Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207193
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5116207193.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B. C. - KINEKUS, s miestom

podnikania Ul. 9. mája 1181/50, Kysucké Nové Mesto, IČO: 17 866 375, právne zastúpenému JUDr.
Ivan Glovniak, advokát so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, IČO: 42 433 665, proti žalovanému:
Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II.Žalovanémuprotižalobcovi priznáva nároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahutrovkonania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.3.2016 domáhal zaviazať žalovaného na náhradu škody vo výške

26.306,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26.306,80 eur od 17.3.2016 do
zaplatenia a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.497,96 eur a náhrady
trov konania spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že nárok
na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom mu bola spôsobená tým, že dňa 9.7.2009
žalobcovi bolo zaistené nákladné motorové vozidlo zn. D. E., VIN:F., ev. č.: G. XXXAK podľa § 21
ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore. Oznámením zo dňa 22.9.2009 bolo žalobcovi
odporúčané, aby si uplatnil vlastnícke právo k zaistenému motorovému vozidlu na súde. Na základe

tohto oznámenia podal 24.11.2009 žalobca na Okresnom súde Bratislava I. žalobu, ktorou si uplatnil
vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, aby mu toto vozidlo mohlo byť policajným zborom
SR vrátené. Dňa 3.12.2014 rozhodol Ústavný súd SR o tom, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp. zn. 31Cb/201/2009 došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu práv
sťažovateľa a prikázal súdu konať bez zbytočných prieťahov. Motorové vozidlo nemohlo byť žalobcovi
počas tohto nekonania súdu vrátené, a tak uplynutím času v rámci doby trvania zbytočných prieťahov
– nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I. bola žalobcovi spôsobená škoda

spočívajúca v strate na hodnote predmetného motorového vozidla, zároveň škoda spočívajúca v tom,
že žalobca nemohol predmetné motorové vozidlo užívať počas doby zbytočných prieťahov v konaní
Okresného súdu Bratislava I. a tak bol nútený zabezpečiť si obdobné vozidlo, aby nahradil výpadok
predmetného motorového vozidla, ktoré využíval v rámci svojho podnikania.

3. Žalobca v súvislosti s uplatnením náhrady škody uviedol, že znalec objektívne vyčíslil stratu hodnoty
vozidla za márne plynutie času od podania žaloby 24.11.2009 až do rozhodnutia Ústavného súdu

SR 3.12.2014 a obvyklú výšku nájomného za užívanie obdobného motorového vozidla za obdobie
protiprávneho nekonania súdu. Znalec určil hodnotu automobilu k 24.11.2009 vo výške 14.743,20
eur a ku dňu 3.12.2014 určil hodnotu vozidla vo výške 4.840,80 eur, z čoho vyplýva, že strata na
hodnote predmetného motorového vozidla predstavuje sumu 9.902,40 eur. Znalec určil aj obvyklúvýšku nájomného v sume 272,09 eur mesačne, pričom od 24.11.2009 do 3.12.2014 táto predstavuje
sumu vo výške 16.404,40 eur. Za znalecký posudok žalobca zaplatil znalcovi sumu vo výške 641,30
eur. Žalovanému doručil žiadosť o predbežné prerokovanie a z titulu zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom žiadal o zaplatenie škody celkom vo výške 26.306,80 eur
spolu s príslušenstvom, tiež náhradu nákladov z uplatnenia pohľadávky vo výške 641,30 eur (náhrada za
vyhotovenie znaleckého posudku), paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške40euranáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyspočívajúcichvodmenezaprávne
služby vo výške 856,66 eur. Dňa 16.3.2016 bolo žalobcovi oznámené, že žiadosť žalovaný posúdil ako

nedôvodnú pre nesplnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.7.2016 (čl. 9) k uplatnenému nároku žalobcu na náhradu
škody v celkovej výške 26.306,80 eur s príslušenstvom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedol, že predmetom konania na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 31Cb 201/2009 je určenie
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a v dôsledku spornosti vlastníckeho práva žalobcovi škoda

nemohla vzniknúť, nakoľko doposiaľ nebola vyriešená otázka vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.
Náhradu škody v danej veci považuje za uplatnenú predčasne, a teda v dôsledku čoho nie je ani
nemôže byť daný základ pre jej priznanie. Prípadnú škodu v podobe vyplateného nájmu vo výške
16.404,40 eur by bolo možné priznať len za predpokladu, že by v konaní bolo preukázané vlastníctvo
žalobcu, a jednak za predpokladu, že by náklady na nájomné boli skutočne vynaložené, čo však žalobca

nijakým spôsobom nepreukázal. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady škody v podobe nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 641,30 eur ako náklady za vyhotovenie znaleckého posudku,
žalovaná poukázala na absenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi uplatnenou škodou
a tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť ako
ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov objektívnych, v súvislosti

v rámci ktorého jeden jav - príčina vyvoláva druhý jav - následok. Žiadosť o znalecký posudok bola
podaná samotným žalobcom dňa 24.6.2015, teda ešte pred samotným podaním návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 1.10.2015 a pred samotným začatím konania na súde
o náhradu škody dňa 17.3.2016 a pred vydaním nálezu ÚS SR. Aj z uvedených dôvodov nemôže byť
žiadnapríčinnásúvislosťmedzinamietanýmnesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody.Vdanom

prípade išlo o slobodné rozhodnutie žalobcu vyžiadať si vypracovanie znaleckého posudku. Vo vzťahu
kuplatnenejnáhradeškodyvpodobenákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške856,66eur,
ktorá predstavuje odmenu za dva úkony právnej služby s poukazom na § 18 ods. 3 veta druhá zákona č.
514/2003Z.z.,tentovýslovnevylučujemožnosťpriznanianárokovpredbežnéhoprerokovanianárokuna
náhradu škody pred príslušným orgánom a z tohto dôvodu nie je možné žiadať náhradu trov súvisiacich

