Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/273/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205009
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:6718205009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej

a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkyne E.. I.. T. Š., I.., bytom P.
XXX/XX, W. J., zastúpenej LEGES Advisory s.r.o., - advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici,
Pod Urpínom 5, proti žalovanému Divadlo J. G. Tajovského, so sídlom vo Zvolene Divadelná 3, IČO:
35 989 572, zastúpenému JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Vŕbová
23, o určenie, že pracovný pomer uzavretý na dobu určitú sa zmenil na dobu neurčitú a naďalej trvá,
vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8Cpr/8/2018, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. februára 2020 sp.zn. 11CoPr/4/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj odvolací súd) rozsudkom z 27. februára 2020 sp .zn.
11CoPr/4/2019 určil, že pracovný pomer uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným na dobu určitú na
základe pracovnej zmluvy č. 1116/2007 zo dňa 22.8.2007, ktorá bola následne menená a dopĺňaná v
zmysle Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 825/2008 zo dňa 26.5.2008, Dohody o zmene pracovnej
zmluvy č. 621/2009 zo dňa 27.4.2009, Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 748/2010 zo dňa 24.5.2010,

Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 639/2011 zo dňa 18.5.2011 a Dohody o zmene pracovnej zmluvy
č. 616/2013 zo dňa 29.5.2013 sa dňom 29.5.2013 zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú a naďalej
trvá. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho
konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
1.1. Týmto rozsudkom odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu vo Zvolene (ďalej aj súd prvej
inštancie) z 22. mája 2019 č. k. 8Cpr/8/2018 -180, ktorým okresný súd žalobu žalobkyne zamietol.
1.2. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie konal o žalobe žalobkyne, ktorá sa domáhala, že jej

pracovný pomer založený pracovnou zmluvou č. 1116/2007 zo dňa 22.08.2007, doplnenej Dohodami
o zmene pracovnej zmluvy, najmä Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. 616/2013 zo dňa 29.5.2013
sa zmenil na pracovný pomer na dobu určitú a naďalej trvá. Žalobkyňa predovšetkým namietala postup
žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý aj napriek novele Zákonníka práce (zákon č. 257/2011 Z.z.) so
zamestnancami - hercami uzatváral pracovné pomery na dobu určitú, a to bez toho, aby k takémuto
postupu boli dané dôvody a z ustanovenia § 48 ods. 1 Zákonníka práce vyvodila, že jej pracovný pomer
bol uzatvorený na dobu neurčitú (v dôsledku Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 616/2013 zo dňa

29.05.2013), nakoľko pri zmene pracovnej zmluvy neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie
pracovného pomeru na dobu určitú. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že tento ustálil, že
zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú boli dodržané, a preto nebolo
možné konštatovať, že došlo k zmene pracovného pomeru na pracovný pomer na dobu neurčitú. Súdprvej inštancie argumentoval na jednej strane zmluvnou voľnosťou, kde vstupovali strany sporu do
pracovného pomeru slobodne a žalobkyňa akceptovala ponuku uzavretia pracovného pomeru na dobu
určitú. Zdôraznil, že opakované predlžovanie, resp. reťazenie pracovného pomeru na dobu určitú nebolo

v rozpore s dobrými mravmi; zaoberal sa aj otázkou evidencie kolektívnej zmluvy v centrálnom registri.
Podstatným, na čom okresný súd založil svoje rozhodnutie, bolo konštatovanie, že nebolo preukázané,
že neboli splnené podmienky pre uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú.
1.3. Odvolací súd sa s týmto záverom okresného súdu nestotožnil a mal za to, že uvedený záver
je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Výklad právnej normy, ustanovenia § 48 Zákonníka

práce, tak ako ho prijal súd prvej inštancie, považoval za formalistický, nezodpovedajúci ustanoveniu
zákona, jeho systematike a výkladovým pravidlám, ktoré je potrebné použiť k zisteniu obsahu právnej
normy.
1.4. Podstatným pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo ustanovenie § 48 zákona č. 311/2001 Z.z. v
znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 616/2013 zo dňa 29.05.2013,
definujúce pracovný pomer na dobu určitú. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou

medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 42 ods. 1 prvá veta
Zákonníkapráce).Pracovnýpomerjedohodnutýnaneurčitýčas,aknebolavpracovnejzmluvevýslovne
určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné
podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu (§ 48 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce).
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pravidlom je, že pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú,

pracovný pomer na určitú dobu je výnimkou z tohto pravidla, ak pre uzatvorenie pracovného pomeru
na určitú dobu sú splnené zákonné podmienky. Vyplýva to aj zo zákonnej možnosti zmeny pracovného
pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú (a nie naopak), vymedzenia konkrétnych
skutkových podstát pracovného pomeru na dobu určitú pri reťazení pracovných pomerov uzavretých na
dobu určitú (a nie pri pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas). Zákonník práce v ustanovení §

