnym a technickým stavom predmetu kúpnej zmluvy. V článku III.
zmluvy o budúcej zmluve je upravený spôsob platby tak, že pri podpise zmluvy o budúcej zmluvy zaplatí
žalobca ako kupujúci sumu 4.500,- Eur ako rezervačnú zálohu na základe zmluvy o sprostredkovaní
so zálohousúvisiacich s kúpou nehnuteľností zo dňa 6.9.2013. Ďalej je upravená úhrada sumy 15.000,-
Eur v hotovosti v deň podpisu zmluvy o budúcej zmluve ako druhú časť kúpnej ceny. Tretia časť kúpnej

ceny vo výške 5000,- Eur mala byť uhradená formou bezhotovostného prevodu v deň podpisu kúpnej
zmluvy. Štvrtá časť kúpnej ceny mala byť uhradená v splátkach vo výške 10.000,- Eur, a to počnúc od
14.10.2014ročne,stým,žeposlednásplátkabudeuhradenánajneskôr14.10.2028. VčlánkuIV.Zmluvy
o budúcej zmluve je uvedený samotný návrh znenia kúpnej zmluvy. V článku V. sú upravené ostatné
ustanovenia vrátane ustanovenia o zmluvnej pokute. Článok VI. obsahuje záverečné ustanovenia .

V žiadnom z článku zmluvy o budúcej zmluvy nie je obsiahnutá úprava odstúpenia od kúpnej zmluvy.
Súd má za to, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavretá medzi stranami sporu je platná, nakoľko
bola uzavretá písomne, obsahuje formálne náležitosti, ktoré má mať uzavretá kúpna zmluva a je v nej
určená doba, do ktorej sa má budúca zmluva uzavrieť.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca pri podpise zmluvy uhradil
sumu 4.500,- Eur ako rezervačnú zálohu, ktorá mala byť započítaná na úhradu kúpnej ceny
aosobitnenáslednezúčtovanánasprostredkovateľskúodmenu,ktorámalabyťosobitnezapočítanáako
sprostredkovateľská odmena. Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 6.9.2013 (č.l. 45) bola uzavretá medzi
žalobcom a spoločnosťou nehnuteľnosti – alpia, s.r.o., t.j. nešlo o trojstranný právny akt, ktorého by boli

zmluvnou stranou aj žalovaní. Zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 6.9.2013 vyplýva, že odplata má
byť vyplatená žalobcom vo výške 5 % z kúpnej ceny do 14 dní od vzniku nároku na odplatu s poukazom
na § 645 Obchodného zákonníka.

32. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 22.10.2013 uhradil žalovanému v rade 2/ sumu

15.000,- Eur ako druhú časť kúpnej ceny v hotovosti, čo vyplýva z príjmového pokladničného dokladu
a dňa 22.10.2013 uhradil hotovostným vkladom na účet žalovaného v rade 2/ sumu 5.000,- Eur ako prvú
splátku za dom (č.l. 12). Žalobca tvrdil, že dňa 20.2.2014 odstúpil od zmluvy, pričom predmet kúpy –
rodinný dom odovzdal, o čom bol spísaný protokol o odovzdaní rodinného domu s rodičmi žalovanej
v rade 1/, a to A. A. a A. A., dňa 28.2.2014.

33. V priebehu sporu mal súd za preukázané, že zo strany žalobcu nedošlo k platnému odstúpeniu od
zmluvy, na ktoré v žalobe poukazoval, nakoľko absentuje samotná listina o odstúpení od zmluvy, no
predovšetkým samotná možnosť odstúpenia nevyplýva z obsahu zmluvy ani žiadneho dodatku k zmluvy.Na jednej strane žalobca tvrdil, že odstúpil k kúpnej zmluvy (prípadne zmluvy o budúcej kúpnej zmluve),
no odstúpenie od zmluvy nepreukázal. Okrem toho súd nemal za preukázané, že nárok na odstúpenie
od zmluvy bol medzi stranami dohodnutý a rovnako nevyplýva zo zákona (§ 48 ods. 1 OZ). Na základe

týchto skutočnosti žalobca v priebehu sporu zmenil právny dôvod podanej žaloby a nárok na zaplatenie
si uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia.

34. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide

o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Pre vznik
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne
alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to
nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže
v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť
aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku

nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.). Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na
úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať
štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné,

najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo vykonaní určitých prác), teda ak plnenie
malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda
peňažná náhrada.