s predbežným prerokovaním. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania vo výške 857,04 eur,
pričom obsah žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a obsah žaloby je takmer
identický. V danom prípade sa jedná o neúčelné a nedôvodné navyšovanie trov právneho zastúpenia.
K uplatnenej výške úrokov z omeškania (9%) žalovaný poukázal na rozdiel medzi občianskoprávnymi
a obchodnoprávnymi vzťahmi. Konanie o náhradu škody bez ohľadu na to či účastníkom konania je

na strane žalobcu fyzická alebo právnická osoba je nepochybne konaním občianskoprávnym, a teda
uvádzaná sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch vzniknutých po 1.2.2013 je 5 %
z uplatnenej sumy. Požadovaná výška náhrady úrokov z omeškania je žalobcom určená nesprávne.

5. Žalobca podaním zo dňa 25.1.2018 (čl. 103) zotrval na návrhu v celom rozsahu. K vyjadrenie

žalovaného uviedol, že vlastnícke právo žalobca k vozidlu nenadobudne až rozhodnutím súdu o žalobe
v konaní pred Okresným súdom Bratislava I., ale vlastnícke právo nadobudol žalobca na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.6.2009 od spol. VB LEASING SK, pričom táto kúpna zmluva bola
uzatvorená v dôsledku lízingovej zmluvy č. LZF/06/20231 zo dňa 31.5.2006, pričom VB LEASING SK
s.r.o. nadobudla vozidlo od spoločnosti KUNSTAV s.r.o. V čase uzatvárania oboch kúpnych zmlúv boli

aj spoločnosť VB LEASING SK s.r.o. aj žalobca dobromyseľní a presvedčení o tom, že vlastnícke
právo patrí spoločnosti KUNSTAV s.r.o. Presvedčenie vyplývalo najmä z toho, že došlo k viacerým
prepisom motorového vozidla policajným zborom v evidencii vozidiel, Obvodný úrad pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie v Šali schválil jednotlivo dovezené predmetné vozidlo a taktiež 29.5.2006
bol k predmetnému vozidlu vystavený odborný posudok o overení pôvodnosti SK A015081. Žalobca

nadobudol vlastnícke právo v roku 2009 a do dnešného dňa vozidlo mu vydané nebolo, čo spôsobil
práve spor na Okresnom súde Bratislava I. Výšku škody žalobca v žalobe určil práve podľa kritérií, kedy
polícia zaistila vozidlo v hodnote v čase zaistenia 16.324,80 eur a v čase podania žaloby malo hodnotu
14.743,20 eur a rozhodnutím Ústavného súdu zo dňa 3.12.2014 bolo potvrdené, že minimálne do tohtodátumu trvalo protiprávne opomenutie konania – nesprávny úradný postup zo strany Okresného súdu
Bratislava I. Zbytočné prieťahy trvali aj naďalej, avšak uplatňuje si škodu iba za obdobie do 3.12.2014,
t.j. rozhodnutia Ústavného súdu ako rozdiel v hodnote vozidla pred začatím a po skončení nesprávneho

úradného postupu. Žalobca okrem straty hodnoty na vozidle aj skutočne nahradil výpadok vozidla
a obdobné vozidlo si prenajal na základe lízingovej zmluvy č. LZC/09/2221 zo dňa 20.7.2009 a vzhľadom
k tomu preukazuje žalobca aj skutočne vynaložené prostriedky na zabezpečenie obdobného vozidla,
ktoré presahuje výšku škody uplatnenú žalobcom v tomto konaní, nakoľko žalobca za toto náhradné
obdobné vozidlo zaplatil iba do júla r. 2012 sumu 57.224,94 eur, keď uhrádzal lízingové splátky k vozidlu

H. I. XXX.XX mesačne vo výške 1.318,33 eur. Žalobca potvrdzuje, že dal posudok vypracovať pred
uplatnením škody v rámci konania o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, avšak z toho
dôvodu, že nepovažoval za spravodlivé uplatniť si všetky skutočne vynaložené náklady na nájomné
lízingové splátky uvedené vyššie, nakoľko čiastočne je v týchto vzhľadom k charakteru uzatvorenej
zmluvy zahrnutá aj samotná kúpa vozidla. Preto z predmetného posudku vyplýva najnižšie možné
obvyklé nájomné za obdobné vozidlo, aké je žalobcovi zadržiavané.

6. Žalovaný vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 28.2.2018 (čl. 134) udával, že dôvodom vedenia
konania na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 31Cb 201/2009 o určenie vlastníckeho práva je práve
spornosť vlastníctva k motorovému vozidlu, ktoré bolo pri prepise zo strany OO PZ SR Žilina pod
č. ORP-1676/OPP-V-2009 zaistené, nakoľko v rámci policajného šetrenia bolo zistené, že uvedené

vozidlo bolo ukradnuté (dňa 12.7.2009 bolo oznámené Národnej ústredni Sirene, že predmetné vozidlo
je predmetom pátrania v súvislosti s trestným činom krádeže a jeho majiteľom je D. E. J. I., Massimo
E, dňa 6.5.2010 bolo oznámené, že vlastníkom je poisťovňa HDI Assicurazioni S.p.A.). Vznikli teda
pochybnosti o tom, či motorové vozidlo patrí osobe, ktorej bolo zaistené. Po vykonanom dokazovaní
Okresný súd Bratislava I. rozsudkom č.k. 31Cb 201/2009-419 zo dňa 15.9.2017 súd žalobu zamietol.