48 ods. 2 prvá veta umožňuje dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú najdlhšie na dva roky; pre takýto
prípad nestanovuje žiadne podmienky, resp. nestanovuje druhy prác, pri ktorých pracovný pomer na
dobu určitú možno dohodnúť. Z uvedeného vyplýva, že pracovný pomer na dobu určitú (najdlhšie na dva
roky) možno dohodnúť pri akomkoľvek druhu prác a pri akomkoľvek pracovnom zaradení. Reťazením
pracovnéhopomerujejehoďalšiepredĺženiealeboopätovnédohodnutie;opätovnedohodnutýpracovný

pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po
skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi; ďalším
predĺžením pracovného pomeru je jeho predĺženie medzi tými istými účastníkmi v čase, keď pracovný
pomer dohodnutý na dobu určitú ešte trvá. Reťazenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu
určitú je obmedzené v ustanovení § 48 ods. 2 druhá veta, pracovný pomer na dobu určitú možno

vo všeobecnosti predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Ani v tomto
prípade Zákonník práce neustanovuje druh prác, prípadne pracovné zaradenie, pokiaľ celkové trvanie
opätovného dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú alebo jeho ďalšie predĺženie nepresiahne
dva roky.
Reťazenie pracovného pomeru na určitú dobu v pracovnom práve nie je žiadúce, reťazenie pracovného

pomeru na dobu určitú (nad dva roky) Zákonník práce obmedzuje tým, že stanovuje výnimky, pri ktorých
reťazenie pracovných pomerov umožňuje. Výnimky zo zákazu reťazenia pracovného pomeru na určitú
dobu predstavuje ustanovenie § 48 ods. 4 Zákonníka práce, v ktorom definuje prípady, v ktorých je
možné ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov
alebo nad dva roky. Pokiaľ ide o ustanovenie § 48 ods. 4 písm. a) - c), definuje jednotlivé skutkového

podstaty pracovného pomeru na dobu určitú, ktorých spoločným znakom je dočasnosť z dôvodov
prekážok, pre ktoré nemožno zamestnanca zamestnať v pracovnom pomere na dobu neurčitú, ktoré
sú na strane zamestnávateľa a ktoré spočívajú v osobných prekážkach (zastupovanie zamestnanca),
efektivity práce (dočasne zvýšený objem prác), prípadne od prírodných podmienok (sezónne práce).
1.5.Odvolacísúdzdôraznil,žeustanovenie§48ods.4písm.d)Zákonníkaprácesícerovnakoprelamuje

zákaz reťazenia pracovného pomeru na dobu určitú odkazom na práce dohodnuté v kolektívnej zmluve,
nemoholsavšakvsúladescharakterompracovnoprávnehoinštitútupracovnéhopomerunadobuurčitú,
s prihliadnutím na systematické zaradenie predmetného ustanovenia, stotožniť s takým výkladom, podľa
ktorého je možné v kolektívnej zmluve dohodnúť akékoľvek práce; naopak, aj v kolektívnej zmluve
možno ako výnimku z reťazenia pracovného pomeru dohodnúť len také práce, ktorých charakteristickým

znakom je ich dočasnosť. Kolektívna zmluva tak môže upraviť ako výnimku zo zákazu reťazenia
pracovného pomeru na dobu určitú aj ďalšie druhy pracovných činnosti (druh práce), nie však bezbreho,
stanovením akéhokoľvek druhu prác, ale len takých, ktoré majú spoločný znak s ostatnými skutkovými
podstatami (§ 48 ods. 4 písm. a/ - c/), a to dočasnosť.1.6. Odvolací súd ďalej uviedol, že nebolo možné opomenúť skutočnosť, že Zákonník práce v znení
účinnom do 30.08.2011 v ustanovení § 48 ods. 4 písm. e) umožňoval ďalšie predĺženie alebo opätovné