35. Z dikcie ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, ktorá definuje bezdôvodné obohatenie jednoznačne vyplýva,

že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd má za to, že v danej veci nejde o plnenie žalobcu bez
právneho dôvodu, nakoľko plnil na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, ktorej účinky trvajú do
22.10.2024. Súd taktiež vyhodnotil predmetnú zmluvu ako platnú, a tak nejde o plnenie neplatného

právneho úkonu. Rovnako súd nevzhliadol v danej veci, že by išlo o prípad plnenia z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, a to práve z dôvodu pretrvávajúcich účinkov zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Poslednou
skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov,
ktoré rovnako v danej veci neboli preukázané ani tvrdené.

36. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, na základe čoho malo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko je zrejmé, že žalobca plnil na základe právneho dôvodu, ktorým
je zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá je doposiaľ účinná, pričom v zmysle zmluvy sa strany dohodli,
že k uzavretiu kúpnej zmluvy má dôjsť najneskôr do 22.10.2024. Zároveň súd opätovne konštatuje,
že žalobca nepreukázal platné odstúpenie od kúpnej zmluvy, resp. nepreukázal jej neúčinnosť či

neplatnosť.

37. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu po zmene právneho zástupcu, z ktorej vyplývala pochybnosť
o platnosti samotnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a tiež o jej určitosti, súd poznamenáva, že zmluva
o budúcej zmluve má náležitosti ustanovené zákonom. Skutočnosť, že si strany v zmluve, prípadne jej

doplnení nedohodli podmienky odstúpenia k zmluvy, na tejto skutočnosti nič nemení a zmluvu nečiní
neplatnou. Obsah zmluvy nie je neurčitý, nakoľko obsahuje základné údaje o predmete kúpy, zmluvných
stranách, spôsobe úhrady kúpnej ceny a doby, do ktorej sa má budúca zmluva uzavrieť. V priebehu
sporu sa strany zhodli, že zmluva je nevýhodná pre obe strany, avšak samotná „nevýhodnosť“ nie
je dôvodom jej neplatnosti. Naopak, je odrazom zmluvnej voľnosti a skutočnosti, že strany k takto

formulovanému obsahu zmluvy dospeli po vzájomných rokovaniach a v čase uzavretia zmluvy sa
na jej obsahu zhodli, t.j. v danom čase jej obsah považovali za výhodný a vhodný pre obe strany.
Argumentácia právnej zástupkyne žalobcu o uvedení žalobcu do omylu ohľadom stavu nehnuteľnosti
či existencii vecných bremien na nehnuteľnosti v danej veci neobstojí. So stavom nehnuteľnosti sa
žalobca oboznámil, čo prehlásil v zmluve o sprostredkovaní zo dňa 6.9.2013 (č.l. 45), kde v článku

II. bod 3 je uvedené: „Záujemca prehlasuje, že mu je predmet kúpy (nehnuteľnosti špecifikované v čl.
I tejto zmluvy) známy, že sa oboznámil s jeho celkovým stavom, a že ho nadobudne v celosti, za
kúpnu cenu vo výške stanovenej v článku I. tejto zmluvy, tak ako stojí a leží“. Súd mal preto za
preukázané, že žalobca sa so stavom nehnuteľnosti oboznámil pri obhliadke nehnuteľnosti. O existenciitiarch – vecných bremien na predmetnej nehnuteľnosti, prípadne so stavom priľahlých nehnuteľností
sa žalobca mohol oboznámiť okrem iného aj z verejného dostupného registra - katastrálneho portálu.
Súd zároveň zdôrazňuje, že spolu s uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve strany sporu uzavreli

zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 22.10.2013 (č.l. 76), v zmysle ktorej vlastníci nehnuteľnosti
– žalovaní v rade 1/ a 2/ nemôžu počas doby 14 rokov dať nehnuteľnosti do prenájmu, založiť, predať,
darovať, zameniť, ručiť s nehnuteľnosťami v prospech tretích osôb, vložiť nehnuteľnosť ako nepeňažný
vklad do obchodné spoločnosti a podobne. Zriadením vecného bremena v prospech žalobcu došlo
k obmedzeniu dispozičných práv s nehnuteľnosťami žalovanými. Na základe týchto skutočností súd

dospel k záveru, že žalobca nebol uvedený do omylu, v čase uzavretia zmluvy sa strany na jej znení,
ktoré neodporuje zákonu ani dobrým mravom, dohodli, čo podlieha zmluvnej voľnosti strán. Navyše
súd poznamenáva, že uzavretie zmluvy v kontexte zmluvy o zriadení vecného bremena, poskytnutia
rodinného domu do jeho užívania ešte v čase, keď nebol vo vlastníctve žalobcu, sa javí ako výhodnejšie
práve pre žalobcu.

