Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 5, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/97/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219201510
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1219201510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. B.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX Q. a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť:
L.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpený JUDr. Michaelou Kajabovou,
advokátkou so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, IČO: 42 257 310, o úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom nevydatej matke, na odvolanie osoby povinnej platiť proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II, zo dňa 21.10.2020, č.k. 12Pc/4/2019-192, takto

r o z h o d o l :

RozsudoksúduprvejinštanciesavnapadnutomvýrokuI,ktorýmsúduložil povinnosťodporcovizaplatiť

navrhovateľke sumu 991,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.10.2020, č.k. 12Pc/4/2019-192 vo výroku I. uložil odporcovi
(ďalej len „povinný“) povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 991,90 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. III. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.
2. Vec právne posúdil podľa § 74 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu. Mal preukázané, že účastníci sú rodičmi maloletého
dieťaťa F. B., nar. XX.XX.XXXX, navrhovateľka nie je vydatá za otca dieťaťa (povinného) a uplatňuje si
voči nemu nárok na úhradu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom vo výške
1.267,62 eur. Povinným vznesenú námietku premlčaniu voči uplatnenej časti návrhu navrhovateľky v
sume 423,53 eur vyhodnotil s poukazom na ust. § 74 ods. 3 Zákona o rodine ako dôvodnú. Konštatoval,
že navrhovateľka sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy 990,91 eur ako nákladov vzniknutých v
súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, ktorý návrh rozšírila na pojednávaní dňa 11.09.2020 a podaním

zo dňa 22.09.2020 o sumu 423,56 eur (zmenu petitu návrhu súd pripustil na pojednávaní konanom
dňa 22.10.2020). S prihliadnutím na to, že k pôrodu navrhovateľky došlo dňa 24.03.2016 a premlčacia
doba troch rokov na uplatnenie nároku navrhovateľky na úhradu nákladov nevydatej matke spojených
s tehotenstvom a pôrodom uplynula najneskôr dňom 25.03.2019 uzavrel, že rozšírenie návrhu bolo
uplatnené navrhovateľkou po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenej
sume 990,91 eur poukázal na ust. § 74 Zákona o rodine, podľa ktorého za náklady súvisiace
s tehotenstvom a pôrodom sa považujú napríklad náklady spojené s kúpou tehotenského oblečenia,

obuvi,liekov,vitamínov,výživovýchdoplnkov,nákladovnacestudozdravotníckehozariadenia,nákladov
s pôrodom, pobytom v nemocnici, lekárskym zákrokom, pomôckami a podobne. Mal za to, že
navrhovateľka preukázala výdavky za uvedené položky ako náklady za tehotenské oblečenie a obuv vo
výške 1.050,56 eur, za gynekologickú starostlivosť 60 eur, za kurz Aquaprenatal 45 eur, za predpôrodnécvičenie 35 eur, za anestézu pri pôrode 10 eur (142 vrátené), t.j. spolu 1.140,56 eur. Považoval za
primerané, aby sa povinný podieľal na úhrade týchto nákladov vo výške požadovanej navrhovateľkou
a zároveň uzavrel, že povinný nepreukázal, že tieto náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom hradil

a to čo i len z časti. Vo vzťahu k vyjadreniam povinného o jeho príspevkoch navrhovateľke počas
tehotenstva, okreminéhoaj sumoupoukázanouna účetnavrhovateľky,vzalvúvahu,žezpredložených
výpisov z účtu povinného za obdobie február a marec 2016 (tesne pred pôrodom a v čase pôrodu)
prispel, iné platby na účet navrhovateľky ničím nepreukázal a v konaní nebolo preukázané, že by
tieto prostriedky boli poskytnuté na konkrétny účel, teda úhradu nákladov navrhovateľky spojených s

tehotenstvom a pôrodom. Prihliadol na vyjadrenie oboch účastníkov, keď aj povinný potvrdil, že počas
tehotenstva navrhovateľky žili v spoločnej domácnosti. Mal za zrejmé, že ak povinný prispieval na
spoločnú domácnosť (náklady bývania a pod.), uvedené bez ďalšieho neznamená, že prispieval a
prispel aj na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Konštatoval, že v konaní nebolo
preukázané, že tieto prostriedky postačovali na úhradu nákladov na bývanie, stravu a pod. a nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom, ktoré navrhovateľka požaduje uhradiť. Námietky povinného