dohodnutiepracovnéhopomerunaurčitúdobudodvochrokovalebonaddvarokyzdôvoduvykonávania
prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru; zmenu priniesla novela Zákonníka práce,
zákon č. 257/2011 Z.z.. Z dôvodovej správy k uvedenej novele vyplýva, že „zmeny v § 48 Zákonníka
práce sú odôvodnené na jednej strane snahou spružniť pracovnoprávne vzťahy a podporiť vytváranie
nových pracovných miest, hoci aj na dobu určitú, a na druhej strane formálnym oznámením Európskej

komisie, v ktorom označila niektoré výnimky uvedené v § 48 ods. 4 a ods. 6 v rozpore so smernicou
Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC,
UNICE a CEEP a vyzvala Slovenskú republiku, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom vyhovieť tomuto
formálnemu oznámeniu v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia“. Postup zákonodarcu, ktorý okrem
iných aj výnimku zo zákazu reťazenia spočívajúcu vo vykonávaní prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie
umeleckéhosmeru,zustanovenia§48ods.4Zákonníkaprácevypustil,znamená,ževýhradyEurópskej

komisie akceptoval. Ak následne kolektívna zmluva v danom prípade zrušené ustanovenie zákona
bez výhrad akceptovala v znení, že „ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru
na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné pri vykonávaní pracovných činností
zamestnancami zaradenými na pracovné pozície, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru“,
bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, pre ktorý by tieto pracovné činnosti mali mať charakter dočasnosti,

ustanovila výnimku z reťazenia pracovného pomeru na dobu určitú nad rámec zákona, v neprospech
zamestnanca a v rozpore s charakterom prác, pre ktorý Zákonník práce výnimku zo zákazu reťazenia
pracovného pomeru na dobu určitú pripúšťa.

1.7. K možnosti uzavrieť pracovný pomer na určitú dobu odvolací súd zároveň uviedol, že z ustanovenia

§ 48 ods. 2 Zákonníka práce možno vyvodiť dve zásady. Prvá veta citovaného ustanovenia definuje, že
pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Podľa druhej vety predmetného
ustanovenia pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch
rokov najviac dvakrát. Pracovný pomer na dobu určitú tak vo všeobecnosti môže trvať najviac dva roky.
Ustanovenie § 48 ods. 4 Zákonníka práce svojím znením neustanovuje možnosť dohodnúť pracovný

pomer na dobu určitú na dobu dlhšiu ako dva roky v rámci zákonom stanovených výnimiek zo zákazu
reťazenia pracovných pomerov na určitú dobu. Predmetné ustanovenie len umožňuje aplikovať inštitúty
uvedené v § 48 ods. 2 druhá veta (opätovné dohodnutie, resp. predĺženie) viac ako dvakrát (ide o
prípad, keď zamestnávateľ so zamestnancom predĺži alebo opätovne dohodne pracovný pomer na
dobu určitú viac ako dvakrát vo všeobecne prípustnej dobe dvoch rokov); alebo nad dva roky (ide o

prípad, keď zamestnávateľ so zamestnancom predĺži alebo opätovne dohodne pracovný pomer na dobu
určitú tak, že súčet dôb predĺženia alebo opätovného dohodnutia presahuje dva roky). Podstatným je,
že ustanovenie § 48 ods. 4 Zákonníka práce umožňuje aplikovať inštitúty reťaziace pracovný pomer
na dobu určitú tak, aby súčet týchto dôb presiahol dobu dvoch rokov. Predmetné ustanovenie však
neumožňuje uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú na obdobie dlhšie ako dva roky (všeobecná lehota

trvania pracovného pomeru na dobu určitú v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce),
čo vyplýva zo systematiky ustanovenia § 48 ako aj zo zákonnej formulácie ustanovenia § 48 ods. 4
Zákonníka práce, ktoré uvažuje s ďalším predĺžením, resp. ďalším opätovným dohodnutím.
Z uvedeného podľa odvolacieho súdu nebolo možné vyvodiť nič iné, len to, že súčet dôb predĺženia
alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú môže pri stanovených výnimkách (§

48ods.1písm.a/ažd/)presiahnuťdobudvochrokov,avšakjednotlivopredĺžiťaleboopätovnedohodnúť
pracovný pomer na dobu určitú je možné najdlhšie na dobu dvoch rokov.

