Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/66/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321203048
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5321203048.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: B &
B, spol. s r. o., so sídlom Korňa č. 889, IČO: 36 377 902, zastúpeného splnomocneným zástupcom
Advokátska kancelária JUDr. Simona Radosová, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Dunajská č. 4, IČO:
50 711 784 proti žalovanej: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. č. XXX, zastúpenej splnomocneným

zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o, so sídlom Žilina, ul. Vojtecha Tvrdého
č. 17, IČO: 36 436 640, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Čadca č. k. 7C/92/2021-50 zo dňa 16. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu vo výroku III., ktorým žalovanej sa zakazuje postúpenie pohľadávky zo
Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako prevodcom
a GRANA, s.r.o., so sídlom Riečky 692, 023 22 Klokočov, IČO: 46 972 951, zapísaná v Obchodnom

registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 58361/L ako nadobúdateľom, ako aj časti tejto
pohľadávky a vo výroku V., ktorým navrhovateľ má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo výrokoch I., II. a IV. zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 7C/92/2021-50 zo dňa 16.11.2021 nariadil toto neodkladné
opatrenie: Žalovanej sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou - stavbou, súp. č. XXX, popis stavby: soc.
prev. budova č. s. XXX, nachádzajúcou sa v okrese: F., obec: J., kat. územie: J., ktorá je postavená
na pozemku parc. č. 2864/1, evidovaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Čadca,
Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX a je vo výlučnom vlastníctve (spoluvlastnícky podiel
1/1) navrhovateľa, a to akýmkoľvek spôsobom (výrok I.). Žalovanej sa zakazuje vykonať záložné

právo v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti N 2010/0293 uzatvorenej dňa
01.04.2019 medzi žalovanou ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom zo zálohu, ktorým
je stavba, súp. č. XXX, popis stavby: soc. prev. budova č. s. XXX, nachádzajúca sa v okrese: F.,
obec: J., katastrálne územie: J., ktorá je postavená na pozemku parc. č. 2864/1, evidovaná v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Čadca, Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX a
je vo výlučnom vlastníctve (spoluvlastnícky podiel 1/1) navrhovateľa (výrok II.). Žalovanej sa zakazuje

postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi
žalovanou ako prevodcom a GRANA, s.r.o., so sídlom Riečky 692, 023 22 Klokočov, IČO: 46 972
951, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 58361/L ako
nadobúdateľom, ako aj časti tejto pohľadávky (výrok III.). Navrhovateľ je povinný v lehote do 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu na súd proti žalovanej o určenie, že na nehnuteľnosti
vo vlastníctve navrhovateľa zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie J., neviazne záložné

právo v prospech žalovanej, ktoré malo vzniknúť na základe Zmluvy o zriadení záložného práva knehnuteľnostiam N 2010/0293 zo dňa 01.04.2019 (výrok IV.). Navrhovateľ má voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok V.).
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu dňa 11.11.2021 podal navrhovateľ návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia v tomto znení: 1/ Žalovanej sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou
- stavbou, súpisné číslo XXX, popis stavby: soc. prev. budova č.s. XXX, nachádzajúcou sa v okrese:
F., obec: J., katastrálne územie: J., ktorá je postavená na pozemku parcelné číslo 2864/1 evidovaná
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor na Liste vlastníctva č.
XXXX (ďalej len „označená nehnuteľnosť“) a je vo výlučnom vlastníctve (spoluvlastnícky podiel 1/1)

navrhovateľa, a to akýmkoľvek spôsobom až do právoplatného skončenia konania vo veci samej;
2/ Žalovanej sa zakazuje vykonať záložné právo v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti N 2010/0293 uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako záložným veriteľom a
navrhovateľom ako záložcom zo zálohu, ktorým je označená nehnuteľnosť a je vo výlučnom vlastníctve
(spoluvlastnícky podiel 1/1) navrhovateľa a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; 3/
Žalovanej sa zakazuje postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej

dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako prevodcom a GRANA, s.r.o., so sídlom Riečky 692, 023 22
Klokočov, IČO: 46 972 951, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka
číslo: 58361/L (ďalej len „GRANA, s.r.o.“) ako nadobúdateľom, ako aj časti tejto pohľadávky, a to až do
právoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej;4/Navrhovateľjepovinnývlehoteurčenejsúdompodať
žalobu vo veci samej; 5/ Navrhovateľovi sa voči žalovanej priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100

%.
3.Vnávrhunavrhovateľuviedol,žemuakozáložcoviavlastníkovinehnuteľnostibolozostranyžalovanej
dňa 29.10.2021 doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva na základe Záložnej zmluvy
zo dňa 01.04.2019, č. V 1292/2019 zo dňa 23.04.2019, a to pre pohľadávku žalovanej ako záložného
veriteľa voči spoločnosti GRANA, s.r.o. z titulu predaja obchodného podielu v spoločnosti navrhovateľa.

Zálohom na základe tejto Záložnej zmluvy je označená nehnuteľnosť. Žalovaná oznámila navrhovateľovi
spôsob výkonu záložného práva podľa čl. 6.1. záložnej zmluvy „priamym predajom za najvyššiu ponuku
ponúknutú záujemcom na základe zverejnenia internetovej ponuky na www.realitylaurin.sk alebo inej
webovejadresevenujúcejsaobchodovaniusnehnuteľnosťami.“NapredmetnomLVjezároveňuvedená
aj poznámka: „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa Záložnej zmluvy č. V 1292/2019 zo

dňa 23.04.2019 - podanie z 07.10.2021, spôsob výkonu záložného práva podľa čl. 6.1. záložnej zmluvy
priamym predajom za najvyššiu ponuku“. Uvedený výkon záložného práva je nezákonný. Obchádza
ústavné princípy ochrany vlastníckeho práva. Nie sú splnené zákonné náležitosti pre jeho vykonanie.
Výsledkom tohto výkonu môže byť získanie nehnuteľnosti vysokej hodnoty za podhodnotenú cenu, a
zároveň jeho poškodenie do takej miery, že to môže byť pre jeho podnikateľskú činnosť likvidačné.

Navrhovateľ má záujem domáhať sa ochrany svojich práv podaním žaloby o určenie, že záložné
právo žalovanej k nehnuteľnosti neexistuje. V snahe predísť nezákonnému výkonu neexistujúceho
záložného práva, nezvratnému stavu hroziacemu vlastníkovi nehnuteľnosti, je nevyhnutné, aby súd
dočasne pred začatím konania vo veci samej bezodkladne upravil pomery strán. Jediným účinným
procesným prostriedkom na odvrátenie bezprostredne hroziaceho a nezákonného výkonu záložného

práva je v danej situácii len nariadenie neodkladného opatrenia. Toto bude mať význam len vtedy,
ak bude vydané a doručené bezodkladne. Základným a najhlavnejším dôvodom, pre ktorý nemožno
uvedené záložné právo vykonať je ten, že toto záložné právo neexistuje, pretože Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti N 2010/0293 zo dňa 01.04.2019 uzatvorená medzi žalovanou ako
záložným veriteľom a ním ako záložcom je absolútne neplatná z toho dôvodu, že neobsahuje obligatórne

náležitosti podľa § 151b ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“) a to určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky alebo najvyššej hodnoty istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje. Navrhovateľ pre úplnosť uviedol, že znenie Záložnej zmluvy mu bolo
predložené žalovanou a on ju v takomto znení bez akýchkoľvek vykonaných zmien aj podpísal. Z
ustanovenia § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že každá zmluva o zriadení záložného