preto vyhodnotil ako nedôvodné. Za nepreukázané považoval tvrdenia povinného, že navrhovateľka
nenakupovala v obchodoch, z ktorých predložila bločky z nákupov z obdobia tehotenstva a že tieto
nákupy nevyplývajú z predloženého výpisu z účtu navrhovateľky, hoci boli platené kartou a mali byť
hradené rodičmi a priateľmi, ktoré úhrady im preplácala. Mal za to, že povinný relevantne nevyvrátil
skutočnosť, pre ktorú by navrhovateľka nemohla nakupovať a nenakupovala v uvedených bežných

obchodoch. Za ničím nepreukázané považoval aj tvrdenie, že navrhovateľka nemohla uhradiť uvedené
sumy nákupov aj iným spôsobom, ako platbou kartou tomu, kto platbu kartou realizoval. Neprihliadal na
námietky povinného o úhrade kurzu Aquaprenatal pre tehotné, nakoľko táto úhrada vyplýva z potvrdenia
Plaveckej akadémie zo dňa 17.01.2019, ako aj za cvičenie v tehotenstve a účasť na cvičeniach vyplýva
aj z mailovej komunikácie predloženej navrhovateľkou. V súvislosti s platbou za nevykonanú anestézu

uhradenou v sume 142 eur mal za preukázané (výpisom z účtu) vrátenie platby krátenej o sumu 10
eur, ktorú položku uznal ako dôvodnú. Za nepreukázané považoval náklady vyčíslené navrhovateľkou
v sume 17,99 eur za odevy zakúpené dňa 15.06.2015, keďže navrhovateľka nepreukázala, že by v tom
čase už vedela o tehotenstve. V súvislosti s gynekologickou starostlivosťou uznal len platbu vo výške
60 eur vychádzajúc z potvrdenia gynekológa vystaveného dňa 11.09.2020. Záverom uviedol, že pokiaľ

ide o všetky ďalšie tvrdenia a námietky účastníkov osobitne sa s nimi nevysporiadaval, nakoľko pre
rozhodnutiesúdu vovecinebolirozhodujúce.Uzavrel,žeznámietokúčastníkovmožnovovšeobecnosti
vyvodiť, že ich vzájomné vzťahy sú veľmi narušené a antagonistické, čo vyplýva z ich emotívnych
vyjadrení a obviňovania sa z nepravdivých tvrdení. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie povinný prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Namietal, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnym, nelogickým
záverom, nesprávne interpretoval dôkazy a nesprávne vyhodnotil celkovo stav veci. Vo výpočtoch
uznaných položiek považoval napadnutý rozsudok za zmätočný, nedostatočne odôvodnený a

nepresvedčivý. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písmeno f) a h) CSP. Poukázal na
to, že v konaní predložil doklady o platbách za mesiac február a marec 2016 vo výške 200 eur za
každý mesiac platených na účet navrhovateľky. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že
tieto platby neznamenali jeho príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Ak mal súd preukázané, že účastníci žili v spoločnej domácnosti, musel mať naplnené podmienky,

a to trvalé spolužitie a spoločnú úhradu nákladov na potreby. Pokiaľ mu súd vytýka, že nepreukázal
poskytovanie finančných prostriedkov navrhovateľke v hotovosti na úhradu jej nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom v čase, kedy žili v spoločnej domácnosti, nie je mu zrejmé, ako by mal
uvedené preukazovať. Dal do pozornosti, že navrhovateľka náklady na oblečenie, obuv, gynekologickú
starostlivosť, kurz aquaprenatal a predpôrodné cvičenia uhrádzala v hotovosti a ním realizované platby