1.8. Bolo potrebné určiť hranicu, kde konflikt medzi požiadavkami zamestnávateľa na dočasné
zamestnávanie (súvisiace s personálnymi požiadavkami, efektivitou práce, sezónnosťou niektorých prác

a špecifikami niektorých druhov prác /kolektívna zmluva/) a požiadavkami zamestnanca (budujúceho
a rozvíjajúceho svoje rodinné prostredie, sociálne zázemie a majetkové pomery) je ešte rovnovážny a
nie na prospech len jednej strany. Zákonník práce túto hranicu definuje práve v ustanovení § 48 ods.
2 prvá veta tým, že jednotlivé uzavretie pracovného pomeru na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie
na dva roky. Výkladom, ktorý prijal žalovaný, a ktorý si nesprávne osvojil súd prvej inštancie, by mohlo

dochádzať k dohodnutiu pracovného pomeru aj na obdobie napr. 10-tich, 20-tich rokov, prípadne „do
dosiahnutia dôchodkového veku“ (doba nad dva roky); v takomto prípade by sa nevyhnutne stratil
pojmový charakter pracovného pomeru na dobu určitú, ktorým je práve dočasnosť.1.9. Z predloženej Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 616/2013 zo dňa 29.05.2013, bod 2 vyplývalo
nasledovné:„Vsúladesčl.13platnejkolektívnejzmluvyuzatvorenejmedziDivadlomJ.G.Tajovskéhovo
Zvolene a základnou organizáciou SLOVES Zvolen sa pracovný pomer dohodnutý v pracovnej zmluve

predlžuje na dobu do 31.07.2018“. Žalobkyňa namietala, že takto dohodnuté predĺženie pracovného
pomeru na dobu určitú neobsahuje dôvod, pre ktorý došlo k reťazeniu pracovného pomeru na dobu
určitú, ktorý vyžaduje ustanovenie § 48 ods. 5 Zákonníka práce (dôvod na predĺženie alebo opätovné
dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve). Odvolací súd sa
s takouto argumentáciou žalobkyne stotožnil. Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) je v porovnaní so

skutkovými podstatami výnimiek zo zákazu reťazenia (§ 48 ods. 4 písm. a/ až c/) všeobecné, nemožno
z neho vyvodiť ani požadovaný dočasný charakter a ani dôvodnosť požiadavky zamestnávateľa na
dočasný výkon prác zamestnanca. Aj v prípade zastupovania zamestnanca (§ 48 ods. 4 písm. a/) je
nevyhnutné v pracovnej zmluve uviesť, o zastupovanie ktorého z doterajších zamestnancov ide. Iba
poukaz na kolektívnu zmluvu neuvádzajúcu žiadne konkrétne dôvody, cez ustanovenie § 48 ods. 4
písm. d) Zákonníka práce, nepostačuje. Takýmto spôsobom by kolektívna zmluva mohla v rozpore s

charakterom dočasnosti ustanoviť prakticky akýkoľvek druh prác, čo by nevyhnute viedlo k rozporu s
princípom pracovného pomeru na dobu určitú, ako výnimky z pravidla, podľa ktorého je pracovný pomer
dohodnutý na neurčitý čas.
1.10. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v prípade Dohody o zmene
pracovného pomeru č. 616/2013 zo dňa 29.5.2013 neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie

pracovného pomeru na určitú dobu. Uvedený záver vyplýval zo skutočnosti, že pracovný pomer na
dobu určitú - predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú - bol dohodnutý na dobu piatich rokov
v rozpore s ustanovením § 48 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce. Kolektívna zmluva v rozpore s
inštitútom pracovného pomeru na dobu určitú vymedzila možnosť ďalšieho predĺženia alebo opätovného
dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky pri vykonávaní

pracovných činností zamestnancami zaradenými na pracovné pozície, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie
umeleckého smeru bez toho, aby z takéhoto vymedzenia vyplývala dočasná potreba zamestnávateľa
na zamestnanie (v danom prípade) hercov v pracovnom pomere na dobu určitú. Zároveň v pracovnej
zmluve v znení Dohody o zmene pracovného pomeru č. 616/2013 absentovali dôvody na predĺženie
pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú. Všetky uvedené dôvody sú samostatnými dôvodmi

pre vyslovenie záveru o nesplnení zákonných podmienok pre uzatvorenie pracovného pomeru na dobu
určitú, resp. nesplnenie zákonných podmienok pre jeho predĺženie. Právnym následkom nesplnenia
zákonných podmienok na uzatvorenie (predĺženie) pracovného pomeru na určitú dobu je záver o tom,
že pracovný pomer, v danom prípade uzatvorený medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom, je dohodnutý na neurčitý čas.