práva musí obsahovať buď hodnotu zabezpečenej pohľadávky alebo najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje, pričom ide o obligatórnu náležitosť zmluvy. V čl. II. bode 2.3. Záložnej
zmluvy je uvedené, že „Výška zabezpečovanej pohľadávky je zároveň najvyššou hodnotou istiny, do
ktorej sa pohľadávka zabezpečuje“, avšak uvedenie výšky zabezpečenej pohľadávky v Záložnej zmluve
chýba. Zároveň považoval za potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že zabezpečovanou pohľadávkou v

zmysle čl. II., bodu 2.1 a 2.2 Záložnej zmluvy mala byť nielen pohľadávka z titulu Zmluvy o prevode
obchodného podielu, ale aj pohľadávky uvedené v bode 2.2, ktoré v čase podpisu Záložnej zmluvy ešte
neexistovali, ale mohli vzniknúť v budúcnosti a preto ich výška nie je známa. Práve z tohto dôvodu
bolo potrebné v Záložnej zmluve určiť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.DôsledkomabsencietejtonáležitostiZáložnejzmluvyjejejabsolútnaneplatnosť.Navrhovateľvžiadnom
prípade neuznáva platnosť Záložnej zmluvy a existenciu záložného práva, avšak z opatrnosti uvádza aj
ďalšie dôvody, pre ktoré nemožno záložné právo vykonať.

4. Pohľadávkou, ktorá je podľa tvrdení žalovanej zabezpečená predmetným záložným právom je
pohľadávka žalovanej z titulu kúpnej ceny za prevod obchodného podielu v zmysle Zmluvy o prevode
obchodného podielu zo dňa 01.04.2019 uzatvorenej medzi žalovanou ako prevodcom a GRANA,
s.r.o. ako nadobúdateľom, predmetom ktorej je predaj obchodného podielu žalovanej v spoločnosti
navrhovateľa vo výške 525.000,- eur. V zmysle čl. II., bodu 4. Zmluvy o prevode obchodného podielu je

kúpna cena splatná v splátkach: - do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vo výške po 5.000,-
eur mesačne a - do 31.12. príslušného kalendárneho roka vo výške rozdielu vyplatených splátok a sumy
100.000,- eur tak, aby ku dňu 31.12. každého roka suma splatená v príslušnom roku predstavovala
100.000,- eur, - do 31.03.2024 doplatok vo výške rozdielu zaplatených splátok, tak aby do tohto termínu
bola zaplatená celá kúpna cena. Žalovaná v Oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa
07.10.2021 uvádza skutočnosti ohľadom údajného omeškania spoločnosti GRANA, s.r.o. so splatením

4 splátok, pričom 1 splátka podľa jeho tvrdení nebola uhradená vôbec a ostatné 3 splátky boli podľa
neho uhradené s omeškaním a z týchto údajných skutočností na základe čl. III., bod 4 Zmluvy o prevode
obchodného podielu vyvodil, že ku dňu 11.11.2019 sa stala splatnou pohľadávka vo výške 495.000,- eur,
ktorákudňuoznámeniapredstavuje285.000,-eur.Vzhľadomktomu,žezálohompodľaZáložnejzmluvy
má byť jeho nehnuteľnosť, ktorý je osobou odlišnou od záložného dlžníka GRANA s.r.o., on u spoločnosti

GRANA, s.r.o. pravidelne preveroval, či uhrádza splátky v zmysle Zmluvy o prevode obchodného
podielu. O pravidelnom uhrádzaní splátok nemal žiadne pochybnosti, nakoľko ich uhrádzanie bolo
zrejmé z výpisov z účtu spoločnosti GRANA, s.r.o., s ktorými bol pravidelne oboznamovaný. Zároveň
mal vedomosť o tom, že prvá splátka v zmysle Zmluvy o prevode obchodného podielu bola splatná
až v mesiaci júl 2019 a nie 10.05.2019, ako tvrdí žalovaná. Zároveň žalovaná uvádza, že splátka

splatná dňa 10.06.2019 bola zaplatená 02.06.2019, z čoho je zrejmé, že GRANA, s.r.o. s touto splátkou
nemohla byť v omeškaní ani v tom prípade, ak by prvá splátka mala byť splatná 10.06.2019, avšak
vzhľadom k tomu, že prvá splátka bola splatná až dňa 10.07.2019, je zrejmé, že táto splátka bola
uhradená o mesiac skôr a preto sa GRANA, s.r.o. nemohla s jej úhradou dostať do omeškania. Už iba
z uvedeného je zrejmé, že GRANA, s.r.o. nebola v omeškaní s 3 splátkami a tým pádom nie sú splnené

podmienky podľa čl. III., bodu 4. Zmluvy o prevode obchodného podielu, t.j. GRANA s.r.o. nemohla stratiť
výhodu splátok a bola aj naďalej oprávnená platiť cenu za obchodný podiel v mesačných splátkach,
ktoré aj pravidelne uhrádzala. Z tohto dôvodu je zrejmé, že Oznámenie o začatí výkonu záložného
práva vychádza z nesprávnych skutkových tvrdení a pohľadávka, pre ktorú sa má údajné záložné právo
vykonať sa ku dnešnému dňu ešte nestala splatnou. Vzhľadom k tomu, že v prípade, ak by predmetné

záložné právo existovalo (čo navrhovateľ v žiadnom prípade nepripúšťa), nebol by splnený základný
predpoklad pre jeho výkon podľa §151j ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, toto záložné právo
vykonať nemožno. Celé konanie žalovanej svedčí o jej snahe umelo zosplatniť pohľadávku (zvyšnú časť
kúpnej ceny), prostredníctvom ktorého by mohol získať nehnuteľnosť (prípadne aj cez tretiu osobu). O
uvedenom svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaná sa svojich práv z údajného zosplatnenia pohľadávky

domáha až po dvoch rokoch, od kedy podľa jeho názoru toto zosplatnenie malo nastať. Navrhovateľ
je presvedčený, že zo strany žalovanej ide predovšetkým o snahu získať výhodne nehnuteľnosť v jeho
vlastníctve za značne podhodnotenú cenu a navyše aj potencionálne o zmarenie jeho podnikateľskej
činnosti, o čom svedčí jej nasledovné konanie. Dňa 29.09.2021 žalovaná prostredníctvom emailu zaslala
jeho konateľovi vypracované znenia nasledovných dokumentov: - Návrh Dodatku č. 1 k Zmluve o

prevode obchodného podielu, obsahom ktorého je o. i. prevod nehnuteľnosti na dcéru žalovanej za
kúpnu cenu vo výške 285.000,- eur, a to za účelom zabezpečenie splatenia pohľadávky žalovanej
(mal byť podpísaný zo strany spoločnosti GRANA, s.r.o.), - Návrh Kúpnej zmluvy, na základe ktorej
mala byť nehnuteľnosť prevedená na dcéru žalovanej za kúpnu cenu 1,- eur (mal byť podpísaný ním),
pričom zaslanie týchto dokumentov bolo pre neho prekvapivé, pretože obsah Dodatku č. 1 k Zmluve

o prevode obchodného podielu nezodpovedal žiadnemu odsúhlasenému postupu so spoločnosťou
GRANA, s.r.o. Navrhovateľ ani spoločnosť GRANA, s.r.o. tieto dokumenty nepodpísali, lebo nesúhlasili
s ich obsahom (vrátane ustanovení o zosplatnení zvyšnej časti kúpnej ceny za obchodný podiel),
ani s celým postupom navrhovaným žalovanou a už vôbec on nesúhlasil s akýmkoľvek prevodom
nehnuteľnosti a už vôbec nie za kúpnu cenu 1,- eur, keďže ide o nehnuteľnosť, ktorej hodnota sa