2x po 200 eur mohla použiť ľubovoľne podľa svojej potreby. Podotkol, že v tom čase žili v spolu v byte,
ktorého bol výlučným vlastníkom a všetky platby za bývanie uhrádzal on. Navrhovateľka mu zo svojho
účtu neposielala späť príspevky na bývanie alebo na iné jeho potreby a nevidel zmysel v tom, aby jej
peniaze na účet posielal a očakával, že ich vráti. Za nelogický a bez opory vo vykonanom dokazovaní
považoval záver súdu, že nepreukázal, že by ním poslané finančné prostriedky pokrývali aspoň platbu

bývania, stravy a pod.. Mal za to, že dôkazné bremeno bolo na navrhovateľke a jej povinnosťou bolo
preukázať na aký účel vynaložila platby 2x po 200 eur. Uviedol, že po pôrode navrhovateľke zakúpil
hodnotný dar, prispieval na jej potreby a na domácnosť. Poukázal na vyjadrenie navrhovateľky v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava V č.k. 22P/104/2018 zo dňa 01.08.2018, ktorá potvrdila, že donarodenia maloletého mali účastníci harmonický vzťah, mali rovnaké názory na život a fungovanie rodiny
a spoločne trávili dovolenky. Uvedené nesvedčí o tom, že by neprispieval navrhovateľke a nestaral sa
o ňu. Namietal rozpor vo vyčíslení uznaných nákladov navrhovateľky ako oprávnených na tehotenské

oblečenie a obuv vo výške 1.050,56 eur, gynekologickú starostlivosť 60 eur, kurz aquaprenatal 45 eur,
predpôrodné cvičenia 35 eur a anestéziu 10 eur, spolu 1.140,56 eur, pričom v odôvodnení rozhodnutia
v bode 25. uvádza súd uznanú položku 1.050,56 eur za oblečenie a obuv, avšak navrhovateľka si v
návrhu zo dňa 20.03.2019 uplatnila na položke oblečenia sumu 926,56 eur a obuv sumu 112,86 eur,
čo je spolu 1.039,42 eur. Mal za to, že pokladničnými dokladmi bola preukázaná len suma 901,25 eur

na oblečenie a 112,86 eur na obuv. Spochybnil uznaný náklad vo výške 1.050,56 eur za tehotenské
oblečenie a obuv, ktorá výška nevyplýva ani z predložených pokladničných dokladov, pričom súd
neuznal náklad za položku mango zo dňa 15.06.2015 v hodnote 17,99 eur. Namietal, že k položke
uplatnenej ako pomôcky sa súd nevyjadril a preto nie je zrejmé ako daný náklad vyhodnotil. Súdom
vyhotovený prepočet uznaných položiek považoval za zmätočný. Poukázal na to, že navrhovateľka v
návrhu zo dňa 20.03.2019 žiadala zaplatiť dve tretiny z uplatnených nákladov v sume 1.487,86 eur, čo

predstavovalo sumu 991,90 eur, avšak ho zaviazal zaplatiť 87 % nákladov. Namietal, že z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd dospel k uvedeným výpočtom. Zdôraznil, že navrhovateľka
nekupovalavobchodoch,zktorýchpokladničnéblokyzaložiladospisu,takétovecinenosilaanevidelich
v jej šatníku. Uviedol, že v priebehu konania spochybňoval, že 21 platieb z predložených 26 platieb bolo
hradených kartou, preto žiadal o predloženie výpisu z bankového účtu navrhovateľky preukazujúceho

úhrady týchto platieb. Poukázal na to, že navrhovateľka sa v podaní zo dňa 24.01.2020 a ani na
pojednávaniach nezmienila k nákupom oblečenia a odevov, nevyjadrila sa k realizácii týchto platieb a
ani z ňou predloženého bankového výpisu nevyplýva, že by platila svojou kartou uplatnené položky
za oblečenie a obuv. Zdôraznil, že navrhovateľka zmenila rétoriku tvrdením, že oblečenie jej mali
platiť kamarátky alebo blízke osoby svojimi platobnými kartami, pričom považoval za zarážajúce, že

by si po celý čas tehotenstva nekúpila ani jednu vec a túto zaplatila kartou. Podľa jeho názoru, v
konaní preukázal, že navrhovateľka neuskutočnila ani jeden nákup oblečenia alebo obuvi. Mal za to,
že pokladničné bločky navrhovateľka niekde pozbierala, čo by nasvedčovalo aj skladbe nákupného
tovaru, keď nakupované položky nezodpovedajú tehotenskej móde, s výnimkou jednej tehotenskej
nočnej košele. Nie je mu zrejmé, akým spôsobom súd v konkrétnych položkách vyhodnotil oprávnenosť