Dospel k záveru, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom lízingovej a kúpnej zmluvy medzi žalobcom
a VB LEASING bolo ukradnuté a z tohto dôvodu bolo aj zaistené políciou. Lízingová spoločnosť však
nemohla previesť na žalobcu viac práv k veci ako sama mala, a preto podľa názoru súdu je predmetná
kúpna zmluva absolútne neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Ani skutočnosť, že žalobca
predmetné motorové vozidlo nadobudol kúpou v dobrej viere vychádzajúc z toho, že predávajúca (VB

LEASING) je jeho vlastníkom, nemení nič, nakoľko v občianskom práve platí právna zásada „že nikto
nemôže previesť na iného viac práv ako má“. Kupujúcemu v danom prípade podľa názoru súdu vzniká
iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spojený s nárokom na náhradu škody, a to od subjektu,
ktorému uhradil kúpnu cenu za ukradnuté motorové vozidlo. Záväzným výrokom súd žalobu zamietol a
teda vlastníka motorového vozidla neurčil. Žalovaný má zato, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu

je naďalej sporné, v danom prípade škoda žalobcovi nevznikla. Žalobca ako poškodený je povinný vznik
škody na svojej strane preukázať a škoda musí existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom
nároku rozhoduje. V súvislosti s uplatnenou škodou na náhradu straty hodnoty vozidla vo výške 9.902,40
eur žalovaný poukázal na to, že v čase zaistenia bolo motorové vozidlo nepojazdné pre poruchu motora
azároveňzrozsudkuOkresnéhosúduBratislavaI.zodňa15.9.2017vyplýva,ževlastník,ktorýsiuplatnil

vo vzťahu k motorovému vozidlu vlastnícke právo, splnomocnil spoločnosť, aby predmetné vozidlo
prevzala a nechala zošrotovať. Aj uvedené svedčí, podľa názoru žalovanej, o zlom technickom stave
vozidla, do ktorého by bolo potrebné investovať nemalé finančné prostriedky. Namieta existenciu priamej
a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi označeným titulom nároku na náhradu škody a uplatnenou
výškou škody, nakoľko žalobca nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu, k zníženiu

hodnoty motorového vozidla by nedošlo. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v podobe
obvyklého nájomného v celkovej výške 16.404,40 eur za obdobie od 24.11.2009 do 3.12.2014 uplatnená
škoda v podobe obvyklého nájomné vychádza z čisto hypotetických skutočností, ak má však obvyklé
nájomné predstavovať lízingové splátky, tak žalobca sa po splatení lízingu stane vlastníkom motorového
vozidla, a teda nedôjde k reálnemu zníženiu jeho majetku. Žalobcom vynaložené finančné prostriedky

totiž smerujú k nadobudnutiu majetku v podobe motorového vozidla a vynaložené finančné prostriedky
nepredstavujú zníženie majetku žalobcu, nakoľko sa takto vynaložený majetok zo strany žalobcu
pretransformuje do nadobudnutého motorového vozidla. Žalovaný spochybňuje vierohodnosť žalobcom
predloženého znaleckého posudku, kedy pri vypracovaní znalec vychádzal z údajov poskytnutých
samotným žalobcom. Poukázal tiež na zákon č. 514/2003 Z. z., ktorý vylučuje z náhrady škody

náklady, ktoré poškodenému vzniknú v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody
s príslušným orgánom, pretože toto predbežné prejednanie nároku má iba formálny charakter. Žalovaný
naďalej zotrváva na tom, že v danom prípade žalobca nepreukázal existenciu priamej a bezprostrednej
príčinnejsúvislostimedziuplatnenouškodouanesprávnymúradnýmpostupomsúdu,nakoľkokzníženiuhodnoty motorového vozidla by došlo aj v prípade jeho riadneho využívania na podnikateľské účely
a k vzniku škody nedošlo, nakoľko žalobca nepreukázal, že by bol výlučným vlastníkom motorového
vozidla, v súvislosti s ktorým si uplatňuje nárok na náhradu škody.

7. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.3.2018 (čl. 141) na doplnenie uviedol, že voči
rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I. č.k. 31Cb 201/2009 zo dňa 15.9.2017 podal odvolanie,
o ktorom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. Vlastnícke právo žalobcu nie je sporné, nakoľko
v súdnom konaní nebolo preukázané, že by si ešte niekto iný uplatnil vlastnícke právo k predmetnému

zaistenému vozidlu. Vlastnícke právo nadobudol žalobca na základe kúpnej zmluvy, a teda preukázal,
že je vlastníkom vozidla aj napriek tomu, že jeho právo nebolo právoplatne priznané v rámci súdneho
rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 21 zákona č. 171/1993 Z.z., kedy vozidlo, ktoré je uložené
do úschovy je možné vydať na základe rozsudku o vrátení veci, nie iba rozsudku o určení vlastníckeho
práva. Práve tohto rozsudku sa domáhal žalobca v konaní Okresného súdu Bratislava I. č.k. 31Cb
201/2009, ktoré nebolo právoplatne skončené. Z dôvodu protiústavnosti nekonania súdu bola mu

spôsobená škoda práve opomenutím konania súdu, ktoré bolo konštatované rozhodnutím Ústavného
súdu. Čo sa týka námietky žalovaného k výške škody z dôvodu nepojazdnosti, tak znalec tieto
skutočnosti zohľadnil vo svojom posudku, nejednalo sa o nejaké závažné poškodenie, ktoré by malo
nejaký podstatný vplyv na hodnotu vozidla. Vozidlo stratilo na hodnote bez toho, aby ho žalobca používal
a opotreboval, strata na jeho majetku je stratou zbytočnou, ktorú nie je možné pripodobňovať k stavu,

kedy by žalobca toto vozidlo užíval. V tomto prípade nedochádzalo teda k výmene hodnoty vozidla za
jeho opotrebenie, ale iba došlo k strate jeho hodnoty zbytočne počas zbytočných prieťahov v súdnom
konaní spôsobených protiprávnym opomenutím konania súdu. Medzi zbytočnou stratou hodnoty vozidla
a nekonaním súdu je priama príčinná súvislosť, a to s poukazom na to, že bez rozhodnutia súdu o vrátení
veci vozidlo žalobcovi vydané nebude a do dnešného dňa vydané nebolo. Žalobca tiež popiera, že by