pohybuje rádovo v státisícoch eur. Navrhovateľ tieto dokumenty nepodpísal ani napriek tomu, že
žalovaná na neho výrazne naliehala. Žalovaná po odmietnutí podpísania uvedených dokumentov
zaslala spoločnosti GRANA, s.r.o. aj jemu Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré obe
tieto spoločnosti prevzali 29.10.2021. Po odoslaní týchto listov manžel žalovanej telefonicky kontaktovaljeho pracovníka na pozícii stavbyvedúceho ako aj jeho potenciálnych obchodných partnerov z oblasti,
kde on pôsobí, s oznámením, že odporúča jeho zamestnancom hľadať si nové zamestnanie, nakoľko
jeho firma 15.11.2021 „končí“, pretože dňa 15.11.2021 žalovaná vykoná záložné právo (pozn. priamym

predajom) a v tento deň príde manžel žalovanej na nehnuteľnosti vymeniť kľúčové zámky v budove a
celú jeho spoločnosť z nehnuteľnosti vysťahuje. Následne tieto informácie manžel žalovanej uviedol aj
jeho konateľovi na osobnom stretnutí. Manžel žalovanej týmito nepravdivými poplašnými informáciami
vyvolal medzi jeho spolupracovníkmi závažné obavy z hroziacej straty práce. Navrhovateľ nemá záujem
prestať vo vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti a aj prípadné vykonanie záložného práva (za

predpokladu,žebytotozáložnéprávoexistovaloabolobyvykonanézákonnýmspôsobom)nespôsobuje
automaticky ten dôsledok, že „firma končí“ a že by jeho spolupracovníci prišli o prácu. Vzhľadom k
tomu, že Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo mu doručené dňa 29.10.2021, žalovaná
by nemohla v súlade s platnou právnou úpravou vykonať záložné právo (za predpokladu, že by toto
záložné právo existovalo a pohľadávka by bola splatná) skôr ako 29.11.2021, avšak žalovaná viacerým
osobám oznámila, že záložné právo vykoná už 15.11.2021. Uvedené nasvedčuje tomu, že táto nemá v

úmysle dodržať ani zákonom stanovenú lehotu pre vykonanie záložného práva. Jej konanie vyvoláva
dôvodnú obavu, že jej hlavným zámerom nie je uspokojenie jej pohľadávky z titulu kúpnej ceny za
obchodný podiel voči spoločnosti GRANA, s.r.o., ale získanie jeho nehnuteľnosti a to nezákonným
spôsobom, vykonaním neexistujúceho záložného práva pre nezosplatnenú pohľadávku. Takéto konanie
žalovanejjezlomyseľné,vrozporesdobrýmimravmiasozásadamipoctivéhoobchodnéhostykuapreto

nemôže za žiadnych okolností požívať právnu ochranu. Konanie žalovanej a jej manžela poškodzuje
jeho dobrú povesť a môže zakladať aj naplnenie znakov porušenia jeho práv či už na úrovni priestupku
alebo zakladať prípadne trestnoprávnu zodpovednosť a on je pripravený vykonávať potrebné kroky na
ochranu svojich práv porušených týmto konaním žalovanej a jej manželom aj touto cestou. Navrhovateľ
mal za to, že je nevyhnutne potrebná dočasná úprava pomerov k nehnuteľnosti, pretože v opačnom

prípade dôjde k jeho nezvratnému poškodeniu. Bol toho názoru, že účel ním sledovaný nie je možné
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže on si voči žalovanej neuplatňuje zaplatenie peňažnej
čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Neodkladné opatrenie v danom prípade zabezpečí
dočasnú úpravu pomerov, t.j. ochranu jeho porušeného a ohrozeného práva do času, kým nebude
rozhodnuté o neexistencii záložného práva, ktoré má žalovaná záujem vykonať, pričom takéhoto určenia

sa on plánuje domáhať samostatným návrhom podaným bez zbytočného odkladu. Obsah neodkladného
opatrenia do rozhodnutia o neexistencii záložného práva vylúči vznik nenávratného stavu v právnych
vzťahoch medzi ním a žalovanou. Zabráni vzniku a rozširovaniu škody, ktorá bezprostredne hrozí tým,
že žalovaná vykoná neexistujúce záložné právo, nezákonným spôsobom pre pohľadávku, ktorá nie je
splatná. Zároveň zabráni aj vzniku škody, ktorá by vznikla predaním nehnuteľnosti za podhodnotenú

cenu, pretože čl. VI bod 6.1 Záložnej zmluvy umožňuje výkon záložného práva „predovšetkým priamym
predajom za najvyššiu ponuku ponúknutú záujemcom na základe zverejnenia internetovej ponuky
na www.realitylaurin.sk alebo inej webovej adrese venujúcej sa obchodovaniu s nehnuteľnosťami“.
Vzhľadom na takto stanovené podmienky výkonu záložného práva, v ktorých nie je uvedená ani
minimálna cena, za ktorú sa nehnuteľnosť môže predať, resp. v ktorých nie je potrebné dodržať cenu

nehnuteľnosti stanovenú znaleckým posudkom, ako aj s ohľadom na už uvedené skutočnosti tu je
veľké riziko, že žalovaná predá nehnuteľnosť za značne neadekvátnu cenu. Vzhľadom na jej konanie, z
ktorého vyplýva, že má záujem vykonať údajné záložné právo už dňa 15.11.2021 je potreba neodkladnej
úpravy pomerov a ochrany jeho práv veľmi akútna. Nariadením neodkladného opatrenia sa medzi ním
a žalovanou nevytvorí nenávratný stav, pretože neodkladné opatrenie bude trvať len do konečného

rozhodnutia v konaní o určenie neexistencie záložného práva. Jedinou možnosťou ako zabezpečiť účel
a cieľ tohto konania je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže vykonať záložné právo
a zakáže postúpiť pohľadávku. Nezákonné vykonanie záložného práva spôsobí mu značnú ujmu a
výrazným spôsobom sťaží jeho podnikateľskú činnosť a tým aj možnosť udržať pracovné miesta svojich
zamestnancov. Navrhované neodkladné opatrenie je vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti

primerané, a to najmä v porovnaní s hroziacou výraznou škodou na majetku a nezvratným rozsiahlym
zásahom do jeho práv. Zároveň je zrejmé, že neodkladné opatrenie nezasiahne do právnych vzťahov
medzi ním a žalovanou neprimeraným spôsobom a jeho nariadením nevznikne žalovanej žiadna ujma,
nakoľkozákazvýkonuzáložnéhoprávabudeibadočasný.Zároveňonnestratívočižalovanejpostavenie
dlžníka v zmysle Zmluvy o prevode obchodného podielu a aj naďalej bude povinný splácať kúpnu

cenu v dohodnutých mesačných splátkach. Zákazom postúpenia pohľadávky žalovanej zo Zmluvy o
prevode obchodného podielu sa dočasne zabezpečí skutočnosť, aby sa žalovaná účelovým postúpením
pohľadávky alebo jej časti na tretiu osobu nesnažila obchádzať vykonateľné rozhodnutie súdu (ktorébude záväzné iba pre strany sporu). Žalovaná v dôsledku nemožnosti postúpenia jej pohľadávky žiadnu
vážnu ujmu neutrpí.
5. Následne okresný súd citoval ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1,

2, § 328 ods. 2, § 329, § 336 ods. 1, 2, 3, § 340 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“ a konštatoval, že zákonné ustanovenia upravujú neodkladné opatrenie
ako inštitút procesného práva, pre ktorého aplikáciu však vždy vyžaduje naliehavosť predbežnej úpravy,
ktorá musí byť osvedčená. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
6. V danom prípade súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia a predloženými dôkazmi (Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 07.10.2021,
doručenka, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti N 2010/0293, Výpis z listu vlastníctva č.