uplatnených nákladov a ako identifikoval kupujúceho a veci, ktoré sa týkali tehotenstva a pôrodu.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako správny. Mala za to,
že povinný chybne interpretuje názor súdu v snahe vyhnúť sa plneniu jeho zákonnej povinnosti, podieľať
sa na nákladoch spojených s tehotenstvom a pôrodom a umelo oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť
rozsudku. Uviedla, že z ňou predlžených výpisov z osobného účtu zo sporného obdobia vyplývajú

mesačné platby za bývanie, pohonné hmoty, stravu, domácnosť a aj zvyšné, z dôvodu tehotenstva. Je
zjavné, že všetky výdavky hradila výlučne sama, vrátane platieb za bývanie, potraviny a drogériu. Tiež
je z výpisov z účtu zrejmé, že v nich nefiguruje ani jeden príspevok zo strany povinného, len dve platby
vo výške po 200 eur uhradené na rodinný účet. Z ňou realizovanej platby dňa 11.02.2016 a 21.03.2016
vyplýva, že na rodinný účet tiež prispela sumami 2x po 200 eur, a tento účet nemal nič spoločné s

tehotenstvom a jej nákladmi počas neho. Príspevky na rodinný účet nepreukazujú tvrdenia povinného,
že sa o ňu staral a pomáhal jej s nákladmi v tehotenstve. Uviedla, že s povinným mali bežný partnerský
vzťah, ktorý mala záujem posunúť do manželského zväzku, čo však povinný odmietol. S povinným žili v
byte jej rodičov a na domácnosť jej nikto neprispieval. Zdôraznila, že predmetom konania je príspevok
na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a nie príspevok na spoločnú domácnosť.

Pokiaľ sa povinný odvoláva na ich harmonický vzťah, harmónia je jedna vec a finančný aspekt druhá.
Povinný sa k nej nasťahoval, užíval výhody jej funkčného a zariadeného bytu, na jej žiadosť o príspevky
na režijné náklady bytu a bežné nákupy do domácnosti nereagoval a jeho postoj bol odmietavý aj k
príspevkom na náklady v tehotenstve. Uviedla, že nikdy nemala prístup k osobnému účtu povinného,
jeho kreditnej, či inej karte alebo hotovosti, ktorou by mohla hradiť bežné výdavky do domácnosti alebo

náklady v tehotenstve. Pred pôrodom si zriadili rodinný účet, ktorý mal slúžiť na bežné rodinné výdavky
a na ktorý obaja začali prispievať rovnakou sumou približne od februára 2016, od presťahovania sa do
holobytu na Čiližskej 5. Nesúhlasila s tvrdeniami povinného, že finančne si pomáhali s poukazom na
výpis z účtu, e-maily alebo iné doklady. Uviedla, že ak by jej povinný prispieval hotovosťou, sumár jej
mesačných výdavkov z predloženého účtu by bol podstatne nižší. Povinný zo vzťahu požíval len výhody

azodpovednostisazbavoval.Považovalazaotázneprečobysipovinnýzakladalúčetvposlednýmesiac
jej tehotenstva, keď príspevky z jeho strany mali byť realizované od začiatku tehotenstva. Zdôraznila,
že jej vyjadrenia ohľadne výdavkov potvrdzujú výpisy z účtu. Uviedla, že povinný nepreukázal hotovosti,
ktoré jej údajne dával, ak by to bola pravda, nemala by dôvod domáhať sa svojho práva v tomto konaní.Nárok, ktorý si uplatnila, tvorí len nepatrnú časť, ktorú od povinného žiada kompenzovať, pričom o
kompenzáciu stravy nežiada, nakoľko jej výdavky na stravu sú nákladné, vzhľadom na diagnostikovanú
celiakiu. Poukázala na jej nedôstojné vysťahovanie sa z domácnosti a mala za to, že harmonický vzťah

zo strany povinného s predstieranými hodnotami nemožno zamieňať s otázkou zhody v iných veciach,
najmä nie vo finančných, kde sa nevedeli dohodnúť. Tvrdenia povinného o tom, že jej poskytoval
hotovosť, že v obchodoch, z ktorých predložila nákupné bločky nenakupuje, že platil z dvoch tretín
dovolenku v Chorvátsku, spochybňujú ňou predložené výpisy z účtu preukazujúce opak. Mala za to, že
povinný nepreukázal, že by sa na jej nákladoch spojených s tehotenstvom a pôrodom podieľal. Povinný