1.11. Odvolací súd nezistil, že by zo strany zamestnávateľa došlo vo vzťahu k žalobkyni k skončeniu
pracovného pomeru niektorým zo spôsobov uvedených v § 59 ods. 1 Zákonníka práce; aplikácia
ustanovenia § 59 ods. 2 Zákonníka práce z vyššie uvedených dôvodov neprichádzala do úvahy.
Žalovaný ako zamestnávateľ iba žalobkyni oznámil ukončenie pracovného pomeru na dobu určitú (zo
dňa 02.07.2018) z dôvodu uplynutia doby, na ktorú mal byť dohodnutý. S prihliadnutím na skutočnosť, že

nemožno akceptovať záver o zákonnom predĺžení pracovného pomeru na dobu určitú, uvedená listina
(oznámenie ukončenia pracovného pomeru na dobu určitú) nemala vo vzťahu ku skončeniu pracovného
pomeru žiadnu relevanciu, najmä keď žalobkyňa v zmysle svojho tvrdenia požiadala žalovaného o
plnenie svojich povinností zamestnávateľa; žalovaný toto tvrdenie žalobkyne nepoprel.
1.12. Odvolací súd ďalej uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že nesplnenie zákonných podmienok

na uzatvorenie (predĺženie) pracovného pomeru na dobu určitú bolo zistené už podľa predpisov
slovenského právneho poriadku, nevznikol dôvod na komparáciu prejednávanej veci vo vzťahu k
rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré poukazovala žalobkyňa.
1.13. K námietkam žalovaného uviedol odvolací súd, že poukaz na špecifiká výkonu práce herca
neobstojí, pokiaľ sa tieto špecifiká a dôvody do kolektívnej zmluvy a pracovnej zmluvy nijako nepremietli;

v konečnom dôsledku žalovaný na pojednávaní potvrdil, že u žalobkyne neexistoval žiaden konkrétny
dôvod, pre ktorý malo dôjsť k predlženiu pracovného pomeru na dobu určitú; išlo iba o prax žalovaného
(bez uvedenia relevantných dôvodov).

1.14. Pokiaľ žalovaný poukazoval na stanovisko Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorý mal odobriť

jehopostuppriuzatváranípracovnéhopomerunadobuurčitú,odvolacísúduviedol,žetakétostanovisko
nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný (§ 193 Civilného sporového poriadku, ďalej v texte
len CSP). V konečnom dôsledku sa inšpektorát práce nevyjadril k zákonnosti uzatvorenia (predĺženia)
pracovného pomeru na dobu určitú, ale k postupu zamestnávateľa pri skončení pracovného pomerudohodnutého na dobu určitú v súvislosti so žiadosťou zamestnanca o poskytnutie rodičovskej dovolenky.
Takýmto rozhodnutím nebolo ani stanovisko občianskeho združenia Klub pre zriaďované divadlá. Na
záveroch odvolacieho súdu nič nezmenila ani skutočnosť, že obdobný postup pre predĺženie, resp.

opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú prijali aj iné „kamenné“ divadlá s kolektívnych
zmluvách uzavretých s príslušnými odborovými organizáciami.
1.15. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovel; precizoval len dátum, od ktorého došlo k zmene pracovného pomeru na dobu
neurčitú a ktorým je deň, kedy strany sporu uzatvorili dohodu o zmene pracovnej zmluvy (č. 616/2013)

bez toho, aby boli splnené podmienky pre uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú.

2. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý ho žiadal zmeniť a žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Prípustnosť a dôvodnosť svojho mimoriadneho opravného prostriedku videl v
tom, že odvolací súd aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval a preto jeho
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. S poukazom na § 421 ods. 1 písm.

b/ CSP označil právnu otázku, ktorá nebola dosiaľ dovolacím súdom riešená a to, otázku týkajúcu
sa reťazenia pracovného pomeru na dobu určitú do dvoch rokov alebo nad dva roky z dôvodu
vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve podľa § 48 ods. 4 písm. d/ Zákonníka práce v
platnom znení. Uviedol, že do kolektívnej zmluvy boli v prípade strán sporu zahrnuté len tie práce,
ktoré boli výsledkom kolektívneho vyjednávania, nešlo o akékoľvek svojvoľné určenie prác zo strany

zamestnávateľa. Kolektívna zmluva len vymenúvala pracovné pozície, dôvod a pohnútky, ktoré viedli
odborovú organizáciu a zamestnávateľa k výberu týchto pracovných pozícii medzi výnimky zo zákazu
reťazenia tam rozpísané nie sú, pretože zo zákona takáto povinnosť nevyplýva. Ak zákon umožňuje
ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú do dvoch rokov alebo
nad dva roky z dôvodu vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve, potom žalovaný považuje

