Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208481
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817208481.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a
sudkýň JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu BENCONT Collection, a.s.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti
žalovanému K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, XXXX XX E., o zaplatenie 635,18 eura s prísl.,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Csp/325/2017-74 zo dňa
25.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 635,18
eura spolu s úrokom vo výške 63,11 eura, s úrokom z omeškania vo výške 497,72 eura, úrokov zo

zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 631,18 eura vo výške 25,50% p.a. zo sumy 635,18 eura od
08.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,15% p.a. zo sumy 635,18 eura od 08.06.2017
do zaplatenia a poplatkov vo výške 39,28 eura zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených
listinných dôkazov, ktoré špecifikoval a uviedol, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s.

uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere - dostupná pôžička dňa 13.05.2011, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 1.000,-, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 70
splátkach pri výške mesačnej splátky 28,- eur, ročnej úrokovej sadzbe 25,50% a ročnej percentuálnej
miere nákladov (ďalej len RPMN) 32,09% s tým, že konečná splatnosť bola dohodnutá k 13.03.2017.
Listom zo dňa 10.11.2014 označeným ako výzva na úhradu dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému, že svojím konaním podstatne porušil ustanovenia zmluvy a obchodné podmienky,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a preto sa úverová pohľadávka k 10.11.2014 stala predčasne
splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy, ktorú banka evidovala bola v sume 737,57 eura. Uvedená
výzvabolažalovanémudoručená14.11.2014.Zprehľadusplátokaúhrad,akoajzpísomnéhovyjadrenia
žalobcu súd zistil, že žalovaný uhradil celkom sumu 1.074,08 eura. Súd poukázal aj na stanovisko
žalovaného, ktorý bol vypočutý na pojednávaní s tým, že uviedol, že finančné prostriedky vzal bratov
syn, ktorý by to mal zaplatiť a splácať. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na písomné vyjadrenie žalobcu

podaním zo dňa 19.06.2018, ktoré sa týkalo aj vyčíslenia jednotlivých úhrad poskytnutých žalovaným.
Z predmetného vyjadrenia vyplýva, že žalovaný uhradil celkom 1.074,08 eura, ktorá suma bola v
zmysle zmluvy o úvere započítaná a to suma 37,32 eura na poplatky, suma 671,94 eura na zmluvné
úroky a úroky z omeškania a suma 364,82 eura na istinu. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia
predčasnej splatnosti predstavuje 731,98 eura a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej
splatnosti predstavuje 3,06 eura, t.j. spolu 735,04 eura, od ktorej žalobca odrátal úhrady žalovaného vo

výške 671,94 eura. Následne výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru predstavuje 63,10 eura. Suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnejsplatnosti úveru predstavuje 414,02 eura a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru predstavuje 83,62 eura, t.j. spolu 497,64 eura, s tým, že sa jedná o výslednú sumu zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Úroky do vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru v sume 63,10 eura spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do
31.05.2017 v sume 497,64 eura predstavujú 560,74 eura, t.j. sumu zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania do 31.05.2017. Suma poplatkov vo výške 39,28 eura pozostáva z poplatkov za upomienku
zo dňa 04.08.2014 vo výške 9,96 eura, zo dňa 05.09.2014 vo výške 24,90 eura, zo dňa 24.10.2014 vo
výške 1,10 eura, poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 10.11.2014 vo výške

3,32 eura. Žalobca zdôraznil, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu úveru
dňa 10.11.2014. Žalovaný výzvu na splatenie dlžnej sumy s príslušenstvom prevzal až 14.11.2014.
Žalobca preto uviedol, že žalovanému bola poskytnutá lehota na plnenie a to 10 kalendárnych dní
odo dňa doručenia výzvy, a preto podľa názoru žalobcu, táto lehota uplynula žalovanému 24.11.2014.
Zároveň žalobca opravil petit žaloby v časti uplatňovaného percentuálne určeného úroku, ako aj úroku z
omeškania tak, že sa domáhal zaplatenia 635,18 eura z titulu istiny, 560,83 eura z titulu úrokov a úrokov

z omeškania vyčíslených k 31.05.2017, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 635,18 eura
vo výške 25,5% p.a. zo sumy 635,18 eura od 01.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
5,15% p.a. zo sumy 635,18 eura od 01.06.2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 39,28 eura.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9

ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), ďalej citoval ust. § 39, §
52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a uviedol, že z vykonaného dokazovania
považoval za preukázané, že právny vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
na základe uzatvorenej úverovej zmluvy o úvere, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splatiť v 70 mesačných
splátkach po 28,- eur pri celkových nákladoch spotrebiteľa v sume 880,98 eura. Súd prvej inštancie pri
skúmaní zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že zmluva o úvere
neobsahuje obligatórnu náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a to
údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bez ich rozdelenia. Ďalej sa zaoberal výškou

dohodnutého úroku z úveru, pri ktorom bola dojednaná sadzba vo výške 25,20% ročne. Uviedol, že z
internetovej stránky Národnej banky Slovenska preveril úrokové miery podobného úveru v bankách a
zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v máji 2011 činil úrok 9,33% p.a. V danom
prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami sporu viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru
úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, a dojednané úroky považoval za úroky v rozpore s dobrými
mravmi s tým, že v tejto časti považoval zmluvu v časti odplaty za neplatný právny úkon. Dohodu o
výške úrokov považoval za absolútne neplatnú s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka. Právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, žalovaný uhradil
1.074,00 eura, keďže úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný bol povinný

zaplatiť len zostatok neuhradenej istiny, súd prvej inštancie žalobu zamietol, lebo žalovaný uhradil celú
žalobcom poskytnutú sumu.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 251 a § 255 Civilného
sporového poriadku tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal s poukazom na článok 7

- princíp hospodárnosti konania, ako aj článok 4, pričom vychádzal zo skutočností, že žalovaný trovy
konania nepožadoval.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právne zástupkyňa žalobcu. Namietala
nesplnenie procesných podmienok, nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie.

Poukázala na to, že žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, súd žalobcu nevyzval na
vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti, ako aj nepostupoval v zmysle ust. §
129, § 157 Civilného sporového poriadku, ani nevytýčil termín predbežného prejednania sporu. Ďalej
namietala odôvodnenie v bodoch 34-44 týkajúce sa údaja o výške, počtu a termíne splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, pričom poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 09.

novembra 2016, ktoré právne závery citovala, ako aj poukázala na iné rozhodnutia v obdobných veciach
všeobecného súdu k posúdeniu tejto otázky s tým, že ďalej nesúhlasila ani s posúdením úrokovej sadzby
súdom prvej inštancie. Súdom uvedená hodnota 9,33% predstavuje priemernú hodnotu teda ide o tzv.
aritmetický priemer. Poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu vo vzťahu k posúdeniu dojednanýchúrokov pri poskytnutí peňažnej pôžičky, ktorý právny záver citovala, ako aj poukázala na stanovisko
sudcu ústavného súdu vo vzťahu k aplikácií právnych predpisov spojených s ochranou práv spotrebiteľa.
Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne

žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016vzneníneskoršíchpredpisov,ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením dôvodnosti
uplatneného nároku, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k skutkovým záverom, ktoré
následne nesprávne právne posúdil. Uplatnená námietka týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení

vrátane nesprávneho právneho posúdenia bola dôvodná.

6. Podľa článku 2 Základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak,
každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenia tohto odklonu.
Podľa§220ods.2,3CSP,vodôvodnenírozsudkusúduvediečohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.
Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné
odôvodnenie tohto odklonu.

7. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčasti základného práva na

spravodlivý proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené ústavou (článok 46 a nasl.). Uvedené
právo zahŕňa i povinnosť súdu vysporiadať sa so všetkým, čo v priebehu konania vyšlo najavo a čo
účastníci tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, napr. vo veci Ruiz Torija c/a Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, Komisie, ako aj v súlade

s rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky treba za porušenie práva na spravodlivý
proces považovať aj nedostatok riadne a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Z obsahu spisu je nesporné, že súd prvej inštancie posudzoval právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský,
ktorývznikoluzatvorenímzmluvymedziprávnympredchodcomžalobcuPoštovábankaa.s.ažalovaným

dňa 13.05.2011 a to zmluvy o úvere - dostupná pôžička, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver v sume 1.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 70 splátkach vo výške
mesačnejsplátky28,-eur,priročnejúrokovejsadzbe25,50%aRPMN32,09%skonečnousplatnosťouk
13.03.2017.Vspisesanachádzazmluvaopostúpenípohľadávokč.III./2017uzatvorenámedziprávnympredchodcom žalobcu a žalobcom BENCONT COLLECTION a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 479 67 692 zo dňa 13.06.2017, ako aj výzva právneho predchodcu žalobcu týkajúca sa omeškania
žalovaného so splácaním dlhu v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (č.l. 23 spisu), ako aj