XXXX, Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 01.04.2021, Nález ÚS SR sp. zn. 237/2011-41,
Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/99/2015, zo dňa 23.02.2016, Návrh Kúpnej zmluvy
zo dňa 28.09.2021, Návrh na povolenie vkladu zo dňa 28.09.2021, Návrh Dodatku č. 1 k Zmluve
o prevode obchodného podielu zo dňa 28.09.2021, Emailová správa zo dňa 10.11.2021) dospel k
záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Navrhovateľ tvrdenia uvedené v

návrhu, o uzatvorení Zmluvy o zriadení záložného práva a oznámení o začatí výkonu záložného práva,
osvedčil predloženými listinnými dôkazmi. Zároveň spochybnil platnosť Zmluvy o zriadení záložného
práva, existenciu záložného práva ako aj existenciu pohľadávky po lehote splatnosti a tým aj dôvodnosť
začatia výkonu záložného práva predajom zálohu. Na základe uvedeného mal súd za to, že navrhovateľ
náležitým spôsobom osvedčil rozhodujúce skutočnosti, na základe čoho dospel k záveru, že bolo

potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v záujme ochrany majetku navrhovateľa, keďže žalovaná má
úmyselzačaťvýkonzáložnéhoprávaapredaťnehnuteľnosť,ktorájevovlastníctvenavrhovateľa(záloh).
Za danej situácie pokiaľ ešte nedošlo k preskúmaniu platnosti resp. neplatnosti uvedenej Zmluvy o
zriadení záložného práva zo strany súdu, možno konštatovať, že nevyhovením návrhu by mohlo dôjsť
k nezvratným škodám na majetku navrhovateľa. Ochrana vlastníctva má prednosť pred samotnou

realizáciou výkonu záložného práva až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Taktiež mal
za to, že právne účinky tohto neodkladného opatrenia neobmedzia žalovanú neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné poskytnúť navrhovateľovi súdnu ochranu
vovydanítohtoneodkladnéhoopatrenia,keďževzmysle§325ods.1C.s.p.bolopotrebnébezodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu.

7. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenia ešte pred začatím konania, uložil zároveň navrhovateľovi
povinnosť podať žalobu vo veci samej, proti žalovanej o určenie, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve
navrhovateľa zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. J., neviazne záložné právo v prospech žalovanej, ktoré
malo vzniknúť na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam N 2010/0293 zo dňa
01.04.2019. Ak navrhovateľ v určenej lehote takúto žalobu na súd nepodá, súd neodkladné opatrenie

aj bez návrhu zruší podľa § 336 ods. 3 C. s. p.
8. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej
v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník
samostatným uznesením.

9. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná prostredníctvom splnomocneného
zástupcu a to do výrokov III a V. s odvolaním sa na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C. s. p.
10. Vytýkala súdu v bode 3., že vydal neodkladné opatrenie bez toho, aby mal osvedčené základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale i

osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V bode 4. uviedla, že z tvrdení
navrhovateľa a ním doložených dôkazov však nemožno konštatovať, že by súd mal osvedčenú potrebu
pomery sporových strán riešiť dočasne neodkladným opatrením. Predovšetkým žiaden dôkaz nesvedčí
o tom, že by ona mala snahu nejakým spôsobom nakladať s označenou nehnuteľnosťou vo vlastníctve
záložcu. Podľa výpisu z obchodného registra je konateľkou navrhovateľa, pričom v mene spoločnosti

je oprávnená konať samostatne. Túto svoju kompetenciu teda mohla využiť kedykoľvek, avšak je
zodpovedná a možnosť konania za navrhovateľa vo veci uspokojenia svojej pohľadávky nezvolila. Preto
so samotným znením výroku I. problém nemá, nakoľko je jej však zrejmé, že o platnosti záložnej
zmluvy prebehne súdne konanie, tak preto odvolanie proti výroku I. nepodáva. Tým však nepotvrdzuje,že dôvod na vydanie neodkladného opatrenia je v tomto prípade daný, a preto nemožno vydanie
neodkladného opatrenia vo výroku I. považovať za úspech navrhovateľa, s ktorým súd spojil nárok na
náhradu trov konania. V bode 5. žalovaná uviedla, že súd v posudzovanom prípade vychádzal iba zo

samotných nanajvýš účelových tvrdení navrhovateľa, pričom iba konštatoval, že „žalobca spochybnil
platnosť záložnej zmluvy“. Tieto skutočnosti nie sú pravdivé a ona je presvedčená, že v konaní o určenie
platnosti záložnej zmluvy preukáže, že záložná zmluva platná je, pretože tvrdenia navrhovateľa sú
v priamom rozpore s písomným znením záložnej zmluvy. Nakoľko je jej však zrejmé, že o platnosti
Záložnej zmluvy súdne konanie určite prebehne a ona nemá záujem konať vo veci, o ktorej jestvuje

hoci špekulatívna pochybnosť, odvolanie proti výroku II. nepodala. Tým však nepotvrdzuje, že dôvod
na vydanie neodkladného opatrenia je v tomto prípade daný, a preto nemožno vydanie neodkladného
opatrenia považovať za úspech navrhovateľa, s ktorým súd prvej inštancie spojil nárok na náhradu trov
konania. Z dôkazov, ktoré pripojila k odvolaniu preukazuje, že navrhovateľ sa špekulatívnym spôsobom
snaží znemožniť vymoženie jej pohľadávky spochybňovaním nielen existencie záložného práva, ale aj
jej pohľadávky vôbec.

11. V ďalšej časti odvolania a to v čl. I. a II. žalovaná popisovala skutočnosti ohľadom uzavretia zmluvy
o prevode jej obchodného podielu so spoločnosťou GRANA, s.r.o. dňa 01.04.2019 za kúpnu cenu
525.000,- eur, ktorej súčasťou je dohoda o zabezpečení jej pohľadávky ručiteľskými vyhláseniami,
zriadením záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa (osobitnou zmluvu z
01.04.2019) a dohodou, že ona zostane ako prevodca konateľom navrhovateľa s doterajším spôsobom

konania v jeho v mene. Ona však ako konateľ nebude svoje práva a povinnosti vykonávať, pričom
toto neplatí, ak by na základe zistených skutočností mala odôvodnenú obavu, že pohľadávka, ktorá
vznikla titulom nezaplatenia kúpnej ceny za predmet tejto zmluvy nebude riadne a včas zaplatená. S
poukazomnaokruhjejdlžníkovjenavrhovateľvtomtokonanípasívnelegitimovanývkonaníozaplatenie
dlžnej sumy. Pasívne legitimovaným v konaní o zaplatenie dlhu už nebude ručiteľ NEC-TRANS, s.r.o,

pretože tento je v úpadku (uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 7R/1/2021-215 bol na jeho
majetok vyhlásený konkurz). Ďalej žalovaná poukázala na ustanovenia zmluvy o prevode obchodného
podielu uzavretej medzi ňou a s.r.o. GRANA zo dňa 01.04.2019 ohľadom spôsobu zaplatenia kúpnej
ceny podielu a uvedenia lehôt na plnenie. Následne na to, že vzhľadom k ust. čl. III.4 Zmluvy o
prevode obchodného podielu zo dňa 01.04.2019 sa jej pohľadávka stala splatnou nezaplatením tretej

splátky riadne a včas, t.j. dňom 11.11.2019. Spoločnosť GRANA, s.r.o. tvrdí s poukazom na čl. II.3.,
čl. II.4. Zmluvy o prevode obchodného podielu, že mala byť prvá splátka v skutočnosti splatná až
dňom 10.07.2019 a preto táto spoločnosť údajne platila v r. 2019 nie s omeškaním, ale vopred. Podľa
Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.04.2019 akceptujúc účelový výklad navrhovateľa
sa celá jej pohľadávka stala splatnou najneskôr dňa 11.04.2020. Ku dňu 10.04.2020 GRANA, s.r.o.