za nesprávne, ak odvolací súd žiadal od žalovaného uvedenie dôvodu, pre ktorý by mali mať tieto
činnosti charakter dočasnosti. Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru,
ktorý vyžaduje § 48 ods. 5) Zákonníka práce bol v Dohode o zmene pracovnej zmluvy č. 616/201 zo dňa
29.05.2013 podľa názoru žalovaného uvedený slovným spojením: ,,V súlade s čl. 13 platnej kolektívnej
zmluvy„ Zákon výslovne neuvádza, že dôvod na predĺženie a opätovné dohodnutie pracovného pomeru

podľa ods. 4 sa nemôže uviesť len odkazom, ako to urobil žalovaný. Žalovaný upozornil i na špecifikum
povolania herca, najmä na skutočnosť, že divadelní umelci nemusia byť fyzicky prítomní na pracovisku
počas celej pracovnej doby na rozdiel od ďalších umeleckých zamestnancov a ostatných zamestnancov
divadla, čo využívajú na ďalšie umelecké i neumelecké (podnikateľské) aktivity a tak sa stáva, že
niektorí divadelní umelci majú okrem trvalého pracovného pomeru na plný úväzok v divadle uzavreté aj

pracovné pomery s ďalšími zamestnávateľmi na plný pracovný úväzok. Možnosť uplatňovania reťazenia
pracovného pomeru v zmysle platnej legislatívy využíva väčšina zriaďovaných divadiel v SR a tiež ďalší
zamestnávatelia.

3. K dovolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá ho považovala za nedôvodné a účelové. Uviedla, že

odvolací súd konštatoval a žalovanému vytýkal nesprávnu aplikáciu konkrétnych zákonných ustanovení
a ustanovení kolektívnej zmluvy, ktorá popierala dočasnosť ako pojmový znak pracovného pomeru
uzavretého na dobu určitú. Predlžovanie pracovného pomeru hercov u žalovaného bolo ponechané na
svojvôlí riaditeľa a fakticky neexistujú a ani neexistovali žiadne objektívne kritériá a záruky, ktorými by
sa uzatváranie pracovných pomerov hercov na dobu určitú malo riadiť. Takáto neobmedzená výnimka

z reťazenia pracovných pomerov je v zrejmom rozpore so Zákonníkom práce, tak i smernicou Rady
1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, nakoľko umožňuje svojvôľu
zamestnávateľa a zneužívanie tohto inštitútu pri uzatváraní pracovných pomerov na dobu určitú. Výhoda
stabilného zamestnania je pritom, ako vyplýva z rámcovej dohody, hlavným (a prvoradým) prvkom
ochrany pracovníkov (rozhodnutie Súdneho dvora C-144/04 Mangold, bod 64), pričom, ako to vyplýva aj

zdruhéhoodsekupreambulyrámcovejzmluvyazbodu8jejvšeobecnýchhľadísk,ibazaistýchokolností
môžu pracovné zmluvy na dobu určitú zodpovedať potrebám tak zamestnávateľa, ako aj pracovníkov
(rozhodnutie Súdneho dvora C-212/04 Adenaler, bod a 62 rozhodnutie Súdneho dvora C-268/06 Impact,
bod 87). Pokiaľ žalovaný tvrdil, že na opakované (a ničím neobmedzené) uzatvorenie pracovného
pomeru nad dva roky postačuje všeobecné ustanovenie kolektívnej zmluvy bez uvedenia dôvodu,

nakoľko zo Zákonníka práce nevyplýva povinnosť zamestnávateľa odôvodňovať takéto predĺženie, je
takýto právny záver nutné považovať za nesprávny. Žalobkyňa uviedla už v odvolacom konaní s
poukazom na rozhodnutie súdneho dvora EIJ C-190/1 vo veci Samohano, že vnútroštátnemu súdu
náleží preskúmavať, či opakované uzatváranie zmlúv na dobu určitú je objektívne odôvodnené vzmysle bodu 1 písm. a) doložky 5. Tomuto súdu však tiež prináleží konkrétne overiť, či v konaní
vo veci samej má predmetné obnovovanie opakovane uzavretých pracovných zmlúv na dobu určitú
za cieľ pokryť dočasné potreby a či taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, sa v skutočnosti