škoda, ktorej výška je určená s prihliadnutím na výšku obvyklého nájomného bola hypotetickou škodou,
žalobca zaplatil za obdobné vozidlo nájomné a to do júla roku 2012 sumu 57.224,94 eur, čo je skutočnou
škodou žalobcu. Žalobca s prihliadnutím na nadobudnutie vlastníckeho práva si neuplatňuje v tomto
konaní celú túto sumu, ale iba príslušnú časť z tejto sumy.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
produkovanými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Strany sporu v priebehu konania zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii v zmysle vyššie
popísaných písomných vyjadrení.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 9.12.2020 poukázal na oznámenie nových skutočností
a najmä na dôkaz, a to zápisnicu o vydaní veci žalobcovi na základe rozhodnutí v predmetnom
súdnom spore v Bratislave. Na doplnenie uviedol, že motorové vozidlo bolo žalobcovi vydané absolútne
znehodnotené a zničené a neschopné prevádzky na pozemných komunikáciách. Vykonanie ďalších

dôkazov nežiadal. V rámci záverečného zhrnutia udával, že žalobca vlastníctvo k predmetnému
motorovému vozidlu nadobudol riadne kúpnou zmluvou bez ohľadu na to, či súdom je alebo nie
je vlastníctvo potvrdené v inom konaní. Práve nekonanie Okresného súdu Bratislava I. vo veci
31Cb/201/2009 viedlo k spôsobeniu škody žalobcu, ktorú preukazoval určením výšky straty na hodnote
vozidla a nájomného za obdobie nečinnosti a prieťahov, ktoré rozhodnutím Ústavného súdu SR zo

dňa 3.12.2014 bolo potvrdené a jedná sa o obdobie nečinnosti od podania návrhu 24.11.2009 do
rozhodnutia Ústavného súdu 3.12.2014. Práve nečinnosťou súdu škoda mu bola spôsobená tým, že
nemohol automobil využívať a hodnota tohto vozidla klesla na minimálnu úroveň. Pokiaľ okresný súd
Bratislava I. žalobu zamietol, táto skutočnosť nemôže svedčiť o tom, že by žalobca nebol vlastníkom,
neznamená to, že by vlastníkom bol niekto iný. Žalobca v tomto konaní neuplatňuje náhradu škody

a neodvodzuje ju z protiprávnosti konania polície, ale s protiprávnosťou konania súdu, kedy v zmysle
rozhodnutia krajského súdu správneho postupu polície bol odkázaný a bol nútený si pod hrozbou
prepadnutia vlastníctva k tomuto motorovému vozidlu uplatniť žalobu na súde. V dôsledku podania
samotnej žaloby nestratil vlastnícke právo k predmetnému vozidlu, preukázaná bola aj priama príčinná
súvislosťmedzinekonanímOkresnéhosúduBratislavaI.,ktorýjedinýmoholrozhodnúťopodanejžalobe

a na základe jeho rozhodnutia mohlo byť žalobcovi motorové vozidlo vydané. Žalobca poukázal na to,
že v celom rozsahu popiera aj tú skutočnosť, že by bolo uvedené vozidlo ukradnuté. Poukazuje na
to, že produkoval dôkazy aj vo vzťahu k tomu, že v rámci dovezenia do Slovenskej republiky došlo
k niekoľkonásobným prepisom vozidla ešte počas trvania leasingu, a teda trojročného obdobia, kedyžalobca motorové vozidlo užíval. Odvolací súd v Bratislave jednoznačne uviedol, že vlastnícke právo
žalobcu bez ohľadu na to či bolo vozidlo ukradnuté alebo nie, patrí žalobcovi.

11. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich doterajších písomných
vyjadreniach. Je toho názoru, že žalobca nepreukázal splnenie troch základných zákonných podmienok,
s ktorými zákon spája vznik nároku na náhradu škody. Nie je daná priama bezprostredná príčinná
súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom súdu. Ak by nedošlo k uplatneniu
vlastníckeho práva zo strany tretej osoby, nedošlo by ani k zaisteniu motorového vozidla a k následnému

vzniku škody. B. na majetku musí byť jednoznačná a preukázaná aj listinnými dôkazmi, nemôže ísť iba
o nejaký hypotetický príjem, teda o nejakú hypotetickú stratu v podobe zaplateného nájmu za nejaké iné
motorové vozidlo. Táto škoda nevznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Keby
si aj žalobca prenajal nejaké iné auto, tento úkon nemá žiaden súvis s nesprávnym úradným postupom
či už bol alebo nebol v príčinnej súvislosti s tou ostatnou škodou. Teda žalobca nepreukázal splnenie
všetkých troch kumulatívnych podmienok, a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ SR č.p. ORP-1673/OPP-V-2009 zo dňa 9.7.2009 potvrdenie
o zaistení veci bola dňa 9.7.2009 o 8.30 hod. zaistená osobe TRUCK CENTRUM SK s.r.o. Varín –
Šošinec podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore nákladné motorové vozidlo D. E.
ev. č. G. XXXAK, a to na vykonanie úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním

trestného činu a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu
činného v trestnom konaní (č.l. 10).