bol v období ich vzťahu majiteľom dvoch nehnuteľností v Bratislave na Q. od roku 2015 vlastníkom aj
druhého bytu na N. avšak spolu bývali v byte jej rodičov. Až mesiac pred pôrodom prišli bývať na N., kde
mal byt len základné vybavenie a do bytu si vzala svoje veci. Povinný nebol schopný zabezpečiť od leta
2015 do februára 2016 zariadenie bytu pre dieťa a všetko musela zabezpečiť sama na vlastné náklady.
Po nasťahovaní do jeho bytu, jej povinný vyrubil nájom vo výške 100 eur a sumou 200 eur prispievala
do rodinného účtu na rodinné potreby. Od povinného žiadne príspevky v hotovosti nedostávala a

tento nemal prehľad aké náklady jej v súvislosti s tehotenstvom vznikli, ani aké kontroly a vyšetrenia
absolvovala. Podotkla, že spoluúčasť povinného na nákladoch na stravu a bývanie si nenárokuje a
požaduje od neho iba spoluúčasť na nákladoch spojených s tehotenstvom a pôrodom adekvátne k jeho
príjmu v IT sektore, ktorý dosahoval v sume cca 3.000 eur. Zvolenú primeranosť jeho príspevku považuje
za opodstatnenú v minimálnej výške 991,90 eur. Rozumie s vysporiadaním sa súdom so zmenou

petitu, ktoré neovplyvní, pričom od začiatku tvrdila, že od povinného žiadala len zlomok nákladov. Návrh
podávala v rýchlosti bez právneho zástupcu tak, aby nezmeškala zákonnú lehotu a chyby vzniknuté v
prepočtoch nedopatrením vysvetlila. Nakoľko nedokázala predložiť všetky bločky z nákupov, pretože ich
časť zostala v byte povinného, návrh podala ako mix predložených dokladov. Mala za to, že dôležitá
je uplatnená suma a nesprávny, či nejasný výpočet v tabuľke, resp. ilustračná tabuľka nemôžu byť na

jej ťarchu. Svoje tvrdenia v konaní potvrdila dôkazmi a vyvrátila argumenty povinného, pričom nikdy
netvrdila, že by jej kamarátky finančne pomáhali, rodičia áno. Kamarátky jej pomohli len realizáciou
nákupov v bežných obchodoch, čo vyplýva aj z výpisov. Považovala za prekvapujúce ako si povinný
pamätá značky vecí, ktoré nosila a v ktorých obchodoch nakupovala, avšak ani raz v jej výpise z
účtu nefiguroval akýkoľvek príspevok od neho. Tvrdenia povinného o zmene jej rétoriky považovala za

absurdné. S povinným sa nevedela na hospodárení dohodnúť ani počas ich „harmonického vzťahu“.
Súhlasila s postupom súdu čo do sumy 1.487,86 eur a z tohto dve tretiny predstavujú 991,90 eur, ktorej
zaplatenia sa domáha od začiatku a v tejto sume nie jej návrh premlčaný. Nesúhlasila, že súd neuznal
náklad na gynekologickú starostlivosť vo výške 180 eur, na ktorej časti návrhu naďalej trvá, vzhľadom
na potvrdenie vystavené gynekológom zo dňa 11.09.2020. V konaní predložila viac takýchto potvrdení

a jasne a zrozumiteľne vysvetlila každú položku platenú po 60 eur. Poukázala na pripojený e-mail, ktorý
dohľadala a tento obsahuje objednávky ku gynekológovi. Z dokladov jednoznačne vyplýva, že všetky
tri platby uhrádzala v spojení s tehotenstvom a pôrodom, preto považuje požadovanú položku 180 eur
za plne opodstatnenú.
5. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne

zotrval na svojich tvrdeniach. Za rozporné považoval vyjadrenia navrhovateľky ohľadom ich spolužitia
a hospodárenia, keďže nie je možné označovať vzťah za harmonický a súčasne za parazitujúci a
spočívajúci v jej využívaní. Tiež nie je možné tvrdiť, že jej ničím neprispieval a súčasne poukazovať na
rodinný účet v Unicredit banke zriadený navrhovateľkou, ktorá bola vlastníkom účtu a jeho disponentom
a sľúbil jej, že na tento účet jej bude posielať 200 eur mesačne, aby mala peniaze pre svoju potrebu.

