Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 17, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118389015
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6118389015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO:
64948242, konajúceho na území SR prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47
251 336, zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, Bratislava, proti žalovanému: S. H.,
H.. XX.XX.XXXX, C. U. X, K., o zaplatenie 2.317,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05. februára 2020, č.k. 4Csp/84/2019-101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 221,49 eur a vo zvyšku žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil žalobu v časti istiny; žalobcovi priznal vrátenie
súdneho poplatku za žalobu, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. do 30 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia Slovenskej pošte a.s. a žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca sa domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 2. 317,22 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy

2.299,80 eur od 24.10.2017 do 30.11.2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.230,38 eur
od 01.12.2017 do zaplatenia, na základe Zmluvy o úvere č. G.-L.-XXXXXXXX-XXXX-C.-K.. Celkový
nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu 18.10.2018 predstavuje sumu 2.317,22 eur, z toho
istina je vo výške 2.230,38 eur, dlžný riadny úrok do 22.10.2017 v sume 83,78 eur a dlžný úrok z
omeškania do 22.10.2017 v sume 3,06 eur. Vzhľadom na čiastočnú úhradu dlhu zobral späť žalobu
v časti o zaplatenie 2.324,97 eur, žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania
vo výške 10,90 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.230,38 eur od 01.02.2017 do

zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 21.11.2012
Zmluvu o úvere č. G.-XXXXXXXX-XXXX-C.-K., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 5.300
eur; výška splátky bola určená v sume 90,72 eur a počet splátok 84 s nemennou úrokovou sadzbou
10,99 % p.a. Žalovaný neuhrádzal splátky, a preto ho žalobca upomienkou č. 2 dňa 24.08.2017 vyzval na
zaplatenie záväzku, a keďže žalovaný na výzvu nereagoval, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru ku dňu 23.10.2017. Splatný záväzok voči banke ku dňu 23.10.2017 pozostáva z istiny
v sume 2.299,80 eur, riadny úrok v sume 81,86 %, úroky z omeškania 7,27 eur, t.j. spolu 2.388,93 eur

s lehotou na úhradu tri dni. Žalobca listom zo dňa 24.10.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
2.317,22 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy od 24.10.2017 do 30.11.2017 a s 8
% ročne úrokom z omeškania zo sumy 2.230,38 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, v lehote 5 dní od
doručenia výzvy. Z výpisu z úverového účtu od 21.12.2012 do 01.12.2017 zistil, že žalovaný zaplatilistinu v sume 3.069,62 eur, úroky v sume 1.996,56 eur, úroky z omeškania 3,59 eur, poplatky 13,20
eur a poistné v sume 102,30 eur. Z prehľadu výpočtov úrokov úveru spracovaného dňa 18.10.2018
zistil, že žalobca pri úrokovej sadzbe 8,5 % predložil sumár, v ktorom riadny úrok je v sume 2.080,34

eur, úrok z omeškania 6,65 eur, zaplatený riadny úrok 1.996,50 eur, zaplatený úrok z omeškania 3,59
eur, nesplatený riadny úrok 83,78 eur a nesplatený úrok z omeškania 3,06 eur. Z bankového príkazu
UniCredit Bank zo dňa 27.03.2017 zistil, že žalovaný dňa 27.03.2019 poukázal na bankový účet žalobcu
sumu 2.350 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 písm. a/,
d/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52

ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. k/, 5, 6, 9, § 54 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a dospel k
záveru, že právo žalobcu vyplýva zo záväzkov vzniknutých zo zmluvy o úvere, pri ktorej s prihliadnutím
na všetky okolnosti, žalovaný ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňoval, a teda
súd aj bez návrhov strán prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré
by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a
zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských

zmluvách v Obč. zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13 ES o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102 ES, 90/7/ES. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný čerpal
finančné prostriedky v sume 5.300 eur. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, pristúpil žalobca k
vyhláseniu predčasnej splatnosti v sume 2.230,38 eur, riadny úrok v sume 83,78 eur, úroky z omeškania

v sume 3,06 eur, t.j. spolu 2.317,22 eur. Žalobca dňa 27.03.2019 uhradil žalobcovi sumu 2.350 eur.
Dospel k záveru, že žalovaný uhradil istinu v sume 2.230,38 eur, a teda celú istinu 5.300 eur (2.230,38
eur + 3.069,62 eur), riadny úrok v sume 83,78 eur do 22.10.2017 a úrok z omeškania od 23.10.2017 do
30.11.2017 v sume 3,06 eur; žalovaný teda uhradil žalobcovi celú žalovanú sumu 2.317,22 eur. Naviac
žalovaný uhradil sumu 32,78 eur (2.350 - (2.230,38 eur + 86,84 eur = 2.317,22 eur). Uviedol, že návrh

