Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/150/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122010877
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3122010877.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Lucie Horvátovej a JUDr. Jozefa Janíka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. novembra 2022
prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného E. H., nar.
XX.XX.XXXX v F., trvale bytom H. V., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a ÚVTOS v Trenčíne,
ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Pp/244/2022 zo dňa 28.09.2022 a takto

jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/3/2018 zo dňa 17.12.2018 bol E. H. odsúdený
pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b), ods.
3 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/65/2017 zo dňa 13.12.2017 bol E. H. odsúdený pre
pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
30 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn.

3T/47/2016 zo dňa 10.05.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmene, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Následne uznesením Okresného
súdu Martin sp. zn. 1T/65/2017 zo dňa 05.06.2019 bolo rozhodnuté tak, že sa v tejto skúšobnej dobe
neosvedčil, a preto mu bol nariadený podmienečne odložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 roky, pričom na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený E. H. podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. a),
ods. 2 Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody. Podľa §
68 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 roky.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prokurátorka sťažnosť, zahlásiac ju do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.

Sťažnosť následne písomne odôvodnil prokurátor, keď uviedol, že dôvodom podania sťažnosti je
predpoklad, že u odsúdeného nie je splnená materiálna podmienka spočívajúca v zákonnej požiadavke
vedenia riadneho života v budúcnosti. Poukázal na to, že ústav na výkon trestu vyhodnotil resocializačnú
prognózu u odsúdeného ako menej priaznivú na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti.
Uviedol,žeodsúdenýbagatelizujesvojpodielvinynapáchanítrestnejčinnostiaprenášajunainéosoby.

Ďalej poukázal na to, že odsúdený bol v minulosti opakovane (9-krát) súdne trestaný za rôznorodú
ekonomickú trestnú činnosť, 6-krát vo výkone trestu, a teda ani jeho opakované odsúdenia však najeho správaní nezaznamenali žiaduci vplyv, neviedli u neho k náprave. Má za to, že uvedená recidíva
odsúdeného nepochybne svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno reálne očakávať, že by v budúcnosti
viedol riadny život. Páchanie trestnej činnosti nie je u neho iba ojedinelým jednorazovým vybočením

zo spôsobu jeho života, ale zjavne v jeho prípade možno vypozorovať určité sklony k jej páchaniu. Z
vyššie uvedených dôvodov by v prípade odsúdeného naopak mala do popredia vystúpiť represívna
zložka trestu a zabezpečiť u neho ďalší výkon uloženého trestu odňatia slobody, ktorý by mal byť v tomto
prípade uplatnený v celom jeho rozsahu. Navrhol, aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por.
napadnuté uznesenie zrušil a aby podľa § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zák. návrh odsúdeného

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol.

Vo vzťahu k písomným dôvodom sťažnosti prokurátorky musí však krajský súd konštatovať, že ich
záverečná časť sa netýka prejednávanej veci! Prokurátor totiž uviedol aj to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia na slobodu za súčasného
uloženia skúšobnej doby s probačným dohľadom, s odkazom na § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. spočívajúci

v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a s odkazom na § 51 ods. 4 písm.
k) Tr. zák. spočívajúci v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne o zamestnanie
uchádzať, nemožno vyhodnotiť ako vecne správne. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, odsúdenému
súd prvého stupňa určil len skúšobnú dobu, teda bez probačného dohľadu a bez uloženia akýchkoľvek
obmedzení alebo povinností (?!).

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo

a takto dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal
možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré

navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. krajský
súd ďalej uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia
slobody bolo preukázané. Odsúdený už vykonal viac ako 2/3 z výmery postupne uložených trestov

odňatia slobody - § 66 ods. 3 Tr. zák. (ďalej aj „trest odňatia slobody“).
Krajský súd síce zistil, že súd prvého stupňa vo výroku napadnutého uznesenia nesprávne použil
ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktoré pojednáva o formálnej podmienke výkonu polovice
uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody potrebnej pre podmienečné prepustenie v prípade
osoby odsúdenej za prečin, keď mal použiť správne ustanovenie § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., keďže

odsúdený vykonáva postupne tresty odňatia slobody, ktoré mu boli uložené za zločiny. Pritom naviac aj
v písomnom odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že odsúdený
vykonal potrebné pomerné časti z výmery trestov, a to 1/2 a 2/3. Napriek týmto zisteniam krajský súd
nedospel k záveru, že by bolo potrebné zrušiť alebo zmeniť napadnuté uznesenie, keď tieto zistené
nesprávnosti nepovažoval za natoľko závažné.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia sa,
čím bola splnená aj prvá materiálna podmienka. Odsúdeného ústav na výkon trestu vyhodnotil ako
nekonfliktného a bezproblémového, podriaďujúceho sa príkazom a nariadeniam príslušníkov zboru,

autority rešpektujúc. Povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ústavného poriadku a časového režimu dňa,
odsúdený plní. Dokáže sa správať zodpovedne a plniť svoje povinnosti. Rovnako dokáže vyvodzovať
logické úsudky, nahliadať na problémy s odstupom, je schopný regulovať vlastné správanie a impulzy.
Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol jedenkrát disciplinárne odmenený formou
pochvaly. Disciplinárny trest mu naopak uložený nebol. Taktiež sa zúčastňuje prednáškovej činnosti.