Od navrhovateľky nežiadal peniaze na bývanie a odkedy bývali v jeho byte, všetky náklady hradil sám.
Peniaze jej dával v hotovosti, pretože nemal žiaden účet jej rodičov, kam by peniaze posielal. Podľa
jeho vedomosti navrhovateľka mala viacero účtov v rôznych finančných inštitúciách a nebol dôvod, aby
zriaďovala nový účet. Navrhovateľka v týchto účtoch disponuje nemalými finančnými prostriedkami a
vždy si dávala pozor na financie a obozretne s nimi nakladala. Nikdy navrhovateľke nenavrhoval, aby

si zriadila účet v Unicredit banke a bolo mu jedno na aký účet jej bude peniaze posielať. Navrhol, aby
si súd vyžiadal informácie z Poštovej banky, VÚB, Slovenskej sporiteľne, Prvej stavebnej sporiteľne,
a.s. ohľadom vedenia účtu navrhovateľky v spornom období. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky,
ktorá spochybňuje, že jej dával peniaze v hotovosti, pretože považoval za nelogické, aby napríklad
platbu za gynekológa alebo predpôrodný kurz jej platil ex post na účet. Uviedol, že v odvolaní napádal

dôveryhodnosť pokladničných dokladov predložených navrhovateľkou do konania v časti preukazovania
nákladov na oblečenie a obuv, keď ani jednu z položiek navrhovateľka nekúpila a nezaplatila cez svoj
účet. Ak platby platili kartou jej rodičia, mohli poskytnúť výpis zo svojho účtu na preukázanie tvrdení
navrhovateľky. Mal za to, že navrhovateľka si odporuje ohľadne nákupov oblečenia a obuvi v časetehotenstva. Poukázal na to, že v čase tehotenstva navrhovateľka cestovala na dovolenky do zahraničia,
absolvovala pracovné zahraničné cesty, bola schopná si sama nakupovať a nebol dôvod, aby si dávala
kamarátkou kupovať veci z Banskej Bystrice. Namietal, že súd bez akejkoľvek opory vo vykonanom

dokazovaníapodrobnejšejanalýzyobsahupredloženýchpoložiekuznalnavrhovateľkečiastku1.050,56
eur ako náklad na oblečenie a obuv, čo predstavuje priemerne 116,80 eur mesačne za obdobie celého
tehotenstva 9 mesiacov, pričom daný príspevok sa podľa § 74 Zákona o rodine vyslovene viaže len na
výdavok súvisiaci s tehotenstvom alebo pôrodom. Uviedol, že navrhovateľka sa nezmienila k darom,
ktoré jej poskytol za narodenie ich syna. Navrhovateľka vypisuje stovky správ, komentárov a odporúčaní,

v ktorých ho kritizuje a niečo mu odporúča, avšak zo správ nevyplýva, že by jej niečo zaplatil, resp. že
by ho žiadala, aby jej niečo zaplatil. K obrane navrhovateľky týkajúcej sa spracovania návrhu uviedol,
že mala tri roky na to, aby návrh podala a preto nie je zrejmé o akom časovom nedostatku sa zmieňuje.
Nakoľko návrh podala navrhovateľka pred uplynutím doby troch rokov, je veľmi ťažké mu preukazovať
ako v tom čase spolu hospodárili.
6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolaniapodľa§65zák.č.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlenCMP),beznariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§378ods.1,§219ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie povinného nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z

nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie povinného ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v
odvolaní. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý aplikujúc ust. § 74 ods. 1, 2,
3 Zákona o rodine na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu

navrhovateľky. Odvolací súd zdôrazňuje, že náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú finančné
náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom a privedením dieťaťa na svet. Tieto náklady
môžu vzniknúť napr. kúpou tehotenského oblečenia, zdravotníckou starostlivosťou, cestovaním a pod.
Existenciu a výšku nákladov je matka, navrhovateľka, povinná súdu preukázať. V danej prejednávanej
veci bol jednoznačne preukázaný vzťah navrhovateľky a povinného a nárok uplatnený titulom nákladov

