Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 26, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120207801
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120207801.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci navrhovateľky U. L., B..
XX.X.XXXX, X. K. XX, L., právne zastúpenej advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o.,
Hlavná 29, Prešov, proti odporkyni Y. L., B.. XX.X.XXXX, X. K. XX, L., adresa na doručovanie písomností
Októbrová 56, Prešov, právne zastúpenej JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou, Grešova 7, Prešov
v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 27Pc/33/2020-180 zo dňa 14.2.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výrokoch I., III. tak, že zaväzuje odporkyňu povinnosťou prispievať na výživu

navrhovateľky sumou 280 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky,
počnúc od 1.7.2020 do budúcna.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti určenej
súdom zo strany matky ako osoby povinnej z výživného.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) cit.:

3. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka ako oprávnená z výživného.

4. K odvolaniu podala písomné vyjadrenie povinná z výživného.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným

subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej z výživného je dôvodné.

6. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojim
otcom a bratom. Manželstvo jej rodičov nie je rozvedené, rodičia spolu nežijú. Matka na základe dohodyrodičov prispievala na jej výživu sumou 110 Eur. navrhovateľka v súčasnosti študuje na vysokej škole
formou denného štúdia.

7. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z oprávnených potrieb navrhovateľky, ktorá má výdavky
najmävsúvislostisoštúdiummimomiestabydliska,ktorézahŕňanajmävýdavkynaštúdium,cestovanie,
ubytovanie a stravovanie. Na strane povinnej z výživného vychádzal z jej čistého mesačného príjmu
zo zamestnania vo výške 1.522 Eur, existencie ďalšej vyživovacej povinnosti, pričom prihliadol na jej
oprávnené výdavky.

8. Navrhovateľka predmetné rozhodnutie súdu napáda s argumentáciou, že súd pri rozhodovaní
vychádzal z toho, že vzhľadom na pandémiu COVID-19 boli jej výdavky nižšie z dôvodu dištančnej
výučby, pritom už v čase rozhodovania bola výučba opätovne prezenčná. Taktiež má za to, že výdavky,
ktoré jej matka uviedla sú nadnesené a súd na niektoré z nich nemal prihliadať.

9. Z odôvodnenia rozhodnutia, predovšetkým z bodu 23 vyplýva, že súd sa zaoberal výdavkami
navrhovateľky. V súvislosti s dištančným vyučovaním odvolací súd udáva, že šlo o dočasnú mimoriadnu
situáciu v súvislosti s pandémiou, pričom už v čase rozhodovania súdu bola situácia odlišná. V tomto
smere je potrebné súhlasiť s námietkou navrhovateľky. Suma celkových výdavkov nie je kvantifikovaná
konkrétnou sumou, čo však nie je ani žiaduce. Odvolací súd nie je náchylný myšlienke podrobne

preukazovať výdavky oprávnených z výživného a za tým účelom predkladať súdu pokladničné bloky
z nákupu potravín, ošatenia, obuvi či dokonca hygienických potrieb. V tomto kontexte uprednostňuje
odvolací súd určitú mieru zovšeobecnenia odôvodnených potrieb oprávneného z výživného, najmä
s ohľadom na jeho vek. Nad tento rámec sa zohľadnia samozrejme špecifické výdavky, dôvodiace
odklon od generalizácie prípadu, súvisiace napríklad so zhoršeným zdravotným stavom dieťaťa. V

prejednávanom prípade existencia takýchto špecifických výdavkov zistená nebola.

10. Tak ako prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí, aj odvolací súd už pomerne dlhodobo aplikuje
vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom
„Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe

soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-
agenda), a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa
vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností,
schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie mal. detí pritom dostatočne zohľadňujú
fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Materiál je doporučený na prípady

maximálne troch vyživovacích povinností povinných rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný
prípad.

11. Navrhovateľka svojim vekom spadá do vekovej kategórie, ktorej prislúcha výživné v rozsahu 19-25%
z čistého príjmu povinného rodiča. Pri skúmaní predložených opisov mzdových listov dospel odvolací

súd k záveru, že priemerný čistý mesačný príjem matky za rok 2021 činil 1.522 eur. Súdom určená
výška výživného zodpovedá 13,80% čistého príjmu matky, čo je hlboko pod dolnou hranicou. Na
strane matky ako povinnej osoby z výživného neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by
zdôvodňovali určenie takto neštandardne nízkej výšky výživného. Navrhovateľkou požadovaná suma
280 Eur mesačne zodpovedá 18,40% čistého príjmu matka, ktorá je tesne pod dolnou hranicou a

zohľadňuje tak existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti matky. Odvolací súd má za to, že nie je dôvod,
pre ktorý by navrhovateľke nemalo byť priznané výživné vo výške, ktorá zodpovedá spravodlivej výške
určovanej aj v iných obdobných prípadoch. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie v bode 23 sám
uvádza,žeurčilvýživnévovýške280Eurnaspodnejhranicitabuľkovéhovýživného,pričomvovýrokovej
časti napadnutého rozsudku je uvedená suma 210 Eur. Je možné domnievať sa, že zo strany súdu došlo

ku chybe, ktorú touto cestou napráva odvolací súd.

12. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti zo strany otca ako druhého rodiča je potrebné uviesť, že jeho
príjem je v zásade rovnaký ako príjem matky, keďže pracuje na podobnej pracovnej pozícii. Má tiež
rovnaký počet vyživovacích povinností ako matka, keďže obaja majú spoločné deti. Jeho vyživovacia

povinnosť je teda rovnaká ako na strane matky a to 280 Eur mesačne. Časť vyživovacej povinnosti si
plní formou výkonu osobnej starostlivosti v čase, kedy je navrhovateľka doma, t.j. najmä počas víkendov,
v čase skúškového obdobia a počas prázdnin, čo predstavuje obdobie približne 120 dní v roku. Výpočet
výšky jeho vyživovacej povinnosti pri zohľadnení miery osobnej starostlivosti je možné kvantifikovaťnasledovne: 1- (120 dní /365 dní ) x 280 eur, čo predstavuje sumu 190 Eur. Matka navrhovateľky sa
na výkone osobnej starostlivosti nepodieľa vôbec. Obaja rodičia prispievajú na výživu navrhovateľky
sumou 470 Eur mesačne, ktorú má k dispozícii na pokrytie všetkých svojich potrieb. Táto suma je

podľa názoru odvolacieho súdu primeraná a v žiadnom prípade neprekračuje štandardné výdavky, ktoré
navrhovateľka objektívne má.

13. Za daného stavu preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 388
CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).