Pracovné návyky si udržiava najmä zapájaním sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti, ktoré
súvisia s udržiavaním čistoty a poriadku ubytovacích priestorov.Vo vzťahu ku konštatovaniu, že odsúdený je len čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, krajský
súd uvádza, že odsúdený si z hľadiska svojho vyjadrenia pred súdom prvého stupňa dostatočne
uvedomuje, čo spravil, pričom všetko oľutoval a vyjadril odhodlanie viesť do budúcna riadny život. Pritom

ani ústav na výkon trestu nekonštatoval, že by nepriznával svoju vinu, keď túto len bagatelizuje a sčasti
prenáša na inú osobu.

Napokon i prokurátor v dôvodoch sťažnosti namietal len nesplnenie druhej materiálnej podmienky pre
podmienečné prepustenie odsúdeného.

Krajský súd k splneniu druhej materiálnej podmienky v podobe pozitívnej prognózy vedenia riadneho
života uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne. Z tohto pohľadu krajský
súd najmä poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktorý poukázal na podstatné skutočnosti

vyplynuvšie z vykonaného dokazovania svedčiace pre splnenie aj tejto poslednej zákonnej podmienky
pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Je síce pravdou, že odsúdený má v registri trestov 9 záznamov o odsúdeniach (vrátane obidvoch
vyššie spomenutých, v rámci ktorých vykonáva trest odňatia slobody) a v minulosti vykonával aj viaceré

nepodmienečné tresty odňatia slobody. Na druhej strane je ale potrebné v jeho prospech zohľadniť, že
trestnej činnosti, pre ktorú vykonáva trest odňatia slobody, sa dopustil až po 14 rokoch od posledného
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (09.01.2001). Odsúdený bol pritom už
3-krát v minulosti podmienečne prepustený, avšak z toho sa 2-krát v skúšobnej dobe osvedčil a
jedenkrát mu bol amnestiou odpustený výkon zvyšku trestu. Naviac krajský súd dodáva, že odsúdený je

poberateľom invalidného dôchodku, a preto je možné predpokladať, že nebude odkázaný na páchanie
trestnej činnosti v dôsledku zabezpečovania si svojich základných životných potrieb. Aj krajský súd preto
dospel k záveru, že odsúdený je schopný viesť na slobode riadny život, k čomu mu môžu napomôcť
pozitívne rodinné vzťahy, ktoré udržiava najmä so synom a ktoré sú tiež dôležitými predpokladmi pre
jeho úspešnú resocializáciu. Je preto možné a dôvodné dať odsúdenému opätovne šancu preukázať,

že sa napravil pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.

Napokon aj riaditeľ ústavu na výkon trestu odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu
odňatia slobody, i keď s uložením (probačného) dohľadu, ktorý ale ani krajský súd nepovažoval za
potrebný pre dovŕšenie nápravy odsúdeného a splnenie účelu trestu odňatia slobody po podmienečnom

prepustení.

Z pohľadu sťažnostných dôvodov prokurátora a vyššie uvedených skutočností preto krajský súd
nevidí „rozumný dôvod,“ pre ktorý by zhodu v názore ústavu na výkon trestu a súdu prvého
stupňa na možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného bolo potrebné odmietnuť. Neexistuje

síce „istota,“ že odsúdený bude viesť na slobode riadny život, avšak túto súdy pri rozhodovaní o
podmienečnom prepustení prakticky nemajú a ani nemôžu mať nikdy. Súčasne ale nebolo možné
prisvedčiť prokurátorovi v tom, že pre takýto záver nebolo možné mať ani dôvodný predpoklad.
Z písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, vrátane vyššie uvedených dôvodov
rozhodnutia krajského súdu, práve naopak takýto dôvodný predpoklad jednoznačne vyplýva.

Krajskýsúdnapokonpovažujeurčenieskúšobnejdobyvtrvaní3rokyzaprimeranéazákonnévzhľadom
na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia
slobody (do 18.03.2024).

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, že sťažnosť prokurátorky ako nedôvodnú
zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože odsúdený spĺňal všetky zákonné podmienky na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.