38. Súd považuje za potrebné sa osobitne vyjadriť k žalobcom tvrdenému konkludentnému odstúpeniu
od zmluvy o budúcej zmluve, ktorý odvodzoval od odovzdania nehnuteľnosti dňa 28.2.2014 rodičom
žalovanej v rade 1/ a prepisu energii na žalovaných. Uvedené tvrdenie nemá oporu v zákone ani
v zistenom skutkovom stave. Súd poznamenáva, že žalobca v priebehu konania nepoprel a medzi
stranami nebolo sporné, že užíval nehnuteľnosti od novembra 2013 do februára 2014. Právny dôvod

užívania nehnuteľnosti však strany sporu nepreukázali, a tak má súd za to, že išlo o osobitnú dohodu
strán. Následne vo februári odovzdal nehnuteľnosti rodičom žalovanej v rade 1/, pričom oprávnenie
vykonávať akékoľvek právne úkony za žalovaných týmto osobám z ničoho nevyplýva. Ani samotné
odovzdanie nehnuteľnosti a už vôbec nie prepis odberateľa zo žalobcu na žalovaných nemá vplyv na
odstúpenie od zmluvy. Je totiž nesporné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ boli a aj v čase rozhodovania

súdu sú vlastníkmi nehnuteľností, a tak je tiež nesporné, že môžu byť evidovaní ako odberatelia
energii. Rovnako je nesporné, že vlastný majetok – predmetné nehnuteľnosti môžu užívať. Užívanie
nehnuteľnosti žalobcom v danom čase bolo vecou dohody strán, ktorá nemá vplyv na platnosť či
neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve a nepreukazuje ani prípadné „konkludentné“ odstúpenie od zmluvy,
nakoľko je zrejmé, že samotné odstúpenie od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy v prejednávanej veci

nie je možné, nakoľko nevyplýva zo zákona ani z dohody strán, pretože v samotnej zmluve o budúcej
kúpnej zmluve úprava odstúpenia od zmluvy absentuje.

39. Súd v tomto bode považuje za potrebné vyjadriť sa k protinávrhu žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorým
si uplatnili voči žalovanému nárok titulom nájomného v sume 3.200,- Eur a náhradu nemajetkovej

ujmy v sume 5.000,- Eur. Súd má za to, že žalovaní tento nárok nijakým spôsobom neodôvodnili
a nepreukázali, nakoľko nebolo sporné, že v čase užívania nehnuteľnosti náklady s jej užívaním
hradil samotný žalobca. Medzi stranami sporu nebola preukázaná existencia nájomnej zmluvy či iného
právneho titulu, od ktorého by si odvodzovali nárok na úhrady nájomného. Ani dôvodnosť nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy žalovaní nepreukázali. Preto súd tento nárok žalovaných považoval za

procesnú obranu (§ 147 ods. 2 CSP), ktorej dôvodnosť žalovaní v rade 1/ a 2/ nijakým spôsobom
nepreukázali.

40. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovanými v rade 1/ a 2/ súd konštatuje, že nárok
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí v zmysle § 107 ods. 1 OZ v dvojročnej subjektívnej premlčacej

lehote na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania
subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho
úkor obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne a až týmto časovým okamihom dochádza
k zrodu bezdôvodného obohatenia. Objektívna (3-ročná) premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, kedy
k bezdôvodnému obohatenia došlo. Súd v odseku 36. Odôvodnenia konštatoval, že nevzhliadol žiaden

z dôvodov bezdôvodného obohatenia, a tak má za to, že reálne k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovanýchvrade1/a2/nedošlo.Zdôvoduneexistenciebezdôvodnéhoobohatenia,sanárokuplatnený
žalobcom ani nemohol premlčať. Z opatrnosti však súd dodáva, že ak by aj došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaných, je zrejmé, že nárok titulom bezdôvodného obohatenia uplatnený
v roku 2019 je premlčaný, pretože plnenia uplatnené žalobcov vo výške 20.000,- Eur prijali v roku 2013.

41. Na základe vyššie konštatovaných dôvodov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V závere
súd poznamenáva, že skutočnosť, že sú žalovaní v rade 1/ a 2/ rozvedení a prípadné skúmanie,
či došlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spovlastníctva dohodou, rozhodnutím súdu či zákonnoudomnienkou, nemá vplyv na rozhodnutie vo veci a iba by nedôvodne predlžovalo konanie. Súd preto
ďalšie dokazovanie ohľadom procesného spoločenstva žalovaných v rade 1/ a 2/ nepovažoval za
potrebné, účelné a najmä hospodárne, a to predovšetkým s ohľadom na záveru súdu o nedôvodnosti

žaloby. Súdu v danom štúdiu konania a dokazovania postačovalo konštatovanie, že žalovaní v rade 1/
a 2/ sú pasívne legitimovaní, čo vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva, a forma procesného spoločenstva
s ohľadom na výsledok sporu, nemá ťažiskový význam pre rozhodnutie súdu.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobu zamietol, úspešnou stranou sporu

boli žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorým súd priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.