zaplatila časť pohľadávky vo výške 115.000,- eur a dňom 11.04.2020 je vznikla povinnosť doplatiť sumu
410.000,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania o výške 9 % p.a. počítaným z dlžnej sumy do
zaplatenia. GRANA, s.r.o. (či jeho ručitelia) prestala svoj dlh splácať úplne dňom 12.10.2021, pričom
z celého dlhu k tomuto dňu zaplatila 245.000,- eur, zostatok pohľadávky predstavoval 280.000,- eur.
Svoj dlh v lehote splatnosti neuhradila a k úhrade nepristúpili ani ručitelia. Okrem toho, že sa úhrada

jej pohľadávky dostala do omeškania, zaregistrovala skutočnosti, ktoré podstatným spôsobom znižujú
možnosť uspokojenia jej pohľadávky. Práve preto na základe jej iniciatívy a dohovorov s dlžníkom a
ručiteľmi (ktorí sú personálne a majetkovo prepojení) a jej ústretového prístupu, ich rokovania dospeli
k dohode o uzavretí dodatku k Zmluve o prevode obchodného podielu, ktorým dôjde k dohode o
zmene splatnosti jej pohľadávky tak, aby sa odstránilo riziko povinnosti zaplatenia dlhu dlhovanou

stranou a riziko behu premlčacej lehoty na vymáhanie pohľadávky a súčasne na zabezpečenie splatenia
pohľadávky nadobúdateľa uzavrie navrhovateľ kúpnu zmluvu na predaj označenej nehnuteľnosti za
kúpnu cenu vo výške pohľadávky v bode I.3 tohto dodatku a ktorej súčasťou bude aj opčné právo, ktoré
môže navrhovateľ využiť do 31.03.2024 v prípade, že si nadobúdateľ podľa zmluvy splní všetky svoje
záväzkysplatnékudňu31.03.2024.K.R.napriekpredchádzajúcejdohodedodatokkzmluvenepodpísal

a oznámil jej, že jeho právnik mu odporučil nič nepodpisovať a ponechať splácanie jej pohľadávky v
doterajšom režime. Bola preto nútená podaním S2012/164 vyzvať dlžníka a ručiteľov na zaplatenie dlhu.
Pohľadávka zaplatená nebola ani na základe písomnej výzvy. Ona svoju pohľadávku napriek zákazu
vydanému predbežným opatrením bude vymáhať v súdnom konaní.
12. V čl. III. odvolania a to v bode 1. žalovaná uviedla, že z vyššie uvedených a predložených dôkazov

vyplýva, že skutočne - je oprávneným nositeľom pohľadávky titulom prevodu obchodného podielu
v spoločnosti, - jej pohľadávka nebola riadne a včas zaplatená, - zabezpečenie jej pohľadávky sa
zhoršilo vinou nadobúdateľa a jeho ručiteľov, ktorí sú všetci navzájom personálne a kapitálovo prepojení,
vrátane záložcu a jej uspokojenie je ohrozené, - napriek tomu, že dlžník s ručiteľmi deklarovali, žedlh budú splácať, tak s jeho splácaním po viacerých porušeniach termínu splatnosti úplne prestali, -
je jej legitímnym očakávaním, že ako veriteľ môže zaplatenie jej pohľadávky vymáhať a disponovať.
Preto tvrdenie navrhovateľa o tom, že jej konanie je podozrivé a zlomyseľné, v rozpore s dobrými

mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, a preto by nemalo požívať právnu ochranu voči
nej ako oklamanému prevodcovi pôsobí priam absurdne. Je podľa nej neprípustné, aby súd takémuto
účelovému vykladaniu poskytoval právnu ochranu vo forme vydania neodkladného opatrenia. V bode
2. uviedla, že súd vo výroku I. jej zakázal jej pohľadávku (aj jej časť) uspokojiť akýmkoľvek spôsobom.
Súd jej teda zakázal pohľadávku postúpiť tretej osobe, zakázal jej ju započítať či dokonca aj vymáhať.

Tento výrok vyniesol napriek tomu, že z návrhu a ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva osvedčenie
žiadnych indícií, z ktorých by malo vyplýva, že by uspokojenie pohľadávky mohlo postavenie dlžníka
zhoršiť. Hoci postúpenie či zápočet pohľadávky ani nemala do tohto času v pláne realizovať, nemožno
vylúčiť, že v budúcnosti takúto formu ukončenia vzťahu s dlžníkom nebude môcť využiť. Treba odlíšiť
uspokojenie pohľadávky od výkonu záložného práva podľa výroku II. uznesenia. Možnosť uspokojenia
pohľadávky napr. postúpením sa neviaže na lehotu splatnosti, pretože postúpiť možno aj pohľadávku

nesplatnú. Hoci navrhovateľ v návrhu žiadne okolnosti na osvedčenie návrhu neodkladného opatrenia
zákazu uspokojenia pohľadávky neuviedol, súd jeho návrhu aj v tejto časti úplne nelogicky vyhovel. Vo
vzťahu k zákazu možnosti uspokojiť jej pohľadávku hoci nie sú dôvody, by neodkladné opatrenie sa
stalo konečným rozhodnutím vo veci samej. Nemôže existovať žiadne osvedčenie takých indícií, ktoré
by dali súd dôvod na to, aby neodkladným opatrením jej znemožnil možnosť jej pohľadávku uspokojiť či

vymáhať. Podľa žalovanej súd navyše čo do výroku I. navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 C. s.
p. podať žalobu o určenie existencie pohľadávky neuložil. Potom v tomto prípade nepostupoval podľa §
337 ods. 1, 2 C. s. p., čím došlo k porušeniu rovnosti sporových strán a k zmareniu procesných oprávnení
jej ako strany sporu a to odvolávajúc sa na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018 sp.
zn. 5Cdo/135/2017. V bode 3. osobitne k tvrdeniam o neplatnosti záložnej zmluvy žalovaná uviedla, že

tvrdenie, že by záložná zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti podľa § 151h ods. 3 Občianskeho
zákonníka nie je pravdivé. Rovnako tak aj to, že neobsahuje určenie najvyššej hodnoty zabezpečenej
pohľadávky a že by výška zabezpečovanej pohľadávky v záložnej zmluve chýbala. Tá je dostatočne
určito uvedená v bode 2.1. sumou 525.000,- eur a jej príslušenstvom v bode 2.2. záložnej zmluvy.
13. V čl. III. bod 4. súvislosti s napadnutím výroku V. týkajúceho sa trov konania žalovaná namietala, že

súdpriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%pričomK.R.sjehosestrouU.R.za
navrhovateľa a GRANA, s.r.o. podali dva v podstate totožné návrhy na vydanie neodkladného opatrenia,
hoci mohli za obe spoločnosti podať jedno (konanie Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/92/2021 a
sp. zn. 11C/85/2021) zrejme len preto, aby získal väčšiu náhradu trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia. S poukazom na skutočnosti a dôkazy v bode II,. tohto podania ako aj III. tohto podania