spojených s tehotenstvom a pôrodom. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľke vznikli náklady
spojené s tehotenstvom a pôrodom pozostávajúce z platieb za gynekologickú starostlivosť vo výške
60 eur, za kurz Aquaprenatal v sume 45 eur, za predpôrodné cvičenie vo výške 35 eur a časť
(zostatok) vrátenej platby za anestéziu vo výške 10 eur. Je nesporné, že v súvislosti s tehotenstvom
mala navrhovateľka aj zvýšené náklady na ošatenie a obuv. Odvolací súd prihliadajúc na námietky

povinného vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu uhradených položiek za oblečenie a obuv vychádzajúc
z predložených dokladov navrhovateľkou preukazujúcich kúpu oblečenia a obuvi (pokladničné bločky)
v období od 09.07.2015 do 15.03.2016 ustálil výšku týchto platieb v celkovej sume 882,26 eur, do
ktorej nezapočítal platbu vo výške 36,44 eur pomôcka, platbu zo dňa 09.11.2016 v sume 85 eur (kúpa
po narodení dieťaťa) a platbu za nákup oblečenia dňa 15.06.2015 v sume 17,89 eur stotožňujúc sa

s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhodnoteniu tejto platby (daný nákup bol zrealizovaný v
čase, kedy navrhovateľka nemala vedomosť o tehotenstve). Celková výška súdom uznaných nákladov
navrhovateľky potom predstavuje sumu 1.032,26 eur. Zo strany súdu prvej inštancie došlo síce k
pochybeniu pri spočítaní položiek preukazujúcich nákup tovaru (oblečenia a obuvi) navrhovateľkou,
ktoráokolnosťvšaknemávplyvnasprávnosťrozhodnutiasúdu.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazuje

na to, že suma priznaná navrhovateľke reflektuje na jej pôvodne podaný návrh zo dňa 20.03.2019,
ktorým návrhom je súd s poukazom na ust. § 216 CSP viazaný a tento nemožno prekročiť. Námietky
povinného vo vzťahu k percentuálnemu vyčísleniu úhrady nákladov, na ktoré bol zaviazaný, odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže zo samotného návrhu navrhovateľky vyplýva, že v sume 991,90
eur žiadala o úhradu príspevkov na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom v 2/3. Na námietky

povinného vo vzťahu k spolužitiu účastníkov, ich spôsobu hospodárenia a realizácie kúpy oblečenia
a obuvi navrhovateľkou odvolací súd neprihliadal vyhodnotiac ich ako neopodstatnené. Danými
námietkami sa zaoberal už súd prvej inštancie a odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje a poukazuje
na ne. Tiež je potrebné konštatovať, že vo zvyšku v sume 423 eur súd správne zamietol návrh
navrhovateľky ako premlčaný. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že žiadosťou navrhovateľky o priznanie

nákladov za gynekologickú starostlivosť v celom rozsahu (vo výške 180 eur) sa nezaoberal, keďže
predmetom odvolacieho konania nebolo prejednanie odvolania podaného proti rozsudku súdu prvej
inštancie navrhovateľkou, ale odvolanie podané povinným.9. Návrhu povinného na doplnenie dokazovania vyžiadaním výpisov z účtov navrhovateľky z peňažných
ústavov (ním označených) odvolací súd nevyhovel, považujúc ho za nadbytočný a nehospodárny, keďže
výsledky vykonaného dokazovania postačujú pre rozhodnutie vo veci.

10.Odvolacísúdneprihliadalnanámietkupovinnéhotýkajúcusanedostatočneodôvodnenéhorozsudku
súdu prvej inštancie, dospejúc k záveru, že napadnutý rozsudok spĺňa kritériá uvedené v ust. § 220 ods.
2 CSP a z jeho odôvodnenia vyplývajú závery a úvahy súdu, na ktoré dôkazy v konaní prihliadal a ako ich
vyhodnotil. Skutočnosť, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu výpočtu položiek o úhradách nákladov
predložených navrhovateľkou nezakladá dôvod pre postup podľa § 388 CSP. Záverom odvolací súd

považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného
súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne
všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na relevantných skutočnostiach a vec posúdil vo
vzťahu ku všetkým vykonaným dôkazom v konaní.
11. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 CSP, pretože

je správne.

12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).