v časti istiny zastavil a v časti vyčíslených úrokov z omeškania v sume 10,90 eur (úrokov 8 % ročne
za obdobie od 24.10.2017 do 30.11.2017) a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.230,38
eur od 01.12.2017 (nesprávne uviedol od 01.02.2017) do zaplatenia zamietol, pretože zosplatnenie
ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Dohodnuté
úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a od splatnosti je dlžník v

omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Nároku na zaplatenie dohodnutých úrokov z úveru tak, ako
si ich uplatnil žalobca, nemohol vyhovieť tiež z dôvodu, že žalobcovi ako veriteľovi patria úroky len do
zosplatnenia istiny, t.j. do dňa 23.11.2017, kedy žalobca jednostranným úkonom vypovedal zmluvu. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej sporovej
strane nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, podal odvolanie v zákonom stanovenej
lehote žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania v sume 10,90 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 2.230,38 eur od 01.01.2017 do zaplatenia a priznať mu nárok na náhradu trov prvoinštančného
aj odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal zmätočnosť odôvodnenia
rozsudkusúduprvejinštancievnapadnutejčasti,keďprirozhodovaníojehonárokunazaplatenieúrokov

z omeškania vykladal ustanovenia o nároku na zaplatenie úrokov len do okamihu zosplatnenia úveru a
v tejto súvislosti poukázal na to, že si v podanej žalobe neuplatňoval žiadne úroky po zosplatnení úveru.
Súd neprávne právne posúdil úroky z omeškania požadované žalobcom ako úroky. Z odôvodnenia je
však zrejmé, že na úroky z omeškania má nárok, keď uviedol, že po zosplatnení úveru nemá nárok
na zaplatenie úrokov, ale len úrokov z omeškania. Namietal aj nesprávne skutkové zistenia súdu prvej

inštancie pokiaľ ide o rozsah splatenia žalovaného nároku; nesprávne súd uviedol, že žalovaný splatil
sumu 2.350 eur, avšak žalovaný mu dňa 27.03.2019 uhradil len sumu 2.324,97 eur, ktorú sumu žalobca
uvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ale súd sa nevysporiadal s tým, že žalobca v konaní
uvádzal inú výšku splatenej sumy žalovaným. Žalovaný dňa 27.03.2019 uhradil žalovanú istinu v sume
2.317,22 eur a z úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.299,80 eur od 24.10.2017 do

30.11.2017, ktorý predstavuje sumu 18,65 eur, zaplatil žalovaný len sumu 7,75 eur, a teda zostáva mu
uhradiť ešte sumu 10,90 eur. Ďalej je žalovaný povinný uhradiť zvyšné príslušenstvo pohľadávky, a to
úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.230,38 eur od 01.12.2017 do 27.03.2019. Rozhodnutie
o náhrade trov konania súd dostatočne neodôvodnil a v tejto časti jeho rozhodnutie vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že jeho neúspech v konaní je zanedbateľný a v
rozhodnej časti žalovanej istiny bol žalobca úspešný, keďže žalovaný po začatí konania (4 mesiace
po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) predmetný nárok uhradil.

Nemožno v danom prípade hovoriť o úspechu, prípadne neúspechu žalobcu, keď súd o žalobnej
istine meritórne nerozhodoval, vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny. Žalobca má v
tejto časti nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p., pretože po zaplatení žalovanej
istiny žalovaným žalobca vzal podanú žalobu čiastočne späť. V zamietajúcej časti rozsudku išlo len o
príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota oproti žalovanej istine je zanedbateľná. Žalobca v konaní

musel vyvinúť aktivitu za účelom bránenia svojho poškodeného práva, pričom žalovaný zaplatením
žalovanej istiny uznal pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu.
3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C,.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
5. Predmetom odvolacieho konania bol žalobcom uplatnený nárok proti žalovanému na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.299,80 eur od 24.10.2017 do 30.11.2017 v sume
10,90 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.230,38 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, t.j.
v danom prípade do 27.03.2019, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Zamietnutie

žaloby odôvodnil tým, že zosplatnenie úveru jednostranným právnym úkonom veriteľa zásadne mení
pôvodne dohodnutý úverový vzťah a dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria žalobcovi ako
veriteľovi len do zosplatnenia istiny a po zosplatnení má veriteľ už len nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia, keď výrokom rozsudku zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania,

avšak z odôvodnenia je zrejmé, že dôvodnosť tohto žalobcom uplatneného nároku neposudzoval podľa
§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka, upravujúceho nárok veriteľa na úroky z omeškania, ale ako nárok na
úroky z úveru za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru veriteľom, ktorý nárok v konaní nebol
žalobcom uplatnený.
6. Z ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka vyplýva, že v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, a to aj po predčasnom
zosplatnení úveru, keď rozhodujúce pre vznik nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania, je
omeškaniaveriteľasplnenímpeňažnéhodlhu.Vsúlades uvedenýmajsúdprvejinštancievodôvodnení
napadnutého rozhodnutia konštatoval, že veriteľ má po zosplatnení nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania, avšak v rozpore s týmto záverom žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol.