je žalovaná presvedčená, že navrhovateľ v konaní o neexistenciu záložného práva úspešný nebude.
Potom vznikne paradoxný stav, že v konaní vo veci samej bude mať nárok na náhradu trov konania
ona, ale v konaní o vydanie neodkladného opatrenia súd priznal nárok na náhradu trov konania
navrhovateľovi. Jej legitímnym očakávaním je, že nielen vo veci samej, ale aj o trovách konania bude
rozhodnuté spravodlivo. Súd preto pri priznaní nároku na náhradu trov konania v konaní o nariadení

neodkladného opatrenia mal rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ponechať na rozhodnutie
podľa výsledku konania vo veci samej alebo postupovať podľa § 257 C. s. p. a z dôvodu hodných
osobitného zreteľa nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznať.
14. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaná navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu vo
výrokoch III. a V. zrušil a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

prvej a druhej inštancie.
|
15. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 02.02.2022 uviedol,
že žalovaná podala odvolanie iba voči niektorým výrokom uznesenia (III. a V.), avšak skutočnosti, ktoré
uvádza v odvolaní, sa dotýkajú aj nenapadnutých výrokov uznesenia, prípadne s uznesením vôbec

nesúvisia. Preto sa vyjadruje stručne aj k jej ostatným tvrdeniam týkajúcich sa nenapadnutých výrokov,
nakoľko mal za to, že je to pre dôkladné právne posúdenie danej veci potrebné.
16. Uznesenie okresného súdu považoval v celom rozsahu sa správne, pričom vychádza zo spoľahlivo
a správne zisteného skutkového stavu, ako aj zo správneho právneho posúdenia. Dôvody odvolania
tvrdené žalovanou sú neopodstatnené. Podľa neho hrozba ujmy na jeho právach stále trvá a ba priam

je zvýraznená konaním žalovanej, ktorá vedome porušuje zákaz určený vykonateľným neodkladným
opatrením a nárok na zaplatenie pohľadávky si napriek zákazu uplatnila dňa 06.12.2021 návrhom na
vydanie platobného rozkazu podaným na Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 42Up/1404/2021,
pričom zároveň v konflikte záujmov ako jeho konateľka svojim konaním uprednostňuje svoje osobnézáujmy pred jeho záujmami, čím porušuje povinnosť konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v
súlade s jeho záujmami a tým nenávratne ho poškodzuje.
17. K napadnutému výroku III. uznesenia (zákaz postúpenia pohľadávky) navrhovateľ uviedol, že tento

je správny a potreba takejto jeho ochrany je odôvodnená jednak jeho skutkovými tvrdeniami a naviac aj
preukázaná dôkazmi, ktoré boli súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré boli zo
strany súdu vykonané. V konaní bolo dostatočne preukázané, že takáto ochrana jeho práv je potrebná
hlavne z toho dôvodu, že uznesenie je záväzné iba pre strany sporu a vzhľadom na doterajšie konanie
žalovanej, prípadne jej manžela, je možné dôvodne sa obávať, že žalovaná sa účelovým postúpením

pohľadávky alebo jej časti na tretiu osobu bude snažiť obchádzať vykonateľné uznesenie. Takýto zámer
žalovaná dokonca sama pripúšťa v čl. III., bod 2 odvolania, kedy uvádza: „Hoci som postúpenie či
zápočet pohľadávky ani nemala do tohto času v pláne realizovať, nemožno vylúčiť, že v budúcnosti
takúto formu ukončenia vzťahu s dlžníkom nebudem môcť využiť.“
18. Ohľadom napadnutému výroku V. uznesenia týkajúceho sa priznania náhrady trov konania
navrhovateľ uviedol, že mal v danej veci plný úspech a preto mu patrí náhrada trov konania v rozsahu

100 %. On a spoločnosť GRANA, s.r.o. sú dve odlišné spoločnosti, s dvoma rôznymi konateľmi,
pričom každá z týchto spoločností koná sama za seba prostredníctvom svojho konateľa. Skutočnosť, že
konatelia týchto spoločností sú spriaznené osoby nemá žiaden vplyv na priznanie mu nároku na náhradu
trov konania v tomto konaní, nakoľko vznik nároku na náhradu trov konania sa riadi jeho úspechom
v tejto veci. Naviac nie je pravdou, že návrhy na nariadenie neodkladných opatrení voči žalovanej z

jeho strany ako aj zo strany spoločnosti GRANA, s.r.o. boli „v podstate totožné“ ako tvrdí žalovaná
a že bolo možné za „obe spoločnosti podať jedno.“ Podľa jeho názoru je z tohto tvrdenia zrejmé, že
žalovaná nedostatočne rozlišuje medzi podstatou jej právnych vzťahov so spoločnosťou GRANA, s.r.o.
a s ním. Žalovaná je vo vzťahu k spoločnosti GRANA, s.r.o. veriteľom pohľadávky z titulu kúpnej ceny
za obchodný podiel na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu, preto je logické, že podstatou

návrhu na neodkladné opatrenie zo strany GRANA, s.r.o. boli skutočnosti týkajúce sa tejto pohľadávky,
konkrétne jej nesprávneho údajného zosplatnenia. On je vo vzťahu k žalovanej v postavení záložného
dlžníka na základe Zmluvy o zriadení záložného práva t.j. vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá zabezpečuje
pohľadávku žalovanej voči spoločnosti GRANA, s.r.o. Podstatou návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia z jeho strany sú skutočnosti ohľadom neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva. Z

podstaty týchto zmluvných vzťahov je zrejmé, že nemohlo ísť o totožné návrhy. Naviac spoločnosť
GRANA, s.r.o. pri podaní jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola zastúpená žiadnym
advokátom. Preto sú tvrdenia žalovanej o neúčelnosti vynaloženia jeho trov absolútne neopodstatnené a
nepreukázané. Súd pri priznaní nároku na náhradu trov konania postupoval správne, pričom neexistujú
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu náhrada trov konania nemala byť priznaná.

19. V čl. IV. vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že všetky požiadavky pre nariadenie neodkladného
opatrenia uložené zákonom, ako aj uvedené žalovanou v bode 3. odvolania, boli splnené a preukázané.
Za nepravdivé považoval tvrdenie žalovanej v bode 4. „že nezvolila možnosť konania za spoločnosť
B & B, spol. s r.o. vo veci uspokojenia jej pohľadávky.“ V tejto súvislosti poukázal nato, že žalovaná
napriek uzneseniu Okresného súdu Čadca sp. zn. 11C/85/2021 zo dňa 23.11.2021, ktorou jej bolo

zakázané uspokojiť pohľadávku z titulu Zmluvy o prevode obchodného podielu akýmkoľvek spôsobom,
podala dňa 06.12.2021 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v
upomínacom konaní, ktorý je vedený pod sp. zn. 42Up/1404/2021, v ktorom sa domáha zaplatenia
pohľadávky z titulu zvyšnej časti kúpnej ceny za prevod obchodného podielu voči spoločnosti GRANA,
s.r.o., ako aj voči nemu ako ručiteľovi a zároveň aj voči ostatným ručiteľom. Dňa 24.01.2022 bol v

tejto veci vydaný platobný rozkaz, ktorý bol doručovaný do jeho elektronickej schránky, do ktorej má
prístup ako konateľka aj žalovaná. Táto odo dňa predaja jej obchodného podielu do jeho elektronickej
schránky nevstupovala avšak odo dňa 07.12.2021 (t.j. po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu
Okresnému súdu v Banskej Bystrici) začala do elektronickej schránky vstupovať pravidelne, avšak
nepreberala žiadne zásielky, ktoré mu boli týmto spôsobom doručované. Jediná zásielka, ktorú žalovaná