13. Oznámením Obvodného oddelenia PZ č.p. ORP-1326/OPP-KNM-2009 zo dňa 22.9.2009
adresované žalobcovi vo veci NISSAN Atleon uplatnenie nároku písomné oznámenie, kedy žalobcovi

bolo oznámené, že uvedené motorové vozidlo bolo zaistené dňa 9.7.2009, nakoľko bolo zistené, že
uvedené motorové vozidlo pochádza z krádeže v Taliansku vykonanej dňa 19.3.2006 až 20.3.2006
a z uvedeného dôvodu bola dňa 17.8.2009 prostredníctvom MV SR PPZ Úrad medzinárodnej
spolupráce, Národná ústredňa Sirene požiadaná o spoluprácu pri odovzdaní vozidla do trestného
konania. Zároveň mu bolo odporúčané, aby v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia

uplatnil vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde.

14. Spoločnosť KUNSTAV s.r.o. ako dodávateľ fakturoval dňa 2.6.2006 (fa 0044/2006) odberateľovi VB
Leasing SK spol. s r.o. skriňový nákladný automobil D. E. XX.XX, rok výroby 2005 v sume 797.300 (č.l.
109).

15. Z obsahu leasingovej zmluvy č. LZF/06/20231 zo dňa 31.5.2006 súd zistil že bola uzavretá medzi
VB Leasing SK spol. s r.o. a žalobcom ako príjemcom leasingu a predmetom bol úžitkový automobil
D. E. XX.XX v nadobúdacej cene s DPH 797.300 Sk s dobou trvania leasingu 36 mesiacov (čl. 108).
Z osvedčenia o evidencii č. SA 972716 (č.l. 114) súd zistil, že dňa 5.6.2006 bol vykonaný zápis evidencie

- nákladný automobil D. E. XX.XX ev. č. G. XXXAK ako vlastník vozidla zapísaný VB Leasing SK, spol.
s r.o. a držiteľ osvedčenia žalobca - Ing. Súkeník Štefan – Kinekus.

16. Kúpnou zmluvou zo dňa 17.6.2009 (uzavretou medzi VB Leasing SK spol. s r.o. ako predávajúcim
a žalobcom ako kupujúcim) predávajúci ako vlastníkom hnuteľného majetku D. E. XX.XX, ŠPZ: G.

XXXAK previedol na kupujúceho ako príjemcu leasingu, ktorý užíval na základe leasingovej zmluvy.

17. Z obsahu leasingovej zmluvy č. LZC/09/20221 zo dňa 20.7.2009 súd zistil, že medzi VB Leasing SK
spol. s r.o. ako poskytovateľom a žalobcom ako príjemcom leasingu bola uzavretá k predmetu leasingu
atonákladnýautomobilH.I.XXX.XX.vnadobúdacejcenesDPH49.753,90eursdoboutrvanialeasingu

36 mesiacov (čl. 160).

18. Zo znaleckého posudku EXPERTA s.r.o. č. 61/2015 zo dňa 16.9.2015 (č.l. 12) pre výpočet
všeobecnejhodnotymotorovéhovozidlaev.č.:G.XXXAKaobvyklejvýškynájmuvyplýva,ževšeobecná
hodnota vozidla ku dňu 9.7.2009 predstavuje sumu 16.324,80 eur, ku dňu 24.11.2009 sumu 14.743,20

eur, ku dňu 3.12.2014 sumu 5.647,20 eur a ku dňu 9.8.2015 sumu 4.621,20 eur spolu s DPH. Zároveň
znalec stanovil obvyklú výšku podnikateľského nájmu motorového vozidla uvedeného typu D. E. a
odporúča položku č. 3 vo výške mesačného nájmu 226,74 eur bez DPH (272,09 eur vrátane DPH).19. Žiadosťou zo dňa 28.9.2015 (č.l. 81) žalobca žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, a to celkom vo výške 26.306,80 eur spolu
s príslušenstvom náhradou nákladov z uplatnenia pohľadávky vo výške 641,30 eur, náhradu za náklady

za vyhotovenie znaleckého posudku a paušálu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 eur a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky spočívajúcich v odmene za
právne služby vo výške 856,66 eur.

20. Žalovaný oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody listom zo dňa

11.3.2016 (č.l. 83) právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že žiadosť uplatnenú titulom náhrady škody,
ktoré mali byť žiadateľovi spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I.,
konkrétneprieťahmianečinnosťousúduvsúdnomkonanívedenompodsp.zn.31Cb/201/2009,žiadosti
nebolo vyhovené a nebolo splnené preukázanie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody a žiadosť posúdil žalovaný ako nedôvodnú.

21. Ústavný súd SR vo svojom náleze z 3.12.2014 I.ÚS 587/2014-23 (č.l. 4) konštatoval, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cb/201/2009 došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva sťažovateľa (žalobca) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru a obdobie nečinnosti (od 24.11.2009 – podanie návrhu do 4.5.2010, od 4.5.2010 do 11.6.2012,

od 2.7.2012 do 9.4.2013, od 12.6.2013 do začiatku októbra 2013, od 13,12,2013 do 2.9.2014) a prikázal
Okresnému súdu Bratislava I. v konaní konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné
zadosťučinenie v sume 2.500 eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný zaplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

22. Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. č.k. 31Cb/201/2009-419 zo dňa 15.9.20017 (č.l. 143)
vyplýva, že súd žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva proti žalovaným ( 1/ ČSOB Leasing a.s.,
2/ Ministerstvo vnútra SR a 3/ HDI Assicurazioni S.p.A.) zamietol (výrok I.) a vo výroku II. svojho
rozhodnutia rozhodol o trovách konania tak, že žalovaným priznal náhradu trov konania žalobcom.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pôvodne žaloba zo dňa 24.11.2009 smerovala voči žalovanému