7. Žalobca sa v konaní proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny v sume 2.317,22 eur; pozostávajúcej
z istiny úveru v sume 2.230,38 eur, úroku do 22.10.2017 v sume 83,78 eur, úroku z omeškania do
22.10.2017 v sume 3,06 eur; spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.299,80 eur
od 24.10.2017 do 30.11.2017, a to po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v sume 10,90 eur a s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.230,38 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, t.j. v danom

prípade do 27.03.2019. Žalobu zobral späť v časti uplatnenej istiny 2.317,22 eur a úroku z omeškania
v sume 7,75 eur z dôvodu, že žalovaný mu zaplatil sumu 2.324,97 eur. Žalovaný v konaní namietal,
že svoj záväzok splnil v plnom rozsahu a predložil potvrdenie UniCredit Bank zo dňa 27.03.2019 o
vklade sumy 2.350 eur na účet totožný s účtom, z ktorého inkasom bol dohodnutý spôsob splácania
úveru v zmysle čl. II. bod 12. Zmluvy o úvere. Na základe listinného dôkazu predloženého žalovaným

súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2.350 eur. Nedôvodne žalobca
v odvolaní namieta, že táto suma je nesprávna a na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalobca o svojom tvrdení, že žalovaný mu zaplatil len
sumu 2.324,97 eur, žiaden dôkaz nepredložil a ani neuviedol z akej listiny alebo skutočností pri svojom
tvrdení vychádzal, prípadne z akých dôvodov nedošlo k úhrade inkasom v zmysle zmluvy celej sumy

vloženej žalobcom na účet. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s tým, že žalobca v konaní uvádzal inú výšku splatenej sumy žalovaným,
keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd vychádzal z bankového príkazu UniCredit
Bank zo dňa 27.03.2019, z ktorého zistil, že žalovaný v uvedený deň poukázal na bankový účet žalobcu
sumu 2.350 eur. Žalobca len tvrdil, že žalovaný mu uhradil nižšiu sumu, ale neuviedol z akého listinného

dôkazu pri tomto svojom tvrdení vychádzal.
8. Vzhľadom na uvedené správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný uhradil žalobcovi
celú žalovanú istinu v sume 2.317,22 eur a naviac sumu 32,78 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný
okrem žalovanej istiny 2.317,22 eur uhradil žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy2.299,80 eur od 24.10.2017 do 30.11.2017 v celkovej sume 18,65 eur a čiastočne uhradil aj úroky z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.230,38 eur od 01.12.2017 do zaplatenia. Sumu 2.230,38 eur,
vyčíslenú žalobcom ako nesplatenú istinu, uhradil žalovaný dňa 27.03.2019 a za omeškanie žalovaného

zozaplatenímtejtosumyzažalobcomuplatnenéobdobieod01.12.2017dozaplatenia,t.j.do27.03.2019
predstavuje úrok z omeškania vo výške 8 % ročne celkovú sumu 235,62 eur. Žalovaný uhradil sumu
2.350 eur, z ktorej po odpočítaní úhrady istiny v sume 2.317,22 eur a úrokov z omeškania v sume 18,65
eur boli uhradené aj úroky z omeškania zo sumy 2.230,38 eur za obdobie od 01.12.2017 do 27.03.2017
v sume 14,13 eur, a teda zostali neuhradené úroky z omeškania za toto obdobie v sume 221,49 eur.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že
žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu221,49eurtitulomzvyšnýchúrokovzomeškaniavo
výške 8 % ročne zo sumy 2.230,38 eur, uplatnených žalobcom za obdobie od 01.12.2017 do 27.03.2019
a vo zvyšku žalobu zamietol.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods.
2 a § 156 ods. 1 C.s.p., keď dospel k záveru, že čiastočné zastavenie konania v dôsledku čiastočného

späťvzatia žaloby žalobcom v sume 2.324,97 eur zavinil žalovaný zaplatením tejto sumy žalobcovi po
podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, a preto v tejto časti žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov konania a zároveň mal úspech v konaní v časti priznanej sumy 221,49 eur, t.j. spolu 2.546,46 eur,
čo spolu predstavuje úspech žalobcu v konaní v rozsahu 99 %. Z celkovej uplatnenej sumy 2.571,49
eur (2.317,22 + 18,65 + 235,62) Žalovaný mal v konaní úspech v sume 25,03 eur, t.j. v rozsahu 1 %.

Žalobca má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu medzi jeho úspechom a úspechom
žalovaného, ktorý predstavuje 98 %.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).