nepoužila na uspokojenie trvalých a dlhodobých potrieb zamestnávateľa. Nie je možné stotožniť sa so
záverom žalovaného, že pracovný pomer herca, ako taký, je podstatne odlišný od pracovných pomerov
ostatných zamestnancov divadla. Predmetné existujúce špecifiká nepredstavujú objektívne dôvody,
ktoré by umožňovali a odôvodňovali reťazenie pracovných pomerov spôsobom, aký používal žalovaný.
Povolaniehercajerovnaké,akoakékoľvekinépovolanieaniejedôvodom,abyzamestnávateľktakýmto

zamestnancompristupovalinak-vdanomprípadeniejeargumentomanidramaturgickýplán,animeniaci
sarepertoárdivadla(vtesteproporcionalitypredmetnýargumentneobstojí).Rovnakobymoholžalovaný
pristupovať k zamestnancom ako je rekvizitár, šepkár, maskér a pod., avšak pre tieto zamestnania
kolektívna zmluva výnimku z reťazenia pracovných pomerov neobsahuje. Podľa judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie to, že zákon ustanoví, že nejaký dôvod je objektívnym dôvodom, resp. odkáže
na iný zákon alebo podzákonnú normu, ktorá toto uvádza, neznamená, že ide o skutočný objektívny

dôvod. Výklad objektívnych dôvodov je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie , na ktorú
žalobkyňa poukázala. V prípade žalobkyne neexistujú objektívne dôvody na strane žalovaného, ktoré
by mu umožňovali opakované predlžovanie pracovnej zmluvy na dobu určitú a žalovaný predmetným
spôsobom len pokrýval svoje trvalé a dlhodobé potreby. Navrhla preto dovolanie žalovaného zamietnuť
a priznať náhradu trov dovolacieho konania.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po
zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so
zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že argumentácia žalovaného opodstatňuje

záver o prípustnosti, ale nie dôvodnosti dovolania.

5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a 421 ods. 1 CSP.

6. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

7. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím
dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku viazanosti dovolacieho
súdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

8. V predmetnej veci dovolateľ vymedzil právnu otázku ako i predostrel svoj právny záver, keď nesúhlasil
s právnym záverom, ktorý prijal odvolací súd, majúc súčasne za to, že táto nebola dovolacím súdom
doposiaľ riešená a to, otázku týkajúcu sa reťazenia pracovného pomeru na dobu určitú do dvoch rokov
alebo nad dva roky z dôvodu vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve podľa § 48 ods. 4
písm. d/ Zákonníka práce v platnom znení.

9. V zmysle § 48 ods. 1, 2 Zákonníka práce pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v
pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene
neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer
je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu
možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.V zmysle § 48 ods. 4 písm. d/ Zákonníka práce ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného
pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu vykonávania prác
dohodnutých v kolektívnej zmluve.

V zmysle § 48 ods. 5 Zákonníka práce dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného
pomeru podľa ods. 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.
9.1. Maximálna doba na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú je Zákonníkom práce zakotvená
najdlhšie na dva roky, čo umožňuje zamestnávateľovi bez existencie a vymedzenia dôvodu takýto
pracovný pomer so zamestnancom uzavrieť. Opätovne uzavrieť alebo predĺžiť pracovný pomer uzavretý

na dobu určitú je zo zákona obmedzený s poukazom na § 48 ods. 2 počtom predĺžených zmlúv
a celkovou dohodnutou dobou. Zamestnávateľ môže napríklad uzatvoriť prvú pracovnú dobu na
určitú dobu bez vecného dôvodu najdlhšie na dva roky a nad rámec dvoch rokov túto pracovnú
zmluvu už nemôže predlžovať bez vecného dôvodu. Druhá možnosť, ktorú zamestnávateľovi poskytuje
pracovnoprávna úprava, je taká, že zamestnávateľ uzavrie prvú pracovnú zmluvu na dobu určitú na
kratšie obdobie ako dva roky a túto pracovnú zmluvu môže bez vecného dôvodu predĺžiť alebo opätovne

dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Vecný dôvod je potrebný vtedy, ak zamestnávateľ
predlžuje alebo opätovne uzatvára so zamestnancom pracovnú zmluvu na určitú dobu viac než dvakrát,
aj keď neprekročil dva roky trvania pracovného pomeru na určitú dobu alebo ak predlžuje alebo opätovne
uzatvára pracovnú zmluvu na dobu určitú nad hranicu dvoch rokov bez ohľadu na to, či tento pracovný
pomer bol len raz dohodnutý alebo bol opätovne dohodnutý alebo predĺžený najviac dvakrát (in :

Barancová H. a kol. Zákonník práce. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2019, str.489 a nasl.).