1/ o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom motorového vozidla D. B. G. XXX-AK, ktoré mu pri
prepise dňa 9.7.2009 zo strany Obvodného oddelenia PZ Žilina zaistené. Uznesením súdu zo dňa
13.12.2013 bol do konania pripustený ďalší subjekt a to žalovaný 2/ a zároveň pripustená zmena petitu
o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom motorového vozidla D. ŠPZ G. XXXAK a o vydanie
zaisteného predmetného vozidla. Uznesením súdu zo dňa 11.12.2014 bol do konania pripustený ďalší

subjekt a to žalovaný 3/. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 8.7.2009 počas
vykonávania úkonov na ODI pri zmene vlastníka v lustrácii CLK bolo zistené, že po vozidle je vyhlásené
pátranie a potvrdení týchto zistení službou SIREENE bolo vozilo zaistené dňa 9.8.2009. Z výsluchu
Ing. Súkenníka vyplývalo, že predmetné vozidlo zakúpil od spoločnosti KUNSTAV s.r.o. Nitra, pričom
kúpnu cenu uhradil leasingom cez spoločnosť VB LEASING SK, ktorej zaplatil 36 splátok. Nakoľko

vozidlo bolo nepojazdné – porucha motora, bolo odstavené v Autoservise Truck Centrum v Žiline. Súd
prioritne skúmal otázku pasívnej legitimácie žalovaných v predmetnom konaní a uviedol, že žalovaní
1/ a 3/ nielenže netvrdia, že sú vlastníkmi predmetného vozidla, ale ani si vlastnícke právo neuplatňujú.
Vo vzťahu k žalovanému 2/ tj. o vydanie vozidla vyslovil záver, že žalovaný 2/ postupoval v súlade so
zákonom 171/1993 Z.z. pretože bolo zistené, že si na predmetné vozidlo robia nárok viaceré osoby,

splnil si svoju zákonnú povinnosť, keď rozhodol o zaistení a úschove vozidla a postup žalovaného 2/
nemožno charakterizovať ako neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu resp. ako zadržiavanie
veci neprávom. Súd má za to, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

23. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 4Cob/69/2019-477 (č.l. 199) zo dňa 30.5.2019 rozsudok

Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/201/2009-419 zo dňa 21.6.2017 v znení opravného uznesenia
zo dňa 26.2.2019 vo výroku I a II. potvrdil. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že žalobca
podal odvolanie proti rozsudku č.k. 31Cb 201/2009-2009-419 zo dňa 21.6.2017 a to voči jeho druhému
výroku v časti označenej I. tj. voči výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Súd
v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť, nakoľko je vo

výroku vecne správny. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu
voči žalovanému v 2. rade (Ministerstvo vnútra SR), hoci danú vec mal súd prvej inštancie správne
právne posúdiť podľa § 446 Obchodného zákonníka. Žalobca v uvedenom prípade neuniesol dôkazné
bremeno pri preukazovaní tvrdenia o neoprávnenosti zásahu do jeho vlastníckeho práva. V konanínebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade zadržiaval dané motorové vozidlo neprávom, a teda že by
išlo o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Odvolací súd zastáva názor, že v zmysle
ustanovenia § 21 ods. 1 a 9 zákona o policajnom zbore došlo k zaisteniu veci a jej úschove oprávnene

a zákonne. V potvrdení o zaistení veci zo dňa 9.7.2009, ktoré vydalo OO PZ SR Žilina – východ bol
uvedený dôvod, že zaistená vec je potrebná na vykonanie úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že táto
vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a je potrebná na zistenie skutkového stavu
veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní
o priestupku. Následne písomným oznámením OO PZ Kysucké Nové Mesto zo dňa 22.9.2009 bolo

žalobcovi oznámené, že zaistené motorové vozidlo bolo uložené do úschovy a žalobca bol súčasne
odporučený na ďalší postup v súlade so zákonom. Zároveň dňa 22.9.2010 si na vozidlo uplatnila
nárok tretia osoba, na základe čoho možno dospieť k záveru, že úschova bola i naďalej oprávnená.
Rozhodnutie OS Bratislava I. č. k. 31Cb/201/2009-419 zo dňa 21.6.2017 (vo výroku I. a II.) v spojení
s rozsudkom KS v Bratislave č.k. 4Cob/69/2019-477 zo dňa 30.5.2019 nadobudol právoplatnosť dňa
19.6.2019.

24. Z Úradného záznamu o vrátení veci OO PZ Kysucké Nové Mesto č.j. ORPZ-CA-OPP6-4/2019 zo
dňa 18.10.2019 (č.l. 209) vyplýva, že dňa 18.10.2019 bola A. C. vrátená vec - nákladné motorové
vozidlo zn. D. E. ev. č. G. XXXAK z dôvodu rozsudku OS Bratislava I. sp. zn. 31Cb/201/2009-419
zo dňa 15.9.2017 (21.6.2017) a rozsudku KS Bratislava sp. zn. 4Cob/69/2019-477 zo dňa 30.5.2019,

právoplatné a vykonateľné dňa 19.6.2019

25. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

26. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku
1 sa nemožno zbaviť.

27. Ustanovenie § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na
zavinenie) za škodu, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok
a to: 1/ nesprávny úradný postup 2/ vznik škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.
28.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

29. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

30.Podľa§9ods. 4zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutímo treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

32. Podľa § 16 ods. 4 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

33. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou
trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a
odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú
náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

35. V prejednávanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu majetkovej ujmy (škody) za nesprávny
úradný postup spočívajúci v neprimeranej dĺžke konania na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn.
31Cb/201/2009 (žaloba o určenie vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu a vydanie
vozidla) a nekonaním súdu motorové vozidlo nemohlo byť žalobcovi vrátené a žalobcovi bola

spôsobená škoda. B. vyčíslená žalobcom spolu vo výške 26.306,80 eur pozostáva zo straty na hodnote
motorového vozidla vo výške 9.902,40 eur, vyčíslený obvyklý nájom vo výške 16.404,40 eur, t.j.
272,09 eur mesačne za obdobie od 24.11.2009 do 3.12.2014, ďalej náhradu nákladov za vyhotovenie
znaleckého posudku 641,30 eur a odmenu za predbežné prerokovanie vo výške 856,66 eur.

36. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik
škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

37. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp.
oporušenieúčelupostupuštátnehoorgánu,ktorýčiužsúvisísrozhodovacoučinnosťouštátnehoorgánu
alebo s ňou nesúvisí – nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.

38. Správanie štátneho orgánu, ktoré zapríčiňuje zbytočný prieťah, sa obvykle prejavuje nečinnosťou
orgánu s právomocou konať o veci. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
sa naplní zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáhala
odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02). Z uvedeného tak možno podľa
názoru súdu vyvodiť, že prieťahy v konaní sú trvajúcim protiprávnym stavom (až do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci) a v každom okamihu ich existencie dochádza k rovnakému porušovaniu toho
istého práva (t.j. práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Nesprávny úradný postup je vymedzený
v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych okolností bolo potrebné v danej veci správnosť
úradného postupu posudzovať s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I. sp. zn. 31Cb/201/2009 existenciu prieťahov konštatoval Ústavný súd SR vo svojom

náleze I. ÚS/587/2014 z 3.12.2014 a rozhodol, že základné právo žalobcu porušené bolo, prikázal
Okresnému súdu Bratislava I. v konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal žalobcovi finančné
zadosťučinenievsume2.500eur.Zvykonanéhodokazovaniajetiežpreukázané,ževuvedenomkonaní
súd rozhodnutím č.k. 31Cb/201/2009-419 zo dňa 15.9.2017 žalobu žalobcu zamietol; rozhodnutie bolo
potvrdenéKrajskýmsúdomvBratislavesp.zn.4Cob/69/2019zodňa30.5.2019. Zdokazovaniavkonaní

tiež vyplýva, že zaistené motorové vozidlo bolo žalobcovi vydané úradným záznamom dňa 18.10.2019.

39. Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že v danom prípade žalobcom v konaní nesprávny
úradný postup Okresného súdu Bratislava bol preukázaný postupom dotknutého súdu. V danej vecidošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že neboli dodržané lehoty a došlo k prieťahom,
existenciu ktorých konštatoval ústavný súd.

40. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá
je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Za skutočnú škodu sa považuje
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného
a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu,
resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo

dobre možné alebo účelné.

41. V danom prípade žalobcom bol uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mala zodpovedať
výške 9.902,40 eur určenej ako strata na hodnote vozidla, teda rozdiel medzi hodnotou motorového
vozidla k 24.11.2009 (v sume 14.743,20 eur) a hodnotou motorového vozidla k 3.12.2014 (suma
4.840,80 eur). Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že dňa 9.7.2009 bolo žalobcovi

zaistené nákladné motorové vozidlo zn. D. E., a zároveň dňa 22.9.2009 bolo žalobcovi odporučené, aby
si uplatnil vlastnícke právo k zaistenému motorovému vozidlu na súde, čo učinil a podal dňa 24.11.2009
žalobu na Okresnom súde Bratislava 1 vedenú pod sp. zn. 31Cb/201/2009. Je nesporné, že pochybnosti
o práve k zaistenej veci podľa zákona o policajnom zbore § 21 ods. 9 nastávajú spravidla vtedy, keď
právo k takejto veci uplatňuje ďalšia osoba, resp. viac osôb. Tieto pochybnosti nebol však oprávnený

riešiť policajný orgán a ten bol povinný zaistenú vec uložiť do úschovy a upozorniť osoby, aby si svoj
nárok uplatnili v občianskoprávnom konaní. V čase zaistenia vozidla bolo nepochybné, že motorové
vozidlo bolo nepojazdné pre poruchu motora (ktorá skutočnosť vyplynula z výsluchu Ing. Sukeníka).
Súd je toho názoru, že žalobcovi škoda, ktorej náhrady sa voči žalovanému domáhal nevznikla.
K zníženiu, resp. strate hodnoty vozidla by došlo aj v dôsledku jeho používania a jeho opotrebovania.

Bez ohľadu na to, či by bolo vozidlo odstavené alebo by bolo riadne využívané na podnikateľské účely
(jeho prevádzka by vyžadovala náklady na spojazdnenie, náklady na bežnú úpravu, údržbu, opravy
a zachovanie pojazdnosti auta), dochádzalo by k reálnemu znižovaniu jeho hodnoty. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingovej zmluvy zo dňa
31.5.2006 a následne kúpnej zmluvy zo dňa 17.6.2009 bolo ukradnuté a vozidlo dňa 9.7.2009 zaistené,

pretože vzniklo podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu.

42. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v podobe obvyklého nájomného v celkovej
výške 16.404,40 eur a uvedená suma predstavuje nájomné vo výške 272,09 eur mesačne za obdobie od
24.11.2009do3.12.2014.Žalobcavkonanízakladalsvojnárokvýlučnenatvrdeníojehoexistenciiajeho

vyčíslení v znaleckom posudku, pričom doposiaľ tieto náklady nevynaložil. Skutočnou škodou je ujma,
ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov
v čase, kedy nemohol zaistenú vec užívať. Žalobca netvrdil žiadne konkrétne okolnosti zdôvodňujúce
uplatnený nárok a dokazujúce existenciu vzniku škody ako dôsledok nesprávneho postupu v konaní
o určení vlastníckeho práva.