oznámenie právneho predchodcu žalobcu o predčasnom zosplatnení dlhu k 10.11.2014 s výzvou zo dňa
10.11.2014 s výškou pohľadávky 737,57 eura, vrátane pripojenej doručenky žalovanému. Vzhľadom na
zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, ktorý posudzoval zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú
vrátane obligatórnych náležitostí vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd
považoval za dôvodné odvolanie žalobcu z dôvodu náležitého neodôvodnenia vrátane nevysporiadania

sa s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vo vzťahu k eurokonformnému výkladu ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vrátane právneho záveru vyplývajúceho z rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-42/2015 z 09.11.2016, na ktoré rozhodnutie poukázala právna zástupkyňa
žalobcu vo vyjadrení k výzve súdu v spise na čl. 61 v podaní zo dňa 19.06.2018. Pre záver súdu o
tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov bolo posúdenie obligatórnej náležitosti vyplývajúcej z ust.
§ 9 ods. 2 písm. k) a to členenia splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov zákona č. 129/2010 Z.z.

rozhodné, i napriek tomu, že súd prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneniu nedostatku tejto obligatórnej
náležitosti neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti, len poukázal na rozhodnutie všeobecného súdu v
obdobnej veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods.
3 CSP, lebo sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal s argumentmi sporových strán, ktoré mali
vplyv na rozhodnutie vo veci. Navyše sa nevysporiadal s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu a

to eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s právnym
názorom vyplývajúcim z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 09.11.2016, na
ktoré rozhodnutie právna zástupkyňa poukázala v konaní pred súdom prvej inštancie.

8. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a

princípuprávnejistotyvyjadrenéhovčlánku2ods.2ZákladnýchprincípovCSP.Vsystémevšeobecného
súdnictva je touto autoritou Najvyšší súd Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky,
Európsky súd pre ľudské práva a v prípade aplikácií únijného práva aj Súdny dvor Európskej únie.
Sporové strany legitímne očakávajú, že ich spor bude rozhodnutý za obdobnej skutkovej a právnej
situácie rovnakým spôsobom najmä v situácií, ak existujú publikované rozhodnutia uverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno
zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu
alebo dokonca aj v jednotlivom doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
nepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadväzovali (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 3Cdo/6/2017 z 06.03.2017). Vo vzťahu k eurokonformnému výkladu ust. § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp.zn.
3Cdo/146/2017 z 22.02.2018, sp.zn. 4Cdo/211/2017 z 23.04.2018, sp.zn. 3Cdo/56/2018 z 17.04.2018,
sp.zn. 4Cdo/187/2017 z 23.04.2018, s ktorým právnym názorom najvyššieho súdu sa súd prvej inštancie
vôbec nevysporiadal, čo je v rozpore s ust. § 220 ods. 3 CSP a porušením práva na spravodlivý proces.

9. Pokiaľ následne súd prvej inštancie ešte posudzoval aj výšku dojednaných úrokov z hľadiska ust. §
39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ vychádzal
z nedostatku obligatórnej náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.,
v danom prípade podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. platí, že spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k tejto uplatnenej námietke odvolací súd nezaujal
vecné stanovisko, lebo pokiaľ je spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, potom
máveriteľnároklennazostatokneuhradenejistinyztituluposkytnutéhoúverupoodpočítaníuhradených
splátok dlžníkom v priebehu trvania zmluvného vzťahu.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces v dôsledku náležitého neodôvodnenia rozhodnutia vo
vzťahu k posúdeniu obligatórnej náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z. vo vzťahu k odklonu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

11. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku
s tým, že pri skúmaní obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., je potrebné sa vysporiadať s uplatnenými námietkami týkajúcimisa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 09.11.2016 a v nadväznosti na to aj
s rozhodovacou praxou dovolacieho sudu vo vzťahu k eurokonformnému výkladu členenia splátky na
splátku istiny, úrokov a poplatkov v (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). Záver súdu o posúdení

tejto náležitosti, ktorá má za následok následné posúdenie, či úver je bezúročný a bez poplatkov je
potrebné náležite odôvodniť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2, 3 CSP. V prípade,
ak súd prvej inštancie opätovne bude posudzovať dojednanú úrokovú sadzbu, je potrebné sa náležite
vysporiadať s jej výškou, a to z hľadiska primeranosti, lebo za neprimerané sa považuje také dojednanie
úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov odporujúce dobrým mravom, ktoré podstatne presahujú

úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám,
ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičkách.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo
veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany
v spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.