10. K otázke výkladu výnimiek v zákone uvedených v § 48 ods. 4 Zákonníka práce, je nesporné, že prvé
tri vymedzené výnimky (§ 48 ods. 4, písm. a/, b/, c/) v sebe zahŕňajú konkrétne situácie vyplývajúce z
pracovnoprávnych vzťahov, definované dočasnou potrebou riešiť pracovné úlohy, pričom sú súčasne aj

limitované časovým obdobím.

11. Inak je to v prípade § 48 ods. 4 písm. d/ Zákonníka práce, kde je uvedené, že ďalšie predĺženie alebo
opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné
len z dôvodu vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

12. Otázka právneho významu vymedzená všeobecne dovolateľom sama o sebe je de facto uvedením
znenia zákonnej úpravy uvedenej v § 48 ods. 4 písm. d/ Zákonníka práce. Dovolací súd však pristúpil
k jej dovolaciemu prieskumu pozitívne.

13. Zákonník práce vychádza pri definovaní práv a povinností zamestnávateľov a zamestnancov zo
Základných zásad, ktoré predurčujú výklad konkrétnych ustanovení.
Obsah § 48 ods. 4 písm. d/ Zákonníka práce preto nemožno vykladať izolovane, bez vzťahu k obsahu
a najmä účelu celého ustanovenia § 48 Zákonníka práce. Uzatvorenie pracovného pomeru na dobu
určitú je tu chápané ako výnimka, čo jasne vyplýva zo znenia prvej vety § 48 ods. 1 Zákonníka

práce: ...pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak ...
V nasledujúcich ustanoveniach sú uvedené jednak časové ohraničenia ako aj výnimky z hľadiska výkonu
prác alebo zastupovania, avšak vždy podmienené dočasnosťou takejto výnimky (zastupovanie počas
materskej/rodičovskej dovolenky, dočasnej práceneschopnosti, výkon verejnej funkcie, výkon prác, pri
ktorých je potrebné zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas, nepresahujúci osem mesiacov v

kalendárnom roku, sezónne práce nepresahujúce 8 mesiacov v roku). V kontexte uvedeného je v §
48 ods. 4 písm. d/ Zákonníka práce daná zamestnávateľovi a zamestnancom možnosť dohodnúť si
vykonávanie druhu prác, ktoré uvedú v kolektívnej zmluve, avšak vždy s prihliadnutím na dočasnosť
pri opätovnom dohodnutí zmlúv o pracovnom pomere na dobu určitú vo vzťahu k uvedeniu vecného
dôvodu, prečo k takémuto predĺženiu pracovného pomeru zamestnávateľ pristúpil opätovne. Preto, keď

zamestnávateľ uvedie ako dôvod opätovného predĺženia pracovného pomeru (v predmetnom spore na
päť rokov) len s odkazom na skutočnosť, že zamestnanec vykonáva práce vymedzené v kolektívnej
zmluve, chýba v pracovnej zmluve vecný dôvod pre dočasnosť takéhoto dohodnutia pracovného pomeru
na dobu určitú, ktorý by bol v súlade s obsahom zákonného ustanovenia § 48 ako aj obsahom § 48 ods.
5 Zákonníka práce. Ustanovenie § 48 ods. 5 Zákonníka práce je potrebné vnímať ako usmernenie a

poistkutoho,žetakétodohodyopracovnompomerenadobuurčitúbudúvždyvpracovnejzmluveriadne
odôvodnené z hľadiska vecného dôvodu. Len tak je možné chápať aj z hľadiska Základných zásad (čl. 1,
2) zákaz prípadnej diskriminácie zamestnanca a zneužitia práva, čo sa môže javiť v predmetnom spore,vzhľadom na dĺžku opätovne uzatvorenej dohody o pracovnom pomeru na dobu určitú, ktorá viac ako
dvojnásobne presahuje dobu uvedenú v § 48 ods. 2 Zákonníka práce.

14. Dovolací súd záverom poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý veľmi
precízne a presvedčivo odôvodnil tak skutkové ako aj právne závery, ktoré prijal vo svojom zmeňujúcom
rozhodnutí a s ktorými sa nad rámec právnej otázky, ktoré bola predmetom dovolacieho prieskumu,
dovolací súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

15. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalovaným podané dovolanie síce
vyvolalo procesný účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu (§ 470 ods. 2
CSP), výsledok najvyšším súdom uskutočneného dovolacieho prieskumu ale vedie k záveru, že jeho
dovolanie je nedôvodné. Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného zamietol podľa § 448 CSP.

16. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol jej nárok

na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.