43. Podľa názoru súdu uplatnená škoda v podobe obvyklého nájmu vychádza z čisto hypotetických
skutočností a v konaní nebolo preukázané, že by splátky vo výške 272,09 eur žalobca aj reálne
uhradil, teda na hodnoverné preukázanie vzniku škody však nepostačuje hypotetická škoda, vždy sa
musí jednať o škodu, ktorá reálne vznikla a konkrétnu výšku škody je potrebné dokázať. Súd je toho

názoru, že pre určenie výšky obvyklého nájmu je rozhodujúce, o aký konkrétny reálne dosiahnuteľný
nie hypotetický prospech poškodený prišiel. Išlo by o výšku odplaty nájomného, avšak v konaní nebolo
preukázané, že tento obvyklý nájom žalobca i vyplatil teda v majetkovej sfére žalobcu nedošlo k úbytku.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca dňa 20.7.2009 uzatvoril novú leasingovú zmluvu
na iné motorové vozidlo (H. I. XXX.XX). Ak má podľa tvrdenia žalobcu obvyklý nájom predstavovať

tieto leasingové splátky súd dospel k záveru, že v danom prípade vznikla žalobcovi povinnosť platiť
splátky z dôvodu plnenia si povinnosti v lehote dohodnutej v leasingovej zmluve a zo záväzkového
vzťahu s poskytovateľom leasingu. Uplynutím doby trvania leasingu a splnení dohodnutých podmienok
žalobca ako príjemca leasingu (kupujúci) nadobudne vlastnícke právo. Žalobcom vynaložené finančné
prostriedky (splátky leasingu) na zabezpečenie iného vozidla teda smerujú k nadobudnutiu majetku

v podobe motorového vozidla, a teda vynaložené finančné prostriedky nepredstavujú zníženie majetku
žalobcom, nakoľko sa takto vynaložený majetok zo strany žalobcu pretransformuje do nadobudnutého
motorového vozidla.44. Vo vzťahu k uplatneným trovám súvisiacich s predbežným prerokovaním je právna úprava v zákone
č. 514/2013 Z. z. jednoznačná, a teda vychádzajúc z ust. § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. ods. 3 druhá
veta, z ktorého vyplýva, že súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody pred príslušným orgánom. Teda samotný zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne vylučuje
možnosť priznania nákladov predbežného prerokovania nároku na náhradu škody pred príslušným
orgánom.
45. Pri zodpovednosti štátu za škodu je súčasne nevyhnutné, aby škoda vznikla v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom. Spornou zostala otázka (ne)existencie príčinnej súvislosti medzi

nesprávnymúradnýmpostupomavznikomškodyakozákladnéhopredpokladuzodpovednostižalovanej
za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..
46. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O
vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (nesprávny úradný postup) a vznik škody
sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom
tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť

príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie),
bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania
(opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť zodpovednosť

za škodu nenastáva.
47. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou
ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva

škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť
zisťuje.
48. V prejednávanej veci žalobca označil za majetkovú ujmu, za ktorú požadoval od žalovanej náhradu
spolu vo výške 26.306,80 eur a to stratu na hodnote zaisteného motorového vozidla a zároveň škodu

spočívajúcu v tom, že nemohol predmetné vozidlo užívať počas doby zbytočných prieťahov v konaní
Okresného súdu Bratislava I. ako náhradu vo výške obvyklého nájomného za užívanie obdobného
motorového vozidla za obdobie protiprávneho nekonania súdu a za príčinu vzniku tejto ujmy považoval
nesprávny úradný postup spočívajúci v nevydaní rozhodnutia o žalobe, ktorou si uplatnil vlastnícke
právo k zaistenému vozidlu, aby mu toto vozidlo mohlo byť vrátené. Otázku príčinnej súvislosti bolo

preto potrebné skúmať práve vo vzťahu uvedeného nesprávneho úradného postupu (prieťahy v súdnom
konaní) a škody špecifikovanej žalobcom vo výške 26.306,80 eur. Bolo teda potrebné posúdiť, či obdobie
nečinnosti Okresného súdu Bratislava I. v konaní o určenie vlastníckeho práva ako príčina mala priamo
(bezprostredne) za následok vznik škody.
49. Súd dospel k záveru, že k súčasnému (kumulatívnemu) splneniu podmienok vzniku zodpovednosti

štátu za nesprávny úradný postup v predmetnej veci nedošlo. Žalobcom tvrdenú nečinnosť súdu bolo
možné považovať za postup priečiaci sa zákonu, na druhej strane ale nemožno prehliadať, že tento
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku, ktoré
bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) touto nečinnosťou.

50. Žalobca v danej veci sa domáhal náhrady škody predstavujúcej stratu na hodnote zaisteného
motorového vozidla ako i obvyklý nájmom obdobného motorového vozidla v čase od 24.11.2009
do 3.12.2014. Plnenie, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody, ale nepredstavuje jeho
majetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym postupom súdu, nakoľko majetok žalobcu sa nezmenšil
nesprávnym postupom súdu, tento dôsledok nastal v dôsledku odcudzenia motorového vozidla a jeho

zaistenia, ku ktorému došlo oprávnene a zákonne pre trestný čin krádeže.

51. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom (prieťahy v konaní) a znížením jeho majetku. Žalovaný by mohol byť
za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedný iba v prípade, ak by porušenie povinnosti – prieťahy

v konaní škodu, ktorej sa žalobca v konaní domáha, skutočne spôsobil. V danom prípade škoda
nebola spôsobená priamo protiprávnym konaním žalovaného, keďže vozidlo bolo zákonne zaistené
a žalovaný nenesie zodpovednosť za to, že žalobca mal s tretím subjektom ohľadom motorového vozidla
spor o vlastníctvo. Zároveň súd zdôrazňuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že tvrdená škoda mábezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
1 vedenej pod sp. zn. 31Cb/201/2009.

50. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal majetkovú škodu a nim tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť
s nečinnosťou (zbytočnými prieťahmi) súdu sp. zn. 31Cb/201/2009 v konaní o určenie vlastníckeho
práva. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť,

preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s § 255 ods. 1 CSP, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci tak,
že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

53.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).