v jeho elektronickej schránke prevzala, je práve platobný rozkaz, v ktorom ona vystupuje ako žalobca,
pričom k jeho prevzatiu došlo dňa 26.01.2022 a žalovaná dodnes jeho druhému konateľovi Miroslavovi
Neckárovi, ani žiadnej inej osobe z jeho spoločnosti túto skutočnosť neoznámila. Vzhľadom k tomu,
že za štandardných okolností by mal on zachovanú 15 dňovú úložnú lehotu, v rámci ktorej by mohol
tento platobný rozkaz prevziať a následne sa voči nemu brániť odporom, konaním žalovanej došlo k

znemožneniu tejto jeho možnosti a to v jej prospech a zároveň aj k značnému skráteniu lehoty, ktorú
on má na podanie odporu. Žalovaná ako konateľka svojim konaním uprednostnila svoje záujmy pred
jeho záujmami, čím porušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a svojím konaním navyše poškodzuje jeho spoločnosť. Ďalej navrhovateľ poukázal na to,že žalovaná sa vyjadruje aj k posúdeniu (ne)platnosti predmetnej Zmluvy o zriadení záložného práva a
to aj napriek tomu, že odvolanie nesmeruje voči výrokom I. a II. uznesenia, t.j. voči výrokom týkajúcich
sa predmetného údajného záložného práva. Z uvedeného dôvodu sú tvrdenia žalovanej v tejto časti

odvolania právne irelevantné.
20. V čl. V. vyjadrenia navrhovateľ podrobne popísal skutočnosti ohľadom dôvodov neposkytnutia úveru
na splatenie kúpnej ceny, počiatku splatnosti splácania splátok, ohľadom prvej, druhej a tretej omeškanej
splátky svoje tvrdenia a posudzovania zosplatnenia zvyšnej časti pohľadávky žalovanej.
21. V čl. VI. vyjadrenia uviedol, že vzhľadom na predmet a podstatu tohto súdneho konania, kde hlavnou

otázkoujeposúdenie(ne)platnostiZmluvyozriadenízáložnéhopráva,jeaktuálnyfinančnýstavručiteľov
spoločnosti GRANA, s.r.o. absolútne právne irelevantný a nemá žiaden vplyv na posúdenie dôvodnosti
odvolania. Za nesprávny považoval aj záver o jeho platobnej neschopnosti. V tejto súvislosti poukázal
na to, že pokiaľ by sa žalovaná objektívne zaujímala o finančný stav jeho spoločnosti, mala by o
týchto skutočnostiach vedomosť a nemusela by sa obávať z „možnosti neuspokojenia jej pohľadávky“.
Pokiaľ žalovaná uvádza, že na LV č. XXXX pre k.ú. J. (na ktorom je evidovaná nehnuteľnosť, na

ktorej má podľa žalovanej viaznuť záložné právo v jeho prospech, ktoré je predmetom nariadeného
neodkladného opatrenia v tomto konaní), boli zapísané ťarchy (v prospech Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a Daňového úradu), čím podľa nej „došlo k ohrozeniu ďalšieho zabezpečovacieho prvku,
ktorým zabezpečoval jej pohľadávku“, tak tieto ku dnešnému dňu na predmetnom LV už neviaznu
(pohľadávka Všeobecnej zdravotnej poisťovne bola uhradená a s Daňovým úradom bola uzatvorená

dohoda o zmene splatnosti pohľadávok). Z tohto dôvodu tu ani nemohlo vzniknúť žiadne ohrozenie
údajného záložného práva žalovanej.
22. K tvrdeniam žalovanej navrhovateľ v čl. VII. vyjadrenia uviedol, že on a podľa jeho vedomostí ani
spoločnosť GRANA, s.r.o. nespochybňujú existenciu jej pohľadávky voči GRANA, s.r.o. z titulu Zmluvy o
prevode obchodného podielu, sporné je (iba) jej údajné zosplatnenie. Nepravdivé je, že uspokojenie či

údajné zabezpečenie jej pohľadávky voči GRANA, s.r.o. z titulu Zmluvy o prevode obchodného podielu
je ohrozené. Rovnako tak ani to, že GRANA, s.r.o. prestala s platením pohľadávky žalovanej voči nej
z titulu Zmluvy o prevode obchodného podielu. Ona samozrejme v žiadnom prípade nespochybňuje
legitímne očakávanie žalovanej na uspokojenie jej pohľadávky voči GRANA, s.r.o. z titulu Zmluvy o
prevode obchodného podielu, pokiaľ táto bude postupovať zákonným spôsobom a bude sa domáhať

zaplatenia splatnej pohľadávky, resp. výkonu existujúceho záložného práva.
23. V čl. VIII. vyjadrenia navrhovateľ uviedol domnienku, že s najväčšou pravdepodobnosťou žalovaná
alebo jej právny zástupca pri pripravovaní odvolania použili ako predlohu iné podanie, v ktorom sa takéto
tvrdenia nachádzali a nedopatrením boli tieto tvrdenia skopírované aj do odvolania v tejto veci. Z tohto
dôvodu nemá význam, aby sa k nim on nejak bližšie vyjadroval, nakoľko s danou vecou nesúvisia.

Napokon je pre neho úplne nepochopiteľné, že žalovaná namieta, že súd mu neuložil povinnosť „podať
žalobu o určenie existencie pohľadávky“,
24. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie v
súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. v napadnutom rozsahu potvrdil a aby priznal mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

25. Žalovaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike zo dňa 15.02.2022 potvrdila, že
na Okresnom súde v Banskej Bystrici podala žalobu - návrh na vydanie platobného rozkazu na
zaplatenie jej splatnej pohľadávky. Súd jej návrhu vyhovel. Z vyjadrenie navrhovateľa je zrejmé, že
chce inštitút neodkladného opatrenia zneužiť na zamedzenie možnosť domáhať sa ňou zaplatenia

splatnej pohľadávky, čím vyvolať plynutie času a následné premlčanie jej nároku. Neodkladným
opatrením možno domáhať sa uloženia povinnosti zrealizovať výkon záložného práva a preto, hoci bola
presvedčená, že na jeho vydanie dôvod daný nebol, proti tomuto výroku sa neodvolala. Nemôže však
akceptovať zneužitie práva inštitútom neodkladného opatrenia vyšachovať ju z možnosti domáhať sa
svojich zákonných práv a právom chránených záujmov. Nech súd o jej nároku rozhodne meritórne

a nech navrhovateľ v meritórnom konaní uplatňuje svoje práva. Zatiaľ správanie navrhovateľa svedčí
len o špekulatívnom výklade procesných ustanovení snažiac sa jej zabrániť domáhať sa zaplatenia
jej pohľadávky. Navrhovateľ vo vyjadrení prezentuje zhodné tvrdenia uvádzané v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, avšak na ich preukázanie neunáša dôkazné bremeno.

26. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike zo dňa 15.03.2022 uviedol, že zo
všetkých jeho doterajších vyjadrení v tomto konaní, ako aj z predložených dôkazov vyplýva, že tvrdenia
žalovanej o tom, že on by chcel inštitút neodkladného opatrenia zneužiť, sú nepravdivé. On v tomto
konaní preukázal na základe jednotlivých predložených dôkazov, že splatnosť pohľadávky, ktorú uvádzažalovaná, je nesprávna a k zosplatneniu celej zvyšnej sumy nedošlo. Neodkladné opatrenie vydané
v jeho prospech nemá absolútne žiaden vplyv na plynutie premlčacej lehoty pohľadávky žalovanej.
Je to práve žalovaná, ktorá svoje tvrdenia nepreukázala, resp. jej tvrdenia boli vyvrátené dôkazmi

predloženými z jeho strany. Na základe všetkého doteraz uvedeného v tomto konaní je zrejmé, že
odvolanie žalovanej je nedôvodné a neopodstatnené. Napadnuté uznesenie považuje v celom rozsahu
sa správne, pričom vychádza zo spoľahlivo a správne zisteného skutkového stavu, ako aj zo správneho
právneho posúdenia. On osvedčil naliehavú potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov, ktorá aj
naďalej trvá, pričom na základe konania žalovanej (uvedeného v jeho vyjadrení zo dňa 02.02.2022) je

ešte naliehavejšia.

27. Krajský súd ako súd odvolací, (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 362, § 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385
ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti a to výroku
III. a súvisiacom výroku V. zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p.) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie (§ 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

28. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 7C/92/2021-50 zo dňa 16.11.2021 nariadil toto neodkladné

opatrenie: Žalovanej sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou - stavbou, súp. č. XXX., popis stavby: soc.
prev. budova č. s. XXX, nachádzajúcou sa v okrese: F., obec: J., kat. územie: J., ktorá je postavená
na pozemku parc. č. 2864/1, evidovaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Čadca,
Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX a je vo výlučnom vlastníctve (spoluvlastnícky podiel
1/1) navrhovateľa, a to akýmkoľvek spôsobom (výrok I.). Žalovanej sa zakazuje vykonať záložné

právo v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti N 2010/0293 uzatvorenej dňa
01.04.2019 medzi žalovanou ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom zo zálohu, ktorým
je stavba, súp. č. XXX, popis stavby: soc. prev. budova č. s. XXX, nachádzajúca sa v okrese: F.,
obec: J., katastrálne územie: J., ktorá je postavená na pozemku parc. č. 2864/1, evidovaná v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Čadca, Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX a

je vo výlučnom vlastníctve (spoluvlastnícky podiel 1/1) navrhovateľa (výrok II.). Žalovanej sa zakazuje
postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi
žalovanou ako prevodcom a GRANA, s.r.o., so sídlom Riečky 692, 023 22 Klokočov, IČO: 46 972
951, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 58361/L ako
nadobúdateľom, ako aj časti tejto pohľadávky (výrok III.). Navrhovateľ je povinný v lehote do 30 dní

od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu na súd proti žalovanej o určenie, že na nehnuteľnosti
vo vlastníctve navrhovateľa zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie J., neviazne záložné
právo v prospech žalovanej, ktoré malo vzniknúť na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam N 2010/0293 zo dňa 01.04.2019 (výrok IV.). Navrhovateľ má voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok V.).

29. Žalovaná odvolaním napadla výrok III., ktorým súd žalovanej zakázal postúpenie pohľadávky zo
Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako prevodcom
a GRANA, s.r.o., so sídlom Riečky 692, 023 22 Klokočov, IČO: 46 972 951, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 58361/L ako nadobúdateľom, ako aj časti tejto

pohľadávky a výrok V., ktorým navrhovateľ má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Ostatné výroky I., II. a IV. zostali nedotknuté nakoľko neboli napadnuté odvolaním.

30. Žalovaná v odvolaní hlavne namietala, že súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie bez toho,
aby mal osvedčené základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť ochrana ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (v
bode 3) a to, že z tvrdení žalobcu a ním doložených dôkazov nemožno konštatovať, že by súd mal
osvedčenúpotrebupomerysporovýchstránriešiťdočasneneodkladnýmopatrením(vbode4).Žalovaná
však v odvolaní uviedla aj také dôvody, ktoré sa nedotýkali napadnutých výrokov. Napr. v čl. III. bod
2 sa odvolávala na výrok I. majúci sa týkať zákazu žalovanej jej pohľadávku (aj jej časť) uspokojiť

akýmkoľvek spôsobom. O uvedenom však bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Čadca č. k.
11C/85/2021-40 zo dňa 23.11.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č. k. 8Co/30/2022-290
zo dňa 29.03.2022 (viď č.l. 217 spisu).31. Oboznámiac sa s dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom
výroku III. a odôvodnením rozhodnutia okresného súdu mal odvolací súd za to, že súd potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil len ohľadom výrokov I. a II. týkajúcich sa záložného

práva k označenej nehnuteľnosti a jej nakladania s ňou. Neodkladné opatrenie bolo navrhovateľom
navrhované aj ohľadom „uloženia žalovanej zakázať postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o prevode
obchodného podielu uzatvorenej dňa 01.04.2019 medzi žalovanou ako prevodcom a GRANA, s.r.o., ako
nadobúdateľomakoajčastitejtopohľadávky“majúczato,žezákazompostúpeniapohľadávkyžalovanej
zo Zmluvy o prevode obchodného podielu sa dočasne zabezpečí skutočnosť, aby sa žalovaná účelovým

postúpením pohľadávky alebo jej časti na tretiu osobu nesnažila obchádzať vykonateľné rozhodnutie
súdu (ktoré bude záväzné iba pre strany sporu) a žalovaná v dôsledku nemožnosti postúpenia jej
pohľadávky žiadnu vážnu ujmu neutrpí. Okresný súd návrhu síce vyhovel avšak ohľadom tohto rozhodol
bez toho, aby uviedol dôvody, ktoré ho k tomu viedli.

32. Podľa § 236 C. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho

vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

33. Podľa § 234 ods. 2 C. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerané
ustanovenia o rozsudku.

34. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty.
Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k
prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť.

Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho
posúdenia, t.j. najmä ustanovení § 324, § 325 a § 326 C. s. p., teda aj vysporiadanie sa so všetkými
predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.

35. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

36. Podľa § 324 ods. 3 C. s. p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

37. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

38. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

39. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

40. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 C. s. p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 C. s. p. k

návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

41. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu
SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej

súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné
odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo
právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov.42. Civilný sporový poriadok v ust. § 236 C. s. p. upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne
požiadavky na odôvodnenie uznesenia. V prípade neodkladného opatrenia je potom súd najmä povinný
v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť pravdepodobnosť nároku navrhovateľa, ktorému

sa má poskytnúť ochrana a následne tiež potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Z
jeho odôvodnenia by nepochybne mali vyplývať úvahy o tom, aké okolnosti považuje vzhľadom na
predmet sporu za podstatné pre osvedčenie existencie práva vo veci samej a tiež, že ich existenciu má
za osvedčenú na základe akých konkrétnych skutočností tvrdených v návrhu a predložených dôkazných
prostriedkov, tiež z neho musia vyplývať konkrétne úvahy súdu, v čom je daná hrozba ujmy na právach

navrhovateľa a teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov práve spôsobom navrhovaným navrhovateľom.

43. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej
inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 236 C. s. p. riadne nesplnil, nakoľko svoje
skutkové a práve závery vedúce ho k dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci
neodôvodnil.

44. Keďže v danom prípade teda došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, nie je možné uvedené napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd

preto napadnuté uznesenie vo výroku III. a súvisiacom výroku V. týkajúcom sa trov konania zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo výrokoch I.. II. a IV. zostáva uznesenie okresného súdu
nedotknuté nakoľko nebolo napadnuté odvolaním.

45. V novom konaní okresný súd opätovne rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

v ktorom vyhodnotí relevantné podmienky a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie je nevyhnutné
náležite odôvodniť. Zároveň rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho
konania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).